88. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie spoločného spravodajcu
30.3.2023 o 18:16 hod.
Ing. Mgr.
Tomáš Taraba
Videokanál poslanca
Vážený pán predseda, dovoľte, aby som podľa § 73 zákona o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený výborom pre kultúru a médiá v uvedenom návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona... Jaj, to už nič.
Dobre. Ďakujem pekne.
Rozpracované
Vystúpenia
18:04
Vystúpenie v rozprave 18:04
Ján HoreckýVážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní 28. marca 2023 schválila vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Obce, vyššie územné celky a nimi zriadené organizácie...
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní 28. marca 2023 schválila vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Obce, vyššie územné celky a nimi zriadené organizácie majú aktuálne povinnosť zaplatiť zvýšené sumy faktúr za energie z dôvodu zvýšených výdavkov na úhradu faktúr za energie a ohrozené plnenie úloh obcí a vyšších územných celkov z dôvodu, ľudovo povedané, problémov s cash flow.
Cieľom návrhu zákona je poskytnúť samosprávam v roku 2023 zvýšený podiel na výnose dane z príjmov fyzických osôb zo zdrojov dane z príjmov právnických osôb už do konca apríla 2023 z dôvodov preklenutia obdobia do doručenia finančnej pomoci zo schém ministerstva hospodárstva. Obciam a vyšším územným celkom sa teda do konca apríla poskytne celá suma dane z príjmov právnických osôb určená zákonom na rok 2023 po odpočítaní už poskytnutých mesačných splátok. Takto sa obciam poskytne dopredu suma 171 mil. eur a vyšším územným celkom suma 73,3 mil. eur.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi požiadať o prerokovanie predloženého vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a prijatie rozhodnutia o jeho prerokovaní v druhom čítaní.
Ďakujem za slovo.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. (Ruch v sále a zaznievanie gongu.)
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní 28. marca 2023 schválila vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Obce, vyššie územné celky a nimi zriadené organizácie majú aktuálne povinnosť zaplatiť zvýšené sumy faktúr za energie z dôvodu zvýšených výdavkov na úhradu faktúr za energie a ohrozené plnenie úloh obcí a vyšších územných celkov z dôvodu, ľudovo povedané, problémov s cash flow.
Cieľom návrhu zákona je poskytnúť samosprávam v roku 2023 zvýšený podiel na výnose dane z príjmov fyzických osôb zo zdrojov dane z príjmov právnických osôb už do konca apríla 2023 z dôvodov preklenutia obdobia do doručenia finančnej pomoci zo schém ministerstva hospodárstva. Obciam a vyšším územným celkom sa teda do konca apríla poskytne celá suma dane z príjmov právnických osôb určená zákonom na rok 2023 po odpočítaní už poskytnutých mesačných splátok. Takto sa obciam poskytne dopredu suma 171 mil. eur a vyšším územným celkom suma 73,3 mil. eur.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi požiadať o prerokovanie predloženého vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a prijatie rozhodnutia o jeho prerokovaní v druhom čítaní.
Ďakujem za slovo.
Rozpracované
18:06
Vystúpenie v rozprave 18:06
Marián ViskupičVýbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 2174...
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 2174 zo dňa 30. marca 2023 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: výboru pre financie a rozpočet, Ústavnoprávnemu výboru a tiež výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory toto stanovisko: - odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť - výbor pre financie a rozpočet svojím uznesením č. 443 zo dňa 30. marca 2023, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 221 zo dňa 30. marca 2023.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu nerokoval, pretože nebo uznášaniaschopný.
Z uznesení výborov uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť.
Spoločná správa výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona, tlač 1532a), bola schválená uznesením gestorského výboru č. 444 z 30. marca 2023. Týmto uznesením ma zároveň výbor poveril, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Pán predsedajúci, ďakujem pekne, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Vystúpenie v rozprave
30.3.2023 o 18:06 hod.
RNDr. Ing.
Marián Viskupič
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 2174 zo dňa 30. marca 2023 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: výboru pre financie a rozpočet, Ústavnoprávnemu výboru a tiež výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory toto stanovisko: - odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť - výbor pre financie a rozpočet svojím uznesením č. 443 zo dňa 30. marca 2023, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 221 zo dňa 30. marca 2023.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu nerokoval, pretože nebo uznášaniaschopný.
Z uznesení výborov uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť.
Spoločná správa výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona, tlač 1532a), bola schválená uznesením gestorského výboru č. 444 z 30. marca 2023. Týmto uznesením ma zároveň výbor poveril, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Pán predsedajúci, ďakujem pekne, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Rozpracované
18:10
Vystúpenie v rozprave 18:10
Miroslav KollárJa ako bývalý novinár vnímam zhoršujúcu sa situáciu pri výkone práce novinárov, a tá má dva rozmery. Jeden rozmer je, a toho sa týka tento prvý zákon, a to je možnosť dopracovať sa k nejakému typu informácií a odpovedí aj od nás verejných funkcionárov.
A druhá, druhý aspekt, ktorý budem riešiť v tom ďalšom návrhu...
Ja ako bývalý novinár vnímam zhoršujúcu sa situáciu pri výkone práce novinárov, a tá má dva rozmery. Jeden rozmer je, a toho sa týka tento prvý zákon, a to je možnosť dopracovať sa k nejakému typu informácií a odpovedí aj od nás verejných funkcionárov.
A druhá, druhý aspekt, ktorý budem riešiť v tom ďalšom návrhu zákona, sa týka lepšej ochrany novinárov pri výkone ich práce.
Pokiaľ ide o tento návrh zákona, jeho cieľom je posilnenie povinnosti orgánov verejnej moci a verejných funkcionárov odpovedať na otázky novinárov. Sankciou za nedodržanie povinností bude to, čo ustanovuje už v súčasnosti zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch pri porušení práva na slobodný prístup k informáciám.
Takýto postup je odôvodnený skúsenosťami z aplikačnej praxe, keďže sa konkrétny, keď sa konkrétny orgán verejnej moci rozhodne neodpovedať na otázky vybranej skupiny novinárov, pričom títo novinári nedisponovali rýchlym a účinným prostriedkom nápravy.
Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Veľmi krátko k tým praktickým aspektom a k jednému upresneniu.
Upravujeme vlastne túto vec aj v zákone o publikáciách a nesprávne vzhľadom na čas, kedy bol zákon predkladaný, sa odvoláme na úpravu zákona o vysielaní a retransmisii, ktorý sa medzičasom zmenil na zákon o mediálnych službách. Čiže v prípade, že prejde zákon do druhého čítania, budeme, samozrejme, toto upravovať tak, aby to su... sedelo s aktuálnym zákonom, pričom ten bod vlastne v § 17, bod 8 v zákone o mediálnych službách zostal takmer identický oproti zákonu o vysielaní a retransmisii.
A zmyslom je, pokiaľ ide o zákon o publikáciách, ktorý už dnes v § 7 obsahuje právo na informácie, a sú tam vymenované orgány verejnej moci, ktoré sú povinné tieto informácie poskytovať. Do predmetného ustanovenia zakotvujeme rovnakú povinnosť aj pre verejných funkcionárov, tak ako sú definovaní v ústavnom zákone č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.
Takú istú vlastne zmenu navrhujeme v tom nesprávne označenom zákone o vysielaní a retransmisii, a pokiaľ ide o tie sankcie, ako som spomínal, navrhujeme to upraviť v priestupkovom zákone, ktorý už dnes upravuje priestupok na úseku práva na prístup k informáciám. To znamená, pre tento správny delikt navrhujeme začleniť aj porušenie tejto precizovanej povinnosti, tak ako som to spomínal, s tým, že nová poznámka pod čiarou už bude odkazovať priamo na zákon o slobodnom prístupe k informáciám aj na právo na informáciu upravenú v zákone o publikáciách a vysielaní a retransmisii.
Samozrejme, v prípade, že prejde zákon do druhého čítania, budeme následne upravovať aj účinnosť, keďže bol predkladaný ešte na jeseň, je tam pôvodná účinnosť 1. januára 2023.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave
30.3.2023 o 18:10 hod.
