88. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, v prvom rade dovoľte mi naozaj sa úprimne poďakovať bývalému ministrovi školstva Braňovi Gröhlingovi a súčasnému ministrovi Jankovi Horeckému za to, že dnes môžeme rokovať o tomto zákone. Je mi nesmierne ľúto, že na to, aký je to dôležitý zákon, sa prerokováva v takýchto neskorých večerných hodinách, kedy naozaj je nás tu pár, hoci ten zákon je tak dôležitý a týka sa naozaj každého jedného z nás, pretože buď máme deti, máme vnúčatá, alebo máme niekoho blízkeho, kto má deti. Takže hovorí sa, že deti tvoria len nejakú časť, nejaké percento našej populácie, ale tvoria až sto percent našej budúcnosti. To znamená, že akýkoľvek zákon, ktorý sa zameriava na vzdelávanie detí, na budúcnosť detí, je nesmierne dôležitý. A ja pevne verím, že či už počas výboru, alebo aj mimo výboru bude ešte príležitosť sa o tomto rozprávať aj v širšom zastúpení.
Taktiež na úvod sa chcem veľmi pekne poďakovať všetkým zamestnancom na ministerstve školstva, ktorí v minulosti, ale aj v súčasnosti, deň-noc pracujú na tomto zákone, či už na rôznych kompromisných návrhoch tak, aby bol zákon prijateľný, ale takisto aj na návrhoch, ktoré majú ambíciu tento zákon ešte zlepšiť, možno vychytať niektoré chyby alebo niektoré veci, ktoré v minulosti sa mohli do zákona dostať. A taktiež sa chcem poďakovať všetkým odborníkom, pán minister už spomínal všetky stavovské organizácie, ktoré vyjadrili podporu tomuto zákonu, ale dovoľte, aby som podporila aj odbornej verejnosti, rodičom, ktorí sa zapájali do pripomienkového konania, pani komisárke Stavrovskej, takisto Inklukoalícii, Platforme rodín detí so zdravotným znevýhodnením, ktorí si myslím, že tiež majú čo povedať k tomuto zákonu, keďže aj ich deti sa vzdelávajú v našom školskom systéme. Nechcem hovoriť dlho napriek tomu, že mám veľa na srdci tejto téme, ale ako som spomínala, bude na to priestor aj mimo, mimo pléna a potom, samozrejme, na výbore, na ktorý, ak teda pán predseda dovolí a umožní, tak veľmi rada sa tiež na ňom zúčastním. A takisto teda bude priestor v tom druhom čítaní.
To, čo by som chcela povedať, je, že za mňa tento zákon prichádza, že konečne. My keď sme sa ešte s pánom poslancom Gröhlingom rozprávali na začiatku tohto volebného obdobia a rozprávali sme sa napríklad o školskom zdravotníkovi, o ďalších podporných opatreniach, tak on sám vie, aká som bola veľmi nedočkavá, že aby sme to schválili, aby aj tu nárokovateľnosť podporných opatrení sme čím skôr zaviedli do nášho systému, pretože takto, takto presne pred deviatimi rokmi som tu stála za týmto pultom, resp. sedela v lavici a hlasovali sme o mojom návrhu na to, aby asistenti učiteľa boli nárokovateľní. Žiaľ, v tom čase to neprešlo a ja si tak hovorím, že za tých deväť rokov odkedy tento návrh teda neprešiel, prvýkrát sa o tom rokovalo na pôde parlamentu, aby teda to bolo nárokovateľné, neprešlo to. A ja som si spomenula na všetky tie deti, ktoré vlastne nastúpili do prvého ročníka školy a odvtedy uplynulo deväť rokov a my sme im nijako nepomohli. Myslím teraz špeciálne na deti so zdravotným znevýhodnením. A je mi to nesmierne ľúto, že za tie roky sa nepodarilo presadiť také ustanovenie v zákone, ktoré by týmto deťom dal tú podporu, ktorú potrebujú, nie ktorú chcú alebo si to niekto vymyslí, aby si niečo uľahčil, ale naozaj je to preto, aby tieto deti mali zabezpečené to základné právo. Právo sa vzdelávať tak, ako to potrebujú. Nehovoriac o dohovore práv osôb so zdravotným postihnutím, o dohovore práv detí. My dlhodobo naozaj tieto dohovory, ktoré sme podpísali, ku ktorým sme sa zaviazali, sme aj takouto našou ľahostajnosťou, respektíve nezáujmom alebo proste nepochopením, ignorovali.
Čiže za mňa, ak by sme dnes mohli hlasovať o tom, že od zajtra budú tieto podporné opatrenia nárokovateľné, tak verte tomu, že prvá za to hlasujem, pretože si uvedomujem, aké je dôležité, aby či už asistenti učiteľa, špeciálni pedagógovia, logopédi, psychológovia a ďalšie odborné profesie boli na každej jednej škole, resp. potom v takom počte, ako to deti potrebujú, resp. aj pedagógovia.
Pri tom všetkom netreba zabúdať aj na to, ako sú nastavené pravidlá, respektíve aká je atraktivita týchto povolaní, pretože akokoľvek by sme dali do zákona, že od zajtra je tá nárokovateľnosť, ja sa obávam, že nemáme v tejto chvíli dostatočný počet odborníkov, ľudí, ktorí by chceli vykonávať tieto profesie a preto sa prihováram a budeme ešte o tom hovoriť akým spôsobom možno využiť aj priestor tohto zákona na to, aby sme zatraktívnili niektoré tie povolania, aby do toho systému prichádzali ľudia, aby možno postupne sme prešli aj na to o čom sme už veľakrát hovorili v minulosti, že asistent učiteľa je rozdiel či pracuje s dieťaťom, ktoré má narušenú komunikačnú schopnosť alebo či je to dieťa, ktoré má dysgrafiu alebo nejakú inú dysku. Alebo či je to dieťa, ktoré je na spektre autistickom. Čiže aj o tom by sme sa mali rozprávať, aká kvalifikácia, aký plat, aké vzdelanie je potrebné. A ja dúfam, neviem, či nám to vyjde časovo, ale by som bola veľmi rada kebyže aj o tomto sa rozprávame počas prerokovávania tohto zákona.
