90. schôdza

Ďakujem pekne.
Takže, vážení, keďže idem riešiť nesplnené programové vyhlásenie vlády pána Fica, ktorý to sľúbil občanom ešte v roku 2006, keď nastupoval do vlády, a vtedy keďže ako opozičný poslanec si musel nájsť nejakú, by som povedal tú návnadu, ako tých ľudí primäť, aby mu dali tie hlasy, tak berte na vedomie, že áno, vtedy táto kauza o nebankových subjektoch rezonovala v tejto republike a pán Fico povedal, že dá to aj do programového vyhlásenia, ktoré on bude robiť, ak sa stane víťazom volieb, resp. bude vytvárať vládu. Áno, 675-tisíc hlasov dostal, 29 % v roku 2006, a z toho v nebankových subjektoch bolo 300-tisíc obyvateľov. To znamená koľko? Aké percento mu priniesli títo občania, ktorí do dneska čakajú na odškodnenie. Áno, my sme to v programovom vyhlásení vlády nemali, ale ideme to odškodňovať, pretože vidíme, že je to krivda a, pán Fico, verím, že raz aj vy budete náš program, ktorý my budeme mať ako OĽANO, budete, ktorý sme nesplnili, budete vo vašom, vašej aktivite plniť.
Neviem si vysvetliť, prečo ste teraz, keď ste boli opozičný, prečo ste teraz nedali tento zákon o odškodnení, pretože, vážení občania Slovenska, ktorí ma počúvate, tak si uvedomte, že ako asi s vami počíta pán Fico, ktorý prakticky ani napriek tomu, že už neni vládny, ale opozičný a kľudne mohol dávať hocijaké možné tu zákony, proste to neurobil a to sa mi zdá pokrytecké a nechať, pán Fico, takže nehnevajte sa, toto neberiem. Viete, že za ten čas, čo som tu, je to možno môj ôsmy pokus, ktorý dávam, aj vy ste to už zažili, keď sme sa tu, by som povedal, prekárali, akým spôsobom ste to riešili alebo neriešili. Takže ja to dávam znovu a chcem veriť, že aj ostatní kolegovia, ktorí ste tu, a chcel by som vás poprosiť, aby ste mi to potom akože odsúhlasili do druhého čítania.
Musím povedať, ako vlastne toto vzniklo, pretože to je ten základný problém. Keby to bolo v, tie reklamy, ktoré na to išli, keby to bolo v súkromnom médiu, nepoviem ani slovo, ale keďže to bolo vo verejno-právnom médiu, to znamená RTVS a za to sme platili koncesionárske poplatky, to znamená predsa, občan veril televízii a myslel si, že ho predsa štát nebude oklamať, keď ešte aj platí do tejto verejno-prospešnej televízie. Žiaľ, nestalo sa a boli oklamaní.
Takže berte na vedomie, že Národná banka Slovenska ako kontrolný orgán, dohľad nad bankovým trhom, mala do roku 1999 kompetencie vykonávať činnosť aj nad subjektami, ktoré porušovali zákonný zákaz prijímania vkladov od verejnosti. To znamená, že mala dohľad nad finančným trhom, ktorý zahŕňa aj dohľad nad činnosťou nebankových subjektov. Je to zákon 21/1992 Zb. o bankách. V roku 1999 však vláda Slovenskej republiky predložila návrh zákona 252/1999 Z. z. o zmene a doplnení zákona 21/1992 Zb. o bankách, čím prakticky zrušila zákonné kompetencie Národnej banky Slovenska ohľadom dohľadu nad nebankovými subjektmi a došlo prakticky ku kolapsu, pretože neurčila, kto by mal byť následníkom takejto kontroly. Nechala to tak a tým pádom to bolo na voľnobeh.
Áno, vyzerá, že aj v roku 1997 Národná banka mala už podnety na, od úradu finančnej polície a malo sa riešiť. Aj napriek týmto podnetom z Národnej banky podozrenia z trestnej činnosti na neoprávnené podnikanie pre porušovanie zákonného zákazu prijímania vkladov od verejnosti uvedeného v zákone o bankách, trestného činu a trestného podvodu sprenevery začali vyšetrovať, ale až s výrazným odstupom a prakticky vyzerá, že až keď sme zistili, že ideme do EÚ, tak prakticky až od roku 2002 začali nejakým spôsobom sa tomu venovať a prakticky keďže toto odkladanie spôsobilo škodu v hodnote 12 miliárd slovenských korún, myslím, že je to taká škoda, ktorú štát musí vo svojom nejakom pokračovať to odškodniť.