Ing.
Miroslav Kollár
Videokanál poslanca
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, nasledujúce dva zákony uvediem na úvod možno jedným odstavcom.
Ja ako bývalý novinár vnímam zhoršujúcu sa situáciu pri výkone práce novinárov, a tá má dva rozmery. Jeden rozmer je, a toho sa týka tento prvý zákon, a to je možnosť dopracovať sa k nejakému typu informácií a odpovedí aj od nás verejných funkcionárov.
A druhá, druhý aspekt, ktorý budem riešiť v tom ďalšom návrhu zákona, sa týka lepšej ochrany novinárov pri výkone ich práce.
Pokiaľ ide o tento návrh zákona, jeho cieľom je posilnenie povinnosti orgánov verejnej moci a verejných funkcionárov odpovedať na otázky novinárov. Sankciou za nedodržanie povinností bude to, čo ustanovuje už v súčasnosti zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch pri porušení práva na slobodný prístup k informáciám.
Takýto postup je odôvodnený skúsenosťami z aplikačnej praxe, keďže sa konkrétny, keď sa konkrétny orgán verejnej moci rozhodne neodpovedať na otázky vybranej skupiny novinárov, pričom títo novinári nedisponovali rýchlym a účinným prostriedkom nápravy.
Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Veľmi krátko k tým praktickým aspektom a k jednému upresneniu.
Upravujeme vlastne túto vec aj v zákone o publikáciách a nesprávne vzhľadom na čas, kedy bol zákon predkladaný, sa odvoláme na úpravu zákona o vysielaní a retransmisii, ktorý sa medzičasom zmenil na zákon o mediálnych službách. Čiže v prípade, že prejde zákon do druhého čítania, budeme, samozrejme, toto upravovať tak, aby to su... sedelo s aktuálnym zákonom, pričom ten bod vlastne v § 17, bod 8 v zákone o mediálnych službách zostal takmer identický oproti zákonu o vysielaní a retransmisii.
A zmyslom je, pokiaľ ide o zákon o publikáciách, ktorý už dnes v § 7 obsahuje právo na informácie, a sú tam vymenované orgány verejnej moci, ktoré sú povinné tieto informácie poskytovať. Do predmetného ustanovenia zakotvujeme rovnakú povinnosť aj pre verejných funkcionárov, tak ako sú definovaní v ústavnom zákone č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.
Takú istú vlastne zmenu navrhujeme v tom nesprávne označenom zákone o vysielaní a retransmisii, a pokiaľ ide o tie sankcie, ako som spomínal, navrhujeme to upraviť v priestupkovom zákone, ktorý už dnes upravuje priestupok na úseku práva na prístup k informáciám. To znamená, pre tento správny delikt navrhujeme začleniť aj porušenie tejto precizovanej povinnosti, tak ako som to spomínal, s tým, že nová poznámka pod čiarou už bude odkazovať priamo na zákon o slobodnom prístupe k informáciám aj na právo na informáciu upravenú v zákone o publikáciách a vysielaní a retransmisii.
Samozrejme, v prípade, že prejde zákon do druhého čítania, budeme následne upravovať aj účinnosť, keďže bol predkladaný ešte na jeseň, je tam pôvodná účinnosť 1. januára 2023.
Ďakujem.
Rozpracované
18:16
Vystúpenie spoločného spravodajcu 18:16
Tomáš TarabaNávrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý...
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona... Jaj, to už nič.
Dobre. Ďakujem pekne.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
30.3.2023 o 18:16 hod.
Ing. Mgr.
Tomáš Taraba
Videokanál poslanca
Vážený pán predseda, dovoľte, aby som podľa § 73 zákona o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený výborom pre kultúru a médiá v uvedenom návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona... Jaj, to už nič.
Dobre. Ďakujem pekne.
Rozpracované
18:19
Vystúpenie v rozprave 18:19
Ondrej DostálObdobné ustanovenie existuje potom aj v tom, v tom druhom zákone a tiež sa nazýva právo na informácie, kde obsahom tohto práva je povinnosť orgánov, a teda rozpočtových, príspevkových organizácií a... a... a ďalších právnických osôb zriadených zákonom poskytovať na základe rovnosti vydavateľovi periodickej publikácie, prevádzkovateľovi spravodajského webového portálu a tlačovej agentúre, resp. iným médiám v tom druhom zákone, informácie o svojej činnosti s cieľom pravdivo, včas a všestranne informovať verejnosť. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté. A tu sa navrhuje, aby okrem orgánov a organizácií, teda právnických osôb, mali takúto povinnosť aj fyzické osoby, pretože verejní funkcionári v zmysle ústavného zákona sú fyzické osoby.
Ja v zásade zdieľam zámer predkladateľa dosiahnuť vyššiu mieru informovanosti a takisto považujem za nesprávne, keď niektorý z verejných funkcionárov nejako selektuje systematicky, akože je to nepríjemné najmä pri, povedzme že keď vláda alebo na tlačovkách vlády niekto odmieta odpovedať na, na niektoré otázky, lebo to alebo ono médium mu je nesympatické, a, ale napriek tomu tá forma, ktorou sa to navrhuje, nie som si istý, že je, že je úplne vhodná práve z dôvodu, že dnes to právo, teda to právo na informácie pretransformované na povinnosť orgánov sa týka právnických osôb, kde možno to nejakým spôsobom vymáhať, tu sa navrhuje, aby sa, aby sa to týkalo aj verejných funkcionárov , a teda aby bolo jasné, o čom, o čom sa hovorí, tak má sa to týkať aj týchto verejných funkcionárov: prezidenta, poslancov Národnej rady, členov vlády, vedúcich ústredných orgánov štátnej správy, ktorí nie sú členmi vlády, sudcov Ústavného súdu, predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu, členov Súdnej rady, generálneho prokurátora, špeciálneho prokurátora, verejného ochrancu práv, komisára pre deti, komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu, štátnych tajomníkov, náčelníka generálneho štábu ozbrojených síl, riaditeľa Slovenskej informačnej služby, členov bankovej rady, starostov obcí, primátorov miest, poslancov mestských zastupiteľstiev, a poslancov zastupiteľského mestských častí v Bratislave a Košiciach, predsedov vyšších územných celkov, poslancov zastupiteľského vyšších územných celkov, rektorov verejných vysokých škôl, predsedu a podpredsedu Úradu na ochranu osobných údajov, generálneho riaditeľa RTVS a členov Rady RTVS, generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne a členov Dozornej rady Sociálnej poisťovne, štatutárneho orgánu, alebo členov štatutárneho orgánu Všeobecnej zdravotnej poisťovne a členov Dozornej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne, generálneho riaditeľa Tlačovej agentúry Slovenskej republiky a členov správnej rady tejto agentúry, členov Rady pre vysielanie a retransmisiu, riaditeľa jej kancelárie, predsedu a podpredsedov Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a členov regulačnej rady, predsedu a podpredsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií. Potom je tam zaujímavé písmeno zc), ktoré hovorí, ktoré hovorí, že sa to týka štatutárneho orgánu alebo členov štatutárneho orgánu, členov riadiaceho orgánu, členov kontrolného orgánu alebo dozorného orgánu právnických osôb, ktorých do funkcie priamo alebo nepriamo navrhuje alebo ustanovuje štát alebo právnická osoba so stopercentnou majetkovou účasťou štátu, riaditeľov štátnych podnikov, členov dozornej rady štátneho podniku, generálneho riaditeľa a námestníka generálneho riaditeľa Slovenského pozemkového fondu, prezidenta finančného riaditeľstva, predsedu a členov Správnej rady Ústavu pamäti národa atď., prezidenta a viceprezidentov Policajného zboru, riaditeľa Vojenského spravodajstva, vedúceho Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, Kancelárie Národnej rady, generálnych tajomníkov služobných úradov ústredných orgánov štátnej správy a verejných funkcionárov, ktorí nie sú vymenovaní, ale ak to ustanoví osobitný zákon.
