88. schôdza

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Baláž, veľmi pekne ďakujem za vašu rozpravu k tomuto predkladanému memorandu. Ja sa chcem v prvom rade dotknúť témy, ktorú ste spomínali vo svojej záverečnej reči v tejto rozprave, a to je nesystematické zdravotné vzdelávanie zdravotných sestier. Toto je alfou a omegou a najväčším problémom slovenského zdravotníctva a to je tým najväčším takým ťažítkom, kde nás tlačí topánka v celom slovenskom zdravotníctve. Nebudem rozprávať o tom, koľko nie desiatok, nie stovák, ale koľko tisíc členov, členiek nižšieho zdravotníckeho personálu, ktorými sú opatrovatelia, ošetrovateľky, sanitárky, sanitárky, koľko nám chýba.
Ale ja sa chcem hlavne dotknúť toho, že v slovenskom systéme zdravotných služieb alebo zdravotníckych zariadení nám chýba 15-tisíc zdravotných sestier. Opakujem, 15-tisíc zdravotných sestier. Na Slovensku k dnešnému dňu máme 30 stredných zdravotníckych škôl. Na týchto 30 stredných zdravotníckych škôl nám chodí do 4-tisíc žiakov, z toho 2,5-tisíc študuje v odbore zdravotnícky asistent, všeobecná sestra. Ako chceme zaplátať dieru s 2,5-tisíc žiakmi v ročníku, keď nám chýba takýto podstav. Gro z týchto študentov sa chce uplatniť v nejakom inom segmente a odchádza študovať na vysoké školy. A iba malá časť, 7 až 10 %, je ochotná pracovať nie v ambulancii, ale pri lôžku. Čiže ak nezačneme riešiť naozaj tento závažný problém, a tým sú zdravotné sestry, vzdelávanie zdravotných sestier a zdravotných asistentov, slovenské zdravotníctvo bude taká jedna veľká ponorka, ktorá sa nie že nepotopí, ale... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Pán doktor Baláž, ja som presvedčený o tom, že vy ako osoba a takisto ako odborník to možno myslíte so zdravotníctvom skutočne dobre, vieme, že zdravotníctvo na tom dobre nie je a treba priznať, úplne na rovinu treba priznať, že ani nám sa nepodarilo po tých rokoch marazmu postaviť zdravotníctvo na rovné nohy. Áno, stále kríva, stále sa objavujú nové a nové problémy, som však presvedčený o tom, že niektoré veci sa poriešili alebo riešia sa, sú v štádiu riešenia, pomohli sme lekárom, sestrám predovšetkým, čo sa týka odmeňovania, aj ostatným zdravotníckym povolaniam, čo sa týka započítavania rokov praxe, a sú tam ďalšie a ďalšie veci.
Vy ste spomenuli vo svojej rozprave to trestanie lekárov. My sme to mali aj na zdravotníckom výbore. Áno, je to, je to zvrátenosť v tejto dobe, keď lekári nemajú podmienky na to, aby vykonávali všetky tie veci tak, ako by sme si všetci v ideálnom svete želali, aby boli za to trestaní, tak ja som takisto proti tomu. Ale chcel som zareagovať ešte na jednu vec, keď ste všetkých hodili do jedného vreca a povedali ste, že a neodbornosť a a a tak ďalej a tak ďalej. Však neodbornosť tejto vládnej garnitúry ste hovorili alebo nejak tak, som si to presne nezapísal. Tak ja vám poviem, keď je lekár odborník a príde ožratý operovať, tak pokazí veľa. Keď je politik alebo právnik odborník a je bezcharakter a vytvorí systém, korupčný systém našich ľudí, tak takisto na Slovensku pokazí veľa.

