90. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne a kolegovia, budem pokračovať vo svojom pozmeňovacom návrhu.
Čiže: „Digitálny obraz Slovenskej republiky tvoria:
a) údaje popisujúce skutočný povrch Slovenskej republiky, objekty a javy, ktoré sa priamo alebo nepriamo vzťahujú k povrchu Slovenskej republiky v určitom čase. Ešte raz zopakujem, ktoré sa priamo alebo nepriamo vzťahujú k povrchu Slovenskej republiky v určitom čase;
b) údaje, umožňujúce vizualizáciu povrchu, objektov a javov podľa písm. a);
c) údaje popisujúce vzájomné vzťahy povrchu, objektov a javov podľa písm. a) a
d) nástroje zabezpečujúce aktualizáciu údajov podľa písm. a) až c)."
Súčasne vynímam na osobitné hlasovania body 70 až 79, 81, 83, 171, 174 a 180 zo spoločnej správy, o ktorých žiadam hlasovať spolu.
Čiže to je koniec môjho pozmeňujúceho návrhu. Verím, že kolegovia tento pozmeňujúci návrh podporia a zároveň by som sa chcela poďakovať kolektívu výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, menovite pani doktorke Zuzane Rekenovej a pani Ivetke Kramplovej a pani doktorke Janke Oremovej Pažin-Hrickovej za pomoc, obrovské pracovné nasadenie a obrovské množstvo práce na tejto stavebnej legislatíve.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Kolegovia, môžeme poprosiť tichšie trošku, keby ste diskutovali, alebo vonku. Ďakujem.
Ďakujem veľmi pekne, pani kolegyňa Zita Pleštinská, za tvoj pozmeňujúci návrh. Sú to presne tie veci, ktoré mňa veľmi prekvapili v tomto poslaneckom návrhu, že v podstate tam bola snaha informačný systém katastra presťahovať na úrad pre územné plánovanie. Nerozumiem, aký bol zmysel toho, vôbec som to nejak nepochopil ani z toho odôvodnenia, pretože kataster je samostatne fungujúca jednotka, nezávislý štátny úrad, ktorý v podstate uvádza do reality zmeny na realitnom trhu, zmeny v prevodoch pozemkov a tak ďalej, a mne nedáva žiadnu logiku vlastne, aby celá, celý informačný systém prešiel pod úrad pre územné plánovanie.
Ja ešte k tomu poviem viac v mojom vystúpení v rozprave, ale myslím si, že tento pozmeňujúci návrh je veľmi dôležitý a určite veľmi dôležité je, aby prešiel. Ďakujem.

Ďakujem za tento pozmeňovací návrh, je naozaj dobré, že odstraňuje niektoré nedostatky predloženého návrhu zákona, napriek tomu tam zostávajú ešte niektoré nezodpovedané otázky ako napríklad, z čoho ten pomerne nákladný informačný systém bude platený, či zo štátneho rozpočtu, alebo z iných zdrojov. Koľko to bude stáť štátny rozpočet? Takisto ešte stále neexistuje žiadna dopadová štúdia ani štúdia realizovateľnosti tohoto informačného systému. K tomuto malo zásadné pripomienky aj Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ktoré takisto neboli zodpovedané.
Ďalšia otázka je, že v tomto návrhu vlastne došlo k zrušeniu záväznosti podkladov v oblasti pamiatkovej starostlivosti a ochrany životného prostredia v procese územného plánovania. Takisto na toto, na toto nemáme, nemáme odpoveď, čo je dosť zásadný problém celého návrhu a takisto vynechanie obce z celého stavebného konania. Okrem toho, že tento návrh zákona odoberá stavebné úrady obciam, tak im ani neumožňuje sa v stavebnom konaní vyjadriť, nie sú viac dotknutým orgánom. Ich jediným vyjadrením má byť stanovisko k otázke súladu s územným plánom. A pritom práve obec má najlepšie vedomosti o miestnych pomeroch a považujem za nevyhnutné, aby napríklad pri veľkých stavbách, ako sú stavby diaľnic, mala aj obec možnosť pripomienkovať stavebný návrh.
Ďakujem.

