88. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Budem reagovať na pána poslanca Viskupiča v tom zmysle, že skutočne celé to vystúpenie od začiatku až doteraz bolo vyviňovanie sa oligopolov, že ony sú v podstate chudáci, ktorí vďaka vojne generujú obrovské zisky. A práve ty ako ekonóm si plne uvedomuješ, že my teraz ako spoločnosť potrebujeme sanovať týmito peniazmi, aby nám tu fungovalo školstvo, zdravotníctvom, malí podnikatelia, ktorí nemajú oligopoly, ktorí nemajú monopol na trhu a práve všetky tieto peniaze budú použité na to, aby sa tá kríza vyriešila, a to hlavne v zmysle, že v podstate nechceme tu, aby sme skončili s akýmkoľvek iným podnikaním. Liečba krízy je práve naliať čo najviac peňazí do spoločnosti, dať ľuďom, občanom tie peniaze, aby sa nezadlžovali, aby proste mohli dokonale fungovať a nepocítili tú krízu takto. Tak ja neviem čomu sa brániš, že v podstate zisk im zostáva, ony nejdú do mínusu, ony stále generujú ten zisk, len vyliečia tú našu spoločnosť tými peniazmi a pomôžu ťažkej energetickej kríze, ťažkej kríze, ktorá vznikla vďaka vojne, po pandémii. Tu sú rôzne atribúty, ktoré my potrebujeme liečiť, len napríklad zdravotníctvo. Zober si, že by sme tie peniaze použili na platy zdravotníkov. Je to adekvátne? Je.
Ďakujem.

Maroš, ďakujem veľmi pekne za tvoje vystúpenie a možno ešte by si mohol zodpovedať kolegom aj to, že vlastne my nie sme proti tomu, aby sa takýto zisk zaviedol, len treba nájsť tú primeranosť, teda odvod zo zisku, primeranosť toho, výšky toho odvodu. A je paradoxné, že ozývajú sa práve poslanci z klubu OĽANO, kde ich predseda predsa jednoznačne povedal, keď predkladal návrh zákona o tých 500 euro, že vykrytie v rozpočte, dieru rozpočtu bude práve z týchto peňazí, takže oni zjavne nepočúvajú svojho predsedu, ktorý o týchto veciach informoval nielen klub, ale povedal to verejne aj v rôznych verejných vystúpeniach.
Takže treba si hovoriť pravdu a nie prekrucovať, že tuná my ideme brať, nedopriať peniaze do zdravotníctva alebo do niečoho iného, keď presne vieme, že aká táto, tento odvod v tej absurdnej výške, ako to navrhuje aj tuná pozmeňovací návrh, ak bude schválený, tak jednoznačne to pôjde na atómovky Igora Matoviča, ktoré týmto pádom si bude vedieť chcieť vykryť a ešte byť aj za chrumkavého, že však je to kryté v rozpočte a on je vlastne rozpočtovo zodpovedný.

Ďakujem veľmi pekne. No ja chcem zareagovať len na to, čo tu práve aj zaznelo, aj spomínal to pán kolega Viskupič, tie peniaze z výnosov z tohto solidárneho odvodu majú ísť na pomoc občanom a firmám s energiami. Presne tak, ako to hovorí to nariadenie Európskej komisie. Ja si myslím, že to nie je ani možné inak použiť. Čiže to, čo tu neustále opakujete, to ako zase, že lebo Matovič, tak očiernime to, opľujme, lebo Matovič, to je jeden veľký nezmysel. Ako som to spomínal, nikto, ani vy, ani nik iný nemôže si povedať, že to pôjde na to, čo ja chcem, pretože to je tam jasne určené.
