90. schôdza

Ja som tu nahrávky spomenul, pretože vy ste spomenuli nejaký citát z tej nahrávky. A ja som pokračoval, že mi spôsob, akým ste vy uchopili to, čo som ja povedal o tom ospravedlnení, veľmi pripomína to, akým spôsobom policajná inšpekcia, Krajská prokuratúra v Bratislave používajú tie nahrávky, čiže úplne prekrútia zmysel toho, čo je v nich, čo je v nich povedané. A teda, neviem teda, či ste ma nepočúvali, keď nakoniec nepríde k odsúdeniu obžalovaného, tak ak bol väzobne stíhaný, tak to väzobné stíhanie sa tým pádom stane, stane nezákonným, čo ale neznamená, že neboli v tom čase dané dôvody, dôvody väzobného stíhania, lebo, lebo podľa vašej logiky by to potom muselo znamenať, že buď bude vznesené obvinenie až vtedy, keď je bez najmenších pochybností jasné, že ako to bolo. A všetky ďalšie rozhodnutia už sú v súlade s tým a aj odvolací súd je viazaný tým, ako na začiatku rozhodol vyšetrovateľ, alebo potom, potom sa vlastne nebude nič stíhať, aby sme náhodou sa nedostali, nedostali do fázy, že, že nakoniec súdy rozhodnú inak, ako na začiatku rozhodol, rozhodol vyšetrovateľ. Tak radšej nebudeme vôbec stíhať trestnú činnosť. Jeden aj druhý výklad je absurdný.
A k otázke pána poslanca Klusa. Áno, myslím si, že § 363 reformovateľný je. Stačí ho zmeniť do podoby, keď nebude na základe neho možné také zneužívanie, aké predvádza pán generálny prokurátor Žilinka. Pokiaľ ide o Generálnu prokuratúru, tam o jej reformovateľnosti mám ďaleko vážnejšie pochybnosti a myslím si, že systém štátneho zastupiteľstva by bol oveľa vhodnejší.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za.... (Reakcia z pléna.) Fajn, takže nevedel som o tom, beriem späť. Prejavil záujem pán navrhovateľ ešte v rozprave vystúpiť.
Pán poslanec Taraba, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne. Ja len veľmi krátko, pán predsedajúci, vzhľadom na to, že tuná pán spravodajca dal návrh podľa § 73, aby, teda bodu 3, aby sa nepokračovalo v rokovaní o návrhu zákona. Tak ja dávam návrh, aby podľa § 73 ods. 3 bod c), aby sa daný návrh zákona prerokoval v druhom čítaní. Ďakujem pekne.

Beriem na vedomie. Pán spravodajca rovnako musí zaznamenať túto skutočnosť v zmysle rokovacieho poriadku. Teraz pristupujem k tomu, čo som už naznačil, vyhlasujem rozpravu za uzavretú. Chcem sa spýtať pána navrhovateľa, či má záujem zaujať záverečné slovo ešte k rozprave. Nie. Pán spravodajca? Rovnako nie. Takže budeme hlasovať o tomto bode programu v bloku hlasovaní v utorok o jedenástej hodine. Ďakujem pánovi spravodajcovi.
Pán navrhovateľ, poprosím, aby ste zostali na mieste, pretože budeme pokračovať bodom programu v prvom čítaní vášho návrhu, pána poslanca Tomáša Tarabu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Je to parlamentná tlač 1246. Návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí č. 1306.
Nech sa páči, pán poslanec Taraba, máte možnosť uviesť tento návrh zákona v pléne.

(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Tarabu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1246.)

Ďakujem pekne.
Dámy a páni, ja som asi pred polrokom predložil návrh zákona reformy Trestného zákona, ktorá bola reakcia na to, že od roku 2005 žiadnym výrazným spôsobom na Slovensku neboli zosúladené trestné sadzby s civilizovanou Európou. Medzitým prišiel návrh zákona zo strany vlády. Takže táto vec sa pohla.