O tých cykloch som už hovorila, o úvodných ročníkoch taktiež. Nechcem zdržiavať, preto aspoň to som chcela povedať, že poďme sa baviť o tom, pretože akékoľvek rozhodnutie prijmeme dnes, aj pokiaľ ide o, respektíve, keď budeme hlasovať už v druhom čítaní, bude to aj politické rozhodnutie či je školstvo prioritou pre tento štát, či je školstvo prioritou pre jednotlivé politické strany, ktoré sú tu dnes. A keďže ja to tak vnímam, že každý jeden alebo každá jedna strana má vo svojom volebnom programe školstvo a hovorí o tom, že je to priorita, tak poďme sa baviť o tom, či naozaj sa dajú ešte nájsť finančné prostriedky na to, aby sme možno niektoré veci urýchlili, aby sme viac podporili, aby sme nenechávali napospas deti a pedagógov a vlastne celé toto prostredie bez potrebnej, potrebnej pomoci.
To je asi pre neskorú večernú hodinu všetko čo som chcela povedať. Ešte raz sa chcem naozaj úprimne poďakovať aj za tón, aj za obsah tejto diskusie. Ja viem, že na niektoré veci máme rôzne názory. Niekedy sme možno emotívnejší v našich mediálnych vystúpeniach alebo v niektorých našich diskusiách. Samozrejme to patrí tiež k životu. Ja si myslím, že každý jeden ktorý sme tu zostali do tejto neskorej večernej hodiny sme tu aj preto, že nám reálne záleží na tom, aby tieto deti dostali tú podporu, ktorú potrebujú a že chceme, aby tento zákon, ktorý konečne, konečne po rokoch prichádza, aby bol schválený v čo najlepšej kvalite. Takže ešte raz veľká vďaka za všetkých, ktorí sa podieľali na dnešnej diskusii, ktorí pracujú na tom zákone a ktorí aj budú naďalej pracovať a veľmi si cením aj tú podporu z tých odborných kruhov a pevne dúfam, že nám budú pomáhať do poslednej chvíle zdokonaliť tento zákon. Ďakujem veľmi pekne.

Viem, že môžem vystúpiť v poslednej faktickej. Súhlasím s tebou, pani poslankyňa, že je škoda, že takto dôležitý zákon je prerokovaný práve v tejto večernej hodine. A pýtala si sa, či je prioritou školstvo pre všetky politické strany. Ja verím, že áno, že to nie je len vo volebných programoch a že každý to myslí smrteľne vážne. Ďakujem všetkým a pekný večer.

Ďakujem veľmi pekne všetkým, aj čo ste zostali, aj za diskusiu a chcem potvrdiť samozrejme aj pani poslankyňa Žitňanská, ale aj všetci ostatní budete pozvaní ak aj oboznámení s tým, že ak bude taký výbor k Plánu obnovy, predpokladaný plánovaný klasický výbor k druhému čítaniu bude 27. apríla zatiaľ, tak tam tiež vám dáme vedieť. A chcem ohlásiť, že hlasovanie by bolo zajtra o sedemnástej. Prajem pekný večer.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Pčolinský.
Milý pán poslanec Kyselica, pán poslanec Zahorčák a pán poslanec Viskupič a tisíce ľudí, ktorí to pozerajú online, zákon, ktorý, ktorý predkladáme, je zákonom o majetku obcí, ktorý už teda bol tu v prvom čítaní... A ešte pán poslanec dnes Šefčík. Veľmi pekne ďakujem, že aj vy ste prišli.
Tento zákon tu bol v prvom čítaní už pred vyše troma mesiacmi. Tri mesiace sme dali na to, kvôli tomu, lebo skutočne som mal záujem, aby sa vyjadril každý, kto sa chcel vyjadriť, a aby boli zohľadnené a zapracované všetky relevantné pripomienky. Ide o zákon o majetku obcí.
Prvýkrát som prišiel s ideou tohto zákona na ministerstvo financií, no už aj možno rok to možno bude. Ale teda určite to bolo vyše trištvrte roka, kedy sa oni s mojou ideou stotožnili. Boli veľmi radi, že sa o to nejaký poslanec zaujíma, a keďže nemali tento zákon v legislatívnom pláne vlády, tak veľmi intenzívne so mnou pracovali na príprave tejto novely. Medzitým som sa stal opozičným poslancom, ale stále toto de facto považujem za viac-menej ministerský návrh, a lebo odpracovali na tom naozaj že desiatky, desiatky hodín.
Tento poslanecký návrh rieši tri okruhy problémov. Vytvára predpoklady na vysporiadanie majetku medzi mestskými časťami a mestami Bratislava a Košice. Pokúša sa riešiť nadužívanie osobitných zreteľov pri predaji a prenájmu obecného majetku a zavádza pravidlá pre obchodné verejné súťaže organizované samosprávami.
Cieľom tejto novely je, aby sa lepšie a hospodárnejšie nakladalo s majetkom nás všetkých. Táto novela teda skoro celá vznikla na pôde ministerstve financií a bolo to naozaj dlhé, dlhá príprava. To, čo som predložil do prvého čítania, bola možno už nejaká dvanásta verzia a pozmeňujúci návrh, ktorý potom budem čítať v rozprave, aj to je asi desiata verzia, takže to je možno aj odpoveď na jednu z otázok na pána Zahorčáka, ktorému sa chcem poďakovať, že aj on ako opozičný poslanec si preštudoval aj ten návrh, aj ten pozmeňujúci návrh, a teda mi aj spísal nejaké otázky. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Vy ste opozičný poslanec, pán poslanec.

Cmorej, Peter, poslanec NR SR
Áno, už sa medzitým zmenila situácia, že ja som opozičný poslanec. (Povedané so smiechom.) Áno, áno a vy ste koaličný poslanec alebo opozičný poslanec, pán podpredseda? Lebo sem-tam pozerám hlasovanie a neni mi to úplne jasné, tak len tak sa, len tak sa pýtam. (Reakcia z pléna.) Áno, presne... (Povedané so smiechom.) Presne, tu je koalícia, s kým kto chce.
Takže toto nepovažujem za nejaký, takže toto určite neni nijako rýchlo ukutý poslanecký návrh na poslednú chvíľu. Ja teda rozumiem, že ZMOS aj Únia miest sú rozčúlené s tým, že im v kuse niekto zasahuje najmä do financovania, s čím sme ani my nikdy nesúhlasili, alebo narýchlo predkladajú rôzne, rôzne zmeny, ku ktorým sa nemali možnosť vyjadriť. Toto naozaj neni ten... jediný ten prípad, a že to vyšlo až ku koncu volebného obdobia, je teda viac-menej náhoda.
