90. schôdza

Je možné, že neviem vyhrať spory na súde, ale o tom je to, ako funguje súdnictvo u nás. (Smiech v sále.) Pre niekoho funguje výborne a som si istý, že pre ľudí ako ste vy, že nemáte žiadne problémy. Ja som v živote nepočul o tom, že by sa niekto sťažoval na to, že aký ja som advokát. O tom neviem. Možnože to robia za mojím chrbtom, ale vy keďže sa hlboko nevyznáte v tomto probléme, tak ste poplietli dve rôzne veci. Tri-šesť-trojka, áno, samozrejme, tri-šesť-trojka sa týka konania, ktoré je pred súdom, teda ktoré nie je pred súdom už, ešte, ale realitou je, že nad trestným konaním má dohľad aj sudca, súd. Čiže je nonsens, čo vy tu hovoríte, že súd nemá žiadnu ingerenciu v súvislosti s trestným konaním pred tým, ako sa dostane toto na súd.

Vďaka. Ja som sa ani nechcel prihlásiť do rozpravy, lebo k tej tri-šesť-trojke sme už povedali veľa toho. Nechcem sa tu opakovať, nechcem tu predlžovať nejaké tie rozpravy. Máme tu veľa bodov, ale predsa mi to nedalo a ku konkrétnemu zákonu sa chcem spýtať na dve veci a... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Dobre, tak jak som povedal, k tej tri-šesť-trojke už bolo povedané veľa.
Môj názor poznáte, ako toto tu rozoberať nebudeme, akože chcem sa v podstatnej miere venovať tomuto návrhu zákona, kde sa chcem spýtať na dve oblasti. A potom v rozprave tiež uvediem niektoré skutočnosti, na ktoré som tiež zvedavý, ako o tom alebo o tých vetách rozhodne samotný Ústavný súd, čo sa týka podaní pre tie tri-šesť-trojky.
Veľa tu bolo politických viet povedaných, no nechce sa mi to moc počúvať koľko razy, ale no ja by som tu mohol politizovať. No viete, odkedy Feničania vymysleli peniaze, tak tu máme korupciu, možno aj predtým, no. Korupcia tu bola, je, a bude a je len úlohou štátu, akým spôsobom ju dokáže eliminovať. A takto isto keď by sme išli do trestného konania, tak tie nezákonnosti tu vždycky boli, sú a budú. Ten postup, akým spôsobom sa majú odstraňovať, sú upravené v trestných por... v Trestnom poriadku a v iných zákonoch. Takže tento postup ja si myslím, že je dostatočne správny na to, akým spôsobom sa tie nezákonnosti, pokiaľ vznikli, majú odstraňovať.
Keď by sme mali ísť do dôsledkov, že aj tie nezákonnosti keď v konečnom dôsledku rozhoduje Ústavný súd a povie, že došlo k porušeniu základných ľudských práv, tak takto isto by sme mohli argumentovať pri každom návrhu zákona. OLAP napríklad robí, keď prejde návrh zákona do druhého čítania, stanoviská, kde dáva vecné výhrady, ale dáva aj zlučiteľnosť s právom EÚ a každý, každý návrh zákona, ktorý je písaný, každý predkladateľ píše, že je v súlade s ústavou. A potom sa ukáže, že nie je súladný s ústavou. Tak v takomto prípade sa toto deje aj pri vyšetrovaniach, že vy vydáte to uznesenie, ale sú tam ďalšie prieskumné orgány, ktoré o tom rozhodujú.