V každom prípade ďakujem veľmi pekne za všetky faktické poznámky a ďakujem pekne za pozornosť.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Milé kolegyne, vážení kolegovia, ja by som chcel nadviazať na pána kolegu Baláža, ktorý vo svojom, vo svojej úvodnej reči, vo svojej rozprave spomenul v tomto bode memoranda aj problematiku vzdelávania zdravotných sestier. Problematika vzdelávania zdravotných sestier je, by som povedal, veľmi zanedbávaná už od roku 2009. Pretože od roku 2009 nám síce miernym rádom alebo miernym razom stúpa počet prijatých študentov na nižšie alebo vyššie zdravotnícke funkcie, ale ani tento mierny nárast nám v žiadnom prípade nedokáže pokryť chýbajúce desiatky až stovky v niektorých nemocniciach, na niektorých oddeleniach až tisíce zdravotných sestier, zdravotných asistentov, opatrovateľov, ošetrovateľov, ošetrovateliek, sanitárov a mnohého iného zdravotníckeho personálu, ktorý v slovenskom zdravotníctve chýba a je naozaj nedostatkovým tovarom.
Ak sa pozrieme na túto problematiku naozaj v komplexnosti, tak zistíme, že na Slovensku je, žiaľbohu, iba tridsať stredných zdravotníckych škôl. Zopakujem, na Slovensku sa nachádza iba tridsať stredných zdravotníckych škôl, ktoré majú značne obmedzené možné prijímanie žiakov na jednotlivé vzdelávacie odbory, a preto nedokážeme naplniť a adekvátne nahradiť odchádzajúci zdravotnícky personál, ktorý nám odchádza do zahraničia, buď za lepším platovým ohodnotením, alebo kvalitnejšou pracovnou morálkou a nedokážeme nahradiť ani zdravotné sestry a nižší zdravotnícky personál, ktorý nám odchádza do dôchodku.
Čiže je na základe tejto jednoduchej rovnice potrebné si uzrejmiť dve veci. Prvou vecou je to, ako chceme nahradiť odchádzajúci počet nižšieho alebo vyššieho zdravotníckeho personálu a druhá strana mince je tá, akým spôsobom chceme zvýšiť možno nie počet stredných zdravotníckych škôl, ale akým spôsobom chceme zvýšiť počet žiakov, aby tieto školy mohli týchto žiakov nielen prijať, ale aj adekvátne vzdelávať. Začnem troška od konca.
Stredné zdravotnícke školy nemôžu prijímať viacej žiakov z dvoch dôvodov. Prvým dôvodom je to, že majú nedostatočné kapacity či už na praktickom vyučovaní, alebo v samotných vyučovacích priestoroch v školách a na druhej strane im chýbajú kvalitní a kvalifikovaní vyučujúci. Čiže, ak si to rozmeníme opäť na drobné, vyšším počtom vzdelávaných zdravotných sestier, praktická sestra alebo zdravotnícky asistent, dokážeme vyriešiť alebo pokryť značnú časť nedostatkov a tým je nedostatočný personál a nedostatočné personálne obsadenie nielen v našich ambulanciách, ale najmä v našich zdravotníckych zariadeniach. Ak by sme takým jednoduchým alebo možno zložitým alebo akokoľvek sa na to budeme pozerať nejakým návrhom, nápadom, v spolupráci s ministerstvom školstva, čo je nevyhnutné a priam nutné, zvýšili alebo navýšili jeden ročník štúdia na strednej zdravotníckej škole z terajších štyroch na päť a obmedzili vysokoškolské štúdium zdravotných sestier len povedzme na staničnú sestru, vrchnú sestru alebo sestru špecialistku pri lôžku, získali by sme neobmedzený sčasti počet zdravotníckych sestier alebo zdravotníckeho personálu, ktorý naozaj bude slúžiť a vykonávať základné úkony pri lôžku pacienta, na oddelení, ale aj v ambulancii. A naozaj iba sestra špecialistka, sestra staničná, sestra vrchná by potrebovala navýšiť si svoje odborné vzdelanie a to štúdiom na vysokej škole.
Čiže častokrát počúvame alebo častokrát dostávame podnety, že absolvent, absolventka strednej zdravotníckej školy po nástupe na vysokú školu a po dosiahnutí prvého stupňa vysokoškolského vzdelania, to znamená bakalárskeho titulu, už sa začína značne správať inak ako jej kolegyne alebo jej kolegovia, ktorí toto vysokoškolské vzdelanie nemajú. Častokrát sa stáva, že takáto vysokoškolsky vzdelaná sestra, nebudem to hovoriť, že je to pravidlom, ale častokrát sa to stáva a sú to priame svedectvá alebo priame informácie z nemocničných zariadení, že takáto sestra už častokrát pohŕda svojou prácou, lebo ona už je vysokoškolsky vzdelaný človek a jednoducho jej základné povinnosti sa asi majú obmedziť len na nejaké chodenie s nejakým fasciklom alebo s papiermi z jednej izby do druhej. Ale takto to nie je.
