94. schôdza

Ďakujem pekne. Len by som chcel upozorniť členov zahraničného výboru, že rokovanie je teraz o trinástej hodine v miestnosti č. 149. Ďakujem.

Ďakujeme za informáciu. S členmi grémia sa teda vidíme o štrnástej hodine.
Ešte pán poslanec Viskupič.

Aj ja chcem takisto informovať členov finančného výboru, že o 13.00 h, teda za chvíľku, začíname tiež finančný výbor v našej štandardnej miestnosti. Ďakujem pekne.

Ďakujeme za informáciu. Prerušujem schôdzu do 14.15 h.

(Prerušenie rokovania o 12.56 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.15 hodine.)
=====

Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenej schôdzi Národnej rady.
Na úvod vám chcem oznámiť dohodu z poslaneckého grémia. Dohodli sme sa, že v tejto chvíli budeme pokračovať v prerušenej rozprave k programovému vyhláseniu vlády a keď skončí rozprava k programovému vyhláseniu vlády, potom pristúpime k prerokovaniu návrhu pána poslanca Kočiša, a síce informácia ministra vnútra, či pána poslanca Mazureka, pardon. (Reakcia z pléna.) V poriadku. S tým, že hlasovať sa bude najskôr o jedenástej hodine zajtra a vrátane tých hlasovaní, ktoré sú z májovej schôdze Národnej rady. Ak sa niečo zmení, tak zajtra o štrnástej zasadne poslanecké grémium. Takže teraz budeme pokračovať v prerušenej rozprave k programovému... Je všeobecný súhlas, pardon? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne. Konštatujem, že sme sa dohodli.
A teraz vystúpi v rozprave k programovému vyhláseniu vlády a k žiadosti vlády o vyslovenie dôvery pán poslanec Boris Susko. (Ruch v sále.) Takže, kolegovia, chcem vás už poprosiť, sme naspäť v rozprave, aby sme aj netelefonovali v rokovacej sále počas rozpravy. Už je tu aj pán premiér, takže čakáme, kým pán poslanec dotelefonuje. Ďakujem veľmi pekne. Takže, pán poslanec Boris Susko, máte slovo, pripraví sa pán poslanec Jaroslav Naď, ktorý vystúpi po vás.
Nech sa páči, máte slovo.

