94. schôdza

Ďakujem pekne. Len by som chcel upozorniť členov zahraničného výboru, že rokovanie je teraz o trinástej hodine v miestnosti č. 149. Ďakujem.

Aj ja chcem takisto informovať členov finančného výboru, že o 13.00 h, teda za chvíľku, začíname tiež finančný výbor v našej štandardnej miestnosti. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda vlády, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia. Na úvod by som chcel pripomenúť, k čomu vlastne dnes rokujeme a ako vznikla úradnícka vláda, ktorá žiada o vyslovenie dôvery v parlamente a o schválenie programového vyhlásenia vlády.
V decembri minulého roka bola vyslovená nedôvera vláde Eduarda Hegera, ktorá následne dostala bezprecedentne poverenie na ďalší rok vo funkcii, kde po nezvládnutí výkonu funkcie poverenej vlády a po odstúpení jednotlivých ministrov nakoniec dospela do štádia, že pani prezidentka tejto vláde odobrala poverenie, na základe ktorej vykonávala ešte funkciu vlády do realizácie predčasných volieb, a vymenovala, ako sme tu už dnes viackrát počuli, v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky takzvanú úradnícku vládu alebo inými slovami vládu odborníkov. To, či je to vláda odborníkov alebo nie je to vláda odborníkov, je naozaj veľmi diskutabilné a keď sa zamyslíme nad tým, že väčšina členov tejto vlády odborníkov je či už bývalých členov politických strán alebo bývalých štátnych tajomníkov, teda politických nominantov, tak naozaj je na zamyslenie, či je to vláda odborníkov.
Nič na tom, táto vláda má poverenie od prezidentky, respektíve bola vymenovaná za účelom toho, aby pripravila krajinu k predčasným voľbám, aby riešila najdôležitejšie základné pálčivé otázky Slovenskej republiky, ktoré neznesú odklad, pretože táto vláda nemá legitimitu a je to čisto vláda pani prezidentky. A prečo je to vláda pani prezidentky? No pretože v štandardných demokratických krajinách, pokiaľ nastane takáto situácia, a poznajú ju viaceré krajiny, že sa vymenováva úradnícka vláda alebo vláda odborníkov, tak je to vždy po dohode, a tak to bolo v minulosti aj v Slovenskej republike, tak je to vždy po dohode parlamentných strán alebo predsedov parlamentných strán na tom, že ako bude táto vláda odborníkov vyzerať a potom z toho vyplýva či už dôvera alebo nedôvera vyslovená v parlamente.
Zareagoval by som ešte v krátkosti na to, čo povedal pán poslanec Stančík, že načo sa tu chváli táto vláda, keď aj tak sú všetci, alebo väčšina je rozhodnutá nevysloviť dôveru a že to Fico zle nastavil zákon, teda ústavu, kde obmedzil kompetencie vlády, ktorá nemá vyslovenú dôveru, a ja by som si s týmto dovolil polemizovať a povedal by som, že práve naopak. Fico veľmi dobre napísal tento text ústavy a ten text ústavy je napísaný veľmi správne. Pretože vláda, ktorá nemá dôveru parlamentu, nemá legitimitu, nemá mandát od občanov, nemôže mať plné kompetencie na vládnutie. A keďže neprišlo k dohode na pôde parlamentných strán o tejto vláde, tak nie je ani dôvod na to, by táto vláda získala v parlamente dôveru a aby mala plné kompetencie ako štandardne vláda, ktorá vznikne z demokratických parlamentných volieb. Ja si myslím, že práve to je správne a táto vláda, keďže si ju vymenovala pani prezidentka bez konzultácie s politickými parlamentnými stranami, tak nech si aj nesie plnú zodpovednosť za jej vládnutie pani prezidentka.
