90. schôdza

Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu. Písomnú prihlášku som neobdržal do rozpravy, dávam možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Pán poslanec Urban, pani poslankyňa Sulanová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Ako prvý pán poslanec Urban.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, ja len v krátkosti k tomuto návrhu zákona, ktorý teda upravuje preskripciu liekov viazaných na odborného lekára. Vieme, prečo vznikla aj táto úprava alebo teda novelizácia tohto zákona, keďže sa už rok potýkame s problémami s preskripciou liekov na doporučenie odborného lekára. Čiže ja to vítam, že teda praktický lekár bude môcť znova predpisovať lieky na doporučenie praktického lekára (správne "odborného lekára", pozn. red.), ale vadí mi tam, že je tam formulácia len po dobu maximálne troch mesiacov. Predtým to bývalo dlhšie, vlastne až do ďalšej kontroly alebo bolo to na pol roka, aj v podstate na rok sa dalo písať tieto lieky, teraz musí ten odborný lekár písať prakticky opakovaný recept na celé obdobie od kontroly ku kontrole. Ja si myslím, že tie tri mesiace je málo, pretože po tých troch mesiacoch odborný lekár odporučí ten liek, tri mesiace to píše praktický lekár a po tých troch mesiacoch musí znova pacient vyhľadať odborného lekára – kardiológa, neurológa, gastroenterológa – a znova mu to musí ten odborný lekár odporučiť na dobu ďalšie tri mesiace. Ja si myslím, že malo by to byť aspoň, minimálne na šesť mesiacov. Sami vieme, že tých odborných lekárov nemáme veľa a tým, že dáme mu tie kontroly pacientovi každé tri mesiace, tak zase zahltíme ten systém odborných lekárov, ktorých nemáme. Čiže myslím si, že tých šesť mesiacov doporučiť tú liečbu, ktorú by následne predpisoval obvodný lekár, praktický lekár, je správne. Mohlo by to byť aj na dlhšie, na dlhší čas, na povedzme na rok.
Takisto máme tých pacientov, rôzne skupiny pacientov a je zaujímavé, že toto obmedzenie neplatí u pacientov, ktorí majú kolostómiu a inkontinenciu tretieho stupňa. To sú pacienti, ktorí vlastne tú chorobu majú celý život alebo teda do konca života, ale je ešte kopec iných pacientov s inými diagnózami, napríklad s gastroenterologickými ochoreniami, s celiakiou alebo pacienti onkologickí, ktorí vyžadujú enterálnu výživu a tí napríklad v tejto skupine nie sú. Ja tomu nerozumiem. Alebo sú to dietetické potraviny, hej, to ako u tých celiatikov. Takisto títo pacienti. Je to ochorenie, ktoré je chronické, ktoré je doživotné a títo pacienti budú musieť každé tri mesiace chodiť za gastroenterológom, ktorých je zase málo, a budú si musieť, budú musieť mať lekársku správu od toho odborného lekára každé tri mesiace. Sú to, boli vyhradené len dve skupiny pacientov, ja neviem prečo len tieto dve – kolostómia a inkontinencia tretieho stupňa, keď máme veľké množstvo diagnóz u tých pacientov, ako som spomínal, celiatikov alebo onkologickí pacienti, enterálna výživa, ktorí tú liečbu budú vlastne musieť užívať do konca svojho života, že či tam to usmernenie takisto nepredĺžiť nie na tri mesiace, ale mohlo by to byť v podstate aj aspoň na rok, aby ho ten gastroenterológ trebárs videl aspoň raz do roka. Čiže z tohto hľadiska si myslím, že tie doby odporúčacie by mali byť predĺžené aspoň na šesť mesiacov, prípadne na rok. Tie ostatné veci naozaj vítam a myslím, že je to správne, že aj keď odborný lekár odporučí nejakú liečbu všeobecnému lekárovi, tak nesie za tú liečbu zodpovednosť odborný lekár.