A možno ešte jednu vec, Marián, opäť ďalšie zavádzanie, tvrdíš, že som povedal, že návrh Matoviča neprejde. Nič také som nepovedal, proste ty tu zavádzaš, ty si vytvoríš slameného panáka, ktorého potom biješ, a si veľký hrdina, ale ten slamený panák je len slamený panák. Ja som nič také nepovedal, ja som len povedal to, že mám na to svoj názor, je asi verejnej známe, že nie som priaznivcom tohto návrhu, ale v OĽANO asi na rozdiel od vás je sloboda a demokracia a môžme o tom slobodne diskutovať, povedať svoj názor a myslieť si o tom svoje, napriek tomu nie sme nepriatelia, nikto nás nevykopne zo strany, ako sa to stalo v SaS-ke už veľa ľuďom. Takže rozumiem, že vy sa tu takto držíte, no mám vám, pani Zemanová, zopakovať tie mená? Asi by som to nestihol za 23 sekúnd, lebo ich bolo aspoň 50, tých ľudí. Takže takéto pomery u nás nemáme, u nás je slobodný názor na všeličo, ale, Marián, naozaj si myslím, že je nevhodné, aby si tu takto zavádzal a ohýbal moje slová.

Ďakujem za slovo. Časť mojej faktickej bude naväzovať aj na predchádzajúcu, lebo kvôli časovému limitu som nestihol dopovedať.
Marián, vrátim sa k tomu, že naozaj hlavne ty a vy zo strany SaS, prosím ťa, buďte solidárni v týchto ťažkých časoch. Ako som na konci mojej faktickej povedal, že keď vidím na výboroch, aj na finančnom, kde si aj ty, ale aj na hospodárskom a keď vidím niektorých tých zástupcov bohatých firiem, naozaj nadmerne bohatých firiem, keď vidím, ako sa mrvia na stoličkách, ako prekrúcajú očami, keď je téma o solidárnosti, tak je mi z toho naozaj zle. Nemám z toho dobrý pocit a hlavne nemám dobrý pocit, keď ty si na, na tej ich strane, že nie si na strane ľudí, tak ako tu kolega Peter Kremský, ja, ja mu touto cestou ďakujem a obdivujem ho za jeho guráž, vytrvalosť, riešite tu veľmi ťažké a citlivé témy. Nie je jednoduché sa smelo a s odvahou postaviť pred bohatých ľudí a povedať im a žiadať od nich solidaritu. Preto si, aj preto si môjho kolegu vážim, lebo naozaj, ja priznám, ja by som takú guráž nemal. A len sčasti viem, že čo všetko ho to stojí, hej, ale naozaj je to, je to človek, ktorý pozerá na ľudí na bežných občanov, nie na zbohatlíkov. A keď táto kríza pominie, verím tomu, že tomu aj tá nešťastná vojna, že skončí čo najskôr, aj energetická kríza a všetky tie ťažkosti, ktoré s tým súvisia, zase budú, tie bohaté firmy zase sa budú topiť v ziskoch, zase budú mať naozaj aj pomoc od štátu, tak ako to bolo doteraz. Nikto im nebude siahať len teraz, prosím ťa, Marián, si zástupca strany, ktorá má v názve solidarita, tak, prosím ťa, buď solidárny a naozaj pomôžme tým ľuďom a nie ty dookola naozaj stále len obhajuješ tých bohatých ľudí. Pomo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo a ďakujem všetkým kolegom za reakcie.
Ja začnem kolegynkou Ankou Zemanovou, presne ona to správne povedala, miera solidarity je dôležitá, veď áno, preto sme pri... preto sme dali alebo preto som podal pozmeňujúci návrh s 55 %, lebo to je to, čo vieme podporiť. To, čo je podľa nás tá zdravá miera solidarity, áno, že sa tá firma podelí so štátom, hej. A teda zároveň aj zostane jej niečo na, na jej fungovanie. Lebo, viete, tu hovoríte o miere solidarity, takže keď sa teda firma vzdá, vzdá výroby za ten rok teda miliardu, tisíc miliónov, takto to poviem, a teda 900 odovzdá štátu, to je tá správna miera, alebo je to ešte málo a treba dať ešte trošku viacej? Že toto si, prosím, treba uvedomiť, že to, a nemal by byť aj ten štát trošku solidárny? Fakt, my tu nedebatujeme o tom, že, že 90, alebo nula. Ja sa tu celú rozpravu snažím vysvetliť, že tu sú, tu sú dve strany tej rovnice. Jedno je tá firma, aby prežila a druhá je, samozrejme, aj ten štát, ktorý teda má právo na nejakú, nejaký podiel na tom. Takže toto si, prosím, uvedomme, tuto sa bavme, máme tu 55 %, náš návrh 70 %, pôvodný návrh 90, absolútne extrémny a proste zlý, zlý návrh. Takže o tomto tu debatujeme.
