90. schôdza

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ešte bude reagovať na faktické poznámky pán poslanec Viskupič a potom dám možnosť ústne sa prihlásiť.

Ďakujem pekne. No ďakujem, kolegovia, za pripomienky.
Začnem Tomášom Tarabom. No povedzme to inak, že čo by pomohlo, no možne keby sme takýto zákon mali tri roky dozadu, už tam by bolo vidieť, že čo to napríklad pomohlo. Ďalšia vec je, presne tak, my nikoho nikam a do ničoho nenútime. Ľudia kryptomeny používajú, áno, ľudia, niektorí, sa aj popálili na kryptomenách. Zároveň nikde nie je povedané, že kryptomeny skončili. Toto všetko je na ľuďoch a robiť, že štát by mal niekoho že demotivovať no napríklad takýmto brutálnym daňovým zaťažením, toto tiež nie je úloha. Proste my nedávame žiadne výhody, žiadne nútenie a jednoducho dávame zmysluplné podmienky. Táto kryptomenová ekonomika funguje, sú krajiny, kde to je, áno, je to volatilné, áno, má to svoje výkyvy, ale jednoducho treba tie podmienky nastaviť. Koniec koncov podmienky nastavuje aj Európska únia, takže aj z toho je vidieť, že teda to prostredie je a nejaké, nejaké pravidlá tam treba dať, takže toto, o toto sa snažíme.
Áno, čo sa týka, ďakujem kolegovi Peťovi Cmorejovi za doplnenie, presne tak, toto nie je žiadne spájanie a žiadne proste dôchodkové sporenie kryptomien, hej? Sú to tri izolované body, nazvime to tri články, v tom našom návrhu, ktoré sme takto vložili do jedného návrhu.
Toľko za mňa. Ďakujem pekne.

Kto sa hlási ústne do rozpravy? Pán poslanec Cmorej ako navrhovateľ, potom pán spravodajca a pán Tomáš Taraba. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Pán navrhovateľ Cmorej, máte slovo.

Ďakujem pekne. Ja chcem teda zareagovať aj na pána poslanca Tarabu a takisto ešte uviesť niekoľko ďalších bodov. Pokúsim sa nebyť príliš dlhý.
No, pán poslanec, ten kolaps kryptomien vyzerá tak, že dnes je bitcoin, teraz som sa pozeral, za 24-tisíc eur. To, že z nejakého maxima tam, z nejakých 55-tisíc padol na polovicu alebo nejakých 60 %, áno, je volatilné aktívum a ja s vami aj súhlasím v tom, že investovanie do kryptomien je špekulácia, lebo existuje také pravidlo, ktoré sa dá veľmi zjednodušene povedať, že keď niečo behá po celom, keď graf behá po celej obrazovke, tak do toho neinvestujte, to je stále špekulácia. Ale ja si nemyslím, že nám ako Slovensku niečo pomôže, keď si budeme zatvárať oči pred odvetvím, ktoré má že tritisíc miliárd, hej? To neni že miliarda, to je že, to sú že, to je že v biliónoch.
A, pán poslanec Taraba, podnikanie alebo, tak vy ste teda použili, vy ste napríklad povedali, tak ako keby existovalo, že len investujem do kryptomien, ako špekulácia, a že jediné podnikanie v kryptomenách je ťažba. No nie, to neni jediné podnikanie v kryptomenách, existujú rôzne DAW kontrakty, decentralizované financie DEFI a chcem vás teda, chcem vám dať do pozornosti, ja som teda urobil asi pred týždňom a pol, vlastne pred dvoma som urobil diskusiu, že čo potrebuje krypto na Slovensku. Má to hodinu a pol, robili sme to v Liberálnom dome, ale teda nebolo tam nič politické, mal som tam dvoch krypto podnikateľov a bolo to vlastne že celé o podnikaní, a jeden z nich, z tých krypto podnikateľov, tak napríklad on robí decentralizovanú burzu. Ten zmysel je, že aby sa nestalo niečo také, ako teraz čo bola tá burza FTX, že v podstate sa zistilo, že on tie peniaze tých užívateľov používal na nejaké vlastné obohatenie sa a v podstate išlo o podvod a tá burza skrachovala. Tak v prípade, že budete mať decentralizovanú burzu, tak v podstate keď príde k tej výmene, že niekto niečo nakúpi, niekto niečo predá, tak tie peniaze nebudú chodiť cez tú, cez tú burzu, cez toho prostredníka, ale budú chodiť, ale vlastne prejdú od užívateľa priamo k užívateľovi. Tak predstavte si, on na to, tuto zo Slovenska, už vyrezoval kapitál 5,5 milióna eur. A takýchto krypto projektov len na Slovensku je niekoľko, lebo my tých ľudí tu máme naozaj šikovných a oni vedia vytvárať nové podnikateľské nápady na blockchaine a my sa o to úplne zbytočne pripravujeme.
