90. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka, Jaroslava Karahutu a Jozefa Lukáča na vydanie zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy (tlač 1498) podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov.
Národná rada na základe uznesenia č. 2129 z 22. marca 2023 pridelila predmetný návrh na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: ústavnoprávny výbor uznesením č. 723 z 26. apríla 2023 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 224 z 25. apríla 2023 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie o návrhu nerokoval, pretože podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplynulo 195 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: a) hlasovať spoločne o bodoch 1 až 96, 98 až 114, 116 až 182 a 184 až 195 s odporúčaním gestorského výboru schváliť; b) hlasovať spoločne o bodoch 97, 115 a 183 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk k návrhu poslancov odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 246 dňa 2. mája 2023. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril za spoločnú spravodajkyňu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.
Ďakujem, pán predseda, skončila som a tiež sa hlásim do rozpravy.

Ďakujem pekne, zatiaľ podpredseda. Otváram teda rozpravu, do ktorej som dostal jednu písomnú prihlášku pána poslanca Krajčího. A teraz poradie vystupujúcich určujem, najprv pán minister Budaj, potom pán navrhovateľ Svrček, pani spravodajkyňa Pleštinská a potom pôjde pán poslanec Marek Krajčí.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

Dámy a páni, verejný záujem ma núti vyjadriť sa k tejto legislatíve. Zoznam zásadných pripomienok, ktoré Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky uplatnilo v rámci medzirezortného pripomienkového konania k návrhu poslancov Národnej rady, je pomerne rozsiahly.
Za prvé, poplatky a informačný systém. Zavádza sa sadzobník poplatkov, ktorý ustanovuje napríklad pre dopravné stavby poplatok vo výške 0,11 % z ceny stavby. Treba si uvedomiť, že to by znamenalo, že napríklad pri úseku Hubová – Ivachnová, ktorej cena je 314 mil. eur, by poplatok predstavoval iba 340-tisíc eur. Od poplatku sú oslobodené všetky štátne rozpočtové organizácie. Toto oslobodenie na nevzťahuje, sa však nevzťahuje napríklad na NDS, čo by viedlo k zvýšeniu ich finančných požiadaviek. V novele zákona č. 145/1995 o správnych poplatkoch sa stanovuje, že poplatky majú byť príjmom Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Úrad môže použiť sumu poplatkov, ktoré sú jeho príjmom podľa prvej vety, len na účely plnenia úloh orgánu riadenia vo vzťahu k informačnému systému územného plánovania a výstavby. Tento systém zvaný teda v zákone Urbion je zatiaľ veľkou neznámou. Niet na svete štátu, ktorý by ho prevádzkoval. Online systém kompletných informácií o územnom a priestorovom členení celej krajiny, opakujem, nemajú ani najbohatšie štáty, ani tie štáty, ktoré majú pár kilometrov štvorcových. Ani štáty, ktoré sú násobne bohatšie než Slovenská republika.
Napriek tomu zákon, o ktorom pojednávame, má všetky verejné prostriedky získavané zo stavebných konaní presmerovať práve na tento systém. Do dnešného dňa nie je jasné komu bude patriť, kto bude mať právo nakladať s kompletnými informáciami o Slovenskej republike, či ide o plyn, elektrina, cesty viditeľné aj neviditeľné, hmotné aj nehmotné infraštruktúry. Tento, táto čierna skrinka, o ktorej parlament má dnes rozhodnúť, ale o ktorej zákon nehovorí nič, podľa odhadu aj predkladateľa pri osobných rozhovoroch jeho IT systém sa bude pohybovať do 1 mld. eur. Kľúčové ale považujem to, že nie je jasné, kto bude mať právo nakladať s informáciami informačného systému Urbion a komu bude informačný systém patriť.
