88. schôdza

Ďakujem za slovo.
Vážené panie, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi krátko vystúpiť v rozprave k tomuto návrhu zákona, ktorý je jeden z ďalších, ktorý, ktorý pomôže opäť občanom a nie rôznym špekulantom.
Hlavnou podstatou tohto návrhu zákona je odstrániť nezmyselné a neopodstatnené byrokratické prieťahy pri, pri projektovaní rôznych dobrých zámerov potrebných hlavne v tejto dobe a pomôže tiež lepšiemu využívaniu či geotermálnej energie alebo už objavených ložísk zemného plynu a využívanie iných komodít.
Chcem sa aj z tohto miesta poďakovať hlavnému predkladateľovi kolegovi Peťovi Kremskému za jeho iniciatívu pri, pri tvorbe tohto návrhu zákona. Ako člen hospodárskeho výboru mňa to samého oslovilo, lebo aj vďaka výjazdovým rokovaniam cez hospodársky výbor s kolegami poslancami sme sa zúčastnili aj priamo na niektorých, na niektorých miestach, kde sa, kde sa ťaží zemný plyn, aj naposledy sme boli pri otváraní práve čerstvo navŕtaného ložiska.
Ako sa vyjadril pán poslanec Suja, tak ako vždy opäť kriticky, vôbec sa nezakladá na pravde, ako určite, určite sa týmto návrhom zákona neporušujú, neporušujú nejak práva občanov, ale treba brať aj ten iný pohľad, že hlavne v tejto dobe, keď, keď je energetická kríza, keď naozaj sú enormne zvýšené ceny všetkých komodít, tak je veľmi potrebné, aby sme využívali všetky tie možnosti a danosti, a hlavne keď sú ekologického charakteru, že nezaťažujú prírodné prostredie, vôbec sa to nezakladá na pravda, ako tu bolo od niektorých spomenuté, že pomaly hotová katastrofa a neviem, čo sa zničí.
Práve na tých miestach, na ktorých som sa zúčastnil v rámci hospodárskeho výboru, tak som bol veľmi prekvapený, aký je tam poriadok, aj tá tráva je tak zelená, by som povedal, ako, nie ako na Orave (povedané so smiechom), lebo predsa, tam máme inú klímu, ale naozaj bol som prekvapený tým poriadkom a ako to pri tých ložiskách či plynu alebo nafty vyzeralo. Naozaj, bol som veľmi milo prekvapený, len odporúčam tým oponentom a hlavne pánovi Sujovi, nech sa ide pozrieť, že ako to vyzerá. Takže určite toto bude prínosom.
Čo sa týka len ťažby zemného plynu, momentálne, ako som sa dozvedel priamo od odborníkov, tak využívame a ťažíme momentálne okolo 1 % a môžme ťažiť minimálne 10 % spotreby zemného plynu na Slovensku, čo by bolo v tejto dobe a v tejto nielen energetickej, ale aj inej kríze, bol by hriech nevyužiť a bolo by to aj zo strany nás zákonodarcov veľmi nezodpovedné takto sa stavať k tomu, čo tu máme. Dokážu, dokážu tieto zdroje či geotermálnej energie alebo iných využívať v iných krajinách v omnoho, môžem povedať, že omnoho ekologickejšie sa tváriacich a neviem, prečo by sme tu nemali prekonať hádzanie polien pod nohy a urobiť maximum ako zákonodarcovia, aby sme otvorili viac priestoru týmto možnostiam.
Ako sa uvádza v dôvodovej správe, cieľom tohto návrhu zákona je zrýchlenie niektorých procesov v rámci zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktoré je potrebné absolvovať pri osobitných zásahoch do zemskej kôry na využívanie na geotermálnej energie. Mal som osobnú skúsenosť s mnohými ochranármi. Nerád používam to slovo, ale ja delím ochranárov na skutočných ochranárov a potom na ochranárov, nechcem povedať, že od stola, ale tak ako aj všade, v každej oblasti, tak aj pri ochrane prírody a životného prostredia sa nájdu ochranári špekulanti, ktorí hľadajú neopodstatnené dôvody, naozaj často nezmyselné, a spôsobujú tým, spôsobujú tým škody, škody aj, môžem priamo povedať, aj štátu, lebo naozaj tými svojimi zásahmi a neopodstatnenými pripomienkami zabraňujú a často aj znemožňujú mnohé procesy, a nejdem tu menovať od mostov, cez stavby nemocnice, ciest a iných projektov, ale týka sa to aj práve tohto projektu.