Ja ti chcem, pani poslankyňa, poďakovať tiež za predloženie tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorým sa vyprecizujú niektoré ustanovenia, možno by som tak trošku aj upriamil pozornosť na zákon 200/2022 o územnom plánovaní, pretože si sa dotkla aj otázky digitalizácie. Tou podstatnou vecnou úpravou je zavedenie inštitútu digitálneho obrazu Slovenskej republiky, ktorý bude predstavovať svojho druhu referenčnú databázu tých údajov o povrchu Slovenskej republiky, čiže sa posúvame do 21. storočia v tejto oblasti, v tejto otázke a je veľmi dôležité, aby aj došlo k realizácii zabezpečenia údajov v hodnotách, ako sú zaznamenané v digitálnom obraze Slovenskej republiky, aby boli používané jednotne pri činnostiach v územnom plánovaní a výstavbe.
Čiže toto bol aj dôvod, prečo sa minulý rok schvaľovali tieto zákony, dôvod, ako som aj vysvetlil v rámci rozpravy, predloženia tejto poslaneckej novely je, aby sme sa aj v elektronizácii dostali do 21. storočia, aby tento návrh bol vykonateľný, aplikovateľný tým svojím pozmeňujúcim návrhom, ktorým si vyprecizovala niektoré ustanovenia, súhlasíme a podporíme ho. Ďakujem.

Ďakujem pekne, kolegovia, by som sa chcela poďakovať za vašu podporu a verím, že aj ostatní kolegovia, kolegyne tento môj návrh podporia, zároveň by som možno chcela odpovedať aj na otázku obce. Tento návrh zákona bol prejednaný so ZMOS-om, teda s Úniou miest Slovenska, a vlastne sa zakomponovali tie ich pripomienky do pozmeňováku, ktorý bol daný k legislatíve a prešiel na výbore pre verejnú správu, a v podstate bude veľmi dôležitá teda územnoplánovacia dokumentácia. Je pravda, že niektoré obce ju nemajú, ale do roku 2032 ju budú musieť mať všetky obce, čiže vlastne už občania sa budú môcť vyjadriť vlastne v tomto štádiu a potom v ďalšom tom kroku bude záväzné stanovisko, ktoré obec bude naďalej vydávať. Takže obce nebudú, ani mestá, nebudú vynechané z tohto celého procesu a takisto, ako dával vlastne pozmeňujúci návrh aj kolega Svrček, že vlastne tam dokonca budú môcť sa vlastne v referende vyjadrovať k jednotlivým stavbám a jednotlivým procesom na svojom území.

Vážený pán predsedajúci, ospravedlňujem sa, mal som rozhovor, ktorý sa pretiahol.
Dovoľte, aby som vystúpil k tomuto návrhu, najmä kvôli tomu, aby som predložil pozmeňujúci návrh. Ide o pozmeňujúci návrh, ktorý sme identifikovali aj na mimoriadnom zdravotníckom výbore. Odporučila ho predložiť aj pani Vašáková z Úradu vlády, samozrejme, súhlasí s ním aj ministerstvo zdravotníctva, bol prediskutovaný a jeho znenie s ministerstvom dopravy, takisto s predkladateľmi, vďaka ktorým tento pozmeňujúci návrh predkladám, vkladám do tohto návrhu zákona, takisto aj s podpredsedom vlády Štefanom Holým.
Ide o to, aby sme v súvislosti s prípravou projektu výstavby univerzitnej nemocnice v lokalite Rázsochy, ktoré sú momentálne naozaj v sklze, z časového hľadiska za kritickú časť procesu považujeme ustanovenie zákona č. 254/1998 Z. z. o verejných prácach v znení neskorších predpisov, ktorý sa týka výkonu štátnej expertízy. Tieto zadefinujú záverečné stanovisko EIA ako nevyhnutnú súčasť podkladov, bez ktorého nie je možné vyhotoviť protokol o vykonaní štátnej expertízy. Keďže proces posudzovania vplyvov na životné prostredie v prípade zložitých stavieb, akými sú aj nemocnice, trvá 9 až 12 mesiacov, v prípade projektu by došlo k oddialeniu spracovania štátnej expertízy, a tým aj možnosti vyhlásiť verejné obstarávanie, keďže výsledok štátnej expertízy je predpokladanou hodnotou zákazky z hľadiska verejného obstarávania.
