88. schôdza

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi z poverenia gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviesť informáciu o prerokovaní návrhu poslankýň Národnej rady Anny Miernej, Moniky Kozelovej, Martiny Brisudovej a Anny Zemanovej na prijatie Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky o zločinoch páchaných na ukrajinských ženách a deťoch, tlač 1524.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1586 z 22. marca 2023 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že ako gestorský výbor podá v stanovenej lehote Národnej rade informáciu o prerokovaní predmetného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady.
Gestorský výbor o návrhu rokoval 22. marca 2023 a v daný deň prijal k nemu uznesenie č. 131, v ktorom odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh schváliť. Svojím uznesením zároveň uložil podpredsedovi výboru Petrovi Pollákovi podať písomnú informáciu o rokovaní vo výbore a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Prílohou písomnej informácie gestorského výboru k predmetnému návrhu je i návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán podpredseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážení kolegovia, vážené kolegyne, ja sa, mne je trošku smutno, že tu vidím také preriedené lavice a že, že tak málo ľudí zaujíma naozaj etický rozmer tejto krutej vojny. Už som vravela, že sme sa vydali do, na Ukrajinu a neboli sme len na jednom mieste, ako by si niekto myslel, ale precestovali sme tú Ukrajinu naozaj krížom-krážom. Boli sme v inkluzívnych centrách, boli sme v chránených domoch pre ženské obete vojny, rozprávali sme sa so ženami, ktoré boli týrané, znásilňované. Stretli sme sa s pani podpredsedníčkou parlamentu, ktorá rieši na území Ukrajiny práve veci okolo civilných obetí vojny, a boli sme dokonca s hlavou pravoslávnej cirkvi otcom Epifanijom, ktorý mimochodom je ten človek, ktorý po celej krajine práve buduje tie, tie domovy pre, pre znásilňované ženy.
Ja vás nebudem zahlcovať nejakými obrázkami, ja sa pokúsim vás presvedčiť, aby ste zahlasovali za túto potrebnú deklaráciu, číslami. Tie čísla, keď sme odchádzali na Ukrajinu, sa už vtedy nám zdali také, že také sú väčšie a že nevieme, že či to je naozaj pravda, a to bol jeden z tých dôvodov, prečo sme tam my skutočne išli. Čísla, ktoré sme spätne dostali od oficiálnych úradov Ukrajiny, boli však ešte obludnejšie a to bolo pre nás, to bolo pre nás také štartovacie, také spúšťadlo, prečo túto deklaráciu sem priniesť, prečo ju prijať a prečo požiadať minimálne okolité krajiny, krajiny Európskej únie, aby sa k tej deklarácii pridali.
Dnes oficiálne, keď hovorím o oficiálne, oficiálnom čísle unesených detí z Ukrajiny, to sú čísla detí, ktoré niekto hľadá. To znamená, to sú čísla detí, kde sa ozvala matka alebo otec, alebo blízki príbuzní, alebo priatelia, ktorí sa písomne ozvali buď ombudsmanovi Ukrajiny, alebo sa ozvali písomne generálnej prokuratúre Ukrajiny, alebo sa ozvali písomne, písomne parlamentu. Dnes týchto detí, ktorých prípady sú otvorené a prokuratúra ich šetrí, prípady unesených detí, a ten počet je 16 278. Šestnásťtisíc dvesto sedemdesiatosem unesených detí, ktorých prípady šetrí ukrajinská prokuratúra.
To ale nie je všetko, pretože tam je ešte spústa detí, ktoré, ktoré nedokážu identifikovať a nedokážu identifikovať ani ten počet. Ten počet sa odhaduje a odhaduje sa aj na základe čísiel, ktoré uvádza samotná Ruská federácia, lebo Ruská federácia uvádza, že deportovaných Ukrajincov na územie Ruska je 744-tisíc. Sedemstoštyridsaťštyritisíc uvádza Ruská federácia na svojich otvorených weboch. Tých detí, odhad tých, počtu tých detí, samotných detí, ktoré, ktoré dodnes a vlastne každý deň, ešte aj teraz, ktoré sa odvážajú a deportujú sa na územie, územie Ruska, je cez 300-tisíc. Cez tristotisíc. To je tristotisíc rodičov, matiek bez svojich detí, a to je tak katastrofálne číslo, že to nie je snáď ani možné.
Ten spôsob, akým, akým tie deti odnášajú, sú, je od tých najbizarnejších až po tie najklasickejšie. Tie najklasickejšie znamená, prídu autobusy, obehajú vojaci matky, povedia, budeme sem útočiť, dajte, zoberieme vaše deti, vaše deti do bezpečia a potom vám ich vrátime. Matky, samozrejme, v panike, lebo ste vo vojnovom priestore, posadia deti do autobusov, prípadne do vlakov, lebo aj také je, majú pocit, že s týmito deťmi sa niekedy stretnú, ale už sa s nimi nikdy nestretnú. Tie deti odchádzajú na Krym a z Krymu sa stráca stopa. Ako to funguje po príchode do Ruska? Ešte som, pardon, ešte poviem, že aj také bizarné veci sú, ako ide matka s dieťaťom na rukách po chodníku, zastaví vojenské auto, vyskočia dvaja vojaci, vytrhnú jej dieťa, sadnú do auta a odídu. Aj toto sa deje. Pre vašu informáciu.