Spomeniem ešte, kto všecko upozorňoval v tých časoch, čo nám tu chýba.: Slovenská informačná služba spisom v roku 1999 informovala príjemcov zo zákona, to znamená premiéra, predsedu parlamentu, generálneho prokurátora o blížiacej sa strate a likvidity nebankových subjektov. Na 32. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky z 22. 7. 2000 riaditeľ SIS informoval poslancov a generálneho prokurátora o blížiacej sa strate a likvidity nebankových subjektov. Ďalej Národná banka Slovenska v roku 1997 monitorovala činnosť nebankových subjektov a niekoľkokrát listami upozornila štátne orgány vrátane orgánov činných v trestnom konaní, ministerstvo financií, ministerstvo vnútra, policajné orgány, finančnú políciu a prokuratúru o páchaní trestnej činnosti nebankových subjektov. Všetko toto takýmto spôsobom tu mám asi na dvadsiatich piatich riadkoch vymenované, čo všecko bolo už jasné a zreteľné, ale štát nekonal. Keďže pán Fico sa chytil tejto, by som povedal, že iniciatívy, a musím povedať, že pamätníci, ktorí v tom roku 2006 sa tu ešte nachádzajú v parlamente, hovoríme o Robertovi Ficovi, Dušanovi Jarjabkovi, Baškovi Jaroslavovi, Muňkovi Dušanovi, Blanárovi Jurajovi a Kondrótovi Marošovi a ešte Ľubomírovi Vážnemu, hovoríme, oni si pamätajú, akým spôsobom navnadili týchto občanov, aby im dali tie hlasy a musím povedať jednu vec, že skonštatovali aj v svojom, áno, dali jeden pozmeňujúci návrh ešte s KSS, keď tu bolo HZDS, dávali pozmeňujúci návrh, resp. nový zákon o čiastočnom odškodnení občanov, kde vyslovene povedali, že z titulu nečinnosti príslušných štátnych orgánov nesie určitý podiel spoluzodpovednosti za škody, ktoré boli nebankovým subjektom spôsobené občanom, aj štát a má ich odškodniť. Žiaľ, nestalo sa tak, a v českých zemiach v tom istom čase to isté išlo, tam boli tzv. kampelíšky, ale vyzerá, že v českých zemiach si s tým urobili krátky proces a odškodnili tieto nebankové subjekty.
Takže, vážení občania, chcem veriť, že aj to čiastočné odškodnenie, ktoré sa bude dotýka, samozrejme, asi 50-tisíc občanov, a kde na to vziať, samozrejme, aj nejaké tie financie, tak chcel by som upovedomiť, že tohtoročný návrh na rozpočet verejnej správy možno pokryť z rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa, kde je vyčlenených 4,7 miliárd eur na bližšie nešpecifikované účely, resp. ich vyčleniť v štátnom rozpočte na rok 2024 a nasledujúce rozpočtové roky. Alternatívne by sa mohlo, samozrejme, negatívne dopady na štátny rozpočet, vyplývajúcich z čiastočného odškodnenia klientov nebankových subjektov, uhradiť z výnosu zo solidárneho príspevku schváleného zákonom 519/2022 v znení neskorších predpisov, to znamená, to je tá, z tej dane z tej ropy.
Takže toto je aj možnosť financovania a prvé odškodnenie môže byť až v roku 2025. Tým pádom bude sa štátny rozpočet na to pripraviť.
Ďakujem veľmi pekne, skončil som.