Zaznelo tu, alebo teda jedna z pripomienok bola, ja som teda obiehal, alebo no obiehal, v podstate z každého poslaneckého klubu som sa pýtal nejakého stakeholdera, že ako to vidia s týmto návrhom, preto aj mám takú malú dušičku a dúfam, že to prejde do druhého čítania, lebo už len to bude pre mňa úspech, aby konečne sa na daňovej sekcii ministerstva financií museli k tomu postaviť čelom a naozaj pripraviť nejaký, a naozaj dať reálne pripomienky, lebo toto bolo to, s čím sme sa borili štyri, tri a pol roka, že jednoducho absolútne sa o tom odmietali baviť. Už len to bude pre mňa, pre mňa úspech, keď to bude takto v druhom čítaní.
A od niektorých som počul, že áno, vieme si to predstaviť určite do druhého číta... teda posunúť do druhého čítania, ale že nepáči sa nám, ale že budeme žiadať zmeny, že napríklad že to, čo navrhujete, lebo tam navrhujeme že 7 %, 7-percentné zdanenie kryptomien po roku držania, že im to príde príliš málo, že ako prečo by to malo byť, prečo by mala byť takáto nízka sadzba a že v podstate aj hovorili, že však ako fyzická osoba sa tomu zdaneniu nejako nevyhne, lebo však akože nepredá svoj dom a neodíde. No tu si treba uvedomiť, že áno, krypto je technológia mladých, technológia ľudí, ktorí nie sú väčšinou veľmi viaza... alebo necítia sa veľmi zviazaní štátnymi reguláciami a ktorí sú omnoho flexibilnejší aj v tom, že kde budú bývať a odkiaľ budú pracovať. Sú z toho častokrát rôzni freelanceri, a tu som si len na ukážku priniesol takú malú vizuálnu pomôcku, ktorú, myslím, že aj pokojne môžem ukázať, lebo vlastne nič na nej nebude vidno, a keď potom niekto bude chcieť, budete chcieť, tak vám to, tak vám to ukážem. To je z videa jedného takého (povedané so smiechom) asi najznámejšieho kryptoanarchista, kryptoanarchistu na Slovensku. Oni si vytvorili „cestovnú kanceláriu", kde ľuďom pomáhajú s presídlením do inej krajiny, aby získali daňovú rezidenciu niekde inde a konkrétne veľmi obľúbený sa stal Paraguaj, tuto má video 40-sekundové, kde ukazuje dnešnú zásielku občianskych preukazov, paraguajských, ktoré zasiela do Čiech, Slovenska, Česi, Slováci, Maďari a Poliaci, ale teda pôsobia najmä na Slovensku. Tak len táto jedna zásielka 40 sekúnd, čo tam potom chodí, tak ja som tak bajočko napočítal 50 tých občianskych preukazov Paraguaja.
Takže takto, toto robia tí, ktorí vidia, že tento štát je vyslovene že nepriateľský voči tomu, ako oni žijú. Jednoducho sa zdvihnú a svoje dane, svoju spotrebu presunú niekam, niekam inam. Týchto ľudí už nikdy nezískame naspäť. Oni nemajú dôvod odísť, na to sa vrátiť, a už teda vôbec nie tento kryptoanarchista. Ale my môžeme urobiť hlavne niečo, aby tých ľudí odchádzalo čo najmenej. Lebo regulácia a daňové bremeno, to je v podstate, to je v podstate narysovaná prekážka a vy keď sa teda racionálne rozhodnete, teda rozhodujete, čo budete robiť, tak si poviete, že oplatí sa mi tú prekážku prekonávať, alebo je príliš veľká a radšej odídem niekam inam. No ak sme dneska pri zdaňovaní 33 až 39 % a musíte zdaniť každý jeden pohyb pri tej kryptomene, tak áno, je to tak komplikované, že sa na to radšej vykašlú a odídu. Keď to bude nižšie, tak už aj to ich rozhodovanie bude iné.