A teraz ide o tú podstatu tri-šesť-trojky. Ono je to zadefinované v Trestnom poriadku ako mimoriadny opravný prostriedok z povahy celého práva, nielen trestného, ale aj všetkých odvetví práva. Sa môžem legitímne spýtať, kedy možno použiť všetky opravné prostriedky? Keď boli vyčerpané všetky riadne, všetky riadne, a tuto napríklad pokiaľ prokurátor aj podá obžalobu, stále je tam možnosť, že súd ju nevezme, odmietne ju. Alebo prvostupňový súd rozhodne o zastavení trestného stíhania. Proste sú tam ďalej ďalšie štádiá. My tu máme tie návrhy, aby sa zužovala nejak tri-šesť-trojka, tento návrh hovorí o tom, aby sa rozširovala. Napríklad pán Susko spomenul, že tri-šesť-trojka netvorí prekážku rozhodnutej veci. Napríklad som videl aj také rozhodnutia GP v minulosti, že boli nasadené ITP-čka v korupčnej trestnej veci, tri-šesť-trojkou rozhodol generálny prokurátor, vyhovel sťažnosti obvinených, teda zrušil právoplatné rozhodnutie a znova im povedal, a konajte. Ako, keď je akcia korupčná prevalená, znova nasadia ITP-čka a budú čakať, či si znova niekto vypýta úplatok? To bolo de facto už zmarené, to ďalšie konanie, lebo sa už nedalo nič vyšetriť. Takže aj takéto rozhodnutia boli. Ako naozaj si nezatvárajme oči, ono to tu bolo, je a bude vždycky, aj tie nezákonnosti.
Keď sme nastupovali, ja som hovoril aj pani Kolíkovej, aj tu som hovoril pánovi Karasovi, keď sa predkladali trestné kódexy, tu musia ísť ruka v rukáve, Trestný zákon a Trestný poriadok. Pokiaľ by sa ten Trestný poriadok, celý proces spravil tým spôsobom, že by sa odformalizovalo samotné trestné konanie, tak takáto tri-šesť-trojka by tu ani vôbec nemusela byť, ani vôbec by tu nemusela byť. Buď by sa rozhodlo, ja neviem, do pol roka, do roka, že by to bolo na súde a rozhodoval by súd, alebo jednoducho niektoré veci by sa nenaťahovali.
Hlavne sa chcem spýtať pri tomto návrhu na tieto dve veci, ktoré sú v bode 11. Generálny prokurátor môže uznesením uložiť fyzickým osobám, ktorí sa podieľali na nesplnení povinností predložiť spisy alebo v inom neposkytnutí súčinnosti podľa odsekov 4 a 5, pokutu až do výšky 2-tisíc eur, a to opakovane. Keď si pozrieme aj predmet Trestného poriadku, tak neupravuje tento postup, ja si myslím, že na to tu máme dostatočné, účinné zákony na disciplinárne previnenia prokurátora a dávať túto pokutu orgánu, ktorý má konať, do Trestného poriadku, to sem nepatrí. A ak, ak tu nie je disciplinárne konanie prokurátorov, tak stále tu máme 514-ku o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Tak preto si myslím, že toto sem nepatrí.
A ďalší bod, počas konania tri-šesť-tri nie je možné skončiť prípravné konanie niektorým z rozhodnutí uvedených v V. diele druhej hlavy ani podať obžalobu. To je to, čo aj bolo medializované, v poriadku, nie je možno podať obžalobu, ale aj trestné konanie má byť vedené bez prieťahov a ak je väzba, má sa postupovať prednostne. Teraz je väzba, prokurátor dozorový chce podať obžalobu, teraz by nemohol, taký spis bude musieť dať na Generálnu prokuratúru, musí konať bez prieťahov, lehota väzby beží, bude chcieť trebárs predĺžiť väzbu, tak on bude nadriadeného generálneho prokurátora urgovať? Toto sú také veci, ktoré neviem, akým spôsobom by boli riešené. Prečo sa robí tento návrh? Ste tiež argumentovali tým, že nepredloží spis z ÚŠP generálnemu prokurátorovi, aby mohol podať, toto je v zmysle pokynu generálneho prokurátora, ale najvyšší súd rozhodol, že ich nezaujíma nejaký interný predpis, preto oni rozhodujú v zmysle zákona, teda Trestného poriadku. Chápem to ako legitímnu otázku, že prečo tento návrh dávate.
