94. schôdza

Akákoľvek vláda, ktorá by prišla do tohto pléna a predniesla sem návrh zákona, ktorým jedno z najzásadnejších kompetencií, to znamená spôsob, akým budeme rozhodovať o využití svojej vlastnej zeme, na ktorej žijeme, za ktorú bojovali naši predkovia, akým spôsobom budeme pestovať rastliny a chovať vlastné zvieratá, odovzdala nikým nevolenej elite v Bruseli alebo samozvanej elite, oni sa radi nazývajú elity, ale majú od nich veľmi ďaleko, tak každá takáto vláda logicky musí vyhlásiť vojnu obyvateľom Slovenskej republiky, pretože nimi pohŕda, hovorí, že vy nie ste dostatočne kompetentní, možno vzdelaní, možno nejakým spôsobom inteligentní, vyzretí, aby ste si o svojej vlastnej zemi rozhodovali sami a bude to Európska komisia a budú to títo úradníci, ktorí rozhodnú za vás. Čo tam, že tu nikdy neboli, čo tam, že vôbec nevedia, o čom hovoria.
A s týmto táto Čaputovej vláda reálne na Slovensko prišla! Prišla s tým do parlamentu. Všetci sme tu z toho mali hrôzu. Ten zákon bol šialený, ale nemali problém ho sem dať, pretože oni sú vraj odborníci, vláda úradníkov, vláda odborníkov. No ani zďaleka. Vláda progresívnych agentov, ktorí Slovenskou republikou maximálne pohŕdajú. Keby ju mohli zriediť do nejakého veľkého nadnárodného celku a pretransformovať Európsku úniu na super štát v podobe Spojených štátov amerických a zjednotiť všetko pod vládu nevolenej Európskej komisie, tak by to bolo pre nich úplne najlepšie a Zuzana Čaputová sa svojou túžbou odovzdávania kompetencií v rámci Európskej únie ani len netají, hovorí to úplne otvorene. A toto sú jej priami nominanti.
Čiže bez ohľadu na to, koľko progresívnych poslancov tu v pléne nám bude hovoriť, že takéto uznesenie je zbytočné, ja hovorím, že každé jedno uznesenie, ktoré limituje kroky tejto vlády a nastavuje zásadné mantinely pri rozhodovacích procesoch, je dôležité. Pretože aj ako člen výboru pre európske záležitosti čítam tie stanoviská a vidím, že títo ľudia absolútne, ale že absolútne nezastupujú to, čo by slovenská vláda zastupovať v Bruseli mala.

Vážený pán predsedajúci, pán spravodajca, panie poslankyne, páni poslanci, v prvom rade sa chcem poďakovať skupine poslancov za predloženie navrhnutého uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Každý záujem o európske záležitosti, každá vecná a politická diskusia o našom mieste v Európskej únii je vítaná.
Ako je uvedené v dôvodovej správe, navrhnuté uznesenie Národnej rady bolo predložené z údajnej obavy, že by v najbližšej dobe mali byť na európskej úrovni rozhodnutia, ktoré sa týkajú spôsobu hlasovania v orgánoch a inštitúciách EÚ. Medzičasom boli prijaté niektoré, niektoré rozhodnutia, napríklad v oblasti ochrany klímy alebo migrácie, ktoré rozvírili politickú diskusiu o tom, akým spôsobom sú prijímané pozície ku konkrétnym legislatívnym návrhom. Spojili sa nám tak dve veci. Všeobecná diskusia o zmene hlasovania z jednohlasnosti na kvalifikovanú väčšinu v Rade Európskej únie a konkrétne politické rozhodnutia. Z podstaty veci však ide o dve odlišné témy. Rovnako ako na výbore pre európske záležitosti 13. júna na obe dve uvedené témy chcem zareagovať vecne pridŕžajúc sa faktov.
