88. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Som veľmi rád, že pán podpredseda školského výboru vystúpil tak veľmi korektne a rozobral tie veci. Na jednej strane rozumiem politicky, že nie je povinnosť opozície podporovať vládne návrhy zákona, a teda že majú nejaké výhrady. Samozrejmé, zase v rámci konštruktívnosti a nejakej, nejakej snahy pomôcť by mohli v prvom čítaní to podporiť a potom keby sa nedosiahli tie zmeny, tak potom by mali dôvod to nepodporiť. Ale rešpektujem to politicky.
Ja by som ako predseda školského výboru reagoval na tú snahu zvolať ten výbor, samozrejme, to podporujem. Ak je to potrebné, tak sa dohodnime na nejakom vhodnom termíne, nemusíme to odkladať a bavme sa aj o týchto aplikáciách alebo aj súvislosti v oblasti školstva k plánu obnovy a aj v súvislosti s touto novelou zákona.
Takže ďakujem za konštruktívne vystúpenie.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega, v rámci cyklistického, ale nie cyklického vzdelávania by sme mohli polemizovať, pretože naozaj zavádzať nejaký novotvar, ktorým budú cykly a cyklické vzdelávanie do školského zákona, na ktoré školy naozaj nie sú pripravené, ani personálne, ani odborne. Proste toto bude jeden závažný a obrovský problém.
Ja viem, že vzdelávanie a školský systém treba nejakým spôsobom posúvať tak, aby sme sa vzdelávali s dobou a najmä naše deti prešli od memorovania vedomostí k úplne inému systému vzdelávania, ale na druhej strane aj napriek tomu, že to bude experimentálny spôsob, ktorý bude pozastavený alebo postavený na tridsiatich, možno štyridsiatich školách, uvidíme, aké budú z toho výsledky, uvidíme, aké z toho budú výstupy, ale nemyslím si, aby to teraz, tak ako to bolo zapracované ministerstvom, ja viem, že sú na to naviazané prostriedky z plánu obnovy a odolnosti, tlačia na to, aby tento zákon bol prijatý, aby sa tieto prostriedky mohli čerpať, mohli sa plniť určité plány, vízie, ale ja si naozaj nemyslím, že to bude dobré.
A poznamenali ste veľmi správne vo svojej rozprave, že dochádza k takému závažnému nešváru, až k nejakému novotvaru, a to je nemožnosť opakovania ročníka. Naozaj si nemyslím, aby žiak, ktorý nemá vedomosti z daného školského programu, školského vzdelávacieho programu z daného predmetu, nemohol opakovať ročník len na základe toho, aby sme sa vyhli nejakej segregácii, nejakej diskriminácii, poprípade aj zaraďovania žiaka do niečoho, kde ho zaradeného mať nechceme. Jednoducho učitelia, kolegovia, pedagógovia, ktorí učia deti, ktoré naozaj nespĺňajú či už v šiestom, siedmom, ôsmom ročníku určité znaky vzdelanostnej úrovne, tak toto dieťa vlastne zabíjame, ak ho posunieme do vyššieho ročníka bez adekvátneho vzdelania. Jednoducho tým deťom sa treba venovať inak, lepšie, precíznejšie, ale nedať mu opakovať ročník, to je naozaj trest.

Ďakujem veľmi pekne. Ja chcem naopak oceniť pokojný tón pána poslanca Habánika, pretože v tejto snemovni naozaj zažívame príliš veľa krikov, osočovania, takže ja sa teším tejto vecnej diskusii v takomto, v takomto pokojnom tóne.
Chcela by som sa dotknúť troch vecí. Jednak už spomínanej segregácie, ja tomu rozumiem a ja som to sama hovorila, že by som uvítala takúto definíciu v antidiskriminačnom zákone.
