88. schôdza

Ďakujem pekne. Tak tento návrh zákona tak zoširšia som predstavil už v prvom čítaní, ale dnes by som možno ešte trošku prakticky a tak ľudsky sa pozrel aj do tých regiónov. Ja som sa pozrel aj na nejaké konkrétne čísla, pretože naozaj jazdy historickými vlakmi sa každé leto, každú sezónu tešia veľkej obľube širokej teda verejnosti. Podľa medializovaných informácií, ktoré som si pozrel, tak napríklad len v Banskobystrickom kraji počas minulej letnej sezóny využilo túto možnosť viac ako osemtisíc ľudí. Tie lístky boli alebo sú vypredané nieže niekoľko dní, ale niekoľko týždňov vopred. Či už je to Horehronský expres, Banícky expres, Zbojnícky expres a toto, samozrejme, je len jeden región, jeden kraj, ale, tak ako som už spomínal aj minule, po celom Slovensku máme rôzne vychylovky, rôzne lesné železnice, v Tatrách máme historické železnice, takže naprieč Slovenskom tieto jazdy historickými vlakmi robia radosť nielen ľuďom, nielen rodinám, ale aj cestovnému ruchu, pretože je to naozaj milá turistická atrakcia, ktorá, ktorá prináša do týchto regiónov množstvo turistov.
V skratke by som už iba zopakoval, že starostlivosť o tieto historické a železničné vozidlá prevzali na seba rôzne železničné kluby, historické železničné kluby alebo teda kluby železničnej histórie. V minulosti viaceré tieto vozidlá patrili štátu, ten sa toho takpovediac zbavil tým, alebo teda aj tejto povinnosti, tejto, by som povedal, že pre štát aj oštary míňať na to peniaze tým, že dal do dlhodobého prenájmu rôznym občianskym združeniam tieto vozidlá. A títo dobrovoľníci vo svojom voľnom čase často teda zadarmo sa starajú v podstate o majetok štátu, ktorý zveľaďujú, a preto si myslím, a toto je pointa tohto návrhu, že štát by mal teda participovať na tom, čo mu aj patrí a takýmto spôsobom nielen podporiť, ale sa aj v podstate poďakovať dobrovoľníkom za ich prácu.
To znamená, že tento návrh prináša, tento návrh zákona prináša systémovú zmenu, dotačnú schému z ministerstva dopravy, ktorým sa zavádza ročná dotácia na podporu obnovy historických dráhových vozidiel v sume 150-tisíc eur. V tejto chvíli teda je tam, je navrhovaná táto suma, ktorá sa môže potom kedykoľvek meniť. Samozrejme ja uvítam, ak v budúcnosti to bude viac. K tejto sume by som možno povedal aj to, opäť tiež z takého praktického hľadiska, že možno také tie veľké rekonštrukcie, opravy alebo zásadné opravy či už rušňov, alebo rôznych vagónov, samozrejme, za statisíce sa z tohto urobiť nedajú. Ale čo sa z tohto dá urobiť, a to sú veľmi praktické príklady.
Opäť som si všimol teda v médiách príklad, že teraz na jar začne opäť jazdiť tatranská Kométa, ktorá rok stála v popradskom depe, nemohla teda jazdiť, pretože bolo tam nutné urobiť opravu za 20-tisíc eur. Tieto združenia na niečo takéto nemajú peniaze. Musia ich naozaj veľmi prácne zháňať a hľadať, spoliehajú sa či už na 2 % z daní, alebo na predaj lístkov a dokonca sa títo dobrovoľníci často na to skladajú zo svojho. Čiže myslím si, že v takomto prípade pre štát a štátny rozpočet je suma 20-tisíc eur zanedbateľná. Takže takéto združenia, ak si podajú projekt na ministerstvo dopravy, tak ministerstvo bude môcť na základe presne vymedzených kritérií vyčleniť práve na takúto opravu takúto sumu. To len aby sme naozaj prakticky chápali.