Ten, jablko sváru, pre ktoré vlastne ten zákon bol minulý rok prijatý, bolo to, že odborný lekár indikoval liečbu, ktorá nebola správna alebo nebola správne indikovaná, ale postihnutý bol praktický lekár, ktorý napísal lieky na odborného lekára, a všeobecný lekár za to dostal pokutu, trebárs bol sankcionovaný, lebo nevedel, či tá liečba... nemôže vedieť o všetkých odboroch, či je správna indikácia, alebo nesprávna. Tentokrát ak aj všeobecný lekár napíše nesprávnu liečbu, ale zodpovednosť nesie odborný lekár, ktorý tú liečbu indikoval. Podobne to platí aj teda v ústavných zdravotníckych zariadeniach, kde odborný lekár môže poveriť iného kolegu, ktorý nemá tú odbornosť a môže napísať lieky pri prepustení na tých 28 dní, ako sa spomína, ale zodpovednosť nesie odborný lekár. To je takisto správne, to naozaj vítam.
Čiže v tej krátkej rozprave by som teda navrhol, či by nebolo vhodné predĺžiť tú možnosť predĺženia tej preskripcie pre všeobecných lekárov aspoň na šesť mesiacov a pri chronických doživotných ochoreniach na dlhšie, možnože i na rok.
Ďakujem za pozornosť.

Dve faktické poznámky na vaše vystúpenie, pán poslanec.
Ako prvá pani poslankyňa Horváthová.

Ďakujem pekne za slovo.
Ďakujem, pán doktor, za vaše vystúpenie, ktoré bolo konštruktívne. My sme sa aj súkromne bavili o problematike delegovanej preskripcie. Celá tá zmena vlastne vznikla preto, že špecialisti niektorí nepísali lieky, ktoré sú preskripčne a indikačne viazané na nich, a nechávali vlastne túto povinnosť na všeobecných lekárov, ktorých, ktorých to nadmerne zaťažovalo, pretože minimálne hodinu až dve svojho času počas dňa písali vlastne takéto delegované recepty. A niektoré, niektoré situácie boli krajné, až také, že ani pri vyšetrení nenapísal lieky. Takže vnikla táto zmena, ktorá v praxi, žiaľ, ukázala, že malo to viaceré nedostatky, ktoré teda, čestne priznávam, a táto, táto zmena, ktorá teraz prichádza, ich z veľkej miery rieši.
Pokiaľ by sme akceptovali to, čo ste vy hovorili, že to delegovanie na tri predĺžiť na šesť, tak v podstate sa vrátime skoro do stavu, ktorý bol predtým. A všeobecní lekári určite nebudú spokojní s takýmto riešením, pretože naozaj dlhé roky je to diskusia. Nedokázalo sa to za tie dlhé roky nikam posunúť. Takto je to myslené tak a v tejto novele sa aj o tom hovorí, že špecialista bude mať povinnosť pri vyšetrení napísať lieky. Môže ich napísať na tri mesiace a zároveň môže delegovať na ďalšie tri mesiace, keď teda uzná za vhodné, na všeobecného lekára. Potom ak je pacient dispenzarizovaný, tak tak či tak raz za šesť mesiacov musí ísť k tomu špecialistovi pri dispenzarizácii, takže bude možnosť, aby tie lieky znova dostal od špecialistu.
Nechceme, aby nedostatok špecialistov sa nahrádzal nadmernou prácou pre všeobecných lekárov, lebo aj tých je nedostatok. Pomaličky tí, čo sú v dôchodkovom veku, zatvárajú ambulancie a keď sa toto vráti naspäť, tak ako to bolo pred tou novelou, tak obávam sa, že veľa z nich pôjde do dôchodku a aj takí mladí, ktorí robia, tak proste to nebudú chcieť pracovať. Čiže toto vnímam ako vhodný kompromis, tak aby sa tá situácia nezneužila, aby pacient dostal sa k svojim liekom.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Bittó Cigániková.