Zároveň súhlasím aj s tým, čo povedal pán poslanec Gröhling. Žiaľ, vychádza to tak, že asi v tomto volebnom období nebudeme schopní takúto legislatívu prijať, čiže v takom prípade, samozrejme, ja nemám teda vedomosti o tom, čo pán minister Karas pripravuje alebo nie. A v prípade, že takýto zákon nie je pripravený, samozrejme, podporím zavedenie definície alebo teda ukotvenie definície segregácie aj v tomto školskom zákone. Čiže teším sa, že na tom, na tom budeme spolupracovať.
Ďalšia vec, ktorej som sa chcela dotknúť, sú úvodné ročníky. Ja naozaj túto myšlienku úvodných ročníkov vítam, pretože tieto úvodné ročníky majú slúžiť najmä pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou. Čoraz viac detí má rôzne problémy reči. A to, že absolvujú povinné predprimárne vzdelávanie, ešte neznamená, že po tejto stránke budú dostatočne vyspelé na to, aby mohli absolvovať ten prvý ročník. Čiže ja si myslím, že naopak, takáto potreba tu bude a som presvedčená o tom, že každé dieťa, ktorému sa dá šanca, ktorému sa dá ten čas, tak naozaj môže zažiť ten úspech potom v škole, pretože máme príliš veľa detí, ktoré zažívajú neúspech.
A nadviažem teda na poslednú tému, ktorej sa chcem dotknúť, a to sú tie spomínané cykly. Ja som presvedčená, že cykly majú svoj zmysel. My sme o nich hovorili už pred tými desiatimi rokmi, keď som tu bola, bola som členkou školského výboru a, žiaľ, teda sme tam dnes, kde sme, a dúfam, že cykly teda budú.
Ďakujem.

Ďakujem. Jozef, ja by som chcel vyzdvihnúť tú korektnosť práve, ktorá vlastne je charakteristická pre náš školský výbor a naozaj som rád, že aj predseda spomenul, že vyjde v ústrety tomu stretnutiu, lebo si myslím, že ak sú nejaké problémy, tak treba diskutovať a naozaj posunúť tie veci dopredu, tak ako to robíme vlastne. Som rád teda, že si spomenul aj tú tretiu hodinu telesnej, tiež tam ideme sa stretnúť so zástupcami škôl zajtra, tiež ideme sa snažiť vydiskutovať si veci niektoré, aby sme, aby sme vyšli nejakým spôsobom v ústrety.
Takže za mňa, ja som pripravený, samozrejme, aj v tejto vládnej novele čo najviac prispieť k tomu, navnímať veci a pokúsiť sa dospieť k nejakému konsenzu.

Ďakujem pekne. Čo sa týka vzdelávacích cyklov, naozaj asi tie názory sú rozdielne, aj keď podľa môjho názoru by nejakým spôsobom možnosť vzdelávacích cyklov mala byť ukotvená v zákone o výchove a vzdelávaní. Čiže tam už vidím istý posun v tejto veci.
Čo sa týka toho samotného obsahu, tak ja som vždy zástanca toho, aby sme aj o legislatívnej norme, pri ktorej existujú prirodzene rozdielne názory a nie každý sa s každým novelizačným bodom - a tých novelizačných bodov je niekoľko desiatok alebo stoviek - vie stotožniť, že sa to dá v diskusii uviesť vecne, konštruktívne. Áno, dnes som teda aj zoširšie uviedol niektoré problematiky, ktoré možno priamo nesúvisia so zákonom o výchove a vzdelávaní, ktorý prerokovávame, ale mal som pocit, že je dôležité o nich hovoriť v tej širšej súvislosti, pretože sa dotýkajú školstva ako celku a myslím si, že patrím tu medzi poslancov, ktorí pravidelne predkladajú rôzne legislatívne návrhy, čiže majú legislatívnu iniciatívu či vo forme zákonov, noviel zákonov, ale aj pozmeňovacích návrhov či už na školskom výbore, alebo v rámci, v rámci druhého čítania a stretávam sa s viacerými profesnými, stavovskými organizáciami, združeniami. Rokujem s jednotlivými zástupcami, či už rezortu školstva, ale aj iných rezortov, takže to je aj moja odpoveď na otázku, že či prichádzam s niektorými vecami až tu, alebo o nich dopredu rokujem. Rokujem o nich dopredu a takéto rokovania prebiehajú. Nie vždy je dobré o nich informovať, ale som človek, ktorý v školstve žije, pracuje, bude žiť aj po septembri a venujem sa tomuto. To znamená, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, prečítam zápisnicu o výsledku verejného hlasovania o návrhu na voľbu členov Rady pre mediálne služby, ktoré sa konalo 29. marca 2023.