Čo sa deje s deťmi v Rusku? Keď deti prídu na územie Ruska, delia sa ako keby na dve skupiny. Prvá skupina je, sú deti do 14 rokov, druhá skupina sú deti od 14 rokov vyššie. Deti do 14 rokov automaticky idú do rodín, dostávajú ruské občianstvo a všetkým deťom komplet menia dátumy narodenia, aby neboli dopátrateľné. Takže keď si tak uvedomíte, koľko z tých detí tie matky nájdu po vojne? Koľko? Čo sa týka tých najmenších detí, tým menia aj mená. Takže takto to je. Tie deti od 14 rokov odchádzajú automaticky do tzv. prevýchovných táborov. Tie prevýchovné tábory sú naozaj takmer na celom území Ruska a veľa z nich je aj na Sibíri, tak na Sachaline a z tých, z tých prevýchovných táborov potom buď taktiež odchádzajú do rodín, alebo ich rovno dávajú, dávajú aj na vojenské učilištia, čiže vychovávajú si svojich vlastných vojakov z ukrajinských detí, a to je, to je podľa mňa úplne, úplne katastrofálne. Či tam tie deti chcú ísť, no čo vám poviem.
Chcem vám len povedať jednu vec, že inak podobným spôsobom unášajú aj tých dospelých, teda presídľujú, unášajú, presídľujú. A presídľujú ich takým spôsobom, že po týždni, čo odniesli tie deti, prídu, že poďte, zoberieme vás za vašimi deťmi a rovnako ich odvedú na ruskú, do Ruska. Tie uzavreté koridory, humanitárne, ktoré, ktoré mali byť otvorené a ktoré oni uzatvárali, uzatvárali práve preto, že v tom čase jediným otvoreným koridorom smerom na Rusko deportovali práve, práve Ukrajincov, čiže to si určite pamätáte, to bolo na začiatku vojny a takto to je.
To, čo my môžeme urobiť, je skutočne zobudiť svet, aby sa začal zaoberať aj naozaj touto etickou stránkou vojny, lebo ak to na Ukrajine s tými, s tými odvlečenými deťmi pôjde takto ďalej, tak sa môže stať, že Ukrajina ako taká príde o celú jednu generáciu, o celú jednu generáciu a to neviem, či je fajn.
Putin v júli minulého roku prijal zákon v Ruskej federácii, kde každému rodičovi, ktorý si zoberie ukrajinské dieťa do starostlivosti, vyplatí 4-tisíc rubľov. Pre rodiny, ktoré si tie deti adoptujú, vyplatí 15-tisíc rubľov. Čiže Ruská federácia sa skutočne aj takýmito, takýmito vecami poisťuje, aby, aby tie deti mala kde umiestniť a aby z nich vychovala Rusov, lebo však majú úbytok personálny, nemusíme hovoriť, že nie, ale takýmto spôsobom, nech sa na mňa nikto nehnevá, toto už naozaj vykazuje znaky genocídy.
Tie deti nie sú len o tom, že sú unášané, tie deti sú aj o tom, že mnohé z nich sú týrané. A moja kolegyňa Maťka Brisudová, myslím, bude hovoriť o ženách, ale nebudeme sa baviť čisto len o ženách, lebo tie znásilňované a zaznamenané generálnou prokuratúrou Ukrajiny sú od štyroch rokov do 80+. Nebudem sa k tomu viac vyjadrovať, to naozaj nechám na Maťu Brisudovú, ale ja som osobne hovorila s mamou v jednom z takýchto domov, kde sa tie ženy ukrývajú, ktorá sama prešla mučením a jej štrnásťročná dcéra bola na tom ale horšie, pretože ju znásilnili a dorezali ju. Čiže takto to chodí. Nie sú to žiadne vymyslené postavičky. My sme tam šli práve preto, aby sme sa s tými ľuďmi rozprávali, aby sme tie čísla získali oficiálne a jasné. Takéto tie čísla sú.
Takže myslím, že kolegyne povedia, povedia ďalšie informácie a zatiaľ odo mňa len toľkoto. Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Pani Kozelová, povedzte mi jednu vojnu, kde sa nepáchali vojnové zločiny a kde nedochádzalo k tým etickým pochybeniam, znásilneniam. Každá vojna má etický rozmer. To je jedno, či je na Ukrajine, v Iraku, v Sýrii, v Líbyi. Všade. Všade dochádza k znásilneniam, vraždám, ja neviem, ako keby ste spadli teraz zo stromu a čudujete sa tomu. Aj táto vyprovokovaná vojna zástupcami medzi Amerikou a Ruskom, dochádza tam k tým zverstvám. Ja viem, že tam k tomu dochádza. Určite. Len vy ste podľahli tej ukrajinskej propagande, ktorá už aj v minulosti sa ukázalo, ombudsmanka ukrajinská ako klamala, Denisovová, ktorá si vymýšľala príbehy o znásilneniach, aby upútala pozornosť. Ja nevravím, že sa tam nedejú tie znásilnenia. Určite tam sú. Určite aj deti sú odvážané do Ruska. Ale treba byť nejaký korektný.
