90. schôdza

Milý Richard, no ja by som rád zareagoval na toto tvoje vystúpenie. Vieš, že v tejto téme sa naše názory do veľkej miery zhodujú, pokiaľ ide o zákaz predaja spaľovacích motorov, ale ja by som chcel zareagovať na tento tvoj plamenný prejav v jednej veci, že kde si bol doteraz? Bol si vyše dva roky minister hospodárstva a v živote som od teba nepočul, že by si bojoval proti zákazu predaja áut so spaľovacími motormi. Toto je čisté pokrytectvo. Zrazu si pol roka pred voľbami objavil tému, ktorá, keď ti horí pod zadkom a bojíš sa, že sa nedostaneš do parlamentu, tak sa ti zdá, že ňou ohúriš voličov a ideš bojovať proti zákazu spaľovacích motorov. Pokiaľ sa pamätám, viackrát aj na hospodárskom výbore sme sa ťa pýtali, čo s tým zákazom spaľovacích motorov, ohrozuje to automobilový priemysel. A hovoril si nám, že s tým sa nedá nič robiť, to už je rozhodnuté, to už je vybavené. V živote si sa proti tomu neozval a ja by som bol veľmi rád v tom Bruseli, že či si sa ty vôbec niekedy na to ozval.
Skúsim ti prečítať len jeden citát z jesene 2021, keď si bol na konferencii „Priemysel na odchode?", a vtedy Andrej Babiš, bývalý český premiér, sa vyjadril, že odmieta akékoľvek zakazovanie áut so spaľovacími motormi, ktoré sa vtedy veľmi výrazne rokovalo, vtedy si sa vyjadril, že odkazuješ podnikateľom zmieriť sa s pripravovanou klimatickou agendou. Žijeme v dobe absurdít, sú to síce nezmysly, ale sú vytesané do kameňa. Čiže toto bol tvoj prístup k zákazu predaja áut so spaľovacími motormi do nejakého takého januára, februára tohto roka, keď sa to stalo témou, keď sa Nemecko ozvalo. A teraz zrazu ty si najväčší plamenný bojovník, to je čisté pok... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Richard Sulík, no argumentuješ dôvodmi, za ktoré môže všetky, ktoré si vymenoval, ministerstvo hospodárstva. Nie iba ty, samozrejme, bochráň, ale tak jak som povedal, že nie sú siete elektrickej energie, že, že my nevieme ani, ani napájať alternatívne zdroje, lebo sú úplne zanedbané, je budovanie sietí? No a kto ich má vybudovať, občan alebo aktivisti, alebo kto ich má vybudovať? Kto ich má podporovať? Že je extrémne pomaly stavaná jadrová elektráreň a ešte aj mizerne? A kto ju staval, kto za to odpovedal? Prečo sa stavala toľké roky? Prečo bola celá hrdzavá a musel si tam zasahovať? Však teda budovali, budovalo ju ministerstvo hospodárstva ako účastník celého tohoto podivného energetického monopolu, ktorý tu máme. Nie je pripravená sieť nabíjacích staníc. No a čo majú narásť na jar ako huby? Za to je zodpovedný štát, všade vo svete túto transformáciu podporuje štát a ministri hospodárstva a nie je to akcia na pol roka ako teraz vaša volebná kampaň, keď ste otočili o 180 stupňov.
Čo ma ale na tom mrzí? Ja akceptujem, kampaň je kampaň. Okej. Ale tu ste prešli na inú civilizačnú platformu, a to ma mrzí. Ja som v SaS-ke videl vždy obhajcov nepopulistických, nefašistických a prozápadných postojov. Vy teraz hráte muziku pre týchto ľudí. A ťažiť z tohoto vášho ústupku budú oni, nie vy. Vaši voliči chcú zajtrajšok, nie minulosť. Oni nepotrebujú kňukať nad tým, jak nám Sovietsky zväz... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Juraj Krúpa a Marián, áno, to som zabudol spomenúť, že dnes v Nemecku 30 % elektroáut jazdí de facto na uhlie a to, že tento, toto percento poklesne, je teda momentálne dosť v nedohľadne. 30% áut jazdí na uhlie, to je možnože argument, na ktorý by si mohol, Jano, reagovať a nie tu stále dokola opakovať tú pesničku o civilizačných neviem čo. Ja som predniesol niekoľko argumentov, áno, pri niektorých mohla alebo mohlo ministerstvo hospodárstva v minulosti robiť viac. Určite teda pri dostavbe Mochovce 3, ktorá sa až nám podarila. Ale napríklad jeden z argumentov je, že sa dostávame do ťažkej závislosti od Číny a tam si, toto si prehliadol, pričom, pričom toto je presne taký istý problém, ako byť v závislosti od Ruska, len ty to ešte nevidíš.
Druhá vec je, čo robilo, čo som robil ja doteraz. No my nie sme, Peter, my nie sme strana jedného človeka, ja mám kopec kolegov, čiže Eugen Jurzyca bol proti dlhodobo, systematicky v europarlamente. Jano Oravec spolu s Karolom Galekom, moji štátni, vždy zaujali stanovisko, ktoré bolo proti ministerstvu hospodárstva, otočilo až teraz, keď tam váš stranícky kolega Karel Hirman začal bačovať. A ešte raz zopakujem, ministerstvo životného prostredia, Peter, je správcom tohto procesu. No a, a koľko mám ešte? 30 sekúnd mám, to je celkom dobre.