Ďakujem pekne.
Pán doktor, tuto s vami musím súhlasiť s tým, že viem, že v pôvodnom návrhu ministerstva zdravotníctva bolo jeden rok dokonca. A práve pani Horváthová s pánom Krajčím, pokiaľ mi je teda dobre známe, lobovali za to, aby to bolo menej. Nie je sa čo čudovať, oni, počuli ste aj ten zámer, je v podstate na mieste, bol to ich návrh zákona, čiže, alebo pozmeňovák vtedy narýchlo. Čiže tu sa neni čo čudovať. Ale chcem vám prečítať teda, že čo to akože v praxi prináša aj kolegom, ktorí teda to presadzujú, kde píše pán doktor: kazuistika na piatok, hej? Pacient nastavený na antihypertenzíva internistom, ktorý odišiel na dôchodok, obvodný lekár mu odmietol lieky predpísať, k novému internistovi je len objednaný. Dva mesiace bez liečby, tlak krvi 260 na systole. Prijatý pre masívnu intracerebrálnu hemoragiu do BG, teda bazálnej gangliácii. Teda ak to správne čítam, tak teda cievna mozgová príhoda? Vy ste lekár, len preto, že jednoducho sa toto udialo.
Ja rozumiem, že tam môže byť dobrý úmysel, zámer. Ale asi sa to malo spraviť možno nie cez pozmeňovák, možno s nejakou diskusiou práve s tými lekármi, aby sa v reále toto pacientom nedialo. Toto nie je jediná príhoda. Ale keď nám budú pacienti končiť v nemocnici, tak to fakt nie je sranda. A ja si myslím, že potom, ako mali sme ísť na to pomalšie a že potom treba podporiť to predĺženie. Takže tak.
A ešte o ďalšej veci, čo kolega Krajčí s kolegyňou Horváthovou zablokovali, a to aby sa mohlo očkovať v lekárňach napríklad. To si myslím, že tiež bola chyba. A napríklad tu podáme pozmeňovák k tomu. Čiže niektoré veci nie sú dobré jednoducho.

Pán poslanec Urban, môžete reagovať na faktické poznámky.

Ďakujem za slovo.
No áno, možnože ste odbremenili všeobecných lekárov, ale zaťažili ste špecialistov. Ja ordinujem a vyše hodinu píšem len recepty opakované, pretože praktickí lekári odmietajú napísať lieky, ktoré ani nie sú preskripčne obmedzené. Jednoducho sa zbavujú tej zodpovednosti. Povedia, chodíte k tomuto doktorovi, nech vám on píše lieky, a už ho nechcú ani vidieť, toho pacienta. To je problém. A ja potom naozaj hodinu, hodinu a pol nerobím nič iné, len píšem elektronické recepty opakované.
A viete ako, v tom zákone je dobrá vsuvka, že pokiaľ pacient vyžaduje, jeho zdravotný stav tú liečbu, tak ju musí ten lekár napísať, všeobecný alebo odborný lekár. To je správne. Keď príde a niečo sa mu ordinuje nové, tak mu to, samozrejme, napíše. Ale keď automaticky mu napíše recept opakovaný alebo na tri mesiace môže praktický lekár a o tri mesiace znova musí prísť na tú kontrolu, tak tým sa nič nerieši. Ja pacientom nedávam kontroly a tri mesiace, ani šesť mesiacov, by som sa zbláznil. Ja im dávam kontroly a rok. A takže napíšem mu lieky na tri mesiace a zase bude musieť prísť. Nič som s tým nevyhral. Zase mi zavolá a zase mu budem musieť napísať lieky na tri mesiace a na tri mesiace. A zase sa mi to len kumuluje. To ako neni také, taký úzus, že musia pacienti chodiť na kontroly každého pol roka. Možno niektoré áno diagnózy, ale mne to stačí niekedy raz za rok. A potom vlastne nič som s tým nevyhral. Ak pacient zakrvácal pre vysoký tlak, tam je problém v tom, že praktickí lekári by mali liečiť, môžu liečiť vysoký tlak, hypertenziu. Majú celé portfólium liekov. Ale nechcú. Oni to radšej pošlú k internistovi alebo kardiológovi, úplne banálne diagnózy, a zbavia sa toho pacienta, len aby nemuseli tie lieky písať, starať sa o neho, vyšetrovať ho. Pošlú ho, a pritom majú tie kompetencie, môžu to robiť. Nemajú čas, nechce sa im. Ja neviem.