To, čo, to, čo je realitou a skutočnosťou, že na Slovensku v porovnaní s Českou republikou, Rakúskom, Nemeckom máme dvoj- až trojnásobné trestné sadzby za trestné činy, ktoré sú, nazvem to, odškodniteľné, ktoré sa nemajú dôvod trestať vyššími sadzbami, ako napríklad keď ide o ohrozenie života alebo siahnutie na život alebo na fyzickú integritu, na zdravie. To sú proste, táto skutočnosť je na Slovensku otočená práve naopak. Slovenský Trestný zákon má určité anomálie, ktoré, ktoré vytvárajú také precedensy ako napríklad, že neviete späť vziať trestný, trestné oznámenie. Poviem úplne jednoduchý príklad. Niekto môže niekomu rozbiť vázu, ktorá bude mať vyššiu hodnotu ako 266 euro. Na druhý deň príde a povie, že mu to je ľúto, že chce dať 500 eur ako odškodné. Ale už keď medzitým niekto podal trestné oznámenie, tak už nevie takúto vec vziať späť. Potom z toho vznikajú kadejaké anomálie, že sa ľudia musia sobášiť, fiktívne sobáše sú jediný spôsob, ako vlastne spôsobiť to, že niekto môže na niekoho späť vziať vlastne trestné oznámenie. Takže toto je, toto je jedna vec.
Druhá vec, ktorá je dosť podstatná, že od roku, myslím, 2005 bola stanovená nejaká základná miera hodnoty, od kedy priestupok sa stáva trestným činom. Medzitým na Slovensku prišlo k inflácii takmer, myslím, 300 %. To znamená, že všetky tieto prvky mali byť logicky zvyšované rok čo rok. Proste valorizujú sa dôchodky, valorizuje sa úplne všetko, len jednoducho ten slovenský Trestný zákon zostal každým jedným rokom prísnejší a prísnejší, pretože ceny rástli a tieto, tieto hodnoty sa nezvyšovali. To znamená, že toto je v podstate druhá vec, ktorú ale medzitým už tiež z veľkej časti rieši Trestný zákon navrhovaný ministrom.
Myslím, si, že toto sú, toto sú základné veci s tým, že v prípade, v prípade tých sadzieb sa vychádza úprave, ktorá je platná či v Českej republike, alebo v Nemecku. To znamená, že je tu úplne štandardný, by som povedal, trestný sadzobník, ktorý uplatňuje celá civilizovaná Európa. Nevidím dôvod, prečo by to nemalo robiť aj Slovensko.
Realita, ktorá je na Slovensku, máme väznice plné na viac ako 100 %. Je to tuším sedem alebo osem väzenských zariadení, ktoré nespĺňajú ani základné štandardy. Rada Európy na Slovensku už dlhé, dlhé roky hodnotí to, že, že ten, ten štandard je tak minimálny, že jednoducho buď treba výrazným spôsobom investovať do tých zariadení, alebo pokiaľ sa dá, tak používať náhradné tresty s tým, že treba klásť ten dôraz na nápravnovýchovnú, ale aj na odškodňovaciu časť v podstate tej justície. To znamená, to, čo sa odškodniť dá, to, čo sa dá poriešiť napríklad zvýšenými penálmi, tak je to v prospech nielen spoločnosti, ale je to v prospech aj samotného justičného systému. Pretože treba si uvedomiť, že každý jeden väzeň slovenských daňových poplatníkov stojí 30 - 35-tisíc euro približne ročne. To znamená, ak v našich väzniciach sú ľudia za nejakú ekonomickú činnosť, ktorá je pod touto úrovňou, tak je úplne logické, aby, ak sa dá, tak splatili v podstate tú škodu, ktorú urobili, a aby následne dostali primeraný trest, pričom aj ten primeraný trest môže a všade aj vo svete má aj formu finančného trestného vlastne činu.