V Nemecku teda jazdí 30 % áut na uhlie, v iných krajinách to bude možnože aj viac, ale zároveň my sme zakázali autá na biopalivá, na etanol, na plyn. No, Jano, nehovor mi, že auto na etanol viacej zaťaží životné prostredie ako auto, čo jazdí na uhlie. Ale toto sme, presne toto sme urobili. A ja len hovorím, že chráňme sa, chráňme sa, teda chráňme životné pros... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Kolegovia, dovoľte mi predniesť procedurálny návrh, žiadam, aby sa o bode 112, o tlači 1712, to je toto stanovisko, ktoré práve prejednávame, nehlasovalo po dorokovaní zajtra, ale až vo veľkom balíku vo štvrtok o 11.00 h. Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, sme tu teraz len mužská zostava, včera sme odsúhlasili presun, presun programu, presun tohto bodu programu veľkou väčšinou hlasov, to znamená, že predpokladám, že kolegovia poslanci a poslankyne považujú tento, tento návrh za dôležitý. Ja ho, samozrejme, považujem za dôležitý tiež, aj preto predkladám v úvodnom slove azda len krátko, že objavujú sa situácie, keď sú rodičia znepokojení tým, že v školách sa ich deťom dostáva indoktrinácie, ktorá teda nielenže nie je v zhode s presvedčením rodičov, ale je vlastne aj neočakávaná, rodičia nie sú informovaní, je to často praktizované nejakými externistami, ktorý vlastne na rozdiel od učiteľov nemusia mať ani kvalifikáciu, ale na nejaké pozvanie nejakého učiteľa alebo školy títo ľudia prichádzajú a s rôznymi materiálmi indoktrinujú deti v oblasti sexuálneho správania. Samozrejme, dnešná doba je veľmi silno informovaná, otvorená, to znamená, že deti sa stretávajú, či chceme, či nechceme s rôznymi informáciami.
Na druhej strane treba povedať, že ten hlavný, hlavnú zodpovednosť za svoje deti, aj právo vychovávať a vzdelávať svoje deti majú rodičia. Oni ju vo veľkej miere delegujú na školy a niektorí rodičia praktizujú tzv. homeschooling, ale to je veľmi malé percento rodičov, možno ani nie pol percenta, čiže 99,5 % rodičov zveruje svoje deti školskému systému do štátnych alebo neštátnych škôl. Aj preto, samozrejme, že je to veľký akt dôvery a rodičia majú právo byť informovaní a právo súhlasiť alebo nesúhlasiť v prípade, v prípade tak citlivej oblasti, ako je sexuálne správanie.
Tento návrh zákona výrazne zlepšuje komunikáciu medzi školou a rodičmi, čo je tiež jedna z vecí, ktorá, na ktorú si častokrát ťažkajú aj samotné školy, a, samozrejme, dáva do rúk vyslovene právo rodičom o týchto veciach rozhodnúť. Má tam v podstate také dva režimy. Jeden z nich je, že ak škola plánuje nejakú výchovu alebo vzdelávanie v oblasti sexuálneho správania, či už internú alebo externú, má rodičov informovať na základe priloženej prílohy, kde má informovať nielen, že kedy sa bude diať takéto podujatie, takáto prednáška alebo takáto hodina, ale aj kto bude ten prednášajúci, kto budú tí lektori, aké materiály sú tam a dostatočne včas o tom rodičov informovať, dať im k nahliadnutiu tieto materiály a zároveň vyjadriť súhlas alebo nesúhlas. Ja ako rodič toto veľmi vítam, pretože nejde o to, že by deti o sexuálnom správaní nemali vedieť, oni majú o ňom vedieť, aj o ňom vedia, ale je veľmi dobré, aby o tom vedeli rodičia a mohli napríklad vopred sa so svojimi deťmi o tom porozprávať alebo spätne, aj keby to bolo niečo, s čím z celého srdca súhlasia, tak je dobré, že rodičia vedia, že ich dieťa takúto tému preberalo v škole, môžu sa s ním o tom porozprávať, prípadne dopredu ho na to pripraviť. Toto je režim jedna, to znamená, škola má povinnosť, zo zákona bude mať povinnosť o tejto veci informovať rodičov a vyžiadať si ich informovaný súhlas.
Druhý režim je opačne zo strany rodičov. V prípade, že rodičia aktívne budú chcieť, aby aj iné citlivé témy, ktoré sa dotýkajú, ja neviem, nejakého osobného alebo spoločenského života, chcú, aby o nich boli informovaní, keď sa v škole budú preberať, tak, samozrejme, môžu, môžu si toto vyžiadať. To je režim dva, kde teda už vtedy proaktivita je na strane rodičov. V prípade oblasti sexuálneho správania proaktivita a notifikačná povinnosť je na strane školy.