Ešte chcem k tomu dodať, že my žijeme v nejakej konkurencii a v Európskej únii sú krajiny, kde je jedna krypto 0 %. Ja nenavrhujem 0 %, ja teda chcem, aby z toho boli aj príjmy do rozpočtu. A to, čo navrhujem, si myslím, že je veľmi racionálne, lebo máme tam ten časový test rok. Pokiaľ naozaj budete že trader alebo s tým budete že špekulovať, tak toto nijakým spôsobom nepodporujem, alebo tento návrh nepodporuje. Je to len pre tých, ktorí budú tú kryptomenu držať viac ako rok. Aká bude potom sadzba? No 7 % som dal preto, lebo takú už zákon pozná, keďže chceli sme to dať do, do nejakého ustanove... teda sme nechceli vymýšľať novú, novú, novú daňovú sadzbu. Ale aj keď ten výsledok bude taký, že, ja neviem, bude to 15%, čo je iná daňová sadzba, ktorú pozná náš, náš zákon o dani z príjmu, pokojne. Len nech to, sa to konečne zdaňuje trošku normálnejšie, a to znamená, aby tam neboli tie zdravotné odvody, a to znamená, a to sú v podstate pre mňa že dve, dva také že najdôležitejšie veci, ktoré tam sú, je, že sa bude zdaňovať už len, keď z krypta pôjdete do klasických peňazí alebo do tzv. stablecoinu, ktorý je naviazaný nejako 1 : 1 ku reálnym peniazom. Lebo dneska je tá situácia taká, že vy keď ste ten krypto užívateľ, aj tým platíte, že to reálne využívate, tak vy keď si na, si kúpite kávu za to krypto, tak už, tak vtedy dochádza ku zdaniteľnému plneniu a vy by ste mali aj kúpu tej kávy uviesť do daňového priznania. A to je evidentne nezmysel, lebo však ani keď sem príde Američan s dolármi a za tie doláre si kúpi kávu, tak nie je to zdaniteľné plnenie.
A to je pekné pripodobenie, lebo aj na klasických menách viete obchodovať na forexe a zisky z toho forexu sú zdanené. A to bude to isté pri kryptomenách. Ale keď tou cudzou menou prídem a kúpim si kávu, tak to zdaniteľné plnenie nie je, lebo to je evidentný nezmysel, lebo to jednoducho sa nedá v tom daňovom priznaní, pokiaľ nechcete porušiť nejaký zákon, tak to úsilie, ktoré by ste museli vyvinúť, aby ste to spravili tak, ako zákon dneska vyžaduje, je príliš vysoké.
Druhá vec, ktorá sa netýka len krypta a týka sa aj investícii, a to je pekná ukážka toho, že tu sa 20 rokov o kapitálový trh nikto nestaral a na tej daňovej sekcii naozaj nerozumejú, že aké sú prínosy toho kapitálového trhu, je saldovanie ziskov a strát počas jedného daňového obdobia. Vy pokiaľ dneska investujete do desiatich podielových fondov a predáte ich v jednom momente, v deviatich máte stratu a jeden má vysoký zisk. Tak ten zisk musíte zdaniť a tie straty si nemôžete započítať. To je aká hlúposť? My tam dávame, že aj pri klasických investíciách a rovnako pri krypte si to v rámci zdaňovacieho obdobia budete vedieť započítať. Tak mám desať investícii, tak keď mám päť stratových a päť ziskových, tak straty si odpočítam od toho zisku, teda áno, a len ten rozdiel zdaním. Toto je rozumné a takto to má fungovať vo vyspelom svete.
Ešte by som, ešte by som dodal. Mal som tu napríklad od jedného kolegu otázku na anonymitu kryptomien a či to teda neni prostriedok na pranie špinavých peňazí. No aj klasické meny, aj dolár, aj eurá sa používajú na pranie špinavých peňazí a nikto ich nezakazuje a podľa štatistík, ktoré som videl, tak podiel krypta sa znižuje pri nelegálnych obchodoch, takže nie je to tak, že by to bolo len čisto nástroj na nelegálne obchody. Je to napríklad nástroj na to, aby niekto utekajúci z krajiny, ktorú napadla, nejaká iná krajina, napríklad aby niekto z Ukrajiny, keď uteká, tak aby si napríklad mohol zobrať nejaký ten majetok so sebou, tak toto je hlavné využitie kryptomien v tejto teda platobnej sfére.
