88. schôdza

Jedna faktická poznámka od pána poslanca Štefana Kuffu.

Myslím si, že ten systém vzdelávania a hlavne tej strednej úrovne pri tých zdravotných školách je bolestivý a to niekoľko rokov. To nie je teraz, že pár rokov dozadu, že sa to zmenilo. Ale keď by som tak hlbšie do minulosti ako načrel, možno ešte pred tými tridsiatimi rokmi, tak to vzdelávanie zdravotných sestier v našich školách bolo na veľmi dobrej úrovni, by som povedal veľmi vysokej úrovni. Kedysi zdravotné tieto školy boli elitnými školami. Dnes tomu tak neni. Dnes sa hlásia na tie zdravotné školy takí trojkári, štvorkári. Kedysi to boli len čistí jednotkári, ktorí tam chodili. Ale končila kvalita.
Tie zdravotné sestry, keď absolvovali strednú zdravotnú školu, tak to bola praktická sestra pri lôžku. A nám tieto sestry tuná chýbajú. Začali sme robiť experimenty, asistent zdravotnej sestry a všelijaké prívlastky sme im dávali, len nie zdravotná sestra. Či to už bola pediatrická alebo zdravotná sestra pri lôžku. Myslím si, že toto treba naozaj zmeniť. Nie za každú cenu, aby tie dievčatá išli na vysokú školu. Mnohé z nich ani nemajú ambíciu študovať na vysokej škole, ale keď ona nemá kvalifikáciu zdravotná sestra tým, že skončí maturitu, no nič iné jej nezostáva, len ísť minimálne na ďalšie trojročné bakalárske štúdium. Inak tie štúdiá na vysokých školách, myslím si, že nedosahujú tú úroveň jak kedysi boli zdravotné školy na stredných školách. To bola vyššia úroveň jak dnes na univerzitách. Chýba im prax. To oni, veľakrát sa stáva, že tie dievčatá potrebujú aj mať prax potvrdenú. Prídu do zdravotníckeho zariadenia, oni si prídu drzo pre pečiatku. Oni nejdú na prax, ale oni, potvrďte mi tuná, že som bola ja na praxi. To je, prosím vás pekne, aká príprava do reálneho systému zdravotníctva? (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Kočiš, môžete reagovať na faktickú poznámku.

Veľmi pekne ďakujem kolegovi za reakciu. Je dôležité poznamenať ešte jednu vec, že pokiaľ nenavýšime počet žiakov v triedach, tak problém sa nám nevyrieši ani za niekoľko desiatok rokov. Pretože ako z dlhodobých grafov a z dlhodobých štatistík vieme, do zdravotníckeho systému sa nikdy nevráti toľko možných pracovných síl, ako sa nám podarí na Slovensku vyprodukovať. Čiže naozaj vzdelanie a honor zdravotnej sestre môžeme dať nielen zvýšeným finančným ohodnotením, čo sa už z časti stalo, ale je potrebné zlepšovať ich prostredie a celkovú hygienu v práci, aby tá zdravotná sestra nemala len pocit, že ja som tu nejaký robot otrok, ktorý príde, odpracuje si osem, dvanásť, šestnásť hodín, ale jednoducho tá zdravotná sestra, ten zdravotnícky asistent, ten vyšší a nižší zdravotnícky personál musí mať nejakú úroveň nielen v tom kde robí, ako robí, za koľko robí, ale jednoducho tú vážnosť tomuto povolaniu musíme vrátiť. Čiže či je to zdravotná sestra alebo zdravotnícky personál priamo v zdravotníckom zariadení alebo je to v domovoch sociálnych služieb, v domovoch dôchodcov, v denných stacionároch, jednoducho tá povestná bublina alebo ten kruh medzi zdravotníckym personálom, zdravotníckymi zariadeniami a zdravotníckym personálom v sociálnych službách je naozaj veľmi úzko, by som povedal, až priamo prepojený. Čiže zvyšovanie úrovne zdravotnej starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach a v sociálnych zariadeniach jednoducho musí byť na určitej a patričnej úrovni, na určitej a patričnej výške a to môžeme dosiahnuť len vyšším, kvalitnejším vzdelávaním, prijatím vyššieho počtu kvalitných a častokrát aj zapálených mladých ľudí pre túto profesiu. Čiže z mojej strany asi toľko.
Ďakujem pekne.

Vyhlasujem rozpravu za uzavretú. Udeľujem slovo teraz pánovi navrhovateľovi, aby zaujal stanovisko k rozprave. Nech sa páči.