(Pokračovanie rokovania o Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky, tlač 1748.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda vlády, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia. Na úvod by som chcel pripomenúť, k čomu vlastne dnes rokujeme a ako vznikla úradnícka vláda, ktorá žiada o vyslovenie dôvery v parlamente a o schválenie programového vyhlásenia vlády.
V decembri minulého roka bola vyslovená nedôvera vláde Eduarda Hegera, ktorá následne dostala bezprecedentne poverenie na ďalší rok vo funkcii, kde po nezvládnutí výkonu funkcie poverenej vlády a po odstúpení jednotlivých ministrov nakoniec dospela do štádia, že pani prezidentka tejto vláde odobrala poverenie, na základe ktorej vykonávala ešte funkciu vlády do realizácie predčasných volieb, a vymenovala, ako sme tu už dnes viackrát počuli, v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky takzvanú úradnícku vládu alebo inými slovami vládu odborníkov. To, či je to vláda odborníkov alebo nie je to vláda odborníkov, je naozaj veľmi diskutabilné a keď sa zamyslíme nad tým, že väčšina členov tejto vlády odborníkov je či už bývalých členov politických strán alebo bývalých štátnych tajomníkov, teda politických nominantov, tak naozaj je na zamyslenie, či je to vláda odborníkov.
Nič na tom, táto vláda má poverenie od prezidentky, respektíve bola vymenovaná za účelom toho, aby pripravila krajinu k predčasným voľbám, aby riešila najdôležitejšie základné pálčivé otázky Slovenskej republiky, ktoré neznesú odklad, pretože táto vláda nemá legitimitu a je to čisto vláda pani prezidentky. A prečo je to vláda pani prezidentky? No pretože v štandardných demokratických krajinách, pokiaľ nastane takáto situácia, a poznajú ju viaceré krajiny, že sa vymenováva úradnícka vláda alebo vláda odborníkov, tak je to vždy po dohode, a tak to bolo v minulosti aj v Slovenskej republike, tak je to vždy po dohode parlamentných strán alebo predsedov parlamentných strán na tom, že ako bude táto vláda odborníkov vyzerať a potom z toho vyplýva či už dôvera alebo nedôvera vyslovená v parlamente.
Zareagoval by som ešte v krátkosti na to, čo povedal pán poslanec Stančík, že načo sa tu chváli táto vláda, keď aj tak sú všetci, alebo väčšina je rozhodnutá nevysloviť dôveru a že to Fico zle nastavil zákon, teda ústavu, kde obmedzil kompetencie vlády, ktorá nemá vyslovenú dôveru, a ja by som si s týmto dovolil polemizovať a povedal by som, že práve naopak. Fico veľmi dobre napísal tento text ústavy a ten text ústavy je napísaný veľmi správne. Pretože vláda, ktorá nemá dôveru parlamentu, nemá legitimitu, nemá mandát od občanov, nemôže mať plné kompetencie na vládnutie. A keďže neprišlo k dohode na pôde parlamentných strán o tejto vláde, tak nie je ani dôvod na to, by táto vláda získala v parlamente dôveru a aby mala plné kompetencie ako štandardne vláda, ktorá vznikne z demokratických parlamentných volieb. Ja si myslím, že práve to je správne a táto vláda, keďže si ju vymenovala pani prezidentka bez konzultácie s politickými parlamentnými stranami, tak nech si aj nesie plnú zodpovednosť za jej vládnutie pani prezidentka.
V mojom príspevku konkrétne ku programovému vyhláseniu vlády by som sa chcel venovať dvom oblastiam. Oblasti právneho štátu a oblasti súvisiacej s dezinformáciami. V oblasti právneho štátu, keď si pozriete programové vyhlásenie vlády, celé programové vyhlásenie vlády, ktoré má 28 strán, sa oblasti právneho štátu venuje na necelej jednej strane, kde polka strany sú len všeobecné konštatovanie o tom, čo je nezávislý a efektívny súdny systém a potom sa venuje priorite tej krátkodobej alebo strednodobej priorite vlády, kde pri krátkodobej priorite vlády je v zásade riešená otázka rekodifikácie občianskeho práva, ktorá sa rieši v Slovenskej republike už vyše 30 rokov a ešte sa žiadnej komisii, ktorých bolo už niekoľko, nepodarilo pripraviť rekodifikáciu tak, aby mohla uzrieť svetlo sveta, aby mohla byť vôbec predložená do legislatívneho procesu. A vláda, ktorá je tu na štyri mesiace, si takýto ambiciózny cieľ dáva, ktorý je dlhodobý, strategický a vôbec nie je krátkodobý na štyri mesiace, si myslím, že je úplne neprimerané v tomto programovom vyhlásení vlády. A keď si pozriete celé to programové vyhlásenie vlády, ako je napísané, tak je to skôr strategický dokument na minimálne dve volebné obdobia, pretože to, čo si tam kladie vláda za cieľ, sa nedá stihnúť ani za jedno volebné obdobie, možno za dve a už vôbec nie za štyri mesiace vládnutia, takže z tohto pohľadu toto programové vyhlásenie je podľa môjho názoru úplne zle napísané a absolútne nerealizovateľné.
Vláda v programovom vyhlásení z hľadiska právneho štátu vôbec nerieši aktuálne pálčivé otázky, ktoré kvária a ktoré trápia Slovenskú republiku. Máme tu každú chvíľu rozhodnutia Európskeho súdneho dvora, respektíve Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý konštatuje, že pri jednotlivých rozhodnutiach súdov najvyšších súdnych inštancií boli porušené základné ľudské práva a slobody občanov Slovenskej republiky. Toto sa v, o tomto sa v programovom vyhlásení vlády nič nedočítate. Ďalej tu máme dôsledky takzvanej súdnej reformy, dôsledky súdnej mapy, kde dnes situácia na súdoch najmä v Bratislave, kde sa zmenila štruktúra súdov, je katastrofálna, súdy skolabovali, jednotlivé osudy ľudí, ktoré sú v spisoch, sú nahádzané v čiernych plastových vreciach niekde na chodbách novovzniknutých súdov. Elektronické spisy, ktoré prešli na nové súdy, neprešli kompletne, neprešli s prílohami, sudcovia nevedia tieto spisy rozhodovať a občania sú rukojemníkmi tejto takzvanej reformy a je otázka, že či sa svojich rozhodnutí domôžu o týždne, o mesiace alebo o roky, kde základným účelom súdnej reformy a reformy súdnej mapy malo byť zefektívnenie a zrýchlenie súdnych konaní, na čo sme upozorňovali aj my v príprave tejto reformy, aj ďalší odborníci, že bude to mať práve opačný efekt, čo sa dnes ukazuje ako, ako realita a čo je teda veľmi, veľmi smutné.
Okrem toho teda ešte ako bonbónik minulý týždeň závažné rozhodnutie vlády Slovenskej republiky, ktoré rozhodlo o zmene účelu vynaložených prostriedkov na informačný systém, ktorý má zlepšiť komunikáciu súdnej rady, kde súdna rada konštatuje, že za tri roky, od roku 2021 nebola schopná obstarať informačný systém, tak je potrebné zmeniť účelovo tieto prostriedky, pôvodne určené na tento komunikačný systém, informačný, z 96-tisíc, tak zmenila účelovo toto určenie vo výške 86-tisíc na ekologické motorové vozidlo pre predsedu súdnej rady pána Mazáka. Tak to je naozaj bonbónik a výsmech celej tejto úradníckej vlády.
Pokiaľ sa jedná o druhú oblasť dezinformácií, treba povedať, že je to hlavnou úlohou programového vyhlásenia vlády, boj s dezinformáciami, na druhej strane PVV hovorí o tom, že je potrebné rozvíjať kritické myslenie. Tieto dve veci si navzájom odporujú a konštatujem, že, alebo chcem sa opýtať, že kto povie, čo je dezinformácia a čo je informácia? Kto má patent na pravdu v tejto oblasti? Keď si pozrieme správu Policajného zboru o dezinformáciách na Slovensku v roku 2021, tak sa tam dočítate, že najčastejšie zdieľanými dezinformáciami v roku 2001 (správne 2021, pozn. red.), bolo spochybňovanie účinnosti a bezpečnosti očkovania, zdravotné až fatálne následky po očkovaní, zdravotné následky nosenia rúšok a respirátorov. Základné dezinformácie. Dnes sa ukazuje vo všetkých týchto prípadoch na základe nových vedeckých výskumov, že to všetko bola pravda. Čiže čo je dezinformácia? Kto určí, čo je informácia, dezinformácia, keď, keď dezinformácie, respektíve to, čo je dezinformácia a informácia, sa ukáže až po nejakom, po nejakom čase.
Kolegovia, už rímsky satirik Iuvenalis na prelome 1. a 2. storočia sa pýta: Kto bude strážiť strážcov samotných? Kolegovia, zamyslime sa nad týmto výrokom a myslime naň vždy, ak sa niekto bude snažiť akýmkoľvek spôsobom zaviesť cenzúru alebo obmedziť slobodu slova a zvažujme takéto priority na boj s dezinformáciami.
Ďakujem pekne za slovo.