Ale pýtal som sa teda na uplatňovanie toho AML-ka a na tú, na tú, na tú anonymizáciu. No už dnes aj keď si chcete ten bitcoin alebo niečo nakúpiť v tom bankomate, tak môžte si nakúpiť maximálne do 1 000 eur, aj to že historicky. To znamená, že vy keď tam prídete s tou kryptopeňaženkou a dáte tam, nakladiete tam 200 eur, tak oni si poznačia to číslo vašej kryptopeňaženky a pokiaľ historicky presiahnete alebo už sa blížite ku sume 1 000 eur, tak už vám to nedovolí viac nakúpiť a už musíte normálne dať svoj občiansky, musíte sa zaregistrovať, oni si vás musia normálne overiť tým QIC procesom, takže ani to neni pravda, že by sme teraz otvorili dvere nejakej novej dobe kešu, ktorá by sa preliala do kryptomien. Okrem miningu je už v podstate ani, je strašne málo možností, ako viete, ako viete kryptomeny získať anonymne. No takže ani toto neni pre mňa reálny, reálna nejaká, nejaká obava.
Ešte tu dodám, že tá diskusia, ktorú sme mali, tak tá bola dosť o tom, že či je regulácia prínosom, alebo teda bola o tom, či regulácia dokáže byť prínosom, alebo je to hrozba. A teraz ste možno zachytili, že bola prijatá smernica MiCA, európska, o kryptomenách a bol tam zaujímavý názor, a sa mi aj potvrdil z dennej tlače, že je to vnímané aj ako príležitosť, lebo, prečítam vám taký krátky výňatok, čo sa objavil niekde v minúte po minúte pár dní dozadu. Firmy z odvetvia kryptomien volajú po jednotnej globálnej regulácii, ktorá by nahradila doterajší prístup. Ten je podľa nich nepremyslený a podobá sa skôr na náhodné hasenie požiarov. A vzhľadom na absenciu iných právnych rámcov budú pravidlá EÚ nevyhnutne slúžiť ako medzinárodné normy kým nebude zhoda na globálnom štandarde. Aj na tej diskusii sa nám potvrdilo, že veľké, najmä americké a ázijské fondy, ktoré investujú do rôznych krypto projektov, tak nie sú šťastné z toho napríklad, ako to funguje aktuálne v USA, kde tá regulácia neni a kde sa napríklad stalo, že, a kde sa teda stáva, že tam sa dva regulačné orgány medzi sebou bijú, že ktorý je ten, pod ktoré by mali tie rôzne kryptoburzy a kryptomenové firmy, a teda krypto firmy spadať. A tam sa stalo, že jeden z nich, myslím, že SEC podal 50 žalôb na tie firmy. Tak legislatívna neistota nie je niečo, čo kapitál vyhľadáva, a tým, že dneska máme tú smernicu, tak ak ju dokážeme implementovať čo najskôr a budeme tu mať aj nejaké normálne zdaňovanie, tak my sa naozaj môžme prihlásiť o to, že aj Slovensko chce byť priestorom pre toto odvetvie. A ešte raz opakujem, teraz má to odvetvie tritisíc miliárd.
Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pána poslanca Cmoreja jedna faktická poznámka.
Pán poslanec Tomáš Taraba, nech sa páči.

Ďakujem.
Pán kolega, ja som v podstate reagoval primárne na Mariánove argumenty, ktoré dával, a on najmä spomínal teda, že podporíme vlastne ťaženie, hej, tak ja hovorím, že ťaženie na Slovensku nikto robiť nebude, lebo jednoducho my sme energeticky dnes už tak drahí, že to tu robiť fakt nikto nebude, možno tie ostatné oblasti áno. S jednou vecou súhlasím. Saldovanie, podľa mňa to, pokiaľ sa bavíme napríklad o virtuálnych menách, o podpore investovania na, na burzách, tak saldovanie je jedna z najväčších aktív alebo najviac atraktívnych vecí, ktoré si investori sledujú. Slovensko má v tomto veľké limity, pretože to saldovanie behom jedného roka, my máme ročnú bázu saldovania, čo je úplne nekonkurencieschopné a myslím si, že by sme mali ísť tou cestou, že to saldovanie bude úplne v kľude na neobmedzenú dobu, pretože raz ak vy vygenerujete v niektorý rok v danom odvetví stratu, tak kľudne nech si to odpisujete druhý, tretí, štvrtý rok, vybalancovávate to so ziskom, to je úplne v poriadku, a tam aj pri, v podstate virtuálnych menách, však je to v podstate tiež rizikové investovanie ako, ako na burze.