Na verejné hlasovanie o návrhu na voľbu členov Rady pre mediálne služby bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 130 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 130 poslancov. Po vykonaní verejného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že vo verejnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Rady pre mediálne služby všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky.
Zo 130 odovzdaných hlasovacích lístkov bol 1 neplatný a 129 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že:
- za Andreja Cox - hlasovalo za 78 poslancov, hlasovalo proti 6 poslancov, zdržalo sa hlasovania 45 poslancov;
- za Andrea Erdősová - hlasovalo za 2 poslanci, hlasovali proti 11 poslancov, zdržalo sa hlasovania 116 poslancov;
- za Martin Figura - hlasovalo za 0 poslancov, hlasovalo proti 10 poslancov, zdržalo sa hlasovania 119 poslancov;
- za Martin Kasarda - hlasovalo za 42 poslancov, hlasovalo proti 9 poslancov, zdržalo sa hlasovania 79 poslancov;
- za Zoltán Pék - hlasovalo za 1 poslanec, hlasovalo proti 12 poslancov, zdržalo sa hlasovania 116 poslancov;
- za Vladimír Repčík hlasovalo za 3 poslanci, hlasovalo proti 12 poslancov, zdržalo sa hlasovania 114 poslancov;
- za Tomáš Sasák hlasovalo za 0 poslancov, hlasovalo proti 11 poslancov, zdržalo sa hlasovania 118 poslancov;
- za Milan Sedláček, hlasovalo za 35 poslancov, hlasovalo proti 6 poslancov, zdržalo sa hlasovania 88 poslancov;
- za Nataša Slavíková, hlasovalo za 37 poslancov, hlasovalo proti 6 poslancov, zdržalo sa hlasovania 86 poslancov;
- za Mária Tóthová Šimčáková, hlasovalo za 6 poslancov, hlasovalo proti 11 poslancov, zdržalo sa hlasovania 112 poslancov;
- za Roman Vavro, hlasovalo za 1 poslanec, hlasovalo proti 11 poslancov, zdržalo sa hlasovania 117 poslancov;
- za Andrej Zmeček, hlasovalo za 38 poslancov, hlasovalo proti 7 poslancov, zdržalo sa hlasovania 84 poslancov.
Na voľbu členov Rady pre mediálne služby je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že vo verejnom hlasovaní bola za člena Rady pre mediálne služby zvolená Andrea Cox. Keďže nebol zvolený potrebný počet členov Rady, vykoná sa opakovaná voľba, do ktorej postupujú všetci navrhnutí kandidáti, ktorí neboli zvolení. Overovatelia poverujú svojho člena, Zitu Pleštinskú, oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.

Vážený pán predsedajúci, pán minister, vážené poslankyne, páni poslanci, zápisnica o výsledku verejného hlasovania o návrhu na voľbu členov rady Rozhlasu a televízie Slovenska v oblasti televízneho vysielania, ktoré sa konalo 29. marca 2023.
Na verejné hlasovanie o návrhu na voľbu členov Rady Rozhlasu a televízie Slovenska v oblasti televízneho vysielania bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 130 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 130 poslancov. Po vykonaní verejného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že vo verejnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Rady Rozhlasu a televízie Slovenska v oblasti televízneho vysielania všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky.
