90. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Uvádzajúci uvádza bod
12.5.2023 o 9:46 hod.
Mgr. Ing.
Peter Cmorej
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Ja chcem teda zareagovať aj na pána poslanca Tarabu a takisto ešte uviesť niekoľko ďalších bodov. Pokúsim sa nebyť príliš dlhý.
No, pán poslanec, ten kolaps kryptomien vyzerá tak, že dnes je bitcoin, teraz som sa pozeral, za 24-tisíc eur. To, že z nejakého maxima tam, z nejakých 55-tisíc padol na polovicu alebo nejakých 60 %, áno, je volatilné aktívum a ja s vami aj súhlasím v tom, že investovanie do kryptomien je špekulácia, lebo existuje také pravidlo, ktoré sa dá veľmi zjednodušene povedať, že keď niečo behá po celom, keď graf behá po celej obrazovke, tak do toho neinvestujte, to je stále špekulácia. Ale ja si nemyslím, že nám ako Slovensku niečo pomôže, keď si budeme zatvárať oči pred odvetvím, ktoré má že tritisíc miliárd, hej? To neni že miliarda, to je že, to sú že, to je že v biliónoch.
A, pán poslanec Taraba, podnikanie alebo, tak vy ste teda použili, vy ste napríklad povedali, tak ako keby existovalo, že len investujem do kryptomien, ako špekulácia, a že jediné podnikanie v kryptomenách je ťažba. No nie, to neni jediné podnikanie v kryptomenách, existujú rôzne DAW kontrakty, decentralizované financie DEFI a chcem vás teda, chcem vám dať do pozornosti, ja som teda urobil asi pred týždňom a pol, vlastne pred dvoma som urobil diskusiu, že čo potrebuje krypto na Slovensku. Má to hodinu a pol, robili sme to v Liberálnom dome, ale teda nebolo tam nič politické, mal som tam dvoch krypto podnikateľov a bolo to vlastne že celé o podnikaní, a jeden z nich, z tých krypto podnikateľov, tak napríklad on robí decentralizovanú burzu. Ten zmysel je, že aby sa nestalo niečo také, ako teraz čo bola tá burza FTX, že v podstate sa zistilo, že on tie peniaze tých užívateľov používal na nejaké vlastné obohatenie sa a v podstate išlo o podvod a tá burza skrachovala. Tak v prípade, že budete mať decentralizovanú burzu, tak v podstate keď príde k tej výmene, že niekto niečo nakúpi, niekto niečo predá, tak tie peniaze nebudú chodiť cez tú, cez tú burzu, cez toho prostredníka, ale budú chodiť, ale vlastne prejdú od užívateľa priamo k užívateľovi. Tak predstavte si, on na to, tuto zo Slovenska, už vyrezoval kapitál 5,5 milióna eur. A takýchto krypto projektov len na Slovensku je niekoľko, lebo my tých ľudí tu máme naozaj šikovných a oni vedia vytvárať nové podnikateľské nápady na blockchaine a my sa o to úplne zbytočne pripravujeme.
Zaznelo tu, alebo teda jedna z pripomienok bola, ja som teda obiehal, alebo no obiehal, v podstate z každého poslaneckého klubu som sa pýtal nejakého stakeholdera, že ako to vidia s týmto návrhom, preto aj mám takú malú dušičku a dúfam, že to prejde do druhého čítania, lebo už len to bude pre mňa úspech, aby konečne sa na daňovej sekcii ministerstva financií museli k tomu postaviť čelom a naozaj pripraviť nejaký, a naozaj dať reálne pripomienky, lebo toto bolo to, s čím sme sa borili štyri, tri a pol roka, že jednoducho absolútne sa o tom odmietali baviť. Už len to bude pre mňa, pre mňa úspech, keď to bude takto v druhom čítaní.
A od niektorých som počul, že áno, vieme si to predstaviť určite do druhého číta... teda posunúť do druhého čítania, ale že nepáči sa nám, ale že budeme žiadať zmeny, že napríklad že to, čo navrhujete, lebo tam navrhujeme že 7 %, 7-percentné zdanenie kryptomien po roku držania, že im to príde príliš málo, že ako prečo by to malo byť, prečo by mala byť takáto nízka sadzba a že v podstate aj hovorili, že však ako fyzická osoba sa tomu zdaneniu nejako nevyhne, lebo však akože nepredá svoj dom a neodíde. No tu si treba uvedomiť, že áno, krypto je technológia mladých, technológia ľudí, ktorí nie sú väčšinou veľmi viaza... alebo necítia sa veľmi zviazaní štátnymi reguláciami a ktorí sú omnoho flexibilnejší aj v tom, že kde budú bývať a odkiaľ budú pracovať. Sú z toho častokrát rôzni freelanceri, a tu som si len na ukážku priniesol takú malú vizuálnu pomôcku, ktorú, myslím, že aj pokojne môžem ukázať, lebo vlastne nič na nej nebude vidno, a keď potom niekto bude chcieť, budete chcieť, tak vám to, tak vám to ukážem. To je z videa jedného takého (povedané so smiechom) asi najznámejšieho kryptoanarchista, kryptoanarchistu na Slovensku. Oni si vytvorili „cestovnú kanceláriu", kde ľuďom pomáhajú s presídlením do inej krajiny, aby získali daňovú rezidenciu niekde inde a konkrétne veľmi obľúbený sa stal Paraguaj, tuto má video 40-sekundové, kde ukazuje dnešnú zásielku občianskych preukazov, paraguajských, ktoré zasiela do Čiech, Slovenska, Česi, Slováci, Maďari a Poliaci, ale teda pôsobia najmä na Slovensku. Tak len táto jedna zásielka 40 sekúnd, čo tam potom chodí, tak ja som tak bajočko napočítal 50 tých občianskych preukazov Paraguaja.
Takže takto, toto robia tí, ktorí vidia, že tento štát je vyslovene že nepriateľský voči tomu, ako oni žijú. Jednoducho sa zdvihnú a svoje dane, svoju spotrebu presunú niekam, niekam inam. Týchto ľudí už nikdy nezískame naspäť. Oni nemajú dôvod odísť, na to sa vrátiť, a už teda vôbec nie tento kryptoanarchista. Ale my môžeme urobiť hlavne niečo, aby tých ľudí odchádzalo čo najmenej. Lebo regulácia a daňové bremeno, to je v podstate, to je v podstate narysovaná prekážka a vy keď sa teda racionálne rozhodnete, teda rozhodujete, čo budete robiť, tak si poviete, že oplatí sa mi tú prekážku prekonávať, alebo je príliš veľká a radšej odídem niekam inam. No ak sme dneska pri zdaňovaní 33 až 39 % a musíte zdaniť každý jeden pohyb pri tej kryptomene, tak áno, je to tak komplikované, že sa na to radšej vykašlú a odídu. Keď to bude nižšie, tak už aj to ich rozhodovanie bude iné.
Ešte chcem k tomu dodať, že my žijeme v nejakej konkurencii a v Európskej únii sú krajiny, kde je jedna krypto 0 %. Ja nenavrhujem 0 %, ja teda chcem, aby z toho boli aj príjmy do rozpočtu. A to, čo navrhujem, si myslím, že je veľmi racionálne, lebo máme tam ten časový test rok. Pokiaľ naozaj budete že trader alebo s tým budete že špekulovať, tak toto nijakým spôsobom nepodporujem, alebo tento návrh nepodporuje. Je to len pre tých, ktorí budú tú kryptomenu držať viac ako rok. Aká bude potom sadzba? No 7 % som dal preto, lebo takú už zákon pozná, keďže chceli sme to dať do, do nejakého ustanove... teda sme nechceli vymýšľať novú, novú, novú daňovú sadzbu. Ale aj keď ten výsledok bude taký, že, ja neviem, bude to 15%, čo je iná daňová sadzba, ktorú pozná náš, náš zákon o dani z príjmu, pokojne. Len nech to, sa to konečne zdaňuje trošku normálnejšie, a to znamená, aby tam neboli tie zdravotné odvody, a to znamená, a to sú v podstate pre mňa že dve, dva také že najdôležitejšie veci, ktoré tam sú, je, že sa bude zdaňovať už len, keď z krypta pôjdete do klasických peňazí alebo do tzv. stablecoinu, ktorý je naviazaný nejako 1 : 1 ku reálnym peniazom. Lebo dneska je tá situácia taká, že vy keď ste ten krypto užívateľ, aj tým platíte, že to reálne využívate, tak vy keď si na, si kúpite kávu za to krypto, tak už, tak vtedy dochádza ku zdaniteľnému plneniu a vy by ste mali aj kúpu tej kávy uviesť do daňového priznania. A to je evidentne nezmysel, lebo však ani keď sem príde Američan s dolármi a za tie doláre si kúpi kávu, tak nie je to zdaniteľné plnenie.
A to je pekné pripodobenie, lebo aj na klasických menách viete obchodovať na forexe a zisky z toho forexu sú zdanené. A to bude to isté pri kryptomenách. Ale keď tou cudzou menou prídem a kúpim si kávu, tak to zdaniteľné plnenie nie je, lebo to je evidentný nezmysel, lebo to jednoducho sa nedá v tom daňovom priznaní, pokiaľ nechcete porušiť nejaký zákon, tak to úsilie, ktoré by ste museli vyvinúť, aby ste to spravili tak, ako zákon dneska vyžaduje, je príliš vysoké.
Druhá vec, ktorá sa netýka len krypta a týka sa aj investícii, a to je pekná ukážka toho, že tu sa 20 rokov o kapitálový trh nikto nestaral a na tej daňovej sekcii naozaj nerozumejú, že aké sú prínosy toho kapitálového trhu, je saldovanie ziskov a strát počas jedného daňového obdobia. Vy pokiaľ dneska investujete do desiatich podielových fondov a predáte ich v jednom momente, v deviatich máte stratu a jeden má vysoký zisk. Tak ten zisk musíte zdaniť a tie straty si nemôžete započítať. To je aká hlúposť? My tam dávame, že aj pri klasických investíciách a rovnako pri krypte si to v rámci zdaňovacieho obdobia budete vedieť započítať. Tak mám desať investícii, tak keď mám päť stratových a päť ziskových, tak straty si odpočítam od toho zisku, teda áno, a len ten rozdiel zdaním. Toto je rozumné a takto to má fungovať vo vyspelom svete.
Ešte by som, ešte by som dodal. Mal som tu napríklad od jedného kolegu otázku na anonymitu kryptomien a či to teda neni prostriedok na pranie špinavých peňazí. No aj klasické meny, aj dolár, aj eurá sa používajú na pranie špinavých peňazí a nikto ich nezakazuje a podľa štatistík, ktoré som videl, tak podiel krypta sa znižuje pri nelegálnych obchodoch, takže nie je to tak, že by to bolo len čisto nástroj na nelegálne obchody. Je to napríklad nástroj na to, aby niekto utekajúci z krajiny, ktorú napadla, nejaká iná krajina, napríklad aby niekto z Ukrajiny, keď uteká, tak aby si napríklad mohol zobrať nejaký ten majetok so sebou, tak toto je hlavné využitie kryptomien v tejto teda platobnej sfére.
