90. schôdza

Ja len v krátkosti, lebo tu boli aj informácie, že nemáme to odkomunikované s OĽANO. Ten prvý pozmeňujúci návrh, ten kratší, bol odkomunikovaný. Bol odkomunikovaný s predsedom Úradu pre verejné obstarávanie. Ja nemôžem za to, pán predseda hospodárskeho výboru, že ty nemáš informácie, že sa ti neposúvajú od vedenia vášho klubu. Jednoducho vedia o tom, vedeli o tom a bolo to odkomunikované s predsedom Úradu pre verejné obstarávanie. Ja za to nemôžem.
Čo sa týka týchto vyjadrení aj pána poslanca Lehotského, že som klamal. Vyprosím si takéto informácie alebo takéto podsúvanie, že ja klamem. Jednoducho ja hovorím to, čo bolo predmetom rokovania medzi klubom OĽANO a klubom SME RODINA. Takže jednoducho tieto pozmeňujúce návrhy sú výsledkom rokovania po rokovaní ústavnoprávneho výboru aj po dotknutom výbore. Jednoducho prebehla diskusia aj s úradom podpredsedu vlády.
Čo sa týka otázky pána poslanca Dostála, že prečo sme prišli s týmto pozmeňujúcim návrhom, je to vyslovene uvedené v odôvodnení. Tam je presne popísané, že prečo prichádzame s týmto. Hovorím, vyslovene je to po dohode s Úradom pre verejné obstarávanie. Nemám čo k tomu ďalej povedať.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, len budem, len oznámim, že hlasovať sa bude o tomto zajtra o jedenástej hodine.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, cieľom predkladaného návrhu zákona je dodatočne upresniť ustanovenie zákona o určení ročnej sadzby dane zo stavieb, presnejšie upresniť povinnosť správcu dane upraviť rozdiel medzi sadzbami tejto dane na 10-násobok medzi najvyššou a najnižšou ročnou sadzbou dane.
Uvedené riešenie ochráni najmä menej ekonomicky alebo sociálne slabších občanov, u ktorých by uplatnenie tejto povinnosti v zmysle doterajšieho znenia spôsobilo značný nárast tejto daňovej povinnosti, čo nie je vhodné ani vzhľadom na situáciu, aká je na Slovensku.
Zároveň navrhujem posunúť splnenie tejto povinnosti zavedenia, upraviť rozdiel medzi ročnými sadzbami tejto dane na 10-násobok medzi najvyššou a najnižšou ročnou sadzbou dane zo zdaňovacieho obdobia 2024 na zdaňovacie obdobie 2027.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, vidím, že kolegyne ani jedna už, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady vo výboroch Národnej rady. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov.
Národná rada uznesením č. 2095 z 21. marca 2023 pridelila návrh poslancov týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory toto stanovisko: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť – výbor pre financie a rozpočet, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ústavnoprávny výbor neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 462 z 2. mája 2023. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu, mňa, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Ďakujem za pozornosť, skončil som, pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Termín hlasovania k predloženému návrhu zákona bude zajtra o jedenástej.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Predkladám návrh zákona, ktorý, ľudovo sa hovorí, teda už je sprofanovanie názvov, takzvaná tri-šesť-trojka. Posledné dva roky tu vedieme debatu o jeho zrušení. No a vzhľadom na to, že za celé tie dva roky som nepochopil úplne logiku tých, ktorí tvrdia, že to treba zrušiť, pretože zmysel § 363 je nie rušiť trestné stíhania, ale garantovať, aby tie trestné stíhania boli v súlade so zákonom a zo zákonných dôvodov. To znamená, dve veci v normálnom civilizovanom štáte sú, že môžete byť trestne stíhaní len zo zákonom stanovených dôvodov a zákonným spôsobom. Na tom je postavená demokracia, na tom je postavený normálny demokratický Trestný poriadok. To znamená, že základná zásada je, že nikdy z nepráva nemôže vzniknúť právo, čo myslím, že táto ctená koalícia už aj časom pochopila, pretože už zo všetkých tých ich marketingových trestných stíhaní, ktoré boli tak pompézne robené, môžme ísť od Haščáka, či ja neviem, kam to dopadlo s veľkým fiaskom a ospravedlneniami, čo aj tuná kolegovia z SaS na vlastnej koži pokúsili.
Myslím si, že práve § 363 má za úlohu garantovať to, aby štát nemusel trpieť túto formu hanby a jednoducho aby všetky trestné konania sa vždy vrátili do toho štádia, pred ktorým boli tieto či už práva na obhajobu alebo podobne uskutočnené.