Panie poslankyne, páni poslanci, pokiaľ ide o návrhy na zmenu spôsobu hlasovania z jednohlasnosti na kvalifikovanú väčšinu, dovoľte mi veľmi jasne zopakovať, že po prvé, neexistuje žiadny formálny legislatívny návrh na rozšírenie hlasovania kvalifikovanou väčšinou či zmenu zmlúv.
Po druhé, kvalifikovaná väčšina by nemala byť strašiakom. V skutočnosti je to najpoužívanejší spôsob hlasovania v Rade EÚ a prijíma sa ním 80 % dokumentov.
Po tretie, nevylučujeme sami seba, nevylučujme sami seba dopredu z diskusií o kvalifikovanej väčšine, ktoré bežia na rôznych úrovniach, pretože ich cieľom je urobiť EÚ efektívnejšou v prípade, že do Únie vstúpia ďalšie štáty. Ak by aj predložený formálny návrh na zmenu spôsobu hlasovania je nemysliteľné, aby akákoľvek vládna garnitúra prijala tak zásadné rozhodnutie bez vedomia Národnej rady. Zároveň chcem zdôrazniť, že za svoje ministerstvo, za ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí, že dôsledne rešpektujeme fakt, že k tejto téme Slovenská republika nemá politické stanovisko. Pokiaľ ide o pozície, ktoré sme zaujali k niektorým legislatívnym návrhom, konkrétne k návrhu na takzvaný zákaz predaja áut so spaľovacími motormi a niektoré návrhy v oblasti azylu a migrácie, nechcem sa dostať do situácie, že budem vysvetľovať postupy a kroky úradníkov ministerstva žavot... životného prostredia alebo ministerstva vnútra. Oba prípady však majú niečo spoločné. Ukazujú, ako komplikovane sa niekedy prijímajú rozhodnutia členských štátov k zásadným politickým otázkam a otvárajú otázku, či spôsobom prijímania pozícií, ktoré schvaľuje Národná rada reflektuje realitu priebeh diskusií a postup prijímania rozhodnutí na úrovni EÚ.
Napríklad v prípade diskusie k niektorým azylovým návrhom prebiehali diskusie ešte večer pred konaním pre Rady pre vnútro a spravodlivosť. Som presvedčený, že ministerstvo vnútra malo záujem doručiť Národnej rade stanovisko, ktoré najviac reflektovalo aktuálny stav k diskusii. K meritu veci, dohoda prijatá na úrovni ministrov vnútra je pre Slovensko výhodná, nakoľko implementuje do praxe koncept tzv. flexibilnej solidarity. Koncept, ktorý navrhla Slovenská republika počas svojho predsedníctva v Rade EÚ v roku 2016. Koncept, ktorý je veľmi jednoduchý, ak nechcete relokovať žiadateľov o azyl, potom musíte členskému štátu, ktorý čelí migračnému tlaku pomôcť inými spôsobmi. Pokiaľ ide o tzv. pre zákaz predaja áut so spaľovacími motormi po roku 2035, Národná rada prijala stanovisko, ktorým zaviazala ministra životného prostredia, aby hlasoval proti návrhu, pričom však našu pozíciu zároveň previazala so stanoviskom Nemecka a ďalších členských štátov. Faktom však je, že uvedené štáty, na ktoré bola naviazaná naša pozícia, zmenili svoje stanovisko. No a v skutočnosti nejde o žiaden zákaz, autá zaregistrované pred rokom 2035 budú jazdiť aj naďalej a nové autá poháňané syntetickými palivami budú môcť byť registrované aj po tomto roku.