Čiže je to strašne široká skupina verejných funkcionárov a problém, ktorý v tom vidím, je, že časť tých verejných funkcionárov vykonávajú funkcie v orgánoch, ktoré dnes tú povinnosť majú, že ak je nejaký orgán, ktorý má tú povinnosť informovať a teda odpovedať na otázky médií, či už tlačených, elektronických alebo, alebo teda vysielateľov, tak je to také zduplikovanie a zdá sa mi to nadbytočné, že keď si budem niečo, niečo zisťovať od Všeobecnej zdravotnej poisťovne, aby som povedal, povedal ten príklad, prečo zároveň mám túto povinnosť stanoviť aj členovi štatutárneho orgánu Všeobecnej zdravotnej poisťovne a členom Dozornej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne ako individuálnym osobám? Tam je to zdvojené.
A potom sú, potom medzi verejnými funkcionármi sú funkcie, ktoré sú síce verejné funkcie, ale sú to funkcie, povedal by som, politického charakteru, že boli zvolení poslanci Národnej rady alebo boli zvolení poslanci mestského zastupiteľstva a zastupiteľstva vyššieho územného celku, miestneho zastupiteľstva mestskej časti v Bratislave alebo v Košiciach a týchto ideme dávať na roveň, na roveň orgánov štátnej správy alebo, alebo verejnej správy, teda právnických osôb, ktoré majú poskytovať médiám informácie o svojej činnosti.
Ja si to teda neviem celkom dobre predstaviť, že čo to znamená, že individuálny poslanec, že ak neodpovie na nejaký e-mail od, od média, no tak sa vystaví hrozbe sankcie, že spácha, spácha priestupok. A opakujem, môžme, môžme sa baviť o tom, že či je to pekné alebo nepekné, ak predseda vlády neodpovie nejakému médiu, ale iste si vieme predstaviť aj médium, ktoré, ak, ak politik odmietne odpovedať takému médiu, tak povedzme nás dvoch s pánom predkladateľom by to asi, asi nepohoršovalo. Asi sa nezhodneme na výbere, na výbere naprieč politickým spektrom, ale toto je niečo, z čoho by mohla a mala byť vyvodzovaná podľa môjho názoru politická zodpovednosť, že ak Róbert Fico neodpovedá denníku SME alebo Denníku N, mne sa to môže nepáčiť, nejakým čitateľom tých médií sa to môže nepáčiť, nie je to asi správne, ale že by, že by mal byť pre to vystavený hrozbe pokuty, rovnako ako keď, keď ja ako poslanec, ak by bol schválený tento zákon, odmietnem odpovedať nejakému konšpiračnému médiu, tak v tom prípade, v tom prípade zase by som ja mal byť pokutovaný alebo mohol byť pokutovaný, pretože som sa tak rozhodol.
Keď si to čitatelia toho konšpiračného média vyhodnotia, že Dostála nebudeme voliť, lebo nebaví sa s naším médiom, v poriadku, môžu si o mne myslieť niečo zlé, ale nemyslím si, že toto by malo byť upravené zákonom a dokonca pod hrozbou sankcie.
Iné je to v prípade štátnych orgánov. Tam áno, štátne orgány majú komunikovať, majú, majú odpovedať, ale tuto ideme vlastne dať do režimu toho zákona, a to sú tisíce, tisíce verejných funkcionárov, z ktorých, opakujem, niektorí sú súčasťou tých právnických osôb, ktorí už dnes majú tú povinnosť, za ktoré môžu mať, môžu mať napríklad komunikačné alebo tlačové oddelenia, ktoré, ktoré takéto podnet a otázky vybavujú, a teda je asi nadbytočné, aby tú povinnosť mali, mali aj individuálni predstavitelia ich orgánov, aj keď reálne potom asi by to aj tak riešili cez tie tlačové, tlačové oddelenia, a zároveň sú tam, sú tam verejní funkcionári, ktorí sú politici, a majú niesť primárne politickú zodpovednosť za svoje rozhodnutia s tým že, s tým, že potom je tam tá kategória zc), pri ktorej som sa, som sa pristavil a ktorá nám robí problém aj pri samotnom ústavnom zákone o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, lebo hovorí o tom, že sa tá povinnosť... alebo patrí do skupiny verejných funkcionárov štatutárny orgán, alebo člen štatutárneho orgánu, člen riadiaceho orgánu a členovia kontrolného orgánu alebo dozorného orgánu právnických osôb, ktorých do funkcie priamo alebo nepriamo navrhuje alebo ustanovuje štát alebo právnická osoba zo 100 % majetkovou účasťou štátu, čo sú, čo sú teda v tých prvých počiatkoch, keď toto začalo platiť, keď sa to doplnilo do ústavného zákona, tak všetci dotknutí verejní funkcionári ani nevedeli, že sa nich takáto povinnosť vzťahuje, a dostávali pokutu za to, že boli 20 rokov v nejakej funkcii a tá funkcia sa zrazu touto zmenou stala takou, že verejný funkcionár spadá pod ten ústavný zákon a nepodal si pri najbližšej príležitosti majetkové oznámenie, tak hrozila mu pokuta, ak mu ju dal, výbor dal. A niektorí teda ju aj, aj podostávali, čiže strašne, strašne široká skupina, a teda nemyslím si, že nejako podstatne pomôžeme právu na informácie, a teda lepším podmienkam práce novinárov, ak dnešné právo na informácie, ktoré smeruje k právnickým osobám, k štátnym orgánom, rozšírime aj na verejných funkcionárov ako, ako fyzické osoby.
Druhý problematický aspekt toho návrhu vidím, vidím v tom čl. 3, ktorý sa týka priestupkového zákona, už dnes máme v priestupkovom zákone priestupok na úseku práva k informáciám, ktorého sa môže dopustiť ten, kto vedome vydá a zverejní nepravdivé, neúplné informácie, kto poruší povinnosť určenú osobitným predpisom, pričom je tam odkaz na zákon o slobodnom prístupe k informáciám, alebo ten, kto vydaním rozhodnutia alebo vydaním príkazu, alebo iným opatrením zapríčiní porušenie práva na sprístupnenie informácií. A navrhuje sa toto ustanovenie preformulovať, a opäť, opäť sa to teda má týkať aj, samozrejme, tých verejných funkcionárov, o ktorých som hovoril, hovoril v tej prvej časti, ale kým dnes to smeruje k právu na informácie v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám, tak navrhuje sa, aby sa to, tá možnosť sankcionovania a udeľovania, udeľovania pokút za spáchanie priestupku týkalo aj toho práva na informácie, ktoré je v tých mediálnych zákonoch, či už tlačovom, alebo, alebo zákone o vysielaní a retransmisii.
A ja by som naozaj rozlišoval, lebo ono sa, jedno aj druhé sa nazýva právo na informácie, ale právo na informácie v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám je niečo trochu iné ako právo na informácie v zmysle, v zmysle mediálnych zákonov a, samozrejme, že štátne orgány majú korektným spôsobom, čo najúplnejšie, čo najrýchlejšie informovať, ale kým to prvé právo je viac-menej tvrdé právo, že zisťujeme, že či daný orgán štátny disponuje nejakou informáciou alebo nedisponuje, keď tou informáciou disponuje, tak má zo zákona povinnosť takú informáciu poskytnúť, ak nie sú tam nejaké výnimky, pri ktorých sa teda nesprístupnia informácie, alebo pri ktorých sa informácia sprístupňuje iba čiastočne, v tom prípade sa musí vydať rozhodnutie o tom, že sa, že sa informácia nesprístupní, a je tam možnosť opravného prostriedku, je tam možnosť súdneho preskúmania takéhoto, takéhoto rozhodnutia a je to rozhodnutie v správnom konaní, lebo logicky sa vzťahuje na právnické osoby, ktoré majú verejný charakter.