Ďakujem za slovo. Na nebankovkách zbohatli niektorí oligarchovia a zbohatlíci, ktorých tu nechcem menovať. Je zarážajúce, že to bolo v tých časoch za pomoci štátu. Ako tu aj kolega Martin spomenul, aj vo verejno-prospešnej televízii bola robená platená reklama na propagáciu nebankoviek. Mnohí ľudia naozaj naleteli aj práve vďaka tejto reklame, lebo, lebo dôverovali, dôverovali verejno-právnej televízii. Ja, ja chcem aj z tohto miesta spomenúť pána Šipoša, ktorý, nie Michala, predsedu klubu OĽANO, ale jeho menovca, ktorý roky, roky zastupuje väčšinu, väčšinu poškodených klientov nebankoviek a že naozaj svojou vytrvalosťou a neodbytnosťou to dotiahol, aby sa znova čiastočné odškodnenie týchto sporiteľov, tzv. sporiteľov a vkladateľov do týchto nebankoviek, aby boli čiastočne odškodnení. Viem o niektorých ľuďoch aj z môjho okolia, že aj si pekne prišli na svoje vkladmi do týchto nebankoviek, ale to boli skôr ľudia, ktorí vložili peniaze a začali napríklad výstavbu rodinného domu alebo zainvestovali peniaze do nejakej podnikateľskej činnosti, tak táto skupina ľudí aj zbohatla. Mňa hlavne mrzí, že synovia a potomkovia týchto zbohatlíkov, ktorí vytvorili nebankovky, si doteraz užívajú výhody, výhody z tohto podvodu na obrovskom množstve ľudí na Slovensku. A toto by, viem, že sa to už nevyrieši, ale tie by sa mohlo s tým niečo rob... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Ja sa budem snažiť byť stručný. Určite nevyužijem celých desať minút, ktoré sú určené na ústnu rozpravu. Časť už povedal predkladateľ.
V prvom rade si myslím, že napriek tomu, v akom, ako kvaltujeme, ako sa hovorí, ide naozaj potenciálne asi o 50-tisíc ľudí. A keď hovoríme o 50-tisíc ľuďoch, tak je to pomerne veľká skupina, ktorých sa to týka, a aspoň trošku by sme mali tomu venovať pozornosť.
Ja budem, ja budem argumentovať, alebo skôr tú rozpravu v krátkosti dám spôsobom, že sú ľudia, ktorí majú pochybnosti, či podporiť tento návrh zákona a dávajú si určité otázky. A ja by som si ich teraz v krátkosti rád položil teda s týmito ľuďmi, ktorí pochybujú, a dám vám na ne určité odpovede, že prečo sa oplatí zamyslieť nad, aj nad podporou tohto návrhu zákona.
Určite nemám za cieľ prehovárať tých, ktorí majú jasný názor, ktorí si povedia jednoznačne, že títo ľudia si za to môžu sami, mali byť obozretnejší, nemali do toho investovať a aj to je legitímny názor a takí ľudia sú a určite aj medzi poslancami a tento zákon nepodporia. Ale sú niektorí, ktorí majú pochybnosti. Ja teda položím pár otázok a poviem nejaké argumenty, teda ktoré by mohli tých ľudí doviesť k tomu, že nakoniec za to v prvom čítaní zahlasujú. V prvom rade tých ľudí bolo kedysi 300-tisíc a dnes ich je 50-tisíc. Prečo to tak je? Pretože mnohí ľudia tie svoje pohľadávky, takí, ktorí boli viac špekulanti, takí šikovníci, oni tie pohľadávky už postúpili niekomu inému. Tuná zostala v zásade len skupina ľudí, ktorí sa celý čas spoliehali na štát a spoliehali sa na to, že ich raz odškodní. Čiže tu máme už, teda nazvem to tých nešikovných, tých nechcem ako teraz to dehonestovať, tých jednoduchších, ale v takom dobrom zmysle, proste tých, ktorí celý čas čakali a verili tomu, že keď dal raz premiér sľub alebo, áno, premiér ho dal nakoniec, bývalý, takže sa splní. Čiže to je už nejaký výsek tej skupiny.
Druhá časť, nejde o odškodnenie celkové, ale ide o čiastočné odškodnenie a keď sa bavíme o peniazoch, tak aby ste mali troška predstavu, že aj z tých pyramídových hier sa tie zisky zdaňovali. Štát na tých ziskoch zarobil 240 miliónov. 240 miliónov eur. To bolo ešte na slovenské koruny, ale na prepočet je to 240 miliónov. Ďalších 8 miliónov zarobila RTVS-ka na reklamách z toho biznisu. Čiže máme a my navrhujeme to čiastočné odškodnenie vo výške 120 miliónov. Čiže polovica z tej sumy, ktorú štát na tom zarobil. Takže ten štát tie peniaze dostal, má ich, len ich dostal oveľa skorej a teraz by mal časť tým ľuďom dať na odškodnenie. Čiže to nie je také, že teraz ideme generovať niečo, čo ten štát nedostal. Štát na tom by výrazne zarobil. Dvakrát toľko koľko by mal odškodniť teraz. A je to až od roku 2025, čiže je tu aj nejaký čas, aby sa ten rozpočet spamätal, lebo na budúcoročný rozpočet sa bude zostavovať ťažko, tak sme to, tak to pán poslanec do 2025 roku.