Panie poslankyne, páni poslanci, rozumiem, že niektorí z vás mi môžu položiť otázku, či nás v najbližšej dobe, teda dokonania septembrových parlamentných volieb čakajú podobne politicky citlivé návrhy, ktorým bude potrebné zaujať stanovisko Národnej rady. Dal som si to preveriť, môžem vás ubezpečiť, že z hľadiska legislatívneho procesu v Rade EÚ nás v najbližšej dobe nečakajú žiadne zásadné rozhodnutia. Prvého júla preberá predsedníctvo v Rade EÚ Španielsko, pričom v júli a septembri dominujú tzv. predsedníckemu kalendáru najmä neformálne ministerské stretnutia, teda tie, ktoré nemôžu schvaľovať legislatívne návrhy.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, v závere svojho vystúpenia by som vám veľmi pekne chcel poprosiť, aby sme vyňali európske témy z predmetu predvolebného súboja, pokiaľ je to možné. Témy, ktoré tu boli dnes otvorené, sú mimoriadne komplikované a vyžadujú si poctivé vysvetľovanie a hľadanie o, odpovede. Akékoľvek skratky a zjednodušenia potom vytvárajú zmätok a podporujú zdanie, že zlý Brusel chce škodiť za našim záujmom. My máme dostatok sily na to, aby sme naše záujmy v Bruseli kedykoľvek presadili a ja vám viem garantovať, že vždy si budeme pri tom pýtať politické stanovisko Národnej rady Slovenskej republiky, pretože tak nás k tomu celý proces zaväzuje.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Ďakujem veľmi pekne, pán minister, za vysvetlenie, lebo kým doteraz som tak trochu váhal, tak teraz som si istý, že za to uznesenie treba hlasovať. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán minister, za vystúpenie, ja kvitujem, že ste tu otvoril túto tému takýmto spôsobom. Jednoducho myslím si, že je dôležité, aby vystupoval aj člen exekutívy a dal k tomu svoje stanovisko a svoj pohľad, že aký ma na to názor. Čiže aj preto sme podporili procedurálny návrh pána poslanca Faiča, aby ste bol prítomný v rámci tohto otvoreného bodu. Samozrejme, že aj v minulosti boli nejaké hlasovania na európskej úrovni, ktoré boli diskutabilné. Sám ste spomenul niektoré citlivé, aj čo sa týka migračnej vlny, ale sú tu aj ďalšie, ďalšie otázky, ktoré si myslím, že minimálne by bolo možné otvoriť v rámci ústavného zákona 397/2004, kde sa stanovujú právne účinky pre prípady, keď Národná rada schváli návrh stanoviska Slovenskej republiky, nevyjadrí sa k návrhu stanoviska Slovenskej republiky v lehote dvoch týždňov od jeho predloženia, a tu sa otvárajú aj otázky tzv. princípu tichej procedúry, pretože potom, samozrejme, vznikajú všelijaké otázky, pretože ak sa Národná rada, veľmi dobre vieme, nevyjadrí k návrhu stanoviska Slovenskej republiky do dvoch týždňov od jeho predloženia, tak člen vlády je viazaný tým predloženým návrhom stanoviska Slovenskej republiky. Možno sa ku návrhu stanoviska nevyjadriť je prejavom možnosti stanoviska vziať na vedomie napríklad mlčky odsúhlasiť a vôbec ho neprerokovať ani explicitne neschvaľovať. Čiže to je tzv. princíp tichej procedúry a možno neviem či ešte plánujete vystúpiť alebo reagovať, že aký je váš názor napríklad na túto otázku. A ešte raz sa chcem poďakovať, že ste tu, a že ste vystúpil. Ďakujem.

Ja sa pripájam k tomu poďakovaniu, myslím si, že v takejto téme je dôležité, aby sme poznali aj názor vlády, resp. rezortu zahraničných vecí. Ja si teda na rozdiel od predrečníka myslím, že tie vzťahy medzi parlamentom a vládou v záležitostiach Európskej únie s ústavným zákonom nastavené pomerne dobré s jednou malou výnimkou, ktorá by sa tam dala opraviť. Práve to spomínané stanovisko k zákazu predaja spaľovacích motorov bol prípad, kde nebolo rešpektované stanovisko výboru, a teda zástupca vlády konal priamo v rozpore s tým, čo mu výbor schválil aké stanovisko. Čiže to, to nebolo niečo, čo by nebolo pokryté súčasnou právnou úpravou. Tam išlo o to, že nad rámec toho, čo, čo ústavný zákon umožňuje sa zástupca vlády na rokovaní orgánu Európskej únie odklonil od stanoviska Európskej únie, tam, tam nešlo o žiadnu tichú procedúru.
