90. schôdza

Ďakujem pekne za slovo.
Ešte raz začnem tým, áno, skutočne problém existuje, súhlasím s pánom podpredsedom, že teda rast cien potravín je vyšší ako v západnej Európe a teda Európska centrálna banka je jedna. Áno, jeden, jedna príčina je jej neblahé pôsobenie pod kvantitatívnym uvoľňovaním a potom je tu druhý základný rozdiel a to je to, tá konkurencia na trhu. Proste v tej západnej Európe je vyššia konkurencia, tak ako to aj pán Fico teraz správne povedal, a na Slovensku je nižšia. Preto si tie reťazce môžu dovoliť mať vyššie marže. No, je ich cca päť a ovládajú takmer celý trh.
No ale teraz zasa máme dve možnosti, aby som povedal ako ďalej. Jedna je to, čo navrhujete, zakonzervovať aktuálnu slabú konkurenciu na trhu tým, že teda zaregulujete ceny a vlastne problém nám tu zostane buď väčší, alebo menší na dlhý čas. Alebo je druhá možnosť. Áno, tým, že na Slovensku je momentálne zaujímavá marža v potravinárstve, no tak treba, a to je tá úloha štátu, dopomôcť, aby sem prišiel nový reťazec, nové reťazce, vznikli malé podniky slovenské, zahraničné, akékoľvek, čo zvýši konkurenciu a dlhodobo teda zníži ceny potravín. No a tá úloha štátu, tá skutočná úloha štátu je tu tá, aby vlastne v aktuálnej problémovej situácii parametrami alebo teda možnosťami sociálneho systému sanoval situáciu tých, ktorí sú životne ohrození, to znamená zraniteľných skupín, a teda riešil to cielene, zmysluplne. Takto by to malo byť.
A ešte stihnem jedno upresnenie. No, ten rozdiel vo výbere daní nie je 1,5 miliardy, ale dokonca až 2,4 medzi ´21/´22 a tu treba jasne poďakovať ľuďom, pretože ten dobrý výsledok vlaňajší, ten nízky deficit je zaplatený ľuďmi. To sú presne tie dane, odvody, všetko, čo zaplatili ľudia navyše. Tam patrí vďaka a to je ten... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Oravec.

Ďakujem pekne.
Pán kolega Blanár, ja neviem o tom, že by v slovenskom parlamente bola nejaká anarchistická strana, ktorá by hovorila, že štát nemá robiť nič a nemá prijímať žiadne zákony a nemá zasahovať, ani taká asi na Slovensku nie je, si myslím. To, čo hovoríme my, je, že štát má prijímať pravidlá pre ľudí a pre podnikateľov, ktoré sú čo najjednoduchšie a tie, ktoré sú už existujúce, tie by mal zjednodušovať. A tam si myslím, že sa aj zhodneme dokonca v tomto.
Tam, kde sa asi nezhodneme, je, že štát by mal zasahovať vždy, keď si politici povedia, že je tu nejaké zlyhanie trhu a ideme ho opraviť. Ja som vám tu s kolegom teda Viskupičom povedal dve vážne, dva vážne faktory, ktoré nie sú otázka trhu, ale štátu. Tým prvým je Európska centrálna banka, ktorá nie je komerčný subjekt, ale je subjekt verejného sektora, a tým druhým sme my, bohužiaľ, Národná rada Slovenskej republiky, ktorá na každé jedno zjednodušenie a zníženie nákladov pre podnikanie prijme ďalších 10 zákonov, ktoré podnikateľom náklady zvýšia. Preto by som bol rád, keby sme sa možno zhodli, že pri takýchto diskusiách by politici mali vysielať ľuďom signál, že aj oni sú veľmi dôležití a sú oveľa mocnejší než my politici tuná v parlamente alebo vo vláde z hľadiska toho, že čo sa s cenami udeje. Spotrebiteľ, a teda občan, nejde voliť len 30. 9. v politike, ale ako spotrebiteľ volí každý jeden deň. Rozhoduje o existencii alebo neexistencii obchodníkov a podnikateľov a z tohto hľadiska má veľkú moc. Ak sa rozhodnú spotrebitelia, že do obchodu, ktorý má maslo a predáva ho za štyri eurá, nevkročia, tak ten obchod skončí. Ale, prosím, zdôrazňujme to všetci, že ľudia túto moc majú.

