88. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.
Musím povedať, že tento návrh uznesenia, ktorý tu máme, nerieši podstatu toho návrhu uznesenia, ktorý práve prišiel z Európskeho parlamentu. Odvoláva sa v podstate iba na jednu vetu a ten zvyšok ignoruje. A taktiež musím v úvode povedať, že vždy som rešpektoval a myslím si, že všetci, čiže aj v strane SaS, princíp subsidiarity. Ten princíp subsidiarity, samozrejme, sa vzťahuje práve aj teda na rodinné právo a ktorý si, samozrejme, upravuje aj štát. Ale tam je jedna veta v celom uznesení, ktoré naozaj je dlhé, ktoré nejakým spôsobom len spomína to, že dochádza k diskriminácii párov rovnakého pohlavia aj v tejto oblasti a skôr sa zameriava na trestnoprávnu stránku. A to teda práve prejavy nenávisti a v tomto kontexte prejavy nenávisti voči sexuálnym menšinám. A vy odmietate takéto uznesenie. Odmietate uznesenie, ktoré upozorňuje na to, že sa tu netrestajú prejavy nenávisti. Tie prejavy nenávisti, ktoré lomcujú našou spoločnosťou a dúfam, že ste si aj, pani kolegyňa, všimli, že komu konvenuje tento váš návrh uznesenia. Kto ho bude podporovať? Nie sú väčšinou tí, ktorí podporujú aj a šíria tu chaos a nenávisť v tejto spoločnosti? Toto uznesenie, ktoré tu predkladáte, svojím spôsobom naznačuje alebo dáva najavo, že môžeme si tu zabíjať, koho chceme, Európsku úniu do toho nič nie je. Vy tvrdíte, že chcete konať striktne podľa práva, no ale keby sme mali ísť striktne, striktne podľa práva, tak základné ľudské práva sú nedeliteľné a vzťahujú sa takisto aj na túto sexuálnu menšinu. Teda aj na všetky ostatné prislúchajúce práva, ktoré z toho vyplývajú aj pre nich. Ani slovom ste sa v argumentoch nevysporiadala vôbec s tými tvrdeniami a ktoré v tom uznesené Európskeho parlamentu sú. Len sa odvolávate na princíp subsidiarity, a teda rodinné právo. Ale z príslušného uznesenia Európskeho parlamentu ste si teda vybrali iba to, že sa tam v úvodných odôvodneniach hovorí o ústavnej ochrane manželstva v Slovenskej republike a v jednom z 23 bodov sa vyslovuje požiadavka právnej úpravy postavenia párov rovnakého pohlavia. Celý zvyšok dokumentu je však primárne o neúcte a nerešpektovaní základných ľudských práv, dokonca o rastúcej kriminalite voči LGBTIQ+ osobám.
Správa výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci Európskeho parlamentu z 27. januára 2023, proti ktorej je tiež navrhované toto uznesenie, pritom dokonca vôbec požiadavku registrovaných partnerstiev ani rodinného práva neotvára, iba sumarizuje vyjadrenia predstaviteľov Slovenskej republiky a jej orgánov, ktoré odzneli pri ich návšteve so záväzkami bojovať proti trestnej činnosti a diskriminácii LGBTIQ+ osôb alebo komunity. Uznesenie Európskeho parlamentu a aj správa výboru je teda primárne a u verejnej stigmatizácii LGBTIQ+ osôb o nedostatočnej právnej ochrane, ako aj o nedostatočnej politickej vôli k ich ochrane, o nedodržiavaní základných ľudských práv, o vzostupe nenávisti, trestnej činnosti proti týmto osobám, o náraste ponižovania a o pasivite štátu v tejto otázke. A v podstate aj tu tak nepriamo narážajú presne na tú reakciu, ktorá by sa očakávala, že otriasla tou našou spoločnosťou, ten teroristický útok v Teplárni, že by sme nejakým spôsobom za to zareagovali. Strana SaS vtedy prišla s tými registrovanými partnerstvami, čo bolo teda odmietnuté zo strany väčšiny našeho parlamentu, ktorý tvrdí, že postupuje striktne podľa práva. A práve toho, čo nám Európsky parlament vyčíta, je ďalším dôkazom opäť aj toto navrhované uznesenie, ktoré pokračuje presne v tom, čo nám Európsky parlament vytýka. Nie je asi prekvapením, že za uznesením cítiť dotknuté práve tieto dve predkladateľky, ktoré najviac traumatizujú spoločnosť svojimi kultúrno-etickými vojnami, či už krížovými výpravami nielen proti právam žien, ale LGBTIQ+ osobám. Nečakali by sme však, že sa uchýlia k tomu, že odmietnu uznesenie Európskeho parlamentu, ktoré podporuje základné ľudské práva a právnu ochranu aj LGBTIQ+ osôb.