Keď by sme to zobrali zase z druhej strany, keď to niekto chce obísť, tak to vznesenie obvinenia spraví prokurátor krajskej prokuratúry, on vznesie obvinenie, o sťažnosti rozhodne generálny prokurátor alebo Generálna prokuratúra, ale už nemajú potom nárok podať si mimoriadny opravný. Oni už nemôžu dávať tri-šesť-trojku. Tak v ich prípade by to napríklad mohlo byť diskriminačné. A boli už také prípady. Naozaj, oni sa k tej tri-šesť-trojke ani len nedostali, lebo už nemal kto preskúmať. Takže to je ďalšia taká otvorená otázka.
Koľko mám času? Fú, moc nie.
Tu chcem poukázať na to, že som zvedavý, ako rozhodne Ústavný súd o niektorých otázkach, ak už čiastočne rozhodoval o niektorých otázkach súd, lebo vtedy napadnuté ustanovenia umožňuje generálnemu prokurátorovi, stojacemu mimo trojdelenia štátnej moci, ignorovať alebo negovať rozhodnutie nezávislého súdu v danej veci a zároveň takéto rozhodnutie generálneho prokurátora vydané podľa napadnutých ustanovení nie je preskúmateľné súdom a toto nabúrava systém deľby moci, ako aj princíp nezávislosti a nestrannosti súdnej moci. To je jedna z otázok, ktorá ma zaujíma, keď bude o tomto rozhodnutie Ústavného súdu. A potom je tam otázka, aj ústavní právnici, či aj v Čechách, či na Slovensku, hovoria: "V demokratickom právnom štáte nie je prípustné, aby mohla štátna moc vydať rozhodnutie, ktoré je vylúčené z akéhokoľvek preskúmania, najmä keď ide o rozhodnutie s bezprostredným dopadom na práva občanov. Všetky akty verejnej moci musia podliehať súdnej kontrole, resp. žiadny takýto akt sa nemôže takejto kontrole úplne vymykať." Takže to je, to je ďalšia taká ústavná otázka, ktorá ma zaujíma, a tri-šesť-trojka je vlastne rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré nie je preskúmateľné súdom. Takže fakt som zvedavý, jak v týchto veciach čiastočne rozhodne Ústavný súd.
Je jeden takýto orgán, teda takýto akt orgánu verejnej moci s dopadom na práva a slobody občanov, kde sa a priori nevyžaduje súdny prieskum, a to je udelenie milosti prezidentom Slovenskej republiky. Ale aj tam sa dala možnosť, pre úplnosť treba dodať, že sme nove... sa novelou z roku 2017 umožnilo Národnej rade uznášať sa o zrušení rozhodnutia prezidenta podľa 102.1.j [čl. 102 ods. 1 písm. j) Ústavy Slovenskej republiky, pozn. red.] teda odpúšťať a zmierovať tresty uložené súdmi v trestnom konaní, zahládzať odsúdenia formou individuálnej milosti alebo amnestie.
Hovorím, toto sú dve ústavnoprávne, a čo sa týka tohto návrhu zákona, hovorím, tých 2-tisíc eur, tam tie disciplinárne postupy voči prokurátorovi sú v iných zákonoch a to isté je aj v 514-ke a tú tri-šesť-trojku... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem veľmi pekne, pán kolega. Po prvé, oceňujem vždy, vy vystúpite technicky a fakticky, takže vyjadrím sa potom v záverečnej reči k viacerým veciam, ale ja úplne súhlasím s tým, že ak Ústavný súd akýmkoľvek spôsobom rozhodne, veď my to môžeme len rešpektovať, áno, ten podnet tam je, každý ho eviduje, že do akej miery je kompatibilná potom tá tri-šesť-trojka, keďže je nepreskúmateľná, je to meritórne rozhodnutie.