S reakciou pán podpredseda Blanár.

Pán kolega Oravec a rovnako pán kolega Viskupič, viete, vaše eufemistické vysvetlenie z vašej strany o tom, že ako má zasahovať alebo nezasahovať štát, je váš problém ako SaS-ky. Ja si pamätám na bilbordy "Menej štátu". Čiže ja som vás neobvinil, že ste nejaká strana. To ste posunuli niekde inde. Ja len hovorím, že ste čitateľní, lebo ste liberáli, ktorí nechcete, aby v podstate štát zasahoval.
Pán kolega Viskupič, nezovšeobecňujte to, my sme povedali, že chceme určité potraviny základné. My nechceme ten trh teraz ísť nejako významne obmedzovať. My chceme zachrániť a pomôcť ľuďom, ktorí sú najviac vystavení tomu zdražovaniu, čiže oni si už nedovolia kupovať niečo naviac, ale potrebujú si kúpiť tie základné potraviny. A nehnevajte sa, ako obhajovať to a hovoriť, že im treba poďakovať, no výborne, poďakujme ľuďom za 1,5 miliardy, ktoré si oni vybrali, neurobili ste nič a kvôli tomu sa prepadli ďalších vyše 100-tisíc napríklad seniorov pod hranicu chudoby. Tak ďakujem pekne za také poďakovanie.
A viete, SaS-ka je geniálna strana, ona vždy po funuse má riešenie. Pán Viskupič, prečo ste teda, keď ste boli vo vláde, nevytvorili tie podmienky na to, aby tu prišli ďalšie štyri reťazce? Prečo ste neurobili nejaké podpory, aby tu prišli ďalšie reťazce, keď vidíte, že je taká katastrofa, že tu nefunguje konkurenčný trh? Ja som to jasne vysvetlil. Ale vy ste geniálni v tom, že po funuse máte riešenia. Ale keď ste tam, tak jednoducho neviete to riešiť.
A my nič iné nechceme, len teda keď už to priznávate, pán Oravec, že teda vaša strana už je schopná pripustiť to, tak poďme využiť zákon, ktorý tu máme. My sme ho schválili. Nikto proti nemu neprotestoval. Je v súlade s európskou legislatívou. Lebo keby nebol, tak by nám už ho dávno Európska únia nejakým spôsobom zavetovala, to znamená, poďme pomôcť tým, ktorí to potrebujú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Záverečné slovo... (Reakcia spravodajcu.)
Ešte do rozpravy? Nevšimol som si, pardon. Čiže ešte v rámci rozpravy pán spravodajca.