V mojom príspevku konkrétne ku programovému vyhláseniu vlády by som sa chcel venovať dvom oblastiam. Oblasti právneho štátu a oblasti súvisiacej s dezinformáciami. V oblasti právneho štátu, keď si pozriete programové vyhlásenie vlády, celé programové vyhlásenie vlády, ktoré má 28 strán, sa oblasti právneho štátu venuje na necelej jednej strane, kde polka strany sú len všeobecné konštatovanie o tom, čo je nezávislý a efektívny súdny systém a potom sa venuje priorite tej krátkodobej alebo strednodobej priorite vlády, kde pri krátkodobej priorite vlády je v zásade riešená otázka rekodifikácie občianskeho práva, ktorá sa rieši v Slovenskej republike už vyše 30 rokov a ešte sa žiadnej komisii, ktorých bolo už niekoľko, nepodarilo pripraviť rekodifikáciu tak, aby mohla uzrieť svetlo sveta, aby mohla byť vôbec predložená do legislatívneho procesu. A vláda, ktorá je tu na štyri mesiace, si takýto ambiciózny cieľ dáva, ktorý je dlhodobý, strategický a vôbec nie je krátkodobý na štyri mesiace, si myslím, že je úplne neprimerané v tomto programovom vyhlásení vlády. A keď si pozriete celé to programové vyhlásenie vlády, ako je napísané, tak je to skôr strategický dokument na minimálne dve volebné obdobia, pretože to, čo si tam kladie vláda za cieľ, sa nedá stihnúť ani za jedno volebné obdobie, možno za dve a už vôbec nie za štyri mesiace vládnutia, takže z tohto pohľadu toto programové vyhlásenie je podľa môjho názoru úplne zle napísané a absolútne nerealizovateľné.
Vláda v programovom vyhlásení z hľadiska právneho štátu vôbec nerieši aktuálne pálčivé otázky, ktoré kvária a ktoré trápia Slovenskú republiku. Máme tu každú chvíľu rozhodnutia Európskeho súdneho dvora, respektíve Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý konštatuje, že pri jednotlivých rozhodnutiach súdov najvyšších súdnych inštancií boli porušené základné ľudské práva a slobody občanov Slovenskej republiky. Toto sa v, o tomto sa v programovom vyhlásení vlády nič nedočítate. Ďalej tu máme dôsledky takzvanej súdnej reformy, dôsledky súdnej mapy, kde dnes situácia na súdoch najmä v Bratislave, kde sa zmenila štruktúra súdov, je katastrofálna, súdy skolabovali, jednotlivé osudy ľudí, ktoré sú v spisoch, sú nahádzané v čiernych plastových vreciach niekde na chodbách novovzniknutých súdov. Elektronické spisy, ktoré prešli na nové súdy, neprešli kompletne, neprešli s prílohami, sudcovia nevedia tieto spisy rozhodovať a občania sú rukojemníkmi tejto takzvanej reformy a je otázka, že či sa svojich rozhodnutí domôžu o týždne, o mesiace alebo o roky, kde základným účelom súdnej reformy a reformy súdnej mapy malo byť zefektívnenie a zrýchlenie súdnych konaní, na čo sme upozorňovali aj my v príprave tejto reformy, aj ďalší odborníci, že bude to mať práve opačný efekt, čo sa dnes ukazuje ako, ako realita a čo je teda veľmi, veľmi smutné.
Okrem toho teda ešte ako bonbónik minulý týždeň závažné rozhodnutie vlády Slovenskej republiky, ktoré rozhodlo o zmene účelu vynaložených prostriedkov na informačný systém, ktorý má zlepšiť komunikáciu súdnej rady, kde súdna rada konštatuje, že za tri roky, od roku 2021 nebola schopná obstarať informačný systém, tak je potrebné zmeniť účelovo tieto prostriedky, pôvodne určené na tento komunikačný systém, informačný, z 96-tisíc, tak zmenila účelovo toto určenie vo výške 86-tisíc na ekologické motorové vozidlo pre predsedu súdnej rady pána Mazáka. Tak to je naozaj bonbónik a výsmech celej tejto úradníckej vlády.