Zdravotníckeho personálu a zdravotných sestier nemáme dosť a nebudeme ich mať nikdy dosť, pretože naše zdravotnícke školy, stredné zdravotné školy nevychovávajú adekvátny počet absolventov a títo absolventi len z desiatich percent zhruba sa chcú uplatniť na trhu práce v rámci Slovenskej republiky. Povedzme si to na rovinu. Ohodnotenie začínajúcej zdravotnej sestry alebo zdravotníckeho asistenta bez praxe nie je žiadna sláva, a preto dotiahnuť mladých ľudí, aby vykonávali naozaj ťažkú a zodpovednú prácu, ktorá sa odohráva nielen cez deň, ale častokrát aj v noci, je dosť náročné.
Čiže ja vítam toto memorandum, ktoré hovorí aj o tom, že je nutné a potrebné zmeniť vzdelávanie, zmeniť školský vzdelávací systém v rámci stredného zdravotného školstva, ktoré je naozaj poddimenzované aj personálne aj priestorovo aj finančne a iba kvalitné stredné zdravotné školy nám dokážu vyprodukovať kvalitný stredný zdravotnícky personál a takto vieme naozaj školstvo a zdravotníctvo, ktoré sú v tomto dve prepojené nádoby, pozdvihnúť na vyššiu úroveň. A naozaj to zdravotníctvo už snáď niekedy do budúcna nebude brané ako také nechcené dieťa každej jednej vlády a každý jeden minister, ktorý v tomto rezorte končil alebo skončí, bude tvrdiť, žiaľ, nepodarilo sa, žiaľ, nedalo sa, ministerstvo financií nedalo peniaze, ministerstvo školstva nevypracovalo metodiku, čo mám robiť.
Čiže, kolegyne, kolegovia, poprosím každého jedného, komu naozaj záleží na zdravotníctve, aby toto memorandum svojim hlasovaním podporil, pretože je to taká síce menšia kvapka v mori, ale nejako a niekde začať musíme.
Vďaka za pozornosť.

Myslím si, že ten systém vzdelávania a hlavne tej strednej úrovne pri tých zdravotných školách je bolestivý a to niekoľko rokov. To nie je teraz, že pár rokov dozadu, že sa to zmenilo. Ale keď by som tak hlbšie do minulosti ako načrel, možno ešte pred tými tridsiatimi rokmi, tak to vzdelávanie zdravotných sestier v našich školách bolo na veľmi dobrej úrovni, by som povedal veľmi vysokej úrovni. Kedysi zdravotné tieto školy boli elitnými školami. Dnes tomu tak neni. Dnes sa hlásia na tie zdravotné školy takí trojkári, štvorkári. Kedysi to boli len čistí jednotkári, ktorí tam chodili. Ale končila kvalita.