Pokiaľ ide o tie občianske preukazy z Paraguaja, predpokladám s veľkou pravdepodobnosťou, že tí ľudia len dostávajú tie občaňáky a žijú tu. To znamená, daňový úrad by mal mať kompetenciu si na základe mobilných pripojení, západné štáty to robia úplne bežne, lebo ak ste niekde fyzicky viac ako 186 dní, je úplne jedno, kde máte aký občiansky preukaz, takže ak títo fešáci majú občianske preukazy Paraguaja, ale žijú tu viac ako polovicu roka, tak musia byť zdaňovaní na Slovensku bez ohľadu na to, akú majú, aký majú občiansky preukaz, ale vystúpim ešte v rozprave.
Ďakujem.

Kolegovia, poprosím vás, vyrušuje to.
S reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Cmorej.

No neviem teda, že či všetci žijú v tých svojich krajinách pôvodu, niektorí teda určite áno, ešte to upresním, tam, kde máte centrum ekonomických aktivít, tam sa teda zdaňujete a do toho spadá aj to, že teda že kde ste prevažnú časť roka. Konkrétne ten anarcho, kryptoanarchista, ktorý to prevádzkuje, ten teda žije v tom Paraguaji, takže toho sa to isto netýka, tých ostatných neviem, ale tak ono to má aj nejaké iné výhody, keď teda, teda pre tých ľudí.
Čo sa týka toho saldovania, no tam vás musím opraviť, pri investíciách a pri krypte nemáme saldovanie počas jedného roka, to práve chceme zaviesť, že nech to je aspoň počas toho zdaňovacieho obdobia, vôbec nie je možné započítať straty, keď mi neveríte alebo keď si to teda chcete overiť, tak je to § 8 ods. 2 zákona o dani z príjmu, hej. Takže my aspoň toto chceme nejakým spôsobom napraviť.
Tak keď s tým súhlasíte, tak máte dôvod hlasovať za to v prvom čítaní a pokojne to odmietnite v tom druhom, keď to nebude také, také, ako by ste si predstavovali. Hovorím, pre mňa už bude len to, že tu konečne vznikne diskusia a medzi tým prvým, druhým čítaním budú aj ministerstvá musieť niečo urobiť, už len to bude pre mňa prínos, lebo doteraz sa tomu že absolútne že nikto nevenoval.

V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Tomáš Lehotský.

Ďakujem veľmi pekne. Ja zareagujem len na tú faktickú, ktorú mal pán Taraba. Nebol som prihlásený vtedy vo faktickej, takže dovoľte mi v krátkosti. Pán Taraba opakovane prichádza s obvineniami v rozpravách, ktoré indikujú, že poslanci, ktorí navrhujú rôzne druhy zákonov, tak robia tak v prospech nejakých lobistických skupín, respektíve indikuje, že sami z toho poberajú nejaké výhody. Bolo tomu tak včera, keď tu prebiehala rozprava ohľadne európskeho hlavného mesta Trenčín, obvinil poslancov, že to bude nejaké zámerné a že sa tam rozdeľujú nejaké výhody. Rovnako dneska zostal verný svojim hulvátskym spôsobom a obvinil poslancov SaS alebo teda indikoval, že teda nevie, v koho prospech to predkladajú. Chcem povedať, že neviem ako vy, pán Taraba, ako ste to robili v ĽSNS, na ktorej ste sa dostali do parlamentu, alebo ako to robíte v SNS, za ktorú budete kandidovať, ale v SaS sa nepredkladajú zákony, ktoré by mali prinášať výhody poslancom, nie sú to žiadne službičky, ale asi ste zvyknutý na inú kultúru.