Pokiaľ sa jedná o druhú oblasť dezinformácií, treba povedať, že je to hlavnou úlohou programového vyhlásenia vlády, boj s dezinformáciami, na druhej strane PVV hovorí o tom, že je potrebné rozvíjať kritické myslenie. Tieto dve veci si navzájom odporujú a konštatujem, že, alebo chcem sa opýtať, že kto povie, čo je dezinformácia a čo je informácia? Kto má patent na pravdu v tejto oblasti? Keď si pozrieme správu Policajného zboru o dezinformáciách na Slovensku v roku 2021, tak sa tam dočítate, že najčastejšie zdieľanými dezinformáciami v roku 2001 (správne 2021, pozn. red.), bolo spochybňovanie účinnosti a bezpečnosti očkovania, zdravotné až fatálne následky po očkovaní, zdravotné následky nosenia rúšok a respirátorov. Základné dezinformácie. Dnes sa ukazuje vo všetkých týchto prípadoch na základe nových vedeckých výskumov, že to všetko bola pravda. Čiže čo je dezinformácia? Kto určí, čo je informácia, dezinformácia, keď, keď dezinformácie, respektíve to, čo je dezinformácia a informácia, sa ukáže až po nejakom, po nejakom čase.
Kolegovia, už rímsky satirik Iuvenalis na prelome 1. a 2. storočia sa pýta: Kto bude strážiť strážcov samotných? Kolegovia, zamyslime sa nad týmto výrokom a myslime naň vždy, ak sa niekto bude snažiť akýmkoľvek spôsobom zaviesť cenzúru alebo obmedziť slobodu slova a zvažujme takéto priority na boj s dezinformáciami.
Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem za slovo.
Pán kolega Susko, to bol jeden z tých, jedno z tých korektnejších vystúpení, musím povedať, že aj v mnohých veciach nemusíme spolu súhlasiť, a minimálne to bolo prednesené veľmi korektne. Každopádne ja si myslím, že my sme v takom bludnom kruhu, pretože my tu stále hovoríme o tom, že tá vláda nemá legitimitu, ale jediní, kto vláde legitimitu môže dať, sú predsa poslanci Národnej rady. Takže vy hovoríte, že vláda legitimitu nemá a zároveň jej tú legitimitu nechceme dať. Na konci dňa, ak vyhrá voľby SMER v septembri, tak premiérom môže byť ktokoľvek, kto bude mať 76 podpisov a získa potom dôveru v parlamente. To znamená, že jediný, kto vláde môže poskytnúť legitimitu, aby naplno mala funkcie a právomoci, ktoré vláda môže mať, je tento parlament. Parlament ak sa zajtra rozhodne, že premiérom bude ktokoľvek z ulice, tak ním môže byť. Takže je tuná taký trošku bludný kruh hovoriť stále o tom, že vláda legitimitu nemá a zároveň ako parlament nespravíme nič preto, aby sme jej tú legitimitu dali.

Pán kolega, ďakujem za tvoje vystúpenie. S veľkou väčšinou, čo si spomínal, musím súhlasiť. Ja si pamätám, keď sme tu boli pred trištvrte rokom a riešili sme tu posunutie účinnosti súdnej mapy a keď tu vystupoval vtedajší pán minister Karas a hovoril, že aké sú problémy s účinnosťou súdnej mapy, tak pamätám si, ako tu do nás skákali ešte predstavitelia SaS-ky, že to nie je pravda. Dnes sa ukazuje opäť, že je to pravda, pretože vidíme, že čo sa deje na súdoch a nie sú to naše domnienky. Jednoducho stačí si otvoriť noviny a vidieť, že čo sa deje po tých súdoch. Ale je to ešte dokonca horšie, ako sa to tam píše, pretože ja viem, že napríklad na krajských súdoch, niektorých, dokonca sú poradovníky na pojednávacie miestnosti, na krajských súdoch, že jednoducho nemajú ani ten čas a možnosť súdiť tak, ako by chceli, pretože sú tam poradovníky. Dokonca, tuším, aj na Krajskom súde v Bratislave ešte aj Najvyšší súd v pojednávačke rozhoduje živé veci a dokonca problém je aj ten, že tie veci, ktoré by mali byť na príslušných súdoch, ani ešte nie sú, pretože sú pobalené v tých vreciach, ktoré sme videli na tých fotografiách.