Pamätáme si na výroky Porošenka, ktorý hovoril, že deti z Donbasu budú žiť v pivniciach a deti v Kyjeve budú chodiť do školy, že ony budú piť vodu z mláky a podobne. Tak sa správala ukrajinská moc k ľuďom, ktorí žili na Donbase. A vy sa im čudujete, že odchádzajú do Ruska? Na Západ odišlo osem miliónov Ukrajincov. Do Ruska odišlo tri milióny Ukrajincov. Prečo tam odišli? Aby boli týraní a väznení? No to asi nie.
To, že máte 16-tisíc prípadov odvlečených detí, ale že ich sú státisíce, tie čísla. No bol by som veľmi opatrný, či to tak naozaj je. Ak tam odídu s tými matkami alebo prevezú tam siroty, ktoré tam nikoho nemajú na Donbase. Tak ako a kde čo majú s tými deťmi robiť? V Donecku máte tú Alej anjelov, kde sú pochované zabité deti. Viete, akože vidíte len jednu tú časť toho všetkého. To, že im menia dátumy narodenia alebo mená, však tie deti štrnásťročné vedia, kde sa narodili, ako sa volajú. To je tiež všetko len taká istá propaganda. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne a hlavne vám, dámy, ďakujem veľmi pekne za vašu iniciatívu, pretože je dôležité a potrebné sa tejto téme venovať a ako sme si mohli všimnúť, máme aj takých, ktorých zadok je strčený v Kremli tak hlboko, že nevidia realitu a budú rozprávať tak tu rôzne veci. Preto je potrebné o týchto veciach otvorene rozprávať, baviť sa, pretože je to niečo otrasné, pretože toto je niečo, čo kedysi robil Hitler alebo Stalin, to boli tie presuny národov, odvlečenie, germanizácia, že áno, a podobné veci, ktoré teraz zažívame vo fašistickom Rusku. A, samozrejme, fašisti budú odmietať, že to je fašizmus, ale takéto podobné veci vidíme napríklad aj v Afrike, hej? Čiže toto vidíme vyslovene v tých občianskych vojnách v Afrike, úplný, úplný proste odpad, ktorý sa dokáže takto diať. Je to, samozrejme, totálne porušenie humanitárneho práva. A toto bol aj jeden z hlavných podkladov pre to, aby bol Putin vydaný, aby na Putina bol vydaný zatykač v Haagu. Len, prosím, neberte to, že to je zatykač len na neho. To je aj symbolické, pretože ten zatykač je na celé vedenie ruské a teda kremeľské. To znamená, že do konca života budú, budú prenasledovaní a bude na nich vydaný zatykač medzinárodným súdom v Haagu.
Jedným z týchto pozitív tohto uznesenia je, že sa aj my pridávame k civilizovanému svetu a je dobré, že takýto signál pôjde do sveta na rozdiel od pár takých, ktorých na Slovensku máme, ale takí sa nájdu všade. Odpad je všade.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Tiež by som chcela oceniť a vyjadriť rešpekt štyrom kolegyniam – Monike Kozelovej, Martine Brisudovej, Anke Zemanovej, Anke Mierne za ich odvahu preveriť si situáciu na Ukrajine v čase tejto strašnej vojny, keď je to veľmi nebezpečné a pre nás mnohých aj nepredstaviteľné. Čo prežívali počas tejto služobnej cesty, ktorú vykonali 8. marca 2023, sme sa mohli dozvedieť v dokumente, ktorý odvysielala aj slovenská televízia. Priznám sa, že keď som počula redaktorku, ktorá bola v delegácií, a videla som tento dokument, mala som zimomriavky a v srdci veľkú ľútosť. Tento dokument by si mali pozrieť všetci obyvatelia, ktorí neveria, že v čase, keď my žijeme v mieri, na území nášho suseda Ukrajiny je vojna, v ktorej dennodenne zahynú nielen vojaci, ale aj nevinní civilisti.
Tiež by som chcela pripomenúť, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti prijal na 72. schôdzi 15. marca 2023 uznesenie k porušovaniu ľudských práv v súvislosti s nútenou deportáciou ukrajinských civilných osôb na územie Ruskej federácie a núteným osvojeniam ukrajinských detí v Ruskej federácii, v ktorom dôrazne odsúdil neoprávnenú a nezákonnú celoplošnú vojenskú agresiu Ruskej federácie proti Ukrajine, ktorá sa začala dňa 24. februára 2022 s aktívnou podporou Bieloruskej republiky, a odsúdil rozsiahle a nútené deportácie ukrajinského civilného obyvateľstva vrátane najzraniteľnejšej skupiny, ktorá je, ktoré, ktorou sú deti do Ruskej federácie a na územie okupované Ruskom.