Ďakujem.

O slovo požiadal teraz pán spravodajca. Po ňom vystúpi pani poslankyňa Sulanová.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Tak dovoľte, aby som zareagoval na niektoré veci, čo tu boli komunikované.
Tak po prvé, ten pozmeňujúci návrh, ktorý naozaj predložila pani poslankyňa Horváthová so mnou a ešte, myslím, s Marekom Šefčíkom, bol riadne vykomunikovaný s ministerstvom zdravotníctva. Na ministerstvo zdravotníctva najskôr prišla, myslím, že pani doktorka Palušková, ktorá rokovala s ministrom Lengvarským, ktorý to, čo navrhovala, schválil. Následne to potom išlo na odbor liekovej politiky, kde dokonca pochválili pani prof. Horváthovú, že jej právnik veľmi dobre pripravil tú legislatívu. A takto ten pozmeňovací návrh sa dostal sem do pléna. Samozrejme, nikto sa nezbavuje toho, že my sme ten návrh predložili. Ale poprosil by som, aby sa prestalo naozaj klamať v tejto veci, že to bol ako náš výmysel. My sme sa snažili viac-menej len pomôcť pacientom. A teraz ja vysvetlím, o čo tam ide.
V tomto prípade je mi naozaj ľúto, že ten konflikt medzi všeobecnými lekármi a špecialistami v našej krajine je. Je evidentný a vďaka aj tejto zmene došlo k tomu, že niektorí, ale naozaj len niektorí lekári tento konflikt prenášali na svojich pacientov, za čo sa ja naozaj hanbím a je mi to ľúto, že takíto lekári sú. Po prvé, celé to bolo pripravené spôsobom, že chceli sme ušetriť pacientovi jednu ďalšiu návštevu všeobecného lekára, ktorú by musel absolvovať po tom, ako navštívi svojho špecialistu. Lebo častokrát sa stávalo, že pacient išiel k svojmu špecialistovi, ten mu nepredpísal lieky, len napísal nejaké odporučenie a tento pacient potom musel ísť k svojmu všeobecnému lekárovi.
Vieme veľmi dobre, že tí všeobecní lekári, je ich málo, sú preťažení, v niektorých prípadoch majú 30 pacientov denne. A títo potom museli ad jedna dlho čakať u tohto lekára, aby im potom tento lekár mohol predpísať lieky, ktoré im špecialista odporučil. Túto návštevu sme chceli pacientom vlastne ušetriť, a teda zaviedlo sa do zákona, že keď už raz ste vyšetrený špecialistom, on preberá zodpovednosť za liečbu, ktorú vám indikoval, čo si myslím, že je úplne správne, a má vám predpísať lieky, ktoré vám odporučil. A tým pádom by sa vlastne ušetrila jedna cesta. To, že niektorí... pre pacienta.
To, že niektorí všeobecní lekári po tom, ako sme, ako prešiel tento pozmeňujúci návrh, schválila sa táto novela, šikanózne začali posielať svojich pacientov k špecialistom, aby im začali oni predpisovať lieky, dokonca im odmietli predpísať tie lieky, to podľa mňa hraničí už naozaj možno až s trestnoprávnym konaním, pretože ad jedna zákon im to v žiadnom prípade, takýmto spôsobom ich neusmerňoval, aby to robili. Oni mali z viacerých dôvodov ďalej sa starať o svojich pacientov a mali len využiť zmenu v zákone, že keď ten pacient má objednanú svoju kontrolu u špecialistu a prišiel k tomu svojmu špecialistovi, tak áno, tu v tomto momente ten pacient už mal mať predpísané svoje lieky. Takže naozaj táto, táto hra, niekedy veľmi nepríjemná hra pre pacientov, ktorá vznikla, mňa osobne veľmi mrzí a z toho vlastne vznikajú aj takéto určité príbehy.