Ja by som zatiaľ v úvodnom slove toľko a potom sa hlásim do rozpravy ako prvý.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 1598. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som na úvod zacitoval niekoľko takých poviem že filozofických alebo principiálnych predpokladov tohto zákona, ktoré sa týkajú aj medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovensko viazané. Navrhovaná úprava zaraďuje medzi princípy výchovy a vzdelávania aj rešpektovanie práv rodičov zabezpečovať výchovu a vzdelávanie v zhode s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a stanovuje minimálny rámec, ako môžu rodičia toto právo vo vzťahu k škole uplatniť. Napĺňa sa tým napríklad ustanovenie čl. 14 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie. A to je, citujem, právo rodičov zabezpečiť vzdelanie a výchovu svojich detí v zhode s ich náboženským, filozofickým a pedagogickým presvedčením, sa rešpektuje v súlade s vnútroštátnymi zákonmi, ktoré upravujú výkon tohto práva. Čiže tento zákon napríklad napĺňa Chartu základných práv Európskej únie. Taktiež sa tým napĺňa ustanovenie čl. 2 dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd: "Nikomu nemožno odoprieť právo na vzdelanie. Pri výkone akýchkoľvek funkcii v oblasti výchovy a výučby, ktoré štát vykonáva, bude rešpektovať právo rodičov zabezpečovať túto výchovu a vzdelávanie v zhode s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením." Rovnako sa tento návrh opiera o čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky: "Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov. Deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona." Úprava vychádza tiež zo zákona o rodine, ktorý v čl. 4 základných zásad okrem iného uvádza: "Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením."
Ako ste si možno všimli, tak v týchto dokumentoch medzinárodných, aj v Ústave Slovenskej republiky, aj v zákone o rodine sa opakuje výraz v zhode s náboženským a filozofickým presvedčením a že je to právo rodičov. To znamená, štát musí toto právo rešpektovať. Ja by som možno namiesto slova, takého právneho slova, právo, použil aj slovo dôvera, že rodičia ako vlastní rodičia svojich detí, ako ich prví vychovávatelia majú jednoznačne požívať najväčšiu dôveru vo vzťahu k deťom. Mne sa niekedy zdá, že rôzni aj politici, rôzni komentátori, akoby vyjadrujú nedôveru smerom k ľuďom, smerom k rodine a majú pocit, že najlepšie by bolo deti akosi zveriť do nejakej ústavnej výchovy a tam im vštepiť, čo je "správne", samozrejme, pre tých komentátorov, pre tých rôznych progresívnych politikov, toto pokladám za také arogantné a veľmi nebezpečné, aby sme dávali nejakú nedôveru alebo dokonca upodozrievanie smerom k rodine. Ak niekto namietne, že áno, aj v rodinách sa objavujú patologické javy, samozrejme, a na to máme rôzne systémy, rôzne mechanizmy ako tieto patologické javy, ako im predchádzať, ako sa k nim postaviť. Ale vo všeobecnosti je rodina, otec, mama, deti, to najsilnejšie, to najzákladnejšie, to najpozitívnejšie, na čom celá spoločnosť stojí. A všetky ostatné veci vlastne pochádzajú z toho. Nakoniec slovo rodina má spoločný koreň so slovom rod, národ a ono to z toho vychádza, celá spoločnosť je základe, postavená na základe rodiny, otec, mama, deti. Je to tak, samozrejme, aj biologicky, to je nespochybniteľné, ale je to tak aj psychologicky, spoločensky, duchovne, nábožensky, filozoficky. Tento návrh zákona sa o toto opiera a opakujem znova, vychádza to z medzinárodných dokumentov, aj dokumentov európskych, aj dokumentov slovenských, že rodičia majú právo vychovávať svoje deti v zhode s ich náboženským a filozofickým presvedčením.
Tak ako som povedal v úvodnej reči, samozrejme, veľká časť rodičov veľkú časť tohto vzdelávania, tejto výchovy deleguje na školu. Škola tiež požíva veľkú dôveru. A tak je to správne, ja som učiteľ podobne ako moja manželka, vieme čosi o tej zodpovednosti, lebo jedna vec je dôvera a právo, druhá vec je vlastne zodpovednosť z toho vyplývajúca a naozaj mnohé tie veci zvlášť, ak sú nejaké citlivé, chúlostivé, problematické, sa musia uskutočňovať v úzkom kontakte, v úzkej komunikácii s rodičmi.
Tento návrh zákona reaguje na prax, kedy sa rôzne organizácie, ale aj učitelia snažia na školách prezentovať kontroverzné myšlienky o sexualite, s ktorými môžu mať mnohí rodičia problém. V dôvodovej správe sú uvádzané aj konkrétne príklady takých publikácii, pričom niektoré z nich boli autormi svojvoľne nazvané a prezentované ako "učebnice", hoci v skutočnosti učebnicami podľa ministerstva školstva nie sú a nebola im udelená doložka, teda autorizácia. Tieto publikácie idú mimo rámec výchovy k manželstvu a rodičovstvu a svojou povahou môžu zásadne zasiahnuť do práv rodičov na výchovu detí v súlade s ich presvedčením. Tu by som si dovolil poznámku, že tento návrh zákona sme vpracovávali v spolupráci so zástupcami rodičov, ktorí dlhodobo pracujú na tomto rešpektovaní a posilňovaní práv rodičov a rovnako bol tento návrh zákona pripomienkovaný a boli zapracované pripomienky ministerstva školstva. Jednak aj čo sa týka základného úmyslu, ale aj čo sa týka praktického spôsobu, ako to urobiť, pretože jedna vec je nejaký filozofický zámer zákona, druhá vec je uvedenie do praxe. Takže snažili sme sa aj v spolupráci s ministerstvom školstva pripraviť tento návrh zákona tak, aby zodpovedal praxi, aby bol uskutočniteľný, aby bol realizovateľný.
