88. schôdza

Ďakujem veľmi pekne a hlavne vám, dámy, ďakujem veľmi pekne za vašu iniciatívu, pretože je dôležité a potrebné sa tejto téme venovať a ako sme si mohli všimnúť, máme aj takých, ktorých zadok je strčený v Kremli tak hlboko, že nevidia realitu a budú rozprávať tak tu rôzne veci. Preto je potrebné o týchto veciach otvorene rozprávať, baviť sa, pretože je to niečo otrasné, pretože toto je niečo, čo kedysi robil Hitler alebo Stalin, to boli tie presuny národov, odvlečenie, germanizácia, že áno, a podobné veci, ktoré teraz zažívame vo fašistickom Rusku. A, samozrejme, fašisti budú odmietať, že to je fašizmus, ale takéto podobné veci vidíme napríklad aj v Afrike, hej? Čiže toto vidíme vyslovene v tých občianskych vojnách v Afrike, úplný, úplný proste odpad, ktorý sa dokáže takto diať. Je to, samozrejme, totálne porušenie humanitárneho práva. A toto bol aj jeden z hlavných podkladov pre to, aby bol Putin vydaný, aby na Putina bol vydaný zatykač v Haagu. Len, prosím, neberte to, že to je zatykač len na neho. To je aj symbolické, pretože ten zatykač je na celé vedenie ruské a teda kremeľské. To znamená, že do konca života budú, budú prenasledovaní a bude na nich vydaný zatykač medzinárodným súdom v Haagu.
Jedným z týchto pozitív tohto uznesenia je, že sa aj my pridávame k civilizovanému svetu a je dobré, že takýto signál pôjde do sveta na rozdiel od pár takých, ktorých na Slovensku máme, ale takí sa nájdu všade. Odpad je všade.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Pleštinská s faktickou poznámkou.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Tiež by som chcela oceniť a vyjadriť rešpekt štyrom kolegyniam – Monike Kozelovej, Martine Brisudovej, Anke Zemanovej, Anke Mierne za ich odvahu preveriť si situáciu na Ukrajine v čase tejto strašnej vojny, keď je to veľmi nebezpečné a pre nás mnohých aj nepredstaviteľné. Čo prežívali počas tejto služobnej cesty, ktorú vykonali 8. marca 2023, sme sa mohli dozvedieť v dokumente, ktorý odvysielala aj slovenská televízia. Priznám sa, že keď som počula redaktorku, ktorá bola v delegácií, a videla som tento dokument, mala som zimomriavky a v srdci veľkú ľútosť. Tento dokument by si mali pozrieť všetci obyvatelia, ktorí neveria, že v čase, keď my žijeme v mieri, na území nášho suseda Ukrajiny je vojna, v ktorej dennodenne zahynú nielen vojaci, ale aj nevinní civilisti.
Tiež by som chcela pripomenúť, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti prijal na 72. schôdzi 15. marca 2023 uznesenie k porušovaniu ľudských práv v súvislosti s nútenou deportáciou ukrajinských civilných osôb na územie Ruskej federácie a núteným osvojeniam ukrajinských detí v Ruskej federácii, v ktorom dôrazne odsúdil neoprávnenú a nezákonnú celoplošnú vojenskú agresiu Ruskej federácie proti Ukrajine, ktorá sa začala dňa 24. februára 2022 s aktívnou podporou Bieloruskej republiky, a odsúdil rozsiahle a nútené deportácie ukrajinského civilného obyvateľstva vrátane najzraniteľnejšej skupiny, ktorá je, ktoré, ktorou sú deti do Ruskej federácie a na územie okupované Ruskom.
Oceňujem, že práve aj na pôde slovenského parlamentu máme teraz túto diskusiu a tento návrh uznesenia, ktoré podporím.

Pán poslanec Lehotský s faktickou poznámkou.

Ďakujem veľmi pekne. Dámy, naozaj všetka česť a veľká vďaka za vaše úsilie. Lebo teda nie je to len napísanie toho dokumentu, ale bola to aj cesta do nebezpečnej zóny.
Monika, chcel by som ťa poprosiť, aby si povedala pánovi poslancovi Urbanovi, že nie v každej vojne sa toto deje. Neviem teda aká, akú má historickú pamäť pán Urban. Ja si teda nepamätám veľa konfliktov, kde by sa takýmto spôsobom, programovo, úplne organizovane, úplne premyslene prenieslo, premiestňovali, unášali, lebo to nie je migrácia, to povedz tiež pánovi Urbanovi, že to nie je ako keď odídu Ukrajinci na Slovensko, Poľsko, kde dostanú bývanie, snažia sa uplatniť v živote, dostanú nejakú podporu. To sú nútené únosy, treba to pomenovať úplne jasne. Čiže je málo konfliktov, kde takto organizovane a premyslene sa jeden štát rozhodne, že úplne vyhladí ten druhý štát, či už vojensky alebo potom takými únosmi. Toto je naozaj veľmi ojedinelé. A ja si naozaj spomínam na paralelu len pri prirovnaní 20. storočia k tomu nacistickému Nemecku. Lebo tak to je, pán Urban. Sú, sú zlyhania, ktoré sa dejú v každej vojne. Sú znásilnenia, sú týrania, ale to sú zlyhania v rámci, v rámci ľudí, ktorí sú vystavení povedzme stresom, majú nejaké násilnícke sklony, ale toto je programová štátna politika extrémistického ruského režimu. Prosím ťa, Monika, povedz pánovi Urbanovi.

