88. schôdza

Ďakujem, pani spravodajkyňa.
Otváram rozpravu, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Písomnú prihlášku som neobdržal, dávam preto možnosť prihlásiť sa teraz ústne do rozpravy. Pani poslankyňa Kozelová a pani poslankyňa Zemanová, ešte niekto? To evidujem, takže uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy, avšak ešte pred tým požiadal o slovo pán navrhovateľ Osuský, ktorému udeľujem slovo a po ňom bude vystupovať pani poslankyňa Kozelová.
Nech sa páči, pán navrhovateľ.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ctená snemovňa, celkom reálne konštatujem, že nosným dôvodom pre prijatie tohto textu je okrem toho, že je, dá sa povedať, principiálne absolútne správny, že veľmi dôvodne vychádza zo zmienených skúseností nás malej krajiny Československa, ktoré v ilúzií výmeny obete iného za mier pre Európu obetovali signatári Mníchovskej dohody. Dôvodom, prečo takéto uznesenie predkladáme, je tiež nedokonalé znenie istého článku Ústavy Slovenskej republiky, ktorý pri ortodoxne gramatickej interpretácii môže viesť k dezinterpretácii zdravého rozumu. Naši poslaneckí kolegovia zo strany SMER predložili vo výbore pre európske záležitosti svoje uznesenie, ktoré sa líši od tuná predloženého uznesenia nosne v jednom hlavnom bode, a to je v tom, že sa v ňom snažili zaviazať vládu Slovenskej republiky neposkytovať vojenskú pomoc Ukrajine. Inými slovami, neposkytovať tomu slabšiemu, tomu, ktorý je obeťou agresie silnejšieho a lepšie vyzbrojeného súpera, to jediné, čo môže umožniť statočne bojovať s nádejou na víťazstvo s presilou, a to je vojenskú pomoc. I preto sme predložili toto uznesenie a veríme, že tak ako a za to patrí všecká česť vláde Slovenskej republiky a jej zodpovedným ministrom v týchto oblastiach, že od samého počiatku agresie sa zaradila medzi špičkovo principiálne stojace exekutívy členských štátov NATO a Európskej únie a podporovala Ukrajinu okrem pomoci humanitárnej i v tom, čo je pre bojujúcu krajinu najdôležitejšie.
Ja som to spomínal aj na výbore, keď sa pod heslom mierotvorstva predkladala alternatíva nepomáhať vojensky Ukrajine a znižovať tak počty obetí. Nedá mi než nezopakovať nepriestrelný argument, že keby sa rozhodli svetové demokracie v decembri alebo v novembri roku ´41, keď stála Wehrmacht 70 kilometrov od Červeného námestia zachovať blahosklonnú neutralitu a nechať to bývalých spojencov, spojencov, ktorí začali agresiou voči Poľsku druhú svetovú vojnu, t. j. Adolfa Hitlera a Jozefa Stalina, aby si to vybavili medzi sebou, tak by možno svet dnes vyzeral inak. A tí z nás, ktorí by tu boli a neboli by v zmysle riešenia pod ľudí vybavení v konečnom riešení, tak by tu možno hajlovali. No nedopadlo to tak okrem iného preto, že konvojmi v ľadových vodách severného mora pumpovali demokratické veľmoci do Sovietskeho zväzu zbrane, benzín, nákladné autá, všetko, čo potrebovala bojujúca Červená armáda. Z pohľadu dnešných mierotvorcov tak vlastne podnecovali vojnu, tak vlastne prispievali k ďalším a ďalším obetiam, pretože keby nebolo zbraní, keby nebolo benzínu, keby nebolo 150-tisíc two the back row nákladných áut, ktoré v tomto počte dodali Spojené štáty Červenej armáde za vojny, tak by možno sa začas hajlovalo aj vo Vladivostoku. Preto sa domnievam, že hovoriť o mierotvorstve a znižovaní obetí by mohli dnešní mierotvorcovia poradiť spojeneckým dodávateľom zbraní partizánom a vojakom bojujúceho Slovenského národného povstania.
Pretože keby im nedali zbrane a nedodali ďalšie zbrane, no tak by, samozrejme, zrejme asi s nemeckými vojskami nemohli ďalej bojovať, možno by mnohí z nich nepadli, možno by nevyhoreli obce na strednom Slovensku proste bol by mier. No ak je toto cesta, tak to je presne tá cesta, na ktorú nás dnes mierotvorcovia všetkých typov a kategórií posielajú.
My si myslíme, že tak ako sa mali krajiny brániť Hitlerovskej agresii, tak sa má Ukrajina brániť Putinovej agresii a aby sa mohla brániť, tak môžem len zopakovať to, čo som povedal na stretnutí OBSE vo Viedni, rovnako ako to povedal môj ctený kolega Mark Pritchard, vedúci britskej delegácie: weapons, weapons and weapons. Zbrane, zbrane a zbrane. Statočnosť Ukrajina už ukázala a hoci menšia a slabšia ukázala Európe niečo, čo Európa od Normandie, dobýjania Berlína a bitky v Ardenách nezažila. Statočnosť menšieho a slabšieho v boji so silným agresorom. Preto trváme na nosnom posolstve tohto uznesenia a zaväzujeme vládu Slovenskej republiky, aby v jeho duchu pokračovala vo svojej doterajšej jednoznačnej vojenskej, hmotnej, politickej a humanitárnej podpore bojujúcej Ukrajiny.
Ďakujem za pozornosť.

