90. schôdza

Ďakujem za slovo.
Kolegyňa Anka, plne podporujem tento návrh zákona, chcem ti aj poďakovať, že si si našla čas a aj ďalším spolupredkladateľom. Je naozaj najvyšší čas popri mnohých dobrých a potrebných pomociach či rodinám s deťmi, dôchodcom, zdravotne postihnutým, policajtom, hasičom a iným profi, profesiám. Som veľmi rád, že konečne prišiel rad aj na, na duchovných a na zamestnancov cirkvi, lebo naozaj po dlhých rokoch uskromňovania ani nejak sme nezapočuli, že by títo duchovní a zamestnanci v cirkvi kričali po vyšších platoch, ale pri osobnom stretnutí s niektorými pánmi biskupmi zaznela aj táto téma, tak sme sa, sme sa na túto tému aj rozprávali a som naozaj rád, že sa, že sa toho chopila aj s ďalšími a, a že s týmto myslíte aj, aj na duchových, ktorí naozaj častokrát suplujú štát v mnohých oblastiach a, a nemôžu byť úplne na okraji záujmu štátu práve kvôli ich väčšiny kňazov bohumilej činnosti veľakrát a viacerí kňazi boli odkázaní, čo je hanba povedať, ale, ale boli odkázaní na pomoc farníkov, veriacich, lebo inak by im, inak by, by im hrozil naozaj sociálny úpadok s takýmto príjmom, ktorý nestačil ani na pokrytie základných vecí. Ja viem, že oponenti sa budú sťažovať a budú, budú hľadať zádrapky, že na čo sú kňazom peniaze, keď nemajú rodiny. Len slobodní ľudia žijú aj mimo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne všetkým kolegom, ktorí to podporili. Myslím si, že je to správna vec, ktorú robíme a možno iba v krátkosti, tak ako ste vy povedali, zhrniem, že kňazi rôznych cirkví alebo kazatelia sa po... podieľajú na mnohej bohumilej činnosti aj mimo ich, ich povolania, ktoré robia bežne vo farnostiach. A spomeniem možno za tie roky, ktoré sme si možno aj všimli intenzívnejšie, to boli napríklad aj starostlivosť o chorých na covidových oddeleniach v nemocniciach alebo o bezdomovcov či drogovo závislých, ktorých sa, o ktorých sa starajú. Rovnako takisto o väzňov vo väzniciach, pomáhali ako dobrovoľníci policajtom, vojakom na hraniciach, keby, keby vypukla vojna na Ukrajine. Venujú sa takisto deti a mládeží, rovnako aj rodinám, ktoré majú zložité ekonomické či iné ťažké rodinné pomery. Majú mnohé rómske misie a takisto slúžia aj starým chorým, či zomierajúcim vo farnostiach okrem ich vlas... ich povolaní, ktorá ktoré súvisia ešte s ďalšími inými činnosťami. Čiže mne sa zdá, že to je hodné viac ako 600 eur a podľa mňa si zaslúžia aspoň 700 eur za ich prácu.
Verím, že tento návrh bude mať podporu v pléne a že prejde a myslím si, že to je naša, naša povinnosť to dorovnať.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Budem sa snažiť byť učený a krátky, keďže je to o učenej spoločnosti, a vecný, tento návrh zákona o Učenej spoločnosti Slovenskej republiky predkladajú poslanci alebo skupina poslancov Milan Vetrák, Richard Vašečka, Milan Kuriak, Marek Šefčík, Radovan Marcinčin, Mária Šofranko, Marek Krajčí, Anna Záborská, Lukáš Kyselica a Sebastian Kozarec. Čo sa týka dôvodu, ktorý, ktorý viedol k predloženiu tohto návrhu zákona.
Cieľom návrhu zákona je zriadenie inštitucionálnej nezávislej Učenej spoločnosti Slovenskej republiky združujúce vedecké osobnosti, ktoré významným spôsobom prispeli k rozvoju poznania alebo kultúry a sú morálne bezúhonné. Učená spoločnosť Slovenskej republiky si nebude zriaďovať vlastné výskumné inštitúcie a bude zriadená ako verejnoprávna ustanovizeň.
