90. schôdza

Krátko. Ďakujem veľmi pekne za faktickú poznámku, ktorá bola úplne nemiestna, pretože pani kolegyňa ani nevie proste pomenovať faktor, ako je psychická záťaž, a vymenovala všetky ostatné faktory. Presne sa ukázalo to isté smerovanie, ako pri zákone 362, čiže jej výklad, bohužiaľ, nie je to pravda.
Ďakujem za podporu a ďakujem aj za ústretovosť.

Ďakujem pekne. Ja mám ešte povinnosť na základe rozpravy, ktorá bola na výbore pre zdravotníctvo (ruch v sále), nakoľko sme na... Veľmi ma to vyrušuje, prepáčte.
Nakoľko v rámci tripartity tam došlo k zásadnej pripomienke zo strany slovenského odborového zväzu a na výbore pre zdravotníctvo sme riešili túto pripomienku aj za prítomnosti predstaviteľov Úradu verejného zdravotníctva, aj hlavného hygienika a takisto sme zistili, že dokonca táto zásadná pripomienka nenarazila ani na zásadný odpor zamestnávateľov. A išlo o to, že všeobecný záväzný predpis, právny predpis, vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 99/2016 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom určuje opatrenia na zníženie nepriaznivého vplyvu záťaže teplom a chladom na zdravie zamestnancov. Tieto opatrenia sú všeobecné a je nutné, aby sa na každom pracovisku prijali konkrétne opatrenia, ktoré sú potrebné a vyhovujúce v danom subjekte. Každé pracovisko má iné stavebno-technické riešenie, individuálnu a kolektívnu ochranu zamestnancov, je rôzne pracovné prostredie a podmienky práce, spolupôsobenie ďalších faktorov práce, vykonávaná rôzna pracovná činnosť, vrstvy oblečenia pri práci, sálavé teplo napríklad z osvetľovacích telies a podobne. Toto všetko je potrebné zvážiť pri prijímaní opatrení, preto navrhujeme ponechať povinnosť zamestnávateľa vypracovať vnútorný predpis po dohode so zástupcom zamestnancov tak, ako je to v súčasne platnom znení zákona.
Takže ja v mene poslancov výboru pre zdravotníctvo predkladám pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mareka Krajčího, Vladimíra Baláža, Evy Horváthovej, Moniky Kaveckej, Richarda Rašiho, Mareka Šefčíka a Anny Záborskej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1465).
V čl. I v 100. bode § 37 ods. 3 sa za prvú vetu vkladá druhá veta, ktorá znie:
„Zabezpečovanie opatrení pri nadmernej záťaži teplom a chladom pri práci z dôvodu tepelnej záťaže z technológie je zamestnávateľ povinný po dohode so zástupcom zamestnancov upraviť vnútorným predpisom."
Ďakujem. Skončil som.

Ďakujem pekne za slovo. Vzhľadom na podané pozmeňujúce návrhy a lehotu potrebnú na ich preštudovanie 48 hodín, navrhujem hlasovanie v utorok 9. 5. o 11. hodine.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, a ďakujem za ochotu.
Vážené pani poslankyne a vážený pán poslanec, vážený pán predsedajúci, materiál Návrh na zvolenie predsedu a člena Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sa predkladá na základe ustanovenia § 26 ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého členov dozornej rady volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky na návrh vlády.
Návrh na zvolenie MUDr. Jozefa Korčeka do funkcie predsedu Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a návrh na zvolenie MUDr. Martina Huorku do funkcie člena dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou predkladá s účinnosťou dňom 14. júna 2023.
Navrhovaní kandidáti spĺňajú všetky zákonom stanovené požiadavky.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne a páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu a schválenie predloženého návrhu.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku predkladám informáciu o výsledku prerokovania návrhu na zvolenie predsedu a člena Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (tlač 1581) vo výbore.