Zo 130 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 6 neplatných a 124 platných. Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za:
- pán Milan Antol za hlasovalo 57, proti 5, zdržalo sa 62;
- pani Marta Gajdošíková za 95, proti 1, zdržalo sa 28;
- pani Judita Gembická za 0, proti 12, zdržalo sa 112;
- pani Machaela Matisová za 22, proti 9, zdržalo sa 93;
- pán Štefan Nižňanský za 27, proti 16, zdržalo sa 81;
- pán Zoltán Pék za 3, proti 12, zdržalo sa 109;
- Valéria Schulczová za 1, proti 10, zdržalo sa 113;
- pani Agáta Staneková za 34, proti 9, zdržalo sa 81;
- pani Katarína Valachovičová za 2, proti 10, zdržalo sa 112.
Na voľbu člena rady Rozhlasu a televízie Slovenska je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že vo verejnom hlasovaní bola za člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska v oblasti televízneho vysielania zvolená pani Marta Gajdošíková.
Keďže potrebný počet členov Rady nebol zvolený, vykoná sa opakovaná voľba, do ktorej postupujú tí kandidáti, ktorí neboli zvolení a získali najvyšší počet hlasov. Počet kandidátov v opakovanej voľbe je dvojnásobok počtu členov, ktorých treba zvoliť. Pri rovnosti počtu hlasov postupujú všetci kandidáti, ktorí majú rovnaký najvyšší počet hlasov.
Overovatelia poverujú svojho člena Petra Dobeša oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi prečítať zápisnicu o výsledku verejného hlasovania o návrhu na voľbu člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska v oblasti ekonómie, ktoré sa konalo dňa 29. marca 2023.
Na verejné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska v oblasti ekonómie bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 130 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 130 poslancov. Po vykonaní verejného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že vo verejnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska v oblasti ekonómie všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky.
Zo 130 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 4 neplatné a 126 platných. Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že:
- za Mareka Radvanského hlasovalo 28, proti 6, zdržalo sa hlasovania 92 poslancov;
- za pána Vladimíra Vaňa hlasovalo za 51, proti 6 a zdržalo sa hlasovania 69 poslancov;
- za pani Ivanu Zelizňákovú hlasovalo za 44, proti 10, zdržalo sa hlasovania 72 poslancov.
Na voľbu člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že vo verejnom hlasovaní za člena Rady Rozhlasu a televízie Slovenska v oblasti ekonómie nebol zvolený žiaden z navrhovaných kandidátov. Keďže člen Rady nebol zvolený, vykoná sa opakovaná voľba, do ktorej postupujú tí kandidáti, ktorí neboli zvolení a získali najvyšší počet hlasov. Počet kandidátov v opakovanej voľbe je minimálne dvojnásobok počtu členov, ktorých treba zvoliť. Pri rovnosti počtu hlasov postupujú všetci kandidáti, ktorí majú rovnaký najvyšší počet hlasov.
Overovatelia poverujú svojho člena Mariána Viskupiča oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo.
Takže posledná zápisnica pre dnešok. Zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na odvolanie predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, ktoré sa konalo 29. marca 2023. Na tajné hlasovania o návrhu na odvolanie predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 128 hlasovacích lístkov, teda na hlasovaní bolo prítomných 128 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na odvolanie predsedu výboru NR SR pre kultúru a médiá 128 poslancov odovzdalo hlasovacie lístky.
Zo 128 odovzdaných hlasovacích lístkov boli všetky platné, zo 128 hlasovacích lístkov z 128 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na odvolanie Kristiána Čekovského z funkcie predsedu Výboru NR SR pre kultúru a médiá hlasovalo za 69 poslancov, proti 47 poslancov a zdržalo sa 12 poslancov. Na odvolanie predsedu výboru NR SR je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol Kristián Čekovský odvolaný z funkcie predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Overovatelia poverujú svojho člena Mariána Viskupiča oznámiť výsledok hlasovania v Národnej rade Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán predsedajúci, aj vám všetkým, ktorí ste sa prihlásili do rozpravy so svojimi príspevkami. Aha, ok, ja, samozrejme, predpokladám, že budeme aj ďalej diskutovať, ale som sa prihlásil, aby som reagoval na to, čo už odznelo, lebo niektorí poslanci jednoducho povedali to svoje a nie sú už tu prítomní, tak rád by som diskutoval s vami, ktorí o to máte záujem, kým tu ste.