Ale pýtal som sa teda na uplatňovanie toho AML-ka a na tú, na tú, na tú anonymizáciu. No už dnes aj keď si chcete ten bitcoin alebo niečo nakúpiť v tom bankomate, tak môžte si nakúpiť maximálne do 1 000 eur, aj to že historicky. To znamená, že vy keď tam prídete s tou kryptopeňaženkou a dáte tam, nakladiete tam 200 eur, tak oni si poznačia to číslo vašej kryptopeňaženky a pokiaľ historicky presiahnete alebo už sa blížite ku sume 1 000 eur, tak už vám to nedovolí viac nakúpiť a už musíte normálne dať svoj občiansky, musíte sa zaregistrovať, oni si vás musia normálne overiť tým QIC procesom, takže ani to neni pravda, že by sme teraz otvorili dvere nejakej novej dobe kešu, ktorá by sa preliala do kryptomien. Okrem miningu je už v podstate ani, je strašne málo možností, ako viete, ako viete kryptomeny získať anonymne. No takže ani toto neni pre mňa reálny, reálna nejaká, nejaká obava.
Ešte tu dodám, že tá diskusia, ktorú sme mali, tak tá bola dosť o tom, že či je regulácia prínosom, alebo teda bola o tom, či regulácia dokáže byť prínosom, alebo je to hrozba. A teraz ste možno zachytili, že bola prijatá smernica MiCA, európska, o kryptomenách a bol tam zaujímavý názor, a sa mi aj potvrdil z dennej tlače, že je to vnímané aj ako príležitosť, lebo, prečítam vám taký krátky výňatok, čo sa objavil niekde v minúte po minúte pár dní dozadu. Firmy z odvetvia kryptomien volajú po jednotnej globálnej regulácii, ktorá by nahradila doterajší prístup. Ten je podľa nich nepremyslený a podobá sa skôr na náhodné hasenie požiarov. A vzhľadom na absenciu iných právnych rámcov budú pravidlá EÚ nevyhnutne slúžiť ako medzinárodné normy kým nebude zhoda na globálnom štandarde. Aj na tej diskusii sa nám potvrdilo, že veľké, najmä americké a ázijské fondy, ktoré investujú do rôznych krypto projektov, tak nie sú šťastné z toho napríklad, ako to funguje aktuálne v USA, kde tá regulácia neni a kde sa napríklad stalo, že, a kde sa teda stáva, že tam sa dva regulačné orgány medzi sebou bijú, že ktorý je ten, pod ktoré by mali tie rôzne kryptoburzy a kryptomenové firmy, a teda krypto firmy spadať. A tam sa stalo, že jeden z nich, myslím, že SEC podal 50 žalôb na tie firmy. Tak legislatívna neistota nie je niečo, čo kapitál vyhľadáva, a tým, že dneska máme tú smernicu, tak ak ju dokážeme implementovať čo najskôr a budeme tu mať aj nejaké normálne zdaňovanie, tak my sa naozaj môžme prihlásiť o to, že aj Slovensko chce byť priestorom pre toto odvetvie. A ešte raz opakujem, teraz má to odvetvie tritisíc miliárd.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
Vystúpenia
9:46
No, pán poslanec, ten kolaps kryptomien vyzerá tak, že dnes je bitcoin, teraz som sa pozeral, za 24-tisíc eur. To, že z nejakého maxima tam, z nejakých 55-tisíc padol na polovicu alebo nejakých 60 %, áno, je volatilné aktívum a ja s vami aj súhlasím v tom, že investovanie do kryptomien je...
No, pán poslanec, ten kolaps kryptomien vyzerá tak, že dnes je bitcoin, teraz som sa pozeral, za 24-tisíc eur. To, že z nejakého maxima tam, z nejakých 55-tisíc padol na polovicu alebo nejakých 60 %, áno, je volatilné aktívum a ja s vami aj súhlasím v tom, že investovanie do kryptomien je špekulácia, lebo existuje také pravidlo, ktoré sa dá veľmi zjednodušene povedať, že keď niečo behá po celom, keď graf behá po celej obrazovke, tak do toho neinvestujte, to je stále špekulácia. Ale ja si nemyslím, že nám ako Slovensku niečo pomôže, keď si budeme zatvárať oči pred odvetvím, ktoré má že tritisíc miliárd, hej? To neni že miliarda, to je že, to sú že, to je že v biliónoch.
A, pán poslanec Taraba, podnikanie alebo, tak vy ste teda použili, vy ste napríklad povedali, tak ako keby existovalo, že len investujem do kryptomien, ako špekulácia, a že jediné podnikanie v kryptomenách je ťažba. No nie, to neni jediné podnikanie v kryptomenách, existujú rôzne DAW kontrakty, decentralizované financie DEFI a chcem vás teda, chcem vám dať do pozornosti, ja som teda urobil asi pred týždňom a pol, vlastne pred dvoma som urobil diskusiu, že čo potrebuje krypto na Slovensku. Má to hodinu a pol, robili sme to v Liberálnom dome, ale teda nebolo tam nič politické, mal som tam dvoch krypto podnikateľov a bolo to vlastne že celé o podnikaní, a jeden z nich, z tých krypto podnikateľov, tak napríklad on robí decentralizovanú burzu. Ten zmysel je, že aby sa nestalo niečo také, ako teraz čo bola tá burza FTX, že v podstate sa zistilo, že on tie peniaze tých užívateľov používal na nejaké vlastné obohatenie sa a v podstate išlo o podvod a tá burza skrachovala. Tak v prípade, že budete mať decentralizovanú burzu, tak v podstate keď príde k tej výmene, že niekto niečo nakúpi, niekto niečo predá, tak tie peniaze nebudú chodiť cez tú, cez tú burzu, cez toho prostredníka, ale budú chodiť, ale vlastne prejdú od užívateľa priamo k užívateľovi. Tak predstavte si, on na to, tuto zo Slovenska, už vyrezoval kapitál 5,5 milióna eur. A takýchto krypto projektov len na Slovensku je niekoľko, lebo my tých ľudí tu máme naozaj šikovných a oni vedia vytvárať nové podnikateľské nápady na blockchaine a my sa o to úplne zbytočne pripravujeme.
Zaznelo tu, alebo teda jedna z pripomienok bola, ja som teda obiehal, alebo no obiehal, v podstate z každého poslaneckého klubu som sa pýtal nejakého stakeholdera, že ako to vidia s týmto návrhom, preto aj mám takú malú dušičku a dúfam, že to prejde do druhého čítania, lebo už len to bude pre mňa úspech, aby konečne sa na daňovej sekcii ministerstva financií museli k tomu postaviť čelom a naozaj pripraviť nejaký, a naozaj dať reálne pripomienky, lebo toto bolo to, s čím sme sa borili štyri, tri a pol roka, že jednoducho absolútne sa o tom odmietali baviť. Už len to bude pre mňa, pre mňa úspech, keď to bude takto v druhom čítaní.
A od niektorých som počul, že áno, vieme si to predstaviť určite do druhého číta... teda posunúť do druhého čítania, ale že nepáči sa nám, ale že budeme žiadať zmeny, že napríklad že to, čo navrhujete, lebo tam navrhujeme že 7 %, 7-percentné zdanenie kryptomien po roku držania, že im to príde príliš málo, že ako prečo by to malo byť, prečo by mala byť takáto nízka sadzba a že v podstate aj hovorili, že však ako fyzická osoba sa tomu zdaneniu nejako nevyhne, lebo však akože nepredá svoj dom a neodíde. No tu si treba uvedomiť, že áno, krypto je technológia mladých, technológia ľudí, ktorí nie sú väčšinou veľmi viaza... alebo necítia sa veľmi zviazaní štátnymi reguláciami a ktorí sú omnoho flexibilnejší aj v tom, že kde budú bývať a odkiaľ budú pracovať. Sú z toho častokrát rôzni freelanceri, a tu som si len na ukážku priniesol takú malú vizuálnu pomôcku, ktorú, myslím, že aj pokojne môžem ukázať, lebo vlastne nič na nej nebude vidno, a keď potom niekto bude chcieť, budete chcieť, tak vám to, tak vám to ukážem. To je z videa jedného takého (povedané so smiechom) asi najznámejšieho kryptoanarchista, kryptoanarchistu na Slovensku. Oni si vytvorili „cestovnú kanceláriu", kde ľuďom pomáhajú s presídlením do inej krajiny, aby získali daňovú rezidenciu niekde inde a konkrétne veľmi obľúbený sa stal Paraguaj, tuto má video 40-sekundové, kde ukazuje dnešnú zásielku občianskych preukazov, paraguajských, ktoré zasiela do Čiech, Slovenska, Česi, Slováci, Maďari a Poliaci, ale teda pôsobia najmä na Slovensku. Tak len táto jedna zásielka 40 sekúnd, čo tam potom chodí, tak ja som tak bajočko napočítal 50 tých občianskych preukazov Paraguaja.
Takže takto, toto robia tí, ktorí vidia, že tento štát je vyslovene že nepriateľský voči tomu, ako oni žijú. Jednoducho sa zdvihnú a svoje dane, svoju spotrebu presunú niekam, niekam inam. Týchto ľudí už nikdy nezískame naspäť. Oni nemajú dôvod odísť, na to sa vrátiť, a už teda vôbec nie tento kryptoanarchista. Ale my môžeme urobiť hlavne niečo, aby tých ľudí odchádzalo čo najmenej. Lebo regulácia a daňové bremeno, to je v podstate, to je v podstate narysovaná prekážka a vy keď sa teda racionálne rozhodnete, teda rozhodujete, čo budete robiť, tak si poviete, že oplatí sa mi tú prekážku prekonávať, alebo je príliš veľká a radšej odídem niekam inam. No ak sme dneska pri zdaňovaní 33 až 39 % a musíte zdaniť každý jeden pohyb pri tej kryptomene, tak áno, je to tak komplikované, že sa na to radšej vykašlú a odídu. Keď to bude nižšie, tak už aj to ich rozhodovanie bude iné.
Ešte chcem k tomu dodať, že my žijeme v nejakej konkurencii a v Európskej únii sú krajiny, kde je jedna krypto 0 %. Ja nenavrhujem 0 %, ja teda chcem, aby z toho boli aj príjmy do rozpočtu. A to, čo navrhujem, si myslím, že je veľmi racionálne, lebo máme tam ten časový test rok. Pokiaľ naozaj budete že trader alebo s tým budete že špekulovať, tak toto nijakým spôsobom nepodporujem, alebo tento návrh nepodporuje. Je to len pre tých, ktorí budú tú kryptomenu držať viac ako rok. Aká bude potom sadzba? No 7 % som dal preto, lebo takú už zákon pozná, keďže chceli sme to dať do, do nejakého ustanove... teda sme nechceli vymýšľať novú, novú, novú daňovú sadzbu. Ale aj keď ten výsledok bude taký, že, ja neviem, bude to 15%, čo je iná daňová sadzba, ktorú pozná náš, náš zákon o dani z príjmu, pokojne. Len nech to, sa to konečne zdaňuje trošku normálnejšie, a to znamená, aby tam neboli tie zdravotné odvody, a to znamená, a to sú v podstate pre mňa že dve, dva také že najdôležitejšie veci, ktoré tam sú, je, že sa bude zdaňovať už len, keď z krypta pôjdete do klasických peňazí alebo do tzv. stablecoinu, ktorý je naviazaný nejako 1 : 1 ku reálnym peniazom. Lebo dneska je tá situácia taká, že vy keď ste ten krypto užívateľ, aj tým platíte, že to reálne využívate, tak vy keď si na, si kúpite kávu za to krypto, tak už, tak vtedy dochádza ku zdaniteľnému plneniu a vy by ste mali aj kúpu tej kávy uviesť do daňového priznania. A to je evidentne nezmysel, lebo však ani keď sem príde Američan s dolármi a za tie doláre si kúpi kávu, tak nie je to zdaniteľné plnenie.