Potom dobre vieme, že tu behali aj také fámy a asi to nebudú fámy a bude to pravda, že svojho času, si myslím, že aj Mečiar chválil tým, že má nejaký kľúč, nejaký proste elektronický, na ktorom sú nahraté mená ľudí, ktorí sú verejne známe osoby a na tom zbohatli, ale verím tomu, že to už nebudú tí ľudia, ktorí zostali z tejto skupiny alebo toto sú naozaj tí, ktorí alebo tí šikovnejší si to vybrali skôr, lebo dostali informáciu, že to padne celé, alebo to potom rýchlo niekomu postúpili. Takže my určite nejdeme odškodňovať týchto zbohatlíkov a ich synov.
Ďalšia vec je, že nastala taká zaujímavá situácia, lebo sa pýtate, však teda kde boli tie kontrolné orgány. No už Maťo Fecko povedal, pán poslanec, že v 1997 bol prijatý zákon, ktorý od 1998 roku vypol NBS-ku. Boli podané trestné oznámenia, orgány činné v trestnom konaní nekonali. Vytvorilo sa asi 3 ročné obdobie, kedy sa dalo na tom biznise zarábať bez toho, aby existoval akýkoľvek kontrolný orgán a ja osobne si myslím, že to bol zámer. Proste to bol zámer jednoducho nekonať, vypnúť kontrolný orgán, púšťať do toho RTVS alebo vtedy to bola Slovenská televízia, púšťať tie reklamy aj v Slovenskej televízii a dobre viete, že koľkí ľudia dnes sú náchylní najmä v tých menších mestách, obciach veriť Slovenskej televízii.
V deväťdesiatych rokoch, ja si dobre pamätám, hlavne v menších obciach, na dedinách, menších mestách, STV-éčka bola ako keby štátna televízia. Proste čo sa vysielalo v STV-ečke, to ľudia si mysleli, že to je ako keby štátny garantovaný zdroj informácií. Dokonca ja si pamätám ešte ľudí na dedinách, ktorí si mysleli, že keď moderátor hovorí z televízie, tak že ho vidí toho človeka, ktorý pozerá tú televíziu, dokonca ľudia ešte nemali vôbec znalosti o tom, ako televízia funguje. Čiže nerobme si teraz ilúzie, my sme v inom roku, my sme v 2023, ako to bolo v deväťdesiatych rokoch a začiatkom deväťdesiatych rokov, takto to proste fungovalo, tí ľudia tomu verili. Čiže to je ďalšia vec, že my to viažeme aj na to, že tuná ten štát na tom výrazne zarobil a zarábal aj cez televíziu.
A ešte posledná vec, ktorú poviem. Veľa ľudí si hovorí, však nech si to tí ľudia idú vysúdiť keď sú v práve. No veď tí ľudia to aj skúšali. Ale súdy povedali, že, žiaľ, tým že boli tie zmluvy uzatvárané podľa obchodného zákonníka, nie podľa občianskeho zákonníka, tak tí ľudia majú smolu. Keby tie zmluvy boli uzatvárané podľa občianskeho zákonníka, tak si to odškodné vysúdia. Ale tým, že obchodný zákonník predpokladá, že ten, kto to podpisuje, podpisuje, ako keby bol starostlivý hospodár alebo teda bol obozretný, teda v zmysle obchodného zákonníka a riadna starostlivosť a podobne, tak mal vedieť, čo podpisuje. Čo je jasné nám všetkým, podľa mňa, že v tých deväťdesiatych rokoch tí bežní ľudia nerozlišovali, že či podpisujú zmluvu podľa obchodného občianskeho zákonníka, proste chceli sa, samozrejme, dostať k peniazom, bolo to v reklame, že aké je to super, aké je to garantované všetko, tak nečítali ani tie poznámky pod čiarou, tie maličké písmenká, ktoré bývali častokrát v tých zmluvách a podpísali to a dnes majú smolu. Kebyže to, kebyže sa tie zmluvy robia riadne podľa občianskeho zákonníka, pretože to boli bežní ľudia, oni neboli podnikatelia, tak si to vysúdia na súde a my by sme nemuseli prijímať žiadny zákon.