V tomto prípade, v prípade práva na informácie v zmysle nie zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ale v zmysle mediálnych zákonov ide o akési mäkšie právo, lebo tam sa nevydáva rozhodnutie, že neposkytnem denníku XY nejakú informáciu, a dôvodom je, že obsahuje osobné údaje, tam jednoducho sa odpovie alebo neodpovie, nemá to teda ten charakter, že sa vydá rozhodnutie v správnom konaní, ktoré je preskúmateľné, voči ktorému možno podať odvolanie, alebo možno voči nemu podať, podať rozklad, a ak sa tomu odvolaniu alebo rozkladu, teda opravnému prostriedku nevyhovie, tak potom nasleduje možnosť žaloby, správnej žaloby a preskúmania súdom, či toto rozhodnutie bolo alebo nebolo vydané v súlade so zákonom. To si ja veľmi ani neviem predstaviť, že takýmto spôsobom, spôsobom by sa postupovalo v prípade odpovedí na novinárske otázky a opäť, neobhajujem tým neodpovedanie na novinárske otázky, ale, ale myslím si, že pova... svojou povahou to právo, ktoré majú novinári, ktoré majú médiá vo vzťahu k štátnym orgánom, alebo teda iným verejným orgánom, ktoré sú takto definované, je trochu iného charakteru ako právo na informácie, ktoré majú všetci, fyzické osoby, právnické osoby, novinári, bežní občania, poslanci, ktokoľvek vo vzťahu k povinným osobám v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Kým to jedno je, povedal by som, také tvrdé, jasné právo, ktoré by malo byť preskúmateľné, vymožiteľné súdom, ktoré, o ktorom sa rozhoduje v rámci správneho konania, to druhé je skôr v polohe apelu, že áno, máte, máte povinnosť informovať.
A už vôbec si teda neviem predstaviť, akým spôsobom by sa to posudzovalo, ak by došlo aj k rozšíreniu okruhu subjektov, lebo... teda o... o tých verejných funkcionárov, lebo úradník alebo štatutárny zástupca, ktorý rozhodne o tom, že sa neposkytne nejaká informácia, o ktorú, o ktorú si žiadateľ žiada podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, postupuje v rámci správneho konania, a teda môže, môže nejakým spôsobom tú povinnosť porušiť, dá sa to nejako objektívne zhodnotiť, ale akým spôsobom sa bude objektívne hodnotiť či povedzme ja ako poslanec, keď na chodbe ma zastavia tri médiá, ja dvom odpoviem a jednému neodpoviem, alebo niekomu podám neúplnú informáciu, lebo povedzme, že pripravujeme nejaký návrh zákona, nechceme dopredu povedať, že s takýmto návrhom zákona prídeme, no tak sa vyhnem tej odpovedi a v zásade je to poskytnutie neúplnej informácie nejakému médiu a čiže to, čo dnes je podľa môjho názoru jasne aplikovateľné na porušenie zákona o slobodnom prístupe k informáciám, by nefungovalo, ak by sa malo v podstate v nezmenenej forme premietnuť, rozšíriť aj vo vzťahu k právu na informácie, ktoré majú médiá, ktoré majú novinári.
Čiže ešte raz. Uzavriem to. Ja nespochybňujem ten úmysel, ja, ja ho zdieľam, ja si myslím, že aj verejní funkcionári majú byť pripravení odpovedať novinárom, informovať o svojej činnosti a štátne orgány detto, štátne orgány to majú, majú zadefinované, zadefinované priamo v zákone už dnes túto povinnosť, ale vlastne oba piliere, a to tejto novely, ako sú navrhnuté, tak v tej forme, si myslím, že nie sú, nie sú také, aby, aby reálne naplnili ten účel a aby nevytvorili nejaké ďalšie, ďalšie problémy, či už tým, že sa povinnosť vyplývajúca z práva na informácie rozšíri aj na verejných funkcionárov ako fyzické osoby, alebo aj z toho, že sa, že sa, že sa pod režim sankcií nedostane iba porušovanie práva na informácií, ktoré je jasne zadefinované v infozákone, ale aj toho mäkšieho práva, ktoré, ktoré je zadefinované v mediálnych zákonoch. Takže toľko za mňa.
Ďakujem za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave
30.3.2023 o 18:19 hod.
Mgr.
Ondrej Dostál
Videokanál poslanca
Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, rád by som povedal pár slov o návrhu novely zákona o vydavateľoch publikácií a registri v oblasti médií a audiovízie, kde teda v čl. I sa novelizuje tento zákon, v čl. II je zámer novelizovať medzičasom už neaktuálny zákon o vysielaní a retransmisii, takže asi ak by sa dostal do druhého čítania, tak by to bola zmena zákona o mediálnych službách. V čl. III sa novelizuje zákon o priestupkoch, takže, takže máme tu v podstate úpravu troch zákonov, z toho jedna je taká dvojúprava, lebo v podstate aj, aj v tom zákone o vydavateľoch publikácií, aj o... v tom zákone o vysielaní a retransmisii, resp. mediálnych službách, sa má upraviť právo na informácie a rozšíriť sa právo na informácie, ktoré dnes je možné uplatňovať vo vzťahu k orgánom verejnej moci, nimi zriadeným rozpočtovým organizáciám a príspevkovým organizáciám a právnickým osobám zriadeným zákonom, aj na verejných funkcionárov v zmysle ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.
Obdobné ustanovenie existuje potom aj v tom, v tom druhom zákone a tiež sa nazýva právo na informácie, kde obsahom tohto práva je povinnosť orgánov, a teda rozpočtových, príspevkových organizácií a... a... a ďalších právnických osôb zriadených zákonom poskytovať na základe rovnosti vydavateľovi periodickej publikácie, prevádzkovateľovi spravodajského webového portálu a tlačovej agentúre, resp. iným médiám v tom druhom zákone, informácie o svojej činnosti s cieľom pravdivo, včas a všestranne informovať verejnosť. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté. A tu sa navrhuje, aby okrem orgánov a organizácií, teda právnických osôb, mali takúto povinnosť aj fyzické osoby, pretože verejní funkcionári v zmysle ústavného zákona sú fyzické osoby.
Ja v zásade zdieľam zámer predkladateľa dosiahnuť vyššiu mieru informovanosti a takisto považujem za nesprávne, keď niektorý z verejných funkcionárov nejako selektuje systematicky, akože je to nepríjemné najmä pri, povedzme že keď vláda alebo na tlačovkách vlády niekto odmieta odpovedať na, na niektoré otázky, lebo to alebo ono médium mu je nesympatické, a, ale napriek tomu tá forma, ktorou sa to navrhuje, nie som si istý, že je, že je úplne vhodná práve z dôvodu, že dnes to právo, teda to právo na informácie pretransformované na povinnosť orgánov sa týka právnických osôb, kde možno to nejakým spôsobom vymáhať, tu sa navrhuje, aby sa, aby sa to týkalo aj verejných funkcionárov , a teda aby bolo jasné, o čom, o čom sa hovorí, tak má sa to týkať aj týchto verejných funkcionárov: prezidenta, poslancov Národnej rady, členov vlády, vedúcich ústredných orgánov štátnej správy, ktorí nie sú členmi vlády, sudcov Ústavného súdu, predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu, členov Súdnej rady, generálneho prokurátora, špeciálneho prokurátora, verejného ochrancu práv, komisára pre deti, komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu, štátnych tajomníkov, náčelníka generálneho štábu ozbrojených síl, riaditeľa Slovenskej informačnej služby, členov bankovej rady, starostov obcí, primátorov miest, poslancov mestských zastupiteľstiev, a poslancov zastupiteľského mestských častí v Bratislave a Košiciach, predsedov vyšších územných celkov, poslancov zastupiteľského vyšších územných celkov, rektorov verejných vysokých škôl, predsedu a podpredsedu Úradu na ochranu osobných údajov, generálneho riaditeľa RTVS a členov Rady RTVS, generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne a členov Dozornej rady Sociálnej poisťovne, štatutárneho orgánu, alebo členov štatutárneho orgánu Všeobecnej zdravotnej poisťovne a členov Dozornej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne, generálneho riaditeľa Tlačovej agentúry Slovenskej republiky a členov správnej rady tejto agentúry, členov Rady pre vysielanie a retransmisiu, riaditeľa jej kancelárie, predsedu a podpredsedov Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a členov regulačnej rady, predsedu a podpredsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií. Potom je tam zaujímavé písmeno zc), ktoré hovorí, ktoré hovorí, že sa to týka štatutárneho orgánu alebo členov štatutárneho orgánu, členov riadiaceho orgánu, členov kontrolného orgánu alebo dozorného orgánu právnických osôb, ktorých do funkcie priamo alebo nepriamo navrhuje alebo ustanovuje štát alebo právnická osoba so stopercentnou majetkovou účasťou štátu, riaditeľov štátnych podnikov, členov dozornej rady štátneho podniku, generálneho riaditeľa a námestníka generálneho riaditeľa Slovenského pozemkového fondu, prezidenta finančného riaditeľstva, predsedu a členov Správnej rady Ústavu pamäti národa atď., prezidenta a viceprezidentov Policajného zboru, riaditeľa Vojenského spravodajstva, vedúceho Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, Kancelárie Národnej rady, generálnych tajomníkov služobných úradov ústredných orgánov štátnej správy a verejných funkcionárov, ktorí nie sú vymenovaní, ale ak to ustanoví osobitný zákon.