Chcem osobitne poďakovať môjmu predchodcovi pánovi exministrovi Braňovi Gröhlingovi za vyjadrenú podporu pre tento zákon v prvom čítaní a taktiež za ochotu dohodnúť sa. Verím tomu, že by v prípade, že by teda ministri za SaS neodišli zo svojich postov ako zo svojho slobodného politického rozhodnutia, ktoré sa odohralo teda v lete 2022, že by pokračoval v práci na tomto zákone a to tak, že ten zákon v tom auguste, tak ako bol predložený, nemal, jeho súčasťou nebola, nebol mechanizmus, kľúč poskytovania podporných opatrení a financií ku týmto opatreniam. Verím, že by sa na tom ďalej pracovalo, tak ako sme na tom museli pracovať my, aby ten zákon bol realizovateľný. Taktiež budeme ďalej na ňom pracovať aj spolu s vami, aby sme mohli tento zákon priniesť do praxe v čo možno najlepšej podobe. Chcem sa vyjadriť aj k už tu viackrát spomínanému problému s definíciou segregácie a desegregáciou. Definícia segregácie neodišla z toho zákona z titulu nejakého môjho rozhodnutia, v skutočnosti sa ku mne ten problém na stôl ani nedostal, v rámci rozporového konania bol ten problém takto vyriešený z pohľadu alebo s nádejou na to, že ako jedna z konkrétnych foriem diskriminácie, ktorou segregácia je, bude pravdepodobne riešený v antidiskriminačnom zákone. Keď vidíme, že realita je iná a že antidiskriminačný zákon sa neotvára, nemám najmenší problém, som s tým naprosto komfortný, aby sme do zákona školského dali aj definíciu segregácie.
Pre mňa je oveľa dôležitejšie, že ten zákon obsahuje viacero desegregačných opatrení, pretože tie, samozrejme, sú tým účinným prostriedkom na to, aby sme sa vyrovnali s neblahou praxou a zamedzili takýmto neželaným javom. Nevyjadrím sa, samozrejme, ku všetkému čo ste, vážené pani poslankyne, poslanci, spomínali, lebo by toho bolo priveľa, teraz pôjdem len po niektorých veciach, ktoré považujem za pointové, pretože verím, že budeme v takomto duchu konštruktívnej komunikácie pokračovať spolu ďalej či už na tom rozšírenom školskom výbore, alebo aj v individuálnych stretnutiach. Som vám v tom plne k dispozícii. Zaznelo tu od pána poslanca Kočiša v dvoch faktických pripomienkach, on tu síce už teraz nie je, povedal svoje, nemôžem teraz odpovedať jemu, ale vy ste tu boli a počuli ste tie tvrdenia, z úcty ku vám, tak chcem dať tie veci na pravú mieru. Povedal mimo iné, že podporné tímy na školách je akási fikcia, podobne ako tie podporné opatrenia. K tomu chcem povedať, že už dnes predsa roky my učitelia alebo učitelia , ktorí sú dnes aktívni v procese, poskytujú podporné opatrenia, len to robia na základe svojej spontanity, robia to na základe vlastného vyhodnotenia svojho postoja ku žiakom, robia to jednoducho z titulu svojej kompetencie bez toho, že by mali k tomu nejakú systémovú podporu, okrem teda tých členov inkluzívnych podporných tímov, ktoré už dnes na školách máme.
Systém podporných opatrení, ako ho prináša zákon, tak ten prosto nerobí nič iné, než len pomenúva problémy a veci, ktoré deti už dávno v tých školách žijú a pomáha učiteľom a odborným zamestnancom zaujať čo možno najlepší postoj a účinné opatrenia tým deťom, ktoré to potrebujú.