Tri faktické poznámky. S prvou pani poslankyňa Pleštinská.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán kolega Osuský, veľmi dobre si vo svojom referáte alebo vlastne svojom príspevku zdôvodnil dôvod podania tohto uznesenia a možno kolegom odcitujem z odôvodnenia, prečo toto uznesenie vlastne dávame. Národná rada Slovenskej republiky môže podľa čl. 2 ods. 3 ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie schvaľovať stanoviská Slovenskej republiky aj v ďalších záležitostiach Európskej únie, ak ju o to požiada vláda alebo najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, tak sa udialo, lebo toto uznesenie vlastne má 34 signatárov. A ak sa Národná rada Slovenskej republiky nevyjadrí k návrhu stanoviska Slovenskej republiky do dvoch týždňov od jeho predloženia alebo ak Národná rada Slovenskej republiky neschváli návrh stanoviska Slovenskej republiky a zároveň neschváli v danej veci iné stanovisko, člen vlády je viazaný návrhom stanoviska Slovenskej republiky podľa čl. 2 ods.4 druhej vety ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie. Takto to máme v zákone. Škoda, že sme neschválili návrh zákona, ktorý predložil pán kolega Dostál, ale takto to funguje a myslím si, že toto uznesenie má svoje miesto a verím, že bude v snemovni, v ctenej snemovni schválené.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Faič.

Ďakujem za slovo. No je neporovnateľné, ako sa vy z bývalej vládnej koalície rozpadnutej staviate do pozície demokratov a pritom náš návrh, ktorý tiež podľa tohto citovaného ustanovenia ústavného zákona umožňuje podávať takéto stanoviská, ste zaradili na rokovanie výboru pre európske záležitosti a váš návrh ste capli na hulváta, myslím, že dneska alebo včera do pléna a zároveň ste ho dali tak, aby sme nemohli ani sa k nemu vyjadrovať, ale priamo tu do pléna. Je to neporovnateľné a poviem to, čo som povedal aj na výbore včera pri predkladaní toho nášho návrhu na pána Osuského.
Pán Osuský, povedal som vám aj včera, že ja beriem do úvahy vaše kultivované vystúpenie aj všetko, ale porovnávať lokálnu vojnu na Ukrajine s celosvetovým konfliktom a celosvetovou druhou svetovou vojnou asi nemyslíte vážne a ten náš mierový hlas je o tom, aby nebol z toho lokálneho konfliktu celosvetový konflikt. Tak prosím vás, berte do úvahy aj náš postoj, ktorý je, myslím si, že legitímny.
Ďakujem.

