90. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
24.5.2023 o 18:02 hod.
Mgr.
Ondrej Dostál
Videokanál poslanca
Vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, myslím, že je zhoda naprieč politickým spektrom, že ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov by si zaslúžil nejakú úpravu. Otázka je, že či v tomto období, alebo to zase necháme na ďalšie volebné obdobie.
Tu by som pre historickú pamäť teda pripomenul, že minulý... minulé volebné obdobie to síce pripravovala nejaká komisia zložená zo zástupcov všetkých parlamentných strán, alebo teda klubov a vo výsledku to potom predložila skupina poslancom, myslím, že iba vtedajšej koalície a priniesla pomerne veľkú zmenu. Bola tam chyba, ktorá sa musela potom opravovať, tú opravu navrhol výbor. Aj tá bola zlá, musela sa potom opravovať oprava opravy, teda oprava opravy, tak, tak to potom výbor navrhol. A to dokonca vláda navrhla skrátené legislatívne konanie k návrhu výboru, takže až tak to zložité to bolo.
Ale teda z vecnej stránky, myslím si, že ten hlavný prínos, ktorý to môže mať mimo veci, ktoré súvisia s nejakými, s nejakou jasnosťou toho zákona alebo problémami z aplikačnej praxe, by bolo, ak by sa podarilo vyriešiť práve ten problém, o ktorom kriticky hovoril pán poslanec Susko vo svojom vystúpení, a teda to, že niekedy sa podania odmietajú nie preto, že by nebol dôvod rozhodnúť alebo konštatovať porušenie zákona, ale z nejakej solidarity poslancov, ktorí rozhodujú, rozhodujú nielen čisto len vecne a na základe posúdenia situácie a naplnenia porušenia zákona, ale aj s ohľadom na, na vzťahy ku svojim kolegom, o ktorých, o ktorých rozhodujú. A uznávam, že je to zložitá téma, že je to asi téma, ktorá by si vyžiadala, vyžadovala väčšieho... väčšiu diskusiu, jeden návrh, ktorý nie je nový, ktorý sa tu objavil už, myslím, že vo forme aj viacerých návrhoch zákonov v predchádzajúcom volebnom období, prináša skupina poslancov teda na čele s pánom Vetrákom.
A ale sú tam aj ďalšie otázky na toto, ak sa, ak bude návrh posunutý do druhého čítania tak verím, že bude priestor na, na diskusiu o tom, a, ale sú tam ďalšie veci, ktoré by si žiadali vyjasnenie, či už je to tá otázka, že kedy je verejný funkcionár verejným funkcionárom. Keďže máme tu síce nejaký výklad, výklad ústavného súdu, ale ten zákon je pre bežných prijímateľov v niektorých veciach nejasný. A poviem napríklad čl. 7 ods. 1, ktorý hovorí o podávaní tých každoročných oznámení funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov, hovorí o tom, že verejný funkcionár je povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu do 30. apríla každého kalendárneho roka podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie a tak ďalej, čo teda bežný čitateľ, ktorý si prečíta túto povinnosť, pochopí tak, že počas výkonu tej funkcie, ale máme tam ten čl. 3 ods. 1, kde sa hovorí, že na účely čl. 7 a iných, sa osoba, ktorá vykonáva verejnú funkciu, považuje za verejného funkcionára aj v období jedného roka odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie. Čiže keď niekto vykonával verejnú funkciu v roku 2022, tak má takú povinnosť aj v roku 2023, aj keď už, aj keď už tú verejnú funkciu, verejnú funkciu nevykonáva, čo teda pri mechanickom prečítaní tej povinnosti stanovenej v čl. 7 odsek 1 nemusí byť každému, každému jasné, a aj máme prípady, že verejný funkcionár skončí. Myslí si, že už sa to naňho, naňho nevzťahuje, a potom mu príde upozornenie, že zabudol podať oznámenie a dostane pokutu vo výške mesačného platu. Takže možnože aj niektoré formulácie v zákone by mohli byť jasnejšie, aby, aby boli zrozumiteľnejšie adresátom tejto právnej úpravy.
Ďalším z tých bodov, ktoré sa týka aj návrh novely, je otázka straty funkcie ako sankcie pri opakovanom porušení nejakej povinnosti stanovenej ústavným zákonom. Tak tu by som, teda predkladatelia navrhujú zjednodušiť to, teda aby sa rozhodovalo o tom iba vo výbore a nemuselo sa to potvrdzovať v pléne Národnej rady, lebo taký prípad sme tu teda, pokiaľ viem, ešte nemali, alebo pokiaľ moja pamäť siaha, tak ani v minulom volebnom období... (Reakcia z pléna.) Ale nerozhodovalo sa o tom v pléne? A... (Reakcia z pléna.) Hlasovalo sa? (Reakcia z pléna.) Dobre. No neodhlasovalo sa lebo, lebo to bola, to bola tiež, tiež to bola politická otázka, čiže podľa logiky toho návrhu by sa vtedy tretina poslancov mohla obrátiť na Ústavný súd.
No ale ja rozumiem tomu, prečo tam sa dostala táto sankcia, že strata verejnej funkcie, ako teda keď opakovane niekto, niekto poruší, že, aby si nerobili z toho verejní funkcionári dobrý deň, ale reálne, ak to niekomu hrozilo, tak to hrozilo za formálne porušenie zákona typu zmeškal lehotu, neuviedol tam niečo, čo tam mal uviesť, ale... nepochopil to, že to tam mal uviesť, nešlo o to, že, žeby chcel niečo zatajovať. Alebo sa mu obnovila živnosť, ktorú ma pozastavenú, ako to bol prípad vtedajšieho aj dnešného pána poslanca, poslanca Matoviča.
A to by som teda dal ako otázku, že či naozaj je dobrý nápad, že napríklad poslanec Národnej rady stratí svoj mandát, ktorý získal vo voľbách na základe toho, že, že výbor pre nezlučiteľnosť funkcií niečo, niečo konštatuje. To je teda veľmi vážny zásah do celého, povedal by som, ústavného systému, ak by, aby poslanci strácali mandát len na základe uznesenia výboru, ktorý by konštatoval porušenie funkcií, porušenie funkcií a tá logika je taká, že má prísnosť tejto sankcie donútiť verejných funkcionárov, aby brali vážne povinnosti, ktoré z toho ústavného zákona vyplývajú. Ale naozaj je to primerané za to, že niekto dvakrát si zabudne predĺžiť pozastavenie živnosti, aby, aby stratil mandát poslanca Národnej rady? Alebo niekto sa dvakrát oneskorí s podaním oznámenia verejného funkcionára o dva dni, že stratí napríklad mandát starostu obce, do ktorého zvolili, do ktorého, do funkcie, do ktorej ho zvolili občania?
A teda máme tu dva typy, dva typy funkcií. Jedna, jeden typ funkcie, kde sú, ktorí, je získaný na základe voľby, kde zase hovoríme, že na základe formálneho porušenia častokrát nemajúceho závažného, závažný charakter nejakého vážneho konfliktu záujmov, ale naozaj omeškania s plnením si nejakej povinnosti má zaniknúť mandát poslanca Národnej rady alebo, alebo starostu obce. To by som dal na zváženie, že či toto je primeraná funkcia.