Ale čo sa týka tejto vlády, pretože musíme sa dotknúť aj tejto vlády, jednoducho musíme si naliať čistého vína, táto vláda nevie rozhodnúť vo veci, ktoré sa tu riešia roky, za pár mesiacov. A ja kvitujem a musím pochváliť, že napríklad čo sme na poslednej schôdzi schválili príspevok na bývanie príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, tak mám informáciu, že vláda rozhodla o piatich miliónoch, že bude vyčlenená pre príslušníkov ZVJS. Takže to je taká, taký malý krôčik a vy asi môžete robiť len také malé krôčiky, pán premiér, v týchto veciach.
Možno čo môžem vytknúť, tak v tomto PVV nie je ani zmienka o penológii, o väzenstve. Toto určite by malo byť možno aspoň spomenuté, že akým spôsobom ešte otvoriť túto otázku pre ďalšiu vládu a pre ďalšie volebné... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja sa chcem poďakovať pánovi Suskovi a hlavne sa mu chcem poďakovať za jednu stať, ktorá ma zaujala, a to je ten problém informácie a dezinformácie, o ktorom by sme sa v tomto parlamente naozaj mali baviť, lebo toto je tu pôda presne, aby sme si isté veci pomenovali. Dnes v období cenzúry a samocenzúry, keď chcete, často my nevieme rozoznať, čo je informácia a čo je dezinformácia, respektíve informácia má často takú istú silu ako dezinformácia a opačne. Toto by sme si mali teda pomenovať, o tomto by sme sa mali baviť. Tu by sme sa mali baviť aj o tom, prečo tie mainstreamové médiá strácajú na svojej dôveryhodnosti a toto je, presne toto je pôda parlamentu, aby sme sa o týchto veciach bavili, lebo žijeme, hovorím ešte raz, žijeme v čase cenzúry.
Jediným liekom na toto obdobie a na toto všetko je zrušiť tie podiel anonymity, ktoré, ktorý sa, s ktorým sa stretávame skoro každý deň, hlavne teda ako v tom internetovom svete, zrušiť anonymitu na informácie a na dezinformácie a hlavne pomenovať v tomto prípade zodpovednosť. Aj za jedno, aj za druhé. To je to najdôležitejšie a myslím si, že keby sme toto nejakým spôsobom vedeli riešiť a boli ochotní sa o tomto probléme baviť, predišli by sme mnohým problémom, s ktorými sa stretávame každý deň a dokonca aj v tomto parlamente, keď často dezinformácie sú kladené ako informácie, na tú istú úroveň informácie ako dezinformácie.
Čiže ešte raz, pán kolega Boris, ďakujem ti veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán Susko, ja sa dotknem tiež tej časti ako pán Jarjabek, keď ste hovorili o dezinformáciách a o hoaxoch. My sme mali teraz na výbore pre kultúru a médiá vypočúvanie, verejné vypočutie kandidátov do Rady pre mediálne služby a boli tam novinári a ľudia, ktorí pracujú v médiách, a práve oni hovorili, že cesta vypínania webov a iných portálov nie je šťastná a nie je správna. Skôr by sme mali v spoločnosti podporovať kritické myslenie, osvetu a tak ďalej, že to je tá cesta, ktorou by sme mali ísť, lebo, tak ako ste uviedli, to, čo sa dnes ukazuje ako dezinformácia, už o rok nemusí platiť.
A na druhej strane by som uvítal, aby orgány ako je NBÚ alebo aj Rada pre mediálne služby informovali viacej verejnosť, mládež, ale aj seniorov, ktorí často podliehajú rôznym dezinformáciám a hoaxom, aby boli poprípade upozorňovaní na takéto weby, ale nie určite ísť cestou zákazov a rušenia.