A čo je naozaj, čo ma tak príjemne prekvapilo aj z článku, ktorý som čítal, že ešte aj takéto združenie, ktoré prácne hľadá peniaze na opravu svojho vozidla, tak napríklad, myslím, že z tej prvej jazdy teraz jarnej, títo nadšenci spod Tatier z prvej jazdy tatranskej Kométy chcú celý výťažok z predaja lístkov venovať na podporu Ukrajiny cez zbierku, myslím, že Tatry pomáhajú Ukrajine. Čo je opäť, opäť by som povedal, veľmi chvályhodné, že napriek tomu, že, ako sa vraví, sami majú málo, tak dokážu sa ešte takýmto spôsobom podeliť s inými, ktorí to potrebujú ešte viac. Tak ja si myslím, že my zase sa môžeme podeliť s nimi.
Prešiel by som teda k záveru, že takýto systém teda podobne funguje aj v Českej republike, kde teda železničná história je pevnou súčasťou turistických rekreačných aktivít v regiónoch. Takže predpokladám pozitívny vplyv na rozvoj cestovného ruchu. Detaily, akým spôsobom, ktoré združenia sa teda môžu hlásiť a akým spôsobom majú byť tieto projekty podané, vyhodnocované, tak to všetko sa nachádza, samozrejme, v znení zákona, ktorý bol prediskutovaný s ľuďmi z ministerstva dopravy, zapracovali sa všetky pripomienky a taktiež aj medzi prvým a druhým čítaním pripomienky, ktoré k tomu máme, legislatívno-technické, tak máme to v pozmeňujúcom návrhu, ktorý teraz prečítam.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Kristiána Čekovského k návrhu zákona, teda k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Kristiána Čekovského, Vladimíra Zajačika, Jána Mičovského, Moniky Kozelovej, Tomáša Šudíka, Anny Miernej a Martiny Brisudovej na vydanie zákona o poskytovaní dotácií na podporu obnovy historických železničných koľajových vozidiel (tlač 1410).
Návrh na vydanie zákona o poskytovaní dotácií na podporu obnovy historických železničných koľajových vozidiel sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 5 ods. 3 písm. a) sa za slovo „žiadateľa" dopĺňajú slová „v rozsahu názov, adresa sídla, identifikačné číslo organizácie, ak je pridelené, právna forma a meno, priezvisko, adresu pobytu a dátum narodenia štatutára alebo členov štatutárneho orgánu žiadateľa,"
Odôvodnenie: Špecifikácia údajov žiadateľa.
2. V § 7 ods. 2 písm. a) sa za slovo „strán" dopĺňajú slová „v rozsahu názov, adresa sídla, identifikačné číslo organizácie, ak je pridelené, právna forma a meno, priezvisko, adresa pobytu a dátum narodenia štatutára alebo členov štatutárneho orgánu".
Odôvodnenie: Špecifikácia údajov zmluvných strán.
To je znenie pozmeňujúceho návrhu. Takže ja by som to už iba uzavrel tým, že prosím teda o podporu a teda budem rád, ak tento návrh prejde aj druhým čítaním. Ďakujem pekne.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa ešte vyjadriť v záverečnom slove pán navrhovateľ? Nie. Pán spravodajca? Takisto. Hlasovanie v utorok o jedenástej hodine. Samozrejme, ďakujeme. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A vraciame sa k rokovaniu o návrhu poslankýň Anny Miernej, Moniky Kozelovej, Martiny Brisudovej a Anny Zemanovej na prijatie Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky o zločinoch páchaných na ukrajinských ženách a deťoch. Návrh má parlamentnú tlač 1524.
Dávam slovo pani poslankyni Monike Kozelovej, aby návrh uviedla.

(Rokovanie o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Anny Miernej, Moniky Kozelovej, Martiny Brisudovej a Anny Zemanovej na prijatie Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky o zločinoch páchaných na ukrajinských ženách a deťoch, tlač 1524.)