A na druhej strane je tam množstvo funkcií, ktoré vznikajú nejakým iným štátnym orgánom, a tam, keď sa táto sankcia uplatní, tak na druhý deň taký verejný funkcionár môže byť znovu ustanovený do funkcie, nie je tam, nie je tam žiadna, žiadna, žiadny limit, ktorý by tomu bránil. A čo sa týka toho oneskoreného podávania priznaní, tak tam, súhlasím, má prísť upozornenie, až, až keď napriek upozorneniu nie je, nie je to oznámenie podané, tak, tak má nasledovať, nasledovať sankcia, lebo účelom tejto sankcie nie je to, aby sme vyberali pokuty, ale aby, aby si verejní funkcionári plnili, plnili svoje povinnosti, a, samozrejme, že v tom zákone, a z tohto hľadiska opäť súhlasím s predrečníkom pánom poslancom Suskom, že by bolo dobré, keby bol na to väčší priestor, alebo tá téma si zaslúži väčšiu diskusiu.
V tomto volebnom období sme napríklad opakovane narážali na otázku reklamy, toho, čo sa má alebo nemá považovať za reklamu, lebo ten zákon je z roku 2004, keď Facebook a sociálne siete neexistovali, a teda bolo oveľa jasnejšie ako dnes, čo je a čo nie je reklama, lebo dnes niektoré aktivity povedzme aj poslancov Národnej rady na Facebooku sa dajú pod istým uhlom pohľadu považovať, považovať za reklamu, na druhej strane nespĺňa to to, čo povedzme zákon o reklame vyžaduje od, od reklamy, a bolo by dobré v tom urobiť poriadok. Ja nevravím, že mám presný návod, čo by sa za reklamu považovať malo a čo nie, ale ak chceme brániť nejakému konaniu a pod hrozbou sankcie ho zakazovať, tak by malo byť aj v ústavnom zákone úplne jasne napísané, aby to bolo jasné aj adresátom tej právnej úpravy, čo môžu a čo nemôžu, obávam sa, že dnes to tak nie je.
Ďakujem.
Rozpracované
Vystúpenia
17:46
Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Susko.
Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Susko.
Ďakujem.
Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Susko.
Rozpracované
17:48
Vystúpenie v rozprave 17:48
Boris SuskoV minulosti, pokiaľ sa tento zákon otváral, pokiaľ sa pamätám, ja som teda nebol v parlamente, myslím, vtedy, ale prišlo, bola nejaká komisia, ktorá bola pod gesciou predsedu a podpredsedu Národnej rady, a kde boli zastúpení aj koaliční, aj opoziční poslanci, a došlo k nejakej zhode, ak teda mám dobré informácie, alebo minimálne čiastočnej zhode na tom, ako ten, tá novela ústavného zákona bude vyzerať a takýmto spôsobom sa potom aj prijala. Dnes tu máme návrh pána poslanca Vetráka, samostatnú... samostatný návrh jeho, resp. teda zopár poslancov zo strany OĽANO, kde neprebehla žiadna takáto všeobecná diskusia naprieč politickými stranami na... aby sme došli k nejakej zhode. Čiže považujem to za, za nie dobrý krok, ešte raz opakujem, v tomto období tesne pred voľbami a takto bez všeobecnej diskusie takýto, takýto, takúto novelizáciu ústavného zákona prijímať. Čiže to možno všeobecne, všeobecne na úvod.
Pokiaľ ide o jednotlivé tie ustanovenia, ktoré sa navrhujú v tomto, v tomto návrhu zákona, treba povedať, že sú to len vybrané štyri alebo päť vecí, ktoré, ktoré tento návrh zákona rieši, ktoré vyplynuli možno z aplikačnej praxe. Tých aplikačných problémov je s týmto zákonom ďaleko, ďaleko viac. Na druhej strane však máme tu už veľmi intenzívnu aplikačnú prax Ústavného súdu, ktorá so svojimi rozhodnutiami a nálezmi, resp. stanoviskami nejakým spôsobom formuje tú aplikačnú prax, ako sa má v tomto... pri aplikácii tohto ústavného zákona postupovať. A to aj sám pán predkladateľ povedal hneď v tom prvom bode, kedy bolo sporné, že či sa má považovať verejný funkcionár podľa čl. 7 a 8 ústavného zákona za verejného funkcionára ešte rok po skončení funkcie, že či to má byť teda hmotnoprávna lehota, alebo to má byť procesná lehota, ako na to nazerá Ústavný súd. Mali sme už dokonca protichodné rozhodnutia Ústavného súdu, ktoré nakoniec zjednocujúcim stanoviskom Ústavný súd zjednotil tak, ako to povedal pán predkladateľ v svojej rozprave. Čiže máme tu už návod rozhodnutiami Ústavného súdu, ako máme v týchto sporných otázkach postupovať, a tá, tá prax sa formuje ďalej ďalšími rozhodnutiami Ústavného... Ústavného súdu. Čiže nepovažujem to za nevyhnutné, aby sme v tomto čase narýchlo menili, menili tento, tento ústavný zákon teraz. Podľa mňa, v ďalšom volebnom období na to bude čas, kto bude mať v parlamente záujem a bude mať priestor na nejakú širokú diskusiu, tak sa tomu, samozrejme, môže, môže venovať.
Pokiaľ ide o tie ďalšie veci, ktoré spomínal pán navrhovateľ, tak pokiaľ ide o osobitné zákony, ktoré by mali byť posudzované z hľadiska aj ústavného zákona, musím povedať, že podľa čl. 5 ústavného zákona či už výbor Národnej rady, alebo komisie na obciach to už môžu robiť aj teraz. Majú kompetenciu rozhodovať podľa ústavného zákona, resp. ústavy a iných zákonov. Čiže už aj dnes môžu posudzovať iné zákony. Samozrejme, sporná je tu ale úplne iná vec. Sporná je tu tá vec, že ak osobitný zákon upravuje inú sankciu, ako upravuje ústavný zákon, tak konajúci orgán na základe ústavného zákona, je tu, by som povedal, nevyjasnená vec, či má postupovať a ukladať sankcie v zmysle ústavného zákona, alebo má, majú sa ukladať sankcie podľa osobitných právnych predpisov, ktoré ale v tom prípade vo väčšine prípadov, ak nie vo všetkých, majú v kompetencii úplne iné, iné orgány. Čiže toto, toto sú aplikačné problémy, ktoré ale tento návrh, návrh nerieši.
Pokiaľ ide o užívanie nehnuteľností, čo spomínal pán poslanec Vetrák, to je vec názoru. Môže sa to vykladať tak, ako to vyložil on, môže sa to vykladať aj tak, že tá hodnota užívania nehnuteľnosti, ako je nastavená v existujúcom a platnom právnom stave sa má vzťahovať a kontrolovať vo vzťahu k príjmom verejného funkcionára, nie k samotnej hodnote nehnuteľnosti, lebo hodnota nehnuteľnosti nič nehovorí, koľko za to platí, za to užívanie. A tá, preto je to podľa môjho názoru dnes upravené na hodnotu užívania nehnuteľnosti, a nie hodnotu nehnuteľnosti ako takej, aby sa to dalo skontrolovať a malo to koreláciu s príjmami verejného funkcionára. Čiže to je vec názoru, ako sa, ako sa na to pozrieme a podľa čoho by sa to malo posudzovať.
S tými neskoro podanými oznámeniami, tam si myslím, že máme, máme absolútnu zhodu. To je naozaj potrebné, potrebné upraviť a možno nastaviť lehotu nejakú dodatočnú na plnenie nie automaticky, keď niekto o jeden deň podá neskoro oznámenie, aby automaticky dostal pokutu. To si myslím, že, že je na tom všeobecná zhoda.
