88. schôdza

Ďakujem za slovo.
Mne sa ten návrh zákona páči, povedzme si na rovinu, čím ďalej tie ceny idú hore, vyššie stúpajú, roky to nie je zmenené a pravidelne sa s týmto stretávame, že to je problém, veľakrát nás na to upozorňujú, či už podnikatelia, ale aj zákazníci, že sú takto obmedzovaní, musia potom ísť vkladať peniaze na účet a podobne, lebo niektoré firmy neprijmú od nich takú hotovosť, takže za mňa áno.

Ďakujem pekne za obe faktické poznámky. Ja len doplním.
Áno, možno som to v rozprave nepovedal, skutočne tým cieľom je, aby či už v tej ekonomike, alebo aj spoločnosti bolo čo najviac slobody, ako je to možné. Čiže v piatok navečer, v piatok poobede sme tu mali debatu vlastne o zachovaní hotovosti. Čiže ja hovorím to presne tak, že tá hotovosť tu bola celú históriu ľudstva a mala by tu zostať naveky. Samozrejme, proste má to mať aj nejaký horný limit, ale o to je jasnejšie povedané, že, samozrejme, aj dolný a, samozrejme, zachovanie, takže v tomto si myslím, že strana SaS, fakt sa vždy snažíme, aby sme teda čo najviac slobody prinášali do ekonomiky, do spoločnosti. A prečo? No preto, že práve slobodnejšia spoločnosť, slobodnejšia a predvídateľnejšia ekonomika je vždy vo finále úspešnejšia krajina, v ktorej ľudia chcú žiť a v ktorej proste chcú podnikať, v ktorej chcú vychovávať svoje deti. Toto je to kľúčové.
Ja to možno posuniem ešte o jeden level. Je úplne jedno, ako budeme podporovať pôrodnosť, ako budeme podporovať deti, keď tá krajina ako celok nebude fungovať. Prvé deti nám odídu študovať už na strednú školu do zahraničia, ďalšie nám odídu študovať na vysokú školu do zahraničia, ani jeden z nich nebude mať vôľu sa vrátiť a takisto nám budú odchádzať ľudia aj pracovať do zahraničia, lebo proste budú tam lepšie a prijateľnejšie podmienky. Čiže tá snaha naša by mala byť, aby sme robili všetko pre to, aby krajina fungovala ako celok. Áno, samozrejme, treba podporovať aj, aby sa, aby sa teda rodili deti, ale to nie je ten prostriedok alebo ten koniec. Tým to celé začína, my musíme podporovať, aby krajina fungovala.
Ešte raz, ďakujem pekne.

Hlasovať sa o tomto návrhu sa bude dneska o jedenástej.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážená kolegyňa, kolegovia, spolu so skupinou ďalších siedmich poslancov predkladáme do prvého čítania krátku novelu zákona o miestnom poplatku za rozvoj. Ide o jednoduchú novelu, ale dosť podstatnú pre mestá a obce, ktoré majú zavedený miestny poplatok za rozvoj v zmysle zákona.
Cieľom návrhu zákona je rozšírenie možností použitia výnosu z poplatku za rozvoj na stavbu a rekonštrukciu cintorínov, ako aj na rekonštrukciu kultúrnych pamiatok. Doteraz bolo možné tento výnos z poplatku používať len na presne vymedzené účely, ako je napríklad výstavba škôl a materských škôl, sociálnych, športových, zdravotných a kultúrnych zariadení, parkov, verejnej infraštruktúry, verejnej zelene, miestnych komunikácií a ďalej konkrétne vymenovanej infraštruktúry. Prax samospráv pri používaní výnosu z poplatku za rozvoj však ukázala okrem doteraz taxatívne vymenovaných možností použitia poplatku aj ďalšie oblasti, v ktorých je použitie poplatku na vybudovanie infraštruktúry či údržbu stávajúcej žiadané.