Zapracovali sme aj pripomienky Únie miest, ktorá teda dala že niektoré že veľmi dobré pripomienky, a zapracovali sme dokonca aj jednu pripomienku... alebo jeden teda pozmeňujúci návrh, ktorý chcel predložiť pán poslanec Blcháč z HLAS-u, tak mal hlavu a pätu, tak ten sme zapracovali tiež. On, on teda pridáva paragraf, alebo teda pridávame, teda keď už sme si to osvojili do toho veľkého, tak pridávame paragraf, ktorý umožňuje aj, aj obciam vložiť do kapitálového fondu obchodnej spoločnosti, keď ju zakladá, tak jej umožňuje vložiť tam napríklad nehnuteľný majetok, čo sa umožnilo v roku 2018 pre obchodné spoločnosti klasické, kde je zakladateľom buď iná fyzická osoba, alebo iná právnická osoba, a nezosúladilo sa to až doteraz so zákonom o majetku obcí, takže toto sme, toto sme zapracovali, lebo bol to opráv... bola to oprávnená výhrada.
K tomu vysporiadaniu majetku medzi mestskými časťami a mestom. Toto je jediná časť novely, ktorú ministerstvo financií veľmi nechcelo, a teda spoločne sme našli také znenie, s ktorým i oni dokážu žiť. A ja teda ako navrhovateľ tiež. Problém je ten, ide teda o špecifický problém, ktorý majú Košice a Bratislava, kde po osamostatnení sa sú, teda po rozdelení Československa v podstate tá situácia bola taká, že všetok majetok ostal, ostal na meste, a oni mohli, vtedy tam bolo také medziobdobie, darovať nejakú časť majetku, majetku mestským častiam, čo sa aj stalo. Potom sa to odtiaľ vyhodilo, z toho, z toho zákona.
No a stav je taký, teraz budem hovoriť pre Bratislavu, že vy normálne máte kontajnerové stojisko, a zrazu zistíte, keď to chcete ohradiť a zatvoriť, že zhodou okolností to ide cez dve parcely a jedna parcela je mestskej časti a druhá parcela je, je mesta. Alebo robíte detské ihrisko a zistíte, že tiež časť je mesta alebo pozemok je mesta, ihrisko je vaše. No proste úplný bordel. A síce dá sa to vyriešiť, ale je to strašne komplikované a častokrát sa aj také hlúposti ako oplotenie a zatvorenie kontajnerového stojiska je na rok, lebo kým to prejde, kým sa všetky zmluvy pouzatvárajú a prejde cez zastupiteľstvo najmä, tak, tak je to naozaj obrovská procedúra a sú s tým veľké starosti.
Potom druhý problém je, že aj keď nám to... aj keď nám teda to mesto niečo zverí, vy ako mestská časť, teda tie mestské časti do toho veľmi neinvestujú alebo nechcú investovať, lebo to nie je ich majetok a nevedia, či sa im to niekedy vráti. Zákon o... o... O obciach? ... o obecnom zriadení hovorí, že majetok sa má zhodnocovať a zachovávať v tej výške, v ktorej je. Tak aj... ani kontrolóri s tým nie sú úplne O. K., ani poslanci s tým nie sú úplne O. K., aby ste investovali do cudzieho majetku, aj - a to napriek tomu –, že už dávno je usmernenie ministerstva financií, ktoré hovorí, že tá obec nemôže s tým majetkom nakladať viac-menej podľa svojej ľubovôle, že by to nebolo v rozpore so zákonom. Preto do toho zákona exaktne píšeme, že mestská časť môže investovať, a dokonca má zhodnocovať zverený majetok, aby ten majetok neupadal. Do zákona teda pridávame ešte aj tú vec, že v prípade, že by jej mesto potom ten zhodnotený majetok odobralo a dopredu sa dohodli na tom, že, že áno, mestská časť má zhodnotiť ten majetok, a že koľko má do toho investovať alebo čo má urobiť, napríklad vymeniť okná, tak patrí mestskej časti potom od mesta náhrada za takéto zhodnotenie.
A potom do zákona explicitne píšeme, že mesto môže svojej mestskej časti, ale aj naopak, mestská časť, mestská časť mestu, to bola požiadavka z Košíc, že si môžu ten majetok darovať, čo je v súlade so zákonom o obecnom zriadení, ktorý, ktorý, že hovorí darovaním nehnuteľného majetku je neprípustné, ak osobitný predpis neustanovuje inak, takže my do osobitného predpisu aktuálne dávame to darovanie, čo nevylučuje, že si ten majetok môžu aj inak vysporiadať, čo bola tiež jedna z vašich otázok, ale keďže častokrát ide fakt o majetok, ktoré to mesto nijakým spôsobom nevyužíva, lebo je napríklad pod tým kontajnerovým stojiskom, tak nech to tam je explicitne napísané, že na zastupiteľstve schvália darovanie, je to vybavené, takže toto je vyslovene na, na vysporiadanie majetku medzi mestom a mestskými časťami.
Prejdem k druhej časti, to je to nadužívanie osobitných zreteľov. Osobitný zreteľ, to je vlastne predaj alebo prenájom majetku obce konkrétnemu záujemcovi bez toho, aby prebehla súťaž. Na začiatku, keď tento zákon bol písaný pred 30 rokmi, dalo sa to tam ako možnosť, lebo tak, samozrejme, ak máte nejaký naozaj, že osobitný zreteľ, mali ste, ja neviem, niekde nejakú haváriu, nejakú katastrofu, niečo niekomu, musíte niečo predať alebo voľačo, tak je potrebný nejaký rýchly nástroj.
Ono sa to ale, žiaľbohu, zneužíva a hlavne nadužíva. Ja som teda komunálny poslanec v Bratislave dlhé roky a aj na miestnej úrovni, aj na mestskej úrovni, na každom jednom zastupiteľstve máme niekedy až desiatky osobitných zreteľov, čo neni to síce v rozpore so zákonom, ale je to, je to, je to v rozpore s úmyslom zákonodarcu, lebo skutočne ak chceme ten náš majetok spravovať hospodárne, tak keď ho predávame (reakcia z pléna), alebo prenajímame, mali by sme vždy vytvoriť súťažné prostredie. A toto bolo aj to, čo teda ministerstvo trápi, že akým spôsobom to spraviť tak, aby sme ich že popchli, že poďte robiť to súťažné, to súťažné prostredie, lebo potom to je, samozrejme, zdroj, zdroj potenciálne nehospodárneho konania, keď cena nie je určená súťažou, ale vyslovene od stola rozhodnutím úradníkov alebo poslancov, väčšinou na základe nejakých zásad hospodárenia, ale ani to nie je úplné pravidlo a mali by tam byť znalecké posudky. Ani to sa, ani to sa nedeje.
