90. schôdza

Ja chcem veľmi pekne poďakovať kolegom za tie ich názory a príspevky. Veľmi rád ešte doplním jednu informáciu, že ktorú som asi nespomenul, že netreba zabúdať, že tu prebehlo aj niekoľko konferencií na túto tému, ktorú organizoval ešte aj Karol Kučera, za čo mu treba poďakovať, kde boli jasné výsledky, jasné závery, ktoré ako keby boli, ako keby boli zabudnuté, že čo sme sa tam dohodli, alebo aké uznesenia z toho vzišli, kde boli nielen zástupcovia slovenských škôl, ale dokonca zahraničných z niekoľkých krajín, akí, aké dávali nám podnety a dávali nám príklady, ako to funguje u nich. Tak my namiesto toho, aby sme si tie príklady zobrali, tak ministerstvo školstva to ako keby celé hodilo do koša.
Takže verím, že naozaj zvíťazí nakoniec ten zdravý rozum a, bohužiaľ, keď sme sa nemohli spoľahnúť na tých, ktorí mali stáť prví na tých barikádach, to znamená na ľudí od ministerstva, že by mali oni nás v tom podporovať, nie opačne, a to nehovorím len o tejto téme, len o téme troch hodín telesnej výchovy. To hovoríme o téme napríklad bystrického EYOF-u, čo bol najväčší športový festival na Slovensku, ktorý sa tu kedy konal s najväčšou účasťou. Viac ako 2 500 mladých športovcov z päťdesiatich krajín, ktorí tiež boli proti tomu, a keby, dovolím si povedať, nebolo nás vtedy poslancov a nášho tlaku, tak to tu ani nie je. Takže tí, čo by mali stáť prví na tých barikádach a bojovať za to, tak tí boli proti tomu. A čo mi je strašne, strašne ľúto, lebo vždy sa hľadá len spôsob, ako sa to nedá.
Takže ešte raz naozaj všetkým ďakujem a verím, že to už spolu dobojujeme celé.

Milé kolegyne, milí kolegovia, telesná výchova na školách je niečo, čo mňa primälo k tomu, aby som vyštudoval fakultu telesnej výchovy a športu. Od svojich piatich rokov sa aktívne venujem športu a aj teraz ešte športujem.
Počuli sme dnes naozaj od kolegu Kašpera veci, ktoré, ktoré ukazujú, že tá telesná výchova vôbec nie je problém, aby sa robila. A ja vám chcem povedať len takých pár príkladov toho, že naozaj to závisí od toho človeka, lebo niektorí moji kolegovia povedali, že to sa nestihne, to nevieme, počkajme, to musíme dlhšie, to je, to sa nedá, to, joj, to sa musí urobiť dlhšie, dlhšie a dlhšie.
Dobrý deň, deti! (Rečník sa pozrel smerom na balkón.) Radi športujete? Áno? Kto z vás rád športuje? Dajte ruku hore, kto rád športuje. Dobre. Kto nešportuje, kto nešportuje? Aha, vy ste od Gröhlinga, dobre, ďakujem. (Smiech v sále.) Výborne. Vy ste, vy ste kaderníčky? (Rečník sa opäť pozrel smerom na balkón. Smiech v sále.) Vy sa radi češete, že? Áno. Dobre. Tak dievčatá sa radi češú a tí ostatní, tí radi športujú (povedané so smiechom).
No a toto je jeden z tých príkladov, čo som vám chcel povedať. Ja keď som učil, tak som učil šiestakov, siedmakov, ôsmakov. Na prvú hodinu mi prišlo, prišli dievčatá a z toho cvičili len dve. Ostatné dievčatá mali svoje dni alebo mali nejaký iný problém. Na vysokej škole ma učil psychológiu pán František Šebej a také špeciálne cvičenie nám ukázal, také naozaj relaxačné cvičenie, a ja som ako mladý učiteľ urobil tým dievčatám, tým dvom, čo cvičili...
(Rečník sa pozrel smerom na balkón.) Z akej ste školy, prosím vás?! Teraz počúvajte, o telesnej výchove sa bavíme.