Stručne, dámy a páni. Dovolil som si v tomto poslaneckom alebo parlamentnom chaose predložiť uznesenie, ktoré nám malo ukázať, že parlament to nie je len pôda na hádky a vzájomné osočovanie, ale aj uskutočnenie cieľavedomej kontrolnej činnosti. Žiaľ, nevieme si akosi zvyknúť, že je to nielen naše právo, ale aj povinnosť najmä v takých vážnych veciach, ako je krízový moment v zdravotníctve, kde všetci vieme, že vláda svoj záväzok s odborovým zväzom lekárskym neplní, že sú tam veľmi vážne trhliny v tom, že si ani neuvedomujú, na čele s premiérom, čo vlastne podpísali, že sú tam aj kontroverzné veci, ktoré najmä pán doktor Baláž v rozprave uviedol. Je to, je to veľmi zlé.
Bol tu vytvorený priestor na posúdenie stavu v zdravotníctve verzus obsah memoranda a plnenie alebo resp. neplnenie. Možno si spomínate ešte na situáciu v roku 2006, keď lekári hádzali plášte biele pod nohy vtedajšieho premiéra. Postavil sa k tomu čelom, strpel tento akt. No dneska ja si neviem ani predstaviť, že komu by tie plášte lekári hádzali. Kto je ten zodpovedný? Fakt, skutočne uvedomme si to, sme v takejto situácii a nič sa nedeje. Tu sú dvaja, resp. jeden poslanec vládnej koalície, ostatní sa ani len neobtreli okolo témy, hoci je veľmi vážna a v prieskumoch sa ukazuje, že zdravotníctvo bude vážna alebo prvá téma v predvolebnej kampani. Som zvedavý, ako budú kolegovia vysvetľovať svoj postoj v dnešnom prerokovávaní tohoto uznesenia, ktoré malo veci posunúť ďalej a ako budú podvádzať občanov s tým, že oni sa zdravotníctvu venujú. Kto nesie vlastne zodpovednosť? A tu by som chcel aj pani prezidentku vyzvať, ak povedala, že ak sa preukáže jeden zásadný moment neplnenia si svojho poslania vládou, že ju odvolá. Tu je hmatateľný dôkaz, že vláda neplní svoje vlastné memorandum v oblasti tak vážnej z hľadiska života a zdravia občanov. To je asi všetko. Veľmi pekne ďakujem.
Trošku ma mrzí, že ten priestor, ktorý tu bol vytvorený, využili len pán poslanec Baláž a pán poslanec Kočiš, ale aj ostatní, ktorí ste sa vo faktických prihlásili.
Ďakujem pekne.

Pán spravodajca, má záujem o záverečné slovo tiež. Nech sa páči.

Ja veľmi krátko, pán poslanec, sľubujem. Ja by som chcel poďakovať pánovi poslancovi Balážovi, že veľmi kultivovaným, ale zároveň aj odborným spôsobom vysvetlil, ako funguje naše zdravotníctvo, ale asi by sme potrebovali dva dni na to, aby sme to mohli konkrétne rozobrať. Jediné, čo by som chcel podčiarknuť, pán poslanec Kočiš otvoril tému zdravotných sestier.
Pán poslanec, ďakujem za to, ale mám pocit, že občan asi nepochopil všetko, čo si chcel povedať, čiže ja to poviem jasne, stručne. Za socializmu vychádzali zdravotné sestry zo stredných zdravotníckych škôl, ktorej som aj ja bol absolventom ako stredoškolák. Sestry vynikajúce, sestier dostatok. Prišla potom zmena, teda pomerov v štáte a čo sa stalo? Administratíva ministerstva zdravotníctva, a to hovorím aj za nás, lebo som tu od roku 2006, administratíva ministerstva zdravotníctva prišla s výkladom, že Európska únia nám nariaďuje nevolať zdravotné sestry zo stredných zdravotníckych škôl zdravotné sestry, ale že zdravotná sestra musí ísť na vysokú školu minimálne tri roky, aby mohla byť zdravotnou sestrou. Čo sa stalo? Zdravotná sestra musí chodiť do školy 7 rokov, lekár 6. Počujete dobre? A toto chcem, aby počuli občania Slovenskej republiky. Takto to u nás funguje. Potom čo nastalo.
Nastal obrovský boj poslancov s touto administratívou ministerstva zdravotníctva. Podarilo sa predsedovi zdravotníckeho výboru Štefanovi Zelníkovi aspoň to, že nemajú sestričky zo strednej zdravotníckej školy ten dehonestujúci názov, že asistent. Nazvali sme to po dlhom a tvrdom boji praktická sestra. Čo sa stalo za vašej vlády. Prvé, čo urobilo ministerstvo, vaši poslanci so zdravotníckym výborom opäť ste premenovali tie praktické zdravotné sestry na zdravotnícky asistent. To je dehonestujúci názov. Dali sa väčšie kompetencie tým stredoškolským.
Poviem jeden príklad nemenovanej strednej zdravotníckej školy. Tristo prihlášok, mohli zobrať 80. Čo to je, čo to je? A teraz tá dvojkoľajnosť. Zrazu je šéfom ministerstvo školstva, potom je šéf minister zdravotníctva, tak kto teda tie školy riadi? Kto v tomto štáte je zodpovedný za to, že nemáme zdravotnícke sestry?
A predstavte si. Išli sestry, tu mi to môže pán doktor aj potvrdiť Osuský, vyšli sestry za bývalého režimu zo zdravotníckej školy, prišla potom zmena spoločenských pomerov a naše sestričky robia v Rakúsku, tie stredoškoláčky a tam robiť môžu. Však toto je hanba storočia, a preto nemáme zdravotné sestry. Čiže povedal som to ľudovejšie, aby to pochopil každý občan na Slovensku.
Ďakujem pekne.