Hoci právny poriadok platný na území Slovenskej republiky garantuje právo rodičov na výchovu detí v súlade s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením, predsa nie je dosiaľ v školskom zákone konkretizované, ako majú rodičia toto právo uplatniť vo vzťahu k škole, ktorú ich dieťa navštevuje. Zakomponovanie tohto mechanizmu výrazne posilní právne postavenie rodičov a vnesie aj viac právnej istoty v otázke, ako môžu rodičia toto svoje právo prakticky naplniť. Základom novej úpravy je povinnosť školy rešpektovať práva rodičov na výchovu a vzdelávanie v súlade s ich presvedčením a to v tej najvšeobecnejšej rovine. Osobitne sa zavádza povinnosť školy vopred informovať rodičov o výchove v oblasti sexuálneho správania, ktoré sa vzhľadom na aktuálnu skúsenosť a pobúrenie časti rodičov s novými publikáciami javí ako najpáčivejšia oblasť. V tejto oblasti teda škola bude mať povinnosť vopred informovať rodičov o zamýšľanej výchove a pred jej realizáciou si vyžiadať informovaný súhlas rodiča. To je ten režim 1, o ktorom som hovoril.
Teraz prichádza vysvetlenie toho režimu 2. Rodič však bude mať právo na informácie aj v iných témach a tiež bude mať právo podmieniť účasť svojho dieťaťa na výchove predchádzajúcim informovaným súhlasom aj v iných oblastiach, ktoré považuje za dôležité s ohľadom na zachovanie jeho práva na výchovu dieťaťa v súlade s jeho presvedčením. Čiže ten prvý režim je povinnosť a notifikačná povinnosť na strane školy, v tej druhej je povinnosť rodičov sa o to zaujímať a prípadne si vyžiadať aj nejakú inú oblasť kde by bol vyžadovaný jeho informovaný súhlas.
Popri navrhovanej právnej úprave môžu rodičia uplatniť aj iné formy ako svoje rodičovské práva uplatňovať, a tak navrhovanú právnu úpravu treba vnímať ako základ, o ktorý sa môžu rodičia oprieť. Zavádzaný mechanizmus bude mať pozitívny dopad na vzájomnú spoluprácu medzi školou a rodičmi. Primárnu úlohu vo výchove a vzdelávaní nesú vždy rodičia dieťaťa, pre ktorých je tu škola na to, aby im pomáhala túto svoju povinnosť napĺňať. Je preto vhodné, aby rodičia a škola vzájomne komunikovali a hľadali súlad vo výchove. Ide pritom o dvojsmernú komunikáciu, kedy rodičia stanovujú základné mantinely a očakávania s ohľadom na svoje neodňateľné právo vychovávať dieťa v súlade so svojím presvedčením. A škola na druhej strane môže aj v dôsledku informovaného súhlasu prizvať rodičov k potrebnej spolupráci a naplneniu úlohy pre ich vychovávateľov, ktorými rodičia nepochybne sú. Rodičia sú prví zodpovední a majú mať v týchto otázkach aj podľa ústavy patričné postavenie. Zvlášť v kontexte aktuálnych etických otázok dnešnej doby je vhodné, aby si škola a rodičia vzájomne pomáhali pri formovaní a informovaní aj o intimite a sexualite človeka a nie internet alebo ideologicky a nepedagogicky pôsobiaci externisti. Oživenie komunikácie medzi školou a rodičmi môže prispieť aj k oživeniu komunikácie medzi rodičmi, ktoré majú deti v tej istej triede či škole. Vďaka čomu sa môžu rodičia vzájomne informovať a spoločne čeliť rôznym rizikám, napríklad na účasti na výchove nevhodným externistom alebo výuke z nevhodnej publikácie. A naopak môžu si tiež vymeniť skúsenosti a odporúčania. ako deti viesť k hodnotám, ktoré im chcú odovzdať. Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nebude mať dopad na verejné financie, ale bude mať pozitívny dopad na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Samotný mechanizmus, ako je tento zákon, školský zákon, novelizovaný, je taký, že na úvod sa v § 3 dopĺňa teda ten princíp výchovy a vzdelávania v zhode s náboženským a filozofickým presvedčením rodičov, aby to tam bolo jasne napísané a potom v druhej časti sa doplňuje nový § 15a, kde sa uvádza mechanizmus, ako môžu rodičia uplatniť právo na výchovu dieťaťa v súlade so svojím presvedčením, teda je vlastne popísané, že ako má škola komunikovať, ako bude vyzerať ten vzor toho informovaného súhlasu a tie dva režimy, teda jeden, kde je povinnosť školy vopred informovať rodičov, dať im prístup k tým materiálom a vyžiadať si informovaný súhlas a potom ten druhý režim, kde rodičia získavajú právo zaujímať sa iniciatívne a zistiť, že ak je napríklad v ich škole nejaká prednáška, ktorá sa týka aj inej pre nich zaujímavej a citlivej oblasti a nielen sexuálneho správania, vyžiadať si, aké tam budú materiály použité, kto bude prednášať a prípadne vyjadriť aj svoj súhlas alebo nesúhlas.
