90. schôdza

Ďakujem vám veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ten kľúčový problém, a začnem hneď takto v mojom vyjadrení k tomuto návrhu zákona, je tak, ako povedal môj predrečník pán poslanec Dostál, je, že my sa tu tvárime, že ideme týmto návrhom zákona riešiť, čo riešiť nejdeme. Vo vyjadreniach aj pána ministra je, že áno, ideme niečo ponúknuť aj párom rovnakého pohlavia, ale ja som nenašla v dôvodovej správe ani raz pár rovnakého pohlavia. Je tam použitý pojem nezosobášené páry, ale ako keby sme sa to báli povedať, že proste áno, žijú tu s nami ľudia, ktorí sú v pároch rovnakého pohlavia. Áno, naozaj tu s nami žijú. Majú rovnakú dôstojnosť, ako ju máme my, len niektorí z nás majú problém asi aj tento pojem povedať. Takže ak prichádzame s návrhom zákona, ktorý by mal byť pre nich, tak sa to bojíme povedať či už v texte, alebo v dôvodovej správe, proste radšej to nepovedzme, lebo náhodou, neviem, niekomu by sa to nemuselo páčiť.
Ak chceme naozaj niečo urobiť pre ľudí, s ktorými žijeme spoločne v tejto spoločnosti, v iných spoločnostiach, pretože tak, ako je väčšinová spoločnosť a je nejako sexuálne orientovaná, tak potom sú aj menšiny, ktoré teda nie sú tak orientované sexuálne, ako je orientovaná väčšina, ale žijeme tu spolu a chceme, aby sa nám tu všetkým žilo dobre a chceme vzájomne si prejavovať dôstojnosť a rešpekt, tak potom aj právo by malo jednoznačne tomu svedčiť a mali by sme mať k tomu aj zákonnú právnu úpravu a nemali by sme si vystačiť len tým, že máme v ústave zákaz diskriminácie. Teda každému priznať jeho práva bez ohľadu na to, akého je pohlavia, akej je sexuálnej orientácie, rodovej identity. Jednoducho každému priznať všetky práva, aby tu mohol žiť dôstojne a s rešpektom.
A teraz tu prichádza právna úprava, ktorá by teda mala menšine priniesť nejaké práva, ktoré sme zatiaľ neboli schopní jej uznať a my sa to bojíme povedať či už v texte právnej úpravy, alebo dôvodovej správe. Ja som tam nič také nenašla, z čoho by toto bolo zrejmé. Nič.
Súčasne platí, že tá právna úprava je zaujímavá. Je naozaj zaujímavá, pretože rieši životné situácie, ktoré nerieši naša právna úprava, mali by byť riešené už dávno v súkromnom práve, bola k tomu komplexne pripravovaná, pripravovaný text pre nový Občiansky zákonník, ktorý mal riešiť, samozrejme, že rôzne situácie pre ľudí, ktoré sa vyskytnú v ťažších situáciách, napríklad preto, že sa im zhoršuje zdravotný stav, a potenciálne toto by mohla byť právna úprava, ktorá by takýmto ľuďom niečo poskytla. Ale nemôžeme sa tváriť, že tá právna úprava niečo prináša párom rovnakého pohlavia. Proste neprináša. Neprináša im. Neprináša. Prináša niečo úplne iné. A takáto právna úprava je podľa mňa zmätočná. Pretože my sa tvárime, že niečo nám prináša, čo nám neprináša. Prináša nám nejakú dôstojnosť pre ľudí, ktorí žijú v pároch ako páry rovnakého pohlavia? No, neprináša nám pre nich nič. Oni nebudú využívať túto právnu úpravu. No nebudú. Nebude jeden druhého označovať za dôverníka. Veď je to smiešne. Veď je to nerovnocenné postavenie medzi nimi. Tu nejde o to, že by pár prišiel a niečo niekde prehlásil. Takéto nič im nedávame. My vlastne jednu z tých osôb vlastne dávame do nadradeného postavenia ako toho, ktorý dáva dôveru druhému, a z ničoho nevyplýva, že tá druhá osoba jemu bude dávať dôveru. To znamená, že predpokladám, že obidvaja prídu a vzájomne si teda prejavia dôveru. Už tento konštrukt sám osebe je proste pochybný. Je pochybný. A v tomto je tá právna úprava zmätočná.
A je urážlivá. Je urážlivá, že vlastne sa tvárime, že niečo prinášame aj s ohľadom na vraždu, ktorá sa stala na Zámockej, ale nič neprináša. A osobitne s ohľadom na tú vraždu by sme mohli mať trošku cit k tomu, čo prinášame, ako to komunikujeme, a byť, v tomto by sme mohli byť naozaj otvorení. Nie, neprinášame vám vôbec zlepšenie vašej situácie, ale prinášame zlepšenie pre iné životné situácie. Tak nech sa páči, tak to povedzme. Lebo takto to je. Toto nie je právna úprava, ktorá niečo prináša párom rovnakého pohlavia. Im neprináša nič. Nič im neprináša. Ale rieši potenciálne rôzne životné situácie, ale vydáva sa za právnu úpravu, ktorá rieši niečo iné. A to sa mi na tom celom najviac nepáči.
A preto sa domnievam tak ako môj predrečník, že je namieste to vrátiť predkladateľovi, aby sa teda zamyslel, čo chce priniesť do parlamentu, či chce priniesť riešenie rôznych životných situácií, tak nech to potom pomenuje, že teda ktoré životné situácie, pre koho, ale nie je to pre nezosobášené páry. Pre nich, pre páry rovnakého pohlavia toto nič nerieši. Tak sa na to netvárme. Tak nerobme zmätočnú... Prosím? (Reakcia navrhovateľa.) No, ja som si čítala, čo to rieši, a čítala som si aj dôvodovú správu a hovorím, že je to zmätočný materiál. A fakticky urážlivý pre tých, pre koho sa tvárime, že táto právna úprava by mala niečo priniesť.
Takže s ohľadom na to sa domnievam, že mali by sme prijímať právnu úpravu, ktorá je jasná, čomu má slúžiť, komu má slúžiť. Nevydávajme niečo za... za prikrytie sa, že riešime nejaký problém, ktorý tu v spoločnosti máme, lebo ho neriešime. Riešime niečo iné. Je to zaujímavé, je namieste sa tomu venovať, ale nie je to to, za čo to vydávame. A táto falošná hra ma naozaj osobitne vyrušuje. Osobitne ma vyrušuje dnes, keď by sme mali byť citliví už k tomu, aby sme sa ako spoločnosť ďalej posunuli a mohli by sme mať naozaj, si myslím, že už odvahu si povedať, že áno, žijeme v spoločnosti, kde rešpektujeme, že sme rôzni, a je to prínosom pre našu spoločnosť, máme z toho radosť, máme z toho aj prospech, že sa nám tu spolu darí a že vzájomne si prejavujeme rešpekt a úctu, ale tak by mali tomu náležať aj právne predpisy, ktoré prinášame do parlamentu, a tomu tak v tomto prípade nie je. Takže preto mám aj problém s podporou tohto návrhu zákona a je namieste a asi najlepšie to vrátiť predkladateľovi.
Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pani poslankyne Kolíkovej deväť faktických poznámok. Končím možnosť prihlásiť sa s ďalšími faktickými poznámkami.
Ako prvá pani poslankyňa Monika Kozelová.