Tento, tento môj návrh vychádza v podstate aj z rozhodnutia Ústavného súdu v minulosti, ktoré bolo prijaté, že slovo ´vo veci´ sa rozumie akože širšie, to znamená, že môže ísť o kvázi meritórne rozhodnutia, ale pozrite, ak rozhodne Ústavný súd akýmkoľvek spôsobom, tak potom bude vždy na Národnej rade, ktorá zmenila ústavu v minulosti v tej rovine, že ústavné zákony Ústavný súd vykladať ani nemôže, to znamená, buď sa potom bude reagovať na to ústavným zákonom, alebo sa len prijme rozhodnutie Ústavného súdu a tým pádom dôjde k prirodzenému obmedzeniu tej tri-šesť-trojky. Zatiaľ na stole nemáme takéto rozhodnutie a ak príde k politickému rozhodnutiu, že tá tri-šesť-trojka ako keby nemala mať nepreskúmateľný charakter, napríklad, že možno Ústavný súd by, ja si to viem predstaviť, že by Ústavný súd mohol nad tým stáť, ale v demokracii vždy dôjdeme do nejakého momentu, že nájdete nejaký činiteľ, nad ktorým už neni nič, hej? Potom bude to ešte európske súdy, ale proste je, niektorá fáza je konečná, lebo už potom sa zacyklujeme, že kto kontroluje toho, kto kontroluje. Takže ja som aj rád, že ste tam ten podnet dali, podľa mňa to do veľkej miery vyprecizuje. Otázka je bude potom ak by, ak by Ústavný súd rozhodol, že to neni komfortné s ústavou, že čo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vďaka, len v krátkosti, že vďaka za vecnú reakciu. Toto konkrétne, čo som čítal, to bolo z podaní prezidentky, ale tam sa to spojilo na spoločné konanie. Ale hovorím, to sú otázky, na ktoré aj ja čakám na tie odpovede a fakt som zvedavý, ako to dopadne. Keď aj len čiastkovo v tejto časti, takže naozaj vďaka.

Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Ondrej Dostál ako posledný ústne prihlásený.
Nech sa páči.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pán predkladateľ tu spochybňujúc vyšetrovateľov spomenul nejakú časť z ich, z ich, z ich nahrávky a ja som si ako pri tých nahrávkach, ktoré boli robené u vyšetrovateľov najzávažnejšej korupčnej trestnej činnosti z Národnej kriminálnej agentúry, pripadal aj pri niektorých častiach vystúpenia pána poslanca Tarabu, a teda aby som to priblížil, tak zoberiem si jednu takú známu pasáž a vynechám z nej to vulgárne slovo, ktoré tam zaznelo, lebo to nepatrí na pôdu parlamentu, a teda podľa tej nahrávky, neskreslenej, vyšetrovateľ Naky pán Čurilla povedal v rozhovore pánovi Kaľavskému: "Ja som ti, Jano, nepovedal, že ma máš hovoriť vagabundom vonku, aby učili svedkov vypovedať." A policajná inšpekcia prokuratúra to prepísali tak, že to nebola jedna veta, ale dve. "Lebo ja som ti ale nepovedal, že ma máš." Potom mali byť nejaké nezrozumiteľné slová. "Vonku, aby učili svedkov vypovedať."
Na základe tohto prepisu sa to interpretuje tak, že, že vyšetrovatelia Naky navádzajú svedkov na nejaké krivé výpovede, hoci, keď si vypočujete ten originál alebo prečítate prepis toho originálu, tak je zjavné, že je to úplne naopak. Takáto manipulácia stojí alebo opakovane takéto zmanipulované prepisy nahrávok stoja za celým vyšetrovaním, ktoré je vedené proti vyšetrovateľom Naky a ktoré je súčasťou tej snahy politikov, časti politikov, časti prokurátorov, časti polície zastaviť vyšetrovanie korupčných káuz z predchádzajúceho volebného obdobia.
No a niečo podobné sme tu mali v tej výmene, keď pán poslanec Taraba opakovane ako argument v prospech svojho návrhu hovoril a použil ospravedlnenie, ktoré som ako štátny tajomník ministerstva spravodlivosti urobil v mene Slovenskej republiky voči pánovi Haščákovi, kde bolo vedené trestné stíhanie, kde bolo vznesené obvinenie, kde bol istú časť toho trestného stíhania aj väzobne stíhaný, potom bolo, bolo zrušené väzobné stíhanie a bolo, a bolo zastavené voči nemu alebo zrušené obvinenie voči nemu a v takej situácii sa Slovenská republika ospravedlňuje štandardne, nie je to nič výnimočné, lebo ak sa zistí nejaká nezákonnosť, tak, tak je na mieste sa ospravedlniť a ak je dôvod na finančné odškodnenie, tak sa dá aj finančné odškodnenie.