Pán poslanec Kuffa.

Pán Osuský, keby som mal to vaše posolstvo tak zhrnúť možno do jednej vety, tak by to asi takto to znelo. Zbrane, zbrane, pomlčka, smrť, smrť, smrť. Toto je vaše posolstvo, toto vy tu deklarujete, prosím vás pekne. Pán kolega to tu povedal. Na hulváta to tu predkladáte namiesto toho, že by sa otvorila nejaká diskusia aj na úrovni výborov, prišli ste rovno do pléna Národnej rady. A keď vy takto hovoríte, že poskytovať zbrane slabšiemu, t. j. Ukrajine, ale veď tí Ukrajinci sa za takých nepokladajú, oni stále tuná deklarujú, že oni, oni v tom konflikte zvíťazia nad tou Ruskou federáciou, tak čo vy hovoríte, že to je slabšie. No s tým dôvodom vašej deklarácie alebo toho posolstva je dodávka zbraní pre Ukrajinu, však tak to aj pritakávate, ale tu, aby ste to aj zakryli aj tú poslednú skutočnosť, že Slovenská republika dodala migy pre Ukrajinu. Tu ste to deklarovali, dušovali ste sa, sľubovali, presviedčali celý národ aj nás všetkých, že to sú nefunkčné tieto stíhačky a štyri útočné stíhačky MiG-29 odrazu preleteli na Ukrajinskú stranu. To je aký precedens tu vytvorený?
A, samozrejme, to, že jak vy to prirovnávate ku svetovému konfliktu alebo k svetovej vojne a podobne, pán Osuský, preháňate, ako je vašim dobrým zvykom. Azda nás nechcete presvedčiť to, že dodávka zbraní ukončí konflikt a bude menej mŕtvych, menej obetí. Toto nás chcete o tomto presvedčiť? Nikdy neskončil konflikt ešte tým, že sa bude jednej alebo druhej strane dodávať zbrane. Vy tu presviedčate ľudí o nepresvedčiteľnom. Tu, keď budeme dodávať neustále ako tieto zbrane, budú ďalšie a ďalšie obete, ktoré my odmietame, pán Osuský. Odmietame to.

Pán poslanec Osuský.

Ďakujem pekne. Kolega Faič, my sme to tam necapli. My sme boli na výbore, kde ste vy predkladali svoj návrh a vaši kolegovia neboli na výbore. Mohli si tam capnúť na zadok a vypočuť si to a vyjadriť sa. Oni neboli. Takže o cápaní je v tomto zmysle zbytočné hovoriť. Ja som neodišiel a nechal som vás predniesť váš, takže to môžem absolútne spoľahlivo porovnať a potom tento výborný argument, že toto je lokálna vojna. No viete, keď vás zavraždia s rukami zviazanými drôtom za chrbtom, ako mali obete v Katyni, obete sovietskej KGB, v ktorej je Putin ukážkovým výhonkom po mnohých desaťročiach, tak je tej obeti úplne jedno, či ju znásilnia a zabijú naprostred ulice v Buči v lokálnom konflikte alebo v svetovom konflikte. Mŕtvi totižto nie sú iní, ak ich zavraždí niekto v lokálnej vojne, lebo vypálenie Kľaku a Ostrého Grúňa ani Kremnička a jej vápenka neboli svetovými konfliktmi. To bolo lokálne účtovanie Edelweissu, pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy a podobných zločincov a nemeckých hrdlorezov s lokálne občanmi podporujúcimi partizánov. Tiež to nebol žiaden svetový konflikt. Takže to porovnanie je absolútne na mieste. Znásilnená žena, unesené deti sú živí, jednotliví ľudia a nedodávať zbrane je fajn, mohli mať Nemci Lebenstraum až po Moskvu. Nedodávali by sme zbrane.