Zmyslom tohoto zákona, samozrejme, že, alebo novelizácie zákona sú v podstate tri základné veci, ktoré upresním v rozprave. Myslím si, že na úvod stačí to, čo som teraz povedal a v prípade teda rozpravy, sa, samozrejme, hlásim ako prvý.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Prečítam teraz k návrhu, k návrhu podklad spravodajcu v prvom čítaní a jedná sa o návrh teda poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Tarabu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, tlač 1695. Dovoľte mi teda, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. No. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave, pokiaľ ide o prerokovanie návrhu v druhom čítaní, uzniesla na tom, že bude postupovať v súlade s § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne.
Vážený pán spravodajca, ctená snemovňa, za posledné, myslím si, že dva roky sa stalo takou, takou politickou a náhradnou témou debatovať o § 363. Tri-šesť-trojka sa stala takým symbolom najmä boja proti generálnemu prokurátorovi Žilinkovi a častokrát je úsmevné, že sa to stalo zo strany, či už politikov, alebo novinárov, ktorí na § 363 sa vyhli trestnému stíhaniu alebo trestné stíhanie bolo ukončené. Myslím si, že to nielen poukazuje na tú dvojtvárnosť, pretože § 363 nebol nikdy nejako veľkou témou, ale témou začal byť, samozrejme, v momente, kedy začala na Slovensku procesne bojovať koalícia prevažne s opozíciou, a to formou takou, že politici presne sa začali vyjadrovať, kedy bude, kto bude, ako bude stíhaný. Koniec koncov to, že do akej miery je netransparentné konanie v týchto zložkách, sa dá poukázať aj na tom, že samotné, samotný dôvod, prečo vláda Slovenskej republiky nemala byť, alebo teda predčasné voľby nemali byť skôr ako 30. 9., keď budem parafrázovať pána Sulíka, tak to je preto, aby vlastne sa mohli určité konania dotiahnuť do konca, čo je úplne žalostné, že politici nemajú absolútny problém sa takto vyjadrovať na adresu, na adresu orgánov činných v trestnom konaní a podkopávať ich nezávislosť aj svojimi vlastnými svojimi vyjadreniami, čo osobitne teda považujem za separátnu formu až takej hlúposti.
Paragraf 363 na Slovensku nemá žiaden cieľ, aby rušil nejaké trestné stíhania. Jednoducho § 363 vždy bol koncipovaný na to, aby keď prokuratúra nevykonáva svoju činnosť v súlade napríklad s ústavou, s Trestným poriadkom, keď sa pošliapavajú základné ľudské práva, keď sa napríklad porušuje právo na obhajobu, keď sa napríklad absolútne diletantským spôsobom pristupuje k tomu, aby potenciálne obvinený mal vôbec právo sa brániť, napríklad predloží desať, dvadsať, tridsať svedkov, ani jeden nie je vypočutý, tak aby mal nejaký inštitút, ktorý túto nezákonnosť dokáže vyhodnotiť, pozrieť sa na ňu, pretože základná vec v demokratickom právnom systéme je, že nikdy z nepráva nevznikne právo. Pretože v opačnom prípade to dopadne tak, že pán Dostál sa musí potom ospravedlňovať v mene Slovenskej republiky Haščákovi. Urobili parádnu marketingovú akciu, boli fotky, bolo všetko a výsledkom toho bolo, že keď dostali účet za 16 a viac miliónov euro, tak jednoducho napísali v mene Slovenskej republiky ospravedlnenie.
A to je jeden z tých dôkazov, že jednoducho treba zrejme predpokladať a si myslím, že na tom sa koalícia aj opozícia zhodne, že aj v tých zložkách výkonu spravodlivosti alebo OČTK alebo podobne môžu fungovať teda aj ľudia, ktorí buď sú neni znalí práva, čo si neviem úplne predstaviť, ale okej, zrejme tam takí sú, pretože, pretože dnes už rozhodnutia Ústavného súdu, ktorých je viac ako 17, jasne deklarujú, že na Slovensku je nejaký systémový problém, napríklad s rešpektovaním základných ľudských práv pri vyšetrovaniach.