Ale teda chcel by som sa spýtať pána ministra teda, ak ešte bude reagovať, že či toto uznesenie bude mať nejaké alebo môže mať nejaké priame dopady, lebo vieme, že Národná rada zrejme v letných mesiacoch a asi už ani v septembri nebude zasadať, aby nejako operatívne schvaľovala stanovisko, ale aj z toho, čo pán minister hovoril, to nevyzerá nejako, že v tejto chvíli by hrozilo nejaké zásadné zmeny na hlasovacích práv v inštitúciách a orgánoch Európskej únie. Že teda, či to bude mať aj nejaký reálny dopad alebo je to proste len si zadeklarujeme nejakú pozíciu parlamentu, teda ak toto bude schválené.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán minister, na záver vášho vystúpenia ma zaujala veta, že vláda Slovenskej republiky sa bude aj naďalej správať tak, ako jej v podstate určí alebo akým spôsobom sa rozhodne plénum Národnej rady Slovenskej republiky, pretože stále ešte platí, že vláda je podriadená parlamentu. Chcem vám len pripomenúť hlasovanie pána ministra vnútra Šimka, ktorý aj napriek jednoznačnému vyjadreniu Národnej rady Slovenskej republiky nezahlasoval kvôli kvótam, ale jednoducho sa až po brutálnom tlaku čelných predstaviteľov Národnej rady zdržal. Čiže nie je to celkom tak, ako ste vo svojej rozprave povedali a to, že výbor pre európske záležitosti komunikuje s ministerstvo, to je všetko fajn, ale nemyslím si, aby tá procedúra, ktorá v niektorých veciach pretrváva, bola až natoľko korektná. Čiže naozaj ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí by malo aj naďalej trvať na suverenite Slovenskej republiky, na suverénnych rozhodnutiach Slovenskej republiky a naozaj sa nepridávať k štátom, ktoré chcú vytvoriť z Európskej únie jeden veľký megalomanský super štát.

Môžem takto z miesta, áno?
K pánovi poslancovi Svrčekovi, poslanecký návrh na novelu uvedené ústavného zákona tento ústavný ná... zákon potrebuje novelu možno nie takýmto spôsobom.
Pánovi poslancovi Dostálovi a nie, stanovisko nebude mať implikácie.
A k tomu, čo povedal pán poslanec Kočiš, kvóty nie sú súčasťou schváleného, schválené kompromisu a keď sme pri tom, akým spôsobom hlasoval pán minister vnútra Ivan Šimko, myslím si, že Ivan Šimko nepotrebuje žiaden brutálny tlak. Ivan Šimko je dostatočne integritná osobnosť, aby vedel zaujať stanovisko podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, a to, že sa zdržal bolo dôvodom, ako to sám vysvetlil, že on povedal veľmi jednoznačne, že dôvodom na to, že sa zdržal bolo to, aký mandát má táto, táto vláda. Čiže toľko k hlasovaniu, k hlasovaniu pána ministra vnútra z mojej pozície a z mojej z môjho pemza vedomostí, ktoré o tom mám.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, na úvod by som sa rád poďakoval celému plénu Národnej rady, že vyslovilo všeobecný súhlas s mojím procedurálnym návrhom, aby sa tento bod rokovania termínoval a aby bol v dnešnom termíne a rovnako som rád, že sa zohľadnila aj moja požiadavka, aby bol prítomný na tomto rokovaní minister zahraničných vecí a európskych záležitostí. Nazdávam sa, že je to potrebné, pretože vzájomný rešpekt a, samozrejme, aj realizácia postojov, ktoré v tomto prípade sú aj v zmysle ústavného zákona sa naozaj objektívne vedia posúdiť len pri vzájomnom rozhovore, konzultáciách alebo rokovaniach. Som tiež rád, že zámer pána poslanca Svrčeka a ďalších kolegov dosiahnuť to, aby tak v kľúčovej téme rokovalo parlamentné plénum. Myslím si, že téma si to zaslúži.