Aha, tak už ide.
Nemôžem povedať, že by som nesúhlasila s tým, čo ste povedali, pani bývalá ministerka, a je to pravda, že riešiť to iba, iba vyhlásením a riešiť LGBT páry iba vyhlásením je z môjho hľadiska smiešne. Na druhej strane ale musím povedať, že sa o tom bavíme tri roky, aj vy ste boli ministerka a neurobili sme nič za celú tú dobu. Je mi to, je mi to naozaj, naozaj veľmi ľúto.
Na druhej strane chápem ten zákon a, ale opakujem aj vám, pán minister, že súhlasím s tým, čo pani poslankyňa Kolíková povedala. Na druhej strane rieši aj kopec iných vecí a v tom to beriem ako pozitívum, pretože to jednoducho bolo potrebné urobiť. Otázne je, že do akej miery, do akej šírky. Ale to je skutočne na diskusiu. Ja nie som právnik, ale vrátim sa aj k tomu, čo povedala pani poslankyňa Hatráková, lebo tam je naozaj potrebné, aby sme urobili obrovský krok dopredu.
A čo sa detí týka, aby sme naozaj pouvažovali aj nad tým, že tým zákonným zástupcom skutočne môže byť aj človek, s ktorým to dieťa vyrastá a ktorý nie je nijak biologicky spojený s dieťaťom. Čiže otázka je, či je možné ešte pristúpiť k nejakým pozmeňovákom. Možno tie by nejakú časť vyriešili. Ale opakujem a znova súhlasím s pani poslankyňou Kolíkovou, že je potrebný zákon pre LGBT komunitu.
Ďakujem.

Pán poslanec Marek Šefčík.

