88. schôdza

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom tejto našej novely Ústavy Slovenskej republiky je sfunkčniť základný nástroj priamej demokracie, a to referendum, tak, aby už viac nebolo len nejakou iluzórnou možnosťou ľudí zmeniť niečo v našom štáte priamo bez svojich zástupcov v parlamente, ale aby bolo skutočným demokratickým nástrojom uplatniteľným v reálnom politickom živote.
Viac už poviem v rozprave, do ktorej sa opäť hlásim ako prvý.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, že návrh ústavného zákona prerokujeme v druhom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Panie poslankyne, páni poslanci, každý demokratický štát musí disponovať legislatívnym prostredím, využitím ktorého dochádza k naplneniu naozajstnej idey demokracie a nielen nejak jej iluzórnej formy. Občania Slovenskej republiky čoraz viacej pochybujú o reálnosti súčasného demokratického zriadenia v našom štáte. A tie pochybnosti, tie vyplývajú zo série neúspešných všeľudových hlasovaní, teda zo série nefunkčného systému referenda na Slovensku v spojitosti s chýbajúcim imperatívnym mandátom volených zástupcov. Súčasná legislatíva upravujúca demokratické inštitúty je nastavená spôsobom, ktorý neumožňuje ich reálne využitie. Preto si tento legislatívny návrh dáva za cieľ zefektívniť inštitút referenda a presunúť tak moc v štáte do rúk jeho občanov. Jednoducho chceme, aby ľudia vládli v našom štáte nielen raz za štyri roky, keď si volia svojich zástupcov do Národnej rady Slovenskej republiky, ale aby vládli kedykoľvek formou referenda, ak to budú považovať v danej chvíli za nutné a potrebné pre naplnenie svojich oprávnených záujmov.
Podľa čl. 2 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo. Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že inštitút priamej demokracie je jedným zo základných pilierov, o ktorý sa opiera štátna moc, a teda celá Slovenská republika, a zároveň že referendum je v princípe rovnocenné voľbám jednotlivých zástupcov ľudu. Napriek tomu, ako sme mali možnosť vidieť, v celej histórii Slovenskej republiky bolo platné len jedno jediné referendum, a to referendum o vstupe do Európskej únii, a to sme ich mali doposiaľ, ak nerátame to jedno zmarené, celkom osem. Aj toto bolo platné len veľmi, naozaj veľmi tesne, keď sa kvórum potrebné na jeho platnosť prekročilo len o drobných 2,15 % a dodnes sú okolo neho pochybnosti, či aj táto hranica nebola len výsledkom cielenej volebnej manipulácie.
Ukazuje sa teda jednoznačne, že najväčším problémom všetkých referend je práve kvórum určujúce, že na platnosť referenda je potrebná minimálne 50-percentná účasť oprávnených voličov. Pretože práve kvórum minimálnej účasti oprávnených voličov stanovené na 50 % zo všetkých oprávnených voličov je nastavené spôsobom, ktorý odrádza občanov zúčastňovať sa referenda. Tým sa referendum samotné stáva takmer nerealizovateľným. Nedemokratickým politikom, ktorí ignorujú potreby a názory svojho národa, sa tak na Slovensku vytvoril ideálny systém, ktorý, kedy sa demokracia stáva iluzórnou a keď skutočné rozhodovacie právomoci nad osudmi miliónmi ľudí ostávajú v rukách malej skupiny, v mnohých prípadoch nedisponujúcej žiadnym demokraticky získaným mandátom.