Peťo Kremský, áno, súhlas, tak to som rád, že teda je, áno, je to na energetickú pomoc, tak súhlasil si. A ja teraz mám len jednu otázku, a prečo teda ten váš predseda, prečo Igor Matovič to kade chodí tade hovorí, že teda použije výnos zo solidárneho príspevku na, na zaplatenie 500 euroviek? Veď teda, veď on to hovorí, som rád, že ty to nehovoríš, ja si to veľmi vážim, tak ako si veľmi vážim, že nie si zástancom takých riešení a, prosím, to som ťa chválil, hej, tak na to je zbytočne mi frflať. Ja som, ja som ťa chválil. Len teda mal by to ten Igor vnímať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Chcel by som zhrnúť pár vecí, ktoré tu zazneli v rozprave. Nechcel som už vstupovať do rozpravy, aby sme to zbytočne nenaťahovali, lebo sa nám blíži hlasovanie. No ďakujem aj za ocenenie, ktoré tu zaznelo, naozaj si myslím, že je veľmi dôležité, že takýto návrh zákona v Národnej rade sa presadí. Ako hovoríte, pokladal som to naozaj za svoju občiansku povinnosť a poslaneckú povinnosť predložiť takýto návrh zákona, keď v decembri vlastne strana SaS si presadila skrátenie toho solidárneho odvodu iba na rok 2022. Ja možno poviem trošku takých, takej histórie.
Asi si pamätáte, že v máji 2022 sa objavil prvý takýto návrh na mimoriadne zdanenie Slovnaftu. A prečo sa neschválil? Pretože ho blokovala strana SaS. Potom takýto návrh tu ležal v parlamente niekoľko mesiacov, v podstate až do novembra, a celý čas sa o ňom nehlasovalo, nerokovalo. Prečo? Lebo ho blokovala strana SaS. No potom prišiel december, vyslovenie nedôvery vláde, veľké problémy okolo schválenia štátneho rozpočtu, nakoniec pri schvaľovaní štátneho rozpočtu v podstate nás strana SaS povydierala, poviem to tak slušne, a výsledok bol ten, že sme museli ustúpiť v tom, že toto zdanenie Slovnaftu sa obmedzilo iba na rok 2022. Pôvodne to bolo navrhnuté aj na rok 2023, stačí si pozrieť históriu, stačí si pozrieť tie návrhy a zverejnenia. Čiže to, že vôbec som musel podávať takúto novelu zákona, aby sa to predĺžilo aj na rok 2023, je to preto, že strana SaS v decembri pred Vianocami ten rok ´23 zrušila z toho návrhu zákona. Takže len aby sme si naliali čistého vína.