Ďalej, zaznel tu ten Paraguaj, pán Taraba je veľký odborník na množstvo vecí, včera bol odborník na tri šesť trojku, dneska je odborník na kryptomeny. Tak áno, ľudia, ktorí majú iné pasy iných krajín, tak keby ste boli znalý takýchto vecí, tak by ste vedeli, že títo ľudia na Slovensku sa nezdržujú tých 180 hodín, oni nie sú hlúpi, napriek tomu, ako ste ich familiárne označili, že chlapci, to sú ľudia, ktorí si vedia premyslieť veci a to sú ľudia, ktorí nežijú na Slovensku a vedia si vybaviť pas v Paraguaji alebo nejakej inej krajiny a nezdržujú sa tu. A áno, sú to ľudia, o ktorých táto krajina prichádza, mohli by zhodnocovať svoje peniaze na Slovensku.
Vo svojom príspevku, vo svojej faktickej ste spomínali, že Slováci nemajú žiadne finančné aktíva, ktoré by investovali. Tak to je také opakované populistické tvrdenie, ktoré sa objavuje či už u vás, alebo u akýchkoľvek ďalších poslancov, ktorí zo Slovákov robia len chudobných ľudí. Áno, je tu, samozrejme, vrstva, ktorá peniaze nemá, zvlášť po pandémii, zvlášť pri vysokej inflácii a takýmto ľuďom treba pomôcť. Ale existuje tu množstvo ľudí, ktorí dneska, keď ste taký sčítaný ako o sebe rád prezentujete, tak keď si pozriete akékoľvek štatistiky NBS-ky, zistíte, že mnoho ľudí má úplne zbytočne svoje peniaze na bežných účtoch po bankách na Slovensku, čiže existuje tu nie málo ľudí, ktorí peniaze môžu investovať a zbytočne ich možno majú na svojich účtoch. A takým ľuďom, ktorí chcú investovať peniaze, mám za to, že je okej tú slobodu, aj vyrovnaním sa daňovým zaťažením s inými krajinami, je dobré umožniť.
Hovoril ste o tom, že ideme tlačiť ľudí, aby niekam investovali, tak neviem ako vy tlačíte ľudí a ako si to predstavujete, ako prebieha tlačenie ľudí, nemyslím si, že tento návrh niečo prikazuje, nemyslím si, že tento návrh niečo zakazuje, vytvára konkurenčné prostredie pre ľudí, ktorí by chceli alebo ktorí už investujú aj do týchto kryptomien niekde inde, tak vytvára prostredie, aby tak mohli robiť aj na Slovensku, čiže žiadne tlačenie ľudí. Argumentovali ste skrachovaním burzy kryptomien nedávno, no tak to je taká logika na úrovni pána poslanca Tarabu, lebo teda ja poznám automobilky, ktoré skrachovali, poznám banky, ktoré skrachovali, sú firmy, ktoré skrachovali, ktoré sa venujú kadečomu, napriek tomu nemám pocit, že automobilový priemysel bol zakázaný, nemám pocit, že banky boli zakázané, áno, je to nový druh odvetvia, ktorý si vyžaduje väčšiu pozornosť aj z pohľadu regulácie, ale rozhodne neplatí zjednodušený, pomýlený argument, čo skrachuje, to má byť zakázané a nemáme sa tomu venovať.
Na koniec poviem teda, že si myslím, že je dobré, keď sa vytvárajú možnosti, aby sa aj prostredie na Slovensku, aby bolo viac konkurenčné v porovnaní so štátmi v Európskej únii alebo aj teda okolitými štátmi, je dobré rozširovať možnosti investovania, je na ľuďoch, aby zhodnotili tie riziká a povedali si, že či kryptomeny sú tá investícia, ktorú chcú podniknúť. Je dobré, aby Slovensko nebolo na chvoste, čo sa týka investičného prostredia, a to je úplne jedno, či sa bavíme o CFC zdaňovaní, ktoré sme tu mali predvčerom alebo predpredvčerom, kde sme, kde teda kolega Viskupič navrhuje, aby, aby sa to prostredie opäť zjednodušilo. Je jedno, či to je takéto, takáto investičná príležitosť alebo príležitosť aj do kryptomien, ktoré sú legitímnym prostriedkom. Chápem, že pán Taraba považuje za legitímne len podnikanie vo firmách s pánom Koščom, ktorý je obvinený z korupcie, ale teda sú rôzne druhy podnikania. Je dobré otvárať možnosti a vyrovnávať to konkurenčné prostredie aj pre tieto.
Ďakujem veľmi pekne.