My ale navrhujeme toto kvórum celkom zrušiť. Napokon zrušenie kvóra účasti 50 % všetkých oprávnených voličov zodpovedá skutočnosti, že ani vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, vo voľbách do Európskeho parlamentu, voľbách prezidenta Slovenskej republiky či voľbách do orgánov samosprávnych krajov a voľbách do orgánov samosprávy obcí neexistuje žiadne kvórum minimálnej účasti oprávnených voličov na to, aby boli výsledky týchto volieb platné. A túto skutočnosť nikto nespochybňuje a nikto nevolá po jej zmene. Ak teda neexistuje kvórum pri týchto voľbách a bez ohľadu na účasť voličov, hoci by bola kľudne len päťpercentná alebo jednopercentná, pokladáme takéto voľby za legitímne a demokratické a ich výsledky a politikov zvolených na základe týchto volieb do svojich funkcií aj štátnu moc rešpektujeme, tak nevidím dôvod, prečo by sme mali konať inak pri referende. Existencia kvóra v Ústave Slovenskej republiky pri referende je v podstate len anomáliou, ktorá v zásade vyzdvihuje a uprednostňuje zastupiteľskú demokraciu pred demokraciou priamou, hoci zo samotnej ústavy, už spomínaného čl. 2 ods. 1, nijako nevyplýva, že by to tak malo byť. Naopak, obe formy demokracie sú podľa ústavy v princípe rovnocenné, no žiaľ, nepremieta sa to do praxe, keď sa v inom článku ústavy zavedením kvóra referendum oproti ostatným voľbám hrubo znevýhodňuje.
Okrem toho, panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na to, že referendum je pri súčasnej legislatíve z postavenia radových občanov nerealizovateľným inštitútom, je potrebné v rámci snahy o zlepšenie úrovne demokracie znížiť aj minimálny počet podpisov slovenských občanov, ktorý je nutný na samotné vyhlásenie referenda. V návrhu nášho ústavného zákona je preto znížený minimálny počet podpisov od občanov Slovenska z 350-tisíc na 100-tisíc, čím sa samotný inštitút referenda výrazným spôsobom priblíži k skutočným demokratickým krajinám, kde je referendum bežnou súčasťou fungovania štátu. Tento počet 100-tisíc občanov požadujúci vyhlásenie referenda je dostatočný a legitímny, najmä ak si uvedomíme, že na vznik politickej strany, a tým aj na možnosť zapojiť sa do politického života a do volieb, stačí 10-krát menší počet občanov podporujúcich vznik strany, a to len 10-tisíc.
Na záver chcem uviesť, že vzhľadom na navrhované úpravy, ktoré v konečnom dôsledku docielia výrazný posun k reálne funkčnému inštitútu referenda, je potrebné zaviesť v ústave aj nové ochranné prvky s cieľom zabrániť rôznym iredentistickým snahám zo strany protislovensky naladených jednotlivcov a hnutí. Preto navrhujeme rozšíriť okruh tém, pri ktorých je referendum neumožnené, o otázku zmeny štátnych hraníc, postavenie orgánov štátnej moci, teda ich pôsobnosť, právomoci a vzťah, resp. pomer k orgánom, iným orgánom verejnej moci a jednotnosť a nedeliteľnosť územia Slovenskej republiky. Sme presvedčení, že týmito legislatívnymi úpravami docielime posun Slovenska smerom k väčšej demokracii, všeobecnej slobode a skutočnej vláde ľudu, ktorá je dnes len iluzórnym javom. Rovnako však pomôžeme obmedziť extrémizmus štandardných politikov prejavujúci sa v bezbrehom rozkrádaní štátneho majetku, ignorovaní vôle občanov a potlačovaní ich práv.
Ja pevne verím, že túto našu novelu sfunkčňujúcu referendum podporia a posunú aspoň do druhého čítania všetci poslanci, a najmä tí opoziční, ktorí iniciovali a podporovali aj posledné referendum, ktoré sa konalo v januári. Pretože aj na tomto poslednom referende sme videli, že jedna vec je zozbierať podpisy a dosiahnuť vyhlásenia referenda a celkom iná vec je prekročiť súčasné kvórum na to, aby bolo toto referendum aj platné. Ak vám teda, páni poslanci zo SMER-u, z HLAS-u a z ďalších strán podporujúcich toto posledné referendum, skutočne na veci záleží, ak vám ide o vec a o to, aby akékoľvek ďalšie referendum, ktoré možno v budúcnosti iniciujete, malo zmysel, tak potom naozaj verím, že túto našu novelu ústavy podporíte.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, také len krátke odôvodnenie.