Možno chcem povedať jednu vec. Niekedy keď sa hovorí o takýchto veciach, tak sa to postaví do takého veľmi zvláštneho, zvláštneho rozmeru, akoby sme boli proti sexuálnej výchove. Ja to poviem takto. Oblasť výchovy jednoznačne zasahuje aj sexuálne správanie, sexualitu človeka a nie je žiaden dôvod, aby sme v tejto oblasti vytvárali nejakú hmlu alebo nejakú nejasnosť alebo čosi zatajovali. Nakoniec, ako sme si povedali, v dnešnej dobe to ani nie je možné. Pri dnešnom prístupe mladých ľudí k internetu a ku všelijakým informáciám, ktoré sa veľmi často, a to sa teda dialo aj v minulosti, prenášajú cez spolužiakov alebo cez nejakých iných starších alebo aj mladších kamarátov, tak, samozrejme, tie deti s tými informáciami konfrontovaní sú. Bolo by naivné myslieť si, že chceme teda akoby zabrániť deťom, aby mali takéto informácie. A je to tiež oblasť, v ktorej je potrebná výchova.
Zároveň a to si všetci uvedomujeme aj sami na sebe, je to oblasť, ktorá je osobne veľmi taká citlivá, intímna. A preto je zároveň aj veľmi náchylná k tomu, že môže prísť k nejakému zneužitiu, ublíženiu, zraneniu a tí, ktorí majú najsilnejší záujem, tí, ktorí najviac poznajú svoje dieťa, sú jeho rodičia. To znamená, že treba zachovať ich prím v tejto oblasti a zachovať túto citlivosť. A ak preberá bremeno alebo časť zodpovednosti v tejto oblasti škola, tak to má byť v úzkej spolupráci s rodičmi a v zhode s rodičmi. Ak som hovoril o sexuálnej výchove, tak chcem tým povedať, že samotný fakt sexuálnej výchovy je dobrý, správny, podporujem ho, samozrejme, ako rodič, aj ako učiteľ v tejto oblasti vzdelávam, vychovávam aj naše vlastné deti, ale aj svojich študentov, keď som teda učil a do dnes na prednáškach pre mladých alebo aj pre dospelých takéto niečo ponúkame.
Druhá vec je nejaký predmet, ktorý by sa nazýval sexuálna výchova, chcem povedať, že s takým niečím nesúhlasím z viacerých dôvodov. Jedna z vecí je taká úplne pragmatická, že keby sme reagovali na všetky nejaké spoločenské potreby zavedením nového predmetu, tak asi sme za chvíľu už nemali čas ani učiť matematiku, slovenčinu, angličtinu, informatiku, pretože by sme mali rôzne ekologické, mediálne a nevieme aké výchovy. Ja si myslím, že je veľmi dôležité integrovať tieto časti do predmetov a oni aj naozaj majú veľmi dobrú príležitosť. V prípade výchovy v oblasti sexuálneho správania si myslím, že také vhodné predmety, v ktorých sú integrované tieto témy, je biológia, náuka o spoločnosti, etická výchova, náboženská výchova. Okrem iného máme aj predmet alebo tému, ktorá sa môže použiť ako prierezová téma, a to je výchova k manželstvu a rodičovstvu, už od deväťdesiatych rokov a to si myslím, že aj vhodný názov, aj vhodný kontext. Výchova k manželstvu a rodičovstvu, pretože ľudská sexualita je zameraná práve týmto smerom. Neznamená to, že ľudia neprežívajú sexualitu aj mimo manželstva a rodičovstva, ale aj biologicky, prirodzene je sexualita zameraná na manželstvo a rodičovstvo aj aj podľa ústavy, aj podľa skúseností, toto je prístup, to je kontext, v ktorom to spoločnosti pomáha, neškodí a spoločnosť na tom môže stáť. Teda ešte raz to na záver zhrniem, nejde o to, aby sme zakazovali výchovu v tejto oblasti, nejde o to, aby rodičia mohli nechať svoje deti doma, aby sa nemuseli zúčastňovať na prednáškach, alebo hodinách v tejto oblasti, alebo v nejakej inej. Ide hlavne o informovaných rodičov a o komunikáciu medzi rodičmi a školou, ale vlastne aj medzi rodičmi a rodičmi. Napríklad ja som osobne vždy veľmi komunikoval aj komunikujem s rodičmi detí, teda spolužiakov našich detí, a tak, samozrejme, komunikácie medzi rodičmi a deťmi. Lebo viete, také klasické najmä v určitom veku, odpoveď na otázku, čo bolo v škole? Aká je odpoveď, nič. A tie deti častokrát proste už len z tej ich detskosti alebo mladíckosti nepovedia sami od seba, niekedy sa aj hanbia, ale takto rodič bude informovaný, aha dneska, náš mal, náš syn, naša dcéra mali prednášku na takúto tému, dopredu sa na to môžu pripraviť a hodiť napríklad pri večeri reč na takúto tému.