A ja som im urobil to špeciálne cvičenie. Na ďalšiu hodinu, na ďalšiu hodinu, dievčatá si to porozprávali a na ďalšiu hodinu cvičili všetky a ja hovorím: "A to nikto z vás, niektorá z vás nemá, dievčatá, svoje dni?" "Áno máme, ale my cvičiť môžeme, ale budeme relaxovať na záver?" Všetky dievčatá, čo som mal, mi na každej hodine cvičili. Chodili mi cvičiť dievčatá, ktoré mali zlomené prsty, len aby mohli na záver sa relaxovať (povedané so smiechom). Ale to bol jeden spôsob a jedna, jedna motivácia na to, aby som prinútil tie decká športovať.
A tak ako povedal môj kolega Kašper predo mnou, naozaj, keď bola obsadená telocvičňa, tak sme išli vonku a športovali sme vonku. Veľmi závisí od ľudí, lebo niektorí moji kolegovia hovoria: to sa nedá, to nestihneme, to musíme počkať. Ale niektorí ako Kučera, Kašper, Pročko povedia: dá sa to, len treba chcieť. Dá sa to urobiť hneď, dá sa urobiť, aby deti športovali, lebo naše deti hore na balkóne, keď ich to teraz tu nebude baviť, tak si vytiahnu mobilné telefóny a budú si na mobilných telefónoch. Naše deti sú teraz, nechcem povedať, že závislé, ale sú v prekliati mobilných telefónov. Naše deti sú pripútané k mobilným telefónom. My sme vyrastali pri potoku, na lúke, na sídlisku s deckami. Neboli mobilné telefóny, ale sme behali, hrali sme sa na skrývačky, športovali sme, hrali sme futbal. Dnešné deti si sadnú vonku na lavičky, vyberú mobilné telefóny a sú na mobilných telefónoch. Tak ako ich chceme prinútiť, aby športovali, keď nie tak, že nech športujú v tej škole? A zase si to zopakujem, je to o tom, či tí ľudia, či tí profesori, či tí učitelia, či tí riaditelia tých škôl chcú. Lebo je veľmi veľa mojich kolegov a musím jedného pochváliť, Rišo, Rišo K., ktorý mi volá denne. Rišo, pozdravujem ťa veľmi pekne, ktorý mi volá denne, že, Jozef, budú tie tri hodiny? My to chceme. Jozef, my to potrebujeme, tie deti to potrebujú. Ale sú riaditelia škôl, ktorí povedia: nedá sa to, nemôžeme, nevieme.
Je minister školstva, nebudem ho menovať, Braňo, ktorý, no nedalo sa, treba radšej matematiku, fyziku. Áno, ja súhlasím. My sme mali jednu debatu, mali sme debatu teraz v, neviem, v ktorom meste to bolo, ale vzadu sedeli učitelia a prišla téma telesnej výchovy a kolegyňa Šofranková na tú tému tam rozprávala a tam sedeli takí, takí štyria a tí povedali, že oni by radšej chceli tri hodiny dejepisu. Áno, súhlasím. Niekto by chcel tri hodiny občianskej náuky, niekto by chcel tri hodiny náboženstva. Niekto by chcel tri hodiny matematiky, niekto tri hodiny fyziky, ale to, čo ste tu počúvali a počúvate, a vy, ktorí máte deti, a viete, že naozaj v zdravom tele zdravý duch, tak tie deti by mali v prvom rade sa hýbať, v prvom rade by mali športovať. A ja chcem apelovať na mojich kolegov, ktorí rozprávali, že sa to nedá teraz, že to počkajme, veď to možno v septembri stihneme, možno niekedy. Nie.
Ja chcem poprosiť vás pár a som rád, že prišli aj kolegovia z opozície, jeden je tam, určite sa prihlási s faktickou, keď nie, mrzí ma to, keď sa neprihlási, asi to podporí, keď nie, tak nie, ale svalnatí sú tam všetci, keď si vyzlečú tie košele, oni športujú všetci, tak budem veľmi rád, keď podporíte tri hodiny telesnej výchovy v takej forme, ako to chce Karol Kučera, pretože keď to nedáme teraz, tak zase to budeme dávať kedy? Potom, neskôr a bude to tak.