Preto som rád, že sa kolega chopil iniciatívy a začal riešiť zmenu tohto banského zákona. Veľkým dôvodom tejto zmeny, ako som spomenul, že sa urýchlia procesy, ktoré v konečnom dôsledku umožnia omnoho väčšie využívanie týchto naozaj mnohých nerastných geotermálnych darov a vymožeností, ktoré máme a nesmieme, nesmieme brániť ich väčšiemu využívaniu. Zarazilo ma aj na hospodárskom výbore, keď sme riešili... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Pardon, pani poslankyňa Šebová, poslednýkrát vás napomínam. Môžte pokračovať.

Kuriak, Milan, poslanec NR SR
... Keď sme riešili otázku teplární a tiež som tam videl, že proste ako sa ťažko niekomu ukrajuje z toho, na čo boli roky zvyknutí a ako ťažko je dať priestor ekologickejším a lacnejším zdrojom aj čo sa týka konkrétne vykurovania. Ja z tohto miesta chcem aj poďakovať poslancovi za stranu SaS Karolovi Galekovi, ktorý vyvíja takú veľmi hodnotnú iniciatívu a navrhuje veľmi dobrý zákon, čo sa týka využívania týchto zdrojov.
Čo sa týka tohto zákona, prečo je veľmi dôležitý, je to aj kvôli situácii s vojnou na Ukrajine, ktorá priniesla a prináša katastrofálne dopady aj na našu krajinu. Ako mnohí vieme a sme toho dennodennou súčasťou, že teplo sa stalo veľmi vzácnou a drahou komoditou a som svedkom, pochádzam z regiónu Orava a som svedkom ešte aj v týchto dňoch, keďže na Orave je najdlhšie vykurovacie obdobie, tak vidím na mnohých ľuďoch ako šetria na teple, že naozaj vo svojich príbytkoch sú nútení, aby aj napriek kompenzáciám, ale sú nútení, ja som rád, že aj možno sa zvyšuje zodpovednosť, že nie ako niekedy, že bolo všade zbytočne vysvietené, radiátory alebo iné ohrevné telesá zapnuté naplno, vetralo sa popri tom, tak možno k niečomu to bude dobré, ale som priamo svedkom ako ľudia, naozaj v tomto storočí je to zarážajúce, ale ľudia sa musia, aby šetrili, teplejšie obliekať, len v takej samozrejmej veci, keď si idú večer ľahnúť. Ale naozaj toto je reálna skutočnosť. Vy napríklad, čo bývate v Bratislave alebo regiónoch, kde vykurovacia sezóna je o polovicu kratšia, tak možno sa vás to až tak bytostne nedotýka, ale mňa áno a aj konkrétne aj čo sa týka hlavne teraz podnikateľských subjektov, ktoré sú neregulované, tak naozaj zažívajú katastrofu a tie ostré faktúry, ktoré začali, ktoré už podnikatelia majú za január a teraz už aj za február, tak to je katastrofa, keď sa tí podnikatelia na to pozrú. Tak naozaj mohol by som dlho rozprávať konkrétne príklady odžité, hej, nie vypočuté niekde v krčme, ale reálne a viem, čo to robí s tými podnikateľmi, a myslím si, že aj tento návrh zákona je jednou z možností ako, ale aj do budúcna, že ako zvýšiť, sebestační nebudeme, ale zvýšiť možnosti, ktoré tu máme, aby sme viac využívali tieto možnosti, ktoré tu máme.
Uvediem ešte nejaké také konkrétne čísla. Cena plynu na svetových trhoch radikálne vzrástla a aj napriek značnému poklesu je stále oproti predchádzajúcemu tomu dobrému obdobiu ešte stále je takmer dvojnásobná a nejak platy sa nedajú zvyšovať až v takomto objeme. Takže stále ľudia majú viac a viac hlbšie do vrecka. Závislosť Slovenska na dovoze plynu je takmer 100-percená, súča... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Dobre, ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Ja len pár slov, pretože keď som reagoval vlastne ešte v rozprave, tak bol tu taký hluk, že som nepočul ani vlastné slovo a, žiaľ, niektorí poslanci sa nevedia správať a majú rôzne krčmové spôsoby, takže skúsim odpovedať ešte pár faktických vecí, na pripomienky a na podnety, ktoré tu boli vznesené.
Vážim si vecné pripomienky, pani kolegyňa Zemanová, myslím si, že tam to vaše narážanie na toho, koho zastupujem, bolo asi spôsobené trošku, že ste stratila nervy, myslím si, že takto by sme sa tu asi nemali rozprávať, takže skúsim k tomu, čo ste konkrétne hovorili.