Čiže je to veľmi dobré pre posilnenie komunikácie medzi rodičmi a ich vlastnými deťmi. Ja by som nazval tento zákon absolútne neideologickým, keby, keby som chcel byť taký ideologický, tak by som nazval liberálny v tom najlepšom slova zmysle, pretože je to od slova sloboda. A tá sloboda, tú slobodu majú rodiča, lebo majú aj najväčšiu zodpovednosť byť informovaný a rozhodnúť, či to pokladajú za vhodné pre svoje dieťa alebo nie. Samozrejme, tento zákon je aj konzervatívny v tom slova zmysle, že rodina ako taká bola, bola vždy prirodzene konzervatívnou inštitúciou v tom najlepšom slova zmysle konzervatívnou, to znamená, že zachováva a prenáša z generácie na generáciu tie overené hodnoty, ktoré nie sú len vyčítané z nejakej knižky, ale prežívame generáciami starých rodičov, rodičov, a potom tými mladšími generáciami. Takže nejde tu o nejaký súboj, ide tu o to dobro a ochranu detí a mládeže v tejto oblasti a posilnenie rodiny a úlohy rodičov.
Ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Richard, veľmi chcem poďakovať za tento zákon, a to aj z toho titulu, že ako riaditeľ som sa stretával pravidelne s ponukami na rôzne podujatia, vystúpenia a neviem čo všetko možné a veľmi ťažko je v tej situácii si vybrať to správne. Tým pádom, keď rodičia dostanú ponuku a budú si môcť vybrať, že toto chcem, a toto nechcem, lebo rodič má, rešpektuje sa v tomto zákone právo rodiča na zabezpečenie výchovy, základné informovanie o tom, čo tam bude, to znamená rodič bude vopred vedieť, o čom sa bude rozprávať na tej danej prednáške alebo na tom danom podujatí. Právo požiadať školu o to, aby mohla vôbec iné veci, nielen sexuálne, ale aj iné, aby si vedeli vyfiltrovať, že čo chcú tým deťom dať a čo nechcú a ešte aj to, že škola musí zabezpečiť náhradnú činnosť, pokiaľ tam to dieťa na tú prednášku alebo na to podujatie nepôjde, to je tiež fajn.
Ďalej čo sa mi páči, je ten informovaný súhlas, ten vzor informovaného súhlasu, lebo doteraz sme informovaný súhlas používali poväčšine na nejaké exkurzie, na nejaké iné veci, ale informovaný súhlas práve o takýchto témach, si myslím, že to je na mieste a čo sa týka tej učebnice, áno, tak ako si spomenul, tá učebnica nemá doložku, ale volá sa učebnicou, a teda ľudia si to mýlia a práve preto si myslím, tento zákon je veľmi potrebný a ja ti zaň ešte raz ďakujem.

Ďakujem za reakciu, pán poslanec, aj za to, že vlastne poznáte to veľmi dobre z praxe, práve na prax reagoval tento zákon. Nechceli sme na to reagovať nejak, nazvem to, že splašene alebo niekto by to nazval, že hystericky, veľmi dôkladne sme si to preskúmali túto oblasť a povedali sme si, že bude dobré, ak rodičom, ktorí sú prví zodpovední za výchovu, dáme takýto, takúto možnosť do rúk presne právne stanovenú aj s nejakým návrhom pre školy. To znamená, že snažili sme sa maximálne to zjednodušiť aj spomenutý náhradný program, ktorý má škola zabezpečiť, bol prerokovaný, preskúmaný aj v spolupráci s ministerstvom školstva, aj s pánom ministrom, ktorý dlhé roky bol riaditeľom školy a veľmi dôkladne pozná teda tie okolnosti, ako, ako je potrebné zabezpečiť organizáciu vyučovacieho procesu a tak ďalej. A ja som odpovedal aj novinárom potom, ako bol zverejnený návrh tohto, tohto zákona, že tu naozaj nejde o to, aby sme kládli nejaké prekážky, aby sme sa snažili niečo zatajiť pred deťmi, ale aby sa to naozaj dialo v poriadku, v pokoji, vo všetkej počestnosti, aby rodičia sa nedozvedali spätne, možno aj o mesiac, že ich deti vlastne mali takéto niečo, oni o tom ani netušili. Takže je to reakcia na prax, ale vychádza to z veci, ktorú už máme dávno v slovenskom, ale napríklad aj v európskom a medzinárodnom merítku stanovené, je to preto, aby deti boli vychovávané, vzdelávané v zhode s náboženským a filozofickým presvedčením svojich rodičov. Toto sa vo všetkých tých slovenských aj európskych, aj medzinárodných dokumentoch opakuje, a preto z toho vychádzame aj my, pokladáme to za prirodzené, správne a veľmi dôležité popísať aj v oblasti školstva, teda priamo v školskom zákone.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia, dobrý deň alebo dobré ráno ako komu. Dovoľte mi niekoľko slov k navrhovanému školskému zákonu. Začnem hneď tým informovaným súhlasom, ono sa to zdá také veľmi nenápadné alebo proste skoro prehliadnuteľné, ale ten je veľmi dôležitý, veľmi dôležitý a na tom aj svoju myšlienku nejak takto nejak rozviniem. Informovaný súhlas v našej spoločnosti nie je nič novým, takže tuná nie je vymyslené nič nové, ale vy ste ho priradili do školského systému, čo je úplne super, hej a také informované súhlasy máme v zdravotníctve. Rovnako, keď pacient, keď prichádza do zdravotníckeho zariadenia, ak je dospelá osoba, tak vám dajú podpísať informovaný súhlas. Ak sú to deti, sú to rodičia. Sú to rodičia, ktorí sú zákonnými zástupcami svojich rodičov a v podstate zdravotnícke zariadenie je povinné informovať rodičov detí. Nič sa nemôže diať bez súhlasu rodičov. Preto ten informovaný súhlas je veľmi dobrá vec a vynikajúci nástroj, ktorý majú v rukách rodičia, ako môžu kontrolovať školu, nechcem povedať pedagógov, lebo častokrát sa stáva to aj to, čo sme doposiaľ ako mali, tak prídu, ja poviem, prepáčte, možno sa pohoršíte, ale sexuálni devianti, ktorí akože v úvodzovkách, majú vzdelávať akože naše deti.