No, ako som spomínal, kolega Marián Viskupič tu takými miernymi polopravdami a prekrútenými faktami sa snaží navodiť dojem, že ako my strašne ideme ublížiť Slovnaftu, ako nedodržiavame nejaké nariadenia, ako, ako proste nejakú strašnú vec tu chceme urobiť a chceme tú sadzbu zvýšiť na 70 alebo dokonca až 90 %, opakujem, nadmerného zisku, nie celkového zisku. No, kolega Marián Viskupič napríklad spomínal, že EÚ nariaďuje 33-percentné zdanenie. To nie je pravda. EÚ nariaďuje od 33 %, teda minimálne 33 %. To si povedal, pusti si to zo záznamu. Čiže toto je hrubé zavádzanie, že EÚ nariaďuje 33 %, to nie je pravda. Minimálne 33 %. Čiže, ako vieme, aj 70 aj 90 je viac ako 33 %, čiže toto nariadenie EÚ plníme. Akým spôsobom? No Maďarsko to, áno, robí iným spôsobom, myslím si, že ten výsledok je v súčte zhruba rovnaký ako keď my to zdaníme tými 70, 80 %, treba si to prepočítať. Ale však, samozrejme, nikto SaS nebránil v minulom roku navrhnúť iný spôsob zdanenia. Mohli ste to navrhnúť, mohli sme to prepočítať, možnože váš návrh by bol lepší, ja neviem, ja neviem, nepočítal som to, lebo ste nič nenavrhli. Celé, čo ste robili, ste robili to, že ste blokovali. Proste vy ste nechceli žiadne zdanenie minulý rok. Celý minulý rok až prišlo nariadenie z Európskej komisie, tak potom ste ako no dobre, tak okej, tak keď už to musí byť, tak teda rok 2022 nejak zdaníme tých 55 %, ale viac cez to vlak nejde, proste to ako Rišo Sulík sa hodil o zem, ani za nič. Takže, takže tak.
Žaloby na Európsku komisiu, no ak si, to nie je náš problém, keď Európska komisia vydala nejaké nariadenie, asi si ho nejak odôvodnila, hádam tam majú dobrých právnikov, to neviem, prečo my by sme tu mali riešiť, či niekto podá žaloby na Európsku komisiu. Keď by si Slovnaft teda laistol, že chce žalovať Slovenskú republiku, no nech sa páči, nech to skúsi. Isteže, keď vychádzame z nariadenia Európskej komisie, tak si myslím, že je to pomerne stratený prípad, ale keď majú veľa peňazí na právnikov, samozrejme, môžu to skúsiť. Plus tam bol ďalší nezmysel vyššie ceny benzínu a nafty. No už minulý rok ukázal, že to nijak nesúvisí. Ani zníženie cien, ani zvýšenie cien. Ak by súhlasilo, Marián, to, čo hovoríš, tak práve to zníženie cien ruskej ropy by prispelo k výrazne nižším cenám na Slovensku benzínu a nafty, ale to sa nestalo. Už pred rokom, mesiac po začiatku vojny na Ukrajine, v marci 2022 sa ukázalo, že napríklad rafinérska marža koncernu MOL sa desaťnásobne zvýšila. Predtým bola tri aj niečo dolára na barel, to je vlastne pridaná hodnota, ktorú rafinéria urobí na barely ropy. Hej, spracuje tú ropu a to je koľko na tom zarobí na predaji svojich výrobkov. Bolo to na barel tri a pol alebo tri aj niečo dolára, mesiac po vojne na Ukrajine už to bolo vyše tridsať dolárov na jeden barel, hej. Čiže ak by to takto fungovalo, Marián, ako hovoríš, že tie ceny benzínu a nafty okamžite reagujú na ceny ropy a náklady a tak ďalej, tak tie ceny benzínu a nafty na Slovensku by boli euro v tom čase, euro dvadsať možno. Ale nie, ony boli euro šesťdesiat, euro osemdesiat, takisto ako všade inde v Európe. Niekde aj vyššie, áno, jasne. V Paríži som videl cez dve eurá, fajn, ale tie ceny u nás neboli polovičné, tak ako bola polovičná cena Ural-u voči Brent-u.
Takže toto je nezmysel, ktorý tvrdíš, vychádza to aj z toho, že konkurencia v predaji benzínov nafty na Slovensku je relatívne vysoká, dováža sa tu, dovážajú sa tu palivá z Rakúska, dovážajú sa tu palivá z Česka, čiastočne z Poľska aj z Maďarska, čiže práve problém Slovenska je to, že Slovnaft vďaka tomu, že má nízku cenu ropy, tlačil po celý minulý rok veľkoobchodnú cenu benzínu a nafty dole a tým v podstate vytláčal svojich konkurentov z trhu. Ale na čerpacích staniciach sa to prejavilo veľmi málo. Aj preto, že čerpacie stanice naozaj veľmi často neprevádzkuje samotný Slovnaft, ale malí prevádzkovatelia, ktorí to majú cez franšízu. Čiže v podstate oni dostanú palivo, dostanú na tom nejakú províziu za to predané palivo a zvyšok si predávajú sami. Čiže všetky horalky a žuvačky, čo si tu spomínal, predávajú tí konkrétni ľudia, na to sa zisk Slovanu, Slovnaftu nevzťahuje. Hej, čiže ďalšie zavádzanie.