Oceňujem, že práve aj na pôde slovenského parlamentu máme teraz túto diskusiu a tento návrh uznesenia, ktoré podporím.

Ďakujem veľmi pekne. Dámy, naozaj všetka česť a veľká vďaka za vaše úsilie. Lebo teda nie je to len napísanie toho dokumentu, ale bola to aj cesta do nebezpečnej zóny.
Monika, chcel by som ťa poprosiť, aby si povedala pánovi poslancovi Urbanovi, že nie v každej vojne sa toto deje. Neviem teda aká, akú má historickú pamäť pán Urban. Ja si teda nepamätám veľa konfliktov, kde by sa takýmto spôsobom, programovo, úplne organizovane, úplne premyslene prenieslo, premiestňovali, unášali, lebo to nie je migrácia, to povedz tiež pánovi Urbanovi, že to nie je ako keď odídu Ukrajinci na Slovensko, Poľsko, kde dostanú bývanie, snažia sa uplatniť v živote, dostanú nejakú podporu. To sú nútené únosy, treba to pomenovať úplne jasne. Čiže je málo konfliktov, kde takto organizovane a premyslene sa jeden štát rozhodne, že úplne vyhladí ten druhý štát, či už vojensky alebo potom takými únosmi. Toto je naozaj veľmi ojedinelé. A ja si naozaj spomínam na paralelu len pri prirovnaní 20. storočia k tomu nacistickému Nemecku. Lebo tak to je, pán Urban. Sú, sú zlyhania, ktoré sa dejú v každej vojne. Sú znásilnenia, sú týrania, ale to sú zlyhania v rámci, v rámci ľudí, ktorí sú vystavení povedzme stresom, majú nejaké násilnícke sklony, ale toto je programová štátna politika extrémistického ruského režimu. Prosím ťa, Monika, povedz pánovi Urbanovi.

Ďakujem všetkým, ktorí sa zapojili do tejto diskusie.
Tomáš, práve si odpovedal pánovi poslancovi Urbanovi presne to, čo som mu chcela povedať. Ja sa inak čudujem, že on ako lekár sa pri tejto téme ešte aj usmieva.
Úprimne vám poviem, my sme si to tam naozaj na tej, na tej služobnej ceste všetko odžili. Odžili sme si dokonca aj raketové útoky a sedeli sme pekne celú noc v krytoch. A to bol presne toho, z toho 8. na 9. marca, keď veľmi cielene Rusi začali útočiť presne na MDŽ po polnoci, hej? Na, na, na Ukrajinu vyslali 81 rakiet a my sme so všetkými tromi kolegyňami sedeli od polnoci do štvrť na deväť do rána v kryte. Nespali sme celú noc. Búchalo to okolo nás, buchlo to aj do generátorov vedľa, vedľa elektrárne. Čiže 15 % Kyjeva vtedy prišlo o elektriku. Toto sme si zažili a, a nie je nám do smiechu. A nikomu nie je do smiechu.
Takže všetkým tým, ktorí nevidia, čo sa deje, a snažia sa pozerať smerom na Moskvu, by som odporúčala cestovnú kanceláriu Donbas, vydať sa tam autobusom a choďte sa tam aj vy pozrieť. My sme tam boli, pokojne tam pôjdeme znova, lebo sa nebojíme.
A ja týmto chcem povedať, že mám strašne odvážne kolegyne poslankyne, lebo to nebola vôbec jednoduchá cesta a vôbec to nebola cesta, ktorá, ktorá by bola na, na ružoch, na ružiach ustlaná, a všetky to dali. A nespali sme skoro nič. Za celú tú našu päťdňovú či koľkodňovú cestu sme toho nenaspali skoro vôbec nič.

Ďakujem pekne za slovo. Nie je ľahké hovoriť o týchto veciach, ale je to nevyhnutné. Áno, spolu s mojimi ďalšími slovenskými kolegyňami poslankyňami, ale aj so štábom RTVS sme po roku vojny navštívili Ukrajinu. Keď sme na túto cestu išli, tak to nebolo, že ideme na výlet a každá jedna z nás sme zvažovali, že či je naozaj nevyhnutné ísť do vojnovej zóny. Ale tie informácie, ktoré okolo nás idú ohľadom unášania detí, ohľadom znásilňovania žien nielen mladého veku, aj starších osôb, mužov, mučenie, boli tak neuveriteľné, že sme si povedali, že musíme sa tejto téme venovať, ísť na miesto činu a získať si overené informácie, aby sme nečerpali len z médií a z informácií, ktoré sa až zdali neuveriteľné.