K tým jednotlivým zmenám v procese EIA a v procese povoľovania. No to, čo prináša táto novela zákona, je hlavne stanovenie lehôt. Myslím si, že veľakrát už sme tu v parlamente riešili a myslím si, že aj strana SaS bola vždycky toho zástancom, že mali by byť jasné pravidlá. Je veľmi škodlivé, keď občan má presné lehoty na to, čo musí dodržať, do koľko dní má zareagovať, do koľko dní môže podať odvolanie, do koľko dní má niečo zaplatiť, ale štát žiadne lehoty nemá. To je veľmi, veľmi škodlivý stav, to určite sa na tom zhodneme, pretože to vyvoláva v občanovi krivdu, že asi niečo nie je v poriadku, keď platia iné pravidlá pre mňa a iné platia pre štát. Presne tak to je aj vo firemnom svete. Keď tá firma má presné lehoty, čo musí dodržať, 30. marca je daňové priznanie, do vtedy treba zaplatiť a tak ďalej, a potom štát nemá žiadne lehoty, tak asi niečo nie je v poriadku, asi je to pokrivené. Čiže toto pokrivenie sa snažíme napraviť. Snažíme sa dať do poriadku. Poviem pár príkladov.
Napríklad v bode tri, tam nahrádzame slovo bezodkladne od podania návrhu, prípadne od jeho doplnenia oznámi, hej, čiže bezodkladne. V bode päť, pripájajú sa slová o lehotu nie dlhšiu ako 15 dní. V bode šesť, obvodný banský úrad rozhodne o návrhu na určenie chráneného ložiskového územia najneskôr do dvoch mesiacov od jeho podania, prípadne od jeho doplnenia. Hej? Čiže to sú tie veci, ktoré tam vlastne presadzujeme do tejto novely. V bode jedenásť, o lehotu nie dlhšiu ako 15 dní. A tak ďalej. Čiže nám ide o to, aby aj pre štát platili rovnaké pravidlá, že má nejakú lehotu, musí ju dodržať a nie donekonečna, donekonečna tam niečo dokladať, donekonečna vznášať tie isté pripomienky, tie isté námietky a znova donekonečna ich ten úrad musí riešiť. Proste tam musí už niekedy dôjsť k rozhodnutiu, musí sa ten úrad rozhodnúť, musí dať nejakú lehotu, aby to bolo všetko jasné. Čiže nastavenie pravidiel je veľmi dôležité.
K tej vlastnej ťažbe a prieskumným vrtom. Áno, samozrejme, každý, keď si predstaví, že niekde v jeho záhrade by prišla nejaká vrtná súprava a by mu tam vŕtala, tak ho premkne hrôza, ale, samozrejme, takto sa to nedeje. Tie ložiská majú určitú rozlohu, ktorá je v desiatkach, stovkách hektárov niekedy, čiže v podstate tá ťažobná spoločnosť najprv odhaduje, kde asi by to bolo vhodné, ako sa to ložisko rozkladá a potom hľadá aj podľa dostupnosti vhodné miesto, kde urobiť prieskumný vrt. Ak si predstavujete prieskumný vrt ako nejakú ekologickú katastrofu, tak to vôbec nie je tak, aj kolega Milan Kuriak spomínal, my sme sa boli pozrieť práve na takýto vrt, lebo sme to chceli vidieť na vlastné oči, je to naozaj areál 50x50, ktorý sa po využití a vyťažení vráti naspäť. Čiže to nie je niečo, čo by bolo nejaká ako keby mesačná krajina.
Čiže, čiže ak naozaj uvažujeme o vlastnej ťažbe, o tom, že by sme pokryli vlastným plynom 10 % spotreby Slovenska, o určitej aspoň čiastočnej sebestačnosti, ktorá by mala, opakujem, nahradiť dovoz plynu z krajín, kde sú zvyčajne totalitné režimy. To si zdôraznime. To nie je len Rusko. Ak nahradíme dovoz zemného plynu z Ruska dovozom z Kataru, možno z Líbye, možno z Venezuely, možno z iných krajín, ide z veľkej väčšiny o krajinu s viac alebo menej totalitnými režimami. Nehovorím, že sú to krajiny, kde všetkých mučia a zabíjajú, to nie, aj tam ľudia môžu žiť slušne a možno dobre si žijú mnohí, ale proste je ideálne byť sebestačný. A z takýchto krajín jednoducho nedovážať nič, pretože môže sa stať, že keď sa od nich staneme závislými, tak tam príde aj určitý tlak na Slovensko alebo na Európsku úniu a môže to byť veľmi nebezpečné. Tak ako sa to stalo nebezpečným v prípade Ruska.