Návrh skupiny poslancov na prijatie uznesenia k stanovisku Slovenskej republiky k hlasovacím právam Slovenskej republiky v inštitúciách a v orgánoch Európskej únie z hľadiska dôležitosti problematiky skutočne predstavuje jeden z najzávažnejších doteraz neprerokovaných bodov na tejto schôdzi Národnej rady, aj keď účasť kolegov poslancov tomu nenasvedčuje. Je to najmä z toho dôvodu, aby vláda vedela postoj parlamentu, aby vedela, čo parlament chce, aké má postoje a aby sa vedela na základe toho aj, aj vyjadriť.
Téma zmeny hlasovacích práv v členských štátoch v inštitúciách orgánov Európskej únie rezonuje už rok. To si treba povedať celkom otvorene. Uvediem niekoľko príkladov, že tomu tak skutočne je.
Známy portál s európskou problematikou Euroactiv.sk priniesol článok s názvom, citujem: "Nemecko chce zrušiť právo veta pri európskych sankciách aj daniach." Podľa tohto článku, citujem: "Nemecký kancelár Olaf Scholz v kľúčovom prejave podporil zmenu základných zmlúv Európskej únie. Najväčšia krajina v bloku chce zrušiť zásadu jednomyseľnosti v zahraničnej a daňovej politike, podmieňuje tým aj prijímanie nových členov. Rovnako pravda s odvolaním sa na agentúr54u Reuters uvádza pod titulom "Scholz volá po zrušení práva veta štátov Európskej únie. Nemôžeme si ho dovoliť." A ďalej píše: "Ak si chce Európska únia udržať vedúcu úlohu vo svetovej politike, nemôže si dovoliť ponechať jednotlivým členským štátom právo veta pri rozhodovaní o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike." Podľa agentúry Reuters to uviedol nemecký kancelár Olaf Scholz.
Spomeniem ešte niekoľko výstižných názvov súvisiacich s predmetnou problematikou. V Europarlamente sa hovorí o zrušení jednomyseľného hlasovania v rámci rozhodovania EÚ, správy RTVS. Europarlament aktivuje proces zmeny zmlúv v Európskej únii, Aktuality.sk. Von der Leyenová a Macron nevylúčili zmenu zmlúv Európskej únie. V hre je koniec jednomyseľného hlasovania, hnonline.sk. Aj Európska komisia už dávnejšie hovorí o väčšinovom rozhodovaní, napríklad v spoločnej zahraničnej politike. Jej predsedníčka na slávnostnom ukončení Konferencie o budúcnosti Európy vyhlásila: "Vždy som obhajovala názor, že jednomyseľnosť v niektorých kľúčových otázkach nedáva zmysel, ak chceme byť rýchlejší." Poslanci Európskeho parlamentu aj Komisia paradoxne zdôvodňujú zámer znížiť doterajší štandard hlasovacích práv členských štátov práve realizovaním podnetov občanov z Konferencie o budúcnosti Európy. Téma nastolená v predmetnom návrhu uznesenia nie je vymyslená, je živá. Je vhodné rozumieť rizikám s ňou súvisiacich.