V skutočnosti takýto individualizovaný prístup potrebujú úplne všetky deti, ktoré v školách sú. Jednoducho ku každému dieťaťu učiteľ pristupuje individuálne v rámci jeho situácie, ktorá môže byť úplne banálna, že to dieťa, povedzme, ktoré bolo týždeň, dva, práceneschopné, choré a príde do školy, tak učiteľ sa k nemu zachová inak ako k dieťaťu, ktoré tam sedelo tieto dva týždne a potrebuje nadviazať, zapojiť ho znovu do procesu a, samozrejme, teraz preskočím celú tú pyramídu počtu detí, ktorých, ktoré v menšom počte potrebujú väčšie podporné opatrenia až na vrchol tej pyramídy, kde máme deti s najťažšími zdravotnými postihmi, ako je napríklad úplná slepota alebo imobilita, ktoré potrebujú našu najväčšiu pomoc. Takže nie je to fikcia, nie je to čo by bolo účelové, je to niečo, čo je prepotrebné, na čom učitelia dlho pracujú a potrebujú našu podporu.
Ďalej tento pán poslanec hovoril o tom, že, že je nemožnosť opakovania ročníkov, no v tomto zákone ukotvená. No nie je to pravda. Tento zákon síce zavádza viaceré opatrenia na to, aby sme predchádzali predčasnému ukončovaniu školskej dochádzky, aby sme zamedzili v podstate negatívnemu výsledku výchovy a vzdelávania, ktorým je opakovanie ročníka, ale to vyžaduje okrem, okrem, tých opatrení, ktoré, ktoré tam sú zo strany školy, napríklad to, že je možné v oprávnených prípadoch tomu dieťaťu dovoliť rozložiť vzdelávací obsah do viacerých ročníkov, a tak mu umožniť pokračovať so svojimi spolužiakmi. To však predpokladá, samozrejme, aj snahu na strane toho dieťaťa. A keď by tá snaha bola nulová a keby tieto opatrenia nepomohli, tak v takomto úplne krajnom prípade zákony dnes umožňuje opakovanie ročníka, čo však dúfame, že nebude nastávať alebo keď, tak úplne v krajných prípadoch.
Ďalej tu boli pripomienky alebo teda komentáre zo strany pána podpredsedu školského výboru, pána poslanca Habánika, za ktoré tiež veľmi pekne ďakujem. Boli tam spomínané financie, ktoré aj rezonovali v iných vystúpeniach. Dovolím si zopár čísiel, v analýze dopadov finančných tohto zákona sa uvádza, aký je náklad tohto zákona nad rámec bežného rozpočtu školského, teda vo verejnej sfére a pre rok 2023 je to 6 mil., pre rok 2024 85 mil., pre rok 2025 255 mil. a pre rok 2026 172 mil.
Ďalej tu bol spomenutý viackrát problém cyklov, vzdelávacích cyklov. A tu na tomto mieste chcem povedať ešte inú principiálnu vec, aby ste naozaj mali možnosť sa presvedčiť, že to nie sú len zdvorilé slová, keď som vám poďakoval za diskusiu aj za ochotu v tej diskusii pokračovať, pretože ja, samozrejme, úplne prijímam, že môžeme mať iné postoje alebo iné názory, že sa môžeme rôzniť v niektorých veciach, ale bolo by takmer tragické alebo veľmi zlé, keby sme sa nerozumeli len preto alebo rôznili, že ide o nedorozumenie, že máme iný názor preto, lebo vec nie je dôkladne pochopená alebo spoznaná. Podľa mňa to je prípad cyklov, pretože vzdelávacie cykly v žiadnom prípade neznamenajú a nikdy tak neboli zamýšľané, že by vzdelávanie v školách nebolo rozdelené po ročníkoch a po predmetoch. Vzdelávacie cykly v žiadnom prípade neznamenajú, že by organizácia výchovnovzdelávacieho procesu bola len po oblastiach a že by negovala ročníky. Jednoducho to nie je pravda, bol to omyl, ktorý do tejto diskusie vniesli odborári, ktorým sme to už tiež vysvetlili. Vzdelávacie cykly nikomu nič navyše neprikazujú, poviem vám v stručnosti, čo ony naozaj znamenajú.