A ešte raz. To je jedno, či to je LGBTIQ, alebo ktokoľvek. Všetci majú rovnaké práva a všetci si zaslúžia rovnakú ochranu. A odmietnutie rovnosti pred zákonom ako aj záruk základných ľudských práv LGBTIQ+ osôb zo strany týchto poslankýň je verejným svedectvom ich politiky a prístupu k ľudským právam. To dosvedčuje napríklad aj prednedávnom schválený zákon, ktorý prešiel v prvom čítaní o rodných číslach. Zákon, ktorý nikomu nepomáha, ale že nikomu, ale ubližuje niektorým. My sme tu na to, aby sme ľuďom pomáhali a nie na to, aby sme tu segregovali, vyčleňovali alebo potláčali či už jednotlivca a niektoré skupiny ľudí. Týmto návrhom uznesenia iba dokladajú, že LGBTIQ+ osoby a ich oprávnené požiadavky vyplývajúce z ľudských práv stavajú na roveň páchateľom nenávistných prejavov voči menšinám. Stavajú na jednu úroveň obete a páchateľov. Majú za to, že obete sú si samé vinné, sami sú si vinné necitlivým presadzovaním svojich požiadaviek, prosím pekne. Zároveň odmietajú zodpovednosť spoločnosti na Slovensku za tento stav. Kto je však potom zodpovedný? Samotné obete? Individuálni páchatelia konajú takto práve preto, že ich politické vyhlásenia podobné predloženému uzneseniu povzbudzujú k radikálnemu odmietaniu nielen požiadaviek LGBTIQ+ komunity, ale dokonca ich základných ľudských práv a to dokonca aj práva na život ako sme videli v prípade útoku na Zámockej. Čiže mňa toto veľmi mrzí, že tu máme ďalšiu kultúrno-hodnotovo etickú vojnu, ktorá túto spoločnosť rozkladá, rozvracia a nikam ju neposúva ďalej.
Máme tu ľudí, ktorí, samozrejme, majú svoje psychologické a mentálne limity, ktorí v živote nebudú môcť alebo dostať, mať kapacitu sa pozrieť na veci aj z iného pohľadu a vždy budú vnímať to, že konajú v princípe vyššieho dobra. Ale ten princíp vyššieho dobra sme tu už mali ix-krát v minulosti a vždy nás doviedol len do utrpenia. Bránia sa alebo chcú brániť tomu, že tu príde akýsi rozklad spoločnosti. Aký rozklad spoločnosti, prosím vás pekne? Kde je ten rozklad spoločnosti, kde sú dodržiavané ľudské práva? Kde? Povedzte mi, je to naozaj to Holandsko alebo to Belgicko. To sa úplne rozkladá tá spoločnosť v tom Holandsku. To je hrozné a chceme pokrok, chceme sa vyvíjať, chceme rozvoj, ale nechceme ho takýto. Nie my chceme nejaký ekonomický, ktorý sa ale nebude týkať všetkých, ktorí na to majú nárok, lebo ty si nezaslúžiš tamto, ty si nezaslúžiš toto, lebo ty si neni taký, ty si onaký. Takéto delenie spoločnosti je to, čo nás brzdí, kolegyne, kolegovia. Je to večný zápas toho, že či Slovensko sa niekam posunie dopredu alebo radšej budeme žiť v tej biede, v tej priemernosti, v tej chudobe, len aby si nás nejak nevšimli, len aby nejako bolo, lebo takto nám to stačí. Nikto nám nič nemusí diktovať z vonka. Stačí byť pri peci, pod sukňou, lebo riadiť sa heslom ´nejako bolo, nejako aj bude´, je taký typický slovenské.
Povedzte mi, povedzte mi tie krajiny, ktoré rešpektujú ľudské práva, ktoré sú tie krajiny a to sú tie krajiny, ktoré majú ten najväčší rozvoj sociálny, ekonomický, spoločenský, vývojový. My sa tomu stále bránime. Prečo sa tomu bránime? Tak to potom na Slovensku vyzerá, kolegyne, kolegovia. My sa bránime normálnemu pokroku, my sa bránime rozvíjať naše myšlienky, otvárať nové horizonty, bránime sa, jednoducho len si musíte uvedomiť Slovenská republika nie je Slovenská katolícka republika, nie je Slovenská farská republika, neriadia ju biblické zákony, ani cirkevné právo. Je to svetský štát, ktorý je oddelený od cirkvi, ktorý má právo sa rozvíjať a rešpektovať všetkých a všetci si zaslúžia rovnaké práva, rovnaký rešpekt.
Ďakujem veľmi pekne.

Faktických osem, desať poznámok, teda faktických. Tak začíname prvým. (Reakcia z pléna.)
Pán poslanec Čepček, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne. Pán kolega, môžem či nemôžem? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Nezaznamenalo vás to? (Reakcie z pléna.) Ale to, to pokračuje ďalej, to je po 13. Dobre. Pán poslanec Čepček. Vráťte, prosím, pánovi poslancovi Čepčekovi 2 minúty. Nech sa páči, máte možnosť reagovať.