Vláda Slovenskej republiky predložila Národnej rade Slovenskej republiky návrh na zvolenie predsedu a člena Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil predložený návrh výboru pre zdravotníctvo s tým, že podá správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výbore a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor pre zdravotníctvo prerokoval návrh dňa 2. mája 2023. Výbor k predloženému návrhu neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia súhlasiť s návrhom vlády Slovenskej republiky na zvolenie predsedu a člena Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Predseda výboru ma poveril predniesť na schôdzi Národnej rady informáciu o výsledku prerokovania návrhu na zvolenie predsedu a člena Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vo výbore. V zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku budem predkladať návrh na ďalší postup.
Skončila som, pán predsedajúci, môžete, prosím, otvoriť rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, účelom prijatia navrhovanej právnej úpravy je usporiadať niektoré právne vzťahy súvisiace s nájmom majetku štátu, ktoré nie je možné spravodlivo vysporiadať podľa súčasne platnej legislatívy. Predovšetkým ide o situácie, kde má štát, kde štát prenajíma nehnuteľný majetok, ktorého existenciu alebo hmotný substrát zabezpečil nájomca sám a na vlastné náklady... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský Peter, podpredseda NR SR
Páni poslanci, skúste sa utíšiť, ak chcete diskutovať, choďte vedľa. To platí aj pre pána Vodrášku. Nech sa páči, môžte pokračovať.

Karahuta, Jaroslav, poslanec NR SR
Navrhuje sa preto ustanoviť podmienky prevodu takéhoto majetku do vlastníctva nájomcu. Ide predovšetkým o deklarovanie existencie nájomného vzťahu na základe nájomnej zmluvy k predmetu nájmu, ktorý správca majetku štátu vedie ako dočasne prebytočný majetok, ktorý možno podľa súčasne platnej legislatívnej úpravy prenajať a doterajší nájomca alebo jemu blízke osoby sú nájomcami tejto nehnuteľnosti aspoň 20 rokov, doterajší nájomca a jemu blízke osoby, ktoré boli nájomcami, podstatným spôsobom zhodnotili túto nehnuteľnosť a doterajší nájomca prejaví záujem nehnuteľnosť odkúpiť vo forme žiadosti.
Správca majetku štátu však takýto majetok bude môcť previesť iba ak tvorí nehnuteľnosť, ktorá je využívaná ako vysokohorská chata alebo útulňa s prípravou a predajom nápojov na priamu konzumáciu a poskytovanie služieb maloobchodného predaja. Zároveň ďalšou podmienkou má byť skutočnosť, že v tejto nehnuteľnosti je na základe nájomnej zmluvy vytvorené informačné stredisko Tatranského národného parku.
Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, vplyv na podnikateľské prostredie, na životné prostredie, na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a na služby verejnej správy pre občana, na informatizáciu spoločnosti, ani žiadne sociálne vplyvy.
Preto vás chcem poprosiť o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážená kolegyňa, kolegovia, vážený pán predsedajúci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi na dnešnom rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky uviesť návrh zákona obsahujúci novely zákonov vyvolané rekodifikáciou stavebného práva.
Prijatie nového zákona o územnom plánovaní a nového zákona o výstavbe v apríli 2022 bolo dôležitým, ale stále len tým prvým bodom a krokom v procese reformy stavebného práva. Rekodifikácia stavebnej legislatívy po päťdesiatich rokoch znamenala nielen nastavenie nových pravidiel územného plánovania výstavby, ale vyvolala aj nevyhnutnosť na tieto nové pravidlá reagovať v súvisiacich zákonoch. Predkladaný návrh je práve touto reakciou.
S kolegami predkladáme dva návrhy zákonov reagujúce na zmeny v stavebnej legislatíve, pretože považujeme za vhodné a osobitne veľmi dôležité sa venovať novelám z oblasti ochrany životného prostredia a osobitne ostatným novelám. Tento návrh zákona patrí do druhej kategórie, do druhej skupiny. Oblasť životné prostredia predstaví pán predseda výboru pre životné prostredie a pôdohospodárstvo, pán Karahuta.