Ministerstvo vykladá zákon tak, že pri každom predaji by ste mali mať znalecký posudok, ale obce to tak nerobia a znalecké posudky častokrát nehovorím, že vždy, ale že častokrát nie sú, samozrejme, že líši sa obec od, od obce napríklad veľké mesto, hlavné mesto Bratislava má ten znalecký posudok skoro všade.
Novela zákona v prvom rade určuje povinnosť, aby si obec prijala kritériá na určenie majetku za prebytočný vrátanie podmienok zníženia kúpnej ceny alebo výšky nájmu pod všeobecnú hodnotu. Tiež jedna z tých námietok, aj pán Zahorčák sa tu, sa tu pýtal, že k čomu sú všetky tie body, ktoré tam, tam pridávame. Áno, otvorene hovorím, je to na sťaženie osobitných zreteľov. My sa proste snažíme popchnúť tie obce, začnite využívať tú obchodnú verejnú súťaž, čo je vlastne tá posledná časť tejto novely, a toto by ste mali naozaj využívať výnimočne.
To nemá byť, že máte, že desať osobitných zreteľov na zastupiteľstve, ale že máte jeden osobitný zreteľ za tri mesiace. Ale, samozrejme, keď bude tá, keď bude, keď budú tie obce chcieť, tak aj to, tak si sem dokážu popísať nejaké hlúposti, nejaké omáčky a... a... a dokážu to zneužívať, uvidíme, aká bude aplikačná prax.
Keď sme mali posledné rokovanie o pripomienkach, tak, tak aj o tomto bola debata, ale to je potom vizitka toho starostu, to je vizitka tých poslancov, uvidíme, ako sa to bude aplikovať. A aj tam bola otázka, že či nepôjdeme radšej tou cestou, že ešte nejako sťažíme proces. Ale ako máme sťažiť proces, keď už tu potrebujete tri štvrtiny, tri štvrtiny všetkých... tri pätiny, pardon, všetkých poslancov. A keď, keď predĺžite lehoty, tak to nebude vedieť použiť potom práve v tých prípadoch, kedy to je potrebné, napríklad pri, pri nejakej mimoriadnej udalosti. A od troch pätín, čo dáte, že všetci do nohy poslanci musia prísť hlasovať aj s tými z minulého volebného vlastne obdobia, alebo čo tam dáte. Takže to už, už ten, už ten proces neni až tak možné sťažiť, ja si síce už som prišiel aj na to, ako by to bolo možné, keď to bo... keď, keď ani toto nepomôže, že by bolo povinné pri osobitnom zreteli aklamačné hlasovanie, sa musí každý poslanec postaviť a povedať, ale, ale dobre, ale do už, do takých extrémov ísť nechceme a pevne dúfam, že, že táto novela popchne tie obce vytvárať súťažné prostredie.
V novele exaktne hovoríme, kedy musí obec spraviť na predávaný majetok alebo na majetok, ktorý sa prenajíma, znalecký posudok. Tam prišlo k rôznym posunom, v prvom čítaní sme mali veľmi zjednodušene 5-tisíc, teda hodnotu 5-tisíc v prípade predaja, že pokiaľ máte majetok s hodnotou pod päťtisíc, čo ste zistili porovnaním s nejakým obdobným majetkom obce, alebo teda, no proste s obdobným majetkom, tak vtedy nemusíte robiť znalecký posudok, pokiaľ máte nad 5-tisíc, tak musíte. A pri nájmoch sme mali sumu 20-tisíc, čo je vlastne suma nájmu za celú dobu nájmu. Toto pripadalo ministerstvu financií veľmi, veľmi štedré, nakoľko, nakoľko som, som musel teda akceptovať pripomienku, že tie najväčšie zveriny sa dejú v tých najmenších obciach, kde je tá, povedzme tá znalosť toho zákona aj častokrát že najnižšia. No a keby sme dali takéto vysoké limity, tak tých, kde by, kde by v prvom rade zaviesť poriadok, tak tých sa to nebude týkať vôbec.
Oni, oni, oni prišli s limitmi aj teda k stanovisku vlády, ktoré teda, samozrejme, je súhlasné, ale teda v stanovisku ministerstva, tak dali limity 200 eur a 1 000 eur, čo teda mi pripadalo, že, že je extrémne nízke. Sám som bol za to, že trošku to zvýšme, nakoniec teda po rokovaní s koaličnými stranami, so SME RODINA, s pánom vicepremiérom Holým, ktorému ďakujem, že tomu tiež venoval pomerne veľa času, s Úniou miest, so ZMOS-om sa prijal taký, sme teda navrhli taký nejaký kompromis, to je kompromis, s ktorým že nikto neni úplne spokojný, lebo ZMOS chcel viacej, ja som chcel menej, ministerstvo financií chcelo menej, ale každý s tým dokáže žiť, takže sme dali do pozmeňujúceho návrhu, že tá hodnota majetku, odkedy bude potrebný znalecký posudok, je 3-tisíc eur pri predaji a 7 500 eur pri nájme. Pridali sme výnimku pre obce nad 30-tisíc obyvateľov, kde sme, kde ten limit bude 7 500 pri, pri predaji a 15-tisíc pri nájme a plus ešte ostalo v zákone aj zmocnenie pre Bratislavu a pre Košice, že tieto limity je v ich zákonoch, lebo oni majú osobitné zákony, že, že si môžu dať tieto limity odlišne.
Vyriešili sme aj pripomienku, že ako sa to má rátať pri dobe neurčitej. Najprv sme chceli, že teda pri dobe neurčitej nech je znalecký posudok vždy, nakoniec sme teda, sme teda akceptovali, že, že by to nebolo úplne praktické pri nájmoch, ktoré sú že malej hodnoty, takže sme tam dali fikciu, že sa bude rátať, že doba neurčitá je pre výpočet tej hodnoty, ako keby trvala 10 rokov.
Posledná teda časť tejto novely sú obchodné verejné súťaže, kde veľký problém bol doteraz taký, že hlavne teda opäť v tých menších obciach, ale stalo sa to už v podstate všade, že, že obchodná verejná sťaž bola častokrát našitá na jedného záujemcu, a ten pokiaľ nevyhral, alebo teda pokiaľ sa mu do toho niekto namontoval, tak tie, tak tie obce to zrušili úplne že bezdôvodne a týmto spôsobom v podstate poškodili, poškodili obyvateľov, lebo, lebo nedostali takú hodnotu, aká by bola reálne vysúťažená. Takže dávame tam trošku presnejšie pravidlá, pri obchodných verejných súťažiach jasne definujeme, že ak uchádzači splnia kritériá verejnej súťaže, tak jedinú rozhodnú, tak, tak rozhodujúci parameter, tak má, má vyhrať ten, ktorého návrh je najvýhodnejší. Pôvodne sme navrhovali, že jediným rozhodujúcim parametrom má byť cena, že najvyššia cena vyhráva. Toto teda nebolo akceptované so všetkými relevantnými stranami, osobne ma toto mrzí asi najviac, ale tak uvidíme a opäť, ako sa toto bude, ako sa toto prejaví v praxi.