No a pokiaľ ide o ten, o ten posledný bod, ktorý, ktorý je predmetom tejto novelizácie a je vlastne hlavným bodom celej tejto novelizácie, a to je zaviesť mechanizmus, ktorý by umožňoval jednej tretine členov či už výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, alebo komisií na obciach podávať, podávať odvolanie na Ústavný súd vo veci zastavená... zastavenia konania, tak tu musím povedať z môjho pohľadu, že ide o veľmi nešťastné riešenie, a podľa mňa, podľa mňa o absurdné riešenie, keď treba si uvedomiť, že tu konajúci orgán, či už ide o výbor pre nezlučiteľnosť funkcií, alebo príslušnú komisiu, rozhoduje ako správny orgán. Rozhoduje ako správny orgán, rozhoduje hlasovaním a nejakým spôsobom rozhodne, či už môže uložiť pokutu, alebo môže zastaviť konanie, alebo neuložiť pokutu, teda rozhoduje sa o uložení pokuty a orgán pokutu neuloží v tom prípade sa takéto neuloženie pokuty má dôsledok zastavenia konania. Považujem za absurdné, aby správny orgán, ktorý sám svojím rozhodnutím a hlasovaním vydal nejaké rozhodnutie alebo vydal, alebo teda prijal uznesenie, na základe ktorého potom sa vypracuje rozhodnutie a doručuje ho verejnému funkcionárovi, aby sám voči sebe podával odvolanie.
To považujem za určitý absurdný mechanizmus a ešte navyše k tomu a to, myslím, povedal aj, aj pán poslanec Vetrák a ja to len zdôrazním, že sa môže stať situácia, že Ústavný súd rozhodne, vec zruší a vráti naspäť príslušnému teda orgánu konať. A keďže poslanci nemôžu byť nejakým spôsobom stíhaní za svoje hlasovanie, tak môžu rozhodnúť úplne rovnako aj po rozhodnutí Ústavného súdu. A toto sa môže opakovať, opakovať donekonečna. Čiže nevidím tu v takomto riešení nejaký, nejaký zmysel, a skôr naopak, považujem to za absurdné, aby sám správny orgán si voči vlastným rozhodnutiam podával, podával odvolania. Iná situácia je, keď podá odvolanie verejný funkcionár, lebo verejný funkcionár môže podať odvolanie vtedy, ak mu bola uložená pokuta. Ak mu bola uložená pokuta, tak, samozrejme, on keď sa domnieva, že neporušil ústavný zákon, na základe ktorého mu bola uložená pokuta, tak sa môže odvolať na Ústavný súd a Ústavný súd môže buď sa stotožniť s názorom výboru, alebo, alebo teda vec zruší a vráti výboru vec na nové konanie s tým, že ale teda verejný funkcionár má odklad plnenia tejto povinnosti, čiže jemu tá pokuta v zásade nie je uložená, kým nebolo právoplatné rozhodnutie výboru, to znamená, pokiaľ sa už neodvolá na Ústavný súd alebo pokiaľ Ústavný súd takéto rozhodnutie výboru potvrdí.
Čiže tam je to vždy v prospech toho verejného funkcionára, ale keď výbor alebo, alebo komisia zastaví, zastaví konanie, tak takýto mechanizmus by sa, by sa opakoval a by sa mohol opakovať donekonečna a bolo by to na ujmu toho verejného funkcionára, ktorý by stále bol v pozícii toho, že sa má brániť voči niečomu, čo už raz bolo, bolo zastavené. Čiže považujem, považujem to za, za nešťastný návrh a myslím si, že, že táto vec by sa mala, mala riešiť úplne inak.
No ale ako som povedal v úvode myslím si, že vôbec nie je teraz priestor a čas na to, aby sme sa vôbec s novelizáciou tak závažného zákona v tomto rozpoložení ústavného systému, v akom sme dnes, a v ústavnej kríze, aby sme to vôbec riešili.
Čiže toľko veľmi v stručnosti z mojej strany, ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave
24.5.2023 o 17:48 hod.
JUDr. PhD.
Boris Susko
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, vážený pán navrhovateľ, ako súhlasím s tým, že čo povedal pán navrhovateľ, že je viacero aplikačných problémov pri aplikácii tohto ústavného zákona v praxi, avšak nemyslím si, že v súčasnosti, keď je rozpadnutá vládna koalícia, keď sme na konci volebného obdobia a tesne pred voľbami a keď tu máme kvázi úradnícku vládu, že je ten správny čas, aby sme sa snažili prijímať tak zásadné novely, ako je novela tohto zákona. Je to teda nie obyčajný zákon, ale je to ústavný zákon, čiže je alebo mal by byť predpoklad na jeho prijatie, aby naozaj bola široká zhoda naprieč celým politickým spektrom na tom, ako tento zákona bude vyzerať, pretože sa týka všetkých verejných funkcionárov a od roku 2020 nám stúpol ich počet z približne 580 na okolo 1 800 až 2 000. Ono to cirkuluje podľa toho, aké, aké úrady vznikajú, zanikajú, funkcie vznikajú, zanikajú, niektorí sa prekrývajú a tak ďalej. Čiže je obrovský počet verejných funkcionárov len, to hovorím ten počet, len v pôsobnosti Výboru pre nezlučiteľnosť funkcií Národnej rady Slovenskej republiky a množstvo ďalších verejných funkcionárov, ktorí sú v pôsobnosti jednotlivých obcí, resp. jednotlivých príslušných komisií na obciach. Čiže týka sa to obrovského množstva ľudí a preto si myslím, že práve v tomto období, tesne pred voľbami, pred poslednou schôdzou, narýchlo, bez akejkoľvek širšej diskusie meniť ústavný zákon o ochrane verejného záujmu, ktorý sa dotýka takéhoto množstva ľudí bez širokej zhody naprieč všetkými politickými stranami, a tak koaličnými, ako aj opozičnými, že by sme nemali robiť a že to je, to je problém.
V minulosti, pokiaľ sa tento zákon otváral, pokiaľ sa pamätám, ja som teda nebol v parlamente, myslím, vtedy, ale prišlo, bola nejaká komisia, ktorá bola pod gesciou predsedu a podpredsedu Národnej rady, a kde boli zastúpení aj koaliční, aj opoziční poslanci, a došlo k nejakej zhode, ak teda mám dobré informácie, alebo minimálne čiastočnej zhode na tom, ako ten, tá novela ústavného zákona bude vyzerať a takýmto spôsobom sa potom aj prijala. Dnes tu máme návrh pána poslanca Vetráka, samostatnú... samostatný návrh jeho, resp. teda zopár poslancov zo strany OĽANO, kde neprebehla žiadna takáto všeobecná diskusia naprieč politickými stranami na... aby sme došli k nejakej zhode. Čiže považujem to za, za nie dobrý krok, ešte raz opakujem, v tomto období tesne pred voľbami a takto bez všeobecnej diskusie takýto, takýto, takúto novelizáciu ústavného zákona prijímať. Čiže to možno všeobecne, všeobecne na úvod.