A ešte jeden príklad som vám chcel povedať, že ten šport je naozaj úžasná vec aj na výchovu tých detí. Ja som robil desať rokov v Haliči mládežnícky futbal, potom sme robili ženský futbal. Chlapci sa dostali z poslednej triedy do 4. ligy a my sme naozaj, tí chlapci boli vedení spôsobom, že si nenadávali. Keď si nadávali jeden druhému, tak nehrali. Viedli sme ich k tomu, že naozaj že ten kolektívny šport je o tom, že podporuj toho svojho kamaráta, ako veď s tebou hrá, nenadávaj mu, podpor ho. Nám chodilo do Haliče na ihrisko, 48 chlapcov mi prišlo, najviac, na tréning. Štyridsať osem chlapcov z okolitých dedín a náš pán starosta povedal, že to nie je dobré, lebo derú nám trávnik chlapci z okolitých dedín. Ja som sa chytil za hlavu a to bol presne ten príklad toho, kto, kto nechcel. Jemu sa to nechcelo, on to nepotreboval, on bol starosta. On potreboval len, aby tam sedel a nič nerobil. Štyridsať osem chlapcov z okolitých dedín. Tí chlapci chceli športovať a pritiahli sme ich naozaj k športu a športovali. Je to na človeku, je to na ľuďoch, na mojich kolegoch, telocvikároch, ktorí v drvivej väčšine sú úžasní, skvelí, ktorí naozaj dnes tú telesnú výchovu robia spôsobom, že tie decká chcú športovať. Ale opakujem, sú aj takí, ktorí povedia: nedá sa to, nevieme, nemáme možnosti. A už kolega Kašper vám tu povedal, že sa naozaj všetko dá. Všetko sa dá. Vieme to flexibilne prispôsobiť, vieme to naozaj adaptovať na podmienky, ktoré sú na tých školách. Vieme to spraviť, vieme. Ak sú tu nejakí kolegovia, ktorí rozprávajú, že nemôžme to teraz, musíme počkať, vieme to spraviť aj teraz. Vieme, len treba chcieť.
Ďakujem veľmi pekne.

Ja neviem, či neoľutujem tú otázku, Jozef, ale, prosím ťa, povedz nám, čo si tam ty s tými dievčatami robil na tej telesnej výchove, keď ti chodili všetky cvičiť, aj keď mali svoje dni a tešili sa na relaxáciu. Ako fakt ma to zaujalo. (Povedané so smiechom. Smiech v sále.)

Mne sa páčilo, ako kolega presne povedal takú výbornú myšlienku, že je to o ľuďoch, že ten, kto to chce, ten učiteľ alebo riaditeľ školy, keď to proste chce urobiť, tak to urobí a vôbec nie je problém to, že je telocvičňa plná, lebo je tam veľa detí, alebo prší, alebo niečo iné. Lebo napríklad niektorých z nás oslovili aj s tým, že či nemôže byť jedna hodina do mesiaca napríklad aj vyučovanie o zdravej, zdravej výžive. Super nápad napríklad. Takže dá sa to vyriešiť určite aj takto.
A chcem podporiť aj tú myšlienku, že určite ak sa to neurobí teraz, a to je všetkým jasné, tak sa to už neurobí nikdy. Čiže žiadny nejaký taký, možnosť alebo spôsob, že teraz ideme to odkladať a bude to platiť neskôr. No nebude, lebo vždy sa nájde niečo a niekto, kto to bude blokovať. Takže najlepší čas a jediný čas, kedy sa to dá urobiť, je teraz a myslím si, že sme už dosť dlho čakali a dosť dlho sme dávali možnosť samotnému ministerstvu, aby to zaviedlo. A keďže to nebolo schopné ani nechcelo a nebolo to v ich prioritách, aby mali deti viac pohybu, tak sme to museli spraviť neštandardne takýmto poslaneckým návrhom.
Takže určite najlepší čas teraz. Určite je to všetko o ľuďoch a myslím si, že keď budeme chodiť po tých školách postupne, ja som sám členom rady škôl v niekoľkých škol... v niekoľkých školách, tak budeme vidieť tie výsledky už po jednom roku, tak ako je to aj v iných krajinách.

Ďakujem za slovo. Nemal som v pláne reagovať, ale je slušné asi zareagovať na takú nepriamu výzvu. Ja chcem len pripomenúť za hnutie REPUBLIKA, že my takúto iniciatívu a takéto kroky a opatrenia zmeny legislatívy podporujeme, my si uvedomujeme, čo to znamená mať alebo nemať v tom vyučovacom procese telesnú a všeobecne viesť mládež k telesnej, pretože na druhej strane je tu kopec iných aktivít, aj negatívnych alebo nebezpečných, ktoré dnes útočia na mládež.