Ďakujem pekne. Využijem rozpravu, myslím, že faktická je trošku krátka na to, aby som po... chcel povedať to, čo som chcel povedať.
No máme v podstate spor Friedman versus Keynes, mám pocit, máme tu friedmanovcov zo SaS-ky. Ja chcem jednu vec. Vy asi uznávate to, že existuje nejaký, nejaký hospodársky cyklus. A ja nespochybňujem to, že trh funguje v tom, keď je konjunktúra, keď sa všetkému darí, to je všetko v poriadku, vtedy to funguje. Ale zvyšuje sa aj tá príjmová nerovnosť. To musíte asi uznať. Na druhej strane tu máme obdobia tej recesie alebo keď ten trh padá a vtedy práve je tá úloha štátu, kedy musí zasahovať. A ja si myslím, že, však máme dnes mimoriadnu situáciu na Slovensku. Dokonca je oficiálna, čiže nebavíme sa tu len o potravinách, ale o ostatných veciach. A v tomto období, keď sme potrebovali, aby ľudia napríklad sa vedeli boriť s tou infláciou, kde sa bavíme o babičke alebo o nejakom seniorovi, ktorý reálne žije z 380-400 euro a rozmýšľa skutočne, či si kúpi tie lieky alebo tie potraviny. A to sú, to sú reálne príbehy ľudí. Tým ľuďom treba pomôcť.
Ja chcem povedať len, ja keď som videl pána Hegera, ktorý hovoril, že máme super, máme dvojpercentný deficit, a potom počúvam pána Klimeka, ktorý rozpráva o tom, že v roku 2022 sme mali 1,4 miliardy na pomoc pri energiách. Ale viete, koľko dal štát? 300 miliónov. 1,4 miliardy verzus 300 miliónov. 1,1 miliardy mohli dostať ľudia na to, aby sa im, sa im uľavilo z tých energií. Nebudem tu hovoriť, aj vy ste určite dostali účty za minulý rok. Nedoplatky. Každý má nedoplatok a veľký nedoplatok.
A to, čo hovorí pán Viskupič o tom plyne, že áno, že super, však keď ten trh funguje, tak mali sme tu plyn aj za 500, dnes je možno, neviem, teraz nepozeral som momentálny stav, ale okolo 40, možnože 45, neviem, alebo 17, jak ste povedali. Takže ako ten trh funguje v týchto mimoriadnych situáciách? No nefunguje. Toto, toto musí štát momentálne riešiť.
Čiže za mňa musím povedať, že my nechceme, keby tu bol, keby tu bola len vláda trhu práve v tých recesiách, o ktorých sa tu bavíme, pán Oravec, viete, čo tu vznikne? Vzniknú tie getá, ktoré vznikli v roku 1929 po veľkej hospodárskej kríze. To boli ľudia, ktorým sa darilo a zrazu boli všetci na ulici, mali tam to svoje auto, ktoré nevedeli predať, žili tam v maringotke a boli radi, že sú radi.
Viete, kedy sa dostal, dostal svet z tejto krízy? Dobre, bola tam vojna, samozrejme. A keď si pozriete len napríklad aj čísla, čo sa týka napríklad Dow Jones, ten sa vrátil na svoje úrovne v roku 1954. To bolo obrovsky dlhé obdobie, kým sa akože začalo znova dariť.
Čiže ja hovorím o tom, keď je mimoriadna situácia, štát musí zasahovať, musí sa starať o to, aby ľudia túto, toto obdobie prešli. A to, čo hovoríme, že sociálne, trhové a ekologické, no ja sa pýtam, čo je ekologické na tom, že ideme kupovať LNG. Za tankermi sa ťahá jedna obrovská, obrovská, obrovské Himaláje toho, čo, proti čomu tu celá Európska únia teraz bojuje, tými elektroautami a všetkými týmito greendealmi a neviem čím. Keď sa to rozmrazuje, zamrazuje, 15 % toho plynu unikne do ovzdušia. Toto je ekologické? A my sme mali lacný potrubný plyn, ktorý neuniká, lebo ide v potrubí, a bol za tých 17 dolárov, o ktorých sa tu momentálne bavíme. Čiže toľko moja odpoveď na to.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Muňko s faktickou poznámkou na vaše vystúpenie.

Pán poslanec, máš úplnú pravdu, pretože či energia, alebo aj plyn, poďme k energii. Energia bola, elektrina bola predaná cez lipskú burzu. Koľko bolo predanej tej elektriny našej alebo aj českej? 30 %, ostatné priekupníci sa nabalili. Tam mal zasiahnuť, samozrejme, regulačný úrad. To isté o plyne. O skvapalnenom plyne je zbytočné sa baviť. Keby sme všetko postavili, stálo by nás to ďalšie a nie sme konkurenčne schopní. Ani západná Európa nie je schopná, konkurenčná bez ruského plynu, darmo si to budeme nahovárať. Skôr-neskôr sa budeme musieť vrátiť, pretože tá cena je proste úplne niekde inde. Ale nechcem teraz polemizovať o veciach, pretože jednoducho regulačný úrad mal zasiahnuť v prvej etape a boli by sme sa dostali niekde inde. Tak jak zasiahol v Čechách, tak jak zasiahol aj v Nemecku, Rakúsku, nehovoriac o tom, koľko dávali rakúskej, rakúska vláda dôchodcom. To je otázka, akým spôsobom štát pristupuje k svojim ľuďom.

Toľko. Pán navrhovateľ, máte záujem o záverečné slovo? Nech sa páči.
Čiže uzatváram rozpravu a má slovo pán navrhovateľ.