Pokiaľ ide o jednotlivé tie ustanovenia, ktoré sa navrhujú v tomto, v tomto návrhu zákona, treba povedať, že sú to len vybrané štyri alebo päť vecí, ktoré, ktoré tento návrh zákona rieši, ktoré vyplynuli možno z aplikačnej praxe. Tých aplikačných problémov je s týmto zákonom ďaleko, ďaleko viac. Na druhej strane však máme tu už veľmi intenzívnu aplikačnú prax Ústavného súdu, ktorá so svojimi rozhodnutiami a nálezmi, resp. stanoviskami nejakým spôsobom formuje tú aplikačnú prax, ako sa má v tomto... pri aplikácii tohto ústavného zákona postupovať. A to aj sám pán predkladateľ povedal hneď v tom prvom bode, kedy bolo sporné, že či sa má považovať verejný funkcionár podľa čl. 7 a 8 ústavného zákona za verejného funkcionára ešte rok po skončení funkcie, že či to má byť teda hmotnoprávna lehota, alebo to má byť procesná lehota, ako na to nazerá Ústavný súd. Mali sme už dokonca protichodné rozhodnutia Ústavného súdu, ktoré nakoniec zjednocujúcim stanoviskom Ústavný súd zjednotil tak, ako to povedal pán predkladateľ v svojej rozprave. Čiže máme tu už návod rozhodnutiami Ústavného súdu, ako máme v týchto sporných otázkach postupovať, a tá, tá prax sa formuje ďalej ďalšími rozhodnutiami Ústavného... Ústavného súdu. Čiže nepovažujem to za nevyhnutné, aby sme v tomto čase narýchlo menili, menili tento, tento ústavný zákon teraz. Podľa mňa, v ďalšom volebnom období na to bude čas, kto bude mať v parlamente záujem a bude mať priestor na nejakú širokú diskusiu, tak sa tomu, samozrejme, môže, môže venovať.
Pokiaľ ide o tie ďalšie veci, ktoré spomínal pán navrhovateľ, tak pokiaľ ide o osobitné zákony, ktoré by mali byť posudzované z hľadiska aj ústavného zákona, musím povedať, že podľa čl. 5 ústavného zákona či už výbor Národnej rady, alebo komisie na obciach to už môžu robiť aj teraz. Majú kompetenciu rozhodovať podľa ústavného zákona, resp. ústavy a iných zákonov. Čiže už aj dnes môžu posudzovať iné zákony. Samozrejme, sporná je tu ale úplne iná vec. Sporná je tu tá vec, že ak osobitný zákon upravuje inú sankciu, ako upravuje ústavný zákon, tak konajúci orgán na základe ústavného zákona, je tu, by som povedal, nevyjasnená vec, či má postupovať a ukladať sankcie v zmysle ústavného zákona, alebo má, majú sa ukladať sankcie podľa osobitných právnych predpisov, ktoré ale v tom prípade vo väčšine prípadov, ak nie vo všetkých, majú v kompetencii úplne iné, iné orgány. Čiže toto, toto sú aplikačné problémy, ktoré ale tento návrh, návrh nerieši.
Pokiaľ ide o užívanie nehnuteľností, čo spomínal pán poslanec Vetrák, to je vec názoru. Môže sa to vykladať tak, ako to vyložil on, môže sa to vykladať aj tak, že tá hodnota užívania nehnuteľnosti, ako je nastavená v existujúcom a platnom právnom stave sa má vzťahovať a kontrolovať vo vzťahu k príjmom verejného funkcionára, nie k samotnej hodnote nehnuteľnosti, lebo hodnota nehnuteľnosti nič nehovorí, koľko za to platí, za to užívanie. A tá, preto je to podľa môjho názoru dnes upravené na hodnotu užívania nehnuteľnosti, a nie hodnotu nehnuteľnosti ako takej, aby sa to dalo skontrolovať a malo to koreláciu s príjmami verejného funkcionára. Čiže to je vec názoru, ako sa, ako sa na to pozrieme a podľa čoho by sa to malo posudzovať.
S tými neskoro podanými oznámeniami, tam si myslím, že máme, máme absolútnu zhodu. To je naozaj potrebné, potrebné upraviť a možno nastaviť lehotu nejakú dodatočnú na plnenie nie automaticky, keď niekto o jeden deň podá neskoro oznámenie, aby automaticky dostal pokutu. To si myslím, že, že je na tom všeobecná zhoda.
No a pokiaľ ide o ten, o ten posledný bod, ktorý, ktorý je predmetom tejto novelizácie a je vlastne hlavným bodom celej tejto novelizácie, a to je zaviesť mechanizmus, ktorý by umožňoval jednej tretine členov či už výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, alebo komisií na obciach podávať, podávať odvolanie na Ústavný súd vo veci zastavená... zastavenia konania, tak tu musím povedať z môjho pohľadu, že ide o veľmi nešťastné riešenie, a podľa mňa, podľa mňa o absurdné riešenie, keď treba si uvedomiť, že tu konajúci orgán, či už ide o výbor pre nezlučiteľnosť funkcií, alebo príslušnú komisiu, rozhoduje ako správny orgán. Rozhoduje ako správny orgán, rozhoduje hlasovaním a nejakým spôsobom rozhodne, či už môže uložiť pokutu, alebo môže zastaviť konanie, alebo neuložiť pokutu, teda rozhoduje sa o uložení pokuty a orgán pokutu neuloží v tom prípade sa takéto neuloženie pokuty má dôsledok zastavenia konania. Považujem za absurdné, aby správny orgán, ktorý sám svojím rozhodnutím a hlasovaním vydal nejaké rozhodnutie alebo vydal, alebo teda prijal uznesenie, na základe ktorého potom sa vypracuje rozhodnutie a doručuje ho verejnému funkcionárovi, aby sám voči sebe podával odvolanie.
To považujem za určitý absurdný mechanizmus a ešte navyše k tomu a to, myslím, povedal aj, aj pán poslanec Vetrák a ja to len zdôrazním, že sa môže stať situácia, že Ústavný súd rozhodne, vec zruší a vráti naspäť príslušnému teda orgánu konať. A keďže poslanci nemôžu byť nejakým spôsobom stíhaní za svoje hlasovanie, tak môžu rozhodnúť úplne rovnako aj po rozhodnutí Ústavného súdu. A toto sa môže opakovať, opakovať donekonečna. Čiže nevidím tu v takomto riešení nejaký, nejaký zmysel, a skôr naopak, považujem to za absurdné, aby sám správny orgán si voči vlastným rozhodnutiam podával, podával odvolania. Iná situácia je, keď podá odvolanie verejný funkcionár, lebo verejný funkcionár môže podať odvolanie vtedy, ak mu bola uložená pokuta. Ak mu bola uložená pokuta, tak, samozrejme, on keď sa domnieva, že neporušil ústavný zákon, na základe ktorého mu bola uložená pokuta, tak sa môže odvolať na Ústavný súd a Ústavný súd môže buď sa stotožniť s názorom výboru, alebo, alebo teda vec zruší a vráti výboru vec na nové konanie s tým, že ale teda verejný funkcionár má odklad plnenia tejto povinnosti, čiže jemu tá pokuta v zásade nie je uložená, kým nebolo právoplatné rozhodnutie výboru, to znamená, pokiaľ sa už neodvolá na Ústavný súd alebo pokiaľ Ústavný súd takéto rozhodnutie výboru potvrdí.
Čiže tam je to vždy v prospech toho verejného funkcionára, ale keď výbor alebo, alebo komisia zastaví, zastaví konanie, tak takýto mechanizmus by sa, by sa opakoval a by sa mohol opakovať donekonečna a bolo by to na ujmu toho verejného funkcionára, ktorý by stále bol v pozícii toho, že sa má brániť voči niečomu, čo už raz bolo, bolo zastavené. Čiže považujem, považujem to za, za nešťastný návrh a myslím si, že, že táto vec by sa mala, mala riešiť úplne inak.