Prosím vás pekne, takéto zvrátenosti tie deti nepotrebujú vedieť. Ja už mám svoje nejaké roky, ale možno za celý život som to ako nepočul, ale na čo mi to je. A čo my ako generácia našich starých rodičov alebo nás, my sme nemali sexuálnu výchovu, my sa nevieme sexuálne správať. Prosím vás pekne, Národná rada, keď tuná otvorili kolegovia minulý týždeň zákon o telesnej výchove, tak tri alebo štyri hodiny sme sa tuná vadili, že či telesnú výchovu, áno alebo nie. Prosím vás pekne, naše deti na základných školách a tuná od šiestich rokov, do desiatich, do pätnástich tuná je tá sexuálna výchova, že od desať do pätnásť rokov. Prosím vás pekne a načo? Tú telesnú výchovu, aby tam mali, nech tie deti športujú, nech súťažia. Však prosím vás pekne, tam je to ťažisko, tam je tá formácia a tam je formácia ducha, tej duše. Naša mamička bola takmer päťdesiat rokov učiteľka, keby tá to teraz to počula, toto, čo všetko my tuná ako rozoberáme, tak myslím, že by bola zhrozená aj pohoršená z toho všetkého. Ale tá generácia oni to boli kedysi, ja vám to tak poviem, súdružky učiteľky a ja som generácia, ktorá sa narodila v čase totality, komunizmu, nič iné sme nepoznali, ale tie súdružky učiteľky, predtým boli pani učiteľky a zo dňa na deň boli súdružky učiteľky, ale aj tie súdružky učiteľky, ktoré boli, im záležalo na formácii ducha a duše našich detí. Oni nezabíjali dušu detí, nielen dbať na ten telesný rozvoj, človeka, ale aj ten duševný rozmer kalo... koľkokrát sa to tak spomínalo, ale antická doba bola príznačná v tom, súlad medzi duchom, dušou a telom. A to je veľmi ako dôležité tá proporcionalita, ktorá je tu vyvážená.
Ja keď zaťažím detský organizmus a si mladý a začnem ťa fyzicky ako namáhať a ja neviem, trénovať ťa a proste je nadmerná ako fyzická záťaž, no tak ťa zdeformujem. Jednoducho to nevydržíš, a to jedno či v kulturistike, v atletike, alebo v čomkoľvek, preto sú tí pedagógovia veľmi ako dôležití, aby no proste ako keby sme kojencovi dávali, ja neviem, poviem takto, kŕmili ho slaninou alebo salámou, ale prosím vás pekne, takým niečím. No a tak čo urobíme, no to by bolo na posmech. No rovnako je to aj s tou sexuálnou výchovou, prosím vás pekne. My ideme kaziť ako duše našich detí. No na čo to potrebujú? No to sú proste bláznovstvá také, že proste to nemá takú obdobu.
Kolega Richard Vašečka tu spomínal ako ten internet, že ťažko je sa tomu ubrániť, ako hej, keď toto. Áno, súčasnú dobu žijeme takú, ktorá je presexualizovaná, musím to takto povedať, presexualizovaná. Ale koľko detí má problém s tým, že práve je závislá na internete a na tých sexistických stránkach a podobne, ale to nielen deti, ale to majú problém aj dospelí ľudia, ale to je závažný problém. Rozpadne sa ti manželstvo, prosím ťa pekne, prečo? Lebo ty žiješ s počítačom vo virtuálnom svete. Však to je úplne bláznovstvo a my ideme naše deti ako takto, ako na tento systém nastavovať. To sú totálne bludy, opravte ma, ak hovorím zle, ale že údajne od septembra teraz školský rok, ktorý bude 2023 a 2024, pilotne sa na školách našich na Slovensku má zavádzať sexuálna výchova na 40 školách. Tak ja mám tú informáciu takú. Ak by to bola pravda, tak je to drzá bezočivosť, drzá bezočivosť.