A keď som to povedal, tak pán poslanec Taraba potom povedal, že no vidíte, čo to tu hovorí pán Dostál, že sa tu dejú nezákonnosti. Ako to, že sa dejú, dejú takéto nezákonnosti? Lebo však keď sa deje nezákonnosť pri vyšetrovaní, tak to môže znamenať buď len to, že tí vyšetrovatelia alebo prokurátori neovládajú zákon, alebo je im ten zákon ukradnutý, je im to, je im to jedno. Ale tak to predsa nie je. V skutočnosti tie oznámenia alebo teda tie, tie odškodnenia sa vyplácajú a k ospravedlneniu dochádza v situácii, keď pri preskúmavaní tých rozhodnutí sa dospeje k tomu, že áno, bol urobený nejaký, nejaký krok, ktorý povedzme že odvolací súd zruší alebo, alebo to skončí na Ústavnom súde, alebo, a to je tiež pomerne častý prípad, je väzba úplne zákonná.
Nikto nespochybní zákonnosť väzby, ale nepodarí sa preukázať nakoniec vinu podozrivého, čiže súd ho oslobodí a v tom prípade, áno, tá väzba sa stane nezákonnou, ale to neznamená, že tie dôvody väzby, väzby neexistovali, alebo že by niekto vtedy porušil zákon alebo vtedy, vtedy aj vyšetrovateľ, aj prokurátor, aj súdy, ktoré o tom rozhodovali, rozhodli o tom, že, že sú dané dôvody väzby, sú dané dôvody trestného stíhania a to je jednoducho fakt, že nie všetky trestné stíhania sú dovedené do právoplatného odsúdenia toho podozrivého. Veď na to, na to tu máme súdy, to nemôže byť tak, že v okamihu, keď sa začne vyšetrovanie, je jasné, ako to skončí, skončí na konci, veď to je nejaký proces, kde, kde postupne, postupne sa postupuje, je vznesené obvinenie, je podaná obžaloba a potom, potom rozhodne súd a samozrejmé, že nie vždy to dospeje do fázy obžaloby, nie vždy, aj keď bude podaná obžaloba, tak, tak je dotyčný podozrivý alebo obžalovaný odsúdený. Veď to je normálny proces. To neznamená, že, že takéto niečo sa nedeje aj v iných krajinách a keď sa to udeje, tak áno, samozrejme je daný dôvod na to, aby sa štát ospravedlnil, lebo sa nepodarilo preukázať vinu. A to dokonca vôbec ani nemusí znamenať, že ten, ten podozrivý je nevinný. Môže to znamenať iba to, že dôkazná situácia bola taká, že, že nebol, nebolo možné ho odsúdiť, lebo nebolo možné bez dôvodných pochybností konštatovať, že, že ten skutok spáchal.
Takže ja by som len bol rád, keby sme ostali pri nejakej korektnej argumentácii a nevyvodzovali z toho, že sa štát ospravedlňuje za, za nezákonnosti a vypláca odškodnenie, a to, že, to, že to automaticky, automaticky znamená, že je nejaký, nejaký systémový problém, lebo, lebo vo väčšine tých prípadov to znamená, že nakoniec sa nepodarilo, nepodarilo preukázať vinu, že súd nakoniec oslobodil obžalovaného, alebo že, že odvolací súd mal iný názor ako, ako prvostupňový a podobne. A rovnako to neznamená to, že nám hrozia nejaké milióny, aj keď teda pán Haščák sa dožadoval ospravedlnenia a pre prípad, že nebude dané ospravedlnenie, tak požadoval milióny a ministerstvo spravodlivosti sa mu neospravedlnilo z dôvodu, že by sa bálo tých miliónov a teda pod hrozbou, ale každému v tej istej procesnej situácii, aj keby nežiadal nič alebo keby žiadal stovky eur, alebo keby žiadal pár tisíc eur, tak by sa ospravedlnilo, keď sú na to dané dôvody, pretože keď orgány na to určené konštatujú, že stíhanie bolo nezákonné alebo obvinenie bolo nezákonné, alebo väzba bola nezákonná, tak je na mieste, aby sa štát ospravedlnil a vyplatil aj satisfakciu nejakú finančnú. Čiže nebolo to, že tam hrozili milióny.