Vzdelávacie cykly v prvom rade zjemňujú škálu stupňov, ktoré nerušia. Prvý stupeň bude teraz, teda ak prijmeme tento zákon, od prvého po piaty ročník vrátane, pričom v drvivej väčšine vyspelých krajín je prvý stupeň po piaty, alebo šiesty ročník, lebo to jednoducho lepšie zodpovedá mentálnemu aj fyziologickému vývoju detí. Nie štvrtý ročník, ale minimálne piaty ročník je tým hraničným, po ktorom už začína druhý stupeň. Takže náš prvý stupeň na základných školách bude od prvého po piaty ročník vrátane, pričom si uvedomujeme, že pre tie najmladšie deti je doba piatich rokov priam geologická, lebo je veľký rozdiel medzi prváčikom a piatakom. Preto tieto cykly, prvé dva, zjemňujú delenie prvého stupňa na prvý až tretí ročník a na štvrtý, piaty ročník, ktorý je prechodom medzi prvým a druhým stupňom.
Nuž a čo sa týka tu námietky aj pána poslanca Kočiša, že na to nie sú školy pripravené ani odborne, ani nijako, dovolím si veci dať na pravú mieru. Škola, ktorá by naozaj nebola vôbec pripravená, hoci by ju nepresvedčila ani prax škôl, kde sa úspešne takto už dnes postupuje, si spokojne môže personálne obsadiť tie ročníky tak ako doteraz. To znamená, v prvom a štvrtom ročníku môžu učiť elementaristky, pani učiteľky z prvého stupňa a od piateho ročníka to môžu byť učiteľky z druhého stupňa, spokojne. Nie je to ideálne riešenie, lebo práve by tým nedopriali svojim deťom, svojim žiakom ten plynulý prechod, aby to nebolo tak, že po štvrtý ročník, ako to často je na našich školách, majú jednu pani učiteľku, kde tu ešte niekto tam príde na angličtinu alebo informatiku, informatickú výchovu a potom zrazu v piatom ročníku už majú rôzne pani učiteľky druhého stupňa, pričom ich triedna ani nemusí mať hlavný predmet, tak ju vidia, raz, dvakrát do týždňa. Toto je veľký skok pre deti, ktoré nie sú na ten skok ešte mentálne ani inak pripravené. Čiže tie cykly naozaj nikomu nič neprikazujú, neohrozujú nikoho, zjemňujú, pomáhajú a zväčšujú variabilitu, tak ako to spomenul aj pán poslanec Gröhling.
Ďalej tu bola námietka, že ten prechod na tento systém znamená koexistenciu dvoch štátnych vzdelávacích programov. Nuž pravdaže, pretože od septembra 2023 prvých chceme podporiť 40 škôl, hoci sa mi 109 prihlásilo a 98 je pripravených toto naozaj realizovať, experimentálne overovanie nového kurikula, tak jednoducho po týchto prvých 40 školách, ktoré pôjdu podľa nového školského vzdelávacieho programu, tak popri nich 3160 iných základných škôl pôjde podľa starého štátneho vzdelávacieho programu, preto potrebujeme mať súbeh dvoch štátnych vzdelávacích programov v tomto prechodnom období. V ďalšom roku ich bude 100 až 200 a v treťom roku experimentálneho overovania to bude 30 % škôl, ktoré budú overovať toto nové kurikulum.
Ďalej tu bolo spomenuté, spomenutý problém úvodných ročníkov a opäť informácia, ktorá nebola v súlade s realitou, nechcem ju označiť za úmyselne nepravdivú, je to naozaj prínos takejto diskusie, že sa veci dajú vysvetliť a dať na pravú mieru. Bolo spomenuté, že úvodné ročníky nie sú financované z normatívu, tak ako iné. Nie je to pravda. Úvodné ročníky sú financované úplne rovnako ako všetky ostatné ročníky, ony sa len nerátajú do školskej dochádzky povinnej, čiže absolvovaním úvodného ročníka si ten žiak neabsolvoval prvý ročník povinnej školskej dochádzky, lebo keby to tak bolo, keďže máme desaťročnú povinnú školskú dochádzku, mohol by skončiť jednoducho skôr ako jeho rovesníci, čo nie je žiadúce. A prečo sú tu tie úvodné ročníky? Vychádzame v ústrety všetkým možným potrebám detí. Máme uvádzajúce ročníky do špeciálnych škôl, kde už je stanovená diagnóza už od škôlky, že to dieťa má vážny, buď zdravotný, alebo mentálny postih a jednoducho potrebuje najvyššiu mieru podpory, ktorú môže mu poskytovať v niektorých prípadoch len špeciálna škola a ho pripravuje tento uvádzajúci ročník alebo úvodný ročník na štúdium v špeciálnej škole.