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, zhruba pred dvomi týždňami sme sa spolu s kolegyňami Martinou Brisudovou, Ankou Miernou, Ankou Zemanovou zúčastnili služobnej cesty na Ukrajine. Nešli sme tam len tak, šli sme tam kvôli tomu, že sa okolo nás neustále pinpongujú čísla o unesených deťoch a týraných ženách. A tak sme si povedali, že toto je tá najdôležitejšia časť celej ukrajinskej vojny. A to je tá etická časť vojny, ktorú tu nikto, nikto neskúma, ktorá je asi každému jedno, a naozaj sa všetci zaoberajú len migmi a zbraňami. Nie je to tak, pretože podľa môjho názoru to najdôležitejšie, čo na tej vojne je, je jej etický rozmer a dopad celej vojny na civilné obyvateľstvo.
Aj čísla, ktoré chodia a ktoré chodili okolo nás, čísla o unesených deťoch, všetky sa líšili. Ani raz sme sa nedopočuli nič, čo by bolo relevantné a tak sme sa rozhodli z dvoch dôvodov, z dvoch dôvodov odísť na Ukrajinu. Po prvé, aby sme zistili a overili si, ako v skutočnosti tá situácia okolo unesených detí a okolo týraných žien, a teda vojnových obetí, ženských vojnových obetí, ako to vyzerá. To je v podstate tá prvá vec.
A druhá vec, šli sme tam zámerne 8. marca, čiže na Medzinárodný deň žien, aby sme ukázali všetkým, že my nepotrebujeme ani bonboniéry, ani kytice, ale tie ženy, ktoré sú vo vojnových oblastiach, potrebujú našu podporu. Po dohode s predsedom parlamentu, s Borisom Kollárom, sme sa dohodli, že dnes k tejto, k tejto téme prednesieme, prednesieme uznesenie. Tak mi dovoľte, aby som ho prečítala. Bližšie sa k všetkému a celej situácii a hlavne aj k číslam, ktoré vám poviem, čísla, ktoré sme my zisťovali na Ukrajine, kde sme jednak boli s podpredsedníčkou parlamentu Olenou Kondratiuk, ktorá mimochodom príde budúci týždeň aj k nám do parlamentu, kde sme boli s hlavou pravoslávnej cirkvi Ukrajiny s vladykom Epifanijom, od ktoré sme takisto dostávali množstvo, množstvo relevantných čísel, aby sme vám ich potom povedali v rozprave, budete ich počuť, a môžem vám povedať, že pre nás to bol šok, pretože tá situácia bola ešte horšia, ako sme si mysleli, keď sme tam išli.
Takže, dámy, páni, prednesiem teraz uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z marca 2023 k Deklarácii Národnej rady Slovenskej republiky o zločinoch páchaných na ukrajinských ženách a deťoch, ako je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu.
Národná rada Slovenskej republiky berúc do úvahy protiprávnu, nevyprovokovanú a neopodstatnenú vojenskú agresiu voči Ukrajine;
so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia týkajúce sa Ukrajiny, najmä uznesenie z 25. februára 2022 k vojenskej agresii Ruskej federácie proti Ukrajine, uznesenie z 10. mája 2022, ktorým sa odsudzujú činy Ruskej federácie, prezidenta a hlavného veliteľa ozbrojených síl Ruskej federácie Vladimíra Putina, ozbrojených síl Ruskej federácie a jej veliteľov voči zvrchovanému a demokratickému štátu Ukrajina ako akt bezdôvodnej vojenskej agresie, vrátane zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov a uznesenia zo 16. februára 2023 k stupňujúcej sa vojenskej agresii Ruskej federácie proti Ukrajine;
a so zreteľom na správy komisára ukrajinského parlamentu pre ľudské práva obsahujúce informácie o vraždení, mučení a znásilňovaní žien a detí, spolu s protiprávnymi deportáciami tisícok Ukrajiniek a Ukrajincov do Ruskej federácie;
vyjadruje mimoriadne pobúrenie nad spomínanými zverstvami vrátane protiprávnych deportácií žien a detí, ktoré sú proti svojej vôli odvádzané na územie Ruskej federácie, kde čelia umiestňovaniu v záchytných táboroch, zmenám identity a ďalším skutkom, ktoré môžu napĺňať skutkovú podstatu vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti;