Tak ako ste aj správne v tej vašej dôvodovej správe tuná tie autorky tých sexuálnych deviácií, ktoré ani ináč nemôžem tak nazvať a možno kompenzujú to svoje vnútro. Z plnosti srdca hovoria tvoje ústa, no tak ja toto odkazujem tým autorkám, z plnosti úst hovoria vaše srdcia. No tak, keď vy ste zaťažené na sex a sexualitou a tieto zvrátenosti, neotravujte spoločnosť a neotravujte naše deti v našich školách. My to jednoducho nedovolíme a ani to nesmieme dovoliť, sme poslanci Národnej rady a záleží nám na budúcej generácii. ´Tys mládež naša, tys buditeľkou rána´, to mi prišiel Pavol Országh Hviezdoslav ako na myseľ. To nie sú len také slová len do vetra povedané. Ty si buditeľkou rána, ty si budúcnosť nášho národa.
Pápež Ján Pavol II., keď tu prišiel na Slovensko, mladí ľudia, vy ste budúcnosťou krajín, vy ste budúcnosťou zeme. Aj na Slovensku boli tieto výzvy Jána Pavla II., ktorého mám vo veľkej úcte a považujem ho za proroka, ale tu netreba byť veľkým prorokom, aby sme k týmto, k týmto veciam nejak tak hovorili. No ale z tej dôvodovej správy, ja som si ju dovolil tak zobrať, tuná tak prečítam, tu ste to správne napísali: "Nie je vhodné publikáciou o tzv. sexuálnej k vzťahovej výchove, ktoré sú ponúkané ako edukačné publikácie na školách," napríklad Bendiková, Mikšík, Mačorová. Vzťahová a sexuálna výchova, dvojka pracovná učebnica pre žiakov, no však nech si vzdelávajú svoje vlastné deti, ale nech nedeformujú naše deti.
Ja ako rodič, ja ako starý rodič, ja mám právo, aby som ja formoval ako tieto deti, však kedysi sme to kritizovali za komunizmu, hej, že tú ideológiou, ktorú tlačili v školách, a to nebola len, ja neviem, občianska výchova, ale to presne, to bolo aj na matematike, aj na slovenčine, to bolo proste všade. Na dejepise, podľa toho akú ste mali tú súdružku učiteľku a aká bola aktívna, ale nie všetky.
A tuná je taký nesúlad bol, taký boj a zápas, ktorý sa odohrával medzi rodičmi a školou. No toto presne sa deje v dnešnej dobe, v tejto liberálnej, liberálno-fašistickej dobe, ktorú my žijeme. Však to je úplne strašné toto, čo my tuná ideme ako zavádzať. Deformovať naše deti a zabíjať ich duše a mne na tom veľmi záleží. Dobre, ja už mám dospelé deti. Ja by som mohol povedať, že, že proste mňa sa to ako netýka. No týka a hlboko. Ja mám aj vnukov a vnúčatá. Ale tie naše deti, ja hovorím, naše deti to je ten jeden a pol milióna detí, ktoré na Slovensku my máme.
Ja dokonca ten informovaný súhlas, kolegovia, ja vám to poviem takto, to nie je len pre rodičov, lebo to sú stredné školy a môžu tam mať tie decká už 18, niektoré možno aj 19 rokov, ale aj také deti sa tam, možno aj 20-ročné môžu byť tam, aj v takomto prípade treba ten informovaný súhlas. Aj pri takýchto detí. Ja som otcom mojich detí, do smrti budem, nikto mi to nevymaže. Budem mať sto rokov, moje deti budú mať osemdesiat, ale ja stále bude tým otcom, stále bude otcom. Nikdy naše deti vlastne v tom rodičovstve tej hierarchie nás nepredbehnú. Jednoducho je to tak. Takže ten súhlas by som dal aj na tie stredné školy, aby sa to vzťahovali. To nie, ty máš osemnásť rokov, ty môžeš si robiť, čo chceš. No tak keď si môžeš robiť čo chceš, no tak pani učiteľke, ja som ale tak aj vážne to odkázal tak na gymnáziu. Viete čo pani učiteľka, no keď my sa máme pýtať svojich, že či nás oni, či vy nás budete informovať o ich štúdiu, o prospechu, o známkach, no tak mu nachystajte raňajky, desiatu, obed mu zabezpečte, starajte sa oňho. No keď ja nemám práva ako rodič, no tak potom nemám ani povinnosť. No tak potom nech sa stará štát.
Ale tu musí byť to vyvážené. Keď ja mám, ja mám povinnosti, tak ja mám teda aj právo. A ako právo, aj keď si ty na strednej škole a si dospelý jednoducho ja si to vyžadujem od toho školského zariadenia, že ten informovaný súhlas musíš sa ma pýtať ako otca, ako matky. Ak dáš ten súhlas, nech sa páči. Ale ak ten súhlas nedáš, jednoducho nemáš ty čo zasahovať do integrity a duševného bytia alebo duchovného bytia dieťaťa.
To by som si teda vyprosil, že by také maniere sme tu mali. Aj sa teším, že čosi také tuná, je tu taká drobná vec, ale ten informovaný súhlas, som chcel tak podčiarknuť, je veľmi, veľmi dôležitý.
Ďakujem kolegovia.