A to je pekné pripodobenie, lebo aj na klasických menách viete obchodovať na forexe a zisky z toho forexu sú zdanené. A to bude to isté pri kryptomenách. Ale keď tou cudzou menou prídem a kúpim si kávu, tak to zdaniteľné plnenie nie je, lebo to je evidentný nezmysel, lebo to jednoducho sa nedá v tom daňovom priznaní, pokiaľ nechcete porušiť nejaký zákon, tak to úsilie, ktoré by ste museli vyvinúť, aby ste to spravili tak, ako zákon dneska vyžaduje, je príliš vysoké.
Druhá vec, ktorá sa netýka len krypta a týka sa aj investícii, a to je pekná ukážka toho, že tu sa 20 rokov o kapitálový trh nikto nestaral a na tej daňovej sekcii naozaj nerozumejú, že aké sú prínosy toho kapitálového trhu, je saldovanie ziskov a strát počas jedného daňového obdobia. Vy pokiaľ dneska investujete do desiatich podielových fondov a predáte ich v jednom momente, v deviatich máte stratu a jeden má vysoký zisk. Tak ten zisk musíte zdaniť a tie straty si nemôžete započítať. To je aká hlúposť? My tam dávame, že aj pri klasických investíciách a rovnako pri krypte si to v rámci zdaňovacieho obdobia budete vedieť započítať. Tak mám desať investícii, tak keď mám päť stratových a päť ziskových, tak straty si odpočítam od toho zisku, teda áno, a len ten rozdiel zdaním. Toto je rozumné a takto to má fungovať vo vyspelom svete.
Ešte by som, ešte by som dodal. Mal som tu napríklad od jedného kolegu otázku na anonymitu kryptomien a či to teda neni prostriedok na pranie špinavých peňazí. No aj klasické meny, aj dolár, aj eurá sa používajú na pranie špinavých peňazí a nikto ich nezakazuje a podľa štatistík, ktoré som videl, tak podiel krypta sa znižuje pri nelegálnych obchodoch, takže nie je to tak, že by to bolo len čisto nástroj na nelegálne obchody. Je to napríklad nástroj na to, aby niekto utekajúci z krajiny, ktorú napadla, nejaká iná krajina, napríklad aby niekto z Ukrajiny, keď uteká, tak aby si napríklad mohol zobrať nejaký ten majetok so sebou, tak toto je hlavné využitie kryptomien v tejto teda platobnej sfére.
Ale pýtal som sa teda na uplatňovanie toho AML-ka a na tú, na tú, na tú anonymizáciu. No už dnes aj keď si chcete ten bitcoin alebo niečo nakúpiť v tom bankomate, tak môžte si nakúpiť maximálne do 1 000 eur, aj to že historicky. To znamená, že vy keď tam prídete s tou kryptopeňaženkou a dáte tam, nakladiete tam 200 eur, tak oni si poznačia to číslo vašej kryptopeňaženky a pokiaľ historicky presiahnete alebo už sa blížite ku sume 1 000 eur, tak už vám to nedovolí viac nakúpiť a už musíte normálne dať svoj občiansky, musíte sa zaregistrovať, oni si vás musia normálne overiť tým QIC procesom, takže ani to neni pravda, že by sme teraz otvorili dvere nejakej novej dobe kešu, ktorá by sa preliala do kryptomien. Okrem miningu je už v podstate ani, je strašne málo možností, ako viete, ako viete kryptomeny získať anonymne. No takže ani toto neni pre mňa reálny, reálna nejaká, nejaká obava.
Ešte tu dodám, že tá diskusia, ktorú sme mali, tak tá bola dosť o tom, že či je regulácia prínosom, alebo teda bola o tom, či regulácia dokáže byť prínosom, alebo je to hrozba. A teraz ste možno zachytili, že bola prijatá smernica MiCA, európska, o kryptomenách a bol tam zaujímavý názor, a sa mi aj potvrdil z dennej tlače, že je to vnímané aj ako príležitosť, lebo, prečítam vám taký krátky výňatok, čo sa objavil niekde v minúte po minúte pár dní dozadu. Firmy z odvetvia kryptomien volajú po jednotnej globálnej regulácii, ktorá by nahradila doterajší prístup. Ten je podľa nich nepremyslený a podobá sa skôr na náhodné hasenie požiarov. A vzhľadom na absenciu iných právnych rámcov budú pravidlá EÚ nevyhnutne slúžiť ako medzinárodné normy kým nebude zhoda na globálnom štandarde. Aj na tej diskusii sa nám potvrdilo, že veľké, najmä americké a ázijské fondy, ktoré investujú do rôznych krypto projektov, tak nie sú šťastné z toho napríklad, ako to funguje aktuálne v USA, kde tá regulácia neni a kde sa napríklad stalo, že, a kde sa teda stáva, že tam sa dva regulačné orgány medzi sebou bijú, že ktorý je ten, pod ktoré by mali tie rôzne kryptoburzy a kryptomenové firmy, a teda krypto firmy spadať. A tam sa stalo, že jeden z nich, myslím, že SEC podal 50 žalôb na tie firmy. Tak legislatívna neistota nie je niečo, čo kapitál vyhľadáva, a tým, že dneska máme tú smernicu, tak ak ju dokážeme implementovať čo najskôr a budeme tu mať aj nejaké normálne zdaňovanie, tak my sa naozaj môžme prihlásiť o to, že aj Slovensko chce byť priestorom pre toto odvetvie. A ešte raz opakujem, teraz má to odvetvie tritisíc miliárd.
Ďakujem pekne.
Uvádzajúci uvádza bod
12.5.2023 o 9:46 hod.
Mgr. Ing.
Peter Cmorej
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Ja chcem teda zareagovať aj na pána poslanca Tarabu a takisto ešte uviesť niekoľko ďalších bodov. Pokúsim sa nebyť príliš dlhý.
No, pán poslanec, ten kolaps kryptomien vyzerá tak, že dnes je bitcoin, teraz som sa pozeral, za 24-tisíc eur. To, že z nejakého maxima tam, z nejakých 55-tisíc padol na polovicu alebo nejakých 60 %, áno, je volatilné aktívum a ja s vami aj súhlasím v tom, že investovanie do kryptomien je špekulácia, lebo existuje také pravidlo, ktoré sa dá veľmi zjednodušene povedať, že keď niečo behá po celom, keď graf behá po celej obrazovke, tak do toho neinvestujte, to je stále špekulácia. Ale ja si nemyslím, že nám ako Slovensku niečo pomôže, keď si budeme zatvárať oči pred odvetvím, ktoré má že tritisíc miliárd, hej? To neni že miliarda, to je že, to sú že, to je že v biliónoch.
A, pán poslanec Taraba, podnikanie alebo, tak vy ste teda použili, vy ste napríklad povedali, tak ako keby existovalo, že len investujem do kryptomien, ako špekulácia, a že jediné podnikanie v kryptomenách je ťažba. No nie, to neni jediné podnikanie v kryptomenách, existujú rôzne DAW kontrakty, decentralizované financie DEFI a chcem vás teda, chcem vám dať do pozornosti, ja som teda urobil asi pred týždňom a pol, vlastne pred dvoma som urobil diskusiu, že čo potrebuje krypto na Slovensku. Má to hodinu a pol, robili sme to v Liberálnom dome, ale teda nebolo tam nič politické, mal som tam dvoch krypto podnikateľov a bolo to vlastne že celé o podnikaní, a jeden z nich, z tých krypto podnikateľov, tak napríklad on robí decentralizovanú burzu. Ten zmysel je, že aby sa nestalo niečo také, ako teraz čo bola tá burza FTX, že v podstate sa zistilo, že on tie peniaze tých užívateľov používal na nejaké vlastné obohatenie sa a v podstate išlo o podvod a tá burza skrachovala. Tak v prípade, že budete mať decentralizovanú burzu, tak v podstate keď príde k tej výmene, že niekto niečo nakúpi, niekto niečo predá, tak tie peniaze nebudú chodiť cez tú, cez tú burzu, cez toho prostredníka, ale budú chodiť, ale vlastne prejdú od užívateľa priamo k užívateľovi. Tak predstavte si, on na to, tuto zo Slovenska, už vyrezoval kapitál 5,5 milióna eur. A takýchto krypto projektov len na Slovensku je niekoľko, lebo my tých ľudí tu máme naozaj šikovných a oni vedia vytvárať nové podnikateľské nápady na blockchaine a my sa o to úplne zbytočne pripravujeme.
Zaznelo tu, alebo teda jedna z pripomienok bola, ja som teda obiehal, alebo no obiehal, v podstate z každého poslaneckého klubu som sa pýtal nejakého stakeholdera, že ako to vidia s týmto návrhom, preto aj mám takú malú dušičku a dúfam, že to prejde do druhého čítania, lebo už len to bude pre mňa úspech, aby konečne sa na daňovej sekcii ministerstva financií museli k tomu postaviť čelom a naozaj pripraviť nejaký, a naozaj dať reálne pripomienky, lebo toto bolo to, s čím sme sa borili štyri, tri a pol roka, že jednoducho absolútne sa o tom odmietali baviť. Už len to bude pre mňa, pre mňa úspech, keď to bude takto v druhom čítaní.
A od niektorých som počul, že áno, vieme si to predstaviť určite do druhého číta... teda posunúť do druhého čítania, ale že nepáči sa nám, ale že budeme žiadať zmeny, že napríklad že to, čo navrhujete, lebo tam navrhujeme že 7 %, 7-percentné zdanenie kryptomien po roku držania, že im to príde príliš málo, že ako prečo by to malo byť, prečo by mala byť takáto nízka sadzba a že v podstate aj hovorili, že však ako fyzická osoba sa tomu zdaneniu nejako nevyhne, lebo však akože nepredá svoj dom a neodíde. No tu si treba uvedomiť, že áno, krypto je technológia mladých, technológia ľudí, ktorí nie sú väčšinou veľmi viaza... alebo necítia sa veľmi zviazaní štátnymi reguláciami a ktorí sú omnoho flexibilnejší aj v tom, že kde budú bývať a odkiaľ budú pracovať. Sú z toho častokrát rôzni freelanceri, a tu som si len na ukážku priniesol takú malú vizuálnu pomôcku, ktorú, myslím, že aj pokojne môžem ukázať, lebo vlastne nič na nej nebude vidno, a keď potom niekto bude chcieť, budete chcieť, tak vám to, tak vám to ukážem. To je z videa jedného takého (povedané so smiechom) asi najznámejšieho kryptoanarchista, kryptoanarchistu na Slovensku. Oni si vytvorili „cestovnú kanceláriu", kde ľuďom pomáhajú s presídlením do inej krajiny, aby získali daňovú rezidenciu niekde inde a konkrétne veľmi obľúbený sa stal Paraguaj, tuto má video 40-sekundové, kde ukazuje dnešnú zásielku občianskych preukazov, paraguajských, ktoré zasiela do Čiech, Slovenska, Česi, Slováci, Maďari a Poliaci, ale teda pôsobia najmä na Slovensku. Tak len táto jedna zásielka 40 sekúnd, čo tam potom chodí, tak ja som tak bajočko napočítal 50 tých občianskych preukazov Paraguaja.