vyzýva Ruskú federáciu, aby okamžite ukončila všetky vojenské akcie na Ukrajine a bezpodmienečne stiahla všetky vojská, polovojenské organizácie a vojenské vybavenie z celého medzinárodne uznaného územia Ukrajiny;
vyzýva Ruskú federáciu k okamžitému zastaveniu deportácii ukrajinských detí a žien a k vráteniu deportovaných osôb naspäť na Ukrajinu; deklaruje záujem pomôcť ukrajinskému ľudu s vyšetrovaním najzávažnejších zločinov podľa medzinárodného práva páchaných v súvislosti s agresiou Ruskej federácie proti Ukrajine vrátane tých, ktoré sú páchané na civilnom obyvateľstve;
berie na vedomie rozhodnutie senátu prípravného konania Medzinárodného trestného súdu vydať príkaz na zatknutie na prezidenta Ruskej federácie Vladimíra Putina a komisárku pre ľudské práva Ruskej federácie Mariu Ľvovú Belovú kvôli podozreniu zo spáchania vojnových zločinov protiprávnej deportácie detí;
vyzýva generálneho prokurátora Slovenskej republiky, aby posúdil, či násilným premiestňovaním detí z územia Ukrajiny na územie Ruskej federácie nedochádza k páchaniu trestného činu genocídy a v nadväznosti na to zvážil začatie trestného stíhania;
žiada vládu Slovenskej republiky, aby na vnútroštátnej úrovni poskytla potrebnú pomoc ukrajinským orgánom v ich úsilí bojovať proti beztrestnosti za najzávažnejšie zločiny podľa medzinárodného práva vrátane vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti;
žiada vládu Slovenskej republiky, aby v súčinnosti s ostatnými vládami členských štátov Európskej únie podnikla všetky potrebné kroky v medzinárodných inštitúciách s cieľom podporiť stíhanie predstaviteľov ruského režimu a všetkých tých, ktorí sú zodpovední za páchanie najzávažnejších zločinov podľa medzinárodného práva, vrátane príslušníkov ruských ozbrojených síl a polovojenských jednotiek, ako aj vládnych predstaviteľov, a
vyzýva medzinárodné organizácie, najmä Organizáciu Spojených národov a Medzinárodný výbor Červeného kríža k zvýšeniu úsilia o to, aby sa deportované osoby, ktoré sa momentálne nachádzajú v Ruskej federácii, vrátili k svojim rodinám na Ukrajine.
Odôvodnenie: Berúc do úvahy uznesenie Európskeho parlamentu z 19. mája 2022, informácie od medzinárodných organizácií a ukrajinských inštitúcií o tom, že kvôli protiprávnej, nevyprovokovanej a neopodstatnenej vojenskej agresii Ruska voči Ukrajine prišli tisíce ľudí o život alebo boli zranení, približne 7,7 milióna ukrajinských občanov je vysídlených v rámci krajiny a takmer 6 miliónov ich utieklo do susedných krajín; keďže podľa komisára ukrajinského parlamentu pre ľudské práva bolo od 24. februára 2022 z Ukrajiny do Ruskej federácie násilne deportovaných 400 000 ukrajinských civilistov vrátane viac než 200 000 detí; keďže ruské sily a ich zástupcovia mnohokrát zabránili vytvoreniu humanitárnych koridorov a tak zablokovali evakuáciu civilného obyvateľstva z obliehaných území alebo jej bránili; a taktiež berúc do úvahy aktuálne informácie o procese priebehu únosov detí, ktoré sú odnímané svojim rodičom a umiestňované do táborov či náhradných rodín na území Ruskej federácie, vyzýva Národná rada prostredníctvom tejto deklarácie k zastaveniu krokov predstaviteľov Ruska, ktoré môžu prejavovať prvky genocídy.
Ja sa potom naozaj vrátim ešte k tým presným číslam, ktoré sme dostali jednak od, od pani podpredsedníčky, jednak sú to oficiálne čísla ombudsmana Ukrajiny. Takže ďakujem a pevne verím, že sa posunieme v tomto ďalej. Zároveň sa hlásim ako prvá do rozpravy. Ďakujem.