Na základe uvedeného je preto navrhnuté modifikovať požiadavku na ukončený proces posudzovania vplyvov na životné prostredie ako podmienku spracovania protokolu zo štátnej expertízy v prípade investícií, na ktoré vláda vydá osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu. Z tohoto dôvodu teda predkladám tento pozmeňujúci návrh zákona s cieľom definovať výnimku pre stavby s vydaným osvedčením o významnej investícii, ktorá by sa tým pádom mala vzťahovať len na naozaj malý okruh stavieb a proces výkonu štátnej expertízy štandardizovaných stavieb by nebol v budúcnosti narušený.
Tiež treba upozorniť, že navrhovaná úprava zároveň nijako neovplyvňuje záväznosť výsledku posúdenia vplyvu na životné prostredie oproti súčasnosti. A teda pokiaľ sa využije klauzula v tomto legislatívnom návrhu, tak, samozrejme, bude veľmi nevyhnutné zabezpečiť to, aby celá štátna expertíza, aj keď sa bude realizovať v procese samotnej EIA, koniec-koncov rešpektovala samotný výsledok. Teda pôvodne sa plánovalo, že by sa mohla realizovať oveľa skôr. V súčasnosti má Úrad vlády a teda aj tí, ktorí zastrešujú realizáciu projektu Rázsochy, v úmysle využiť túto možnosť aj úplne pred koncom ukončenia samotnej štúdie EIA, aby sa získalo v čase približne okolo šiestich týždňov, môže to byť čas, ktorý môže byť rozhodujúci aj v súvislosti s tým, aby boli splnené a dodržané míľniky, ktoré stanovuje Európska komisia v prípade nenávratného finančného prostriedku z plánu obnovy.
Takže dovoľte, aby som prečítal tento pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mareka Krajčího k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka, Jaroslava Karahutu a Jozefa Lukáča na vydanie zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy (tlač 1498).
V návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:
V čl. XXIV (zákon o verejných prácach) sa za bod 2 vkladajú nové body 3 až 8, ktoré znejú:
„3. V poznámke pod čiarou k odkazu 1d sa slová „§ 37 zákona" nahrádzajú slovom „zákon".
4. V § 9 ods. 3 sa na konci pripája táto veta: „V prípade stavebného zámeru s vydaným osvedčením o významnej investícii podľa osobitného predpisu^1e) stavebný zámer obsahuje príslušnú dokumentáciu stavebného zámeru a záverečné stanovisko,^1d) ak už bolo vydané."
Poznámka pod čiarou k odkazu 1e) znie:
„^1e) Zákon č. 371/2021 Z. z. o významných investíciách."
5. V § 10 ods. 3 písm. c) sa na konci pripájajú tieto slová: „a osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu,^1e) ak bolo vydané."
6. V § 10 ods. 7 písm. h) sa na konci pripájajú tieto slová: „s výnimkou stavebného zámeru s vydaným osvedčením o významnej investícii podľa osobitného predpisu,^1e) pre ktorý nebolo vydané záverečné stanovisko,^1d)".
7. V § 11 odsek 4 znie:
„(4) Ak ide o stavebný zámer, pre ktorý sa vyžaduje aj záverečné stanovisko podľa osobitného predpisu,^1d) ministerstvo nemôže vyhotoviť protokol bez tohto stanoviska s výnimkou stavebného zámeru, na ktorý bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu.^1e)''
8. V § 11 ods. 5 sa odkaz na poznámku pod čiarou „¹⁾" nahrádza odkazom na poznámku pod čiarou „^1d)"."
Doterajšie body čl. XXIV sa primerane prečíslujú. Dvadsaťštyri je napísané rímskym.
Nové body 3 až 8 nadobúdajú účinnosť 15. júna 2023, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem. Pán poslanec Krajčí, chcel by som sa spýtať, teda že či nejde opäť o prílepok, pretože tento pozmeňujúci návrh nesúvisí ani tak s reformou stavebnej legislatívy, ale s výstavbou novej univerzitnej nemocnice v lokalite Rázsochy. Tak len by ma teda zaujímalo, že akým, akým spôsobom toto súvisí s reformou stavebnej legislatívy.
A druhá vec je, že teda neviem, či tomu správne rozumiem, ale tá výnimka sa má vzťahovať na všetky stavebné zámery s vydaným osvedčením o významnej investícii, alebo to sa potom nebude týkať iba Rázsoch asi, nie? Len všetkých, čiže, čiže významná investícia nebude musieť mať EIA, hej?

Ďakujem za slovo.