Čiže je to strašne široká skupina verejných funkcionárov a problém, ktorý v tom vidím, je, že časť tých verejných funkcionárov vykonávajú funkcie v orgánoch, ktoré dnes tú povinnosť majú, že ak je nejaký orgán, ktorý má tú povinnosť informovať a teda odpovedať na otázky médií, či už tlačených, elektronických alebo, alebo teda vysielateľov, tak je to také zduplikovanie a zdá sa mi to nadbytočné, že keď si budem niečo, niečo zisťovať od Všeobecnej zdravotnej poisťovne, aby som povedal, povedal ten príklad, prečo zároveň mám túto povinnosť stanoviť aj členovi štatutárneho orgánu Všeobecnej zdravotnej poisťovne a členom Dozornej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne ako individuálnym osobám? Tam je to zdvojené.
A potom sú, potom medzi verejnými funkcionármi sú funkcie, ktoré sú síce verejné funkcie, ale sú to funkcie, povedal by som, politického charakteru, že boli zvolení poslanci Národnej rady alebo boli zvolení poslanci mestského zastupiteľstva a zastupiteľstva vyššieho územného celku, miestneho zastupiteľstva mestskej časti v Bratislave alebo v Košiciach a týchto ideme dávať na roveň, na roveň orgánov štátnej správy alebo, alebo verejnej správy, teda právnických osôb, ktoré majú poskytovať médiám informácie o svojej činnosti.
Ja si to teda neviem celkom dobre predstaviť, že čo to znamená, že individuálny poslanec, že ak neodpovie na nejaký e-mail od, od média, no tak sa vystaví hrozbe sankcie, že spácha, spácha priestupok. A opakujem, môžme, môžme sa baviť o tom, že či je to pekné alebo nepekné, ak predseda vlády neodpovie nejakému médiu, ale iste si vieme predstaviť aj médium, ktoré, ak, ak politik odmietne odpovedať takému médiu, tak povedzme nás dvoch s pánom predkladateľom by to asi, asi nepohoršovalo. Asi sa nezhodneme na výbere, na výbere naprieč politickým spektrom, ale toto je niečo, z čoho by mohla a mala byť vyvodzovaná podľa môjho názoru politická zodpovednosť, že ak Róbert Fico neodpovedá denníku SME alebo Denníku N, mne sa to môže nepáčiť, nejakým čitateľom tých médií sa to môže nepáčiť, nie je to asi správne, ale že by, že by mal byť pre to vystavený hrozbe pokuty, rovnako ako keď, keď ja ako poslanec, ak by bol schválený tento zákon, odmietnem odpovedať nejakému konšpiračnému médiu, tak v tom prípade, v tom prípade zase by som ja mal byť pokutovaný alebo mohol byť pokutovaný, pretože som sa tak rozhodol.
Keď si to čitatelia toho konšpiračného média vyhodnotia, že Dostála nebudeme voliť, lebo nebaví sa s naším médiom, v poriadku, môžu si o mne myslieť niečo zlé, ale nemyslím si, že toto by malo byť upravené zákonom a dokonca pod hrozbou sankcie.
Iné je to v prípade štátnych orgánov. Tam áno, štátne orgány majú komunikovať, majú, majú odpovedať, ale tuto ideme vlastne dať do režimu toho zákona, a to sú tisíce, tisíce verejných funkcionárov, z ktorých, opakujem, niektorí sú súčasťou tých právnických osôb, ktorí už dnes majú tú povinnosť, za ktoré môžu mať, môžu mať napríklad komunikačné alebo tlačové oddelenia, ktoré, ktoré takéto podnet a otázky vybavujú, a teda je asi nadbytočné, aby tú povinnosť mali, mali aj individuálni predstavitelia ich orgánov, aj keď reálne potom asi by to aj tak riešili cez tie tlačové, tlačové oddelenia, a zároveň sú tam, sú tam verejní funkcionári, ktorí sú politici, a majú niesť primárne politickú zodpovednosť za svoje rozhodnutia s tým že, s tým, že potom je tam tá kategória zc), pri ktorej som sa, som sa pristavil a ktorá nám robí problém aj pri samotnom ústavnom zákone o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, lebo hovorí o tom, že sa tá povinnosť... alebo patrí do skupiny verejných funkcionárov štatutárny orgán, alebo člen štatutárneho orgánu, člen riadiaceho orgánu a členovia kontrolného orgánu alebo dozorného orgánu právnických osôb, ktorých do funkcie priamo alebo nepriamo navrhuje alebo ustanovuje štát alebo právnická osoba zo 100 % majetkovou účasťou štátu, čo sú, čo sú teda v tých prvých počiatkoch, keď toto začalo platiť, keď sa to doplnilo do ústavného zákona, tak všetci dotknutí verejní funkcionári ani nevedeli, že sa nich takáto povinnosť vzťahuje, a dostávali pokutu za to, že boli 20 rokov v nejakej funkcii a tá funkcia sa zrazu touto zmenou stala takou, že verejný funkcionár spadá pod ten ústavný zákon a nepodal si pri najbližšej príležitosti majetkové oznámenie, tak hrozila mu pokuta, ak mu ju dal, výbor dal. A niektorí teda ju aj, aj podostávali, čiže strašne, strašne široká skupina, a teda nemyslím si, že nejako podstatne pomôžeme právu na informácie, a teda lepším podmienkam práce novinárov, ak dnešné právo na informácie, ktoré smeruje k právnickým osobám, k štátnym orgánom, rozšírime aj na verejných funkcionárov ako, ako fyzické osoby.
Druhý problematický aspekt toho návrhu vidím, vidím v tom čl. 3, ktorý sa týka priestupkového zákona, už dnes máme v priestupkovom zákone priestupok na úseku práva k informáciám, ktorého sa môže dopustiť ten, kto vedome vydá a zverejní nepravdivé, neúplné informácie, kto poruší povinnosť určenú osobitným predpisom, pričom je tam odkaz na zákon o slobodnom prístupe k informáciám, alebo ten, kto vydaním rozhodnutia alebo vydaním príkazu, alebo iným opatrením zapríčiní porušenie práva na sprístupnenie informácií. A navrhuje sa toto ustanovenie preformulovať, a opäť, opäť sa to teda má týkať aj, samozrejme, tých verejných funkcionárov, o ktorých som hovoril, hovoril v tej prvej časti, ale kým dnes to smeruje k právu na informácie v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám, tak navrhuje sa, aby sa to, tá možnosť sankcionovania a udeľovania, udeľovania pokút za spáchanie priestupku týkalo aj toho práva na informácie, ktoré je v tých mediálnych zákonoch, či už tlačovom, alebo, alebo zákone o vysielaní a retransmisii.