No ale ako som povedal v úvode myslím si, že vôbec nie je teraz priestor a čas na to, aby sme sa vôbec s novelizáciou tak závažného zákona v tomto rozpoložení ústavného systému, v akom sme dnes, a v ústavnej kríze, aby sme to vôbec riešili.
Čiže toľko veľmi v stručnosti z mojej strany, ďakujem pekne.
Rozpracované
17:55
Reagovať bude pán poslanec Dostál s faktickou poznámkou.
Reagovať bude pán poslanec Dostál s faktickou poznámkou.
Ďakujem.
Reagovať bude pán poslanec Dostál s faktickou poznámkou.
Rozpracované
17:59
Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:59
Ondrej DostálTuto, si myslím, že sme trochu v inej situácii, lebo tam sa nastavujú vzťahy v rámci samosprávy, v rámci tisícov subjektov,...
Tuto, si myslím, že sme trochu v inej situácii, lebo tam sa nastavujú vzťahy v rámci samosprávy, v rámci tisícov subjektov, zastupiteľstiev, starostov. Tuto síce sa to dotkne tisícov funkcionárov, ale, ale v zásade, v zásade ide o nastavenie pravidiel ochrany verejného záujmu, a teda nemá šancu to byť schválené, ak sa nato nenájde ústavná väčšina. Čiže keď na to nebude ústavná väčšina, tak z toho nič nebude, a ak by sa našla na to ústavná väčšina teraz, tak je predpoklad, že to bude mať aj nejakú stabilitu. K vecnej stránke vášho vystúpenia, no áno, to zametanie káuz pod koberec, zjednodušene povedané, je problém, otázka je potom, ako to urobiť, lebo, lebo tie riziká si evidentne uvedomuje aj pán predkladateľ, ten mechanizmus odvolania sa jednej tretiny členov toho orgánu, ktorý o tom rozhodol, na Ústavný súd je jedno z možných riešení, má, má nedostatky, môže to skončiť pingpongom, môžu tam byť aj ďalšie problémy typu, že kým rozhodnutie o... alebo konštatovanie o porušení zákona o udelení pokuty sa odôvodňuje, zastavenie konania sa neodôvodňuje a niekedy zastavenie je iba výsledkom hlasovania poslancov, že teda navrhne sa udeliť pokutu a nenájde sa väčšina, tak sa zastaví, zastaví konanie tak potom je aj otázka, že aké by malo charakter takéto odvolanie, že v čom by sa.... to možno vysvetlí pán predkladateľ.
Ale otázka je potom, že či vieme nájsť nejaký iný mechanizmus, ako zabrániť zametaniu káuz... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
24.5.2023 o 17:59 hod.
Mgr.
Ondrej Dostál
Videokanál poslanca
Pán poslanec Susko, povedali ste vaše výčitky voči, voči tomuto návrhu zákona. Pokiaľ ide o tú procesnú stránku a formálnu stránku, tak sú podobné, ako som ja v diskusii o dva body dozadu k novele zákona o obecnom zriadení hovoril, že už sme na konci volebného obdobia, a tak závažné zmeny by sa nemali prijímať.
Tuto, si myslím, že sme trochu v inej situácii, lebo tam sa nastavujú vzťahy v rámci samosprávy, v rámci tisícov subjektov, zastupiteľstiev, starostov. Tuto síce sa to dotkne tisícov funkcionárov, ale, ale v zásade, v zásade ide o nastavenie pravidiel ochrany verejného záujmu, a teda nemá šancu to byť schválené, ak sa nato nenájde ústavná väčšina. Čiže keď na to nebude ústavná väčšina, tak z toho nič nebude, a ak by sa našla na to ústavná väčšina teraz, tak je predpoklad, že to bude mať aj nejakú stabilitu. K vecnej stránke vášho vystúpenia, no áno, to zametanie káuz pod koberec, zjednodušene povedané, je problém, otázka je potom, ako to urobiť, lebo, lebo tie riziká si evidentne uvedomuje aj pán predkladateľ, ten mechanizmus odvolania sa jednej tretiny členov toho orgánu, ktorý o tom rozhodol, na Ústavný súd je jedno z možných riešení, má, má nedostatky, môže to skončiť pingpongom, môžu tam byť aj ďalšie problémy typu, že kým rozhodnutie o... alebo konštatovanie o porušení zákona o udelení pokuty sa odôvodňuje, zastavenie konania sa neodôvodňuje a niekedy zastavenie je iba výsledkom hlasovania poslancov, že teda navrhne sa udeliť pokutu a nenájde sa väčšina, tak sa zastaví, zastaví konanie tak potom je aj otázka, že aké by malo charakter takéto odvolanie, že v čom by sa.... to možno vysvetlí pán predkladateľ.
Ale otázka je potom, že či vieme nájsť nejaký iný mechanizmus, ako zabrániť zametaniu káuz... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
17:59
Vstup predsedajúceho 17:59
Peter PčolinskýPán poslanec Dostál, nech sa páči. (Krátka pauza.)
Chcem len...
Pán poslanec Dostál, nech sa páči. (Krátka pauza.)
Chcem len upozorniť, že ďalší bod je Trestný poriadok Igora Matoviča, čiže pôjde Milan Vetrák.
Vstup predsedajúceho
24.5.2023 o 17:59 hod.
Mgr.
Peter Pčolinský
Videokanál poslanca
Ďakujem. Kolegovia, kde sme teraz? (Reakcie z pléna.) Skončila písomná? (Reakcie z pléna.) O. K. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do ústnej rozpravy. Pán kolega Susko, nechcete sa prihlásiť do ústnej? Nechcete, ešte raz? Určite? Nikto viac? (Reakcie z pléna.) Marek Šefčík, do ústnej nechceš? (Reakcie z pléna.) Dobre. Končím možnosť prihlásenia sa do ústnej rozpravy.
Pán poslanec Dostál, nech sa páči. (Krátka pauza.)
Chcem len upozorniť, že ďalší bod je Trestný poriadok Igora Matoviča, čiže pôjde Milan Vetrák.
Rozpracované
18:02
Vystúpenie v rozprave 18:02
Ondrej DostálTu by som pre historickú pamäť teda pripomenul, že minulý... minulé volebné obdobie to síce pripravovala nejaká komisia zložená zo zástupcov...
Tu by som pre historickú pamäť teda pripomenul, že minulý... minulé volebné obdobie to síce pripravovala nejaká komisia zložená zo zástupcov všetkých parlamentných strán, alebo teda klubov a vo výsledku to potom predložila skupina poslancom, myslím, že iba vtedajšej koalície a priniesla pomerne veľkú zmenu. Bola tam chyba, ktorá sa musela potom opravovať, tú opravu navrhol výbor. Aj tá bola zlá, musela sa potom opravovať oprava opravy, teda oprava opravy, tak, tak to potom výbor navrhol. A to dokonca vláda navrhla skrátené legislatívne konanie k návrhu výboru, takže až tak to zložité to bolo.
Ale teda z vecnej stránky, myslím si, že ten hlavný prínos, ktorý to môže mať mimo veci, ktoré súvisia s nejakými, s nejakou jasnosťou toho zákona alebo problémami z aplikačnej praxe, by bolo, ak by sa podarilo vyriešiť práve ten problém, o ktorom kriticky hovoril pán poslanec Susko vo svojom vystúpení, a teda to, že niekedy sa podania odmietajú nie preto, že by nebol dôvod rozhodnúť alebo konštatovať porušenie zákona, ale z nejakej solidarity poslancov, ktorí rozhodujú, rozhodujú nielen čisto len vecne a na základe posúdenia situácie a naplnenia porušenia zákona, ale aj s ohľadom na, na vzťahy ku svojim kolegom, o ktorých, o ktorých rozhodujú. A uznávam, že je to zložitá téma, že je to asi téma, ktorá by si vyžiadala, vyžadovala väčšieho... väčšiu diskusiu, jeden návrh, ktorý nie je nový, ktorý sa tu objavil už, myslím, že vo forme aj viacerých návrhoch zákonov v predchádzajúcom volebnom období, prináša skupina poslancov teda na čele s pánom Vetrákom.