Tie zdravotné sestry, keď absolvovali strednú zdravotnú školu, tak to bola praktická sestra pri lôžku. A nám tieto sestry tuná chýbajú. Začali sme robiť experimenty, asistent zdravotnej sestry a všelijaké prívlastky sme im dávali, len nie zdravotná sestra. Či to už bola pediatrická alebo zdravotná sestra pri lôžku. Myslím si, že toto treba naozaj zmeniť. Nie za každú cenu, aby tie dievčatá išli na vysokú školu. Mnohé z nich ani nemajú ambíciu študovať na vysokej škole, ale keď ona nemá kvalifikáciu zdravotná sestra tým, že skončí maturitu, no nič iné jej nezostáva, len ísť minimálne na ďalšie trojročné bakalárske štúdium. Inak tie štúdiá na vysokých školách, myslím si, že nedosahujú tú úroveň jak kedysi boli zdravotné školy na stredných školách. To bola vyššia úroveň jak dnes na univerzitách. Chýba im prax. To oni, veľakrát sa stáva, že tie dievčatá potrebujú aj mať prax potvrdenú. Prídu do zdravotníckeho zariadenia, oni si prídu drzo pre pečiatku. Oni nejdú na prax, ale oni, potvrďte mi tuná, že som bola ja na praxi. To je, prosím vás pekne, aká príprava do reálneho systému zdravotníctva? (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Veľmi pekne ďakujem kolegovi za reakciu. Je dôležité poznamenať ešte jednu vec, že pokiaľ nenavýšime počet žiakov v triedach, tak problém sa nám nevyrieši ani za niekoľko desiatok rokov. Pretože ako z dlhodobých grafov a z dlhodobých štatistík vieme, do zdravotníckeho systému sa nikdy nevráti toľko možných pracovných síl, ako sa nám podarí na Slovensku vyprodukovať. Čiže naozaj vzdelanie a honor zdravotnej sestre môžeme dať nielen zvýšeným finančným ohodnotením, čo sa už z časti stalo, ale je potrebné zlepšovať ich prostredie a celkovú hygienu v práci, aby tá zdravotná sestra nemala len pocit, že ja som tu nejaký robot otrok, ktorý príde, odpracuje si osem, dvanásť, šestnásť hodín, ale jednoducho tá zdravotná sestra, ten zdravotnícky asistent, ten vyšší a nižší zdravotnícky personál musí mať nejakú úroveň nielen v tom kde robí, ako robí, za koľko robí, ale jednoducho tú vážnosť tomuto povolaniu musíme vrátiť. Čiže či je to zdravotná sestra alebo zdravotnícky personál priamo v zdravotníckom zariadení alebo je to v domovoch sociálnych služieb, v domovoch dôchodcov, v denných stacionároch, jednoducho tá povestná bublina alebo ten kruh medzi zdravotníckym personálom, zdravotníckymi zariadeniami a zdravotníckym personálom v sociálnych službách je naozaj veľmi úzko, by som povedal, až priamo prepojený. Čiže zvyšovanie úrovne zdravotnej starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach a v sociálnych zariadeniach jednoducho musí byť na určitej a patričnej úrovni, na určitej a patričnej výške a to môžeme dosiahnuť len vyšším, kvalitnejším vzdelávaním, prijatím vyššieho počtu kvalitných a častokrát aj zapálených mladých ľudí pre túto profesiu. Čiže z mojej strany asi toľko.
Ďakujem pekne.

Stručne, dámy a páni. Dovolil som si v tomto poslaneckom alebo parlamentnom chaose predložiť uznesenie, ktoré nám malo ukázať, že parlament to nie je len pôda na hádky a vzájomné osočovanie, ale aj uskutočnenie cieľavedomej kontrolnej činnosti. Žiaľ, nevieme si akosi zvyknúť, že je to nielen naše právo, ale aj povinnosť najmä v takých vážnych veciach, ako je krízový moment v zdravotníctve, kde všetci vieme, že vláda svoj záväzok s odborovým zväzom lekárskym neplní, že sú tam veľmi vážne trhliny v tom, že si ani neuvedomujú, na čele s premiérom, čo vlastne podpísali, že sú tam aj kontroverzné veci, ktoré najmä pán doktor Baláž v rozprave uviedol. Je to, je to veľmi zlé.
Bol tu vytvorený priestor na posúdenie stavu v zdravotníctve verzus obsah memoranda a plnenie alebo resp. neplnenie. Možno si spomínate ešte na situáciu v roku 2006, keď lekári hádzali plášte biele pod nohy vtedajšieho premiéra. Postavil sa k tomu čelom, strpel tento akt. No dneska ja si neviem ani predstaviť, že komu by tie plášte lekári hádzali. Kto je ten zodpovedný? Fakt, skutočne uvedomme si to, sme v takejto situácii a nič sa nedeje. Tu sú dvaja, resp. jeden poslanec vládnej koalície, ostatní sa ani len neobtreli okolo témy, hoci je veľmi vážna a v prieskumoch sa ukazuje, že zdravotníctvo bude vážna alebo prvá téma v predvolebnej kampani. Som zvedavý, ako budú kolegovia vysvetľovať svoj postoj v dnešnom prerokovávaní tohoto uznesenia, ktoré malo veci posunúť ďalej a ako budú podvádzať občanov s tým, že oni sa zdravotníctvu venujú. Kto nesie vlastne zodpovednosť? A tu by som chcel aj pani prezidentku vyzvať, ak povedala, že ak sa preukáže jeden zásadný moment neplnenia si svojho poslania vládou, že ju odvolá. Tu je hmatateľný dôkaz, že vláda neplní svoje vlastné memorandum v oblasti tak vážnej z hľadiska života a zdravia občanov. To je asi všetko. Veľmi pekne ďakujem.