My sme nenašli žiaden aplikačný problém, resp. to, čo nám bolo dávané ako aplikačné problémy, je možné riešiť trošku inými procesmi. Napríklad keď aj chcem, aby mi niekto vybudoval knižnicu, tak vy si môžte dať do tých podmienok obchodnej verejnej súťaže, že chcete, že chcete knižnicu, a pokiaľ sa vám do toho prihlásia dvaja a jeden vám ponúka za ten majetok alebo nájom jedno euro na meter štvorcový (ruch v sále a zazvnievanie gongu) a druhý päť metrov, päť euro na meter štvorcový, tak teda áno, tak máte uprednostniť toho, kto vám dá vyššiu cenu. A ešte stále môžte urobiť aj to, že keď ide o verejnoprospešný účel, tak môžte mu dotáciou tú cenu napríklad refundovať.
Rovnako pri, pri súťaži návrhov, že vy chcete ten najlepší návrh, tak si môžte v takom prípade vymieniť v obchodných podmienkach tej verejnej súťaže, že, že aj v prípade, že nebude prijateľný návrh predložený, tak tú obchodnú verejnú súťaž zrušíte. Taktiež môžte si tam vymieniť, že môže v prípade vyhrať viacero záujemcov, a taktiež môžte si dať do tých podmienok nejaké bodovanie a že keď nikto nesplní tie body, tak nie je výherca. Akože aj toto tam môže byť, takže ale dobre, akceptujem, že, že, že teda väčšina požadovala, aby to nebolo jediné kritérium, takže toto sme akceptovali, a v pozmeňujúcom návrhu bude, že, že vyhráva ten, ktorého návrh je najvýhodnejší.
Čo tam je podstatné, je, že sme dali, že návrhy do obchodnej verejnej súťaže sa podávajú cez elektronickú schránku, pokiaľ ju máte aktivovanú. A len pokiaľ nemámte aktivovanú elektronickú schránku cez, teda cez Slovensko.sk, tak len vtedy môžte použiť listinnú podobu, aj toto je ústupok, lebo pôvodne sme tam mali, že len elektronické prihlasovanie sa, takže aj takto sme, takto sme ustúpili.
Dobre, toľko v úvodnom slove a ešte potom sa prihlásim, aby som prečítal pozmeňujúci návrh.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi ako, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť informáciu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu poslancov o majetku obcí vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní. Národná rada uznesením č. 1768 z 8. novembra 2022 pridelila návrh poslancov týmto výborom Národnej rady: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru a tiež výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Zároveň určila výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská:
1. Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi –
ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Výbor pre financie a rozpočet neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Z uznesení výborov uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy vyplávajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené pod bodom IV informácie.
Návrh spoločnej správy vrátane stanoviska gestorského výboru prerokoval výbor pre financie a rozpočet na 113. schôdzi dňa 29. novembra 2022. Stanovisko gestorského výboru ani návrh spoločnej správy neboli schválené, keďže návrh stanoviska gestorského výboru nezískal súhlas potrebnej väčšiny členov výboru pre financie a rozpočet. Predseda výboru zároveň určila za spravodajcu výboru Mariána Viskupiča, aby na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výboru.
Pán predsedajúci, ďakujem pekne, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Ešte by som teda odpovedal na dve otázky, ktoré mi teda písomne položil pán Zahorčák, ktoré som ešte neodpovedal.
Pýtali ste sa ma, pán poslanec, že je tam paragraf, ktorý hovorí o tom, že obchodná verejná súťaž má byť nediskriminačná, že či je diskriminačné vyradiť z nej dlžníkov mesta. No, ja mám za to, že o tom, či je niečo diskriminačné, alebo nediskriminačné, majú rozhodnúť tí, ktorí sú na to príslušní, a to na Slovensku máme na to príslušné súdy, ktoré prípadne takýto spor rozhodli, takže ak by bol niekto... ak niekto napadne obchodnú verejnú súťaž, že bola diskriminačná, tak súd má povedať, že či to bolo, alebo nebolo.
Vy sa pýtate konkrétne na, na dlžníkov mesta. Môj osobný názor je taký, že pokiaľ mám dlžníka mesta, a teda niekto sa mi prihlási do nejakej súťaže, tak v prvom rade si vymienim, že keď už mi chce zaplatiť za nejaký majetok, tak tá platba prvá, ktorá príde, bude na úhradu toho dlhu, takže podľa mňa, podľa mňa toto by bola jedna z podmienok, že, že mu ho, že mu to, že mu to prisúdim. (Reakcia z pléna.) Ale ako by rozhodol súd, to ja teda, samozrejme, povedať neviem.
Znalecký posudok bol pôvodne v tom návrhu, že nemôže byť starší ako šesť mesiacov. Pripomienka ZMOS-u aj Únie miest bola, že predlžiť na deväť, čo sme akceptovali, takže je tam, že deväť mesiacov.
A ešte sa tu pýtate na zámenu nehnuteľností, to bolo pri priamych predajoch. Musím sa priznať, že toto by som potreboval odkonzultovať s ministerstvom financií, na toto vám neviem úplne relevantne odpovedať, ale mám taký pocit, že ani doteraz to tam nebolo.
Pán Blcháč, aj váš návrh sme tam teda zaradili, takže pozmeňujúci návrh, ktorý teraz prečítam, obsahuje aj to, čo vy teda ste mali pôvodne v úmysle predložiť ako osobitný pozmeňujúci návrh, takže neviem, či to ešte predložíte, takže idem čítať pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslancov Petra Cmoreja, Miloša Svrčeka a Jany Majorovej Garstkovej k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Cmoreja, Vladimíra Ledeckého a Ondreja Dostála na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (tlač 1248).