Počas našej cesty sme navštívili viacero miest. Navštívili sme aj inkluzívne centrum pre deti so špeciálnymi potrebami vo Svaľave na Zakarpatskej oblasti Ukrajiny, ale aj útulok pre týrané ženy a deti pri Ivano-Frankovsku, Ivano-Frankovskej oblasti. Absolvovali sme rokovanie s podpredsedníčkou Najvyššej rady Ukrajiny Olenou Kondratiuk a s metropolitom kyjevským a celej Ukrajiny a hlavou pravoslávnej cirkvi Ukrajiny Epifanijom. Pravoslávna cirkev Ukrajiny, ktorá sa odčlenila od moskovského patriarchátu, zriadila spoločne s neziskovou organizáciou Eleos už šesť útulkov pre ženy a deti, ktoré prekonali sexuálne násilie spáchané ruskými vojakmi, a plánujú ich zvýšiť na desať.
Šlo, naša cesta bola prvou čisto ženskou návštevou poslankýň, ktorá sa na pôde ukrajinského parlamentu odohrala. Pani podpredsedníčka Ukrajiny, ukrajinského parlamentu Olena Kondratiuk nám poďakovala za aktívnu podporu a pomoc humanitárnej, sociálnej, ekonomickej a obrannej oblasti. Poďakovala sa celému Slovensku, nie nám štyrom, ktoré sme tam boli, ale za intenzívnu pomoc Slovenska.
Hovorili sme o tom, že pre poslancov oboch parlamentov je veľmi dôležité, aby sa všetky ukrajinské deti vrátili z ruského zajatia domov. A musí to byť naša spoločná úloha so všetkými krajinami Európskej únie a demokratickým svetom. Hovorili sme aj o podpore vytvorenia medzinárodného špeciálneho tribunálu pre zločin ruskej agresie proti Ukrajine a zaplatenia reparácií, aby bola pre Ukrajinu obnovená spravodlivosť.
Ukrajinci si veľmi vážia náš konzistentný postoj pomoci. A z tohto miesta chcem oceniť mimoriadne nasadenie slovenského veľvyslanca Mareka Šafina, ktorý zastupuje Slovenskú republiku na Ukrajine. Práve on aj zabezpečoval našu bezpečnosť a pohyb po Ukrajine. Prešli sme takmer tritisíc kilometrov vozidlami veľvyslanectva. A vďaka jeho nasadeniu a jeho tímu je práve slovenská pomoc doručovaná adresne. Treba povedať, že okrem adresnej humanitárnej pomoci teraz počas vojny nezabúda ani na pomoc našim bývalým krajanom, s ktorými sme mali spoločnú minulosť. A práve v tej lokalite Svaljanska, kde sú ešte školy, napríklad sto rokov práve výročie založenia školy Tomáša Garrigua Masaryka, kde spolupracuje veľvyslanectvo aj napriek vojnovému konfliktu s touto školou.
Stretli sme sa s miestnymi obyvateľmi a z ich rozprávania a zmapovaných faktov je zjavné, že dochádza k porušovaniu ľudských práv zajatcov, vojakov, civilistov, žien a detí. Doteraz bolo zdokumentovaných viac ako 16-tisíc prípadov únosu detí do Ruskej federácie a ďalších neoficiálnych nezdokumentovaných prípadov je niekoľko stoviek tisíc. Tie presné čísla mám zaevidované k 17. marcu a na záver vám ich aj prednesiem. Deti boli unesené na Krym a odtiaľ do Ruskej federácie. Žiaľ, treba konštatovať, že aktivity medzinárodného Červeného kríža v danej oblasti sú nedostatočné. Ich konanie, konanie Ruskej federácie zamerané na deti má znaky genocídy voči ukrajinského národu, voči ukrajinskému národu. Na okupovaných územiach likviduje sa ukrajinské vzdelávanie a mení sa na ruský systém. Pália knihy a systém ruskej denacifikácii je v praxi likvidácia Ukrajiny ako krajiny.
Kremeľ únosmi detí porušuje čl. 7 a 21 Dohovoru o práve dieťaťa OSN a čl. 49 Ženevského dohovoru o ochrane civilistov v ozbrojených konfliktoch, ten zakazuje násilné vysídlenie jednotlivca alebo skupiny civilistov. Deťom do 14 rokov je v zmysle ruských právnych predpisov odoberaná identita. Tieto deti sa stávajú automaticky ruskými občanmi a sú ponúkané na adopciu, pričom pri adopcii je poskytovaný štátny príspevok. Staršie deti nad 14 rokov prechádzajú silnou rusifikáciou a nie je vylúčené, že tie staršie sú aj posielané následne do bojov na Ukrajinu. Ukrajinský generálny prokurátor Andrij Kostin pred pár týždňami označil takéto nútené presídľovanie obyvateľstva za genocídu.