No ja si len kladiem jednu otázku, že prečo tu strana SaS a špeciálne ty osobne takto vášnivo obhajuješ túto maďarskú firmu, prečo tak lobuješ za Slovnaft dokonca aj za cenu zavádzania. Ako celkom tomu nerozumiem, lebo vždy keď sa tu objaví niečo so zdanením Slovnaftu, tak je tu obrovská vášeň v tvojom podaní, ako je to hrozné a strašné, ako im ubližujeme a tak ďalej. Keď si tu spomenul tú sumu 800 miliónov eur, ktorú možno teda by Slovnaft, alebo 900 potom neskôr, neviem teda, podľa mňa 90 % z 900 je 810, ale nie a nie 900, ale dobre. Okej, no hovoril si, že tej bude veľmi málo, no dobre, ale aj keby to bolo 900, si sa úplne striasol tu pri tej sume, hej?
No ja si myslím, že keď tá suma príde do štátneho rozpočtu, tak nie je to niečo, pričom by sme sa nejak my ako poslanci Národnej rady a verejní predstavitelia a občania tejto krajiny mali triasť, ale mohli by sme sa tešiť, že je to niečo, čo pomôže ľuďom. Však tie, tie náhrady, tie kompenzácie cien energií, tie môžu stáť tento rok Slovensko vyše štyri miliardy eur. Akože toto je, čo je to oproti tomu, hej? Vyše štyri miliardy eur. Iba, iba kompenzácie cien plynu pre domácnosti, iba táto jedna, jedna časť tých kompenzácií má byť vyše miliardu tento rok, hej? A ja som si nevšimol, že vy by ste sa nejak postavili proti tomu a povedali: Jéj, tak to vydávame príliš veľa, nedajme ľuďom toľko, radšej nech im zdražie cena plynu, cena elektriny. Však Richard Sulík s Igorom Matovičom dohodli memorandum so Slovenskými elektrárňami a tú zmluvu, ktorou zabezpečili nízku cenu elektriny, hej. Však vy sami ste za to bojovali. Ale teraz, keď treba zaplatiť účet za to, tak idete obhajovať Slovnaft, aby náhodou sme mu nezobrali o 200 miliónov eur viac, lebo chudáci, čo, hej? Ako ja žasnem a kladiem si naozaj túto otázku, že prečo vy takto lobujete za Slovnaft, že či je to preto, že váš dlhoročný sponzor pán Sabol spojil svoje podnikanie s Oszkárom Világim, ktorý je špičkový manažér koncernu MOL. (Reakcia z pléna.) No to sú fakty, pani Zemanová, to sú fakty, pani Zemanová, že pán Sabol a pán Világi spojili svoje podnikanie. Prihláste sa, prihláste sa v rozprave. To nie sú moje výmysly, to sú fakty. Ja vám to môžem doložiť. Oni sami sa k tomu priznávajú. Ja to mám z ich rozhovorov.
Takže to sú fakty a chcem sa pýtať, že či toto naozaj nie je niečo, čo je politická korupcia. Čo, čo je veľmi zvláštne, že prečo takáto vášnivosť sa vo vašom prípade objaví iba v prípade tejto jednej firmy, keď sa čokoľvek len šuchne okolo toho, že by mala dostať nejaké mimoriadne zdanenie. A opakujem, nie je to mimoriadne zdanenie ich nejakého bežného zisku a bežnej aktivity, je to zdanenie ich mimoriadnych ziskov. Mimoriadnych nezaslúžených ziskov, ktoré sa zdaňujú po celom svete, po celej Európe, každý tomu rozumie, samozrejme, že nikomu sa to nepáči, pretože každý by si ten zisk vedel predstaviť niekde na svojom účte, možno v svojej jachte alebo v svojom dome niekde na Bahamách. Rozumiem tomu. Úplne tomu rozumiem. Ale my sme tu na strane štátu. My sme tu na strane občanov. Nie sme na strane súkromných zahraničných koncernov, ktoré majú úplne nezaslúžený zisk. Čiže prekvapuje ma toto a skutočne si kladiem túto otázku, že prečo takáto vášnivá obhajoba a naozaj to vysvetlenie mi dáva iba, iba takéto spojenie.