Ja si pamätám, keď v marci sme hlasovali o poslaneckom návrhu zákona, ktorý mal riešiť presne výstavbu Rázsoch, a vtedy o jeden hlas neprešiel v parlamente ten zákon, ktorý by uchoval aspoň tak teoretickú šancu na postavenie nemocnice Rázsoch z plánu obnovy, a tým pádom sme prišli o možnosť rýchlejšieho verejného obstarávania na zhotoviteľa stavby. Veľmi dobre vieme, že aj v programovom vyhlásení vlády sa jasne písalo o výstavbe koncovej univerzitnej nemocnice. V prípade, ak by prešiel vtedy ten zákon, tak zhotoviteľ hrubej stavby mohol byť rýchlejšie vybratý, lebo vieme, že je tam míľnik do marca 2024, čo je míľnik Európskej komisie, aby sa mohli použiť financie z plánu obnovy. No v súčasných podmienkach podľa stavebnej legislatívy alebo podľa príslušnej legislatívy to nie je možné. V prípade, ak by legislatíva bola prijatá, tak by sa dalo verejné obstarávanie vyhlásiť už v júli. Ja nemôžem reagovať na predrečníka, ale minimálne, ak môžem povedať, tak navrhovaná úprava, to prízvukoval aj pán predkladateľ, pozmeňujúceho návrhu nijako neovplyvňuje záväznosť toho výsledku posúdia vplyvu na životné prostredie oproti súčasnosti. Čiže my s týmto pozmeňujúcim návrhom súhlasíme a určite aj podporíme tento pozmeňujúci návrh, aby bolo možné riešiť aj túto otázku.
Ďakujem.

Ďakujem. Podľa mňa nejde o prílepok. Je to, ad jedna, pozmeňujúci návrh k zákonu, ktorý momentálne teraz je otvorený. Ide o reformu stavebnej legislatívy, pretože nejde typicky o Lex Rázsochy. Hoci som v odôvodnení uviedol, že mohol by sa použiť aj na túto nemocnicu. Takisto sa môže použiť na iné stavby, ktoré budú vo verejnom záujme a budú mať teda ten štatút osvedčenia o významnej investícií, ktoré schvaľuje vláda. A, samozrejme, ako som v odôvodnení aj uviedol, je dôležité, aby EIA bola realizovaná, neovplyvňuje to záväznosť výsledku posúdenia vplyvu na životné prostredie oproti súčasnosti, táto navrhovaná úprava. A v prípade teda, že by výsledok EIA bol v rozpore s realizovanou štátnou expertízou, tak tá by sa, samozrejme, musela urobiť opäť, teda urobiť znova. Pokiaľ by bol, samozrejme, v súlade, tak tento návrh zákona umožňuje, presne ako bolo povedané predrečníkom, vyhlásiť skôr verejné obstarávanie na zhotoviteľa stavby, a tým pádom štát môže ušetriť niekoľko týždňov. Naozaj je to podľa toho, ako ten štátny úradník využije tento navrhovaný zákon k tomu, aby urýchlil tú stavbu v strategickom štátnom význame.
Ďakujem.

Iba dve, tri poznámky. Pán Svrček odchádza, ale bol by som rád, keby ešte počul, že nie je pravdou, že sa na mňa obrátil vo veci tohoto zákona, ani vo veci prekvapivého rozsiahleho pozmeňováku, ktorý predložil. Neni vôbec dôvod, pán Svrček, aby ste to tvrdili. Vy pôjdete ďalej ako valec, ale vypomáhať si pritom takýmito drobnými nepravdami zrejme vôbec nepotrebujete.
Obrátim sa na pani poslankyňu Zitu Pleštinskú, ktorá je trošku iného politického zamerania a zaujímajú ju verejné záujmy. Vážená pani poslankyňa, váš návrh naozaj chce zachrániť niektoré nedostatky. Len aby ste v mene záchrany niektorých nedostatkov nevyliala s vaničkou aj dieťa, lebo podstata tohoto zákona, takto ako bol pripravený a predložený, je rozporná a okrem niekoľko pozitívnych vecí, ktoré najmä budú chváliť investori, prináša nekonečné množstvo rizík a vy s vašou skúsenosťou to dobre viete. Práve preto, že nie sú dopadové štúdie, nie sú urobené odhady, vy chcete zachraňovať poplatky občanov. Ale čo peniaze štátu?