Takže toto všetko a nebudem to rozoberať, pretože by sme sa mohli baviť pomerne dlho, ale chcem len povedať, že sme to podporili, podporíme to, a keď sa to nepodarí teraz, tak sa to podarí v budúcnosti. Určite sa to nedá hodnotiť alebo sa na to pozerať tak, že musíme, musíme to urobiť teraz, pretože kedy, keď nie teraz, spraví sa to aj v budúcnosti a myslím si, že aj ďalšie, ďalšie kroky, ktoré sa v tejto oblasti budú či už komunikovať alebo otvárať v rámci diskusie, budú smerovať k tomu, aby jednoznačne tej telesnej bolo viacej, pretože je to opreté o akýsi vývoj mládeže aj o zdravotný stav, aj o vytrvalosť a kondíciu detí alebo mládeže všeobecne. Takže v tomto máme jasno, ja len teda smerujem odpoveď na takú výzvu alebo otázku konkrétnu, či to podporíme. Podporili sme to a podporíme to aj naďalej.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. No Jožko začal tým, že vyštudoval telesnú výchovu aj učil. Rovnako aj ja som vyštudoval telesnú východu a tiež som učil na strednej škole. Mám podobné skúsenosti so študentami a žiakmi, ale, áno, bolo to na, na takej kreativite toho pedagóga, že ako dokázal tie, tých študentov alebo žiakov nadchnúť. Mňa ale pri tom, ako to rozprával, napadla iná vec, že vlastne zoberte si, že naše deti, keď sa narodia, tak na tej pôrodnici atď. majú zhruba všetky nejaké tie rovnaké rozmery, rovnakú hmotnosť. Potom ako rastú, keď si ich zoberiete v škôlke, tak isto sa príliš od seba neodlišujú. Ale všimnite si, koľko pohybu tie deti majú. Veď máte, každý z vás ste mali dieťa alebo máte vnuka a vidíte, že to neposedí, no zničí vás to, lebo to chodí furt ako motorová myš a ten pohyb má prirodzený a držia sa nejakej takej tej úrovne. Ale postupne sa pozrite, na základnej škole na prvom stupni ešte stále tie deti sú také. Už sa tam, samozrejme, objavujú nejaké, možno čo majú obezitu atď., častokrát sú to ale aj, by som povedal, nejaké hormonálne problémy. Koniec základnej školy už nejak vyzerá.
Ja na tej strednej škole som videl, ako niektoré dievčatá doslova zmamkoveli, hej, a väčšinou to súviselo s tým, že mali nedostatok pohybu. A práve preto treba urobiť všetko pre to, aby tie naše deti sa hýbali čo najviac. A tá tretia hodina, naozaj to je veľmi málo, ja som čakal od Jožka, že to povie, ale on ešte to určite zdôrazní, že nie jednu hodinu pridať, ale i pridať ďalšie, a to nám aj vyplýva vlastne aj z tej koncepcie športu, ktorú sme prijali a vláda ho schválila, zvyšovať ten počet hodín.
Ďakujem.

Nadbytočný rámček - prosím vymazať

Tak k pánovi Cmorejovi, boli to špeciálne relaxačné cvičenia. Moja manželka má teraz, ona vyštudovala, bola ekonómka a teraz vyštudovala v Prahe, je bakalárka, trénerka jogy a filozofickú fakultu si spravila a ona to teraz robí, teraz robia tie špeciálne cvičenia. A ja som to vtedy, v tom ´96. robil to, čo nás naučil Šebej, a to boli špeciálne relaxačné cvičenia, že uvoľníš, dáš ich ľahnúť, uvoľníš ich, rozprávaš im príbeh a decko je uvoľnené a porozprávaš príbeh, napríklad že sa kúpe v mori, alebo že je na lyžovačke, alebo je vo vesmíre a pláva. A tie dievčatá to tak zaujalo, že to chceli robiť naozaj. Takže toto bolo ono. A keď budeš s Gröhlingom, tak mu povedz, že videl som ho minule do pol pása holého, svalnatého, potetovaného, tak by mohol podporovať túto aktivitu aj on. Však veď on určite športuje.