29. marca 2024 končí zmluvná viazanosť medzi Slovenskou republikou a NATO a Slovenská republika má tak po 20 rokoch historickú a jedinečnú možnosť odstúpiť od zmluvy s NATO a tým ukončiť členstvo v tejto zločineckej organizácii.
Slovenská republika sa vstupom do NATO vojensky aj politicky podriadila Spojeným štátom americkým. V činnosti NATO o všetkých zásadných otázkach rozhoduje vláda USA. Slovensko sa tak stalo spolupáchateľom americkej imperialistickej politiky a vojnových zločinov. NATO nás zaťahuje do vojny na Ukrajine, vojna na Ukrajine však nie je našou vojnou. Odmietame, aby vo vojne proti Ruskej federácii zomierali občania Slovenskej republiky, naši bratia, synovia, otcovia a možno už aj dedovia.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Dovoľte, aby som predniesol informáciu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Magdalény Sulanovej, Petra Krupu a Andreja Medveckého na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k odstúpeniu Slovenskej republiky od Severoatlantickej zmluvy (tlač 1439).
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1508 z 13. februára 2023 pridelil návrh poslancov (tlač 1439) na prerokovanie zahraničnému výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru.
Predložený návrh poslancov prerokoval zahraničný výbor, ale neprijal k nemu platné uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Výbor pre obranu a bezpečnosť návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval dňa 13. marca 2023 a neprijal k nemu platné uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Správa Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Magdalény Sulanovej, Petra Krupu a Andreja Medveckého na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k odstúpeniu Slovenskej republiky od Severoatlantickej zmluvy vo výboroch (tlač 1439a) nebola schválená výborom pre obranu a bezpečnosť, ktorý o nej rokoval na svojom 101. rokovaní dňa 14. marca 2023. Prílohou tejto informácie je návrh na uznesenie Národnej rady.
Ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budúci rok 29. marca 2024 uplynie presne 20 rokov od chvíle, keď bola Slovenská republika zatiahnutá do zločineckej organizácie NATO. Schválne hovorím zatiahnutá, pretože kým o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie sa aspoň formálne konalo referendum, o vstupe do NATO žiadne referendum nebolo. Absolútne žiadne. Ak nerátame, samozrejme, to zmarené. Trúfam si povedať, že práve z obavy, že by ľudia v referende náš vstup do NATO mohli odmietnuť. Napokon teda o vstupe do NATO rozhodla výlučne vtedajšia Dzurindova vláda a následne v apríli 2003 Národná rada Slovenskej republiky.
Možno nezaškodí, keď si pripomenieme, že sa našlo až 124 zradcov, ktorí zdvihli ruku za to, že sa staneme blízkym spojencom Spojených štátov amerických. Západnej veľmoci, ktorá je priam symbolom agresívnej, expanzívnej, svetovládnej, ako by povedali za minulého režimu, imperialistickej politiky, ktorú realizujú už skoro 250 rokov po celom svete doslova cez mŕtvoly a za cenu mnohonásobného porušovania medzinárodného práva, ľudských práv a suverenity mnohých štátov.
Týchto 124 zradcov vtedy pokojne hlasovalo za to, že sa staneme členom organizácie, ktorá len štyri roky predtým brutálne bombardovala Juhosláviu, kde surovo ničila školy, nemocnice, obytné domy, civilné autobusy a vlaky, kresťanské kostoly, a dokonca aj kolóny s utečencami a zavraždila pritom celkom 5 700 nevinných civilistov, z toho 1 200 detí. Týchto 124 zradcov bez mihnutia oka hlasovalo za to, že sa staneme členom organizácie, ktorá práve pri bombardovaní Juhoslávie ukázala, že pokiaľ ide o presadzovanie záujmov amerických a iných globalistov, nemá najmenší problém postaviť sa na stranu teroristov, iredentistov, mafiánov a vojnových zločincov bojujúcich proti demokraticky zvolenej a medzinárodne uznanej vláde suverénneho štátu.