A ale sú tam aj ďalšie otázky na toto, ak sa, ak bude návrh posunutý do druhého čítania tak verím, že bude priestor na, na diskusiu o tom, a, ale sú tam ďalšie veci, ktoré by si žiadali vyjasnenie, či už je to tá otázka, že kedy je verejný funkcionár verejným funkcionárom. Keďže máme tu síce nejaký výklad, výklad ústavného súdu, ale ten zákon je pre bežných prijímateľov v niektorých veciach nejasný. A poviem napríklad čl. 7 ods. 1, ktorý hovorí o podávaní tých každoročných oznámení funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov, hovorí o tom, že verejný funkcionár je povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu do 30. apríla každého kalendárneho roka podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie a tak ďalej, čo teda bežný čitateľ, ktorý si prečíta túto povinnosť, pochopí tak, že počas výkonu tej funkcie, ale máme tam ten čl. 3 ods. 1, kde sa hovorí, že na účely čl. 7 a iných, sa osoba, ktorá vykonáva verejnú funkciu, považuje za verejného funkcionára aj v období jedného roka odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie. Čiže keď niekto vykonával verejnú funkciu v roku 2022, tak má takú povinnosť aj v roku 2023, aj keď už, aj keď už tú verejnú funkciu, verejnú funkciu nevykonáva, čo teda pri mechanickom prečítaní tej povinnosti stanovenej v čl. 7 odsek 1 nemusí byť každému, každému jasné, a aj máme prípady, že verejný funkcionár skončí. Myslí si, že už sa to naňho, naňho nevzťahuje, a potom mu príde upozornenie, že zabudol podať oznámenie a dostane pokutu vo výške mesačného platu. Takže možnože aj niektoré formulácie v zákone by mohli byť jasnejšie, aby, aby boli zrozumiteľnejšie adresátom tejto právnej úpravy.
Ďalším z tých bodov, ktoré sa týka aj návrh novely, je otázka straty funkcie ako sankcie pri opakovanom porušení nejakej povinnosti stanovenej ústavným zákonom. Tak tu by som, teda predkladatelia navrhujú zjednodušiť to, teda aby sa rozhodovalo o tom iba vo výbore a nemuselo sa to potvrdzovať v pléne Národnej rady, lebo taký prípad sme tu teda, pokiaľ viem, ešte nemali, alebo pokiaľ moja pamäť siaha, tak ani v minulom volebnom období... (Reakcia z pléna.) Ale nerozhodovalo sa o tom v pléne? A... (Reakcia z pléna.) Hlasovalo sa? (Reakcia z pléna.) Dobre. No neodhlasovalo sa lebo, lebo to bola, to bola tiež, tiež to bola politická otázka, čiže podľa logiky toho návrhu by sa vtedy tretina poslancov mohla obrátiť na Ústavný súd.
No ale ja rozumiem tomu, prečo tam sa dostala táto sankcia, že strata verejnej funkcie, ako teda keď opakovane niekto, niekto poruší, že, aby si nerobili z toho verejní funkcionári dobrý deň, ale reálne, ak to niekomu hrozilo, tak to hrozilo za formálne porušenie zákona typu zmeškal lehotu, neuviedol tam niečo, čo tam mal uviesť, ale... nepochopil to, že to tam mal uviesť, nešlo o to, že, žeby chcel niečo zatajovať. Alebo sa mu obnovila živnosť, ktorú ma pozastavenú, ako to bol prípad vtedajšieho aj dnešného pána poslanca, poslanca Matoviča.
A to by som teda dal ako otázku, že či naozaj je dobrý nápad, že napríklad poslanec Národnej rady stratí svoj mandát, ktorý získal vo voľbách na základe toho, že, že výbor pre nezlučiteľnosť funkcií niečo, niečo konštatuje. To je teda veľmi vážny zásah do celého, povedal by som, ústavného systému, ak by, aby poslanci strácali mandát len na základe uznesenia výboru, ktorý by konštatoval porušenie funkcií, porušenie funkcií a tá logika je taká, že má prísnosť tejto sankcie donútiť verejných funkcionárov, aby brali vážne povinnosti, ktoré z toho ústavného zákona vyplývajú. Ale naozaj je to primerané za to, že niekto dvakrát si zabudne predĺžiť pozastavenie živnosti, aby, aby stratil mandát poslanca Národnej rady? Alebo niekto sa dvakrát oneskorí s podaním oznámenia verejného funkcionára o dva dni, že stratí napríklad mandát starostu obce, do ktorého zvolili, do ktorého, do funkcie, do ktorej ho zvolili občania?
A teda máme tu dva typy, dva typy funkcií. Jedna, jeden typ funkcie, kde sú, ktorí, je získaný na základe voľby, kde zase hovoríme, že na základe formálneho porušenia častokrát nemajúceho závažného, závažný charakter nejakého vážneho konfliktu záujmov, ale naozaj omeškania s plnením si nejakej povinnosti má zaniknúť mandát poslanca Národnej rady alebo, alebo starostu obce. To by som dal na zváženie, že či toto je primeraná funkcia.
A na druhej strane je tam množstvo funkcií, ktoré vznikajú nejakým iným štátnym orgánom, a tam, keď sa táto sankcia uplatní, tak na druhý deň taký verejný funkcionár môže byť znovu ustanovený do funkcie, nie je tam, nie je tam žiadna, žiadna, žiadny limit, ktorý by tomu bránil. A čo sa týka toho oneskoreného podávania priznaní, tak tam, súhlasím, má prísť upozornenie, až, až keď napriek upozorneniu nie je, nie je to oznámenie podané, tak, tak má nasledovať, nasledovať sankcia, lebo účelom tejto sankcie nie je to, aby sme vyberali pokuty, ale aby, aby si verejní funkcionári plnili, plnili svoje povinnosti, a, samozrejme, že v tom zákone, a z tohto hľadiska opäť súhlasím s predrečníkom pánom poslancom Suskom, že by bolo dobré, keby bol na to väčší priestor, alebo tá téma si zaslúži väčšiu diskusiu.
V tomto volebnom období sme napríklad opakovane narážali na otázku reklamy, toho, čo sa má alebo nemá považovať za reklamu, lebo ten zákon je z roku 2004, keď Facebook a sociálne siete neexistovali, a teda bolo oveľa jasnejšie ako dnes, čo je a čo nie je reklama, lebo dnes niektoré aktivity povedzme aj poslancov Národnej rady na Facebooku sa dajú pod istým uhlom pohľadu považovať, považovať za reklamu, na druhej strane nespĺňa to to, čo povedzme zákon o reklame vyžaduje od, od reklamy, a bolo by dobré v tom urobiť poriadok. Ja nevravím, že mám presný návod, čo by sa za reklamu považovať malo a čo nie, ale ak chceme brániť nejakému konaniu a pod hrozbou sankcie ho zakazovať, tak by malo byť aj v ústavnom zákone úplne jasne napísané, aby to bolo jasné aj adresátom tej právnej úpravy, čo môžu a čo nemôžu, obávam sa, že dnes to tak nie je.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave
24.5.2023 o 18:02 hod.