Ďuricovi len chcem povedať, že naozaj že ďakujem, že to podporujete a nie je tu, škoda, môj, teda fanúšik obľúbený Suja. Povedz mu, že moja diplomová práca nie je kotúľ vpred a kotúľ vzad, ale moja diplomová práca na vysokej škole, ktorú som, ktorá trvala dva roky, pretože to bol taký proces, boli Kritéria hodnotenia zdravotne oslabených žiakov a dostal som za to aj ocenenie od rektora. A on mal prácu Dejiny volejbalu v Detve, čo je tiež úžasné, takže každý máme nejakú prácu.
Ďakujem pánovi Kašperovi za pochvalu a naozaj zabudol som povedať, že nie tri hodiny, ale päť hodín, každý deň by mala byť telesná výchova. A ešte chcem povedať pánovi Cmorejovi, ja som používal také špeciálne metódy, ja som učil aj zemepis a napríklad som učil, len 20 - 25 minút som učil a potom sme išli vonku a s tými deckami sme sa bavili, robil som rôzne špeciálne cvičenia, pohybové, sme sa zabávali a tie decká si opakovali to cvičenie, teda tú, tú hodinu zemepisu som zopakoval pri tej hre. A môžme ti povedať, že som mal najslabšie 7.A, 7.B a 8.A a 8.B, a to boli naozaj veľmi žiaci, ktorí neboli vyspelí nejak intelektom, ale mali okrem jedného samé jednotky a dvojky.

Ďakujem pekne. Ja by som rád to zobral z iného konca trošku teraz, lebo máte zatiaľ veľmi podnetné príspevky. Si myslím, že je tu cítiť podpora toho všetkého, ale vrátil by som sa úplne k tej podstate veci, vlastne k tej rezolúcii vlastne Európskeho parlamentu, ktorá zjavne teda zapadla prachom tuto niekde za, na Slovensku, a písal sa teda 13. november 2007, keď tá rezolúcia bola predložená. V decembri bola schválená a si myslím, že z nejakých dôvodov proste nebola nikým tuto na ministerstve napríklad preštudovaná. Neverím tomu, že, že naozaj keď si človek pozrie tie, tie body, tak nie sú proste nikde zohľadnené a dlhé roky u nás. Čiže tá rezolúcia je pod názvom ´Úloha športu vo vzdelávaní´ a vznikla nielen tak náhodou. Určite vznikla pre veľa dôležitých dôvodov a ja prečítam len zopár.
Hneď v bode A je, vznikla teda: "Keďže telesná výchova na školách je jediným vyučovacím predmetom, ktorého cieľom je príprava na zdravý životný štýl a ktorého stredobodom je komplexný telesný a duševný vývoj detí, sprostredkuje také dôležité spoločenské hodnoty, akými sú čestnosť, sebadisciplína, solidarita, tímový duch, tolerancia, fair play."
Bod C. "Keďže telesná výchova v školách a šport sú jedným z najdôležitejších nástrojov sociálnej integrácie, ale keďže pre niektoré menšinové a náboženské komunity, ako aj pre deti s postihnutím plná účasť na telesnej výchove nie je v mnohých prípadoch zaručená a spôsobuje množstvo problémov, ktoré sú ťažko riešiteľné." Počúvajme dobre, naozaj to sú, to sú tak závažné veci. V podstate my sme, my sme naozaj degradovali tú telesnú výchovu za tie posledné roky, naozaj, a toto sú tie body, prečo by sme sa mali nad tým zamyslieť.
Ďalší bod D. "Keďže počet vyučovacích hodín určených na telesnú výchovu sa znížil tak na základných, ako aj na stredných školách, a keďže medzi jednotlivými členskými štátmi existujú veľké rozdiely, pokiaľ ide o zabezpečenie zariadení a vybavenia." Tu vidíme, že naozaj sa posunuli tie jednotlivé štáty proste ďalej, ale, ale, ale my nie.
Bod E. Keďže vzdelávanie, "keďže vzdelávacie programy pre učiteľov telesnej výchovy sa v jednotlivých členských štátoch značne odlišujú, resp. v praxi vyučujú telesnú výchovu na školách čoraz častejšie učitelia s neprimeraným odborným vzdelaním." Presne vieme, že u nás vymizli telocvikári smerom na druhý stupeň. To je presne tu zakotvené. Už v roku 2008, teda resp. 2007 nás tá európska rezolúcia na toto vyzýva.