My všetci sme tu, a najmä teda vy ako poslanci, preto, aby ste strážili peniaze občanov, ktoré sa stretávajú v štátnom rozpočte. Ignoruje tento zákon, že zakladá obrovské výdaje na nový úrad, na informačný systém, ktorého rozsah ani, ani cena nie sú vôbec odhadnuteľné. A predkladateľ si nerobí starosť s tým, koľko to bude stáť.
Správne ste položila otázku, prečo sa má zdvojovať činnosť katastra, a tam smerovali aj výhrady zo strany ministerstva životného prostredia, a prečo nemôže tento, tieto úlohy plniť kataster. Kataster má už veľké investície do budov, veľké investície do personálnu a takisto veľké investície do IT systému. Je to napokon jeden z tých vydarenejších v množstve nevydarených pokusov Slovenska digitalizovať štátnu správu. Po tých nevydarených pokusoch každý minister vám vie povedať, aká utopická je predstava vytvoriť tu v tejto jedinej krajine niečo ako Silicon Valley, ktoré predstihne všetky bohaté krajiny sveta. Vytvoriť digitálny obraz krajiny, ktorý nikto iný nemá, nikoho to nenapadlo, predstavte si, ani najbohatší štát Európy Luxembursko, ktorý je maličký a ktorý má najvyššie príjmy na hlavu štátu aj DPH, ani ten si to nemôže dovoliť. Lebo online každodenné dopĺňanie toho systému je, je proste záležitosť, do ktorej sa nikto nepustil. A ak nebude online každodenne a každú minútu dopĺňaný, tak sa nedá podľa toho systému konať. To sú samé právne konania o majetku a o právach občanov.
Dneska ten systém na samospráve môže niekto, ako som už aj v prvej reči hovoril, napádať, že niektorí sú, zlyhávajú pod tlakom oligarchov, developerov alebo nejakých drobných zlodejov, však takí sú ľudia. Ale ja tvrdím, že väčšina samosprávy si svoju prácu aj doteraz konala poctivo, robili to za zlomok peňazí, zlomok peňazí, o ktorý pôjde teraz. V každom prípade by bolo korektné, keď sa zaujímate, pani poslankyňa, o poplatky, ktoré majú platiť občania priamo do tohoto systému, zaujímať sa o cenu celého systému, lebo ten zaplatia občania nepriamo cez štátny rozpočet. Odnikiaľ inokiaľ to nepôjde. Poplatky teraz trošku aj populisticky každý bude ľuďom sľubovať, že nebudú dokopy žiadne. Dobre, tak ani poplatky nebudú. Odkiaľ bude miliarda na tento systém? No a prečo kataster? Kataster potom zanikne? Však ide o paralelnú inštitúciu, ktorej rozsah je už teraz veľmi značný a ktorá, ako som povedal, má dobrú sieť budov, personálne odborne zaškolených ľudí a takisto teda prekvapivo fungujúcu IT schému, ktorá do istej miery má zdigitalizované prinajmenej vlastnícke vzťahy a mapy území, čo sa týka katastra.
Ostatné, čo zaznelo doteraz v rozprave, zareagujem len na jedno, ktorý sa týkal pána poslanca Krajčího. To bol naozaj cynický príspevok, nevidím ho tuná, tak rád by som mu to povedal do očí, lebo oni, ktorí idú, áno, nastal problém a ja to na ministerstve prešetrujem, aký, ako nastal problém s hotelom v Demänovskej doline, dáme, nastal problém, lebo EIA vyradil pán minister Žiga za jeho pôsobenia a EIA proste tam nerobili. Staviteľ dostal na tri fáze možno zbudovať a preventívne hneď zničil tamojší biotop, takže ťažko sa spätne, keď už sa všetko doničilo, vlastne obhajuje, že tam prišlo k zničeniu prírodných hodnôt. Napriek tomu to preskúmame, najmä dopad na jaskyne, dopad na podzemnú vodu aj povrchovú vodu a takisto z hľadiska hustoty a únosnosti územia. Keby som mal v rukách a verejnosť, keby mala v rukách zákon o krajinnom plánovaní, ale táto skupina, ktorá bráni ochrane verejných záujmov a pomáha záujmom oligarchov, takéto zákony nepustí.