A žiaľ, je len smutným konštatovaním faktu, keď poviem, že medzi týmito 124 zradcami neboli len politici podporujúci vtedajšiu Dzurindovu vládu, ale aj poslanci z opozičného SMER-u či HZDS vrátane Roberta Fica a Vladimíra Mečiara. Ak teda niektorí z nich dnes kritizujú americkú politiku, ak hovoria o tom, že sme zaťahovaní do vojny s Ruskom, mali by si najskôr vstúpiť sami do svedomia a ospravedlniť sa občanom Slovenskej republiky za to, že aj oni boli medzi tými, čo hlasovali za naše členstvo v NATO, ktoré je dnes najväčšou hrozbou pre našu národnú bezpečnosť a najväčším ťahúňom Slovenska do vojny s Ruskom.
O tom, prečo je potrebné vystúpiť z NATO, by som potom mohol rozprávať celé hodiny, ale dnes to zhrniem len v skratke, aby to bolo jasné a zrozumiteľné pre všetkých.
V prvom rade si musí každý uvedomiť, že byť členom NATO a zostať ním aj naďalej, zvlášť v súčasnosti, nie je pre Slovensko žiadnou zárukou mieru a bezpečnosti, zato je však zárukou toho, že sa skôr či neskôr staneme súčasťou nejakého vojnového konfliktu či dokonca svetovej vojny. Členmi NATO, teda oficiálne našimi spojencami, ktorých by sme, ktorých by sme mali brániť, totiž nie sú nejaké mierumilovné štáty, ktoré by plne rešpektovali suverenitu iných nečlenských štátov, vo vzťahu k prebiehajúcim vojnám a konfliktom by sa chovali neutrálne, naopak, členmi NATO a teda oficiálne našimi spojencami sú, ako som už povedal na úvod, viaceré agresívne svetové veľmoci, medzi ktorými majú najsilnejšie postavenie práve Spojené štáty americké, ktoré len od vzniku NATO v roku 1949 viedli desiatky vojen a vojenských intervencií po celom svete, nehľadiac ani na medzinárodné právo, ani na ľudské práva. Byť spojencom len tohto jediného štátu, tejto jedinej veľmoci, keď nie žiadnej inej, je teda nielenže vrcholne nemorálne a neetické, ale aj nebezpečné, ak uvážime, že ide o mimoriadne konfliktnú veľmoc, ktorá si svojou expanzívnou, bezohľadnou a zločineckou politikou vytvorila vo svete množstvo nepriateľov.
Ak nás už raz Spojené štáty či iné západné veľmoci zatiahnu do jednej zo svojich vojen, bude už úplne jedno, či nám prídu na pomoc, alebo nie, pretože vojna by bola pre Slovensko a jeho obyvateľov doslova tragédiou kolosálnych rozmerov bez ohľadu na to, či by sme ju vyhrali, alebo či by sme ju prehrali. Bol by to jednoducho náš koniec. Preto jedinou možnosťou, ako sa ochrániť a zabezpečiť mier na Slovensku, je vyhnúť sa akejkoľvek vojne, čo je však z dlhodobej perspektívy nemožné, keď sme členmi NATO, a teda spojencami tak konfliktných štátov, ako sú práve Spojené štáty americké.