Pani poslankyňa Kozelová, môžete reagovať na faktické.

Ďakujem všetkým, ktorí sa zapojili do tejto diskusie.
Tomáš, práve si odpovedal pánovi poslancovi Urbanovi presne to, čo som mu chcela povedať. Ja sa inak čudujem, že on ako lekár sa pri tejto téme ešte aj usmieva.
Úprimne vám poviem, my sme si to tam naozaj na tej, na tej služobnej ceste všetko odžili. Odžili sme si dokonca aj raketové útoky a sedeli sme pekne celú noc v krytoch. A to bol presne toho, z toho 8. na 9. marca, keď veľmi cielene Rusi začali útočiť presne na MDŽ po polnoci, hej? Na, na, na Ukrajinu vyslali 81 rakiet a my sme so všetkými tromi kolegyňami sedeli od polnoci do štvrť na deväť do rána v kryte. Nespali sme celú noc. Búchalo to okolo nás, buchlo to aj do generátorov vedľa, vedľa elektrárne. Čiže 15 % Kyjeva vtedy prišlo o elektriku. Toto sme si zažili a, a nie je nám do smiechu. A nikomu nie je do smiechu.
Takže všetkým tým, ktorí nevidia, čo sa deje, a snažia sa pozerať smerom na Moskvu, by som odporúčala cestovnú kanceláriu Donbas, vydať sa tam autobusom a choďte sa tam aj vy pozrieť. My sme tam boli, pokojne tam pôjdeme znova, lebo sa nebojíme.
A ja týmto chcem povedať, že mám strašne odvážne kolegyne poslankyne, lebo to nebola vôbec jednoduchá cesta a vôbec to nebola cesta, ktorá, ktorá by bola na, na ružoch, na ružiach ustlaná, a všetky to dali. A nespali sme skoro nič. Za celú tú našu päťdňovú či koľkodňovú cestu sme toho nenaspali skoro vôbec nič.

Teraz udeľujem slovo pani poslankyni Zemanovej, ktorá vystúpi ako poverený člen za poslanecký klub SaS, a po jej vystúpení bude nasledovať pani poslankyňa Anna Mierna.
Nech sa páči, pani poslankyňa Zemanová, máte slovo.