Ministerstvo spravodlivosti bolo presvedčené, že by, že by pán Haščák tie milióny nevysúdil, lebo to bolo absolútne neprimerané, tie jeho požiadavky, ale tak to sa nedozvieme, lebo ten prípad pána Haščáka sa líšil od iných prípadov práve v tom, že, že on nedožadoval sa finančného odškodnenia, na rozdiel od väčšiny iných. Tá väčšina ostatných sa, sa dožadovala najmä finančného odškodnenia a to ospravedlnenie bolo len tak mimochodom. Pánovi Haščákovi záležalo na tom ospravedlnení a pre prípad, že sa štát ospravedlní, tak povedal, že si nebude uplatňovať to finančné, finančné odškodnenie. A keď sa pán Taraba dožaduje zoznamu, tak môže si podať žiadosť podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ale predpokladám, že túto informáciu nedostane, lebo tá sa týka iba tých obvinených obžalovaných, ktorí si ospravedlnenie alebo, alebo majetkovú či nemajetkovú ujmu vyžadovali, čiže to nebude, nebude verejne prístupná informácia a verejnosť sa o nej dozvie, môže sa o nej dozvedieť z nejakých štatistických čísel, ktoré poskytne ministerstvo, ale o konkrétnych prípadoch sa dozvie iba, keď ten dotyčný s tým vyjde, tak ako to bolo v prípade pána, pána Haščáka.
Čiže to, že sa štát ospravedlnil pánovi Haščákovi, nie je argument v prospech toho, aby generálny prokurátor ešte širšie mohol zneužívať § 363, lebo § 363 pôvodne vôbec nebol určený na to, aby sa nimi rušili rozhodnutia o vznesení obvinenia alebo o začatí trestného stíhania, tak ako bol napísaný v roku 2005, tak to vôbec neumožňoval. Práve naopak, bol napísaný a daný do Trestného poriadku práve preto, aby generálny prokurátor mal opravný prostriedok pre situácie, keď nezákonným spôsobom dôjde k zastaveniu alebo podmienečnému zastaveniu trestného stíhania a mohol nariadiť, aby sa v ňom pokračovalo.
To, čo sa s ním deje teraz, je úplné popretie jeho zmyslu a vy to chcete dotiahnuť ešte ďalej.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán Taraba tu niekoľkokrát spomenul, že tým, že sa my snažíme oklieštiť § 363, tak sa snažíme oklieštiť právomoci generálneho prokurátora ako nejakého garanta právnosti v tomto štáte, na čo my hovoríme veľmi konzistentne, že nie, že my sa snažíme oklieštiť § 363, lebo je veľmi nebezpečné, keď má jeden človek takúto moc. A na dôkaz toho, že je to nebezpečné, tak, Ondro, ty si citoval jednu zo zmanipulovaných nahrávok, tak ja zacitujem ďalšiu zo zmanipulovaných nahrávok, a to zmanipulované znenie použila Generálna prokuratúra ako jeden z argumentov, keď zamietla sťažnosť Čurillovcov proti ich obvineniu, a ona túto nahrávku generálneho prokurátora citovala takto: "Uznesenie o začatí neni" nezrozumiteľné slová, "tam píšeme, čo chceme." To, že teda hovoril Čurilla a vyšetrovatelia. V skutočnosti, vyšetrovateľ Ďurka, tá nahrávka znela takto: "Uznesenie o začatí neni list Ježiškovi, že si tam píšeme, čo chceme." Čiže úplný opak toho, čo povedal vyšetrovateľ Ďurka, citovala Generálna prokuratúra s tým, že tú nahrávku zmanipulovala ako dôkaz toho, že títo vyšetrovatelia manipulovali svedkom. Úplný opak. A to je presne to, že keď má jedna osoba, jedna inštitúcia, ktorá nie je súdom, takúto moc, tak dochádza k takémuto zneužívaniu.