Navyše história nás veľmi dobre učí, ako sa chovajú západné demokratické, v úvodzovkách, veľmoci k svojim spojencom. Mníchovská dohoda nech je pre nás natrvalo odstrašujúcim príkladom. Obzvlášť, keď dokonca ani samotná Severoatlantická zmluva nedáva záruku, že nám prídu tí naši akože spojenci skutočne na pomoc, pretože v čl. 5 sa hovorí len o takej spojeneckej pomoci v prípade napadnutia jedného z členských štátov, že príslušná zmluvná strana, teraz budem citovať, "bezodkladne podnikne sama a v súlade s ostatnými stranami takú akciu, akú bude považovať za potrebnú, včítane použitia ozbrojenej sily". Akú bude považovať za potrebnú. To sú slová zo Severoatlantickej zmluvy. Ak teda za potrebné bude považovať len to, že nám pošle na obranu nejakých sto samopalov, tak takáto symbolická a v praxi nijaká pomoc bude stále spojeneckou pomocou v súlade so Severoatlantickou zmluvou. Toto sú teda, panie poslankyne, páni poslanci, tie záruky zo strany našich spojencov z NATO.
Zhrňme si to teda ešte raz. Vystúpiť z NATO znamená v prvom rade očistiť naše svedomie a nepodieľať sa viac na donebavolajúcich zločinoch tejto organizácie a najmä na zločinoch USA, o ktorých by som tu mohol naozaj dnes rozprávať celé hodiny. Vystúpiť z NATO znamená oslobodiť náš národ od služby globalistom, od služby cudzím protislovenským a protikresťanským záujmom. Vystúpiť z NATO znamená vyhnúť sa vojne s Ruskom, do ktorej nás táto organizácia skôr či neskôr svojou bezohľadnou politikou zatiahne. Vystúpiť z NATO je záchranou Slovenska doslova v hodine dvanástej a tak k tejto otázke my musíme ako zákonodarcovia aj pristupovať.
Na záver mi dovoľte, aby som sa vyjadril ešte k jednej otázke v súvislosti s týmto naším návrhom uznesenia. Počul som, že niektorí toto naše uznesenie kritizovali z pozície, že sme vraj nepochopili tú Severoatlantickú zmluvu a že pre Slovensko neexistuje žiadna zmluvná viazanosť, ktorá by mala po dvadsiatich rokoch skončiť. Preto sa musím teda vyjadriť aj k tejto problematike. Severoatlantická zmluva obsahuje čl. 13, ktorý hovorí, budem ho citovať, "po dvadsiatich rokoch platnosti zmluvy môže akákoľvek zmluvná strana odstúpiť od zmluvy rok po tom, ako predloží vláde Spojených štátov amerických oznámenie o vypovedaní zmluvy a táto podá informáciu vládam ďalších zmluvných strán o uložení každej takej výpovede".
To pre nás, teda pre Slovenskú republiku znamená, že keď pre nás tá Severoatlantická zmluva nadobudla platnosť práve 29. marca 2004, a teda dvadsať rokov od platnosti Severoatlantickej zmluvy pre nás ako pre zmluvnú stranu tohto paktu uplynie práve 29. marca 2024. Ak by sme toto ustanovenie vykladali tak, že pod platnosťou zmluvy sa myslí okamih, keď táto zmluva prvýkrát vstúpila do platnosti pre dvanásť zakladajúcich členských štátov, teda toho 4. apríla 1949, znamenalo by to, že práve týchto dvanásť zakladajúcich členských štátov by bolo hrubo diskriminovaných, hrubo znevýhodnených oproti všetkým ostatným členským štátom, ktoré do NATO vstúpili neskôr. Pretože kým zakladajúci členovia by museli čakať celých dvadsať rokov, teda až do apríla 1969, na možnosť odstúpiť od tejto zmluvy, všetky ostatné členské štáty, ktoré sa pridali po apríli 1969, by mohli odísť z NATO prakticky kedykoľvek. Ak je teda Severoatlantická zmluva založená na princípe rovnosti medzi členskými štátmi NATO, tak ako to napokon tvrdia všetci podporovatelia NATO, tak by bolo nemysliteľné, aby iné podmienky platili pre pôvodné členské štáty a iné pre nové členské štáty.