Takže takto, toto robia tí, ktorí vidia, že tento štát je vyslovene že nepriateľský voči tomu, ako oni žijú. Jednoducho sa zdvihnú a svoje dane, svoju spotrebu presunú niekam, niekam inam. Týchto ľudí už nikdy nezískame naspäť. Oni nemajú dôvod odísť, na to sa vrátiť, a už teda vôbec nie tento kryptoanarchista. Ale my môžeme urobiť hlavne niečo, aby tých ľudí odchádzalo čo najmenej. Lebo regulácia a daňové bremeno, to je v podstate, to je v podstate narysovaná prekážka a vy keď sa teda racionálne rozhodnete, teda rozhodujete, čo budete robiť, tak si poviete, že oplatí sa mi tú prekážku prekonávať, alebo je príliš veľká a radšej odídem niekam inam. No ak sme dneska pri zdaňovaní 33 až 39 % a musíte zdaniť každý jeden pohyb pri tej kryptomene, tak áno, je to tak komplikované, že sa na to radšej vykašlú a odídu. Keď to bude nižšie, tak už aj to ich rozhodovanie bude iné.
Ešte chcem k tomu dodať, že my žijeme v nejakej konkurencii a v Európskej únii sú krajiny, kde je jedna krypto 0 %. Ja nenavrhujem 0 %, ja teda chcem, aby z toho boli aj príjmy do rozpočtu. A to, čo navrhujem, si myslím, že je veľmi racionálne, lebo máme tam ten časový test rok. Pokiaľ naozaj budete že trader alebo s tým budete že špekulovať, tak toto nijakým spôsobom nepodporujem, alebo tento návrh nepodporuje. Je to len pre tých, ktorí budú tú kryptomenu držať viac ako rok. Aká bude potom sadzba? No 7 % som dal preto, lebo takú už zákon pozná, keďže chceli sme to dať do, do nejakého ustanove... teda sme nechceli vymýšľať novú, novú, novú daňovú sadzbu. Ale aj keď ten výsledok bude taký, že, ja neviem, bude to 15%, čo je iná daňová sadzba, ktorú pozná náš, náš zákon o dani z príjmu, pokojne. Len nech to, sa to konečne zdaňuje trošku normálnejšie, a to znamená, aby tam neboli tie zdravotné odvody, a to znamená, a to sú v podstate pre mňa že dve, dva také že najdôležitejšie veci, ktoré tam sú, je, že sa bude zdaňovať už len, keď z krypta pôjdete do klasických peňazí alebo do tzv. stablecoinu, ktorý je naviazaný nejako 1 : 1 ku reálnym peniazom. Lebo dneska je tá situácia taká, že vy keď ste ten krypto užívateľ, aj tým platíte, že to reálne využívate, tak vy keď si na, si kúpite kávu za to krypto, tak už, tak vtedy dochádza ku zdaniteľnému plneniu a vy by ste mali aj kúpu tej kávy uviesť do daňového priznania. A to je evidentne nezmysel, lebo však ani keď sem príde Američan s dolármi a za tie doláre si kúpi kávu, tak nie je to zdaniteľné plnenie.
A to je pekné pripodobenie, lebo aj na klasických menách viete obchodovať na forexe a zisky z toho forexu sú zdanené. A to bude to isté pri kryptomenách. Ale keď tou cudzou menou prídem a kúpim si kávu, tak to zdaniteľné plnenie nie je, lebo to je evidentný nezmysel, lebo to jednoducho sa nedá v tom daňovom priznaní, pokiaľ nechcete porušiť nejaký zákon, tak to úsilie, ktoré by ste museli vyvinúť, aby ste to spravili tak, ako zákon dneska vyžaduje, je príliš vysoké.
Druhá vec, ktorá sa netýka len krypta a týka sa aj investícii, a to je pekná ukážka toho, že tu sa 20 rokov o kapitálový trh nikto nestaral a na tej daňovej sekcii naozaj nerozumejú, že aké sú prínosy toho kapitálového trhu, je saldovanie ziskov a strát počas jedného daňového obdobia. Vy pokiaľ dneska investujete do desiatich podielových fondov a predáte ich v jednom momente, v deviatich máte stratu a jeden má vysoký zisk. Tak ten zisk musíte zdaniť a tie straty si nemôžete započítať. To je aká hlúposť? My tam dávame, že aj pri klasických investíciách a rovnako pri krypte si to v rámci zdaňovacieho obdobia budete vedieť započítať. Tak mám desať investícii, tak keď mám päť stratových a päť ziskových, tak straty si odpočítam od toho zisku, teda áno, a len ten rozdiel zdaním. Toto je rozumné a takto to má fungovať vo vyspelom svete.
Ešte by som, ešte by som dodal. Mal som tu napríklad od jedného kolegu otázku na anonymitu kryptomien a či to teda neni prostriedok na pranie špinavých peňazí. No aj klasické meny, aj dolár, aj eurá sa používajú na pranie špinavých peňazí a nikto ich nezakazuje a podľa štatistík, ktoré som videl, tak podiel krypta sa znižuje pri nelegálnych obchodoch, takže nie je to tak, že by to bolo len čisto nástroj na nelegálne obchody. Je to napríklad nástroj na to, aby niekto utekajúci z krajiny, ktorú napadla, nejaká iná krajina, napríklad aby niekto z Ukrajiny, keď uteká, tak aby si napríklad mohol zobrať nejaký ten majetok so sebou, tak toto je hlavné využitie kryptomien v tejto teda platobnej sfére.
Ale pýtal som sa teda na uplatňovanie toho AML-ka a na tú, na tú, na tú anonymizáciu. No už dnes aj keď si chcete ten bitcoin alebo niečo nakúpiť v tom bankomate, tak môžte si nakúpiť maximálne do 1 000 eur, aj to že historicky. To znamená, že vy keď tam prídete s tou kryptopeňaženkou a dáte tam, nakladiete tam 200 eur, tak oni si poznačia to číslo vašej kryptopeňaženky a pokiaľ historicky presiahnete alebo už sa blížite ku sume 1 000 eur, tak už vám to nedovolí viac nakúpiť a už musíte normálne dať svoj občiansky, musíte sa zaregistrovať, oni si vás musia normálne overiť tým QIC procesom, takže ani to neni pravda, že by sme teraz otvorili dvere nejakej novej dobe kešu, ktorá by sa preliala do kryptomien. Okrem miningu je už v podstate ani, je strašne málo možností, ako viete, ako viete kryptomeny získať anonymne. No takže ani toto neni pre mňa reálny, reálna nejaká, nejaká obava.
Ešte tu dodám, že tá diskusia, ktorú sme mali, tak tá bola dosť o tom, že či je regulácia prínosom, alebo teda bola o tom, či regulácia dokáže byť prínosom, alebo je to hrozba. A teraz ste možno zachytili, že bola prijatá smernica MiCA, európska, o kryptomenách a bol tam zaujímavý názor, a sa mi aj potvrdil z dennej tlače, že je to vnímané aj ako príležitosť, lebo, prečítam vám taký krátky výňatok, čo sa objavil niekde v minúte po minúte pár dní dozadu. Firmy z odvetvia kryptomien volajú po jednotnej globálnej regulácii, ktorá by nahradila doterajší prístup. Ten je podľa nich nepremyslený a podobá sa skôr na náhodné hasenie požiarov. A vzhľadom na absenciu iných právnych rámcov budú pravidlá EÚ nevyhnutne slúžiť ako medzinárodné normy kým nebude zhoda na globálnom štandarde. Aj na tej diskusii sa nám potvrdilo, že veľké, najmä americké a ázijské fondy, ktoré investujú do rôznych krypto projektov, tak nie sú šťastné z toho napríklad, ako to funguje aktuálne v USA, kde tá regulácia neni a kde sa napríklad stalo, že, a kde sa teda stáva, že tam sa dva regulačné orgány medzi sebou bijú, že ktorý je ten, pod ktoré by mali tie rôzne kryptoburzy a kryptomenové firmy, a teda krypto firmy spadať. A tam sa stalo, že jeden z nich, myslím, že SEC podal 50 žalôb na tie firmy. Tak legislatívna neistota nie je niečo, čo kapitál vyhľadáva, a tým, že dneska máme tú smernicu, tak ak ju dokážeme implementovať čo najskôr a budeme tu mať aj nejaké normálne zdaňovanie, tak my sa naozaj môžme prihlásiť o to, že aj Slovensko chce byť priestorom pre toto odvetvie. A ešte raz opakujem, teraz má to odvetvie tritisíc miliárd.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
10:01
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:01
Tomáš TarabaPán kolega, ja som v podstate reagoval primárne na Mariánove argumenty, ktoré dával, a on najmä spomínal teda, že podporíme vlastne ťaženie, hej, tak ja hovorím, že ťaženie na Slovensku nikto robiť nebude, lebo jednoducho my sme energeticky dnes už tak drahí, že to tu robiť fakt nikto nebude, možno tie ostatné oblasti áno. S jednou vecou súhlasím. Saldovanie, podľa mňa to, pokiaľ sa bavíme napríklad o virtuálnych menách, o...
Pán kolega, ja som v podstate reagoval primárne na Mariánove argumenty, ktoré dával, a on najmä spomínal teda, že podporíme vlastne ťaženie, hej, tak ja hovorím, že ťaženie na Slovensku nikto robiť nebude, lebo jednoducho my sme energeticky dnes už tak drahí, že to tu robiť fakt nikto nebude, možno tie ostatné oblasti áno. S jednou vecou súhlasím. Saldovanie, podľa mňa to, pokiaľ sa bavíme napríklad o virtuálnych menách, o podpore investovania na, na burzách, tak saldovanie je jedna z najväčších aktív alebo najviac atraktívnych vecí, ktoré si investori sledujú. Slovensko má v tomto veľké limity, pretože to saldovanie behom jedného roka, my máme ročnú bázu saldovania, čo je úplne nekonkurencieschopné a myslím si, že by sme mali ísť tou cestou, že to saldovanie bude úplne v kľude na neobmedzenú dobu, pretože raz ak vy vygenerujete v niektorý rok v danom odvetví stratu, tak kľudne nech si to odpisujete druhý, tretí, štvrtý rok, vybalancovávate to so ziskom, to je úplne v poriadku, a tam aj pri, v podstate virtuálnych menách, však je to v podstate tiež rizikové investovanie ako, ako na burze.
Pokiaľ ide o tie občianske preukazy z Paraguaja, predpokladám s veľkou pravdepodobnosťou, že tí ľudia len dostávajú tie občaňáky a žijú tu. To znamená, daňový úrad by mal mať kompetenciu si na základe mobilných pripojení, západné štáty to robia úplne bežne, lebo ak ste niekde fyzicky viac ako 186 dní, je úplne jedno, kde máte aký občiansky preukaz, takže ak títo fešáci majú občianske preukazy Paraguaja, ale žijú tu viac ako polovicu roka, tak musia byť zdaňovaní na Slovensku bez ohľadu na to, akú majú, aký majú občiansky preukaz, ale vystúpim ešte v rozprave.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
12.5.2023 o 10:01 hod.