Prvou oblasťou je výstavba, rozširovanie, prípadne dostavba cintorínov, v širšom význame pohrebísk. Táto infraštruktúra je neodmysliteľnou súčasťou miest a obcí a jej rozširovanie nutnou podmienkou pre skvalitňovanie života občanov.
Druhou oblasťou je obnova a reštaurovanie kultúrnych pamiatok vo vlastníctve miest a obcí, ktoré si v zmysle zákona vyžadujú ochranu, pravidelnú obnovu, reštaurovanie, ide napríklad o kostoly, kaplnky, cintoríny, sochy, školy, rôzne meštianske a bytové domy. Zväčša ide o stavby, ktorých využitie je nekomerčné, resp. výnosy z využívania týchto nehnuteľností nepostačujú ani na ich základnú údržbu. Náklady na obnovu a reštaurovanie týchto kultúrnych pamiatok sú často výrazne vyššie ako náklady na rekonštrukcie bežných nehnuteľností z dôvodu prísnych podmienok pamiatkových úradov. Zapojenie poplatku za rozvoj ako jeden zo zdrojov na ich obnovu je preto účelné. Z dôvodu, že kultúrne pamiatky sa nestavajú, ale rekonštruujú, je zároveň potrebné rozšíriť rozsah použitia okrem stavebných nákladov aj o náklady na rekonštrukciu týchto kultúrnych pamiatok. Návrh zákona teda v konečnom dôsledku dáva samosprávam širšie možnosti zapojenia prostriedkov z vybraného poplatku za rozvoj do svojich rozpočtov.
Vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem vám za pozornosť a žiadam vás o podporu tohto návrhu zákona.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajkyňu k návrhu zákona (tlač 1451). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 26. apríla 2023 a v gestorskom výbore do 28. apríla 2023 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ja ešte len krátko by som chcela povedať, že v súčasnosti môžu mestá a obce využívať výnos z poplatku za rozvoj na niekoľko oblastí, ktoré zahŕňajú viacero súčastí nášho života, či už ide o vzdelávanie, zdravie, oddych, šport, kultúru či životné prostredie.
V Kežmarku, odkiaľ pochádzam, máme tiež historický cintorín, nový cintorín nad mestom a dokonca aj židovský cintorín, nehovoriac o množstve kultúrnych pamiatok. Z mojich ciest po Slovensku viem, že takých miest máme veľa. Na druhej strane nie všetky cintoríny či pamiatky sú v stave, s ktorým by sme sa chceli chváliť či už pred domácimi, alebo zahraničnými turistami. Som presvedčená o tom, že rozšírenie možnosti využiť poplatok za rozvoj aj na cintoríny a kultúrne pamiatky môže výrazne pomôcť nielen samosprávam, ale následne aj k zvýšeniu kvality života ich obyvateľov. Chcem ohlásiť, hlasovanie bude dnes o jedenástej.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Čiže v krátkosti mi dovoľte odôvodniť návrh zákona.
Novela, je to teda novela zákona č. 396/2012, zákona o Fonde na podporu vzdelávania. Táto novela má priniesť možnosť pre študentov, ktorí získajú pôžičku z tohto fondu na podporu, aby ju mohli kedykoľvek splatiť predčasne bez akýchkoľvek poplatkov. Dneska je im to umožnené len raz ročne. Táto teda novela umožňuje, aby tak mohli bez poplatkov urobiť kedykoľvek.
Viac k tomuto zákonu poviem potom v rozprave, do ktorej sa hlásim.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1456). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súvislosti s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 26. apríla 2023 a gestorský výbor do 28. apríla 2023.
Pán... prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu a na zdravie.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Takže v krátkosti rýchlo uvediem, respektíve vysvetlím princíp novely, ktorú predkladáme. Ako som spomínal, je to novela zákona č. 396/2012 o Fonde na podporu vzdelávania.