Každopádne bez ohľadu na to, ako si vykladáme tento čl. 13, nič to nemení na skutočnosti, že je potrebné spraviť naozaj všetky potrebné kroky k tomu, aby Slovenská republika čo najskôr vystúpila z tejto zločineckej organizácie, teda to, čo navrhujeme práve v tomto našom uznesení. Slovensko sa nikdy nemalo stať členom NATO a my, panie poslankyne, páni poslanci, máme príležitosť túto chybu a túto zradu našich predchodcov napraviť.

Ďakujem za slovo.
Od existencie, od vzniku existencie našej strany sa snažíme o to, aby sa na Slovensku konalo referendum, kde sa opýtame občanov Slovenskej republiky, či teda súhlasia, alebo nesúhlasia s tým, aby Slovenská republika bola súčasťou Severoatlantickej aliancie, a dokonca sme také uznesenie predložili aj tu v Národnej rade toto volebné obdobie. Žiaľ, Národná rada to neschválila, takže nielenže sme sa neopýtali občanov, či súhlasia, aby sme vstúpili, ale zákonodarci nechcú ani schváliť to, aby sme sa opýtali teda, či súhlasia s tým, aby sme zostali členom. A my sme teda navrhli jednak uznesenie, ktoré predložili moji kolegovia poslanci, kde vyjadrujeme vôľu Národnej rady, aby sme, aby Slovenská republika vystúpila zo Severoatlantickej aliancie, a zároveň dávam do pozornosti aj návrh novely ústavného zákona o vojne a vojnovom stave a ďalších mimoriadnych situáciách, kde sme tiež predložili zákon, v ktorom, podľa ktorého bude môcť prezidentka Slovenskej republiky vyhlásiť vojnu iba v prípade, keď bude Slovenská republika priamo napadnutá alebo bude teda hroziť napadnutie Slovenskej republiky nejakým agresorom, a nie preto, že bola napadnutá nejaká iná krajina, v ktorej sme v nejakom zväzku len preto, že si to niekto želá.
Ďakujem.

Je nepochybné, že žiadny človek, žiadna krajina, žiadny národ, žiadny štát nie je úplne bez hriechov. Ale formulácie, ktoré sme si tu práve vypočuli na adresu Spojených štátov amerických a Severoatlantickej aliancie, som počúval celých 41 rokov do roku ´89, keď sa u nás začal pád komunistického režimu, a dnes ich počúvam z úst poslanca z poslaneckého klubu, o ktorom sa verejne v médiách píše ako o klube, ako o strane, ktorá je fašistická, a bez začervenania tu opakuje a omieľa tie isté formulácie, ktoré nám tuná otravovali život od roku ´48 komunisti.

Ďakujem kolegovi Beluskému za faktickú poznámku.
Pán poslanec Benčík, vy tak radi píšete o tých fašistoch, vy vidíte tých fašistov, extrémistov za každým stromom, za každým rohom. Čiže ja by som vám dal takú radu, keď ich už tak všade vidíte, začnite tými, tými Spojenými štátmi americkými. Áno, lebo hovoríte, že žiaden štát nie je bez hriechu, ale v prípade Spojených štátov amerických to nie je, že žiaden štát nie je bez hriechu, ony sú tými hriechmi veľmi-veľmi zašpinení. Čiže, ak teda chcete označovať niekoho za fašistov, nejaké strany za fašistické, tak by ste mohli začať aj o niektorých štátoch hovoriť ako o fašistických a začnite práve Spojenými štátmi americkými, lebo na nich to úplne sedí tým, akú politiku dlhodobo už niekoľko storočí po celom svete vedú.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážení kolegovia, kolegyne, poslanci a členovia hnutia REPUBLIKA Miroslav Suja a Eduard Kočiš predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Cieľom predloženej novely Ústavy Slovenskej republiky je predovšetkým stanovenie povinnosti predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky vyhlásiť predčasné voľby do Národnej rady Slovenskej republiky do 14 dní od vyhlásenia nedôvery vláde Slovenskej republiky.
Na začiatok všetko, viac poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.