Cieľom tohto návrhu zákona je zosúladiť osobitné právne predpisy so schválenými zákonmi na úseku územného plánovania a výstavby a odstrániť prekážky fungovania novej stavebnej legislatívy v osobitnej právnej úprave a reflektovať zmeny v procesoch územného konania a výstavby v osobitných predpisoch. Schválenie zákona č. 200/2022 o územnom plánovaní a zákona č. 201/2022 o výstavbe vytvorilo stav, kedy osobitné predpisy dotýkajúce sa činnosti územného plánovania a výstavby obsahujú právnu úpravu zodpovedajúcu úprave dnes ešte účinného zákona č. 50/76, ktorá vo veľkej miere nie je kompatibilná s právnou úpravou po reforme stavebnej legislatívy. Nejde pritom len o nesúlad formálny, ktorý by bolo možné preklenúť výkladom, ale o komplexné procesné zmeny, nové inštitúty a odlišný spôsob povoľovania stavieb, ktoré je nevyhnutné reflektovať aj v osobitných predpisoch, aby s účinnosťou novej stavebnej legislatívy od 1. apríla budúceho roka bolo vzájomné pôsobenie týchto právnych regulácií možné, bezproblémové a dávalo adresátom práva jasnú odpoveď na ich právnu situáciu.
Účinnosť tejto navrhovanej právnej úpravy sa navrhuje od septembra 2023 vo vzťahu k niektorým zmenám o zákone o hlavnom meste Slovenskej republiky a od 1. apríla 2024 vo vzťahu k ostatným ustanoveniam.
Toľko v úvodnom slove. Pán predsedajúci, hlásim sa aj ako navrhovateľ do rozpravy. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka, Jaroslava Karahutu a Jozefa Lukáča na vydanie zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy (tlač 1498) podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov.
Národná rada na základe uznesenia č. 2129 z 22. marca 2023 pridelila predmetný návrh na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: ústavnoprávny výbor uznesením č. 723 z 26. apríla 2023 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 224 z 25. apríla 2023 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie o návrhu nerokoval, pretože podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplynulo 195 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: a) hlasovať spoločne o bodoch 1 až 96, 98 až 114, 116 až 182 a 184 až 195 s odporúčaním gestorského výboru schváliť; b) hlasovať spoločne o bodoch 97, 115 a 183 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk k návrhu poslancov odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 246 dňa 2. mája 2023. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril za spoločnú spravodajkyňu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.
Ďakujem, pán predseda, skončila som a tiež sa hlásim do rozpravy.

Dámy a páni, verejný záujem ma núti vyjadriť sa k tejto legislatíve. Zoznam zásadných pripomienok, ktoré Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky uplatnilo v rámci medzirezortného pripomienkového konania k návrhu poslancov Národnej rady, je pomerne rozsiahly.
Za prvé, poplatky a informačný systém. Zavádza sa sadzobník poplatkov, ktorý ustanovuje napríklad pre dopravné stavby poplatok vo výške 0,11 % z ceny stavby. Treba si uvedomiť, že to by znamenalo, že napríklad pri úseku Hubová – Ivachnová, ktorej cena je 314 mil. eur, by poplatok predstavoval iba 340-tisíc eur. Od poplatku sú oslobodené všetky štátne rozpočtové organizácie. Toto oslobodenie na nevzťahuje, sa však nevzťahuje napríklad na NDS, čo by viedlo k zvýšeniu ich finančných požiadaviek. V novele zákona č. 145/1995 o správnych poplatkoch sa stanovuje, že poplatky majú byť príjmom Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Úrad môže použiť sumu poplatkov, ktoré sú jeho príjmom podľa prvej vety, len na účely plnenia úloh orgánu riadenia vo vzťahu k informačnému systému územného plánovania a výstavby. Tento systém zvaný teda v zákone Urbion je zatiaľ veľkou neznámou. Niet na svete štátu, ktorý by ho prevádzkoval. Online systém kompletných informácií o územnom a priestorovom členení celej krajiny, opakujem, nemajú ani najbohatšie štáty, ani tie štáty, ktoré majú pár kilometrov štvorcových. Ani štáty, ktoré sú násobne bohatšie než Slovenská republika.