Na opačnej strane Gaussovej krivky sú deti s talentovaným nadaním a my tu máme aj základné školy, ktoré sú pre takéto deti svojím školským vzdelávacím programom vhodné, avšak je často typické, že dieťa, ktoré intelektuálne napreduje a predbieha rovesníkov, nemusí byť ešte sociálne zrelé, nemusí byť ešte pripravené na samoobslužné funkcie a na život v kolektíve, a preto je dobré v tomto úvodnom ročníku mu pomôcť, aby naozaj sa úspešne začlenilo potom do kolektívu na takejto škole.
A prečo máme úvodné ročníky aj bežnej základnej škole? Nuž jednoducho preto, že deti, ktoré majú napríklad zníženú komunikačnú schopnosť, ktoré nepotrebujú štúdium v špeciálnej škole, ktoré majú byť v rámci inklúzie a také majú byť drvivá väčšina začlenené do bežných škôl. Tak a predsa už im materská škola nestačí, lebo povedzme, že v nej je odborný pracovník iba raz do týždňa, kdežto na tej základnej škole s podporným inkluzívnym tímom dostane tú podporu, ktorú to dieťa potrebuje, sme vrátili tieto úvodné ročníky pre bežné základné školy, aby aj deti, ktoré alebo ešte nemajú ustálenú diagnostiku a nevie sa, ktorý smer štúdia bude pre nich ideálny, tak mali čas, aby sa toto doriešilo a správne rozpoznalo, aby neboli nesprávne diagnostikované a zle zaradené.
No, mohol by som takto teda pokračovať, ale už toto podľa mňa na ukážku stačí, aké užitočné boli vaše príspevky, za čo vám znovu ďakujem, pretože ony jednoducho dávajú do spoločného nášho priestoru príležitosť si veci vysvetliť, ďalej ich skúmať tak, aby sme neuverili v to, že ten zákon je povedzme v ideálnom, dokonalom, nezlepšiteľnom tvare, ale alebo nie naopak, aby ste vy neuverili v niektoré prvé, prvoplánové, ale pochopenia, ktoré môžu byť mylné. A ak budeme pokračovať v takejto dôkladnej diskusii, ta ja verím, že sa vyhneme nedorozumeniam, aby nedochádzalo teda kvôli nedorozumeniam, namiesto k užitočným zmenám, zmenám s negatívnym dopadom na pripravený zákon. Ja sa teším na vaše konštruktívne pripomienky a ďalšiu spoluprácu, aby ten zákon, tak ako si ho želajú dominantní zástupcovia terénu, ako som už povedal, 80-tisíc pedagogických zamestnancov a takmer 900-tisíc žiakov, aby sme im ho doručili v čo najlepšej podobe.
Ale ešte jednu vec som opomenul, prepáčte, dopoviem. Bolo tu aj spomenuté to, že sú aj iné názory, no pravdaže sú iné názory aj v jednej zborovni sú iné názory, ale prosím, aby ste brali v úvahu ten fakt, že tie stavovské organizácie, ktoré som vám menoval, a na tých najväčších som bol na ich valných zhromaždeniach desiatky hodín a dní sme diskutovali o tejto veci, tak to nie je, povedzme podpis niekoľkých kolegov a pracovníkov z jednej fakulty. Toto sú poriadne prepraté a prediskutované postoje reprezentatívnych stavovských organizácií.
Ďakujem vám veľmi pekne.