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúce pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Cmoreja, Vladimíra Ledeckého a Ondreja Dostála na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov:
V poslaneckom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny:
K čl. 1:
1. V čl. 1 sa vkladá nový bod 1, ktorý znie:
1. V § 1 ods. 3 písm. a) sa slová „§ 9a ods. 11“ nahrádzajú slovami „§ 9ab ods. 2“.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
2. Doterajšie body 2 až 6 znejú:
2. V § 6 odsek 5 znie:
(5) Obec môže svoj majetok vložiť ako vklad do základného imania obchodnej spoločnosti, 19a) do kapitálového fondu obchodnej spoločnosti 19a) alebo môže zo svojho majetku založiť právnickú osobu. 19b)
3. V § 6a ods. 2 sa na konci pripájajú tieto vety:
„Mestská časť má právo na primeranú náhradu za zhodnotenie spravovaného majetku obce, iba ak Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava alebo mesto Košice dali mestskej časti predchádzajúci písomný súhlas so zhodnotením svojho majetku, určili, čo sa považuje za zhodnotenie majetku, a odňali mestskej časti správu majetku obce, ktorý v čase odňatia mestská časť využívala na účel, na ktorý jej bol zverený. Nehnuteľný majetok obce môže hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava darovať svojej mestskej časti, rovnako môže mestská časť darovať svoj nehnuteľný majetok hlavnému mestu Slovenskej republiky Bratislava. Nehnuteľný majetok obce môže mesto Košice darovať svojej mestskej časti, rovnako môže mestská časť darovať svoj nehnuteľný majetok mestu Košice. Darovať nehnuteľný majetok podľa štvrtej vety a piatej vety možno len z dôvodov uvedených v zásadách hospodárenia, o čom rozhoduje obecné zastupiteľstvo trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov, postup podľa § 9a zákona sa nepoužije.“
4. V § 9 sa odsek 1 dopĺňa písmenami g) až j), ktoré znejú:
„g) kritériá na určenie majetku obce za prebytočný alebo neupotrebiteľný,
h) podmienky, za ktorých bude možné znížiť kúpnu cenu oproti všeobecnej hodnote majetku pri prevodoch majetku obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa a podmienky pre zníženie nájomného pri nájmoch majetku obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa,
i) dôvody hodné osobitného zreteľa, najmä prevody a nájmy nehnuteľností s malou výmerou a nízkou hodnotou alebo podporujúce všeobecne akceptovateľný verejnoprospešný účel,
j) právomoci a úlohy orgánov obce pri nakladaní s majetkom obce, tým nie je dotknutá právomoc obecného zastupiteľstva podľa odseku 2.“
5. V § 9 ods. 2 písm. b) sa na konci čiarka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „podmienky obchodnej verejnej súťaže musia zabezpečiť požiadavky na transparentnú a nediskriminačnú súťaž a nesmú brániť vytvoreniu čestného súťažného prostredia,“.
6. V § 9 ods. 2 písm. c) sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo obchodnou verejnou súťažou, ak v podmienkach tejto súťaže nebola určená požadovaná cena nehnuteľného majetku obce“.
Bod 3 pozmeňujúceho návrhu:
3. Za doterajší bod 6 sa vkladá nový bod 7, ktorý znie:
7. V § 9a ods. 2 prvej vete sa slová „na internetovej stránke obce, ak ju má obec zriadenú,“ nahrádzajú slovami „na webovom sídle obce, ak ho má obec zriadené,“, slová „a v regionálnej tlači“ sa nahrádzajú slovami „a iným vhodným spôsobom“ a v druhej vete sa slová „oznámenie v regionálnej tlači“ nahrádzajú slovami „zverejnenie podľa prvej vety“.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
4. Doterajšie body 7 až 9 znejú:
7. V § 9a odseky 4 až 12 znejú:
„(4) Návrhy do obchodnej verejnej súťaže sa podávajú cez elektronickú schránku 22da) alebo v listinnej podobe, ak záujemca nemá aktivovanú elektronickú schránku. Všetky návrhy podané do obchodnej verejnej súťaže obec zverejňuje do 10 pracovných dní od uplynutia lehoty na predkladanie návrhov, po dobu minimálne 30 dní, na úradnej tabuli obce a na webovom sídle obce, ak ho má obec zriadené.
(5) Obec prevedie svoj majetok záujemcovi, ktorý splní podmienky obchodnej verejnej súťaže a ktorého návrh je najvýhodnejší.
(6) Obec neprihliada k návrhom predloženým do obchodnej verejnej súťaže, ktoré nesplnia podmienky obchodnej verejnej súťaže. Obec oznámi záujemcovi vylúčenie jeho návrhu z obchodnej verejnej súťaže spolu s odôvodnením v lehote 30 dní od vyhodnotenia návrhov.
(7) Obec môže zrušiť obchodnú verejnú súťaž, ak si to v podmienkach obchodnej verejnej súťaže vyhradila. Obec môže zrušiť obchodnú verejnú súťaž aj vtedy, ak sa podstatne zmenili okolnosti, za ktorých sa vyhlásila obchodná verejná súťaž alebo ak sa v priebehu obchodnej verejnej súťaže vyskytli výnimočné dôvody, pre ktoré nemožno od obce požadovať, aby v obchodnej verejnej súťaži pokračovala, pričom o zrušení obchodnej verejnej súťaže rozhoduje obecné zastupiteľstvo nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov. Obec zruší obchodnú verejnú súťaž, ak obecné zastupiteľstvo neschválilo prevod vlastníctva majetku, na ktorý sa podľa § 9 ods. 2 písm. c) vyžaduje jeho súhlas.
(8) Obec je povinná bezodkladne upovedomiť všetkých záujemcov o zrušení obchodnej verejnej súťaže s uvedením odôvodnenia jej zrušenia. Informáciu o zrušení obchodnej verejnej súťaže spolu s odôvodnením obec uverejňuje spôsobom, ktorým vyhlásila podmienky obchodnej verejnej súťaže.
(9) Na prevod majetku obce dražbou sa vzťahuje osobitný zákon. 22c)
(10) Obec zverejní zámer predať svoj majetok priamym predajom najmenej na 15 dní. Zároveň zverejní lehotu na doručenie cenových ponúk záujemcov, táto lehota nesmie byt' kratšia ako 30 dní a začína plynúť od zverejnenia zámeru na úradnej tabuli obce, ak obec v zámere neurčí neskorší začiatok plynutia lehoty. Obec nemôže previesť vlastníctvo svojho majetku priamym predajom, ak všeobecná hodnota majetku stanovená podľa osobitného predpisu 22d) presiahne 40 000 eur. Nehnuteľnosť musí byt' jednoznačne identifikovaná tak, aby nebola zameniteľná s inou nehnuteľnosťou. Stanovenie všeobecnej hodnoty majetku obce 22d) pri priamom predaji nesmie byt' v deň schválenia prevodu obecným zastupiteľstvom staršie ako šesť mesiacov.