Ďakujem.

Ďakujem pekne všetkým za faktické poznámky. Ja by som zareagoval len na dve, respektíve dve oblasti.
Jedna je na pána poslanca Stančíka. Áno, máte pravdu, parlament dáva legitimitu úradníckej vláde, len prečo má parlament dať legitimitu vláde, ktorú sama zostavila pani prezidentka bez konzultácie s parlamentnými stranami, ako mi je jasné. Keby pani prezidentka sa rozhodla ísť štandardnou demokratickou cestou a konzultovala by s parlamentnými politickými stranami, kto a ako má vyzerať úradnícka vláda, potom má nárok táto úradnícka vláda na to, aby získala v parlamente dôveru. V opačnom prípade ako nie je dôvod na to, aby parlamentné strany, ktoré vzišli z demokratických volieb a ktoré do vzniku a kreovania takejto úradníckej vlády, akú tu máme, nemohli ani jedno slovo povedať, tak naozaj nevidím dôvod, prečo by mala takejto vláde, prečo by mal takejto vláde parlament vyslovovať dôveru.
A k tej otázke dezinformácií, ja som už vo svojom vystúpení povedal, zopakujem to, ja kvitujem a myslím si, že je správne, že v programovom vyhlásení vlády, a vláda to má ako prioritu, je rozvíjať kritické myslenie občanov, len s tým priamo je v rozpore to, čo je napísané na ďalších stranách programového vyhlásenia vlády, kde prioritou vlády je boj s hoaxami a s dezinformáciami, pričom, ako ste správne povedali niektorí kolegovia, tak až v čase sa ukáže, čo je informácia, čo bola pravda a čo je dezinformácia. Čiže kto má ten patent na pravdu v reálnom čase? Ako teda som citoval rímskeho satirika: Kto bude strážiť strážcov samotných? Toto je otázka, na ktorú by sme mali myslieť, a nemali by sme podceňovať občanov Slovenskej republiky, ktorí môžu čerpať z rôznych zdrojov a urobiť si na veci vlastný názor. A myslím si, že občania sú dosť spôsobilí a vzdelaní na to, aby si vedeli na veci urobiť vlastný názor.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán premiér, vážení členovia vlády, novej úradníckej vlády, kolegyne, kolegovia, rozoberáme tu programové vyhlásenie vlády a ja by som sa rád dotkol oblasti športu.
Čo sa týka programových vyhlásení vlád, tak väčšinou taký priemer, čo sa týka športu, je okolo 160 slov. Určite si, nie je to veľa a radi by sme tam mali, samozrejme, oveľa viacej. Ale čo sa týka tohto programového vyhlásenia vlády, ktoré vnímam teda ako nejaké krátkodobé alebo aj strednodobé, sú tam rôzne takéto pripomienky, tak (rečník si odkašľal), pardon, tak, žiaľbohu, nenájdete v tomto programovom vyhlásení vlády o športe ani len jedno slovo.
V pondelok som bol na zasadnutí politických strán alebo predstaviteľov politických strán za oblasť športu, ktoré organizovalo SOŠV, a, žiaľ, tu musíme naozaj s poľutovaním povedať, že veľmi citlivo vníma športové hnutie to, že vlastne šport sa tu nenachádza naozaj vôbec. Nájdete si, nájdete tu však jednu vetu, čo sa týka aspoň, alebo súvisí s pohybom detí. Je to veta, že: V reakcii na alarmujúci nedostatok pohybu detí bude vláda podporovať koncept aktívna škola od septembra ´23. Takže opakujem ešte raz, začiatok tejto vety: V reakcii na alarmujúci nedostatok pohybu detí...