No ale ak takúto vlastnú ťažbu chceme, tak potom nemôžeme čakať, že bude niekde ďaleko, ďaleko, kde ju nevidíme, kde ani náhodou nezablúdime, kde proste je to úplne mimo nášho života. Napríklad niektoré tie vrty, ktoré sa robili v oblasti Trnavy, boli asi 50 metrov od diaľnice a asi 5 kilometrov od dediny. Napriek tomu niektorým obyvateľom tej dediny to vadilo, že je to príliš blízko. No viete, len to je presne o tom, že ak je to niekde tuto neďaleko, tak možnože mám pocit, že mi vŕtajú v záhrade. Ak je to niekde v Rusku, tak mi je to jedno. Ale to je veľmi pokrytecký prístup. Čiže skúsme tomu nastaviť jasné pravidlá, skúsme tomu nastaviť dobré podmienky, skúsme naozaj dať pozor, aby to nepoškodzovalo životné prostredie, aby to malo jasnú, slušnú úroveň a umožníme tým, ktorí naozaj majú tie technológie, aby ten plyn našli, aby ho ťažili. Tak ako ho ťažia, znova opakujem, desiatky rokov na Záhorí, neviem, či niekto z vás, kto chodí cez Záhorie, možno tam chodíte bicyklovať, možno tam chodíte na výlety, ja áno napríklad, tak že by sa pozastavil nad tým, že sa tam ťaží plyn alebo ropa. Proste je to niečo, na čo si tí ľudia úplne v pohode zvykli, nikto z nás to nerieši, pretože má to pravidlá, má to jasné obmedzenia, má to lokality, ktoré sa po vyťažení dajú do pôvodného stavu, niektoré sa dokonca využívajú ako plynové zásobníky doteraz, vďaka tomu máme v zime dostatok plynu, že sa tam v lete natlačí, čiže je to niečo, čo úplne v pohode funguje v energetickej sústave, len proste treba tomu dať jasné pravidlá a neobmedzovať to za každú cenu.
Takže v tomto zmysle je aj tento náš návrh zákona a chcem vás požiadať o podporu, som, sme ochotní v druhom čítaní, samozrejme, diskutovať o zmenách, o úpravách, o vylepšeniach, prípadne doplneniach o podporu ďalších obnoviteľných zdrojov.
Takže ďakujeme veľmi pekne za podporu.

Ďakujem, ja iba krátko, lebo v rozprave som mal pripravené omnoho viacej, tak aspoň ešte niečo doplním cez faktickú... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel by som odôvodniť návrh zákona č. 254/1998 o verejných prácach, ktorý predkladáme spolu s kolegom Marekom Krajčím, ktorý určite k tomu tiež povie potrebné, potrebné vyjadrenia.
Tento návrh zákona súvisí s úlohami z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, a ide najmä o prípravu projektu výstavby univerzitnej nemocnice v lokalite Rázsochy, kde z časového hľadiska sú za kritickú časť považované najmä ustanovenia zákona č. 254 o verejných prácach. Tie definujú záverečné stanovisko EIA ako nevyhnutnú súčasť podkladov, bez ktorého nie je možné vyhotoviť protokol o vykonaní štátnej expertízy. Keďže tento proces posudzovania vplyvov na životné prostredie v prípade takýchto zložitých stavieb trvá aj 9 až 12 mesiacov, v prípade projektu by došlo k oddialeniu spracovania štátnej expertízy a tým aj možnosti vyhlásiť verejné obstarávanie, keďže práve takáto štátna expertíza je výsledok, sú predpokladanou hodnotou zákazky z hľadiska verejného obstarávania. Práve preto je navrhnuté upraviť požiadavku na ukončený proces posudzovania vplyvu na životné prostredie ako podmienku spracovania protokolu do štátnej expertízy v prípade investícií, teda nielen Rázsoch, na ktoré vláda vydá osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu. Tým sa vlastne vytvorí možnosť bezodkladne stanoviť predpokladanú hodnotu zákazky a vyhlásiť verejné obstarávanie bez ohľadu na prebiehajúci proces posudzovania vplyvov na životné prostredie. Samozrejme, tento proces sa uskutoční, ale medzitým vlastne môžu prebiehať ďalšie procesy.
Tento návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy ani na podnikateľské prostredie, na životné prostredie, ani na ďalšie, ani ďalšie dopady. Ide vlastne o urýchlenie procesov, čiže verím, že takýto návrh podporíte. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Petra Kremského a Mareka Krajčího na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 254/1998 Z. z. o verejných prácach v znení neskorších predpisov (tlač 1489). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 26. apríla 2023 a v gestorskom výbore do 28. apríla 2023.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.