Teraz prosím spravodajcu z výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny pána poslanca Ondreja Dostála, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore a návrh uznesenia Národnej rady.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi z poverenia gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviesť informáciu o prerokovaní návrhu poslankýň Národnej rady Anny Miernej, Moniky Kozelovej, Martiny Brisudovej a Anny Zemanovej na prijatie Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky o zločinoch páchaných na ukrajinských ženách a deťoch, tlač 1524.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1586 z 22. marca 2023 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že ako gestorský výbor podá v stanovenej lehote Národnej rade informáciu o prerokovaní predmetného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady.
Gestorský výbor o návrhu rokoval 22. marca 2023 a v daný deň prijal k nemu uznesenie č. 131, v ktorom odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh schváliť. Svojím uznesením zároveň uložil podpredsedovi výboru Petrovi Pollákovi podať písomnú informáciu o rokovaní vo výbore a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Prílohou písomnej informácie gestorského výboru k predmetnému návrhu je i návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán podpredseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Otváram rozpravu, do ktorej som dostal tri písomné prihlášky – od pani poslankyne Anny Zemanovej ako poverenej členky poslaneckého klubu SaS, od pani poslankyne Anny Miernej a od pani poslankyne Martiny Brisudovej. Ale ako prvá sa do rozpravy hlási pani navrhovateľka, pani poslankyňa Monika Kozelová.
Takže, nech sa páči, máte slovo.

Vážení kolegovia, vážené kolegyne, ja sa, mne je trošku smutno, že tu vidím také preriedené lavice a že, že tak málo ľudí zaujíma naozaj etický rozmer tejto krutej vojny. Už som vravela, že sme sa vydali do, na Ukrajinu a neboli sme len na jednom mieste, ako by si niekto myslel, ale precestovali sme tú Ukrajinu naozaj krížom-krážom. Boli sme v inkluzívnych centrách, boli sme v chránených domoch pre ženské obete vojny, rozprávali sme sa so ženami, ktoré boli týrané, znásilňované. Stretli sme sa s pani podpredsedníčkou parlamentu, ktorá rieši na území Ukrajiny práve veci okolo civilných obetí vojny, a boli sme dokonca s hlavou pravoslávnej cirkvi otcom Epifanijom, ktorý mimochodom je ten človek, ktorý po celej krajine práve buduje tie, tie domovy pre, pre znásilňované ženy.
Ja vás nebudem zahlcovať nejakými obrázkami, ja sa pokúsim vás presvedčiť, aby ste zahlasovali za túto potrebnú deklaráciu, číslami. Tie čísla, keď sme odchádzali na Ukrajinu, sa už vtedy nám zdali také, že také sú väčšie a že nevieme, že či to je naozaj pravda, a to bol jeden z tých dôvodov, prečo sme tam my skutočne išli. Čísla, ktoré sme spätne dostali od oficiálnych úradov Ukrajiny, boli však ešte obludnejšie a to bolo pre nás, to bolo pre nás také štartovacie, také spúšťadlo, prečo túto deklaráciu sem priniesť, prečo ju prijať a prečo požiadať minimálne okolité krajiny, krajiny Európskej únie, aby sa k tej deklarácii pridali.
Dnes oficiálne, keď hovorím o oficiálne, oficiálnom čísle unesených detí z Ukrajiny, to sú čísla detí, ktoré niekto hľadá. To znamená, to sú čísla detí, kde sa ozvala matka alebo otec, alebo blízki príbuzní, alebo priatelia, ktorí sa písomne ozvali buď ombudsmanovi Ukrajiny, alebo sa ozvali písomne generálnej prokuratúre Ukrajiny, alebo sa ozvali písomne, písomne parlamentu. Dnes týchto detí, ktorých prípady sú otvorené a prokuratúra ich šetrí, prípady unesených detí, a ten počet je 16 278. Šestnásťtisíc dvesto sedemdesiatosem unesených detí, ktorých prípady šetrí ukrajinská prokuratúra.