Človek by si povedal, že ak je nejaký stav alarmujúci, tak naozaj urobí nejaké kroky preto, aby to nejak ráznejšie riešil, prinesie nejaké silné riešenia. A ja som vďačný za tú vetu, naozaj, že sa ocitla v tejto dobe naozaj v tom programovom vyhlásení, pretože my tu máme, žiaľbohu, v parlamente, alebo možno chvalabohu, v parlamente návrh na zavedenie tretej hodiny telesnej výchovy, ktorý paradoxne bol vrátený pani prezidentkou naspäť. Aj dnes vlastne konštatoval, akurát idem z gestorského výboru, školského gestorského výboru, a väčšina členov tohto výboru konštatovala, že svojou nečinnosťou ministerstvo školstva, svojou trojročnou nečinnosťou, lebo my sme naozaj upozorňovali z výboru či už v roku ´21, ´22 alebo aj ´23 na to, že tento stav je naozaj zlý a treba v tejto veci konať. Tak dodnes vlastne ministerstvo školstva v tej veci nebolo, neboli na palube a preto vlastne donútila, dá sa povedať, Národnú radu konať.
Ak sa pozrieme okolo seba, nemusíme ísť ďaleko, vyspelé štáty, samozrejme, pristupujú k rôznym opatreniam a môžme len závidieť, že napríklad, ja neviem, v Maďarsku majú päť hodín telesnej a teraz v Rakúsku idú z troch na päť takisto od septembra, Poľsko štyri hodiny už dlhodobejšie. A my vlastne stále tie veci odsúvame a tú jednu hodinu, pomaly je tu okolo toho vojna v republike a nevieme, nevieme, snažíme sa odsunúť tieto veci proste na neskôr. Najmä ak hovoríme, samozrejme, o biologickej základnej potrebe detí, je to o pohybe, tak si myslím, že riešenie aktívnej školy, ktoré veľmi dobre poznám a som toho súčasťou, snažím sa pomôcť naozaj veľmi v tomto koncepte, tak si myslím, že nedostatočným riešením, pretože je to dobrovoľná, možno osvetová záležitosť, ktorú ministerstvo nejak ponúka tak, že by mohlo byť zavedené na školách do roku ´26. Myslím, že naozaj toto je nedostatočné, a preto je dôležité konať.
Hľadal som teda aspoň medzi riadkami, keďže už žiadne slovo som o športe nenašiel, tak som hľadal medzi riadkami a dá sa povedať, že áno, spomenuté sú eurofondy, tak chcem dať do pozornosti tu aj pani predsedníčke, pani Vašákovej, alebo aj pánovi ministrovi, novému, že pripravovali sme naozaj dva roky veľmi poctivou, mravenčou prácou či už alokácie pre, a po prvýkrát v histórii vlastne sa to podarilo, pre športovú regionálnu infraštruktúru alebo školskú športovú infraštruktúru a dnes je pripravená vlastne 50-miliónová výzva, ktorá by riešila aspoň sčasti nejakú dostavbu chýbajúcej školskej športovej infraštruktúry, či už sú to telocvične alebo exteriérové ihriská a podobne. Takže veľmi pekne by som chcel z tohto miesta poprosiť, aby táto pripravená výzva naozaj bola vypísaná, keďže mám aj avízo, že, a som v pracovných skupinách, že okolo júna, teda ešte v júni by mali byť vypísané prvé výzvy, pre pani exministerku Remišovú naozaj toto bola priorita, a preto by sme s prosbou alebo takou malou výzvou chceli apelovať.
V PVV-čku takisto hovoríte o dlhodobom neriešení problému získavania pedagógov a ale aj odborných podporných zamestnancov do škôl. Tento problém je dnes zvlášť vypuklý v ekonomicky najrozvinutejších regiónoch Slovenska, ako aj niektorých učiteľských špecializáciách. Keďže sa mi kráti čas, tak by som to tak len zhrnul, že naozaj musíme teda nielen pre to materiálne vybavenie, ale aj to personálne urobiť všetko a ako máme spraviť niečo, keď vlastne telovýchovné fakulty sú v siedmej kategórii, v tej poslednej, čo sa týka koeficientu odboru, a to je apel na ministra školstva, teraz nového, aby sa naozaj s týmto niečo spravilo, pretože museli sekať vlastne za posledné obdobia svoje špecializácie a dnes vieme, že špecializácia učiteľa prvého stupňa pre telesnú výchovu je úplne vymiznutá.