A, pán Taraba, vy vlastne posilňujete právomoci ešte tejto inštitúcie.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Samozrejme, budem reagovať na pána poslanca Dostála. Ako už sme uňho zvyknutý, tak vypichol tie najpodstatnejšie veci a ja som tak isto v šoku, že v čase, kedy pomerne značná časť spoločnosti žiada, aby sme § 363 vypustili alebo aspoň zreformovali tak, aby naozaj sa vrátil k tej pôvodnej podstate, o ktorej pán poslanec Dostál hovoril, tu máme návrh, ktorý vlastne tento paragraf ešte rozširuje a umožňuje, presne ako bolo už spomínané v tejto diskusii, inštitúcii a konkrétne jednému človeku v podstate prevziať do rúk akúkoľvek možnosť rozhodovať o vine alebo nevine, keďže toto rozhodnutie sa vlastne zrealizuje tak, aby sa o tomto nemohlo rozhodovať v procese súdov a tým sa podľa nášho názoru v mnohých podrýva vlastne systém právneho štátu.
Mne nedá sa neopýtať pána poslanca Dostála a aj na jeho názor, či vôbec si myslí, že je ešte reformovateľný § 363 a všeobecne Generálna prokuratúra ako taká a či by sme sa nemali vrátiť k tej myšlienke, o ktorej sa tu hovorí už niekoľko rokov, a teda, že či by sme nemali zaviesť systém podobný v Českej republike, v ktorom už Generálnu prokuratúru sovietskeho typu nepoznajú.
Ďakujem pekne.

Myslím, že tí, ktorí sem prišli neskôr a ešte nepochopili, že prokuratúra je nestranný orgán, ktorý má dohliadať nad zákonnosťou v prípravnej fáze trestného konania, tak vlastne prokuratúra zo zákona by mala zabrániť akémukoľvek trestnému stíhaniu alebo podaniu žaloby na súd, kde v tom procese boli porušené či právo na obhajobu, Trestný poriadok, ústava atď. Takže nesedí veta, že majú rozhodovať len súdy. Práveže zmysel prokuratúry v každom normálnom civilizovanom štáte je, aby robil práve dozor nad tým, že len zo zákonných dôvodov a zákonným spôsobom môže byť niekto stíhaný a obžalovaný alebo podaný ten návrh na súd.
Takže kto má problém s týmto, aby si prokuratúra plnila túto základnú úlohu, no tak jednoducho má základný proces s tým, ako funguje v demokracii právny, právny poriadok a systém.
No a, pán kolega Dostál, veď to je v poriadku, že vy skonštatujete, že no dobre, veď porušilo sa niekoho právo, ospravedlnili sme sa, veď tak to funguje a neboli by to milióny a tak ďalej. Tu nejde, či by ste platili tomu Haščákovi 16 miliónov, 10 miliónov, 5 miliónov alebo milión. Problém je ten, že, že tam zlyhal, keď ste vôbec museli dôjsť do tohto štádia, že ste sa ospravedlňovali, a tých prípadov rozhodnutia Ústavného súdu len pribúda. A ja tu žiadne nahrávky ani necitujem, nechápem, načo to tu ťaháte. Jediné, čo som raz povedal, že, že na nahrávke, to sa hovorí o poliati auta kanistrom, ale ja sa tu opieram o Ústavný súd, ktorý 17-krát povedal, že boli porušené ľudské práva pri vyšetrovaniach. Však my sme neni Kambodža, my sme neni tretí svet, aby sme to len tak pokrčili plecami. To znamená, áno, je to systémové zlyhanie dozoru nad týmito vecami.