Podľa doteraz uvedeného konečný tlak na zníženie doterajšieho štandardu hlasovacích práv členských štátov s veľkou pravdepodobnosťou môžeme očakávať v spojitosti s ďalším rozširovaním Európskej únie, kedy bude Slovenská republika ako podporovateľ rozširovania postavená pred dilemu. To si treba celkom jasne zadefinovať.
Do konania predčasných parlamentných volieb a vymenovania novej vlády skôr existujú skryté riziká. Samotnému hlasovaniu v inštitúciách a orgánoch Európskej únie predchádza celý rad krokov, ktoré umožnia takéto hlasovanie. Spustenie mechanizmov, ktoré majú smerovať k navrhovanému výsledku, ako tomu napríklad je ohľadom známej normy EURO 7. Alebo len ťažko mohol minister vnútra Ivan Šimko zverejniť na sociálnej sieti svoj názor s odhodla... a potom s odhodlaním vyraziť do Bruselu bez predchádzajúcich krokov migračnému návrhu uskutočnených v pomerne dlhšom období a postojov za Slovenskú republiku k nim. Rizikom je, aby odvolaná a dočasne poverená vláda, jej členovia a aparát ministerstiev, alebo stáleho zastúpenia nezaujali súhlasné stanovisko hoc aj v počiatočnom procese, ktoré by smerovalo k zníženiu doterajšieho štandardu hlasovacích práv členských štátov.
Ďalším rizikom je nedostatočná informovanosť o predmetoch návrhov, o ktorých budú členovia odvolanej a dočasne poverenej vlády rokovať a hlasovať v inštitúciách a orgánoch Európskej únie v období do vymenovania novej vlády, najmä ak doteraz neexistuje vôľa len trochu objektívne posudzovať, o čom je odvolaná a dočasne poverená vláda oprávnená rozhodovať a o čom už nie. A máme skúsenosť aj z predchádzajúcej vlády Eduarda Hegera. Z vnútropolitického hľadiska sa totiž jedná o obdobie neobvyklého chodu ústavných orgánov, pri ktorom niekoľko mesiacov nie je plánované rokovanie schôdze Národnej rady Slovenskej republiky a súčasne výkonom funkcie bola poverená vláda Slovenskej republiky bez adekvátnej ústavno-politickej legitimity, ktorú nezís... ktorá nezískala dôveru a nebolo schválené jej programové vyhlásenie. Nasledovne bola odvolaná a poverená na relatívne dlhú dobu bez možnosti výkonu dôležitých ústavno-právnych pôsobností. Súčasne sú na téme dňa minimálne otázniky nad úrovňou chodu Výboru Národnej rady pre európske záležitosti. To všetko dohromady zákonite musí generovať riziko porúch vo fungovaní ústavného systému.
V kontexte doteraz uvedeného je plne opodstatnené, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie k stanovisku Slovenskej republiky k hlasovacím právam Slovenskej republiky v inštitúciách a v orgánoch Európskej únie. Jeho podstatou je vyhradenie si rozhodovania o stanoviskách Slovenskej republiky k hlasovacím právam v inštitúciách a v orgánoch Európskej únie, na rokovaní schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, o ktorých by inak rozhodoval výbor pre európske záležitosti.
Súčasne poukážem na priestor, kde vidím možnosti zdokonalenia návrhu uznesenia a prostredníctvom pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu aj ponúknem riešenia. Prvé odporúčanie je k nie celkom jasnému mechanizmu, ktorým je možné sa dopracovať k rokovaniu schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, a prípadnom schvaľovaní stanoviska Slovenskej republiky k hlasovacím právam v inštitúciách a v orgánoch Európskej únie. Predseda Národnej rady sa vôbec nemusí dozvedieť o predložení návrhu stanovísk k legislatívnym a iným aktom Európskej únie s významným vplyvom a dosahom na Slovenskú republiku, a to vrátane návrhu stanovísk súvisiacich s hlasovacími právami Slovenskej republiky v inštitúciách a v orgánoch Európskej únie.