Ruská vládna televízna stanica prezentuje nový program ´Rozhovory o dôležitých veciach´, ktorý sa vysiela každý pondelok a má slúžiť na výchovu mládeže v duchu patriotizmu. Na programe sa zúčastňujú rôzni ľudia vrátane ministra vzdelávania, kňaza a vojaka. Okrem toho všetky stredné a základné školy v Rusku organizujú akcie s vojenskou tematikou a hnutie Junarmia zahrňuje viac ako 1,24 milióna detí, ktoré sa učia vojenským zručnostiam a zúčastňujú sa rôznych súťaží. Mužov, ženy aj deti z okupovaných oblastí umiestňujú vo filtračných táboroch, kde skúmajú ich vzťah k ukrajinskej armáde. S tým je spojené mučenie i sexuálne násilie.
Slovenská diplomacia pod vedením veľvyslanca Mareka Šafina dlhodobo spolupracuje s charitatívnou organizáciou Eleos, ktorá sa počas vojny na Ukrajine zameriava na humanitárnu pomoc v okupovaných územiach a týraným a sexuálne zneužívaným ženám. Ukrajinská pravoslávna cirkev sa odpojila od pravoslávnej cirkvi moskovského patriarchátu, a to z dôvodu ich postoja a podpory vojny.
Rusko je štát, ktorý napadol Ukrajinu. Vraždí na jej území nevinných ľudí a ich konanie má prvky genocídy. Na druhej strane videli sme obrovskú súdržnosť, solidaritu ukrajinského národa, ktorý je silno stmelený tragickými udalosťami a je odhodlaný bojovať za svoju, ale povedzme si pravdu, aj našu slobodu.
Vojna na Ukrajine má mnoho podôb. Snažia sa žiť normálny, „normálny" život. Snažia sa rýchlo zasypávať jamy po výbuchoch, opravovať mosty a infraštruktúru, ktoré sú hlavným cieľom ruských útokov. Dôsledok týchto útokov je, že školy, nemocnice, podniky a domácnosti sú bez elektriny. Stojí ekonomika a stupňuje sa stres na ľudí. I keď ľudia si už privykli na neustále sirény, skryjú sa tí, čo majú kryt. Tí, čo nemajú, idú do miestností bez okien. Tá ich ochráni pred dronmi, ale nie pred balistickými raketami Kinžal, ktorá preletí kolmo celou budovou a úplne zničí a zabije všetko. Útoky sú zamerané najmä na elektrárne, ale stane sa, že raketa zablúdi alebo je úmyselne nacielená aj na civilné obyvateľstvo. Prechádzali sme okolo stále zamínovaných plôch v bývalej, okupovaného územia v okolí Kyjeva. Tieto zamínované plochy sú nie štandardné míny, ale sú tzv. nášľapné, tie, ktoré mrzačia ľudí. Takéto pozostatky okupácie územia v okolí Kyjeva sa stále nachádzajú.
Ukrajinci sa snažia maximálne vrátiť do bežného života, i keď sú takmer denne prerušovaní poplachmi. Taký sme zažili aj my, bolo to už spomenuté, keď sme v noci z ôsmeho na deviateho museli stráviť sedem hodín v úkryte pod hotelom. Časť mesta aj parlament, ktorý sme mali na druhý deň navštíviť, zostal bez elektriny, ale, ako som povedala, to nasadenie Ukrajincov žiť normálny život nám umožnil, že sme sa s pani podpredsedníčkou mohli stretnúť.
Po celej Ukrajine platí zákaz nočného vychádzania, ktorý sa prísne dodržiava. Napriek hrôzam, ktorým sú vystavení obyvatelia Ukrajiny, myslia aj na svoju budúcnosť. Hľadajú možnosti spolupráce a potrebujú pomoc psychológov, ktorí by dokázali pracovať s ľuďmi, ktorí utiekli z okupovaných území, a najmä psychológov, ktorí dokážu pomôcť obetiam násilností na ženách, ale aj mužoch a deťoch. S takouto prosbou sa na nás obrátili zriaďovatelia Eleosu, že sú ochotní spolupracovať a pozývajú týchto psychológov ku nim, naučia sa oni prácu s takýmito situáciami a pomôžu tým, ktorí to budú potrebovať.
Myslia aj na svoju budúcnosť v Európskej únii. Nevzdávajú sa a hľadajú partnerov na úrovni regiónov, od ktorých plánujú a chcú získať skúsenosti. Čiže aj tu nás prosia a vyzývajú, aby na úrovni, na úrovni krajov, samosprávnych, alebo aj obcí a miest, aby im sme odovzdávali skúsenosti, aby sa ľahšie dokázali prispôsobiť požiadavkám ako kandidátskej krajiny.
Cieľom našej cesty bolo okrem iného aj návrh na prijatie deklarácie v Národnej rade Slovenskej republiky o tom, aby sa vrátili unesené deti Ukrajiny, z Ukrajiny naspäť do ich domova a zastavenie praktík únosov a deportácií detí. Chceme vyzývať aj ostatné parlamenty, aby sa k nám pripojili. Je dôležité, aby Organizácia Spojených národov prijala mierový plán Ukrajiny, z ktorej musí byť zjavné, kto je agresor a aká cesta vedie k mieru, k spravodlivosti na území Ukrajiny.