Napriek tomu zákon, o ktorom pojednávame, má všetky verejné prostriedky získavané zo stavebných konaní presmerovať práve na tento systém. Do dnešného dňa nie je jasné komu bude patriť, kto bude mať právo nakladať s kompletnými informáciami o Slovenskej republike, či ide o plyn, elektrina, cesty viditeľné aj neviditeľné, hmotné aj nehmotné infraštruktúry. Tento, táto čierna skrinka, o ktorej parlament má dnes rozhodnúť, ale o ktorej zákon nehovorí nič, podľa odhadu aj predkladateľa pri osobných rozhovoroch jeho IT systém sa bude pohybovať do 1 mld. eur. Kľúčové ale považujem to, že nie je jasné, kto bude mať právo nakladať s informáciami informačného systému Urbion a komu bude informačný systém patriť.
V novele zákona č. 200/2022 o územnom plánovaní sa zavádza takzvaný digitálny obraz Slovenska ako referenčná databáza údajov, ktorého vytvorenie bude stáť pravdepodobne desiatky, ak nie stovky miliónov. Nie je ale jasné, znovu, ani pri tomto digitálnom obraze Slovenska, kto bude majiteľom digitálneho obrazu. Digitálny obraz má byť povinne používaný pri územnom plánovaní a povoľovaní. Fyzické aj právnické osoby budú mať povinnosť odovzdávať doňho údaje o všetkej infraštruktúre Slovenskej republiky, aj súkromnej, aj verejnej, aj obecnej. Netreba hovoriť, že istý digitálny obraz o Slovenskej republiky už existuje a volá sa kataster. Je pomerne kvalitne spravený a na účely, na ktoré sa užíva, je úplne postačujúci. Napriek tomu sa ďalšie desiatky miliónov investujú do digitálneho obrazu Slovenska ako referenčnej databáze údajov. Vznikne tak konkurencia pre súčasný kataster, respektíve pre jeho postupné nahradenie. Opakujem ale, zatiaľ čo kataster je štátna inštitúcia, nevieme, akým spôsobom budú vlastnené a užívané informácie informačného systému, o ktorom je v tomto zákone reč.
Pokiaľ ide o presun kompetencií zamestnancov a majetku ministerstva dopravy na úrad pre územné plánovanie a výstavbu, ktorý má byť v budúcnosti aj špeciálnym stavebným úradom, k tomuto si dovolím dodať, že v prípade stavieb, ktoré podliehajú procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, tento presun neplatí. Hovorí o tom § 5 ods. 1 písm. e) zákona 201/2022 o výstavbe. V zákone č. 201/2022 Z. z. o výstavbe je stanovený v prípade stavieb podliehajúcich EIA presun kompetencií stavebného úradu na ministerstvo životného prostredia. Napriek tomu sa v tomto návrhu zákona novelizujú dopravné zákony – cestný, dráhový, letecký, a to tak, že na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky sa prenášajú kompetencie súčasných špeciálnych stavebných úradov ministerstva dopravy pre diaľnice, železnice a letiská vrátane delimitácie majetku, záväzkov či zamestnancov.
Teda hoci diaľnica má byť podľa nového zákona povoľovaná, pokiaľ ide o EIA, ministerstvom životného prostredia, úrad akoby s tým nerátal. Tento zákon akoby s tým nerátal a dostáva sa do konfliktu s už platným zákonom. Úrad si preberá všetkých zamestnancov vrátane majetku z existujúceho stavebného úradu na ministerstve dopravy pre diaľnice. Ostáva teda pre vás ako poslancov, pre verejnosť, aj pre mňa ako ministra záhadou, aký je vzťah k environmentálnemu posudzovaniu stavieb, ktoré podľa § 6 ods. 1 písm. e) zákona č. 201/2022 o výstavbe má byť špeciálnym stavebným úradom práve ministerstvo životného prostredia. Jediným vysvetlením by mohlo byť, že predkladateľ ešte potajme chystá pozmeňujúci návrh, ktorým zasiahne do kompetenčného zákona a zruší de facto účinnosť ministerstva životného prostredia nad zákonmi o posudzovaní dopadov životného prostredia. Bola by to absurdná situácia, ale s ohľadom na povahu veci a predkladateľa treba sa obávať aj takejto možnosti.