Ak márne ubehne štrnásťdňová lehota priamo z ústavného zákona o spolupráci Národnej rady a vlády v záležitostiach Európskej únie, nadobudne záväznosť stanoviska navrhnutého vládou, nech bude akékoľvek. Riešením môže byť doplnenie úlohy pre výbor pre európske záležitosti, bezodkladne informovať predsedu a podpredsedov Národnej rady o predložení takýchto návrhov stanovísk súvisiacich s hlasovacími právami Slovenskej republiky v inštitúciách a v orgánoch Európskej únie a jednak návrhov stanovísk s významným vplyvom a dosahom na Slovenskú republiku. V prípade nekonania rokovania výboru by mal zabezpečiť uvedené informovanie predseda výboru alebo jeho tajomník. Druhé odporúčanie je skôr formálneho charakteru. Medzičasom po podaní predmetného návrhu uznesenia došlo k odvolaniu vlády. Z návrhu uznesenia by malo byť zrejmé, že Národná rada niečo požaduje od odvolanej a dočasne poverenej vlády s obmedzenou pôsobnosťou.
Tretie odporúčanie smeruje k dokonalejšiemu požiadaniu vlády. Podľa toho predloženého Národná rada žiada vládu, aby dôsledne rešpektovala, že o prípadnom návrhu stanovísk súvisiacich s hlasovacími právami nebude rozhodovať výbor pre európske záležitosti, ale plénum parlamentu.

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Musím vás upozorniť, pán poslanec, že desať minút určených na ústnu rozpravu, už vypršalo.

Faič, Vladimír, poslanec NR SR
To je podľa môjho názoru dostatočné zdôvodnenie a teraz si dovolím, a prosím teda o čas, predložiť pozmeňujúci návrh.

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Mali sme tu minulý týždeň takú drobnú diskusiu okolo toho, ale myslím si, že to právo vám patrí, takže nech sa páči.

Faič, Vladimír, poslanec NR SR
Ďakujem.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Vladimíra Faiča a Mariána Kéryho k návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k stanovisku Slovenskej republiky k hlasovacím právam Slovenskej republiky v inštitúciách a orgánoch Európskej únie.
Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k stanovisku Slovenskej republiky k hlasovacím právam Slovenskej republiky v inštitúciách a orgánoch Európskej únie sa mení a dopĺňa takto:
Časť B. návrhu uznesenia znie:
„B. žiada
B.1. odvolanú a dočasne poverenú vládu Slovenskej republiky
pri rokovaniach a hlasovaniach v inštitúciách a orgánoch Európskej únie dôsledne rešpektovať stanovisko Národnej rady Slovenskej republiky podľa bodu A.2. tohto uznesenia, t. j. zdržať sa postupov, stanovísk a hlasovaní, ktoré by viedli k podpore obmedzení doterajších hlasovacích práv členských štátov v inštitúciách a orgánoch Európskej únie,
B.2. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti
a.) predložiť informáciu po konzultácii s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky o právne záväzných a iných aktoch Európskej únie, o ktorých budú rokovať zástupcovia vlád členských štátov Európskej únie, do konca októbra 2023 a o pozícii Slovenskej republiky k týmto aktom, termín: bezodkladne;
b.) bezodkladne informovať predsedu a podpredsedov Národnej rady Slovenskej republiky o predložení návrhu stanovísk k legislatívnym a iným aktom Európskej únie s významným vplyvom a dosahom na Slovenskú republiku, a to vrátane návrhu stanovísk súvisiacich s hlasovacími právami Slovenskej republiky v inštitúciách a orgánoch Európskej únie; v prípade nekonania rokovania výboru zabezpečuje informovanie podľa predchádzajúcej vety predseda výboru alebo jeho tajomník."
Ďakujem.

Ďakujem pekne za vystúpenie, pán poslanec.