Takže ďakujem pekne. To je toľko na úvod.

Teraz udeľujem slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Jurajovi Šeligovi, aby predniesol spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona v prvom čítaní.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Dáma, dámy a páni, návrh zákona bol pridelený na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru s tým, že návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Pán predseda určil štandardné lehoty, aby prerokoval tento návrh zákona, ak bude schválený, ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor s tým, že lehota je 32 dní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej, s dovolením, ak sa môžem prihlásiť ako prvý. Neviem, či niekto je, či nechcete ísť vy prvý (rečník sa obrátil na navrhovateľa).

Evidujem vašu žiadosť, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že písomne sa nikto neprihlásil do rozpravy. Dávam teda možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy. Konštatujem, že nikto okrem pána spravodajcu. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
A udeľujem slovo pánovi poslancovi Šeligovi.

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Musím povedať, že mi je trochu ľúto, že takáto vážna téma ako keby vyprázdni to plénum, že je tu iba pár poslankýň a poslancov Národnej rady. Verím, že nás aspoň ľudia v tomto sledujú, lebo pán poslanec Taraba, on je taký, taký fiškus. On to tak akože pekne tu prednesie, že čo dobré tam chce upraviť, ale to, čo proste nie je úplne dobré alebo to, čo je sporné, to zamlčí. On hovorí o veciach, na ktorých, samozrejme, aj v právnej obci existuje úplná zhoda. To, že máme tak dlho nízku škodu, tá debata je tu roky a tu je nejaký typ prieniku, že naozaj, že škoda by mala byť vyššia, pretože 266 eur tu už máme koľko? Cez 15 rokov. A aj aplikačná prax ukazuje, že to je málo.
Môžme hovoriť o tom, že či je správne alebo nie je správne, aby to, keď niekto podá trestné oznámenie, aby ho mohol stiahnuť. Určitá, určitý priestor tam je cez súhlas poškodeného a podobne, blízkej osoby. Ale, ale áno, toto sú veci na debatu. A je dobré, že sa o týchto veciach debatuje. No ale sú tam aj veci, o ktorých podľa mňa nemá zmysel úplne debatovať, lebo pán Taraba prináša ako zopár naozaj noviniek a perličiek. A mne sa zdá, že dve alebo tri sú také úplne kľúčové.
Prvá vec, ktorá je, a budem rád, keď mi ju potom vysvetlí, že pán Taraba týmto návrhom zákona ruší princíp, ktorý je tu že roky, že neznalosť zákona neospravedlňuje. A on prichádza s konštruktom, ktorý môžem nazvať, že omyl v pohnútke, že nebolo mi úplne jasné, že kradnúť sa nemá, ale tak keď mi to hovoríte, pán prokurátor, tak už teraz mi to jasné je a ja som sa vlastne pomýlil. Že omyl v pohnútke takým spôsobom vložený do Trestného zákona je naozaj veľké nóvum a podľa mňa to kriví tú trestnú politiku. Lebo na tom je zas postavený štát, to si povedzme, že máme zákony, ktoré sa prijímajú tu v Národnej rade, sú kontrolné mechanizmy vo vzťahu k tým zákonom, či to je prezident republiky, ktorý má právo veta alebo potom v prípade, že sú splnené podmienky, tak o tom môže rozhodovať Ústavný súd, že či návrh zákona, resp. už zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, alebo nie je. Ale, ale toto, že nie som si úplne istý, tak to je podľa mňa veľmi dobre pokryté v tom, že či ide o úmyselné alebo neúmyselné trestné činy. To náš Trestný zákon rozlišuje. Ale spochybniť ten základný princíp, na ktorom stojí právny poriadok, že neznalosť zákona neospravedlňuje, je, je nebezpečné.