Ing. Mgr.
Tomáš Taraba
Videokanál poslanca
Ďakujem.
Pán kolega, ja som v podstate reagoval primárne na Mariánove argumenty, ktoré dával, a on najmä spomínal teda, že podporíme vlastne ťaženie, hej, tak ja hovorím, že ťaženie na Slovensku nikto robiť nebude, lebo jednoducho my sme energeticky dnes už tak drahí, že to tu robiť fakt nikto nebude, možno tie ostatné oblasti áno. S jednou vecou súhlasím. Saldovanie, podľa mňa to, pokiaľ sa bavíme napríklad o virtuálnych menách, o podpore investovania na, na burzách, tak saldovanie je jedna z najväčších aktív alebo najviac atraktívnych vecí, ktoré si investori sledujú. Slovensko má v tomto veľké limity, pretože to saldovanie behom jedného roka, my máme ročnú bázu saldovania, čo je úplne nekonkurencieschopné a myslím si, že by sme mali ísť tou cestou, že to saldovanie bude úplne v kľude na neobmedzenú dobu, pretože raz ak vy vygenerujete v niektorý rok v danom odvetví stratu, tak kľudne nech si to odpisujete druhý, tretí, štvrtý rok, vybalancovávate to so ziskom, to je úplne v poriadku, a tam aj pri, v podstate virtuálnych menách, však je to v podstate tiež rizikové investovanie ako, ako na burze.
Pokiaľ ide o tie občianske preukazy z Paraguaja, predpokladám s veľkou pravdepodobnosťou, že tí ľudia len dostávajú tie občaňáky a žijú tu. To znamená, daňový úrad by mal mať kompetenciu si na základe mobilných pripojení, západné štáty to robia úplne bežne, lebo ak ste niekde fyzicky viac ako 186 dní, je úplne jedno, kde máte aký občiansky preukaz, takže ak títo fešáci majú občianske preukazy Paraguaja, ale žijú tu viac ako polovicu roka, tak musia byť zdaňovaní na Slovensku bez ohľadu na to, akú majú, aký majú občiansky preukaz, ale vystúpim ešte v rozprave.
Ďakujem.
Rozpracované
10:03
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:03
Peter CmorejČo sa týka toho saldovania, no tam vás musím opraviť, pri investíciách a pri krypte nemáme saldovanie počas jedného roka, to práve chceme zaviesť, že nech to je aspoň počas toho zdaňovacieho obdobia, vôbec nie je možné započítať straty, keď mi neveríte alebo keď si to teda chcete overiť, tak je to § 8 ods. 2 zákona o dani z príjmu, hej. Takže my aspoň toto chceme nejakým spôsobom napraviť.
Tak keď s tým súhlasíte, tak máte dôvod hlasovať za to v prvom čítaní a pokojne to odmietnite v tom druhom, keď to nebude také, také, ako by ste si predstavovali. Hovorím, pre mňa už bude len to, že tu konečne vznikne diskusia a medzi tým prvým, druhým čítaním budú aj ministerstvá musieť niečo urobiť, už len to bude pre mňa prínos, lebo doteraz sa tomu že absolútne že nikto nevenoval.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
12.5.2023 o 10:03 hod.
Mgr. Ing.
Peter Cmorej
Videokanál poslanca
No neviem teda, že či všetci žijú v tých svojich krajinách pôvodu, niektorí teda určite áno, ešte to upresním, tam, kde máte centrum ekonomických aktivít, tam sa teda zdaňujete a do toho spadá aj to, že teda že kde ste prevažnú časť roka. Konkrétne ten anarcho, kryptoanarchista, ktorý to prevádzkuje, ten teda žije v tom Paraguaji, takže toho sa to isto netýka, tých ostatných neviem, ale tak ono to má aj nejaké iné výhody, keď teda, teda pre tých ľudí.
Čo sa týka toho saldovania, no tam vás musím opraviť, pri investíciách a pri krypte nemáme saldovanie počas jedného roka, to práve chceme zaviesť, že nech to je aspoň počas toho zdaňovacieho obdobia, vôbec nie je možné započítať straty, keď mi neveríte alebo keď si to teda chcete overiť, tak je to § 8 ods. 2 zákona o dani z príjmu, hej. Takže my aspoň toto chceme nejakým spôsobom napraviť.
Tak keď s tým súhlasíte, tak máte dôvod hlasovať za to v prvom čítaní a pokojne to odmietnite v tom druhom, keď to nebude také, také, ako by ste si predstavovali. Hovorím, pre mňa už bude len to, že tu konečne vznikne diskusia a medzi tým prvým, druhým čítaním budú aj ministerstvá musieť niečo urobiť, už len to bude pre mňa prínos, lebo doteraz sa tomu že absolútne že nikto nevenoval.
Rozpracované
10:05
Ďalej, zaznel tu ten Paraguaj, pán Taraba je veľký odborník na množstvo vecí, včera bol odborník na tri šesť trojku, dneska je odborník na kryptomeny. Tak áno, ľudia, ktorí majú iné pasy iných krajín, tak keby ste boli znalý takýchto vecí, tak by ste vedeli, že títo ľudia na Slovensku sa nezdržujú tých 180 hodín, oni nie sú hlúpi, napriek tomu, ako ste ich familiárne označili, že chlapci, to sú ľudia, ktorí si vedia premyslieť veci a to sú ľudia, ktorí nežijú na Slovensku a vedia si vybaviť pas v Paraguaji alebo nejakej inej krajiny a nezdržujú sa tu. A áno, sú to ľudia, o ktorých táto krajina prichádza, mohli by zhodnocovať svoje peniaze na Slovensku.
Vo svojom príspevku, vo svojej faktickej ste spomínali, že Slováci nemajú žiadne finančné aktíva, ktoré by investovali. Tak to je také opakované populistické tvrdenie, ktoré sa objavuje či už u vás, alebo u akýchkoľvek ďalších poslancov, ktorí zo Slovákov robia len chudobných ľudí. Áno, je tu, samozrejme, vrstva, ktorá peniaze nemá, zvlášť po pandémii, zvlášť pri vysokej inflácii a takýmto ľuďom treba pomôcť. Ale existuje tu množstvo ľudí, ktorí dneska, keď ste taký sčítaný ako o sebe rád prezentujete, tak keď si pozriete akékoľvek štatistiky NBS-ky, zistíte, že mnoho ľudí má úplne zbytočne svoje peniaze na bežných účtoch po bankách na Slovensku, čiže existuje tu nie málo ľudí, ktorí peniaze môžu investovať a zbytočne ich možno majú na svojich účtoch. A takým ľuďom, ktorí chcú investovať peniaze, mám za to, že je okej tú slobodu, aj vyrovnaním sa daňovým zaťažením s inými krajinami, je dobré umožniť.
Hovoril ste o tom, že ideme tlačiť ľudí, aby niekam investovali, tak neviem ako vy tlačíte ľudí a ako si to predstavujete, ako prebieha tlačenie ľudí, nemyslím si, že tento návrh niečo prikazuje, nemyslím si, že tento návrh niečo zakazuje, vytvára konkurenčné prostredie pre ľudí, ktorí by chceli alebo ktorí už investujú aj do týchto kryptomien niekde inde, tak vytvára prostredie, aby tak mohli robiť aj na Slovensku, čiže žiadne tlačenie ľudí. Argumentovali ste skrachovaním burzy kryptomien nedávno, no tak to je taká logika na úrovni pána poslanca Tarabu, lebo teda ja poznám automobilky, ktoré skrachovali, poznám banky, ktoré skrachovali, sú firmy, ktoré skrachovali, ktoré sa venujú kadečomu, napriek tomu nemám pocit, že automobilový priemysel bol zakázaný, nemám pocit, že banky boli zakázané, áno, je to nový druh odvetvia, ktorý si vyžaduje väčšiu pozornosť aj z pohľadu regulácie, ale rozhodne neplatí zjednodušený, pomýlený argument, čo skrachuje, to má byť zakázané a nemáme sa tomu venovať.
Na koniec poviem teda, že si myslím, že je dobré, keď sa vytvárajú možnosti, aby sa aj prostredie na Slovensku, aby bolo viac konkurenčné v porovnaní so štátmi v Európskej únii alebo aj teda okolitými štátmi, je dobré rozširovať možnosti investovania, je na ľuďoch, aby zhodnotili tie riziká a povedali si, že či kryptomeny sú tá investícia, ktorú chcú podniknúť. Je dobré, aby Slovensko nebolo na chvoste, čo sa týka investičného prostredia, a to je úplne jedno, či sa bavíme o CFC zdaňovaní, ktoré sme tu mali predvčerom alebo predpredvčerom, kde sme, kde teda kolega Viskupič navrhuje, aby, aby sa to prostredie opäť zjednodušilo. Je jedno, či to je takéto, takáto investičná príležitosť alebo príležitosť aj do kryptomien, ktoré sú legitímnym prostriedkom. Chápem, že pán Taraba považuje za legitímne len podnikanie vo firmách s pánom Koščom, ktorý je obvinený z korupcie, ale teda sú rôzne druhy podnikania. Je dobré otvárať možnosti a vyrovnávať to konkurenčné prostredie aj pre tieto.
Ďakujem veľmi pekne.
Ďakujem veľmi pekne. Ja zareagujem len na tú faktickú, ktorú mal pán Taraba. Nebol som prihlásený vtedy vo faktickej, takže dovoľte mi v krátkosti. Pán Taraba opakovane prichádza s obvineniami v rozpravách, ktoré indikujú, že poslanci, ktorí navrhujú rôzne druhy zákonov, tak robia tak v prospech nejakých lobistických skupín, respektíve indikuje, že sami z toho poberajú nejaké výhody. Bolo tomu tak včera, keď tu prebiehala rozprava ohľadne európskeho hlavného mesta Trenčín, obvinil poslancov, že to bude nejaké zámerné a že sa tam rozdeľujú nejaké výhody. Rovnako dneska zostal verný svojim hulvátskym spôsobom a obvinil poslancov SaS alebo teda indikoval, že teda nevie, v koho prospech to predkladajú. Chcem povedať, že neviem ako vy, pán Taraba, ako ste to robili v ĽSNS, na ktorej ste sa dostali do parlamentu, alebo ako to robíte v SNS, za ktorú budete kandidovať, ale v SaS sa nepredkladajú zákony, ktoré by mali prinášať výhody poslancom, nie sú to žiadne službičky, ale asi ste zvyknutý na inú kultúru.
Ďalej, zaznel tu ten Paraguaj, pán Taraba je veľký odborník na množstvo vecí, včera bol odborník na tri šesť trojku, dneska je odborník na kryptomeny. Tak áno, ľudia, ktorí majú iné pasy iných krajín, tak keby ste boli znalý takýchto vecí, tak by ste vedeli, že títo ľudia na Slovensku sa nezdržujú tých 180 hodín, oni nie sú hlúpi, napriek tomu, ako ste ich familiárne označili, že chlapci, to sú ľudia, ktorí si vedia premyslieť veci a to sú ľudia, ktorí nežijú na Slovensku a vedia si vybaviť pas v Paraguaji alebo nejakej inej krajiny a nezdržujú sa tu. A áno, sú to ľudia, o ktorých táto krajina prichádza, mohli by zhodnocovať svoje peniaze na Slovensku.