A ja by som naozaj rozlišoval, lebo ono sa, jedno aj druhé sa nazýva právo na informácie, ale právo na informácie v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám je niečo trochu iné ako právo na informácie v zmysle, v zmysle mediálnych zákonov a, samozrejme, že štátne orgány majú korektným spôsobom, čo najúplnejšie, čo najrýchlejšie informovať, ale kým to prvé právo je viac-menej tvrdé právo, že zisťujeme, že či daný orgán štátny disponuje nejakou informáciou alebo nedisponuje, keď tou informáciou disponuje, tak má zo zákona povinnosť takú informáciu poskytnúť, ak nie sú tam nejaké výnimky, pri ktorých sa teda nesprístupnia informácie, alebo pri ktorých sa informácia sprístupňuje iba čiastočne, v tom prípade sa musí vydať rozhodnutie o tom, že sa, že sa informácia nesprístupní, a je tam možnosť opravného prostriedku, je tam možnosť súdneho preskúmania takéhoto, takéhoto rozhodnutia a je to rozhodnutie v správnom konaní, lebo logicky sa vzťahuje na právnické osoby, ktoré majú verejný charakter.
V tomto prípade, v prípade práva na informácie v zmysle nie zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ale v zmysle mediálnych zákonov ide o akési mäkšie právo, lebo tam sa nevydáva rozhodnutie, že neposkytnem denníku XY nejakú informáciu, a dôvodom je, že obsahuje osobné údaje, tam jednoducho sa odpovie alebo neodpovie, nemá to teda ten charakter, že sa vydá rozhodnutie v správnom konaní, ktoré je preskúmateľné, voči ktorému možno podať odvolanie, alebo možno voči nemu podať, podať rozklad, a ak sa tomu odvolaniu alebo rozkladu, teda opravnému prostriedku nevyhovie, tak potom nasleduje možnosť žaloby, správnej žaloby a preskúmania súdom, či toto rozhodnutie bolo alebo nebolo vydané v súlade so zákonom. To si ja veľmi ani neviem predstaviť, že takýmto spôsobom, spôsobom by sa postupovalo v prípade odpovedí na novinárske otázky a opäť, neobhajujem tým neodpovedanie na novinárske otázky, ale, ale myslím si, že pova... svojou povahou to právo, ktoré majú novinári, ktoré majú médiá vo vzťahu k štátnym orgánom, alebo teda iným verejným orgánom, ktoré sú takto definované, je trochu iného charakteru ako právo na informácie, ktoré majú všetci, fyzické osoby, právnické osoby, novinári, bežní občania, poslanci, ktokoľvek vo vzťahu k povinným osobám v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Kým to jedno je, povedal by som, také tvrdé, jasné právo, ktoré by malo byť preskúmateľné, vymožiteľné súdom, ktoré, o ktorom sa rozhoduje v rámci správneho konania, to druhé je skôr v polohe apelu, že áno, máte, máte povinnosť informovať.
A už vôbec si teda neviem predstaviť, akým spôsobom by sa to posudzovalo, ak by došlo aj k rozšíreniu okruhu subjektov, lebo... teda o... o tých verejných funkcionárov, lebo úradník alebo štatutárny zástupca, ktorý rozhodne o tom, že sa neposkytne nejaká informácia, o ktorú, o ktorú si žiadateľ žiada podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, postupuje v rámci správneho konania, a teda môže, môže nejakým spôsobom tú povinnosť porušiť, dá sa to nejako objektívne zhodnotiť, ale akým spôsobom sa bude objektívne hodnotiť či povedzme ja ako poslanec, keď na chodbe ma zastavia tri médiá, ja dvom odpoviem a jednému neodpoviem, alebo niekomu podám neúplnú informáciu, lebo povedzme, že pripravujeme nejaký návrh zákona, nechceme dopredu povedať, že s takýmto návrhom zákona prídeme, no tak sa vyhnem tej odpovedi a v zásade je to poskytnutie neúplnej informácie nejakému médiu a čiže to, čo dnes je podľa môjho názoru jasne aplikovateľné na porušenie zákona o slobodnom prístupe k informáciám, by nefungovalo, ak by sa malo v podstate v nezmenenej forme premietnuť, rozšíriť aj vo vzťahu k právu na informácie, ktoré majú médiá, ktoré majú novinári.
Čiže ešte raz. Uzavriem to. Ja nespochybňujem ten úmysel, ja, ja ho zdieľam, ja si myslím, že aj verejní funkcionári majú byť pripravení odpovedať novinárom, informovať o svojej činnosti a štátne orgány detto, štátne orgány to majú, majú zadefinované, zadefinované priamo v zákone už dnes túto povinnosť, ale vlastne oba piliere, a to tejto novely, ako sú navrhnuté, tak v tej forme, si myslím, že nie sú, nie sú také, aby, aby reálne naplnili ten účel a aby nevytvorili nejaké ďalšie, ďalšie problémy, či už tým, že sa povinnosť vyplývajúca z práva na informácie rozšíri aj na verejných funkcionárov ako fyzické osoby, alebo aj z toho, že sa, že sa, že sa pod režim sankcií nedostane iba porušovanie práva na informácií, ktoré je jasne zadefinované v infozákone, ale aj toho mäkšieho práva, ktoré, ktoré je zadefinované v mediálnych zákonoch. Takže toľko za mňa.
Ďakujem za pozornosť.
Rozpracované
18:39
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:39
Miroslav SujaJa si myslím, že tento zákon je zlý, a v žiadnom prípade ho nepodporíme, najlepšie by ho bolo úplne stiahnuť alebo zrušiť, lebo toto, nerozumiem tomu. Vláda nedá právnu analýzu na MiG-y 29 a my ako poslanci máme odpovedať? Však kde sme?
Predkladateľ by sa mal zamyslieť, keď predkladá takýto nejaký zákon, že či je vôbec vykonateľný, alebo aké následky to bude mať.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
30.3.2023 o 18:39 hod.
PaedDr. Mgr.
Miroslav Suja
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Musím vo veľa veciach súhlasiť s predrečníkom, je ťažko povedať, že čo je pravdivá informácia. Pravdivo informovať. Kto rozhodne, čo je pravda? Lebo pre niektoré médiá je pravda jedna, pre iné je niečo úplne iné. O 180 stupňov obrátené. Takisto ako pri právnikoch. Majú iný názor. Takže čo je pravda? Ja si myslím, že podľa mňa je toto právne ko..., že neinformoval som pravdivo. Pozrite sa, čo píšu novinári. Veľmi dobre vieme, že veľakrát sú jednostranne zaujatí. Koľko to tisíc ľudí postihne? Možno 10-tisíc, čo budú musieť na to reagovať? A teraz rôzni novinári alebo blogeri, tým všetkým sa bude musieť odpovedať, a keď sú nejaké témy, ktoré sú exponované, tak vás môžu zasypať tisícami otázok a vám to zničí život, to je šikana, lebo budete musieť na to odpovedať. Ako sa s týmto vysporiadame?
Ja si myslím, že tento zákon je zlý, a v žiadnom prípade ho nepodporíme, najlepšie by ho bolo úplne stiahnuť alebo zrušiť, lebo toto, nerozumiem tomu. Vláda nedá právnu analýzu na MiG-y 29 a my ako poslanci máme odpovedať? Však kde sme?
Predkladateľ by sa mal zamyslieť, keď predkladá takýto nejaký zákon, že či je vôbec vykonateľný, alebo aké následky to bude mať.
Rozpracované
18:41
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:41
Eduard KočišNerozumiem, z akého dôvodu alebo z akého titulu, alebo vlastne prečo pán predkladateľ prišiel s týmto návrhom zákona, aj keď možno dá sa sčasti pochopiť jeho...