Mgr.
Ondrej Dostál
Videokanál poslanca
Vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, myslím, že je zhoda naprieč politickým spektrom, že ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov by si zaslúžil nejakú úpravu. Otázka je, že či v tomto období, alebo to zase necháme na ďalšie volebné obdobie.
Tu by som pre historickú pamäť teda pripomenul, že minulý... minulé volebné obdobie to síce pripravovala nejaká komisia zložená zo zástupcov všetkých parlamentných strán, alebo teda klubov a vo výsledku to potom predložila skupina poslancom, myslím, že iba vtedajšej koalície a priniesla pomerne veľkú zmenu. Bola tam chyba, ktorá sa musela potom opravovať, tú opravu navrhol výbor. Aj tá bola zlá, musela sa potom opravovať oprava opravy, teda oprava opravy, tak, tak to potom výbor navrhol. A to dokonca vláda navrhla skrátené legislatívne konanie k návrhu výboru, takže až tak to zložité to bolo.
Ale teda z vecnej stránky, myslím si, že ten hlavný prínos, ktorý to môže mať mimo veci, ktoré súvisia s nejakými, s nejakou jasnosťou toho zákona alebo problémami z aplikačnej praxe, by bolo, ak by sa podarilo vyriešiť práve ten problém, o ktorom kriticky hovoril pán poslanec Susko vo svojom vystúpení, a teda to, že niekedy sa podania odmietajú nie preto, že by nebol dôvod rozhodnúť alebo konštatovať porušenie zákona, ale z nejakej solidarity poslancov, ktorí rozhodujú, rozhodujú nielen čisto len vecne a na základe posúdenia situácie a naplnenia porušenia zákona, ale aj s ohľadom na, na vzťahy ku svojim kolegom, o ktorých, o ktorých rozhodujú. A uznávam, že je to zložitá téma, že je to asi téma, ktorá by si vyžiadala, vyžadovala väčšieho... väčšiu diskusiu, jeden návrh, ktorý nie je nový, ktorý sa tu objavil už, myslím, že vo forme aj viacerých návrhoch zákonov v predchádzajúcom volebnom období, prináša skupina poslancov teda na čele s pánom Vetrákom.
A ale sú tam aj ďalšie otázky na toto, ak sa, ak bude návrh posunutý do druhého čítania tak verím, že bude priestor na, na diskusiu o tom, a, ale sú tam ďalšie veci, ktoré by si žiadali vyjasnenie, či už je to tá otázka, že kedy je verejný funkcionár verejným funkcionárom. Keďže máme tu síce nejaký výklad, výklad ústavného súdu, ale ten zákon je pre bežných prijímateľov v niektorých veciach nejasný. A poviem napríklad čl. 7 ods. 1, ktorý hovorí o podávaní tých každoročných oznámení funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov, hovorí o tom, že verejný funkcionár je povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu do 30. apríla každého kalendárneho roka podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie a tak ďalej, čo teda bežný čitateľ, ktorý si prečíta túto povinnosť, pochopí tak, že počas výkonu tej funkcie, ale máme tam ten čl. 3 ods. 1, kde sa hovorí, že na účely čl. 7 a iných, sa osoba, ktorá vykonáva verejnú funkciu, považuje za verejného funkcionára aj v období jedného roka odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie. Čiže keď niekto vykonával verejnú funkciu v roku 2022, tak má takú povinnosť aj v roku 2023, aj keď už, aj keď už tú verejnú funkciu, verejnú funkciu nevykonáva, čo teda pri mechanickom prečítaní tej povinnosti stanovenej v čl. 7 odsek 1 nemusí byť každému, každému jasné, a aj máme prípady, že verejný funkcionár skončí. Myslí si, že už sa to naňho, naňho nevzťahuje, a potom mu príde upozornenie, že zabudol podať oznámenie a dostane pokutu vo výške mesačného platu. Takže možnože aj niektoré formulácie v zákone by mohli byť jasnejšie, aby, aby boli zrozumiteľnejšie adresátom tejto právnej úpravy.
Ďalším z tých bodov, ktoré sa týka aj návrh novely, je otázka straty funkcie ako sankcie pri opakovanom porušení nejakej povinnosti stanovenej ústavným zákonom. Tak tu by som, teda predkladatelia navrhujú zjednodušiť to, teda aby sa rozhodovalo o tom iba vo výbore a nemuselo sa to potvrdzovať v pléne Národnej rady, lebo taký prípad sme tu teda, pokiaľ viem, ešte nemali, alebo pokiaľ moja pamäť siaha, tak ani v minulom volebnom období... (Reakcia z pléna.) Ale nerozhodovalo sa o tom v pléne? A... (Reakcia z pléna.) Hlasovalo sa? (Reakcia z pléna.) Dobre. No neodhlasovalo sa lebo, lebo to bola, to bola tiež, tiež to bola politická otázka, čiže podľa logiky toho návrhu by sa vtedy tretina poslancov mohla obrátiť na Ústavný súd.
No ale ja rozumiem tomu, prečo tam sa dostala táto sankcia, že strata verejnej funkcie, ako teda keď opakovane niekto, niekto poruší, že, aby si nerobili z toho verejní funkcionári dobrý deň, ale reálne, ak to niekomu hrozilo, tak to hrozilo za formálne porušenie zákona typu zmeškal lehotu, neuviedol tam niečo, čo tam mal uviesť, ale... nepochopil to, že to tam mal uviesť, nešlo o to, že, žeby chcel niečo zatajovať. Alebo sa mu obnovila živnosť, ktorú ma pozastavenú, ako to bol prípad vtedajšieho aj dnešného pána poslanca, poslanca Matoviča.
A to by som teda dal ako otázku, že či naozaj je dobrý nápad, že napríklad poslanec Národnej rady stratí svoj mandát, ktorý získal vo voľbách na základe toho, že, že výbor pre nezlučiteľnosť funkcií niečo, niečo konštatuje. To je teda veľmi vážny zásah do celého, povedal by som, ústavného systému, ak by, aby poslanci strácali mandát len na základe uznesenia výboru, ktorý by konštatoval porušenie funkcií, porušenie funkcií a tá logika je taká, že má prísnosť tejto sankcie donútiť verejných funkcionárov, aby brali vážne povinnosti, ktoré z toho ústavného zákona vyplývajú. Ale naozaj je to primerané za to, že niekto dvakrát si zabudne predĺžiť pozastavenie živnosti, aby, aby stratil mandát poslanca Národnej rady? Alebo niekto sa dvakrát oneskorí s podaním oznámenia verejného funkcionára o dva dni, že stratí napríklad mandát starostu obce, do ktorého zvolili, do ktorého, do funkcie, do ktorej ho zvolili občania?
A teda máme tu dva typy, dva typy funkcií. Jedna, jeden typ funkcie, kde sú, ktorí, je získaný na základe voľby, kde zase hovoríme, že na základe formálneho porušenia častokrát nemajúceho závažného, závažný charakter nejakého vážneho konfliktu záujmov, ale naozaj omeškania s plnením si nejakej povinnosti má zaniknúť mandát poslanca Národnej rady alebo, alebo starostu obce. To by som dal na zváženie, že či toto je primeraná funkcia.