Trošku ma mrzí, že ten priestor, ktorý tu bol vytvorený, využili len pán poslanec Baláž a pán poslanec Kočiš, ale aj ostatní, ktorí ste sa vo faktických prihlásili.
Ďakujem pekne.

Ja veľmi krátko, pán poslanec, sľubujem. Ja by som chcel poďakovať pánovi poslancovi Balážovi, že veľmi kultivovaným, ale zároveň aj odborným spôsobom vysvetlil, ako funguje naše zdravotníctvo, ale asi by sme potrebovali dva dni na to, aby sme to mohli konkrétne rozobrať. Jediné, čo by som chcel podčiarknuť, pán poslanec Kočiš otvoril tému zdravotných sestier.
Pán poslanec, ďakujem za to, ale mám pocit, že občan asi nepochopil všetko, čo si chcel povedať, čiže ja to poviem jasne, stručne. Za socializmu vychádzali zdravotné sestry zo stredných zdravotníckych škôl, ktorej som aj ja bol absolventom ako stredoškolák. Sestry vynikajúce, sestier dostatok. Prišla potom zmena, teda pomerov v štáte a čo sa stalo? Administratíva ministerstva zdravotníctva, a to hovorím aj za nás, lebo som tu od roku 2006, administratíva ministerstva zdravotníctva prišla s výkladom, že Európska únia nám nariaďuje nevolať zdravotné sestry zo stredných zdravotníckych škôl zdravotné sestry, ale že zdravotná sestra musí ísť na vysokú školu minimálne tri roky, aby mohla byť zdravotnou sestrou. Čo sa stalo? Zdravotná sestra musí chodiť do školy 7 rokov, lekár 6. Počujete dobre? A toto chcem, aby počuli občania Slovenskej republiky. Takto to u nás funguje. Potom čo nastalo.
Nastal obrovský boj poslancov s touto administratívou ministerstva zdravotníctva. Podarilo sa predsedovi zdravotníckeho výboru Štefanovi Zelníkovi aspoň to, že nemajú sestričky zo strednej zdravotníckej školy ten dehonestujúci názov, že asistent. Nazvali sme to po dlhom a tvrdom boji praktická sestra. Čo sa stalo za vašej vlády. Prvé, čo urobilo ministerstvo, vaši poslanci so zdravotníckym výborom opäť ste premenovali tie praktické zdravotné sestry na zdravotnícky asistent. To je dehonestujúci názov. Dali sa väčšie kompetencie tým stredoškolským.
Poviem jeden príklad nemenovanej strednej zdravotníckej školy. Tristo prihlášok, mohli zobrať 80. Čo to je, čo to je? A teraz tá dvojkoľajnosť. Zrazu je šéfom ministerstvo školstva, potom je šéf minister zdravotníctva, tak kto teda tie školy riadi? Kto v tomto štáte je zodpovedný za to, že nemáme zdravotnícke sestry?