Nerozumiem, z akého dôvodu alebo z akého titulu, alebo vlastne prečo pán predkladateľ prišiel s týmto návrhom zákona, aj keď možno dá sa sčasti pochopiť jeho novinárska minulosť, ale naozaj si nedokážem predstaviť, aby poslanec od mestského zastupiteľstva, obecného zastupiteľstva, vyššieho územného celku až po poslanca Národnej rady a všetci ostatní verejní funkcionári museli odpovedať naozaj na psychootázky psychonovinárov alebo nejakých pseudoblogerov, ktorí ich dokážu, ak ich nenávidia, nesúhlasia s ich politickým názorom alebo politickou orientáciou, dokážu ich zasypať desaťtisícami otázok, a tento človek, či je poslanec na malej obci, alebo v pléne Národnej rady Slovenskej republiky, sa jednoducho pod nejakou hrozbou pokuty môže aj zblázniť. Jednoducho nebude robiť nič iné a bude odpovedať na sprostosti od rána do večera. Novinári nie sú podľa môjho názoru žiadna chránená zver alebo nejaký naddruh človeka, ktorým by sa na území Slovenskej republiky ubližovalo, práve naopak.
Novinári vyvolávajú tie najväčšie vášne a novinári na území Slovenskej republiky v mnohých televíziách a v mnohých denníkoch sú práve tí, ktorí neustále klamú, neustále podsúvajú svoje názory a mali by byť nestranní. Ale ich profesionálna redaktorsko-novinárska etika zostala niekde za kopcami Kamčatky a budú sa hrať na tých najväčších demokratov, ktorým je ubližované, ktorí sa tu cítia zle, ktorí sa tu cítia nepríjemne, no proste hanba.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
30.3.2023 o 18:41 hod.
PhDr.
Eduard Kočiš
Videokanál poslanca
Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pokutovanie verejných funkcionárov za nedostatočné alebo nedôsledné, či nedôstojné odpovedanie na ich otázky, tak toto, musím naozaj povedať, že je to taký psychoúlet, rovnako ako na tomto zákone by si zgustli ďalší psychonovinári.
Nerozumiem, z akého dôvodu alebo z akého titulu, alebo vlastne prečo pán predkladateľ prišiel s týmto návrhom zákona, aj keď možno dá sa sčasti pochopiť jeho novinárska minulosť, ale naozaj si nedokážem predstaviť, aby poslanec od mestského zastupiteľstva, obecného zastupiteľstva, vyššieho územného celku až po poslanca Národnej rady a všetci ostatní verejní funkcionári museli odpovedať naozaj na psychootázky psychonovinárov alebo nejakých pseudoblogerov, ktorí ich dokážu, ak ich nenávidia, nesúhlasia s ich politickým názorom alebo politickou orientáciou, dokážu ich zasypať desaťtisícami otázok, a tento človek, či je poslanec na malej obci, alebo v pléne Národnej rady Slovenskej republiky, sa jednoducho pod nejakou hrozbou pokuty môže aj zblázniť. Jednoducho nebude robiť nič iné a bude odpovedať na sprostosti od rána do večera. Novinári nie sú podľa môjho názoru žiadna chránená zver alebo nejaký naddruh človeka, ktorým by sa na území Slovenskej republiky ubližovalo, práve naopak.
Novinári vyvolávajú tie najväčšie vášne a novinári na území Slovenskej republiky v mnohých televíziách a v mnohých denníkoch sú práve tí, ktorí neustále klamú, neustále podsúvajú svoje názory a mali by byť nestranní. Ale ich profesionálna redaktorsko-novinárska etika zostala niekde za kopcami Kamčatky a budú sa hrať na tých najväčších demokratov, ktorým je ubližované, ktorí sa tu cítia zle, ktorí sa tu cítia nepríjemne, no proste hanba.
Rozpracované
18:43
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:43
Tomáš TarabaBlanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec Taraba, reagujete na predrečníka, však?
Taraba, Tomáš, poslanec NR SR
... by sme... To je jedno, nechcem ísť do rozpravy... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Dobre, však vy...
Taraba, Tomáš, poslanec NR SR
No a... (Povedané so smiechom.) No a my sme tu dnes mali teda hodinu otázok ako teda poslanci a Eduard Heger sem neprišiel. Z tej strany Demokrati sem neprišiel de facto ani jeden minister, bol tu len, bola tu že absolútna ignorácia, a vy dôjdete s návrhom zákona, aby, aby poslanci museli odpovedať pod hrozbou nieže len pokút, ale, ale vlastne priestupku na otázky novinárov, teraz ako budete hodnotiť, či tá odpoveď bola dostatočná. Však to je, to je taký toto nezmysel celé, ako, ako to je skoncipované, a naozaj ja neviem, že či tam je to odraz toho, toho názvu, že Demokrati, že potrebujete tieto totalitné veci stále pretláčať, ale to je nevykonateľné, toto, od A po Z, a ak teda chcete odpovedať Infovojne, Hlavným správam a podobne, robte to aj bez toho, aby tento zákon musel byť prijatý, pretože vy neodpovedáte. My odpovedáme, kto nás zastaví, ale vy by ste najradšej tú druhú scénu absolútne umlčali a vypli.
Takže toto je ten rozdiel a na to ani zákon netreba.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
30.3.2023 o 18:43 hod.
Ing. Mgr.
Tomáš Taraba
Videokanál poslanca
Pán Kollár, vy ste mali zostať podľa mňa pri Dzurindovi radšej ako pri Hegerovi, lebo tento návrh zákona nemôže predkladať strana Demokrati, ktorá chcela zavrieť ústa všetkým slovenským opozičným médiám. Ja si pamätám, ešte pred rokom by ste najradšej povypínali facebooky, povypínali by ste médiá, zostali by tu len tie vaše a teraz prichádzate s návrhom zákona, aby mal politik povinnosť každému jednému médiu odpovedať, teda tým asi myslíte len Denník N, SME, Aktuality. Či vy budete odpovedať Hlavným správam, to chcete povedať, Infovojne, budete to robiť, keď váš premiér tu dnes, viete, jak odignoroval poslancov? My sme mali hodinu otázok... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec Taraba, reagujete na predrečníka, však?
Taraba, Tomáš, poslanec NR SR
... by sme... To je jedno, nechcem ísť do rozpravy... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Dobre, však vy...
Taraba, Tomáš, poslanec NR SR
No a... (Povedané so smiechom.) No a my sme tu dnes mali teda hodinu otázok ako teda poslanci a Eduard Heger sem neprišiel. Z tej strany Demokrati sem neprišiel de facto ani jeden minister, bol tu len, bola tu že absolútna ignorácia, a vy dôjdete s návrhom zákona, aby, aby poslanci museli odpovedať pod hrozbou nieže len pokút, ale, ale vlastne priestupku na otázky novinárov, teraz ako budete hodnotiť, či tá odpoveď bola dostatočná. Však to je, to je taký toto nezmysel celé, ako, ako to je skoncipované, a naozaj ja neviem, že či tam je to odraz toho, toho názvu, že Demokrati, že potrebujete tieto totalitné veci stále pretláčať, ale to je nevykonateľné, toto, od A po Z, a ak teda chcete odpovedať Infovojne, Hlavným správam a podobne, robte to aj bez toho, aby tento zákon musel byť prijatý, pretože vy neodpovedáte. My odpovedáme, kto nás zastaví, ale vy by ste najradšej tú druhú scénu absolútne umlčali a vypli.
Takže toto je ten rozdiel a na to ani zákon netreba.
Rozpracované
18:45
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:45
Ondrej DostálPán poslanec Suja, kto rozhodne, čo je pravda, no ako to je taká dosť veľká relativizácia, lebo, samozrejme, že sú veci, ktoré sú vecou názoru, ale existuje pravda a lož. Čiže áno, niektoré veci sa dajú povedať, že sú pravdivé alebo nepravdivé.
Zasypať tisícmi otázok, tak to už...
Pán poslanec Suja, kto rozhodne, čo je pravda, no ako to je taká dosť veľká relativizácia, lebo, samozrejme, že sú veci, ktoré sú vecou názoru, ale existuje pravda a lož. Čiže áno, niektoré veci sa dajú povedať, že sú pravdivé alebo nepravdivé.