A na druhej strane je tam množstvo funkcií, ktoré vznikajú nejakým iným štátnym orgánom, a tam, keď sa táto sankcia uplatní, tak na druhý deň taký verejný funkcionár môže byť znovu ustanovený do funkcie, nie je tam, nie je tam žiadna, žiadna, žiadny limit, ktorý by tomu bránil. A čo sa týka toho oneskoreného podávania priznaní, tak tam, súhlasím, má prísť upozornenie, až, až keď napriek upozorneniu nie je, nie je to oznámenie podané, tak, tak má nasledovať, nasledovať sankcia, lebo účelom tejto sankcie nie je to, aby sme vyberali pokuty, ale aby, aby si verejní funkcionári plnili, plnili svoje povinnosti, a, samozrejme, že v tom zákone, a z tohto hľadiska opäť súhlasím s predrečníkom pánom poslancom Suskom, že by bolo dobré, keby bol na to väčší priestor, alebo tá téma si zaslúži väčšiu diskusiu.
V tomto volebnom období sme napríklad opakovane narážali na otázku reklamy, toho, čo sa má alebo nemá považovať za reklamu, lebo ten zákon je z roku 2004, keď Facebook a sociálne siete neexistovali, a teda bolo oveľa jasnejšie ako dnes, čo je a čo nie je reklama, lebo dnes niektoré aktivity povedzme aj poslancov Národnej rady na Facebooku sa dajú pod istým uhlom pohľadu považovať, považovať za reklamu, na druhej strane nespĺňa to to, čo povedzme zákon o reklame vyžaduje od, od reklamy, a bolo by dobré v tom urobiť poriadok. Ja nevravím, že mám presný návod, čo by sa za reklamu považovať malo a čo nie, ale ak chceme brániť nejakému konaniu a pod hrozbou sankcie ho zakazovať, tak by malo byť aj v ústavnom zákone úplne jasne napísané, aby to bolo jasné aj adresátom tej právnej úpravy, čo môžu a čo nemôžu, obávam sa, že dnes to tak nie je.
Ďakujem.
Rozpracované
18:10
Vstup predsedajúceho 18:10
Peter PčolinskýPani poslankyňa Zemanová.
Pani poslankyňa Zemanová.
Vstup predsedajúceho
24.5.2023 o 18:10 hod.
Mgr.
Peter Pčolinský
Videokanál poslanca
Ďakujem. Jedna faktická poznámka.
Pani poslankyňa Zemanová.
Rozpracované
18:12
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:12
Anna ZemanováĎakujem pekne za tvoje vystúpenie.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
24.5.2023 o 18:12 hod.
RNDr.
Anna Zemanová
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, Ondro, za tvoje vystúpenie. Myslím, že si veľmi jasne uviedol aj konkrétne príklady z praxe a niekedy naozaj neprimeranú tvrdosť zákona. A to s tým poukázaním na nebodaj stratu mandátu je naozaj veľmi vážne a len na základe hlasovania poslancov, ktorý môže byť aj je vlastne politickým orgánom, sama poznám rozhodnutia, kedy tento výbor, nie síce v tomto volebnom období, ale mohlo sa stať, ale teda z minulosti mám také znalosti, že výbor rozhodoval v rámci politicky spriaznených osôb, ktoré urobili isté prehrešky inak ako osoby, ktoré neboli politicky spriaznené s väčšinou členov výboru, a tie rozhodnutia boli naozaj veľmi nespravodlivé, nie síce až takéto dramatické, že by niekto prišiel o mandát, ale to riziko je tam a takéto politikárčenie, i keď na základe istého porušenia zákona, ktorý by sa nemalo stať, ale niektoré tie porušenia, ktoré už aj tu bolo povedané, a povedali ich viacerí predrečníci aj z opozície, aj z koalície, že sú neprimerané a že bolo by dobré naozaj ich upraviť, aby kvôli jednému dňu oneskorenia nejakého podania alebo niečo také, že nešlo o zámer nepodať oznámenie o majetku verejného funkcionára, ale naozaj možno o drobnú nedbanlivosť a poukazovať to na to, že nikto vôbec nepodal, pričom vtedy v tom prípade je to jemnejšie trestanie ako ten. čo podal o jeden deň neskôr.
Ďakujem pekne za tvoje vystúpenie.
Rozpracované
18:12
Vstup predsedajúceho 18:12
Peter PčolinskýS reakciou pán poslanec Dostál.
S reakciou pán poslanec Dostál.
Vstup predsedajúceho
24.5.2023 o 18:12 hod.
Mgr.
Peter Pčolinský
Videokanál poslanca
Ďakujem.
S reakciou pán poslanec Dostál.
Rozpracované
18:14
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:14
Ondrej DostálKeď bol niekto postihnutý, tak bol postihnutý za to, že oneskorene podal oznámenie, zabudol podať oznámenie, zabudol uviesť nejaký údaj, ktorý mal uviesť v oznámení, inak si vysvetlil znenie zákona a nepochopil, že, že teda čl. 7 ods. 1 musí, musí čítať aj to, čo je o tom napísané v čl. 3, lebo, lebo bez toho to pochopí, pochopí inak, alebo dokonca že si ani neuvedomil, že je verejným funkcionárom, lebo v minulosti verejným funkcionárom nebol, potom sa zmenil ústavný zákon a už je verejným funkcionárom a dokonca ešte aj teraz po, po už, už troch rokoch od, od zmeneného znenia zákona ešte stále máme v niektorých prípadoch diskusie, že či nejaká pozícia sa má alebo nemá považovať za výkon verejnej funkcie, alebo, alebo je to, je to iný typ aktivity, ktorý sa má posudzovať ako nezlučiteľný s výkonom verejnej funkcie. Celkom nedávno sme tu mali, sme tu mali takýto prípad.
Čiže áno, tých vecí, ktoré by tam stáli za úpravu, je pomerne veľa.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
24.5.2023 o 18:14 hod.
Mgr.
Ondrej Dostál
Videokanál poslanca
Ďakujem za reakciou, pani poslankyňa. Ja mám s uplatňovaním tohto zákona teda skúsenosti nielen z výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, ale aj z komisií zastupiteľstva rôznych úrovní, však niektoré aj spoločné s pánom poslancom Vetrákom z mestského bratislavského zastupiteľstva a nespomínam si veľmi, že by uplatňovanie tohto zákona pomohlo odhaliť nejaký reálny konflikt záujmov, že, že by niektorý funkcionár uprednostnil reálne osobný záujem pred verejným záujmom a bol za to postihnutý na základe tohoto zákona.
Keď bol niekto postihnutý, tak bol postihnutý za to, že oneskorene podal oznámenie, zabudol podať oznámenie, zabudol uviesť nejaký údaj, ktorý mal uviesť v oznámení, inak si vysvetlil znenie zákona a nepochopil, že, že teda čl. 7 ods. 1 musí, musí čítať aj to, čo je o tom napísané v čl. 3, lebo, lebo bez toho to pochopí, pochopí inak, alebo dokonca že si ani neuvedomil, že je verejným funkcionárom, lebo v minulosti verejným funkcionárom nebol, potom sa zmenil ústavný zákon a už je verejným funkcionárom a dokonca ešte aj teraz po, po už, už troch rokoch od, od zmeneného znenia zákona ešte stále máme v niektorých prípadoch diskusie, že či nejaká pozícia sa má alebo nemá považovať za výkon verejnej funkcie, alebo, alebo je to, je to iný typ aktivity, ktorý sa má posudzovať ako nezlučiteľný s výkonom verejnej funkcie. Celkom nedávno sme tu mali, sme tu mali takýto prípad.
Čiže áno, tých vecí, ktoré by tam stáli za úpravu, je pomerne veľa.
Rozpracované