V novele zákona č. 200/2022 o územnom plánovaní sa zavádza takzvaný digitálny obraz Slovenska ako referenčná databáza údajov, ktorého vytvorenie bude stáť pravdepodobne desiatky, ak nie stovky miliónov. Nie je ale jasné, znovu, ani pri tomto digitálnom obraze Slovenska, kto bude majiteľom digitálneho obrazu. Digitálny obraz má byť povinne používaný pri územnom plánovaní a povoľovaní. Fyzické aj právnické osoby budú mať povinnosť odovzdávať doňho údaje o všetkej infraštruktúre Slovenskej republiky, aj súkromnej, aj verejnej, aj obecnej. Netreba hovoriť, že istý digitálny obraz o Slovenskej republiky už existuje a volá sa kataster. Je pomerne kvalitne spravený a na účely, na ktoré sa užíva, je úplne postačujúci. Napriek tomu sa ďalšie desiatky miliónov investujú do digitálneho obrazu Slovenska ako referenčnej databáze údajov. Vznikne tak konkurencia pre súčasný kataster, respektíve pre jeho postupné nahradenie. Opakujem ale, zatiaľ čo kataster je štátna inštitúcia, nevieme, akým spôsobom budú vlastnené a užívané informácie informačného systému, o ktorom je v tomto zákone reč.
Pokiaľ ide o presun kompetencií zamestnancov a majetku ministerstva dopravy na úrad pre územné plánovanie a výstavbu, ktorý má byť v budúcnosti aj špeciálnym stavebným úradom, k tomuto si dovolím dodať, že v prípade stavieb, ktoré podliehajú procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, tento presun neplatí. Hovorí o tom § 5 ods. 1 písm. e) zákona 201/2022 o výstavbe. V zákone č. 201/2022 Z. z. o výstavbe je stanovený v prípade stavieb podliehajúcich EIA presun kompetencií stavebného úradu na ministerstvo životného prostredia. Napriek tomu sa v tomto návrhu zákona novelizujú dopravné zákony – cestný, dráhový, letecký, a to tak, že na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky sa prenášajú kompetencie súčasných špeciálnych stavebných úradov ministerstva dopravy pre diaľnice, železnice a letiská vrátane delimitácie majetku, záväzkov či zamestnancov.
Teda hoci diaľnica má byť podľa nového zákona povoľovaná, pokiaľ ide o EIA, ministerstvom životného prostredia, úrad akoby s tým nerátal. Tento zákon akoby s tým nerátal a dostáva sa do konfliktu s už platným zákonom. Úrad si preberá všetkých zamestnancov vrátane majetku z existujúceho stavebného úradu na ministerstve dopravy pre diaľnice. Ostáva teda pre vás ako poslancov, pre verejnosť, aj pre mňa ako ministra záhadou, aký je vzťah k environmentálnemu posudzovaniu stavieb, ktoré podľa § 6 ods. 1 písm. e) zákona č. 201/2022 o výstavbe má byť špeciálnym stavebným úradom práve ministerstvo životného prostredia. Jediným vysvetlením by mohlo byť, že predkladateľ ešte potajme chystá pozmeňujúci návrh, ktorým zasiahne do kompetenčného zákona a zruší de facto účinnosť ministerstva životného prostredia nad zákonmi o posudzovaní dopadov životného prostredia. Bola by to absurdná situácia, ale s ohľadom na povahu veci a predkladateľa treba sa obávať aj takejto možnosti.
Tretí bod, zrušenie zadania ako základného nástroja územného plánovania. Pani spravodajkyňa je napríklad dlhoročná odborníčka v oblasti samosprávy a veľmi dobre iste by vedela dosvedčiť, že zadanie pri príprave územného plánu je kľúčový dokument. V tom zadaní sa definujú dlhodobé záujmy obce alebo mesta. Odráža sa ním práve vôľa verejnosti, ktorá tam žije, a potom územné plánovanie sa rozvíja podľa tejto vôle. Do zákona č. 200/2022 o územnom plánovaní bola však na základe rozporových konaní vložená povinnosť, teda bola vložená povinnosť mať ako podklad pre územný plán toto zadanie. Zadanie definuje základné štruktúry územného plánu, napríklad stabilizáciu hranice lesa, zelených plôch, rozhoduje o tom, či má byť a kde má byť priemyselná zóna alebo zóna obytná. Dá sa povedať, že pri rozvoji krajiny niet významnejšieho dokumentu ako je práve zadanie. Keď vy si kupujete byt v obytnej zóne, potrebuje mať istotu, celoživotnú istotu, že ste investovali do dobrého bývania a nie že sa z obytnej zóny stane priemysel. Alebo v tesnej blízkosti obytnej zóny vyrastie hlučná alebo emisie produkujúca prevádzka. Napriek tejto pôvodnej koncepcii a dohode medzi rezortmi novela navrhuje, že zadanie už nebude záväzným podkladom pre vypracovanie zmien a doplnkom územného plánu. Čiže táto istota, ktorú občania mali, má zmiznúť. Naozaj pred tým varujem.