Na druhej strane si myslím, že vo väčšine prípadov to funguje dobre a mnohí pacienti sú vďační, že ušetrili tú jednu cestu k svojmu všeobecnému lekárovi a majú hneď predpísané lieky u svojho špecialistu. Môžu ísť do lekárne si ich vyzdvihnúť a môžu ďalej, môžu ich okamžite vlastne brať. Plus sa naozaj zvýšilo používanie tzv. repetatívnych receptov, čo sa začalo vo zvýšenej miere využívať. Mnohí lekári dovtedy ani nevedeli, že takýto recept existuje, že môžu opakovane v podstate dať príkaz lekárnikovi, ktorý potom v nejakej periodicite vydáva v lekárni lieky pacientovi, ktorého oni ošetrujú. Takže prinieslo to naozaj mnoho dobrých vecí.
A teraz táto novela nám dáva priestor na to, aby sme sa zamysleli, či niektoré veci sa nedajú vylepšiť. Určite tam nejaký priestor je. Nejaký návrh sem prišiel. Ja som neskracoval, nepredlžoval, nezasahoval som vôbec do tohto návrhu, takže by som poprosil pani poslankyňu, aby ma už ďalej nespomínala v tejto veci. Toto naozaj išlo úplne mimo mňa.
A rovnako išlo mimo mňa aj, čo sa týka očkovania, pretože ja sám som do programového vyhlásenia vlády presadil vetu, že som za to, aby sa zvyšovali kompetencie lekárnikov. A úprimne poviem, ja som za to, aby, aby lekárnici mohli očkovať v lekárňach po tom, ako sa vyriešia určité odborné otázky, ktoré, ktoré v tejto veci vyvstali. Veľmi dobre vieme, že nebola pripravená ani vyhláška k tomu zákonu. Nie je presne dodefinované, akým spôsobom preberú zodpovednosť za očkovaných lekárnici, ktorí by očkovali, kto bude niesť zodpovednosť za očkovanie, či predpisujúci všeobecný lekár, ktorý predpíše recept, alebo lekárnik, ktorý bude, ktorý bude očkovať. Takže tam bolo naozaj relatívne dosť veľa vecí, ktoré treba doriešiť.
A práve preto, ja som to už aj mediálne avizoval, bude na pôde zdravotníckeho výboru k tomuto okrúhly stôl, kde budú pozvaní všetci stakeholderi v tejto oblasti, ktorí sa chcú k tejto veci vyjadriť a chcú spoločne a vlastne pripraviť pozmeňujúci návrh do druhého čítania tak, aby sme pri zachovaní všetkých práv a povinností a, samozrejme, v prospech pacienta a ich ochrany zdravia pripravili tento zákon čo najlepšie, tak aby to očkovanie v tých lekárňach bolo možné. Ale tam naozaj treba doplniť určité veci. Už boli teraz k tomu rokovania na ministerstve zdravotníctva. Zúčastnila sa ich za nás pani prof. Horváthová, ktorá možnože sa k tejto veci ešte viac vyjadrí, a samozrejme, tieto všetky veci budú potom predmetom aj tej, toho rokovania za tým okrúhlym stolom. Takže tuná by som poprosil, aby opäť sa nespomínalo moje meno v súvislosti, keď to absolútne nie je pravda. A dokonca môj názor je momentálne trošku iný, ako, ako by sa zdalo.
Takže ja zatiaľ len toľkoto, aby som zareagoval na tieto veci v rámci rozpravy.
Ďakujem pekne.