A predstavte si. Išli sestry, tu mi to môže pán doktor aj potvrdiť Osuský, vyšli sestry za bývalého režimu zo zdravotníckej školy, prišla potom zmena spoločenských pomerov a naše sestričky robia v Rakúsku, tie stredoškoláčky a tam robiť môžu. Však toto je hanba storočia, a preto nemáme zdravotné sestry. Čiže povedal som to ľudovejšie, aby to pochopil každý občan na Slovensku.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Spoločne s kolegami dávam návrh na novelizáciu Trestného poriadku. Základným cieľom tohto návrhu zákona je upraviť postup orgánov činných v trestnom konaní pri dočasnom umiestňovaní obvineného do zdravotníckeho zariadenia, ktorý nie je pre nepríčetnosť v čase spáchania skutku trestne zodpovedný a v prípravnom konaní bolo zistené, že jeho pobyt na slobode je pre spoločnosť nebezpečný. Čiže tak chceme odstrániť pretrvávajúcu dlhoročnú zákonnú medzeru právnej úpravy, postupu orgánov v trestnom konaní v prípravnom konaní a to pri náležitom zohľadnení ochrany práv obvineného spojenej s okamžitým poskytovaním zdravotnej starostlivosti a rovnako pri náležitom zabezpečení ochranných práv tretích osôb, ktoré by dôsledkom voľného pohybu pre spoločnosť nebezpečného páchateľa na slobode mohli byť vážne ohrozené.
Tento deklarovaný cieľ sa má dosiahnuť práve pozitívnou úpravou právomoci a postupu najmä orgánov činných v trestnom konaní v záujme preklenutia obdobia v trestnom konaní vymedzenom v čase od zistenia skutočností, že páchateľ skutku je nepríčetný a jeho pobyt na slobode je pre spoločnosť nebezpečný do okamihu rozhodnutia o ochrannom liečení páchateľa činu, inak trestnému. V tomto zmysle je návrh zákona koncipovaný s prirodzeným a systémovým prepojením postupu orgánov činných v trestnom konaní a výkonu ústavnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení a následným rozhodovaním o prijatí, o držaní umiestneného v zdravotníckom zariadení v riadnom, civilnom, detekčnom konaní podľa ustanovení civilného mimosporového poriadku. Potreba, a to chcem veľmi prízvukovať, riešenie tejto problematiky vyplynula z opakovaných problémov v aplikačnej praxe orgánov činných v trestnom konaní. Pri absencii právomoci prokurátora umiestniť obvineného páchateľa činu inak trestného do zdravotníckeho zariadenia vzniká totižto stav, pri ktorom obvinený vo väzbe musí byť okamžite prepustený z väzby na slobodu a to aj v prípade, ak znalec v prípravnom konaní konštatuje jeho nepríčetnosť v spojení s nebezpečnosťou jeho pobytu na slobode. Takýto páchateľ môže seba, ale aj iné osoby najmä poškodených bezprostredne v čase po prepustení z výkonu väzby ohrozovať na živote a zdraví. Čiže uvedená právna úprava v jednoduchosti vyplýva z aplikačných problémov. Totižto nemáme momentálne možno zákonnú úpravu na to, aby sa riešil tento postup a túto problematiku rieši ešte rozhodnutie generálneho prokuratúra spred 9 rokov, z 2014, ak sa nemýlim. A momentálne príchodom tejto právnej úpravy chceme doriešiť legálnu úpravu, aby to bolo upravené aj v Trestnom poriadku. Zároveň chcem prízvukovať, že návrh tejto právnej úpravy vyplynul aj z viacerých diskusií s predstaviteľmi buď Generálnej prokuratúry, alebo súdmi na Slovensku, pretože práve tieto subjekty prichádzajú s takýmito problémami v aplikačnej praxi do styku.
Takže ďakujem pekne v rámci úvodného slova všetko.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informovala o prerokovaní uvedeného návrhu zákona vo výboroch: Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre zdravotníctvo a výboru pre obranu a bezpečnosť.
Ústavnoprávny výbor a výbor pre obranu a bezpečnosť návrh zákona prerokoval a odporučil ho schváliť. Výbor pre zdravotníctvo o uvedenom návrhu zákona nerokoval, keďže nebol uznášaniaschopný. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Časť IV informácie obsahuje štyri pozmeňujúce návrhy. Ako spravodajkyňa navrhujem o všetkých hlasovať spoločne. Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor o návrhu spoločnej správy vrátane stanoviska gestorského výboru nerokoval, keďže nebol uznášaniaschopný. Predseda ústavnoprávneho výboru ma zároveň určil ako spravodajkyňu, preto predkladám túto informáciu.
Pán predsedajúci, prosím teraz rozpravu.