To ale nie je všetko, pretože tam je ešte spústa detí, ktoré, ktoré nedokážu identifikovať a nedokážu identifikovať ani ten počet. Ten počet sa odhaduje a odhaduje sa aj na základe čísiel, ktoré uvádza samotná Ruská federácia, lebo Ruská federácia uvádza, že deportovaných Ukrajincov na územie Ruska je 744-tisíc. Sedemstoštyridsaťštyritisíc uvádza Ruská federácia na svojich otvorených weboch. Tých detí, odhad tých, počtu tých detí, samotných detí, ktoré, ktoré dodnes a vlastne každý deň, ešte aj teraz, ktoré sa odvážajú a deportujú sa na územie, územie Ruska, je cez 300-tisíc. Cez tristotisíc. To je tristotisíc rodičov, matiek bez svojich detí, a to je tak katastrofálne číslo, že to nie je snáď ani možné.
Ten spôsob, akým, akým tie deti odnášajú, sú, je od tých najbizarnejších až po tie najklasickejšie. Tie najklasickejšie znamená, prídu autobusy, obehajú vojaci matky, povedia, budeme sem útočiť, dajte, zoberieme vaše deti, vaše deti do bezpečia a potom vám ich vrátime. Matky, samozrejme, v panike, lebo ste vo vojnovom priestore, posadia deti do autobusov, prípadne do vlakov, lebo aj také je, majú pocit, že s týmito deťmi sa niekedy stretnú, ale už sa s nimi nikdy nestretnú. Tie deti odchádzajú na Krym a z Krymu sa stráca stopa. Ako to funguje po príchode do Ruska? Ešte som, pardon, ešte poviem, že aj také bizarné veci sú, ako ide matka s dieťaťom na rukách po chodníku, zastaví vojenské auto, vyskočia dvaja vojaci, vytrhnú jej dieťa, sadnú do auta a odídu. Aj toto sa deje. Pre vašu informáciu.
Čo sa deje s deťmi v Rusku? Keď deti prídu na územie Ruska, delia sa ako keby na dve skupiny. Prvá skupina je, sú deti do 14 rokov, druhá skupina sú deti od 14 rokov vyššie. Deti do 14 rokov automaticky idú do rodín, dostávajú ruské občianstvo a všetkým deťom komplet menia dátumy narodenia, aby neboli dopátrateľné. Takže keď si tak uvedomíte, koľko z tých detí tie matky nájdu po vojne? Koľko? Čo sa týka tých najmenších detí, tým menia aj mená. Takže takto to je. Tie deti od 14 rokov odchádzajú automaticky do tzv. prevýchovných táborov. Tie prevýchovné tábory sú naozaj takmer na celom území Ruska a veľa z nich je aj na Sibíri, tak na Sachaline a z tých, z tých prevýchovných táborov potom buď taktiež odchádzajú do rodín, alebo ich rovno dávajú, dávajú aj na vojenské učilištia, čiže vychovávajú si svojich vlastných vojakov z ukrajinských detí, a to je, to je podľa mňa úplne, úplne katastrofálne. Či tam tie deti chcú ísť, no čo vám poviem.
Chcem vám len povedať jednu vec, že inak podobným spôsobom unášajú aj tých dospelých, teda presídľujú, unášajú, presídľujú. A presídľujú ich takým spôsobom, že po týždni, čo odniesli tie deti, prídu, že poďte, zoberieme vás za vašimi deťmi a rovnako ich odvedú na ruskú, do Ruska. Tie uzavreté koridory, humanitárne, ktoré, ktoré mali byť otvorené a ktoré oni uzatvárali, uzatvárali práve preto, že v tom čase jediným otvoreným koridorom smerom na Rusko deportovali práve, práve Ukrajincov, čiže to si určite pamätáte, to bolo na začiatku vojny a takto to je.
To, čo my môžeme urobiť, je skutočne zobudiť svet, aby sa začal zaoberať aj naozaj touto etickou stránkou vojny, lebo ak to na Ukrajine s tými, s tými odvlečenými deťmi pôjde takto ďalej, tak sa môže stať, že Ukrajina ako taká príde o celú jednu generáciu, o celú jednu generáciu a to neviem, či je fajn.