Ďakujem pekne za slovo. Nie je ľahké hovoriť o týchto veciach, ale je to nevyhnutné. Áno, spolu s mojimi ďalšími slovenskými kolegyňami poslankyňami, ale aj so štábom RTVS sme po roku vojny navštívili Ukrajinu. Keď sme na túto cestu išli, tak to nebolo, že ideme na výlet a každá jedna z nás sme zvažovali, že či je naozaj nevyhnutné ísť do vojnovej zóny. Ale tie informácie, ktoré okolo nás idú ohľadom unášania detí, ohľadom znásilňovania žien nielen mladého veku, aj starších osôb, mužov, mučenie, boli tak neuveriteľné, že sme si povedali, že musíme sa tejto téme venovať, ísť na miesto činu a získať si overené informácie, aby sme nečerpali len z médií a z informácií, ktoré sa až zdali neuveriteľné.
Počas našej cesty sme navštívili viacero miest. Navštívili sme aj inkluzívne centrum pre deti so špeciálnymi potrebami vo Svaľave na Zakarpatskej oblasti Ukrajiny, ale aj útulok pre týrané ženy a deti pri Ivano-Frankovsku, Ivano-Frankovskej oblasti. Absolvovali sme rokovanie s podpredsedníčkou Najvyššej rady Ukrajiny Olenou Kondratiuk a s metropolitom kyjevským a celej Ukrajiny a hlavou pravoslávnej cirkvi Ukrajiny Epifanijom. Pravoslávna cirkev Ukrajiny, ktorá sa odčlenila od moskovského patriarchátu, zriadila spoločne s neziskovou organizáciou Eleos už šesť útulkov pre ženy a deti, ktoré prekonali sexuálne násilie spáchané ruskými vojakmi, a plánujú ich zvýšiť na desať.
Šlo, naša cesta bola prvou čisto ženskou návštevou poslankýň, ktorá sa na pôde ukrajinského parlamentu odohrala. Pani podpredsedníčka Ukrajiny, ukrajinského parlamentu Olena Kondratiuk nám poďakovala za aktívnu podporu a pomoc humanitárnej, sociálnej, ekonomickej a obrannej oblasti. Poďakovala sa celému Slovensku, nie nám štyrom, ktoré sme tam boli, ale za intenzívnu pomoc Slovenska.
Hovorili sme o tom, že pre poslancov oboch parlamentov je veľmi dôležité, aby sa všetky ukrajinské deti vrátili z ruského zajatia domov. A musí to byť naša spoločná úloha so všetkými krajinami Európskej únie a demokratickým svetom. Hovorili sme aj o podpore vytvorenia medzinárodného špeciálneho tribunálu pre zločin ruskej agresie proti Ukrajine a zaplatenia reparácií, aby bola pre Ukrajinu obnovená spravodlivosť.
Ukrajinci si veľmi vážia náš konzistentný postoj pomoci. A z tohto miesta chcem oceniť mimoriadne nasadenie slovenského veľvyslanca Mareka Šafina, ktorý zastupuje Slovenskú republiku na Ukrajine. Práve on aj zabezpečoval našu bezpečnosť a pohyb po Ukrajine. Prešli sme takmer tritisíc kilometrov vozidlami veľvyslanectva. A vďaka jeho nasadeniu a jeho tímu je práve slovenská pomoc doručovaná adresne. Treba povedať, že okrem adresnej humanitárnej pomoci teraz počas vojny nezabúda ani na pomoc našim bývalým krajanom, s ktorými sme mali spoločnú minulosť. A práve v tej lokalite Svaljanska, kde sú ešte školy, napríklad sto rokov práve výročie založenia školy Tomáša Garrigua Masaryka, kde spolupracuje veľvyslanectvo aj napriek vojnovému konfliktu s touto školou.
Stretli sme sa s miestnymi obyvateľmi a z ich rozprávania a zmapovaných faktov je zjavné, že dochádza k porušovaniu ľudských práv zajatcov, vojakov, civilistov, žien a detí. Doteraz bolo zdokumentovaných viac ako 16-tisíc prípadov únosu detí do Ruskej federácie a ďalších neoficiálnych nezdokumentovaných prípadov je niekoľko stoviek tisíc. Tie presné čísla mám zaevidované k 17. marcu a na záver vám ich aj prednesiem. Deti boli unesené na Krym a odtiaľ do Ruskej federácie. Žiaľ, treba konštatovať, že aktivity medzinárodného Červeného kríža v danej oblasti sú nedostatočné. Ich konanie, konanie Ruskej federácie zamerané na deti má znaky genocídy voči ukrajinského národu, voči ukrajinskému národu. Na okupovaných územiach likviduje sa ukrajinské vzdelávanie a mení sa na ruský systém. Pália knihy a systém ruskej denacifikácii je v praxi likvidácia Ukrajiny ako krajiny.
Kremeľ únosmi detí porušuje čl. 7 a 21 Dohovoru o práve dieťaťa OSN a čl. 49 Ženevského dohovoru o ochrane civilistov v ozbrojených konfliktoch, ten zakazuje násilné vysídlenie jednotlivca alebo skupiny civilistov. Deťom do 14 rokov je v zmysle ruských právnych predpisov odoberaná identita. Tieto deti sa stávajú automaticky ruskými občanmi a sú ponúkané na adopciu, pričom pri adopcii je poskytovaný štátny príspevok. Staršie deti nad 14 rokov prechádzajú silnou rusifikáciou a nie je vylúčené, že tie staršie sú aj posielané následne do bojov na Ukrajinu. Ukrajinský generálny prokurátor Andrij Kostin pred pár týždňami označil takéto nútené presídľovanie obyvateľstva za genocídu.