Takisto by som poprosil, aby sme si nehádzali žiadne polená pod nohy, pretože existuje vyhláška, to som veľmi rád, že som to mal možnosť dneska prebrať s pánom ministrom zdravotníctva zase, že existuje vyhláška totižto z marca tohto roka, ministerstva zdravotníctva, že deti v materskej škole majú doporučené teda chodiť von dve hodiny doobeda, dve poobede, v rozmedzí teplotách mínus 10 až 31, ak je to, samozrejme, nejaké, majú to len doporučené, takže môžu vyjsť prípadne aj v horšom počasí, a keď zbehnete o kúsok nižšie v § 6 ako režim dňa, tak je tam taká veta, že základné a stredné školy nemôžu mať telesnú výchovu, pokiaľ nie je vonku 15 stupňov. Tak, prosím vás pekne, kde sme s takouto absurditou došli, ja som teda veľmi rád, že pán minister je ochotný postúpiť nejaký výklad tohto, tohto opatrenia, rád by ma zaujímalo, že akým spôsobom sa to dostalo vlastne do takejto vyhlášky. Mám avízo, že bolo to na podnet ministerstva školstva v marci tohto roku. Takže veľmi ma mrzí, že do PVV sa slovíčko šport nedostalo ani raz a naozaj ak chcete riešiť alarmujúci stav pohybu detí, tak ten šport, si myslím, že tam určite patrí, lebo neviem, ako inak by sa dal riešiť.
Preto za mňa určite nemôžem podporiť, samozrejme, toto programové vyhlásenie vlády, ale som určite pripravený podať pomocnú ruku, ak o to, samozrejme, bude záujem.
Ďakujem pekne.

Pán Kučera, presne ako ste povedali, ja som pred chvíľou absolvoval stretnutie so šéfom olympijského výboru a až tam som si uvedomil, keď povedal, že toto je historicky prvá vláda v dejinách Slovenska, ktorá ani jedným jediným slovom nespomenula šport. Oni spomenuli, že chcú dotiahnuť 500-tisíc mladých ľudí za štyri mesiace asi zo zahraničia, oni idú bojovať s hoaxami, oni idú bojovať s dezinformáciami, medzitým pošlú do Bruselu nejakú úderku, aby tu do toho celého vstúpili, ale šport, čo je to, čo vedia riešiť, to tam ani jedným slovom nespomenuli, pretože to sú asi pre nich malé veci, tam treba sa starať len o deti, oni robia veľké veci a toto sú asi pre nich nejaké prkotiny, pritom na nič iného oni čas nemajú. Takže áno, je to neskutočne smutné a vypovedá to presne o tom, že majú prioritu Ukrajinu, majú prioritu zahladzovať za Hegerom to, že tu rozflákal 800 miliónov a nevie postaviť dve nemocnice, teraz sa tvári, že nepočuje, a toto je to. Mali na stole peniaze, nepoužili ich, nepoužili ich na Rázsochy, nepoužili ich na nič, klamal tu ľudí, chodil tu po Slovensku a miesto toho, aby oni dali na šport peniaze, tak ako si to ty spomenul, alebo aspoň dali priestor na to, aby sa tomuto mohli venovať, oni ani jedným jediným slovom to tam nespomenuli. Takže myslím si, že to pripadá tak, ako keď niekedy tí primátori a starostovia vyhrávajú s programami, že idú robiť obchvaty miest a podobne, a prejdeš sa po tom meste a nie je tam pokosená ani tráva. Takže tie malé veci, čo robiť mohli, tak tým sa venovať nejdú a tie veľké, na ktoré nemajú ani čas, ani kapacitu a ani mandát, tak tie nám tu podhodili, že veď to schváľte. Takže plný súhlas s vystúpením.