Uvedomme si, že už doterajšie zákony, ktoré jeden z poslancov nazval službou oligarchom, už doterajšie zákony odobrali občanom jednu veľkú vymoženosť. Slovenskí občania po novembri ´89 získali právo môcť odvolať toho človeka, ktorý im nepriaznivo zasiahol do ich životného prostredia, do ich obce, do ich obytnej zóny, ktorý im povedzme možno nemali úplnú možnosť zamedziť, aby urobil zlé rozhodnutie, ale mohli ho potrestať, že ho už nezvolia. Všetci, ktorí poznáme doteraz dlhú prax, ako sa zápasilo často aj s neblahými starostami a primátormi, ktorí ignorovali záujmy občanov, tie zápasy nakoniec mali vždy ten dôsledok, že takýto primátor musel odísť, alebo starosta. Zažívali sme to aj tu v Bratislave, zažívali to ľudia na mnohých miestach na Slovensku. Zvykli sme si na túto demokratickú vymoženosť, že územný plán, ale aj stavebné povolenia vydávali ľudia, na ktorých máme priamy volebný, volebnú moc. Náš volebný lístok je to, čo im, čo im môže byť odmenou, ak konajú poctivo a v prospech verejného záujmu, alebo trestom, ak sa tomu spreneveria.
Už na začiatku tohoto procesu ale navrhovať túto právomoc zmenil a preniesol stavebné konanie na štát, zobral túto prenesenú právomoc obciam. Je to veľmi veľký zásah do demokratickej sústavy Slovenska. V tomto prípade sa ale ešte posilňuje tým, že sa odoberá záväznosť zadaniu pri prípravy územného plánu a pri jeho zmenách a doplnkoch. Najmä o tie zmeny a doplnky ide, lebo väčšie mestá aj mnohé veľké obce už územné plány majú. Odzrkadľuje sa v nich aj ich pôvodný úmysel, kde chcú mať obytnú zónu, kde chcú mať priemyselnú, kde má byť hranica lesa a kde chcú vidieť povedzme jazero alebo vodnú plochu. Práve chúlostivým momentom je, že ako sa a z akej vôle sa budú tieto územné plány meniť. Budú naďalej rešpektovať to zadanie? To rozhodnutie, kde má byť obytná zóna, kde má byť les, kde má byť priemysel. Po prijatí tohoto zákona tomu tak nebude. Príde tiež k zrušeniu záväznosti podkladov v oblasti pamiatkovej starostlivosti a ochrany životného prostredia. Návrhom sa navrhuje zrušiť záväznosť podkladov v oblasti životného prostredia a pamiatkovej starostlivosti v procese územného plánovania.
Dámy a páni, tieto závažné zásahy do demokratického fungovania vzťahu medzi jednotlivcom – občanom Slovenskej republiky a jeho prostredím, v ktorom prežije celý život, sú doslova historické. Ministerstvo životného prostredia robilo všetko preto, nie aby konzervovalo chybné vzťahy, sú tam aj nedostatky. Áno, ten proces na samosprávach, ako som sa už zmienil, občas zlyhával a keď narazil na nepoctivého starostu alebo primátora, stávalo sa, že občania zostali nespokojní. Ale opakujem, mali v rukách volebný lístok, v prípade stavebného úradu toto demokratické právo strácajú. V prípade neplatnosti záväznosti zadaní strácajú istotu, že keď sa nasťahovali do obytnej zóny, že za tou obytnou zónou na voľnom poli nevznikne cementáreň. A s návrhom zrušiť záväznosť podkladov v oblasti životného prostredia a pamiatkovej starostlivosti sa odkazuje týmto dvom oblastiam, že už nebudú mať záväznosť nad záujmami investorov.
Ústava ale hovorí, že ochrana životného prostredia, že občan má právo na ochranu životného prostredia, svojho zdravia, takisto hovorí veľa o našej povinnosti chrániť dedovizeň z hľadiska pamiatok, chrániť naše kultúrne bohatstvo. Ak chceme testovať, že nakoľko si budú samotní investori, ktorí bezo... svoju bezohľadnosť za posledných 30 krá.. 30 rokov veľakrát preukázali. Nie všetci, isteže. Sú aj veľmi kultivovaní investori, sú aj veľmi bezohľadní. Práve preto sú potrebné jasné pravidlá. Práve preto nemožno prijímať zákony, ktoré nevyvážene a jednostranne dajú moc do rúk iba boháčom, iba investorom. Toto, táto krajina stráca prijatím týchto zákonov ochranu občanov pred bezuzdnou vôľou tých, ktorí takzvane na to majú. Ja teda nie som, ako viete, žiaden socialista. Ale som demokrat. Chcem, aby táto republika demokratickou zostala. Aby sa nestala ani oligarchickou, ani fašistickou.