Fond na podporu vzdelávania poskytuje pôžičky pre študentov a pre pedagógov. Pre študentov poskytuje dve formy pôžičky, študentské pôžičky a tzv. stabilizačné pôžičky. Obe pôžičky sú teraz zvýhodnené pôžičky pre študentov, ktoré, ktoré majú nižší úrok, samozrejme, a sú tam teda výhodnejšie podmienky z pohľadu nejakej rizikovosti pri posudzovaní rizikovosti oproti bankám.
Dnes, dnešná situácia je taká teda, že študenti, keď si takéto pôžičky zoberú, majú možnosť predčasne splatiť tieto pôžičky predčasne bez poplatkov len raz ročne. Táto novela tento fakt mení tak, aby študenti mohli tieto pôžičky zmeniť, mohli predčasne splatiť kedykoľvek bez, bez poplatkov. Dochádza tým aj nejakým spôsobom k zrovnoprávneniu voči pedagogickým pracovníkom, ktorí tiež teda z tohto fondu si pôžičku môžu zobrať. Pedagogickí pracovníci túto možnosť majú – kedykoľvek predčasne bez poplatkov tieto pôžičky splatiť. Študenti takúto možnosť nemajú, takže dôjde k zrovnoprávneniu.
Samozrejme, druhá vec je, že tieto... výhodnosť pôžičky pre študentov z tohto fondu, na výhodnosť vplývajú mnoho faktorov, úroková sadzba, ale, samozrejme, aj poplatky. Tým, že tieto poplatky budú nulové, tak sa aj výhodnosť týchto pôžičiek pre našich študentov zvýši.
Poviem teda ešte, že v bankách je takýto postup v zásade štandardný, ak to nie je teda kedykoľvek predčasne bez poplatkov, tak je to minimálne viackrát za rok. Takže aj týmto spôsobom sa priblížime k nejakej normalite, k normálnemu stavu.
Chcem ešte povedať jednu vec, tento zákon bol prediskutovaný aj s Fondom na podporu vzdelávania, konkrétne teda s povereným šéfom tohto fondu pánom Kučmášom, ktorý povedal, že podporí túto novelu, ak dôjde k drobnej úprave v rámci druhého čítania. Tá sa týka toho, že na rozdiel teda od pedagógov, ktorým je úročená tá pôžička od samého začiatku, kedy je poskytnutá táto pôžička, tak študentom sa táto pôžička neúročí, kým nenastane splatnosť, respektíve kým neuplynú splátkové prázdniny. Preto ma požiadal pán Kučmáš, aby sme v druhom čítaní tento zákon upravili tak, aby teda tá možnosť splatiť kedykoľvek predčasne bez akéhokoľvek poplatku nastala až vtedy, keď, keď tie študentské pôžičky budú splatné, respektíve začnú sa úročiť, respektíve ubehnú všetky splátkové prázdniny. Čo dáva, samozrejme, zmysel, aby možno nedochádzalo k nejakým špekuláciám a zároveň aby to zrovnoprávnenie medzi študentmi a medzi pedagógmi bolo naozaj úplné. Čiže tento prísľub odo mňa pán Kučmáš dostal a v zásade som si tento pozmeňovák predrokoval už aj s politickými partnermi z bývalej koalície.
Takže toľko k uvedeniu a teda ak budú nejaké otázky, rád zodpoviem.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Tomáš Lehotský, kolega, ďakujem pekne za predloženie tejto zmeny. Ako som už vlastne aj dnes skôr povedal, potrebujeme komplexne pomáhať mladým ľuďom, v tomto prípade tak, aby teda bola väčšia šanca, že zostanú študovať na Slovensku. Áno, nech počas štúdia proste sú aj nejaké semestre v zahraničí, ale proste nech študujú na Slovensku, pretože takto sa aj zvyšuje šanca, že po skončení štúdia budú na Slovensku žiť a pracovať, a teda takto vlastne akoby vrátia vlastne to, čo sa zasa krajina snaží, snaží pomôcť.
Ďakujem pekne ešte raz.