Na dosiahnutie tohto cieľu návrh zákona upravuje najmä zadefinovanie úloh a členov Učenej spoločnosti Slovenskej republiky, zriadenie orgánov Učenej spoločnosti Slovenskej republiky, ktorými sú valné zhromaždenie, predseda a podpredseda a rada a zadefinovanie ich kompetencií a spôsob voľby. Základné obsahové náležitosti štatútu Učenej spoločnosti Slovenskej republiky, hospodárenie a financovanie Učenej spoločnosti Slovenskej republiky ako i podmienky hospodárenia s príspevkom štátu. Učené spoločnosti sú prirodzenou súčasťou novovekých dejín európskych národných spoločenstiev. V súčasnosti majú učené spoločnosti v najvyspelejších štátoch významné a nezastupiteľné miesto. Všetky majú spoločný základný cieľ združovať významné tvorivé vedecké osobnosti tak, aby svojím výskumom a tvorbou rozvíjali poznanie a kultúru v prospech národa a spoločnosti.
Vzhľadom na zámer návrhu zákona, aby na Slovensku fungovala len jedna inštitucionálne nezávislá učená spoločnosť, je potrebné vykonať zodpovedajúce úpravy zákona o Slovenskej akadémii vied. Toľko v úvodnom slove.
Ďakujem, pán predsedajúci.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ako určený spravodajca predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona, tlač 1655. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Kolegovia, kolegyne, nevyužijem celých desať minút, viem, že aj podľa tvári už viem rozoznať, že aké ďalšie návrhy budú nasledovať, lebo viem, kto ste hlavní prekladatelia a viem, že netrpezlivo čakáte na to, že by ste aj svoj návrh chceli obhájiť v pléne. Ja len na dovysvetlenie, lebo objavujú sa tu isté pochybnosti, či je správne takýto návrh podporiť, alebo nie je správne takýto návrh podporiť. Ja len aj z tej dôvodovej správy, kde je tam taký historický prehľad tých učených spoločností uvedený, len teda pripomeniem, že učené spoločnosti začali vznikať už v 17. storočí, čiže to nie je novinka, že my máme nejakú učenú spoločnosť, teda ten slávny kardinál Richelieu vo Francúzsku bol takým prvým tvorcom obdoby učenej spoločnosti, ale na Slovensku máme bohaté skúsenosti s učenými spoločnosťami.
A v čom troška spočíva ten dnešný problém, prečo sa to snažíme nejakým spôsobom riešiť, lebo tí, ktorí sa vedou, výskumom, vzdelávaním zaoberáte, veľmi dobre viete, že aj dnes máme slovenskú učenú spoločnosť, ale tá funguje čisto v rámci Slovenskej akadémie vied. A ono je to teda tak troška pozostatok a naozaj to neberte v zlom, ono je to troška pozostatok z toho socializmu, pretože za socializmu bola SAV-ka označená za vrcholnú vedeckovýskumnú inštitúciu, tak ako bola, povedzme, komunistická strana označená za nejaký ústredný orgán všetkej politiky, naozaj zjednodušujem a ono síce sa po revolúcii to slovo vrcholný orgán vypustilo zo zákona, ale stále pretrváva taká nejaká reminiscencia v tom, že teda práve Slovenská akadémia vied by mala byť tá, ktorá zastrešuje celú vedu a výskum aj všetkých tých veľkých akademikov. Ono preto podľa sovietskeho modelu v Sovietskom zväze sa to dalo spraviť. Sovietsky zväz pozostával z mnohých štátov, kde mali oveľa väčšiu aj vedecko výskumnú základňu a tam sa dalo naozaj sústrediť pod Slovenskou akadémiou vied aj množstvo odborníkov, čo Slovensko je v porovnaní so Sovietskym zväzom bývalým teda naozaj veľmi malá krajina na to, aby sme vedeli všetkých tých vedeckovýskumné kapacity sústrediť len pod SAV-kov, ale navýšia, čo je. Čo je druhá časť toho problému je, že veda sa nerobí len na SAV-ke, veda sa robí aj na univerzitách, veda sa robí, dnes už máme rôzne startupy, ktoré pôsobia v oblasti vedy a výskumu, čiže dneska už nie sme v situácii, že a ani to, ani to tí ostatní aktéri v oblasti vedy, vedy a výskumu neuznávajú, že by SAV-ka mala byť jedinou inštitúciou, ktorá združuje učenú spoločnosť pod sebou. A preto prichádzame s niečím, čo funguje veľmi dobre napríklad v Českej republike, čo funguje veľmi dobre aj v iných štátoch, že, že učená spoločnosť by mala byť nezávislá od či už od SAV-ky, alebo od samotných univerzít. Mala by to, mala by byť verejnoprávnou inštitúciou a ponúka sa možnosť realizovať tak aká, tak učencom so SAV-ky byť členmi tejto spoločnosti ako aj akademikom z univerzít, a teda zo všetkých tých subjektov, ktoré sa vedou a výskumom zaoberajú. To je aj cieľ tohto zákona.