Vo svojom príspevku, vo svojej faktickej ste spomínali, že Slováci nemajú žiadne finančné aktíva, ktoré by investovali. Tak to je také opakované populistické tvrdenie, ktoré sa objavuje či už u vás, alebo u akýchkoľvek ďalších poslancov, ktorí zo Slovákov robia len chudobných ľudí. Áno, je tu, samozrejme, vrstva, ktorá peniaze nemá, zvlášť po pandémii, zvlášť pri vysokej inflácii a takýmto ľuďom treba pomôcť. Ale existuje tu množstvo ľudí, ktorí dneska, keď ste taký sčítaný ako o sebe rád prezentujete, tak keď si pozriete akékoľvek štatistiky NBS-ky, zistíte, že mnoho ľudí má úplne zbytočne svoje peniaze na bežných účtoch po bankách na Slovensku, čiže existuje tu nie málo ľudí, ktorí peniaze môžu investovať a zbytočne ich možno majú na svojich účtoch. A takým ľuďom, ktorí chcú investovať peniaze, mám za to, že je okej tú slobodu, aj vyrovnaním sa daňovým zaťažením s inými krajinami, je dobré umožniť.
Hovoril ste o tom, že ideme tlačiť ľudí, aby niekam investovali, tak neviem ako vy tlačíte ľudí a ako si to predstavujete, ako prebieha tlačenie ľudí, nemyslím si, že tento návrh niečo prikazuje, nemyslím si, že tento návrh niečo zakazuje, vytvára konkurenčné prostredie pre ľudí, ktorí by chceli alebo ktorí už investujú aj do týchto kryptomien niekde inde, tak vytvára prostredie, aby tak mohli robiť aj na Slovensku, čiže žiadne tlačenie ľudí. Argumentovali ste skrachovaním burzy kryptomien nedávno, no tak to je taká logika na úrovni pána poslanca Tarabu, lebo teda ja poznám automobilky, ktoré skrachovali, poznám banky, ktoré skrachovali, sú firmy, ktoré skrachovali, ktoré sa venujú kadečomu, napriek tomu nemám pocit, že automobilový priemysel bol zakázaný, nemám pocit, že banky boli zakázané, áno, je to nový druh odvetvia, ktorý si vyžaduje väčšiu pozornosť aj z pohľadu regulácie, ale rozhodne neplatí zjednodušený, pomýlený argument, čo skrachuje, to má byť zakázané a nemáme sa tomu venovať.
Na koniec poviem teda, že si myslím, že je dobré, keď sa vytvárajú možnosti, aby sa aj prostredie na Slovensku, aby bolo viac konkurenčné v porovnaní so štátmi v Európskej únii alebo aj teda okolitými štátmi, je dobré rozširovať možnosti investovania, je na ľuďoch, aby zhodnotili tie riziká a povedali si, že či kryptomeny sú tá investícia, ktorú chcú podniknúť. Je dobré, aby Slovensko nebolo na chvoste, čo sa týka investičného prostredia, a to je úplne jedno, či sa bavíme o CFC zdaňovaní, ktoré sme tu mali predvčerom alebo predpredvčerom, kde sme, kde teda kolega Viskupič navrhuje, aby, aby sa to prostredie opäť zjednodušilo. Je jedno, či to je takéto, takáto investičná príležitosť alebo príležitosť aj do kryptomien, ktoré sú legitímnym prostriedkom. Chápem, že pán Taraba považuje za legitímne len podnikanie vo firmách s pánom Koščom, ktorý je obvinený z korupcie, ale teda sú rôzne druhy podnikania. Je dobré otvárať možnosti a vyrovnávať to konkurenčné prostredie aj pre tieto.
Ďakujem veľmi pekne.
Rozpracované
10:11
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:11
Tomáš TarabaPokiaľ ide o Viskupiča,...
Pokiaľ ide o Viskupiča, on bol ten, ktorý tu rozprával, že idete podporovať ľudí, aby investovali, aby dôchodok, aby dôchodok si kládli do týchto svojich akože kvázi aktív. To, že Slováci majú najnižšie finančné aktíva v Európskej únii, to sú Eurostat údaje, a to, že existujú bubliny, tak si pozrite v 17. storočí, keď ste mali aj tulipánovú bublinu, kde takí mudrlanti ako ty považovali za normálne, že stojí jedna bublina tulipánu 50-tisíc euro. Môžeš si to pozrieť na Wikipédii, keď teda odbornú literatúru obchádzaš. A výsledok toho celého je, že toto, týchto 22-tisíc virtuálnych mien, ktoré existujú, tak nie sú v ničom jedinečné.
A to, že včera ste si tu schválili pre mesto Trenčín zákon šitý na mieru, aby priamo, bez verejných obstarávaní ste tu rozdávali peniaze, to je realita, to vám povedal Najvyšší kontrolný úrad, Najvyšší kontrolný úrad vám, čistej SaS-ke, povedal, že idete prijímať to, aby priamo realizátori bez verejných obstarávaní dostali peniaze, máte tam tri zásadné pripomienky. Takže je úplne normálne, že na tie posledné dve schôdze idete naplno. A to, že včera minister hospodárstva vášmu Sulíkovi odkázal, že tam chodil na dovolenky a majú nezaplatené účty na ministerstve hospodárstva, to tiež vykazuje o vás, takže môžete si tu robiť piár, aké chcete, výsledok je taký, že ste obyčajní diletanti.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
12.5.2023 o 10:11 hod.
Ing. Mgr.
Tomáš Taraba
Videokanál poslanca
Vážený pán Lehotský, ja vám prajem aspoň sčasti, aby ste mali vzdelanie ako ja, ja som absolventom štvrtej najlepšej ekonomickej univerzity v Nemecku, takže vy sa tu môžete tak pred mladými saskármi akurát tak ukazovať, že ste dobyli niekde nejaký svet. Ja úplne viem, čo je to finančné trhy, ako sa na nich investuje, môžem vám ukazovať moje výsledky na nich, takže môžete tu tieto omáčky tlačiť na niekoho iného.
Pokiaľ ide o Viskupiča, on bol ten, ktorý tu rozprával, že idete podporovať ľudí, aby investovali, aby dôchodok, aby dôchodok si kládli do týchto svojich akože kvázi aktív. To, že Slováci majú najnižšie finančné aktíva v Európskej únii, to sú Eurostat údaje, a to, že existujú bubliny, tak si pozrite v 17. storočí, keď ste mali aj tulipánovú bublinu, kde takí mudrlanti ako ty považovali za normálne, že stojí jedna bublina tulipánu 50-tisíc euro. Môžeš si to pozrieť na Wikipédii, keď teda odbornú literatúru obchádzaš. A výsledok toho celého je, že toto, týchto 22-tisíc virtuálnych mien, ktoré existujú, tak nie sú v ničom jedinečné.
A to, že včera ste si tu schválili pre mesto Trenčín zákon šitý na mieru, aby priamo, bez verejných obstarávaní ste tu rozdávali peniaze, to je realita, to vám povedal Najvyšší kontrolný úrad, Najvyšší kontrolný úrad vám, čistej SaS-ke, povedal, že idete prijímať to, aby priamo realizátori bez verejných obstarávaní dostali peniaze, máte tam tri zásadné pripomienky. Takže je úplne normálne, že na tie posledné dve schôdze idete naplno. A to, že včera minister hospodárstva vášmu Sulíkovi odkázal, že tam chodil na dovolenky a majú nezaplatené účty na ministerstve hospodárstva, to tiež vykazuje o vás, takže môžete si tu robiť piár, aké chcete, výsledok je taký, že ste obyčajní diletanti.
Rozpracované
10:13
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:13
Tomáš LehotskýA argumentovali ste teda, že pán Viskupič hovoril o tom, že chceme podporovať investovanie, áno, to povedal,...
A argumentovali ste teda, že pán Viskupič hovoril o tom, že chceme podporovať investovanie, áno, to povedal, podporovať. Vy ste vo svojej faktickej poznámke, a to robíte sústavne, prekrúcate, vy ste hovorili o tom, že chceme tlačiť. To je ten váš štýl argumentácie, že niekto použije slovo podporovať, ktoré má úplne iné význam, a vy z toho urobíte vo svojom, vo svojej plamennej reči slovo tlačiť, keď vás na to upozorním, tak sa rozohníte, zavzdušníte, ale pravda je taká, že vo svojich vystúpeniach sústavne prekrúcate to, čo hovoria iní ľudia.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
12.5.2023 o 10:13 hod.
Ing.
Tomáš Lehotský
Videokanál poslanca
Pán Taraba, rozumiem, že sa správate hulvátsky dlhodobo. My sme si nepotykali, takže vás poprosím, aby ste mi vykal. To, že ste študovali, neviem, na akej škole ste študovali, ale ak to bola teda nejaká dobrá ekonomická univerzita, tak len dokazujete, že mať vysokoškolský titul nič neznamená, vo vašom prípade rozhodne nie.
A argumentovali ste teda, že pán Viskupič hovoril o tom, že chceme podporovať investovanie, áno, to povedal, podporovať. Vy ste vo svojej faktickej poznámke, a to robíte sústavne, prekrúcate, vy ste hovorili o tom, že chceme tlačiť. To je ten váš štýl argumentácie, že niekto použije slovo podporovať, ktoré má úplne iné význam, a vy z toho urobíte vo svojom, vo svojej plamennej reči slovo tlačiť, keď vás na to upozorním, tak sa rozohníte, zavzdušníte, ale pravda je taká, že vo svojich vystúpeniach sústavne prekrúcate to, čo hovoria iní ľudia.
Rozpracované
10:14
Ja len dve krátke poznámky. Zákon o hlavnom meste kultúry nenavrhovali poslanci SaS, my nie sme medzi navrhovateľmi, to je poznámka číslo jedna. A poznámka číslo dva, opakujem, že v našom návrhu nijakým spôsobom nepodporujeme, aby sa dôchodkové sporenia investovali do, teda aby sa na dôchodkové sporenia používali kryptomeny. Sú to dve oddelené veci. Polka návrhu sa venuje kryptomenám, polka návrhu sa venuje investovaniu a zdaňovaniu investícií a podpore dlhodobého investičného sporenia. Nikde tam nenájdete také ustanovenia, ktoré by hovorili o tom, že kryptomeny by sme dávali do dôchodkových sporení.
Rozpracované
10:15
Dámy a páni, máme tu návrh zákona, ktorý absolútne sa netýka žiadnej širokej verejnosti. Slováci, samozrejme, že chcú, aby mali vysoké mzdy. Chceme to, myslím, že všetci, chceme, aby slovenské fabriky a podniky platili nízke dane, pokiaľ tu sú dobrí zamestnávateľmi, pokiaľ tu vytvárajú pracovné miesta, a to sú úplne normálne aktivity, ktoré by mali byť. Namiesto toho tuná kolegovia z SaS idú riešiť tému,...