Tretí bod, zrušenie zadania ako základného nástroja územného plánovania. Pani spravodajkyňa je napríklad dlhoročná odborníčka v oblasti samosprávy a veľmi dobre iste by vedela dosvedčiť, že zadanie pri príprave územného plánu je kľúčový dokument. V tom zadaní sa definujú dlhodobé záujmy obce alebo mesta. Odráža sa ním práve vôľa verejnosti, ktorá tam žije, a potom územné plánovanie sa rozvíja podľa tejto vôle. Do zákona č. 200/2022 o územnom plánovaní bola však na základe rozporových konaní vložená povinnosť, teda bola vložená povinnosť mať ako podklad pre územný plán toto zadanie. Zadanie definuje základné štruktúry územného plánu, napríklad stabilizáciu hranice lesa, zelených plôch, rozhoduje o tom, či má byť a kde má byť priemyselná zóna alebo zóna obytná. Dá sa povedať, že pri rozvoji krajiny niet významnejšieho dokumentu ako je práve zadanie. Keď vy si kupujete byt v obytnej zóne, potrebuje mať istotu, celoživotnú istotu, že ste investovali do dobrého bývania a nie že sa z obytnej zóny stane priemysel. Alebo v tesnej blízkosti obytnej zóny vyrastie hlučná alebo emisie produkujúca prevádzka. Napriek tejto pôvodnej koncepcii a dohode medzi rezortmi novela navrhuje, že zadanie už nebude záväzným podkladom pre vypracovanie zmien a doplnkom územného plánu. Čiže táto istota, ktorú občania mali, má zmiznúť. Naozaj pred tým varujem.
Uvedomme si, že už doterajšie zákony, ktoré jeden z poslancov nazval službou oligarchom, už doterajšie zákony odobrali občanom jednu veľkú vymoženosť. Slovenskí občania po novembri ´89 získali právo môcť odvolať toho človeka, ktorý im nepriaznivo zasiahol do ich životného prostredia, do ich obce, do ich obytnej zóny, ktorý im povedzme možno nemali úplnú možnosť zamedziť, aby urobil zlé rozhodnutie, ale mohli ho potrestať, že ho už nezvolia. Všetci, ktorí poznáme doteraz dlhú prax, ako sa zápasilo často aj s neblahými starostami a primátormi, ktorí ignorovali záujmy občanov, tie zápasy nakoniec mali vždy ten dôsledok, že takýto primátor musel odísť, alebo starosta. Zažívali sme to aj tu v Bratislave, zažívali to ľudia na mnohých miestach na Slovensku. Zvykli sme si na túto demokratickú vymoženosť, že územný plán, ale aj stavebné povolenia vydávali ľudia, na ktorých máme priamy volebný, volebnú moc. Náš volebný lístok je to, čo im, čo im môže byť odmenou, ak konajú poctivo a v prospech verejného záujmu, alebo trestom, ak sa tomu spreneveria.
Už na začiatku tohoto procesu ale navrhovať túto právomoc zmenil a preniesol stavebné konanie na štát, zobral túto prenesenú právomoc obciam. Je to veľmi veľký zásah do demokratickej sústavy Slovenska. V tomto prípade sa ale ešte posilňuje tým, že sa odoberá záväznosť zadaniu pri prípravy územného plánu a pri jeho zmenách a doplnkoch. Najmä o tie zmeny a doplnky ide, lebo väčšie mestá aj mnohé veľké obce už územné plány majú. Odzrkadľuje sa v nich aj ich pôvodný úmysel, kde chcú mať obytnú zónu, kde chcú mať priemyselnú, kde má byť hranica lesa a kde chcú vidieť povedzme jazero alebo vodnú plochu. Práve chúlostivým momentom je, že ako sa a z akej vôle sa budú tieto územné plány meniť. Budú naďalej rešpektovať to zadanie? To rozhodnutie, kde má byť obytná zóna, kde má byť les, kde má byť priemysel. Po prijatí tohoto zákona tomu tak nebude. Príde tiež k zrušeniu záväznosti podkladov v oblasti pamiatkovej starostlivosti a ochrany životného prostredia. Návrhom sa navrhuje zrušiť záväznosť podkladov v oblasti životného prostredia a pamiatkovej starostlivosti v procese územného plánovania.