Áno, súhlasím s tým, že je to veľmi dôležitá otázka, ktorá by mala byť riešená na pôde Národnej rady, veď týka sa to hlavne Národnej rady. Tak ako si aj spomenul, v minulosti, ja som to ani nechcel vyťahovať, ale dobré, že si to otvoril, ohľadne vyjadrení buď nemeckého kancelára alebo čelných predstaviteľov Európskej únie ohľadne zmeny pri jednomyseľnom rozhodovaní v rámci dôležitých otázok či už, čo si otvoril tiež daňovú politiku, resp. v otázke sankcií atď. atď., čiže minimálne to, čo sme uviedli aj v rámci odôvodnenia tohto uznesenia, tak je to podložené aj samotnými vyjadreniami čelných predstaviteľov buď silných európskych štátov, resp. čelných predstaviteľov Európskej únie.
Takže čo sa týka aj tých návrhov stanovísk s významným vplyvom pre nás ako buď pre Slovenskú republiku alebo pre Národnú radu, tak minimálne je dobré otvoriť túto tému na pôde Národnej rady. Áno, ja viem, že je to veľmi nešťastné, čo sa týka časového hľadiska, pretože máme tu tri mesiace do volieb, čiže otvárať tak zásadné otázky pred koncom volebného obdobia určite nie každému sa môže pozdávať. Na druhej strane, presne ako si spomenul, a máme to aj v odôvodnení uznesenia, že máme tu dočasne poverenú ešte aj úradnícku vládu, ktorá môže riešiť tieto otázky v nasledujúcich troch mesiacoch, pretože my nevieme, my nemáme sklenenú guľu, ktoré otázky sa môžu ešte otvoriť na európskej úrovni, a bude, budú sa musieť riadiť aj stanoviskami, resp. máme tu, stanoviskami Národnej rady, resp. čo som aj spomenul v predchádzajúcej faktickej poznámke, máme tu ten princíp tichej procedúry. Čiže o tom nemusí byť potom ani predseda Národnej rady informova... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Moje stanovisko alebo môj návrh na výbore pre európske záležitosti k zákazu spaľovákov stál vlastne na začiatku tohto procesu a bol možno aj spúšťačom tohto návrhu. Napriek tomu, že ja som bol iniciátorom toho, toho, zaviazať našu exekutívu, aby hlasovala proti zákazu spaľovacích motorov, tak na výbore pre európske záležitosti som hlasoval proti tomuto dnešnému návrhu, o ktorom diskutujeme, a dôvod je nie ten, že by som s tým nesúhlasil, ale dôvod je ten, že si myslím, že ten proces tvorby a vyjednávania a schvaľovania stanovísk Slovenska k návrhom legislatívy EÚ je oveľa komplexnejší a my tu riešime v podstate len to finále. Riešime 200-metrovú cieľovú rovinku, ale to, čo je vyjednávanie o tých stanoviskách, je maratón. A my potrebujeme zásadnú reformu celého toho procesu od chvíle, kedy sa vybehne zo štartu až do toho cieľa.
Čiže moja výhrada je, že toto čo tu je navrhnuté, síce rieši dôležitú vec, ale len tú úplne finálnu fázu. A po druhé, je to tak zásadná zmena, že si nemyslím, že sa má robiť teraz v tejto chvíli, chvíľočku pred voľbami, ja som pána ministra vyzval, dostanete aj list, pán minister, v tomto zmysle tento týždeň, aby inicioval okamžite zásadnú zmenu celého toho procesu od chvíle, kedy sa zrodí prvotný návrh, kedy rezortné koordinačné skupiny k tomu prijímajú stanovisko a deje sa to bez konzultácie s firmami, s podnikateľmi, s občanmi, ktorých sa to týka a je to primárne na úrovni úradníkov. Čiže zásadným spôsobom celý ten proces treba prekopať, ak to sa nedá dosiahnuť týmto, je to len jedna malá súčasť toho, dvesto metrov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)