Dve faktické poznámky na vaše vystúpenie, pán poslanec. Aj pán poslanec Jarjabek, evidujem, vytiahnite si kartu a zasuňte, čiže evidujem aj vašu žiadosť na faktickú poznámku. A pán Viskupič rovnako chce? (Reakcia z pléna: „Áno.") Takže tri faktické poznámky, štyri. Uzatváram možnosť s faktickými poznámkami. A ešte predtým ako udelím slovo, chcel by som na balkóne privítať gymnazistov z Dubnice nad Váhom, tretí ročník? Hovorím správne? (Potlesk.) Vitajte! (Doznievanie potlesku.)
Takže nech sa páči, pán poslanec Stančík ako prvý s faktickou.

Ďakujem za slovo.
Pán kolega Susko, to bol jeden z tých, jedno z tých korektnejších vystúpení, musím povedať, že aj v mnohých veciach nemusíme spolu súhlasiť, a minimálne to bolo prednesené veľmi korektne. Každopádne ja si myslím, že my sme v takom bludnom kruhu, pretože my tu stále hovoríme o tom, že tá vláda nemá legitimitu, ale jediní, kto vláde legitimitu môže dať, sú predsa poslanci Národnej rady. Takže vy hovoríte, že vláda legitimitu nemá a zároveň jej tú legitimitu nechceme dať. Na konci dňa, ak vyhrá voľby SMER v septembri, tak premiérom môže byť ktokoľvek, kto bude mať 76 podpisov a získa potom dôveru v parlamente. To znamená, že jediný, kto vláde môže poskytnúť legitimitu, aby naplno mala funkcie a právomoci, ktoré vláda môže mať, je tento parlament. Parlament ak sa zajtra rozhodne, že premiérom bude ktokoľvek z ulice, tak ním môže byť. Takže je tuná taký trošku bludný kruh hovoriť stále o tom, že vláda legitimitu nemá a zároveň ako parlament nespravíme nič preto, aby sme jej tú legitimitu dali.

Pán poslanec Svrček s faktickou poznámkou.