Ďakujem aj tomuto plénu, že odsúhlasilo vystúpenie pani podpredsedníčky ukrajinského parlamentu Oleny Kondratiuk v stredu o desiatej a myslím, že jej slová potvrdia to, čo sme tu povedali, a verím, že padnú na úrodnú pôdu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Tak ako tomu bolo už spomínané, moje obidve kolegyne ako hovorili, my sme vlastne tieto informácie o unášaných deťoch sa dozvedali už v priebehu celého toho roka. Viem, že aj na Slovensku pracuje nezisková organizácia a v Európe je 32 takýchto, v 32 krajinách pracujú tieto organizácie, ktoré na týždennej báze hovoria spolu a hľadajú spôsoby, riešenia, ako keď sa nájdu nejaké informácie o týchto deťoch. Takže mimo, samozrejme, Ruska celá Európa je do takéhoto procesu zapojená, aby deti, ktoré sú z Ukrajiny strácané, aby sa, ak tieto informácie majú, im pomohli.
Medzinárodný trestný súd v Haagu minulý piatok vydal zatýkací rozkaz na ruského prezidenta Vladimíra Putina pre jeho činy na Ukrajine. Zatykač sa netýka len jeho, ale aj ruskej komisárky pre práva detí Marie Ľvovej Belovej. Obaja sú podľa súdu zodpovední za vojnové zločiny nezákonnej deportácie detí z okupovanej Ukrajiny do Ruska. Rusko od začiatku invázie na Ukrajinu začalo s odsunom obyvateľstva aj detí na svoje územie. Ukrajinská vláda tvrdí, že na územie Ruska bolo násilne odvlečených viac ako 16-tisíc detí. To nám potvrdila aj teda pani podpredsedníčka, pretože tieto informácie o tých deťoch sú zdokumentované. To znamená, prihlásili sa rodinní príslušníci a prokurátor tieto informácie má. Časť z nich je vo filtračných táboroch v prvých týždňoch od okupácie. Niektoré dohady hovoria o viac ako státisícoch osôb.
Moju mamu vzali do iného stanu. Vypočúvali ju. Potom mi povedali, že ma od nej zoberú. Bol som šokovaný. Nepovedali mi, kam mama pôjde, odvtedy som o nej nepočul. Toho hovorí pre Amnesty International jedenásťročný chlapec, ktorého mamu zadržali v oceliarni v Mariupoli.
Ruská stratégia je vziať si desať detí za jedného mŕtveho vojaka. Kým časť z deportovaných detí tvoria podľa Moskvy siroty, ktoré umiestňujú do náhradných rodín, iné deti dostávajú automaticky ruské občianstvo, alebo ich rodičov úrady pod nátlakom presvedčia, aby ich poslali do bezpečia, napríklad na ozdravný pobyt na anektovaný Krym. Stovky z týchto detí sa však neskôr s rodičmi nevedia skontaktovať a súčasťou táborov sú aj reedukačné hodiny, kde sa učia o ruskom patriotizme.
Vyšetrovacia komisia OSN tento týždeň skonštatovala, že Rusko na území Ukrajiny sa dopúšťa viacerých vojnových zločinov vrátane násilnej deportácie ukrajinských detí. Tie boli unesené, deportované alebo láskavo pozvané do Charkovskej oblasti. Sú to napríklad rodiny, ktoré pol roka žili na okupovanom území, pričom celý čas museli sa ukrývať v pivniciach a krytoch. Nemali vodu, jedlo, ani svetlo. To znamená, pod zámienkou a klamstvom tieto deti boli presídlené do Ruska. Rusi tieto deti v lete pozývali do svojich táborov. Uvádzali, že tam budú mať výborné podmienky na život a všetky deti sú vítané. Áno, aj teraz hovoria, že niektoré tieto deti je vidieť v ruskej televízii. V tom čase to bola pre matky lákavá možnosť, ako svoje deti uchrániť pred vojnou, a možno na to pristúpili.
Po oslobodení ukrajinského územia požiadali Rusov, aby im poslali deti späť. Rusi to odmietli, samozrejme. Vraj si pre ne môžu prísť, keď Ukrajina vyhrá vojnu. Veľa detí podľa bývalého ombudsmana teraz zostáva na ruskom území. Nikolai Kuleba, bývalý detský ombudsman na Ukrajine, uvádza, že celý proces návratu detí je veľmi drahý, musí sa totiž ísť cez Poľsko, Bielorusko, Estónsko a je to veľmi zložitá a náročná operácia. Preto sme boli poprosení, požiadaní o takúto pomoc zo strany ukrajinského parlamentu.