(11) Cenové ponuky na odkúpenie majetku obce sa doručujú cez elektronickú schránku 22da) alebo v listinnej podobe, ak záujemca nemá aktivovanú elektronickú schránku. Cenové ponuky všetkých záujemcov na odkúpenie majetku obce priamym predajom je obec povinná zverejniť do 10 pracovných dní od uplynutia lehoty na doručovanie cenových ponúk, po dobu minimálne 30 dní, na úradnej tabuli a na webovom sídle obce, ak ho má obec zriadené.
(12) Obec prevedie majetok obce priamym predajom záujemcovi, ktorý ponúkne najvyššiu cenu.“
Poznámka pod čiarou k odkazu 22da znie:
„22da) Napríklad zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Govermente) v znení neskorších predpisov.“
8. § 9a sa dopĺňa odsekmi 13 až 16, ktoré znejú:
„(13) Obec nemôže previesť vlastníctvo svojho majetku priamym predajom na fyzickú osobu, ktorá je v tejto obci:
a) starostom obce,
b) poslancom obecného zastupiteľstva,
c) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu právnickej osoby zriadenej alebo založenej obcou,
d) prednostom obecného úradu,
e) zamestnancom obce,
f) hlavným kontrolórom obce,
g) blízkou osobou 22e) osôb uvedených v písmenách a) až f).
(14) Obec nemôže previesť vlastníctvo svojho majetku priamym predajom na právnickú osobu, v ktorej zakladateľom, vlastníkom obchodného podielu, štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom riadiaceho, výkonného alebo dozorného orgánu je osoba uvedená v odseku 13. To neplatí, ak ide o právnickú osobu, v ktorej má obec väčšinový obchodný podiel.
(15) Obec nie je povinná vykonať obchodnú verejnú súťaž, dražbu a ani priamy predaj pri prevode
a) nehnuteľného majetku, ktorý je obec povinná previesť podľa osobitného predpisu 22a) alebo ktorým sa realizuje právo na prednostný prevod podľa osobitného predpisu, 22a)
b) pozemku zastavaného stavbou vo vlastníctve nadobúdateľa vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou,
c) podielu majetku obce, ktorým sa realizuje zákonné predkupné právo, 22f)
d) hnuteľnej veci, ktorej zostatková cena je nižšia ako 5 000 eur,
e) nehnuteľného majetku obce do vlastníctva registrovaného sociálneho podniku ako formy investičnej pomoci, 22fa)
f) majetku obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa, o ktorom obecné zastupiteľstvo rozhodne trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov, ak sú splnené tieto podmienky:
1. zámer previesť majetok obce týmto spôsobom a všeobecnú hodnotu prevádzaného majetku obec zverejní na úradnej tabuli, na svojom webovom sídle, ak ho má obec zriadené, a iným vhodným spôsobom najmenej 15 dní pred schvaľovaním prevodu a tieto údaje sú zverejnené najmenej do schválenia prevodu,
2. osobitný zreteľ je zdôvodnený v súlade so zásadami hospodárenia s majetkom obce a
3. všeobecná hodnota prevádzaného majetku je stanovená znaleckým posudkom, 22d) ktorý v deň schválenia prevodu nie je starší ako deväť mesiacov, stanovenie všeobecnej hodnoty prevádzaného majetku znaleckým posudkom sa nevyžaduje, ak hodnota majetku obce neprevyšuje 3 000 eur alebo pri obciach nad 30 000 obyvateľov hodnota majetku obce neprevyšuje 7 500 eur na základe preukázateľného porovnania s obdobným majetkom obce alebo inou verejne dostupnou ponukou na predaj obdobnej veci, ak osobitné predpisy o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave 4) a meste Košice 5) neustanovujú inak.
(16) Pri prevode majetku obce podľa odseku 15 je obec povinná dohodnúť kúpnu cenu najmenej vo výške všeobecnej hodnoty majetku, 22d) okrem prevodu majetku obce podľa odseku 15 písm. e) a písm. f), kedy je obec oprávnená dohodnúť nižšiu kúpnu cenu než je všeobecná hodnota majetku alebo hodnota majetku obce zistená na základe porovnateľného porovnania podľa odseku 15 písm. f) tretieho bodu. Pri prevode majetku obce podľa odseku 15 sa ustanovenia odsekov 13 a 14 nepoužijú.“
9. Za § 9a sa vkladajú § 9aa a 9ab, ktoré znejú:
㤠9aa
(1) Ak tento alebo osobitný predpis 22g) neustanovuje inak, ustanovenia § 9a ods. 1 až 8 a 10 až 14 je obec povinná primerane použiť aj pri prenechávaní majetku obce do nájmu.
(2) Ustanovenie odseku I sa nepoužije pri nájme
a) hnuteľnej veci vo vlastníctve obce, ktorej zostatková cena je nižšia ako 3 500 eur,
b) majetku obce, ktorého trvanie s tým istým nájomcom neprekročí desať dní v kalendárnom mesiaci,
c) majetku obce, ak úhrn súm nájomného počas celej doby nájmu nepresiahne 20 000 eur,
d) nehnuteľného majetku obce registrovanému sociálnemu podniku ako formy investičnej pomoci, 22fa)
e) majetku obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa, o ktorom obecné zastupiteľstvo rozhodne trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov, ak sú splnené tieto podmienky:
1. zámer prenajať majetok obce týmto spôsobom a všeobecnú hodnotu nájomného obec zverejní na úradnej tabuli, na svojom webovom sídle, ak ho má obec zriadené, a iným vhodným spôsobom najmenej 15 dní pred schvaľovaním nájmu, pričom tieto údaje sú zverejnené najmenej do schválenia nájmu,
2. osobitný zreteľ je zdôvodnený v súlade so zásadami hospodárenia s majetkom obce a
3. všeobecná hodnota nájomného je stanovená znaleckým posudkom, 22d) ktorý v deň schvaľovania nájmu nie je starší ako deväť mesiacov; stanovenie všeobecnej hodnoty nájomného znaleckým posudkom sa nevyžaduje, ak hodnota nájomného v úhrne za celé obdobie nájmu neprevyšuje 7 500 eur alebo pri obciach nad 30 000 obyvateľov hodnota nájomného v úhrne za celé obdobie nájmu neprevyšuje 15 000 eur na základe preukázateľného porovnania s obdobným nájmom alebo inou verejne dostupnou ponukou na nájom obdobnej veci, ak osobitné predpisy o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave 4) a meste Košice 5) neustanovujú inak.