Takže chcem vás požiadať, naozaj buďte na strane občanov, postavte sa na stranu občanov aj pritom hlasovaní a ja verím, ja verím, že, že naozaj sa táto Národná rada dokáže postaviť za to, aby tá pomoc občanov fungovala a to, čo vidíme, že tí ľudia dostávajú kompenzácie, ktoré dokážu aspoň čiastočne vyvážiť tie nárasty cien energií, bude pokračovať. Ďakujem. (Potlesk.)

Tak ďakujem pekne, poslednýkrát k tejto téme.
No tak padli tu úplne že nepodložené obvinenia. Nech sa páči, pán kolega, ak máte takéto nejaké informácie, nech sa páči, proste dajte, dajte trestné oznámenie alebo čokoľvek. Ale ja mám ešte jednu vec. Ono to tu tak zatiaľ prešlo potichu, ale že hornonitrianske bane, to si pamätáte, pán kolega Kremský, že to sú tí, čo balili tie päťstovky do alobalu, aby im nezhoreli? A kadekoho nimi uplácali? Aj vás idú uplácať, keď ste im dneska zabezpečili, aby sa tento zákon na nich nevzťahoval? Čo vám za to dali? Akože takto? (Reakcia z pléna.) Jak že nie. Vyjadrili ste podporu tomu pozmeňujúcemu návrhu. Po jednej stránke je 90 % stále málo, po druhej stránke vyradiť? Akože môžme sa baviť aj takto. Takže ako prečo? Prečo teda, keď majú nejaký zisk, veď nech sa s ním podelia, nech sa s ním podelia teda so štátom. Nech, nech sa to na nich vzťahuje. Alebo ste teda aj vy nejak motivovaný na tom, aby proste, aby ich, aby tam neboli? No ako tie otázky sú rôzne, keď sa chceme baviť aj takto. Môžme, ale poďme sa radšej baviť podľa mňa odborne, pretože ja ctím, aby sme sa bavili tuná odborne a bavíme sa tu o téme. Takže zasa padali tu, padali tu rôzne informácie.
No poďme sa baviť o tom, že ako je to s tými cenami, lebo znie to tu ako keby Slovensko platilo najvyššie ceny palív. Treba povedať, že, samozrejme, vždy sa každému spotrebiteľovi bude zdať akákoľvek cena vysoká, ale keď sa bavíme o vlaňajšom roku, tak Slovensko malo siedmu najnižšiu cenu benzínu a šiestu najnižšiu cenu nafty v celej európskej dvadsaťsedmičke. Tak to tiež treba vnímať a povedať, že ten Slovnaft tie svoje nižšie náklady do nejakej možnej miery prenášal aj do cien palív. To inak pod tým bolo Maďarsko, ktoré vieme, ako dopadlo, a mám tu aj čísla pre tento rok, a pre tento rok platí, že Slovensko je teda piata, má piatu najnižšiu cenu benzínu z celej EÚ a šiestu najnižšiu cenu nafty. Takže toto, toto len na margo, keď teda už tu hovoríme, že ako, aké sú tie ceny. Ja viem, stále sa každému zdá akákoľvek cena vyššia ako nula vysoká, ale toto je realita hej. Dvadsaťdva krajín Únie platí viacej za palivá ako Slovensko. Ja len tak medzi rečou, to Maďarsko teda viackrát spomínané, tak inak Maďarsko má po zrušení tej regulácie, čo bolo teda úplne že absurdné, ale to sa asi s kolegom Kremským zhodneme, tak má druhú najvyššiu cenu benzínu a štvrtú najvyššiu cenu nafty v celej EÚ, tak len aby sme aj toto mali na, na nejakej realite.