Zasypať tisícmi otázok, tak to už dnes je možné, nemusia politici odpovedať, to je fakt, ale áno, napr. štátne orgány sú povinné odpovedať už dnes. Čiže ak by toto platilo, no tak áno, samozrejme, aj štátne orgány by boli zasypávané. Tento argument sa s obľubou používa aj podľa záko... proti zákonu o slobodnom prístupe k informáciám, lebo áno, sú nejaké kverulanti, ktorý zasypávajú nejaké povinné osoby, ale to nie je dôvod, aby neexistoval zákon o slobodnom prístupe k informáciám.
Pán poslanec Kočiš, netýka sa to poslancov na malej obci, ústavný zákon sa vzťahuje teda na poslancov mestských, krajských zastupiteľstiev a miestnych častí v Bratislave a Košiciach, ale nie obecných zastupiteľstiev.
A nesúhlasím ani s tým vaším pohľadom, že však novinári nie sú chránená zver, ktorej by sa tu ubližovalo. Na novinárov útočia systematicky politici, vrcholní politici. Na novinárov útočil napr. Marián Kočner a mali sme tu vraždu novinára pred piatimi rokmi a jeho, jeho snúbenice. Na novinárov útočil Fico, kým bol premiérom, aj neskôr, Igor Matovič, kým bol premiérom, aj neskôr, takže zase, zase netvárme sa, že úplne všetko je v poriadku.
Naopak, je, je tu problém, ako sa politici správajú voči, voči novinárom. Čiže ten problém tu evidentne je.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
30.3.2023 o 18:45 hod.
Mgr.
Ondrej Dostál
Videokanál poslanca
Ďakujem. No ja som vo svojom vystúpení kritizoval niektoré aspekty toho návrhu zákona, tak v odpovediach na faktické poznámky sa ho pokúsim trošku obhájiť.
Pán poslanec Suja, kto rozhodne, čo je pravda, no ako to je taká dosť veľká relativizácia, lebo, samozrejme, že sú veci, ktoré sú vecou názoru, ale existuje pravda a lož. Čiže áno, niektoré veci sa dajú povedať, že sú pravdivé alebo nepravdivé.
Zasypať tisícmi otázok, tak to už dnes je možné, nemusia politici odpovedať, to je fakt, ale áno, napr. štátne orgány sú povinné odpovedať už dnes. Čiže ak by toto platilo, no tak áno, samozrejme, aj štátne orgány by boli zasypávané. Tento argument sa s obľubou používa aj podľa záko... proti zákonu o slobodnom prístupe k informáciám, lebo áno, sú nejaké kverulanti, ktorý zasypávajú nejaké povinné osoby, ale to nie je dôvod, aby neexistoval zákon o slobodnom prístupe k informáciám.
Pán poslanec Kočiš, netýka sa to poslancov na malej obci, ústavný zákon sa vzťahuje teda na poslancov mestských, krajských zastupiteľstiev a miestnych častí v Bratislave a Košiciach, ale nie obecných zastupiteľstiev.
A nesúhlasím ani s tým vaším pohľadom, že však novinári nie sú chránená zver, ktorej by sa tu ubližovalo. Na novinárov útočia systematicky politici, vrcholní politici. Na novinárov útočil napr. Marián Kočner a mali sme tu vraždu novinára pred piatimi rokmi a jeho, jeho snúbenice. Na novinárov útočil Fico, kým bol premiérom, aj neskôr, Igor Matovič, kým bol premiérom, aj neskôr, takže zase, zase netvárme sa, že úplne všetko je v poriadku.
Naopak, je, je tu problém, ako sa politici správajú voči, voči novinárom. Čiže ten problém tu evidentne je.
Rozpracované
18:47
Na verejné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Rady pre mediálne služby bolo v opakovanej voľbe vydaných a poslanci si osobne prevzali 127 hlasovacích lístkov, teda na opakovanej voľbe bolo prítomných 127 poslancov. Po...
Na verejné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Rady pre mediálne služby bolo v opakovanej voľbe vydaných a poslanci si osobne prevzali 127 hlasovacích lístkov, teda na opakovanej voľbe bolo prítomných 127 poslancov. Po vykonaní verejného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že vo verejnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Rady pre mediálne služby všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 127 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 3 neplatné a 124 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že:
- za pani Andreu Erdošovú hlasoval 1 poslanec, proti 12, zdržalo sa 111,
- za pána Figuru nehlasoval nikto, proti hlasovalo 12, zdržalo sa 112,
- za pána Kasardu hlasovalo 34 poslancov, proti 12, zdržalo sa 78,
- za pána Zoltána Peka nehlasoval žiaden poslanec, 13 hlasovalo proti, 111 sa zdržalo,
- za pána Vladimíra Repčíka nehlasoval žiaden poslanec, 12 bolo proti, zdržalo sa 112,
- za pána Tomáša Sasáka nehlasoval žiaden poslanec, 12 bolo proti, 112 sa zdržalo,
- za pána Milana Sedláčeka hlasovalo 51 poslancov za, 4 proti, zdržalo sa 69.
- za pani Natašu Slávikovú hlasovali 2 poslanci, 12 bolo proti, zdržalo sa 110.
- za pani Máriu Tóthovú Šimčákovú hlasoval 1 poslanec, 12 bolo proti, 111 sa zdržalo.
- za pána Romana Vavra, nehlasoval žiaden poslanec, 12 bolo proti, zdržalo sa 112.
- za pána Andreja Zmečeka hlasovalo 35 poslancov, 9 boli proti a 80 sa zdržalo.
Na voľbu člena Rady pre mediálne služby je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že vo verejnom hlasovaní nebol zvolený žiaden z navrhovaných kandidátov.
Overovatelia poverujú...
Tak keďže člen rady nebol zvolený, vykoná sa nová voľba.
Overovatelia poverujú svojho člena Miloša Svrčeka oznámiť výsledok hlasovania v Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem.
Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, prečítam zápisnicu o výsledku verejného hlasovania o návrhu na voľbu člena Rady pre mediálne služby, ktoré sa konalo 30. marca 2023, jednalo sa o opakovanú voľbu.
Na verejné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Rady pre mediálne služby bolo v opakovanej voľbe vydaných a poslanci si osobne prevzali 127 hlasovacích lístkov, teda na opakovanej voľbe bolo prítomných 127 poslancov. Po vykonaní verejného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že vo verejnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Rady pre mediálne služby všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 127 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 3 neplatné a 124 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že:
- za pani Andreu Erdošovú hlasoval 1 poslanec, proti 12, zdržalo sa 111,
- za pána Figuru nehlasoval nikto, proti hlasovalo 12, zdržalo sa 112,
- za pána Kasardu hlasovalo 34 poslancov, proti 12, zdržalo sa 78,
- za pána Zoltána Peka nehlasoval žiaden poslanec, 13 hlasovalo proti, 111 sa zdržalo,
- za pána Vladimíra Repčíka nehlasoval žiaden poslanec, 12 bolo proti, zdržalo sa 112,
- za pána Tomáša Sasáka nehlasoval žiaden poslanec, 12 bolo proti, 112 sa zdržalo,
- za pána Milana Sedláčeka hlasovalo 51 poslancov za, 4 proti, zdržalo sa 69.
- za pani Natašu Slávikovú hlasovali 2 poslanci, 12 bolo proti, zdržalo sa 110.
- za pani Máriu Tóthovú Šimčákovú hlasoval 1 poslanec, 12 bolo proti, 111 sa zdržalo.
- za pána Romana Vavra, nehlasoval žiaden poslanec, 12 bolo proti, zdržalo sa 112.
- za pána Andreja Zmečeka hlasovalo 35 poslancov, 9 boli proti a 80 sa zdržalo.
Na voľbu člena Rady pre mediálne služby je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že vo verejnom hlasovaní nebol zvolený žiaden z navrhovaných kandidátov.
Overovatelia poverujú...
Tak keďže člen rady nebol zvolený, vykoná sa nová voľba.
Overovatelia poverujú svojho člena Miloša Svrčeka oznámiť výsledok hlasovania v Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem.
Rozpracované