Druhá vec, ktorá je zvláštna, povedzme to takto, je priznanie práva obvineným a obžalovaným používať aj nezákonne získaný dôkaz v ich prospech. No dobre, ale to nie je rovina, že obvinená alebo obžalovaná osoba prinesie nejaký dôkaz. Tam súd neskúma, či to je zákonné, alebo nie je zákonné, on skúma, či je prípustný, alebo nie je prípustný. Ale v prípade, že prokuratúra príde s nejakým dôkazom, ktorý súd vyhodnotí ako nezákonný, tak sa naň neprihliada a nikto naň nemôže prihliadať. A my hovoríme, teda pán Taraba hovorí, že to tak ale v takom prípade by na to mal prihliadať v prospech obvineného alebo obžalovaného. To v tom kontradiktórnom procese, keď teda proti sebe stoja dve rovné strany pred tým súdom, je vykrivenie opäť toho kyvadla na stranu obžalovaných.
Ďalšia z vecí, ktorá je, to sme tu už riešili, je odňatie niektorých trestných činov spod právomoci Úradu špeciálnej prokuratúry, a to je ekonomická trestná činnosť, podvody s majetkom, podvody na daniach a odvodoch a rôzne podvody s dotáciami. Opäť. To je, ten Úrad špeciálnej prokuratúry vznikol pre to, aby bol inštitucionálne upravený a pripravený aj materiálne na to, aby riešil tú najzávažnejšiu trestnú činnosť. A my hovoríme, že to vlastne netreba, že to môže robiť ktokoľvek. Len tým ten úrad oslabujeme.
Niekedy moji politickí oponenti, kde teda patrí aj pán poslanec Taraba, sa snažia navodiť dojem, že ja úplne slepo chránim Úrad špeciálnej prokuratúry. Vôbec nie. Sú veci, kde niekto pochybí, má byť disciplinárne alebo trestne stíhaný. S tým ja nemám žiadny problém. Prokurátori majú veľkú právomoc, veľkú zodpovednosť a s tým, samozrejme, je potom, treba hovoriť aj o disciplinárnej zodpovednosti. Bez debaty. Ale, ale prečo by sme mali oslabovať inštitúciu, ktorá roky funguje, ktorá funguje dobre? Kde sa ukazuje, že tí prokurátori robia svoju robotu, že majú úspešnosť na súdoch, že ich žaloby sú prijímané, tí páchatelia sú odsúdení, že sa ani nestránia toho alebo tej kritiky, keď im niekto povie, že toto je procesné pochybenie. Tak sú s nimi konfrontovaní a riešia to, že tie časy, keď Dušan Kováčik zametal veci pod koberec a nepodával žaloby, že oni skončili, oni jednoducho sú preč. Dnes tá špeciálna prokuratúra robí svoju robotu. A v drvivej väčšine ju robí že úplne dobre. A my jej chceme takýmto spôsobom hodiť polená pod nohy.
Ďalšia z vecí, ktorá je úplne zvláštna, je nabúranie inštitútu spolupracujúceho obvineného, kde pán Taraba opäť veľmi sofistikovane tam vkladá niektoré oprávnenia, ktoré súvisia s obvinenými a ich právnymi zástupcami, kedy a akým spôsobom im majú byť poskytnuté zápisnice a v akom rozsahu. Nikto z nás nespochybňuje právo sa brániť, brániť sa v plnej sile a spravodlivo tak, aby jednoducho tej spravodlivosti bolo učinené zadosť, ale týmto vy vypínate ten inštitút spolupracujúceho obvineného. Lebo ak sa niekto rozhodne vypovedať a začne o tom vypovedať, dokončí to, tak vtedy má byť oboznámená aj tá druhá strana, ak je to prípustné, ak je to, ak je to jednoducho dôkaz, ktorý chce prokuratúra použiť na súde. Ale úplne o všetkom, aby prokurátori informovali obžalovaných alebo obvinených, obvinených, lebo obžalovaní už sú informovaní o všetkých skutočnostiach, tak to mi príde, že to ten inštitút potom môžeme rovno zrušiť, lebo oni majú právo na konfrontáciu, majú právo na konfrontáciu so svedkom a podobne, ale toto všetko sa deje, a to, ako to nastavujete vy, znamená, že tam neexistuje žiadny moment vyšetrovania pre tých prokurátorov, žiadny moment nejakej vyšetrovacej taktiky, jednoducho hneď o všetkom majú ísť porozprávať obhajobe. A to súvisí podľa mňa to so systémovým problémom, ktorý sa tejto koalícii, bývalej koalícii alebo tomuto plénu už nepodarí vyriešiť. A to je to, akým spôsobom my máme nastavené trestné konanie, aký je trestný proces. Ten trestný proces u nás je extrémne formalizovaný, extrémne formalizovaný a je naklonený tak, že ten prokurátor musí prejsť milión krokmi, kým si trúfne podať žalobu.