Trestný súd v Haagu tvrdí, že samotný ruský prezident je zodpovedný za tieto vojnové zločiny a že existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že Putin nesie individuálnu trestnú zodpovednosť za uvedené trestné činy, pretože ich spáchal a spáchal prostredníctvom iných osôb, alebo umožnil ich spáchanie jeho podriadenými. Keďže Rusko neuznáva trestný súd v Haagu a súd zase nemôže súdiť obžalovaného v neprítomnosti, je len malá šanca, že Putin sa čoskoro pred súdom objaví, najmä ak zostáva v Rusku. Ale do 124 krajín sveta má zakázané vojsť, alebo teda by ho tam chytili. Ak by sa Putin a Ľvová Belová dostali do väzby a predviedli by ich pred súd v Haagu, na predbežnom vypočutí by prokurátori predložili dôkazy potrebné na začatie súdneho procesu. Pripomínam, že tento krok má aj veľkú symbolickú a morálnu váhu, pretože zaradil Putina medzi ľudí ako al-Bašír, srbského vodcu Slobodana Miloševiča či nacistov súdených počas norimberských procesov.
Vojnové zločiny vyšetruje na Ukrajine 42-členný tím. Ukrajina síce nie je zmluvnou stranou Rímskeho štatútu, no medzinárodný trestný súd udelil povolenie na vyšetrovanie vojnových zločinov na svojom teritóriu. Aktuálny zatykač sa týka vojnových zločinov a nie genocídy. Ide o rozdielne zločiny so špecifickou definíciou. Správa vyšetrovateľov OSN ukazuje, že Rusko sa na území Ukrajiny dopúšťalo viacerých vojnových zločinov a Rusko by mohlo byť súdené aj za zločiny proti ľudskosti.
Vedúci výskumu Amnesty International pre východnú Európu a strednú Áziu pre magazín Time tvrdí, že úrady zatiaľ nemajú dostatok dôkazov, aby mohlo Rusko priamo obviniť z genocídy, ale nevylučujú to. Samotné násilné transfery detí do iného štátu môžu byť považované za genocídu, ak sa dejú s úmyslom zničiť národnostnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu. Doterajšie dôkazy naznačujú, že dochádzalo k násilnému premiestňovaniu ukrajinských detí do Ruska s cieľom ich potenciálnej integrácie do proruskej kultúry. Súd však musí najskôr takéto konanie dokázať, aj pokus o genocídu je však zločin. Ukrajina doteraz vyšetruje viac ako 50-tisíc prípadov možných vojnových zločinov. V máji minulého roku bol odsúdený ruský vojak na doživotie za zabitie civilistov.
Chcem skutočne povedať, že my sme tam zažili poďakovanie aj prosbu z ukrajinskej strany za to, akým spôsobom Slovensko pristupuje k riešeniu tejto etickej otázky vojnového konfliktu, a chcem vás veľmi pekne poprosiť, aby sme túto deklaráciu schválili a ukázali aj, na ktorej strane civilistov na Ukrajine stojíme. A, tak ako tu bolo povedané, za minulý rok bolo na Ukrajine šesťsto útokov, kedy sa tí civilisti musia schovávať. Keď prekročíte ukrajinskú hranicu, tak si nainštalujete do mobilu aplikáciu, ktorá vám hlási útok, tak ako kedysi, keď počujete, že hučia sirény, počujete to rovnako v meste a tak vyhodnocujú oni, pretože niektorí, tak ako bolo povedané, niektorí sa schovajú v tom kryte, niektorí už vedia vyhodnotiť, ako je to nebezpečné. Preto je veľmi dôležité ochraňovať v letec... vzdušný priestor Ukrajiny. Chráni to civilistov na to, aby mohli čo najviac normálne títo ľudia žiť. V tej škole, čo sme boli, tie deti počas toho dňa, keď sme tam boli v ten večer, ony boli trikrát v kryte. Je to pivnica, kde sú lavice, kde sú deky, tieto deti sa takto učia. Pre nás sú to nepredstaviteľné podmienky a tí ľudia statočne toto všetko znášajú, trpia, ale veria, že táto vojna sa skončí a že teda všetko toto pominie a oni začnú budovať normálnu Ukrajinu.
Ešte raz vám ďakujem, ak podporíte túto deklaráciu. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, Anka, za tvoje slová, doplnenie aj tých informácií z toho diania a to, čo sme my tam zažili za päť dní, tak je pravdou, že to je každodenná realita ľudí, ktorí stále žijú na Ukrajine a chcú tam žiť a chcú, aby Ukrajina fungovala. Áno, čo sa týka tej aplikácie, ja ju stále mám v svojom mobile a nedá mi a takmer denne sledujem, čo sa na Ukrajine deje. Pred pár dňami presne tá situácia nastala, kde v Kyjeve dopadla bomba na civilný dom a zahynuli tam traja ľudia. Nikto nevie, koľko rakiet sa podarí zostreliť, koľko dronov alebo tých silných, rýchlych balistických striel, ktoré sú prakticky nezachytiteľné, a učia sa žiť so smrťou, ale myslia na budúcnosť. A preto je veľmi dôležité opakovane podporovať Ukrajinu, dávať im nielen slovnú a humanitárnu pomoc, ale aj tú vojenskú, ktorá im pomôže brániť svojich obyvateľov, brániť územnú celistvosť a získať aj späť okupované územia Ukrajiny.