Dámy a páni, tieto závažné zásahy do demokratického fungovania vzťahu medzi jednotlivcom – občanom Slovenskej republiky a jeho prostredím, v ktorom prežije celý život, sú doslova historické. Ministerstvo životného prostredia robilo všetko preto, nie aby konzervovalo chybné vzťahy, sú tam aj nedostatky. Áno, ten proces na samosprávach, ako som sa už zmienil, občas zlyhával a keď narazil na nepoctivého starostu alebo primátora, stávalo sa, že občania zostali nespokojní. Ale opakujem, mali v rukách volebný lístok, v prípade stavebného úradu toto demokratické právo strácajú. V prípade neplatnosti záväznosti zadaní strácajú istotu, že keď sa nasťahovali do obytnej zóny, že za tou obytnou zónou na voľnom poli nevznikne cementáreň. A s návrhom zrušiť záväznosť podkladov v oblasti životného prostredia a pamiatkovej starostlivosti sa odkazuje týmto dvom oblastiam, že už nebudú mať záväznosť nad záujmami investorov.
Ústava ale hovorí, že ochrana životného prostredia, že občan má právo na ochranu životného prostredia, svojho zdravia, takisto hovorí veľa o našej povinnosti chrániť dedovizeň z hľadiska pamiatok, chrániť naše kultúrne bohatstvo. Ak chceme testovať, že nakoľko si budú samotní investori, ktorí bezo... svoju bezohľadnosť za posledných 30 krá.. 30 rokov veľakrát preukázali. Nie všetci, isteže. Sú aj veľmi kultivovaní investori, sú aj veľmi bezohľadní. Práve preto sú potrebné jasné pravidlá. Práve preto nemožno prijímať zákony, ktoré nevyvážene a jednostranne dajú moc do rúk iba boháčom, iba investorom. Toto, táto krajina stráca prijatím týchto zákonov ochranu občanov pred bezuzdnou vôľou tých, ktorí takzvane na to majú. Ja teda nie som, ako viete, žiaden socialista. Ale som demokrat. Chcem, aby táto republika demokratickou zostala. Aby sa nestala ani oligarchickou, ani fašistickou.
Vynechanie obce z celého stavebného konania už definuje doteraz schválený zákon o výstavbe, ktorý okrem toho, že berie stavebné úrady obciam, tak im ani neumožňuje sa v stavebnom konaní vyjadriť. Už nie sú dotknutým orgánom. Ich jediným vyjadrením má byť stanovisko o súlade s územným plánom. Avšak práve obec má najlepšie vedomosti o lokálnych pomeroch a je nevyhnutné, aby napríklad pri výstavbe diaľnic mala možnosť pripomienkovať stavebný zákon. Skúsme si predstaviť všetky možné dôsledky, iste každého z vás napadá, každý niekde bývate a nikto by nechcel, aby za jeho záhradou viedla diaľnica, alebo nad jeho domom, aby bola estakáda s diaľnicou.
Šiesty bod by som nazval pohlcovanie ostatných stavieb hlavnou stavbou. Súčasný návrh schváleného zákona stanovuje toto: Ak stavebný zámer obsahuje viacero stavieb, rozhodnutie o povolení stavby vydá ten stavebný úrad, ktorý je príslušný na rozhodnu... na rozhodnutie o hlavnej stavbe. Ostatné stavebné úrady majú v tomto konaní postavenie dotknutého orgánu. Hlavnou stavbou je stavba, ktorá určuje účel stavebného zámeru. Toto je takisto veľmi nešťastné opatrenie a z hľadiska ochrany verejných záujmov by malo byť pre vás neakceptovateľné. Prípojky vody, kanalizácie, čističky odpadových vôd, pozemnej komunikácie, železničnej vlečky a iné špeciálne stavby nemôžu byť povoľované všeobecných stavebným úradom len z toho dôvodu, že sú súčasťou inej stavby, napríklad priemyselného podniku. Potom sa takéto štruktúry budú môcť vytvárať bez akejkoľvek... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)