Tu sa vytvorila politická dohoda o tom, že štát nebudú kontrolovať občania ani prostredníctvom samosprávy, rozvoj štátu, budovanie štátu. A toto je naozaj paradigmatická zmena, ktorej ste svedkami. Nemyslite si, že na tento zákon sa zabudne. Ja verím, že to si mnohí myslia, že to prešulichá a odhlasuje a bude pokoj a ľudia si zvyknú. Nemyslite si. Podobný zákon dával Babiš, ste sa postavili na jeho úroveň, ale česká verejnosť sa proti tomu postavila, všetci, čo za to hlasovali, si to, potom sa spovedali voličom vo voľbách a dnes tam vládnu iné sily, ktoré ten zákon reformujú. Čiže môžte si napísať do svojich politických životopisov, že ste sprznili ochranu životného prostredia a tvorbu krajiny a právo občana hájiť si svoje záujmy v území a dali ste to oligarchom, to si môžte napísať. Ale slovenská demokracia zatiaľ žije a pôjde ďalej a zmätie takéto zákony, ktoré jednostranne zvýhodňujú boháčov a oligarchov a potláčajú verejný záujem.
Takže pán poslanec Krajčí má pravdu, že hotel Demänovskej doline nepatrí, ale ministerstvo postupuje podľa súčasných zákonov, tak bude aj ďalej postupovať a keď bude zo zákona možnosť rozhodnúť inak, tak rozhodneme. Ale toto sa stalo, deväťpodlažný hotel, aj podľa súčasnej legislatívy a vy, pán Svrček, ju teraz vypínate. Vypínate aj to, čo doteraz chránilo aj Demänovskú dolinu a vypínate aj to, čo mohlo robiť ministerstvo životného prostredia a inšpekcia životného prostredia. Ja viem, vy mávate rukou, vy ste len, vy ste len postava, spoločne vy to len predkladáte, máte pravdu, zodpovední budete vy, ktorí budete hlasovať, vy, ktorí tu teraz nesedíte. Každý jeden sa podpíšete pod paradigmatickú zmenu poškodenia verejného záujmu a poškodenia ochrany životného prostredia, pokiaľ by prešli tieto veci v takej podobe, v akej sa tu náhle vynorili, a najmä ešte aj prípadne bez podpory tých čiastkových opráv, ktoré predložila pani Pleštinská. Čiastkových, ale, žiaľ, pani Pleštinská, tú podstatu toho zákona zmeniť neviete.
Príbeh Demänovskej doliny zastavanej absolútne nad únosnosť, dneska nad tou zastavanosťou bedáka aj ten developer, čo to zastaval. Tak je jasným príkladom, ako, ako sa vie rozdrapovať a bezohľadne valcovať verejný záujem, povedzme, že nekultúrny investor alebo bezohľadne nenažratý investor. Všetci to poznáme, celé Slovensko za tých tridsať rokov nesie stopy toho, že jednoducho tu vznikli silní hráči, bohatí ľudia a tí ľudia neprešli dlhodobým vývojom, ale zbohatli z noci na ráno politickým spôsobom, často na hranici mafie, a títo ľudia, aké prekvapenie, majú aj mafistické móresy a príroda alebo záujmy obyčajných bežných ľudí je to posledné, čo ich trápi. Slovensko toto slzavé údolie si prechádza už tridsať rokov a mnohá časť verejnosti to stotožňuje so zriadením demokracie, ale tieto zverstvá nemajú nič s demokraciou. Naopak, vypínanie demokratických inštitútov k týmto zverstvám na prírode, na pamiatkach vedie. Ak vypínate Aarhuský dohovor, no píšte si, že Európske únia si to všimne, Slovensko to už raz urobilo, za Roberta Fica zabránilo alebo skúšalo zabrániť občanom, aby mohli pripomienkovať tvorbu svojej krajiny, svojich obcí a miest, no trvalo to len pár mesiacov a v skrátenom konaní potom táto vláda rýchle naprávala to, čo zbabrala. Lebo jednoducho tadiaľto cesta nevedie. Vtedy Európska únia siahla lakonickému oznámeniu, že sa zastavujú eurofondy a zákon sa hneď napravoval.
Čiže ak si myslí ctená Národná rada, že naozaj platí to, čo tu nejaký politický idiot raz povedal, že keď máme väčšinu, tak máme pravdu, neplatí, páni. Demokratické prostredie a verejný záujem sú hlavnými pánmi aj v tejto sieni. A ak sa vám zdá, že nie, je to sebaklam.
Ďakujem.