Ďakujem pekne za slovo. Vopred sa ospravedlňujem, že nie som právnik a zareagovať chcem len obyčajnou elementárnou logikou.
Pani poslankyňa, vy ste povedali, že... alebo takto sa opýtam, ak je zákon upravený pre ľudí bez ohľadu na to, do akej skupiny patria, teda pre všetkých, a rieši situácie, rôzne situácie pre všetkých, tak načo tam explicitne špecifikovať jednu konkrétnu skupinu? Načo? Mne to absolútne nedáva zmysel. A vy ste vyhlásili, že tento zákon pre páry rovnakého pohlavia nič nerieši a hneď následne na to, že nebudú oni jeden druhého označovať za dôverníka. Tak ak chcem, aby mi zákon pomohol, ak úprimne chcem riešiť svoju životnú situáciu, nech je akákoľvek, tak stačí jeden krok, že označím teba za dôverníka, ty označíš mňa a môžme riešiť tie situácie. A zákon nám pomôže. Čiže zákon rieši tie situácie, niektoré konkrétne, ktoré pán minister spomínal.
Pani ministerka, exministerka teda a poslankyňa, vy chcete vtesnať do zákona niečo, čo tam nevyhnutne netreba vtesnať. Ja si myslím, že tam netreba konkrétne túto skupinu vtesnať, keď je zahrnutá ako podmnožina niektorých iných prípadov. Prepáčte, len som logicky na to išiel, na to, čo ste hovorili.
Ďakujem.

Pán poslanec Martin Beluský.

Ďakujem za slovo.
Pani poslankyňa, priznám sa, že trošku som prekvapený z toho, akým spôsobom sa táto rozprava vyvinula, že ste kritizovali pána ministra, lebo v minulosti, keď tu boli podobné alebo iné návrhy zákonov, ktoré riešili tieto páry osôb rovnakého pohlavia, tak tam sa ten parlament polarizoval jednoznačne, proste tá konzervatívna alebo konzervatívnejšia časť, tá liberálnejšia časť. A viac-menej v minulosti sme aj, myslím, že naposledy to bol pán Valášek, sme tie zákony proste odmietli, lebo momentálne také je nastavenie parlamentu. Ale teraz to vyzerá byť opačne, že ako keby, ako keby aj to liberálne, aj to konzervatívne spektrum s tým nesúhlasí. Veď ja som si tiež zachytil vyjadrenia tie konzervatívne, napríklad KBS-ky, ktorá to odmietla, verejný ochranca práv to odmietol, ale napríklad aj Inakosť, ktorá teda patrí medzi zástancov tejto skupiny, to tiež odmietla. Takže som teda prekvapený a teraz som zvedavý, akým spôsobom sa bude táto rozprava vyvíjať, resp. potom to hlasovanie. Každopádne za nás môžem povedať, že my to, samozrejme, nepodporíme, ani iné návrhy, ktoré by mali smerovať k tým, k tomu, aby sa osobám rovnakého pohlavia dávali nejaké väčšie práva, ako sú momentálne aj priznané.
Takže ďakujem pekne za váš príspevok.

Pani poslankyňa Jarmila Vaňová.

Ďakujem za slovo.
Človek nemusí byť právnikom na to, aby, aby dokázal dať právo, ľudské právo každému inému človeku bez ohľadu či na vierovyznanie, na rasu, na, aj na sexuálnu orientáciu. Ja osobne vychádzam z informácií, ktoré mám z terénu a ktoré vlastne mnohí poslanci tiež určite ste dostali do mailových schránok, to, že samotná LGBT komunita nevidí ako nejakú, nejaký, nejakú väčšiu, alebo proste nedostáva týmto zákonom to, čo očakáva a čo si myslím osobne, že na to má aj právo očakávať. Pretože ja keby som sa napríklad vydávala, tak tiež by mi nestačila nejaká dôverníčka, hej? Takže je to aj o tom. A myslím si, že nemali by sme byť tak rigidní alebo tak homofóbni v tom, aby sme sa obávali niečoho, čo nám vôbec nijako neubližuje. A vyspelosť krajiny alebo to, ja vnímam osobne, že ľudské práva na Slovensku sú častokrát na okraji záujmu. A vidím to aj na ľudskoprávnom výbore, aj pri rôznych iných aktivitách a ja som človek, ktorý, ktorý háji ľudské práva pre každého, preto naozaj si myslím, že je dôležité o tom hovoriť a je dôležité konečne priznať týmto ľuďom to miesto v spoločnosti, ktoré im patrí, pretože aj oni sú prínosom pre spoločnosť.
Ďakujem.

Pán poslanec Ľuboš Krajčír.