Ruská vládna televízna stanica prezentuje nový program ´Rozhovory o dôležitých veciach´, ktorý sa vysiela každý pondelok a má slúžiť na výchovu mládeže v duchu patriotizmu. Na programe sa zúčastňujú rôzni ľudia vrátane ministra vzdelávania, kňaza a vojaka. Okrem toho všetky stredné a základné školy v Rusku organizujú akcie s vojenskou tematikou a hnutie Junarmia zahrňuje viac ako 1,24 milióna detí, ktoré sa učia vojenským zručnostiam a zúčastňujú sa rôznych súťaží. Mužov, ženy aj deti z okupovaných oblastí umiestňujú vo filtračných táboroch, kde skúmajú ich vzťah k ukrajinskej armáde. S tým je spojené mučenie i sexuálne násilie.
Slovenská diplomacia pod vedením veľvyslanca Mareka Šafina dlhodobo spolupracuje s charitatívnou organizáciou Eleos, ktorá sa počas vojny na Ukrajine zameriava na humanitárnu pomoc v okupovaných územiach a týraným a sexuálne zneužívaným ženám. Ukrajinská pravoslávna cirkev sa odpojila od pravoslávnej cirkvi moskovského patriarchátu, a to z dôvodu ich postoja a podpory vojny.
Rusko je štát, ktorý napadol Ukrajinu. Vraždí na jej území nevinných ľudí a ich konanie má prvky genocídy. Na druhej strane videli sme obrovskú súdržnosť, solidaritu ukrajinského národa, ktorý je silno stmelený tragickými udalosťami a je odhodlaný bojovať za svoju, ale povedzme si pravdu, aj našu slobodu.
Vojna na Ukrajine má mnoho podôb. Snažia sa žiť normálny, „normálny" život. Snažia sa rýchlo zasypávať jamy po výbuchoch, opravovať mosty a infraštruktúru, ktoré sú hlavným cieľom ruských útokov. Dôsledok týchto útokov je, že školy, nemocnice, podniky a domácnosti sú bez elektriny. Stojí ekonomika a stupňuje sa stres na ľudí. I keď ľudia si už privykli na neustále sirény, skryjú sa tí, čo majú kryt. Tí, čo nemajú, idú do miestností bez okien. Tá ich ochráni pred dronmi, ale nie pred balistickými raketami Kinžal, ktorá preletí kolmo celou budovou a úplne zničí a zabije všetko. Útoky sú zamerané najmä na elektrárne, ale stane sa, že raketa zablúdi alebo je úmyselne nacielená aj na civilné obyvateľstvo. Prechádzali sme okolo stále zamínovaných plôch v bývalej, okupovaného územia v okolí Kyjeva. Tieto zamínované plochy sú nie štandardné míny, ale sú tzv. nášľapné, tie, ktoré mrzačia ľudí. Takéto pozostatky okupácie územia v okolí Kyjeva sa stále nachádzajú.
Ukrajinci sa snažia maximálne vrátiť do bežného života, i keď sú takmer denne prerušovaní poplachmi. Taký sme zažili aj my, bolo to už spomenuté, keď sme v noci z ôsmeho na deviateho museli stráviť sedem hodín v úkryte pod hotelom. Časť mesta aj parlament, ktorý sme mali na druhý deň navštíviť, zostal bez elektriny, ale, ako som povedala, to nasadenie Ukrajincov žiť normálny život nám umožnil, že sme sa s pani podpredsedníčkou mohli stretnúť.
Po celej Ukrajine platí zákaz nočného vychádzania, ktorý sa prísne dodržiava. Napriek hrôzam, ktorým sú vystavení obyvatelia Ukrajiny, myslia aj na svoju budúcnosť. Hľadajú možnosti spolupráce a potrebujú pomoc psychológov, ktorí by dokázali pracovať s ľuďmi, ktorí utiekli z okupovaných území, a najmä psychológov, ktorí dokážu pomôcť obetiam násilností na ženách, ale aj mužoch a deťoch. S takouto prosbou sa na nás obrátili zriaďovatelia Eleosu, že sú ochotní spolupracovať a pozývajú týchto psychológov ku nim, naučia sa oni prácu s takýmito situáciami a pomôžu tým, ktorí to budú potrebovať.
Myslia aj na svoju budúcnosť v Európskej únii. Nevzdávajú sa a hľadajú partnerov na úrovni regiónov, od ktorých plánujú a chcú získať skúsenosti. Čiže aj tu nás prosia a vyzývajú, aby na úrovni, na úrovni krajov, samosprávnych, alebo aj obcí a miest, aby im sme odovzdávali skúsenosti, aby sa ľahšie dokázali prispôsobiť požiadavkám ako kandidátskej krajiny.
Cieľom našej cesty bolo okrem iného aj návrh na prijatie deklarácie v Národnej rade Slovenskej republiky o tom, aby sa vrátili unesené deti Ukrajiny, z Ukrajiny naspäť do ich domova a zastavenie praktík únosov a deportácií detí. Chceme vyzývať aj ostatné parlamenty, aby sa k nám pripojili. Je dôležité, aby Organizácia Spojených národov prijala mierový plán Ukrajiny, z ktorej musí byť zjavné, kto je agresor a aká cesta vedie k mieru, k spravodlivosti na území Ukrajiny.
Ďakujem aj tomuto plénu, že odsúhlasilo vystúpenie pani podpredsedníčky ukrajinského parlamentu Oleny Kondratiuk v stredu o desiatej a myslím, že jej slová potvrdia to, čo sme tu povedali, a verím, že padnú na úrodnú pôdu.
Ďakujem pekne.

Teraz udeľujem slovo v rozprave pani poslankyni Miernej a po nej vystúpi pani poslankyňa Brisudová.
Nech sa páči, pani kolegyňa Mierna, máte slovo.