Ja nehovorím, že to má byť, že dneska sa prokuratúra rozhodne, že ide podať žalobu, obžalobu na nejakého obvineného a bodka. Ale keď sa pozriem, aj keď vy hovoríte, že niektoré veci a niektoré trestné sadzby treba optimalizovať vzhľadom aj na západný štandard, na humanizmus a to, ako sa tá politika trestná vyvíja, tak v tomto by sme sa mali tiež chcieť priblížiť k tým štandardom, ktoré platia vo svete, že je nejaké konanie, je vznesené obvinenie, ten obvinený má právo sa konfrontovať s tým, z čoho ho chcú obžalovať, má právo priniesť nejaké dôkazy, má právo nejakým spôsobom spochybniť kroky prokurátora, ale na konci dňa ak si je prokurátor naozaj istý tým, že je to postavené na skutkovom základe, ktorý vie dokázať, tak má ísť s tým pred súd.
A teraz nehovorím o väzbe, aby sme sa tu nesporili o väzbe, ale hovorím o tom, o tom samotnom procese. U nás také veci ako záverečné preštudovanie spisu, ktoré sa opakuje a opakuje a opakuje, tie možné obštrukcie advokátov a podobne, to celé robí ten trestný proces hrozne formalizovaným. A paradoxne táto novela, ktorá je tu predložená, tomu ešte pomáha, že ešte viac do toho má vstúpiť advokát obvineného, ešte viac môže podať námietok, ešte viac sa môže odvolávať na vyšší orgán alebo žiadať o, teda sťažnosťou o prešetrenie postupu nadriadeného orgánu, či už je to nejaký nadriadený policajtovi alebo prokurátorovi a podobne, a to na konci dňa všetko znamená, že to trestné konanie bude ešte viac a viac komplikované.
No a potom úplné, ešte také, také tie bonmoty sú vždy skryté v tých záverečných a prechodných ustanoveniach, akým spôsobom sa majú otvárať rozsudky, ktoré už boli vynesené v mene Slovenskej republiky. Táto novela podľa mňa, žiaľbohu, nič neprináša, čo by zrýchlilo ten proces a urobilo ho transparentnejším. Ona do toho vkladá ešte ďalšie a ďalšie možné prekážky preto, aby sa konkrétny človek mohol brániť na súde, alebo aby ak si verí tá prokuratúra, lebo ona zastupuje štát, mohla ísť so žalobou na súd. Ja verím, že to nebude prijaté už len preto, že je tu komplexná novela Trestného zákona, ktorá bola predložená ministrom spravodlivosti a že tu sa posúvame, ale naozaj, s niektorými časťami ako opäť odňať špeciálnej prokuratúre niektoré veci alebo zrušiť ten princíp, že neznalosť zákona neospravedlňuje, oslabiť spolupracujúcich obvinených, to všetko sú kroky späť, nie kroky dopredu k tomu, aby tá spravodlivosť fungovala lepšie.
Ďakujem veľmi pekne.