Vynechanie obce z celého stavebného konania už definuje doteraz schválený zákon o výstavbe, ktorý okrem toho, že berie stavebné úrady obciam, tak im ani neumožňuje sa v stavebnom konaní vyjadriť. Už nie sú dotknutým orgánom. Ich jediným vyjadrením má byť stanovisko o súlade s územným plánom. Avšak práve obec má najlepšie vedomosti o lokálnych pomeroch a je nevyhnutné, aby napríklad pri výstavbe diaľnic mala možnosť pripomienkovať stavebný zákon. Skúsme si predstaviť všetky možné dôsledky, iste každého z vás napadá, každý niekde bývate a nikto by nechcel, aby za jeho záhradou viedla diaľnica, alebo nad jeho domom, aby bola estakáda s diaľnicou.
Šiesty bod by som nazval pohlcovanie ostatných stavieb hlavnou stavbou. Súčasný návrh schváleného zákona stanovuje toto: Ak stavebný zámer obsahuje viacero stavieb, rozhodnutie o povolení stavby vydá ten stavebný úrad, ktorý je príslušný na rozhodnu... na rozhodnutie o hlavnej stavbe. Ostatné stavebné úrady majú v tomto konaní postavenie dotknutého orgánu. Hlavnou stavbou je stavba, ktorá určuje účel stavebného zámeru. Toto je takisto veľmi nešťastné opatrenie a z hľadiska ochrany verejných záujmov by malo byť pre vás neakceptovateľné. Prípojky vody, kanalizácie, čističky odpadových vôd, pozemnej komunikácie, železničnej vlečky a iné špeciálne stavby nemôžu byť povoľované všeobecných stavebným úradom len z toho dôvodu, že sú súčasťou inej stavby, napríklad priemyselného podniku. Potom sa takéto štruktúry budú môcť vytvárať bez akejkoľvek... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán minister, čas vám vypršal. Na vaše vystúpenie sú štyri, päť faktických poznámok.
S prvou faktickou poznámkou pani poslankyňa Kozelová, nech sa páči.

Pán minister, ja ďakujem za to, čo ste povedali, lebo ja naozaj som z Bratislavy a tu sa boríme neustále s tým, že niekto rozhoduje za nás. Niekto rozhoduje za občanov. Pozrime sa už len na samotný hrad, na likvidáciu keltských pamiatok, pozrime sa na vily tuto na Palisádach, ktoré nám padajú jedna za druhou napriek tomu, že všetky sú, všetky sú pamiatkovo chránené. Nie je predsa normálne, aby občan nemohol rozhodovať o tom, či mu bude stáť čistička vody za barákom alebo vo dvore, alebo, alebo nebude. To skutočne nie je, nie je možné. Bojujeme tu s tým už, už niekoľko mesiacov, s takýmito problémami, myslím si, že je čas, aby sme naozaj povedali, že, že, že tu sú občania, že tu platia dane, že tie podielové dane a všetko to, čo sa robí tam, kde bývajú, že to je ich a mali by o tom rozhodovať oni sami.
V tomto prípade naozaj nie je v poriadku ani to, aby, aby niekto rozhodoval o tom, či zlikviduje kus prírody, nezlikviduje kus prírody. Bratislava je toho úplne jasným dôkazom, tu sa stavia hlava-nehlava na, na, na posledných lúkach, na, na poslednej zeleni, ktorú tu vôbec máme. Ja to vidím, pretože bývam blízko autobusovej stanice, ktorá mala byť autobusovou stanicou, napokon vidíme, že to je obytný barák s kanceláriami a veľký obchodný dom. A že to nie je tá autobusová stanica, o ktorej sme si tu všetci mysleli, že bude tá najlepšia a najkrajšia na celom Slovensku. Proste autobusy majú problém vychádzať a vchádzať, pretože im vyčlenili jeden suterén. Takže asi tak, toľko za mňa.

S ďalšou faktickou pán poslanec Suja.