A práve zmysel § 363 vždy bolo koncipovať, že ak si pozrieme, že prokuratúra vo svojej fáze má nielen za úlohu zháňať dôkazy v neprospech niekoho, ale úplne rovnako aj v jeho prospech, tak každý má právo a tá otázka vzniká, že kto má vlastne schopnosť alebo možnosť potenciálne nezákonné správanie, to je jedno, v ktorejkoľvek tej fáze - prokuratúra, vyšetrovateľ a podobne - preskúmať. No a za posledné obdobie sme dospeli do štádia, že § 363 je v podstate dnes už nevykonateľný, to znamená, že buď ho potom treba an bloc zrušiť a treba sa zmieriť s tým, že akákoľvek svojvôľa, akékoľvek protiústavné, protizákonné konania vždy musia skončiť na súde, pretože to je taká ako, taký ako predpoklad, ktorý sa tu dáva do popredia, že vlastne prokuratúra by vždy mala posunúť niečo na súd, pričom ústava hovorí, že nikto nemá dôvod byť šikanovaný štátom ani štátnymi orgánmi, to znamená, že iba zo zákonných dôvodov by mal byť niekto a zákonným spôsobom obvinený, a keď povieme, že prokuratúra nemá za úlohu teda odstraňovať nedostatky pri vyšetrovaniach, to znamená, že každý, povedzme anonym, každý podnet vlastne, povieme, že nech sa páči, však má právo sa pred nezávislým súdom niekto obhájiť, tak toto práve nebolo koncipované v žiadnom štáte, kde prokuratúra ako taká existuje. To znamená, prokuratúra má byť strážcom toho, aby ten proces prebehol v súlade so zákonom, aby prebehol v súlade s ústavou, pretože na konci dňa nikdy pri týchto porušeniach to nemôže skončiť inak, ako v nejakej fáze či už na ústavnom súde, či na európskych súdoch alebo podobne, jednoducho to končí blamážou.
Takže si myslím, že zhoda by mala byť v tom a politická zhoda, že nikto by nemal byť, stáť v podstate nad zákonom, ani generálny prokurátor, ani špeciálny, ani nikto, a nikto by nemal byť perzekvovaný len preto, že niekto si myslí, že nad tým zákonom zas on stojí a je nepostihnuteľný, aj keď on pri svojom výkone práce si povie, že on bude systémovo porušovať tieto práva druhých ľudí.
Paragraf 363, dnes tá aplikačná prax je úplne jasná, je to vidieť, že ak niekto dá podnet na to, aby bola preskúmaná zákonnosť, generálny prokurátor si vyžiada spis, pretože on môže iba na základe toho spisu, originálu spisu rozhodovať, tak dnes už aplikačná prax je skôr taká, že automaticky sa tieto prípady rýchlo, ktoré sú neni uzavreté, posielajú na súd, pretože zákon dnes hovorí, že keď je niečo na súde, už nemôže byť preskúmateľné ako keby v rámci procesu 363. A jedna časť teda novelizácie, ktorú predkladám, tak hovorí práve o tom, aby generálny prokurátor, po prvé, mal zákonnú podmienku, časový limit, do kedy musí o tých podnetoch rozhodnúť, to znamená, absolútne neplatí teória, že generálny prokurátor by mal mať neobmedzený čas alebo predlžovať konanie alebo niečo podobné, tá lehota je stanovená na šesť mesiacov, ak sa povie, že v kapacite to urobí za tri mesiace alebo podobne, v poriadku, ale ten moment, od kedy sa ten, to obdobie ráta, by sa malo rátať od momentu, kedy sa vie dostať k podkladom, aby vedel jednoducho preskúmať to, s čím dnes na Slovensku je systémový problém, a to, že sa tu jednoducho Ústavný súd už musel viac ako 17-krát vyjadriť, že boli porušené ľudské práva pri vyšetrovaní, čo je neskutočná hanba.
Neskutočná hanba, 30 rokov po revolúcii, že vôbec existuje taký jeden nález, že tu máte orgány, ktoré sú platené z daní ľudí, ktorí majú dohliadať na zákonnosť, a výsledok toho celého je, že sa konštatuje, že tieto orgány vlastne tú zákonnosť porušujú. To znamená, že je úplne prirodzené, kto rešpektuje Trestný poriadok, kto rešpektuje zákony, akýkoľvek vyšetrovateľ, akýkoľvek prokurátor, žiaden problém nenastáva pri takto jasnejšie definovanom § 363, to znamená, že keď prokurátor si vyžiada ten spis, aby sa k nemu dostal. Takže to je prvá vec.