No čo sa týka, čo sa týka toho samotného... kolegovia, ja si dovolím ešte raz upozorniť, že máme tu tri návrhy. Jeden je tých pôvodných 70, ktoré priniesol samotný návrh, ktorý prerokovávame, potom je tu návrh na 90-percentné zdanenie alebo 90-percentnú výšku solidárneho príspevku a potom je tu náš pozmeňujúci návrh na 55-percentné zdanenie. Toľko je možno tiež odpoveď teda ako vychádzame komu v ústrety. Aj 55 % je, si myslím, veľmi veľa, platilo sa to vlani, sme to podporili a 55 % sme ochotní podporiť aj tohto roku. Na margo toho, že hornonitrianske bane nebudú teda platiť nič, keď sa bavíme o tom, kto čo robí.
A padla tu, možno je tu pár nových kolegov, kolegovia, prosím, vlani alebo pre vlaňajší rok platila sadzba 55 %, hej? Prinieslo to štátu asi 500 miliónov na tejto dani plus korporátna daň. Prosím, než stlačíte to tlačítko, každý jeden sa zamyslite a teraz že, že prečo by tá sadzba mala byť vyššia, že čo sa zmenilo, aby teda tá sadzba mala byť až tých 90 % nebodaj. Fakt aj solidarita má určitú mieru, ono to funguje, proste v ekonomike sú aj zamestnávatelia, aj zamestnanci, aj štát a tá solidarita by mala znamenať, že každý bude nejak fungovať, každý dokáže mať proste zdravú mieru. Ak z miliardy hospodárskeho výsledku štát zoberie 900, to si nemyslím, že je tá správna miera solidarity a to si nemyslím, že je to miera, kde tá firma môže fungovať ďalej, môže platiť svojich zamestnancov, to sú tisíce ľudí, a fungovať, robiť investície, robiť zelené opatrenia, robiť údržbu, robiť všetko preto, aby to, čo sa nám dneska zdá normálne, že teda tie palivá, že ich je dostatok, aby to fungovalo aj naďalej.
Takže toto som chcel ja na záver. Kolegovia, prosím, veľmi porozmýšľajme, za ktorú z možných alternatív zahlasujete. Veľmi pekne ďakujem a ešte úplne na záver, i napriek tomuto intermezzu veľmi pekne ďakujem všetkým, ktorí sa zúčastnili diskusie, za diskusiu, ktorá bola vlastne k veci a v tej nejakej povedzme tej odbornej časti. Ďakujem pekne.
Hlasovať budeme dnes o 17.00 h. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, váženie panie poslankyne, vážení pani poslanci, dovoľte, aby sme predložili návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
V súčasnosti aplikácia inštitútu dočasnej pracovnej neschopnosti vykazuje implementačné nedostatky, ktorých dôkazom sú poznatky získané prostredníctvom komunikácie s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a so Sociálnou poisťovňou. Aktuálne platná a účinná právna úprava reflektuje, nereflektuje teda na osobitosti uznávania osoby za dočasne práceneschopnú. A cieľom návrhu zákona je precizovať právnu úpravu v § 12a zákona č. 576 Z. z. o zdravotnej starostlivosti a niektorých zákonov v znení neskorších predpisov týkajúcu sa inštitútu dočasnej pracovnej neschopnosti, a to najmä pokiaľ ide o spätné uznanie osoby za dočasne práceneschopnú, ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti, vystavenie potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vytvorením elektronického záznamu a o aplikáciu prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2023 a k úpravám účinným od 1. januára 2024.