Poverený minister Budaj má tú drzosť tu povedať a odvolávať sa, že sa tu ide niečo rozhodovať bez občanov. Územie európskeho významu ste ako rozhodoval, pán Budaj? Bez občanov. Sto percent nevôľa, nepovedal ani jeden, že to chce, aj tak ste ich vyhlásil. A vy máte tú drzosť toto hovoriť? Vy ste boli na koľkých prejednaniach, pani Kozelová, že sa ozývate!? Na koľkých?! Ani na jednom som vás nevidel. Zonácia, všetky obce podpísali protest, rozhodli ste bez občanov, bez starostov a vy máte tú drzosť tu povedať, že sa nemá rozhodovať bez občanov? Vy máte vôbec chrbtovú kosť? A kto má rozhodovať? Vy a vaša tlupa bezvzdelancov, tá vlčia svorka? Elektrikár, dejepisár bez vzdelania, tí majú rozhodovať, kde sa bude stavať, kde nie? Vy tu idete hovoriť, že to bude pre oligarchov, kto povolil oligarchom postaviť hotel v Tatrách deväťposchodový? A obyčajné drevené prístrešky v Banskej Štiavnici, v Liptovských Revúcach pre dobytok ste zakázali. Vy máte tú drzosť sem prísť toto hovoriť?! Ja nemôžem počúvať takýchto bláznov, však to nie je možné! Možno takéto praktiky boli bežné v ŠtB, ale tu si myslíte, že ľudia stratili pamäť?
Vy tvrdíte, že ste demokrat, no to, že to tvrdíte, to ešte neznamená, že ním ste. Viete, vám vôbec a vám, ľuďom okolo vás, nejde o ochranu životného prostredia, ide len o to, aby ste na všetkom zarobili. Tak ako ste zakazovali Lesom Slovenskej republiky ťažiť v národných parkoch, keď prišli pod vašu správu, tak sa tam ťaží veselo. A na čo ukážem, to, čo kapitola, na tom všetkom zarábate vy a ľudia okolo vás a, samozrejme, aj Šíbl. A vy máte tú drzosť tu povedať, že sa rozhoduje bez občanov?! Môžte sa hanbiť!

S ďalšou faktickou pán poslanec Svrček.

Ďakujem za slovo. Ja len tiež v krátkosti, lebo potom sa vyjadrím aj v rozprave. To, že zatiaľ je ministerstvo životného prostredia špeciálnym stavebným úradom pre EIA, posudzovanie vplyvov na životné prostredie, že tam musia všetky dnešné úrady prejsť, no to neznamená, že tam musia všetky úrady prejsť, žiaden konflikt tam nie je, ja tam ani nevidím nejaký konflikt. To len z môjho pohľadu aj z pohľadu iných kapacít, odborných kapacít, jednoducho ministerstvo životného prostredia sa nestará o svoje záujmy a kapacity.
Spomenul ste tu, pán poverený minister, systém Urbion, informačný systém územného plánovania a výstavby. Musíme si naliať čistého vína a toto je pravda. Jednoducho tento systém je štátny. To nie je súkromný systém, toto je štátny systém, jednoducho patrí štátu a je to uvedené aj v zákone o územnom plánovaní, je to v § 9 ods. 1 písm. k). Digitálny obraz je výslovne definovaný ako súčasť systému, to máme zase § 25 ods. 4. Čiže trošku mi je ľúto, že tu vytvárate ako taký obraz, že niekto si tu ide robiť, lebo to som pochopil z vášho vystúpenia, nejaký biznis. To nie je pravda, pretože tento systém je štátny.
Čo sa týka zadania pre územný plán a jeho obstaranie, tak tento je upravený v pozmeňujúcom návrhu pani spravodajkyne Pleštinskej, čiže predpokladám, že aj ona sa k tomu vyjadrí a úplne som dvíhal obočie, keď ste rozprávali o výstavbe diaľnic, že ako keby ľuďom sme brali možnosť vyjadrovať sa v rámci prípravy dokumentácie na výstavbu diaľnic. Ako však, pán minister, určite viete, že na začiatku každej výstavby a prípravy dokumentácie je štúdia uskutočniteľnosti. A tam sa zisťuje cez obstarávateľa a cez zhotoviteľa každá jedna vec, každá jedna položka, od intenzity dopravy cez, už dopredu máte aj nejaký územný tento plán, taktiež... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)