Takže toľko k tomu pre tých, ktorí pochybujú, že či predsa len nestojí za to aspoň tých, ktorí už naozaj zostali a ktorí verili celý čas, že budú odškodnení, či to nestojí za to ich odškodniť. Samozrejme, nehovorím, že to je nejaké ideálne riešenie, že by to mal byť nejaký model pre všetky možné situácie, rozumiem aj tým, ktorí si povedia, že nie, že v žiadnom prípade, že takéto veci nebudeme podporovať, ale chcel som apelovať najmä na tých, ktorí pochybujú, ktorí vedia, veria v takú nejakú základnú spravodlivosť, v nejaký princíp, ktorý by sa mal dodržiavať, hlavne keď tu bol spáchaný podvod v podobe pyramídovej hry, keď tí ľudia jednoducho sú už len tí, ktorí zostali, ktorí nešpekulovali a chceme ich odškodniť len čiastočne a to v polovičnej sume z toho, čo štát na tom celom biznise zarobil.
Ďakujem pekne za slovo.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. No bez ohľadu na to, čo sa teda v tých rokoch stalo, kolegovci, ale uvedomujeme si, že presne takto vyzerá morálny hazard? A vôbec ako celé čo tu celé poobedie ide zákon za zákonom, ja neviem, volebné päťstovky, to sú dve miliardy, tu sa ani nepýtam, koľko to je, ďalšie zníženia, nech to akokoľvek proste by možno pomohlo, ale jednoducho že z čoho. Ja sa len pýtam, že z čoho to chceme celé zaplatiť? To ja neviem, ja mám pocit, že je Mikuláša alebo že spadol meteor s nekonečným množstvom peňazí. Fakt. Ako dneska si to pozrite, zákon čo zákon, to negatívny vplyv na verejné financie. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Martin, ty poznáš môj názor a ja by som sa možno ani neozýval v tejto chvíli, lebo napokon ctím si tvoju snahu pomôcť týmto ľuďom, určite aj čo povedal teraz pán poslanec Vetrák, má hlavu aj pätu a šikovne sa vždy aj dajú nájsť argumenty, ktoré podporia našu snahu, veď bolo by to divné, keby sme nehľadali podporné argumenty. A ja by som sa ani neozval, keby ma nestrašila jedna taká predstava, s ktorou bojujem aj v týchto dňoch, keď sa na mňa obracia pomerne množstvo ľudí, nie je to jeden ani dvaja, ktorí bojujú o život. Ak som sa správne dozvedel aj teraz z toho prípadu toho dievčaťa, ktoré dostalo ten liek za dva milióny a teraz je postavená jej rodina pred úlohu, že by mala vracať tie dva milióny, tak som si to všimol, že vlastne naša republika má 50 miliónov na to, aby použila lieky na výnimku. Lieky, ktoré zachraňujú život, ale ktoré u nás nie sú schválené. Nuž mi napadla teraz taká bizarná vec, ktorá určite neprejde, ale napriek tomu ju vyslovím, že hovorili ste o 120 miliónoch, ktoré je potrebné, je to obrovská suma, čo keby sme skúsili v nejakom zrýchlenom konaní rozšíriť tých 50 miliónov, ktoré sú už dnes v máji vyčerpané z celoročného pohľadu a pokúsili sa zachrániť nie jednému a nie iba niekoľkým málo ľuďom život tým, že životu zachraňujúce lieky, ktoré by mohli dostať a nemôžu kvôli tomu, že nie sú schválené a že sú tam tie výnimky, že by sme im ich mohli dať. Zdá sa mi, že keby som položil na misku váh tých, ktorí naleteli a chápem, že naletieť raz za čas naletíme každý, to je otázka len témy a nášho rozpoloženia a tí, ktorí potrebujú tie peniaze, keby sme to skúsili prihodiť na túto misku. Na misku liekov na výnimku, ktoré nedávame našim občanom a ktorí kvôli tomu reálne, ale naozaj reálne trpia a, žiaľbohu, aj zomierajú.
Ďakujem.