Navrhovaná úprava špecifikuje skutočnosti, na základe ktorých je možné uznať osobu za dočasne práceneschopnú. Touto úpravou sa zároveň vymedzuje maximálne časové obdobie, ktorým sú štyri kalendárne dni, kedy môže príslušný ošetrujúci lekár spätne uznať osobu za dočasne práceneschopnú. Zároveň predmetný bod upravuje, že v prípade, ak lehota štyroch dní bola presiahnutá, ošetrujúci lekár môže spätne uznať osobu za dočasne práceneschopnú len na základe súhlasu posudkového lekára. A touto úpravou sa odstránia problémy vznikajúce v aplikačnej praxi.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, toľko z úvodu návrhu zákona. Prosím vás o jeho podporu. Je to čisto zákon z dielne ministerstva zdravotníctva, pretože spôsobuje to výrazne naozaj problémy s touto, s touto inštitúciou elektronickej péenky.
Ďakujem veľmi pekne za vašu podporu.

Ďakujem pekne. Takže, vážení páni, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1485).
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní vo výboroch do 26. apríla 2023 a v gestorskom výbore do 28. apríla 2023.
Ďakujem, pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, vážení kolegovia, ctená snemovňa, rád by som uviedol tento návrh zákona, ktorý nie je v tejto snemovni úplne nový, pretože už sme ho navrhovali v priebehu minulého roka aj s kolegom Milanom Kuriakom. Predstavím veľmi stručne, o čo ide.
Na Slovensku sa robilo veľmi veľa prieskumných vrtov, ale aj vlastne ťažobných vrtov plynu. Sú tu ložiská, ktoré už sú vyčerpané, ktoré sa v minulosti využívali. A v podstate dneska s novými technológiami prichádza možnosť využiť tieto vrty na využitie podzemného tepla. Nejde o využitie geotermálnych vôd, to je niečo iné, ale ide o využitie tzv. suchého tepla. To znamená, že v tej hĺbke niekoľko kilometrov zvyčajne pod zemou sa nachádza vlastne veľké teplo, ktoré možno využiť tak, že sa do takéhoto vrtu vloží vodné potrubie a vlastne taký akoby prietokový ohrievač, ktorý je v tejto hĺbke, do ktorého sa vtláča voda studená a vlastne von vychádza horúca. Často tam ide o teplo 250 – 300 stupňov v takejto hĺbke, čiže asi si viete predstaviť, že to je pomerne výdatný zdroj tepla. A takýmto vrtom sa často dá aj napríklad vyhrievať menšie mesto. Môže sa tým nahradiť trebárs klasický fosílny zdroj napríklad plynom a takto ušetriť vlastne emisie CO₂. V súčasnosti na takýto, na takúto činnosť je potrebná tzv. veľká EIA. Čiže radi by sme umožnili, aby sa tieto podmienky vlastne určitým spôsobom zmäkčili, aby, aby povoľovanie takýchto aktivít bolo rýchlejšie a aby sa takéto, takéto obnoviteľné zdroje dali ľahšie využívať.
Ako som spomínal, už sme v minulosti navrhovali takýto zákon. Nakoniec sme sa rozhodli ho stiahnuť vzhľadom k tomu, že ministerstvo životného prostredia nám sľúbilo, že všetky obnoviteľné zdroje, vlastne ich využitie, uľahčí špeciálnym komplexným zákonom. Keďže doteraz takýto zákon do parlamentu neprišiel, rozhodli sme sa podať takýto návrh znovu a vlastne umožniť využívanie takýchto obnoviteľných zdrojov.
Je to prvé čítanie, čiže chcem vás poprosiť o podporu takéhoto zákona a prípadné vecné, vecné doplnky a zmeny, potom som otvorený v druhom čítaní umožniť vlastne uľahčenie využívania obnoviteľných zdrojov aj v ďalších oblastiach ako je slnko, vietor, geotermálne zdroje. Určite tam je priestor na uľahčenie. Dokonca existuje nariadenie Európskej komisie z decembra 2022, ktorým členským štátom nariaďuje uľahčiť podmienky využívania obnoviteľných zdrojov, čo Slovensko zatiaľ teda nijak na to nezareagovalo. A myslím si, že aj táto poslanecká iniciatíva to umožní.
Ďakujem veľmi pekne za podporu.