Bod H. je: "Keďže nie sú jasne stanovené právne rámce na úrovni EÚ pre telesnú výchovu a šport a právne rámce pre ich financovanie."
Čiže toto sú také hlavné dôvody, prečo vznikla, čo som našiel tie najdôležitejšie. A, samozrejme, odvolávame sa na ten bod 10, ktorý v plnom znení znie, že vyzýva rezolúcia členské štáty, aby zaviedli povinnú telesnú výchovu na základných a stredných školách a aby prijali také zásady, podľa ktorých by učebný plán zaručoval pre telesnú výchovu minimálne tri vyučovacie hodiny týždenne, pričom školy by sa mali vyzvať, aby v rámci možností toto stanovené minimum prekročili, čiže to je 10. bod.
A ešte vypichnem teda zopár ďalších.
Nabáda členské štáty k modernizácii a k zlepšeniu politiky v oblasti telesnej výchovy, predovšetkým aby sa zlepšilo dosiahnutie rovnováhy medzi fyzickými a duševnými aktivitami v školách, k investíciám do kvalitných športových zariadení a k prijatiu primeraných opatrení na to, aby sa športové strediská a šport v rámci učebných osnov sprístupnili všetkým študentom, pričom sa bude náležitá pozornosť venovať zdravotne postihnutým študentom. Navrhuje poskytovať podporu širokému okruhu športových činností, aby sa každý študent mal reálnu možnosť zapojiť do rôznych športov. Tak isto vyzýva členské štáty, aby podporovali požiadavku zvýšiť čas venovaný telesnej výchove školám a aby presadzovali právne uznanie inštitúciám organizácií, ktoré prispievajú k lepšiemu začleneniu športových aktivít v školách a v predškolských zariadeniach.
V bode 24 vyzýva členské štáty a zodpovedné orgány, aby učiteľom telesnej výchovy zabezpečili odbornú prípravu v oblasti rodovej rovnosti zahrnutým do tohto aspektu, do ich osnov. Žiada, aby sa prestalo s podceňovaním významu telesnej výchovy ako predmetu a postavenia učiteľov telesnej výchovy, zdôrazňuje význam športovej koedukácie detí v predškolských zariadeniach a základných školách, ako i možnosť mať buď koedukované alebo oddelené hodiny telesnej výchovy počnúc strednou školou a aby boli dievčatá podnecované vyskúšať si športy, ktoré tradične robia len muži. Zdôrazňuje potrebu hľadať alternatívne formy fyzickej aktivity, ktoré by sa mohli robiť na základe dobrovoľnosti, najlepšie mimo systému povinného štátneho vzdelávania.
Takže nebudem čítať viacej z tejto rezolúcie, naozaj doporučujem každému a najmä si myslím, že je namieste povedať aj úradníkom na ministerstve školstva, pretože oni toto, si myslím, že zanedbali v prvom rade (rečník si odkašľal), pardon, že sa to zanedbalo v prvom rade a preto sa ocitáme teraz v takomto bode tu v parlamente, kde to musíme riešiť viac-menej za nich. A naozaj hovoríme tu o prinavrátení len tretej hodiny telesnej výchovy, ktorá už dávno mala byť zapracovaná.
Tak prepáčte, že som vám vstúpil do tej rozpravy, ale naozaj že chcel som, aby sa, sme sa vrátili úplne k predpodstate vlastne celej tej veci, prečo to vzniklo a prečo sme v tomto bode.
Ďakujem.

Karol, ja budem veľmi stručný a krátky. V prvom rade ti chcem poďakovať za tvoj naozaj dlhý a vytrvalý boj za správny cieľ, za tretiu hodinu telesnej výchovy, viac pohybu našim študentom a žiakom a deťom len prospeje. A zároveň a obzvlášť ti chcem poďakovať za to, že nezabúdaš myslieť ani na inkluzívny aspekt, ktorý môže mať šport, na súdržnosť našej spoločnosti a pozitívny vplyv, ktorý môže tretia hodina telesnej výchovy priniesť, a že ju chceš koncipovať naozaj ako tretiu hodinu telesnej pre každého vrátane žiakov s rôznymi formami znevýhodnení.