Ja som pôvodne vychádzal z predpokladu, že Slovenská akadémia vied má tiež zo štátneho rozpočtu priamo nejakú položku ktorá, ktorá vych... z ktorého je financovaná ich učená spoločnosť, a preto som aj v čl. 2 potom vypúšťal ustanovenia, ktoré, ktoré súvisia s existenciou učenej spoločnosti pod Slovenskou akadémiou vied. No ale potom po overení som zistil, že Slovenská akadémia vied si to hradí vyslovene zo svoj, svojich vlastných peňazí, teda nemá na to konkrétnu položku a myslím si, že je správne, to avizujeme aj do druhého čítania, myslím si, že je správne, že ak Slovenská akadémia vied si chce nechať svoju učenú spoločnosť, a teda mám aj také informácie, že by ju veľmi rada mala pod sebou, tak nie je žiadny problém, aby sme potom v druhom čítaní ten celý čl. 2 vypustili a nechali učenú spoločnosť aj pod Slovenskou akadémiou vied. Jednoducho ak si chcú v rámci vnútornej organizačnej štruktúry vytvoriť taký, tak, takú, takú organizačnú jednotku, nech si ju vytvoria. Pre mňa za mňa nech je aj desať určených spoločností, nebude to síce úplne systémové, ale je to v poriadku, nech ju má aj Slovenská akadémia vied, čiže avizujem dopredu, že pre všetkých, ktorí by mali nejaké pochybnosti, že by sme teraz stoj čo stoj museli presadiť aj ten čl. 2 vo vzťahu k Slovenskej akadémii vied, tak hovorím, že vôbec nie, ten môže v druhom čítaní komplet celý vypadnúť a nám zostane to jadro, ten kľúč, ktorý je tu nastavený.
A už len avízo, lebo tu vidím jediného iného poslanca ako poslanca OĽANO, teda ak si odmyslím pani poslankyňu Tabák, pána poslanca Benčíka. Prosba na vás, pán Gröhling tu nie je, ja som s ním už o tom rozprával, myslím, že škoda že tu nie je, pretože tento návrh zákona bol skôr, ako bol prekovaný s poslancami OĽANO, prerokovaný s poslancami SaS, konkrétne s pánom bývalým štátnym tajomníkom Pavlisom. Máte ho, SaS ho má znova na kandidátke ako dôveryhodného človeka, on tento projekt podporuje, takže prosba na vás, skúste sa o tom ešte raz porozprávať, bola by škoda, keby tento návrh zákona neprešiel do druhého čítania. Nie je to politická agenda OĽANO, je to naozaj v prospech vedy a výskumu, je to v prospech aj akademického sektora, vychádza ten návrh priamo z akademického sektora, nechceme ublížiť SAV-ke, článok vám môže kľudne vypadnúť. Hovorím to už po stý raz pomaly, čiže toľko na vysvetlenie. Skúsme dať tomu šancu aj v druhom čítaní a ak treba niečo upraviť okrem toho vypustenia čl. 2, poďme...
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem, kolega Vetrák, za historické zhrnutie. Pracoval som aj na akadémii vied a viem, že tento zákon je potrebný, lebo ten model sovietsky sme tu zdedili a do určitej miery ešte stále pretrváva a aj v tomto pretrvával, čo sa týka teda učenej spoločnosti, kedysi to boli akademici SAV. A problém je tam skutočne ten, že Slovenská akadémia vied má aj svoje ústavy a vedci existujú aj inde a preto je dôležité zriadiť takúto nezávislú inštitúciu, ktorá bude združovať vedcov zo všetkých možných pracovísk, nielen z akadémie vied.
A vítam aj to, že teda uvažuje sa o tom, že keď si akadémia bude chcieť zachovať svoju učenú spoločnosť, tak si ju môže zachovať a môže si ju aj financovať sama a, ale je dôležité, aby bola takáto slovenská alebo národná učená spoločnosť, kde budú tí najlepší vedci a najlepšie mozgy Slovenska združené.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán podpredseda, milé kolegyne, kolegovia, predkladaný návrh zákona zavádza povinnosť obce s počtom obyvateľov vyšším ako 500 umiestniť a zabezpečiť funkčnosť verejne prístupného automatického externého defibrilátora.
Viac by som o tom povedala v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci, milí prítomní, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 1627.
Návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu, do ktorej sa hlásim.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladáme návrh zákona, ktorý zavedie pre obce a mestá povinnosť umiestňovať verejne prístupné automatické externé defibrilátory. Viaceré medicínske aspekty a odborné veci vysvetlia moji kolegovia lekári v rozprave. Ja by som však chcela upriamiť vašu pozornosť na dôvody, prečo takýto zákon vôbec do Národnej rady prinášame.
Na ochorenia srdca nám ročne na Slovensku zomierajú tisíce ľudí. Mnohí, ktorí majú takýto problém, náhle odpadnú, srdce sa im zastaví a potrebujú okamžitú laickú a tiež odbornú zdravotnícku pomoc. AED, tento defibrilátor je súčasťou práve tej okamžitej laickej pozornosti, prepáčte, laickej pomoci. Nemáme sanitku na každom rohu, takýto defibrilátor je vo svete bežná vec, no v našej krajine s rozmiestňovaním zaostávame a môžeme povedať, že sme v takýchto plienkach.
Stretávam sa po Slovensku s mnohými občanmi, dobrovoľníkmi aj so zdravotníkmi a veľmi často ma upozorňovali na tento problém. Myslím si, že máme dnes jedinečnú príležitosť podporiť niečo, čo sa dotkne každého občana v priamom ohrození života. Áno, môžete namietať, že štát zase zavádza novú povinnosť. No táto povinnosť umožní zachrániť viac ľudských životov. Ešte raz. Táto povinnosť pomôže a umožní zachrániť viac ľudských životov. Je ešte niečo viac, ako záchrana ľudských životov? Spočítajme si, koľko nových povinností sme odhlasovali len na tejto schôdzi a vyberme si z nich tie, ktoré bezprostredne zachránia životy.
Defibrilátory nakupujú obce aj dobrovoľne a umiestňujú ich na svoje budovy, pre obecných hasičov či obecné polície, alebo ich dostávajú darom. No takýchto obcí je len zlomok. Áno, môžete namietať, že obce to budú musieť zase zaplatiť. No my sa tu rozprávame o sume 2-tisíc eur a táto suma vydrží po dobu siedmich až desiatich rokov. A ak za týchto desať rokov zachráni čo i len jedného občana, určite to stojí za to. Tento občan to potom tej obci vráti desaťnásobne, stonásobne.
Pred nástupom do parlamentu som pracovala v najväčšej obci na Slovensku v Smižanoch a tam v januári 2023 dostali darom práve takýto defibrilátor. Tento defibrilátor už o dva mesiace neskôr zachránil ľudský život. Mám pred sebou list od pani starostky tejto obce, kde sa píše:
"Devätnásteho marca 2023 pani Vierka varila obed. V kuchyni, v kľude, s rodinou. A zrazu sa jej zatočila hlava, spadla na zem, prestala dýchať. Mala jediné šťastie, že vedľa v miestnosti bola jej dcéra, bol jej syn. Dcéra okamžite telefonovala na 112 a jej syn vedel, že majú na budove obecného úradu takýto defibrilátor. Takže zavolal švagrovi, ten okamžite po tento defibrilátor utekal a jej syn začal s oživovaním. Syn následne v spolupráci so záchranárkou na telefonickej linke oživoval mamku už pomocou prístroja AED. Mamke začínalo srdce znovu pracovať. Pri druhom výboji AED už plnú starostlivosť prebrali záchranári, ktorá pacientku, títo záchranári pacientku stabilizovali a previezli do nemocnice. Zhruba po dvoch týždňoch liečby v umelom spánku bola už mamka pri vedomí a poznala celú rodinu. Následne bola prevezená do Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb, kde jej chirurgicky zaviedli kardiostimulátor a momentálne je znovu v starostlivosti lekárov v nemocnici. Celá rodina verí, že čoskoro bude mamka medzi svojimi najbližšími."
Zacitujem poslednú vetu z listu pani starostky: "Vďaka automatickému externému defibrilátoru AED, pohotovej reakcii najbližších a profesionálnej pomoci záchranárov máme v obci prvýkrát úspešne zachránený ľudský život."
Záverom by som chcela povedať len toľko, predstavte si, že o rok a pol, pretože účinnosť tohto zákona je od 1. 1. 2025, že o rok a pol tu budeme mať dvetisíc takýchto defibrilátorov. To znamená, budeme tu mať množstvo zachránených životov. A čo je viac, ako keď niekto môže zachrániť ľudský život?
Preto vás všetkých prosím o podporu tohto zákona nielen v prvom čítaní, ale aj v druhom. Ja verím, že ľudský život za to stojí.
Ďakujem.