– Tu chcem upozorniť legislatívu, že je tam, že je tam chyba v písaní, má tam byť Bratislave a je tam Bratislavu. –
(3) Obec je povinná prenechať majetok obce do nájmu najmenej za také nájomné, za aké sa v tom čase a na tom mieste obvykle prenechávajú do nájmu na dohodnutý účel veci toho istého druhu alebo porovnateľné veci; to neplatí pri nájme majetku obce podľa odseku 2 písm. d) a písm. e), kedy obec môže prenechať svoj majetok do nájmu aj za nižšie nájomné, než je hodnota nájomného zistená na základe porovnania alebo všeobecná hodnota nájomného.
(4) Hodnota nájomného na účely odseku 2 písm. c) a písm. e) sa určí ako úhrn plnení poskytovaných obci počas celej doby nájmu, pričom
a) hodnota nájomného sa zaratúva bez dane z pridanej hodnoty, ak sa táto uplatňuje,
b) hodnota nájomného prijímaná spoluvlastníkmi predmetu sa rozpočítava podľa veľkosti ich podielov; ak veľkosti podielov nie sú určené alebo ich nemožno určiť, považujú sa za rovnaké,
c) prijímané hodnoty nájomného na základe viacerých zmlúv sa nesčítavajú,
d) do hodnoty nájomného sa zaratúva aj predĺženie trvania zmluvy na dobu určitú, ak nájomná zmluva umožňuje jednostranné predĺženie jej trvania,
e) pri nájme na dobu neurčitú sa predpokladá, že nájom je uzatvorený na dobu 10 rokov,
f) zmluvné sankcie a náklady spojené s užívaním majetku obce sa nezohľadňujú,
g) sa predpokladá, že bude poskytnutá najvyššia možná hodnota plnenia z nájomnej zmluvy.
(5) Ustanovenia odseku 4 sa na jednorazovo poskytnuté plnenie podľa odseku 2 písm. c) a e) použijú rovnako.
§ 9ab
(1) Osobitné predpisy v oblasti štátnej pomoci nie sú týmto zákonom dotknuté.
(2) Pri nakladaní s cennými papiermi a majetkovými podielmi na právnických osobách, dôsledkom ktorého je zmena vlastníctva, musí obec postupovať podľa § 9a ods. 1 až 14, ak tento postup nevylučuje osobitný predpis 2).
(3) Fyzická osoba a právnická osoba, na ktorú sa vzťahuje povinnosť zapisovať sa do registra partnerov verejného sektora, 22gb) môže byť nadobúdateľom majetku obce alebo užívateľom jej majetku podľa tohto zákona len vtedy, ak je zapísaná v registri partnerov verejného sektora. 22gc) Splnenie podmienky podľa prvej vety preukazuje v katastrálnom konaní obec.“
5. Doterajšie body 10 až 15 sa vypúšťajú. Doterajší bod 16 sa primerane prečísluje.
6. V doterajšom bode 16 v § 9b ods. 1 sa za slovo „9a“ vkladajú slová „a 9ab“ a vypúšťajú sa slová „tohto zákona“.
7. V čl. I sa na konci vkladá nový bod 17, ktorý znie: „17. V § 9d ods. 1 sa slová „§ 9a ods. 9“ nahrádzajú slovami „§ 9aa“.
8. Čl. II znie:
„Čl. II
Zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 96/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 130/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 421/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 500/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 564/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 11/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 295/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 43/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 252/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z., zákona č. 229/1997 Z. z., zákona č. 225/1998 Z. z., zákona č. 233/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 185/1999 Z. z., zákona č. 389/1999 Z. z., zákona č. 6/2001 Z. z., zákona č. 453/2001 Z. z., zákona č. 205/2002 Z. z., zákona č. 515/2003 Z. z., zákona č. 369/2004 Z. z., zákona č. 535/2004 Z. z., zákona č. 583/2004 Z. z., zákona č. 615/2004 Z. z., zákona č. 757/2004 Z. z., zákona č. 171/2005 Z. z., zákona č. 628/2005 Z. z., zákona č. 267/2006 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 616/2006 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 334/2007 Z. z., zákona č. 335/2007 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 205/2008 Z. z., zákona č. 384/2008 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 511/2009 Z. z., zákona č. 102/2010 Z. z., zákona č. 204/2011 Z. z., zákona č. 361/2012 Z. z., zákona č. 160/2014 Z. z., zákona č. 180/2014 Z. z., zákona č. 239/2014 Z. z., zákona č. 125/2015 Z. z., zákona č. 447/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 131/2017 Z. z., zákona č. 70/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 5/2019 Z. z., zákona č. 413/2019 Z. z., zákona č. 73/2020 Z. z., zákona č. 338/2020 Z. z., zákona č. 345/2020 Z. z., zákona č. 488/2021 Z. z., zákona č. 512/2021 Z. z. a zákona č. 42/2022 Z. z. sa dopĺňajú takto:
V § 18f ods. 1 sa za písmeno h) vkladá nové písmeno i), ktoré znie:
„i) je povinný vykonať za predchádzajúci kalendárny rok kontrolu prevodov nehnuteľného majetku obce, ktorého všeobecná hodnota majetku prevýšila 20 000 eur, a to do 60 dní od uplynutia kalendárneho roka; obec zverejní výsledky tejto kontroly do 30 dní po predložení správy o výsledkoch kontroly obecnému zastupiteľstvu na svojej úradnej tabuli a na webovom sídle obce, ak ho má obec zriadené,“.
Doterajšie písmeno i) sa označuje ako písmeno j).
9. V čl. III sa za slová „1.januára“ nahrádzajú slovami „1. novembra“.
Ďakujem. Skončil som.

Ďakujem vám, pán predseda.
Pôvodne som plánoval, že vystúpim aj v rozprave aj s nejakými pozmeňujúcimi návrhmi, ale keďže pán poslanec Cmorej vo svojom úvodnom vystúpení mi na mnohé z mojich otázok zodpovedal, za čo ďakujem, tak chcem len vyjadriť istú takú nie veľ... takú spokojnosť najmä s tým, že sú tam tie kritériá, ktoré, ja si myslím, že bude problematicky naplniť, pretože a priori nemôžeme vedieť, aký, aký, aké požiadavky budú, a všetko do týchto kritérií zahrnúť sa jednoducho vopred nedá. To je jedna moja taká výhrada.
A druhá výhrada, čo ste už čiastočne naznačili, je, že pri § 9a ods. 2, kde sa hovorí o nediskriminačnej súťaži, že nie je priestor alebo nie je zmienka o tom, že obec môže zo súťaže aj niekoho vylúčiť. Povedzme tých, tie subjekty, ktoré majú voči obci nevysporiadané záväzky.
Takže toľko.