Dámy a páni, máme tu návrh zákona, ktorý absolútne sa netýka žiadnej širokej verejnosti. Slováci, samozrejme, že chcú, aby mali vysoké mzdy. Chceme to, myslím, že všetci, chceme, aby slovenské fabriky a podniky platili nízke dane, pokiaľ tu sú dobrí zamestnávateľmi, pokiaľ tu vytvárajú pracovné miesta, a to sú úplne normálne aktivity, ktoré by mali byť. Namiesto toho tuná kolegovia z SaS idú riešiť tému, absolútne marginálnu, ktorá sa možno týka pár vyvolených, pokiaľ ide o obchodovanie s virtuálnymi menami.
Virtuálnych mien je na svete viac ako 20-tisíc, v podstate virtuálna mena je absolútne neregulovaný prvok a pojem. Myslím si, že to neni na Slovensku ani zákonné platidlo, takže práve preto, pán Cmorej, je úplne normálne a logické, že keď niekto platí tzv. virtuálnymi menami, tak by malo byť z toho zdanené, pretože sa na to práve pozerá tak, ako keby ste si kúpili cenný papier, ten ste predali a za predané peniaze si potom niečo kúpili. Takto to funguje aj, napríklad prečo nie je platidlom zlato, keby niekto platil zlatom, tak musí platiť tiež daň z rozdielu nadobúdacej a rozdielnej ceny. Takže práve preto to je úplne bežné, tak to funguje všade vo svete a nie je na to nič akože nenormálne. Myslím si, že je dosť zásadný rozdiel medzi platbami v dolároch, v eurách alebo keď sa platí týmito virtuálnymi menami. Je to úplne v poriadku, kto chce s virtuálnymi menami obchodovať, tak si ich môže nadobudnúť, môže ich predať a jednoducho ak má zisk, tak ten zisk zdaní, keď má stratu, tak jednoducho na tom prerobí, je to špekulatívne aktívum.
A každý, kto tu počul vášho kolegu Mariána Viskupiča, tak Marián Viskupič veľmi jasne hovoril, že dôvod, pre ktorý chcete znížiť daňové zaťaženie pri obchodovaní s týmito virtuálnymi menami, tak v podstate sú také tri. Po prvé, že nám odchádzajú strašne kvalitné mozgy, ktoré s týmto aktívom chcú špekulovať, tieto veľmi aktívne mozgy zo Slovenska odchádzajú, ako ste ukázali, najmä do destinácií teda ako Paraguaj. To znamená, keď chce niekto žiť v Paraguaji namiesto Európskej únie, tak myslím, že to tiež vykazuje to, že ide, v poriadku, o legitímnu, možno daňovú špekuláciu a tam treba potom sa pozerať na to, kde naozaj tí ľudia fyzicky žijú, pretože, pretože to je fyzický pobyt jeden z kritérií, ktorý sa určite sleduje, že kde sa tí ľudia zdaňujú.
Áno, existujú, existuje veľmi veľa nápadov, ktoré počas života niektoré sa ukážu, že sú životaschopné, niektoré sa ukážu, že sú absolútne bubliny, na ktorých tí, ktorí do nich investovali prví, tak sú na strane víťazov. Tí, ktorí potom do toho doskáču neskôr, tak jednoducho sú na strane tých, ktorí prehrajú. S virtuálnymi menami to je tak, že vieme, že sú neregulované až do takej miery, že napríklad keď aj Elon Musk napíše nejaký status, že môžete kupovať Tesly s nejakým fiktívnym, s nejakou fiktívnou menou a potom sa zistí, že predtým ako dal ten status, tú menu nakúpil, a následne sa zistí, že ju predal, tak nikto nemôže toto na rozdiel, keby to robil napríklad s cennými papiermi, tak ani brať, že to je v podstate manipulovanie s cennou tej virtuálnej meny, pretože jednoducho taká je realita, že to je absolútne neregulovaný trh v dnešnej dobe.
No a dôvod, že, že čo uviedol pán Viskupič, že existuje virtuálna mena a ľudia, ktorí majú na nej zisky, tak neplatia z toho dane, preto poďme znížiť tie dane, tak jednoducho to je možno skôr odkaz na to, aby, aby, alebo je to skôr potom forma nejakej kapitulácie, že sa nevedia zdaňovať títo ľudia a potom sa treba proste pýtať, že prečo tí druhí občania Slovenskej republiky by tiež nemali mať nižšie dane, ktorí normálne tie dane priznávajú. Takže to je úplne legitímna vec, že, hovorí sa tomu, že to je daňový únik.
Myslím si, že okej, sú veci, ktoré, ktoré logiku by dávali, ako keď ste navrhli to formovanie salda, povedali ste, že pri virtuálnych menách, keď sa teda predáva, tam to saldovanie neexistuje. To znamená, že keď niekto generuje stratu a má zisk, tak nevie si to ako keby započítať, to je úplne podľa mňa dobrý návrh, to je akože v poriadku, ale treba ešte hovoriť, nedáva absolútne žiaden zmysel, absolútne žiaden zmysel, aby sme vytvárali nejaké tu podhubie, že investovanie, systémové investovanie do niečoho takéhoto je správne pre ľudí, ktorí majú nízke aktíva, ktorí majú nízke príjmy, ktorí jednoducho nevedia uniesť to riziko. Pretože dnes, keď ide priemerne zarábajúci človek do banky a povie, že si chce kúpiť akciu nejakej firmy, tak banka mu vysvetlí, že nespĺňa napríklad investičný profil na to, aby si tú akciu kúpil, pretože nemá dostatočné aktíva na to. No a keď teda chcete toto všetko uvoľňovať, tak potom to treba regulovať až v takejto podobe, lenže to robiť nejdete. To znamená, že, že to, čo idete robiť, je normálna podpora investovania, ktorá má skôr podobu obyčajného hazardu, pretože chcete ľudí motivovať, že v poriadku, poďte, veď je tu nejaké, nejaké chvíľkové výpadky, no niektoré meny boli zrazené o 95 % aj viac, na kolená, v živote už sa z toho nemajú dôvod ani pozviechať. A snívať tu o tom, že po tejto legislatívnej úprave na Slovensku nastane teraz prílev nejakých investorov, no nepríde k žiadnemu prílevu.
Jednoducho sú tu destinácie, ktoré sú oveľa ďalej, my v tomto ich nikdy nedobehneme, nemáme na to žiadnu infraštruktúru, nemáme na to, ani ju mať nebudeme už len preto, že ceny energií vyleteli tam, kam vyleteli, to znamená, že nikto dnes nebude vedieť konkurovať s krajinami ako Čína a podobne, alebo Švédsko, paradoxne aj tieto štáty skôr prijímajú už obmedzenia, pretože v niektorých lokalitách viac ako polovica spotreby elektrickej energie išla práve na tieto firmy, ťaženia rôznych virtuálnych mien.
Takže vo svojej podstate viem si predstaviť, že sú tam nejaké body, ktoré, ktoré logiku dávajú, ale tú argumentáciu, ktorú sem uviedol Marián Viskupič, že čo sú tie hlavné dôvody, pre ktoré to treba podporiť, tak ja si myslím, že to je skôr ohrozovanie s finančnými, v podstate hotovosťami ľudí, ktorí dnes nemajú ten kontrolný profil taký ako dnes, keď dôjdete do bežnej banky, a keď chcete niekam investovať, musia tie banky s tými ľuďmi vyplniť rizikový dotazník a jednoducho ich poučiť, čo to všetko obnáša. To znamená, keď toto robiť nejdeme, tak nemá žiaden zmysel tým ľuďom hovoriť, že, že v poriadku, poďme vytvoriť priestor, aby ste systémovo do niečoho, alebo navodzovali dojem, že štát vytvára ten priestor tak, že je to bezpečné investovanie. Jednoducho to riziko s týmto vždy súvisí a bude súvisieť.
Ďakujem.
Ďakujem pekne za slovo.
Dámy a páni, máme tu návrh zákona, ktorý absolútne sa netýka žiadnej širokej verejnosti. Slováci, samozrejme, že chcú, aby mali vysoké mzdy. Chceme to, myslím, že všetci, chceme, aby slovenské fabriky a podniky platili nízke dane, pokiaľ tu sú dobrí zamestnávateľmi, pokiaľ tu vytvárajú pracovné miesta, a to sú úplne normálne aktivity, ktoré by mali byť. Namiesto toho tuná kolegovia z SaS idú riešiť tému, absolútne marginálnu, ktorá sa možno týka pár vyvolených, pokiaľ ide o obchodovanie s virtuálnymi menami.
Virtuálnych mien je na svete viac ako 20-tisíc, v podstate virtuálna mena je absolútne neregulovaný prvok a pojem. Myslím si, že to neni na Slovensku ani zákonné platidlo, takže práve preto, pán Cmorej, je úplne normálne a logické, že keď niekto platí tzv. virtuálnymi menami, tak by malo byť z toho zdanené, pretože sa na to práve pozerá tak, ako keby ste si kúpili cenný papier, ten ste predali a za predané peniaze si potom niečo kúpili. Takto to funguje aj, napríklad prečo nie je platidlom zlato, keby niekto platil zlatom, tak musí platiť tiež daň z rozdielu nadobúdacej a rozdielnej ceny. Takže práve preto to je úplne bežné, tak to funguje všade vo svete a nie je na to nič akože nenormálne. Myslím si, že je dosť zásadný rozdiel medzi platbami v dolároch, v eurách alebo keď sa platí týmito virtuálnymi menami. Je to úplne v poriadku, kto chce s virtuálnymi menami obchodovať, tak si ich môže nadobudnúť, môže ich predať a jednoducho ak má zisk, tak ten zisk zdaní, keď má stratu, tak jednoducho na tom prerobí, je to špekulatívne aktívum.
A každý, kto tu počul vášho kolegu Mariána Viskupiča, tak Marián Viskupič veľmi jasne hovoril, že dôvod, pre ktorý chcete znížiť daňové zaťaženie pri obchodovaní s týmito virtuálnymi menami, tak v podstate sú také tri. Po prvé, že nám odchádzajú strašne kvalitné mozgy, ktoré s týmto aktívom chcú špekulovať, tieto veľmi aktívne mozgy zo Slovenska odchádzajú, ako ste ukázali, najmä do destinácií teda ako Paraguaj. To znamená, keď chce niekto žiť v Paraguaji namiesto Európskej únie, tak myslím, že to tiež vykazuje to, že ide, v poriadku, o legitímnu, možno daňovú špekuláciu a tam treba potom sa pozerať na to, kde naozaj tí ľudia fyzicky žijú, pretože, pretože to je fyzický pobyt jeden z kritérií, ktorý sa určite sleduje, že kde sa tí ľudia zdaňujú.
Áno, existujú, existuje veľmi veľa nápadov, ktoré počas života niektoré sa ukážu, že sú životaschopné, niektoré sa ukážu, že sú absolútne bubliny, na ktorých tí, ktorí do nich investovali prví, tak sú na strane víťazov. Tí, ktorí potom do toho doskáču neskôr, tak jednoducho sú na strane tých, ktorí prehrajú. S virtuálnymi menami to je tak, že vieme, že sú neregulované až do takej miery, že napríklad keď aj Elon Musk napíše nejaký status, že môžete kupovať Tesly s nejakým fiktívnym, s nejakou fiktívnou menou a potom sa zistí, že predtým ako dal ten status, tú menu nakúpil, a následne sa zistí, že ju predal, tak nikto nemôže toto na rozdiel, keby to robil napríklad s cennými papiermi, tak ani brať, že to je v podstate manipulovanie s cennou tej virtuálnej meny, pretože jednoducho taká je realita, že to je absolútne neregulovaný trh v dnešnej dobe.