Hlasovanie predpokladám, keďže je to... Hlasujeme o sedemnástej hodine o tomto návrhu. Ďakujem pánovi navrhovateľovi aj pánu spravodajcovi.
A teraz pristúpime k návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Je to parlamentná tlač 1396. Informácia výboru má tlač 1396a.
Za skupinu poslancov tento návrh v pléne uvedie pán poslanec Miloš Svrček, máte slovo.

(Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1396.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Spoločne s kolegami dávam návrh na novelizáciu Trestného poriadku. Základným cieľom tohto návrhu zákona je upraviť postup orgánov činných v trestnom konaní pri dočasnom umiestňovaní obvineného do zdravotníckeho zariadenia, ktorý nie je pre nepríčetnosť v čase spáchania skutku trestne zodpovedný a v prípravnom konaní bolo zistené, že jeho pobyt na slobode je pre spoločnosť nebezpečný. Čiže tak chceme odstrániť pretrvávajúcu dlhoročnú zákonnú medzeru právnej úpravy, postupu orgánov v trestnom konaní v prípravnom konaní a to pri náležitom zohľadnení ochrany práv obvineného spojenej s okamžitým poskytovaním zdravotnej starostlivosti a rovnako pri náležitom zabezpečení ochranných práv tretích osôb, ktoré by dôsledkom voľného pohybu pre spoločnosť nebezpečného páchateľa na slobode mohli byť vážne ohrozené.
Tento deklarovaný cieľ sa má dosiahnuť práve pozitívnou úpravou právomoci a postupu najmä orgánov činných v trestnom konaní v záujme preklenutia obdobia v trestnom konaní vymedzenom v čase od zistenia skutočností, že páchateľ skutku je nepríčetný a jeho pobyt na slobode je pre spoločnosť nebezpečný do okamihu rozhodnutia o ochrannom liečení páchateľa činu, inak trestnému. V tomto zmysle je návrh zákona koncipovaný s prirodzeným a systémovým prepojením postupu orgánov činných v trestnom konaní a výkonu ústavnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení a následným rozhodovaním o prijatí, o držaní umiestneného v zdravotníckom zariadení v riadnom, civilnom, detekčnom konaní podľa ustanovení civilného mimosporového poriadku. Potreba, a to chcem veľmi prízvukovať, riešenie tejto problematiky vyplynula z opakovaných problémov v aplikačnej praxe orgánov činných v trestnom konaní. Pri absencii právomoci prokurátora umiestniť obvineného páchateľa činu inak trestného do zdravotníckeho zariadenia vzniká totižto stav, pri ktorom obvinený vo väzbe musí byť okamžite prepustený z väzby na slobodu a to aj v prípade, ak znalec v prípravnom konaní konštatuje jeho nepríčetnosť v spojení s nebezpečnosťou jeho pobytu na slobode. Takýto páchateľ môže seba, ale aj iné osoby najmä poškodených bezprostredne v čase po prepustení z výkonu väzby ohrozovať na živote a zdraví. Čiže uvedená právna úprava v jednoduchosti vyplýva z aplikačných problémov. Totižto nemáme momentálne možno zákonnú úpravu na to, aby sa riešil tento postup a túto problematiku rieši ešte rozhodnutie generálneho prokuratúra spred 9 rokov, z 2014, ak sa nemýlim. A momentálne príchodom tejto právnej úpravy chceme doriešiť legálnu úpravu, aby to bolo upravené aj v Trestnom poriadku. Zároveň chcem prízvukovať, že návrh tejto právnej úpravy vyplynul aj z viacerých diskusií s predstaviteľmi buď Generálnej prokuratúry, alebo súdmi na Slovensku, pretože práve tieto subjekty prichádzajú s takýmito problémami v aplikačnej praxi do styku.
Takže ďakujem pekne v rámci úvodného slova všetko.