Putin v júli minulého roku prijal zákon v Ruskej federácii, kde každému rodičovi, ktorý si zoberie ukrajinské dieťa do starostlivosti, vyplatí 4-tisíc rubľov. Pre rodiny, ktoré si tie deti adoptujú, vyplatí 15-tisíc rubľov. Čiže Ruská federácia sa skutočne aj takýmito, takýmito vecami poisťuje, aby, aby tie deti mala kde umiestniť a aby z nich vychovala Rusov, lebo však majú úbytok personálny, nemusíme hovoriť, že nie, ale takýmto spôsobom, nech sa na mňa nikto nehnevá, toto už naozaj vykazuje znaky genocídy.
Tie deti nie sú len o tom, že sú unášané, tie deti sú aj o tom, že mnohé z nich sú týrané. A moja kolegyňa Maťka Brisudová, myslím, bude hovoriť o ženách, ale nebudeme sa baviť čisto len o ženách, lebo tie znásilňované a zaznamenané generálnou prokuratúrou Ukrajiny sú od štyroch rokov do 80+. Nebudem sa k tomu viac vyjadrovať, to naozaj nechám na Maťu Brisudovú, ale ja som osobne hovorila s mamou v jednom z takýchto domov, kde sa tie ženy ukrývajú, ktorá sama prešla mučením a jej štrnásťročná dcéra bola na tom ale horšie, pretože ju znásilnili a dorezali ju. Čiže takto to chodí. Nie sú to žiadne vymyslené postavičky. My sme tam šli práve preto, aby sme sa s tými ľuďmi rozprávali, aby sme tie čísla získali oficiálne a jasné. Takéto tie čísla sú.
Takže myslím, že kolegyne povedia, povedia ďalšie informácie a zatiaľ odo mňa len toľkoto. Ďakujem.

Tri faktické poznám... štyri faktické. Uzatváram faktické poznámky. Čiže štyri.
Pán poslanec Urban ako prvý.

Ďakujem za slovo.
Pani Kozelová, povedzte mi jednu vojnu, kde sa nepáchali vojnové zločiny a kde nedochádzalo k tým etickým pochybeniam, znásilneniam. Každá vojna má etický rozmer. To je jedno, či je na Ukrajine, v Iraku, v Sýrii, v Líbyi. Všade. Všade dochádza k znásilneniam, vraždám, ja neviem, ako keby ste spadli teraz zo stromu a čudujete sa tomu. Aj táto vyprovokovaná vojna zástupcami medzi Amerikou a Ruskom, dochádza tam k tým zverstvám. Ja viem, že tam k tomu dochádza. Určite. Len vy ste podľahli tej ukrajinskej propagande, ktorá už aj v minulosti sa ukázalo, ombudsmanka ukrajinská ako klamala, Denisovová, ktorá si vymýšľala príbehy o znásilneniach, aby upútala pozornosť. Ja nevravím, že sa tam nedejú tie znásilnenia. Určite tam sú. Určite aj deti sú odvážané do Ruska. Ale treba byť nejaký korektný.
Pamätáme si na výroky Porošenka, ktorý hovoril, že deti z Donbasu budú žiť v pivniciach a deti v Kyjeve budú chodiť do školy, že ony budú piť vodu z mláky a podobne. Tak sa správala ukrajinská moc k ľuďom, ktorí žili na Donbase. A vy sa im čudujete, že odchádzajú do Ruska? Na Západ odišlo osem miliónov Ukrajincov. Do Ruska odišlo tri milióny Ukrajincov. Prečo tam odišli? Aby boli týraní a väznení? No to asi nie.
To, že máte 16-tisíc prípadov odvlečených detí, ale že ich sú státisíce, tie čísla. No bol by som veľmi opatrný, či to tak naozaj je. Ak tam odídu s tými matkami alebo prevezú tam siroty, ktoré tam nikoho nemajú na Donbase. Tak ako a kde čo majú s tými deťmi robiť? V Donecku máte tú Alej anjelov, kde sú pochované zabité deti. Viete, akože vidíte len jednu tú časť toho všetkého. To, že im menia dátumy narodenia alebo mená, však tie deti štrnásťročné vedia, kde sa narodili, ako sa volajú. To je tiež všetko len taká istá propaganda. Ďakujem.

Pán poslanec Krúpa s faktickou.