No a dôvod, že, že čo uviedol pán Viskupič, že existuje virtuálna mena a ľudia, ktorí majú na nej zisky, tak neplatia z toho dane, preto poďme znížiť tie dane, tak jednoducho to je možno skôr odkaz na to, aby, aby, alebo je to skôr potom forma nejakej kapitulácie, že sa nevedia zdaňovať títo ľudia a potom sa treba proste pýtať, že prečo tí druhí občania Slovenskej republiky by tiež nemali mať nižšie dane, ktorí normálne tie dane priznávajú. Takže to je úplne legitímna vec, že, hovorí sa tomu, že to je daňový únik.
Myslím si, že okej, sú veci, ktoré, ktoré logiku by dávali, ako keď ste navrhli to formovanie salda, povedali ste, že pri virtuálnych menách, keď sa teda predáva, tam to saldovanie neexistuje. To znamená, že keď niekto generuje stratu a má zisk, tak nevie si to ako keby započítať, to je úplne podľa mňa dobrý návrh, to je akože v poriadku, ale treba ešte hovoriť, nedáva absolútne žiaden zmysel, absolútne žiaden zmysel, aby sme vytvárali nejaké tu podhubie, že investovanie, systémové investovanie do niečoho takéhoto je správne pre ľudí, ktorí majú nízke aktíva, ktorí majú nízke príjmy, ktorí jednoducho nevedia uniesť to riziko. Pretože dnes, keď ide priemerne zarábajúci človek do banky a povie, že si chce kúpiť akciu nejakej firmy, tak banka mu vysvetlí, že nespĺňa napríklad investičný profil na to, aby si tú akciu kúpil, pretože nemá dostatočné aktíva na to. No a keď teda chcete toto všetko uvoľňovať, tak potom to treba regulovať až v takejto podobe, lenže to robiť nejdete. To znamená, že, že to, čo idete robiť, je normálna podpora investovania, ktorá má skôr podobu obyčajného hazardu, pretože chcete ľudí motivovať, že v poriadku, poďte, veď je tu nejaké, nejaké chvíľkové výpadky, no niektoré meny boli zrazené o 95 % aj viac, na kolená, v živote už sa z toho nemajú dôvod ani pozviechať. A snívať tu o tom, že po tejto legislatívnej úprave na Slovensku nastane teraz prílev nejakých investorov, no nepríde k žiadnemu prílevu.
Jednoducho sú tu destinácie, ktoré sú oveľa ďalej, my v tomto ich nikdy nedobehneme, nemáme na to žiadnu infraštruktúru, nemáme na to, ani ju mať nebudeme už len preto, že ceny energií vyleteli tam, kam vyleteli, to znamená, že nikto dnes nebude vedieť konkurovať s krajinami ako Čína a podobne, alebo Švédsko, paradoxne aj tieto štáty skôr prijímajú už obmedzenia, pretože v niektorých lokalitách viac ako polovica spotreby elektrickej energie išla práve na tieto firmy, ťaženia rôznych virtuálnych mien.
Takže vo svojej podstate viem si predstaviť, že sú tam nejaké body, ktoré, ktoré logiku dávajú, ale tú argumentáciu, ktorú sem uviedol Marián Viskupič, že čo sú tie hlavné dôvody, pre ktoré to treba podporiť, tak ja si myslím, že to je skôr ohrozovanie s finančnými, v podstate hotovosťami ľudí, ktorí dnes nemajú ten kontrolný profil taký ako dnes, keď dôjdete do bežnej banky, a keď chcete niekam investovať, musia tie banky s tými ľuďmi vyplniť rizikový dotazník a jednoducho ich poučiť, čo to všetko obnáša. To znamená, keď toto robiť nejdeme, tak nemá žiaden zmysel tým ľuďom hovoriť, že, že v poriadku, poďme vytvoriť priestor, aby ste systémovo do niečoho, alebo navodzovali dojem, že štát vytvára ten priestor tak, že je to bezpečné investovanie. Jednoducho to riziko s týmto vždy súvisí a bude súvisieť.
Ďakujem.
Rozpracované
10:23
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:23
Tomáš LehotskýPán Taraba, vy ste spomínali jednu takú zaujímavú vec, hovorili ste o tom, že saskári teda prichádzajú s nejakým zákonom pre marginálnu skupinu ľudí, ktorých, ktorá nikoho nezaujíma, tak napríklad včera večer som tu tiež podával zákon pre veľmi malú skupinu ľudí, zhruba ide o 270 detí ročne, ktoré trpia závažným onkologickým ochorením, a je to návrh, ktorý im má finančne pomáhať v starostlivosti po ukončení aktívnej...
Pán Taraba, vy ste spomínali jednu takú zaujímavú vec, hovorili ste o tom, že saskári teda prichádzajú s nejakým zákonom pre marginálnu skupinu ľudí, ktorých, ktorá nikoho nezaujíma, tak napríklad včera večer som tu tiež podával zákon pre veľmi malú skupinu ľudí, zhruba ide o 270 detí ročne, ktoré trpia závažným onkologickým ochorením, a je to návrh, ktorý im má finančne pomáhať v starostlivosti po ukončení aktívnej liečby. A je to skupina 270 detí, tak neviem, že či vy hodnotíte, alebo ako hodnotíte marginálnu skupinu, komu sa už oplatí pomáhať, komu sa neoplatí pomáhať. Strana SaS podáva rôzne návrhy, za chvíľku pôjde, alebo teda už sme v tom okne, kedy tie poslanecké návrhy prichádzajú, môžte sa držať, môžte sedieť a môžte to navnímať, že sú to zákony, ktoré pomáhajú aj 270 ľuďom, aj tisíckam ľuďom, aj desaťtisíckam ľuďom. Je to rôzne spektrum a už keď hovoríme o návrhoch, ktoré pomáhajú marginálnej skupine ľudí, tak kľudne sa môžme vrátiť k tomu vášmu včerajšiemu návrhu na posilnenie tri šesť trojky, ktorá pomáha teda marginálnej skupine ľudí, ktorí asi vás úkolujú nejakým spôsobom.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
12.5.2023 o 10:23 hod.
Ing.
Tomáš Lehotský
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne.
Pán Taraba, vy ste spomínali jednu takú zaujímavú vec, hovorili ste o tom, že saskári teda prichádzajú s nejakým zákonom pre marginálnu skupinu ľudí, ktorých, ktorá nikoho nezaujíma, tak napríklad včera večer som tu tiež podával zákon pre veľmi malú skupinu ľudí, zhruba ide o 270 detí ročne, ktoré trpia závažným onkologickým ochorením, a je to návrh, ktorý im má finančne pomáhať v starostlivosti po ukončení aktívnej liečby. A je to skupina 270 detí, tak neviem, že či vy hodnotíte, alebo ako hodnotíte marginálnu skupinu, komu sa už oplatí pomáhať, komu sa neoplatí pomáhať. Strana SaS podáva rôzne návrhy, za chvíľku pôjde, alebo teda už sme v tom okne, kedy tie poslanecké návrhy prichádzajú, môžte sa držať, môžte sedieť a môžte to navnímať, že sú to zákony, ktoré pomáhajú aj 270 ľuďom, aj tisíckam ľuďom, aj desaťtisíckam ľuďom. Je to rôzne spektrum a už keď hovoríme o návrhoch, ktoré pomáhajú marginálnej skupine ľudí, tak kľudne sa môžme vrátiť k tomu vášmu včerajšiemu návrhu na posilnenie tri šesť trojky, ktorá pomáha teda marginálnej skupine ľudí, ktorí asi vás úkolujú nejakým spôsobom.
Rozpracované
10:25
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:25
Tomáš TarabaÁno, tri šesť trojka je o tom, aby na Slovensku bola zákonnosť, to je presne to, čo vy nieže neviete, ale vám v tomto už ušiel o dosť jasne vlak. Takže myslím si, že každý, kto chce, aby na...
Áno, tri šesť trojka je o tom, aby na Slovensku bola zákonnosť, to je presne to, čo vy nieže neviete, ale vám v tomto už ušiel o dosť jasne vlak. Takže myslím si, že každý, kto chce, aby na Slovensku sa trestné konania robili zákonným spôsobom, teda nie strana, ktorá mala ministerku, ktorá sa tu uškliebala, keď sa tu vždy rozprávalo o zosnulom generálovi, tak, Lučanskom, tak, alebo pán Baránik, ktorý nám tu včera vysvetľoval, že netreba dodržiavať zákony pri vyšetrovaniach a sám sa priznal potom, že, že nevyhral ešte žiaden súdny spor. Takí vy ste tu kvalitní všetci. Takže myslím, že celý internet sa na tom zábava. Takže môžete byť úplne kľudný.
A to, že toto robíte pre marginálnu skupinu, áno, robíte to tak jak včera ste tu lobovali za zákon, aby priamym zadaním dostali vybrané firmičky zákazky bez verejného obstarávania. To je marginálna skupina a toto, čo tu robíte, tak robíte pre marginálnu skupinu ľudí, ktorí zrejme nakúpili bitcoiny za 500 euro, potrebujú teraz za 20-tisíc, to je jedno, aby neplatili dane. Áno, tomuto sa hovorí marginálna skupina. O tomto celá tá vaša strana bola a je. (Reakcia z pléna.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
12.5.2023 o 10:25 hod.
Ing. Mgr.
Tomáš Taraba
Videokanál poslanca
Vážený pán Lehotský, myslím, že vy tu nemusíte dávať nikomu humanitárne ponaučenia, keď pani Cigániková tu v minulosti vystúpila a vysvetľovala nám, že dať liečbu dieťaťu za dva milióny euro je neekonomické, radšej treba pomôcť viacerým iným.
Áno, tri šesť trojka je o tom, aby na Slovensku bola zákonnosť, to je presne to, čo vy nieže neviete, ale vám v tomto už ušiel o dosť jasne vlak. Takže myslím si, že každý, kto chce, aby na Slovensku sa trestné konania robili zákonným spôsobom, teda nie strana, ktorá mala ministerku, ktorá sa tu uškliebala, keď sa tu vždy rozprávalo o zosnulom generálovi, tak, Lučanskom, tak, alebo pán Baránik, ktorý nám tu včera vysvetľoval, že netreba dodržiavať zákony pri vyšetrovaniach a sám sa priznal potom, že, že nevyhral ešte žiaden súdny spor. Takí vy ste tu kvalitní všetci. Takže myslím, že celý internet sa na tom zábava. Takže môžete byť úplne kľudný.
A to, že toto robíte pre marginálnu skupinu, áno, robíte to tak jak včera ste tu lobovali za zákon, aby priamym zadaním dostali vybrané firmičky zákazky bez verejného obstarávania. To je marginálna skupina a toto, čo tu robíte, tak robíte pre marginálnu skupinu ľudí, ktorí zrejme nakúpili bitcoiny za 500 euro, potrebujú teraz za 20-tisíc, to je jedno, aby neplatili dane. Áno, tomuto sa hovorí marginálna skupina. O tomto celá tá vaša strana bola a je. (Reakcia z pléna.)
Rozpracované