Samozrejme, že keď niekto chce pracovať v orgánoch výkonu trestného práva, tak myslím si, že by mal zákony poznať, mal by ich rešpektovať, nemal by v podstate hľadať to, že ako ich obchádzať. Tí ľudia, keď takto fungovať chcú, tak by zrejme potom mali ísť, neviem, do nejakých iných oblastí života pracovať a nemal by byť potom žiaden problém, keď sa na Slovensku vyšetruje, keď sa stíha zákonným spôsobom, nikto by nemal mať najmenší problém, aby sa tie procesy vedeli aj skontrolovať, že či to naozaj tak je. To znamená, že takéto skratky a obchádzania, že generálny prokurátor sa nevie dostať k spisu, aby o tom nemohol rozhodnúť a naproti tomu sa to hneď hodí na súd, tak je jednoducho nič iné, len nerešpektovanie merita toho, kvôli čomu tá tri-šesť-trojka vznikla. To znamená, že keď tá tri-šesť-trojka existuje a pokiaľ neni zrušená alebo pokiaľ, pokiaľ nie je nejakým iným spôsobom obmedzovaná, tak jednoducho mala by byť vykonateľná. Takže toto je prvý okruh, ktorý sa rieši, že generálny prokurátor ad 1) bude mať zákonnú povinnosť v lehote o tom rozhodnúť a po druhé, bude mať právo sa k tomu spisu dostať. Ak mu to vydané nebude, tak samozrejmé, že to nie je potom nič iné, to nie je o tom, že či niekomu strhnete 50 euro, 100 euro, to je jednoducho potom logický pohľad toho, že tu prichádza k mareniu spravodlivosti.
Druhá oblasť, ktorá je dosť podstatná, že práve v tom, aby sme sa vyhli týmto neskutočným hanbám, ktoré tu vznikajú, že tu tie komandá nabiehavali na miesta, kde potom, myslím si, že každý videl aj tie trápne zábery, jak tam pri tých výťahoch napríklad stáli, v tom prípade, pri ktorom sa pán Dostál a kolegovia z SaS museli potom ospravedlňovať, tak myslím si, že Slovensko by sa vyhlo neskutočne nielenže hanbe, ale v prípade, že tu bude dochádzať k nejakým škodám, tak potom sa treba pýtať, kto tie škody bude platiť. Potom nech si to platia tí, ktorí si myslia, že stoja nad zákonom, že majú nejaké pečiatky a môžu si tu robiť proste svojvoľné akcie a potom nech si nesú za to aj tú ekonomickú zodpovednosť a nie to, že niekto dostane strhnuté 100 euro z platu a štát má platiť alebo sa takto hanebne potom musí ospravedlňovať. Takže to je v podstate druhá časť toho, toho balíka, že v prípade, ak objektívne sa má preskúmavať, že či neboli porušené práva ľudí, Trestný poriadok, tak v tom období jednoducho by nemalo dochádzať ku žiadnemu ďalšiemu procesnému postupu tých konaní na súd.
Takže toto sú také dva základné okruhy. Myslím si, že keď vznikne teraz okolo toho debata, tak môžme sa baviť o čiastkových veciach a to sú v podstate veci, s ktorými žiaden demokratický a právne zmýšľajúci politik nemôže mať žiaden problém, pretože to je o tom, aby sa na Slovensku zákonným spôsobom stíhali zákonom definované veci.
Ďakujem.

Pán poslanec Taraba, váš návrh revízie tri-šesť-trojky vy, mne osobne skôr príde ako koniec demokracie na Slovensku. To vám hovorím na rovinu. Opierať sa tu o nejaké komandá, ktoré niekde vtrhnú, tak áno, môžete tým mlžiť, ale to nie je vôbec podstatné v celom tomto procese prerokovávania vášho návrhu zákona. V podstate tu ide len o jedno, a treba to pomenovať hneď a na rovinu, odovzdanie absolútnej moci do rúk generálneho prokurátora Žilinku. Ja chápem, veľa kamarátov je v base a treba ich vytiahnuť a veľa tam ešte možno príde, nevidím do toho, nie som v polícii, neviem, koľko rozpracovaných ďalších, ďalších prípadov je, ale myslím si, že skôr je to, skôr je to preventívne opatrenie, aby sa tam podľa možnosti ani nedostali a tým pádom aby sa o nich ani nehovorilo. A keď už sa tam dostanú, tak nech už majú úplne od začiatku jasno, že majú cestu z akéhokoľvek vyšetrovania, z čohokoľvek von. Čiže toto je len a len čisto návrh na likvidáciu celej demokracie na Slovensku. Takto to vidím ja, nie som právnik, ale takto čítam váš návrh.

Ďakujem veľmi pekne.
Kolega, určite sa dohodneme na tom, že trestné stíhanie má byť iba zo zákonných dôvodov vedené a že teda nemá štát zasahovať neprimeraným spôsobom do práv kohokoľvek, ale na čom sa nedohodneme, je to, že by bolo nejakým spôsobom, nedajbože, treba rozširovať toto už aj tak dosť ultimatívne oprávnenie a že by, nedajbože, bolo potrebné komukoľvek dávať ešte väčšie oprávnenie a vstúpiť do akejkoľvek živej trestnej veci a celému tímu ľudí, ktorí pracujú, jeho robotu zmariť.