9. schôdza

Ďakujem. Pre objektivitu možno by bolo veľmi korektné z vašej strany, keby ste prečítali aj vaše vyjadrenia pri obhajobe Andreja Danka. Ďakujem pekne.
A teraz, ak nie je nikto prihlásený, rád by som teda... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ešte, pán predseda, dám možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Traja páni poslanci. Ako prvý pán poslanec Dostál.
Pán predseda, vy ste chceli už potom ako záverečným slovom, áno. Takže slovo dáme teraz ústne prihláseným pánom poslancom a potom vám dám slovo.
Nech sa páči, pán poslanec.

Vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, no, mrzí ma, že musím sklamať pána poslanca Erika Tomáša, ktorý tu predpovedal, že nikto z koalície nevystúpi k tomuto bodu, a mňa osobne, osobne menoval, že nevystúpim, a teda ubezpečujem ho, že som mal v pláne vystúpiť bez ohľadu na to, že ma k tomu akoby nepriamo vyzýval aj odvolávaný pán predseda Národnej rady Kollár.
Pán Raši, ja si nepamätám, že by som napríklad ja mal nejaké agresívne vyjadrenia, keď sme odvolávali Danka. Hovorili sme o tom úplne pokojne a úplne pokojne o tom plánujem hovoriť aj teraz. Chcel by som povedať tri veci.
Po prvé. Myslím si, že pán Boris Kollár by mal odísť z funkcie predsedu Národnej rady. Pred dvoma rokmi sme riešili, riešili podobný problém tiež s predsedom Národnej rady s pánom Dankom. Ja nechcem tvrdiť, že tie situácie sú jedna k jednej, že sú, že sú úplne, úplne identické. Pán predseda Kollár tu spomenul nejaké rozdiely, ale evidentne jeho diplomová práca je plagiátom, tak ako bola plagiátom rigorózna práca pána Andreja Danka, predchádzajúceho predsedu Národnej rady.
A môžme sa teraz doťahovať, že koľko percent a ako to vzniklo, a čo tam bolo, čo tam nebolo. Oceňujem, že, že teda pán predseda na rozdiel od, od svojho predchodcu nezatajuje, ale faktom je, že vo vyspelých demokratických krajinách sa po prevalení takejto informácie odchádza. A odchádza sa nielen z vysokej ústavnej funkcie, ale obvykle aj, aj úplne z politiky. Tu sme iba na úrovni, že sa bavíme o odchode z funkcie druhého najvyššieho ústavného činiteľa.
Druhá vec, ktorú by som chcel povedať, je, že tento bod, tento návrh na odvolanie samého seba, ktorý pán predseda Národnej rady predložil na rokovanie parlamentu, nepovažujem za snahu o vyvodenie politickej zodpovednosti, ale za pokus zamiesť tú kauzu pod koberec a uzavrieť ju.
Keď sa vo vyspelých krajinách alebo aj v menej vyspelých krajinách prevalí takáto kauza, najprv podozrenie a potom sa zistí a potvrdí, že nejaký významný politik mal, bol plagiátorom, mal, mal nejakú prácu, vďaka ktorej získal napríklad titul, ktorá bola plagiátorom (plagiátom, pozn. red.), tak zvyčajne tí politici odchádzajú. Odchádzajú sami. Niektorí odídu hneď, lebo si uvedomia, že to nie je v poriadku a patrí k politickej kultúre, že po prevalení sa takejto informácie odídu. Niekedy to chvíľu trvá, najprv sa, najprv sa tvária, že to nie je problém, potom pripúšťajú, že je to problém, ale netreba ho, netreba ho riešiť odchodom a nakoniec, nakoniec odídu. Alebo druhá možnosť sú aj iné krajiny, skôr teda na východ a prípadne na juh od nás, v ktorých politici zostávajú vo svojich funkciách napriek tomu, že sa toto o nich prevalí, a nechajú tú kauzu proste vyhniť.
Ale napriek snahe som zatiaľ nenašiel prípad, kedy by takáto kauza skončila odvolaním politika, o ktorom sme sa dozvedeli, že jeho práca je plagiát, a teraz bez ohľadu na to, či, či by to bolo odvolanie na návrh opozície, alebo že by dokonca sám seba, seba navrhol odvolať. Pretože podľa môjho presvedčenia, podľa môjho vnímania politiky v rámci koalície sa personálne spory neriešia tým spôsobom, že sa časť koalície spojí s opozíciou a odvolá, zostrelí nejakého iného koaličného politika.
Plagiátorstvo je dôvod na odchod z funkcie, na odstúpenie z funkcie. Nemyslím si, že sa to rieši spôsobom, že by koaliční poslanci mali hlasovať za odvolanie predsedu Národnej rady, a preto to ani ja neurobím. Ja nebudem hlasovať za odvolanie Borisa Kollára napriek tomu, že som ho kritizoval, že som ho verejne vyzýval, že som ho na zasadnutí poslaneckého klubu vyzýval, aby odstúpil. Nemyslím si, že sa to robí týmto spôsobom.
A myslím si, že pán Boris Kollár to vie, že to takto, že to takto dopadne, tak práve preto to nie je podľa môjho názoru úprimná snaha o vyvodenie politickej zodpovednosti, ale pokus zamiesť túto kauzu pod koberec. Úprimnou snahou o vyvodenie politickej zodpovednosti by bol dobrovoľný odchod z funkcie predsedu Národnej rady.
Tretia a posledná vec, ktorú chcem povedať, aj pán predseda, aj hnutie SME RODINA prezentuje tento bod, ktorý je návrhom na odvolanie predsedu Národnej rady, ako snahu overiť si, že či pán predseda Národnej rady má naďalej dôveru väčšiny parlamentu.
Tu chcem, ale upozorniť na jednu drobnú, ale podstatnú odlišnosť medzi vyslovovaním dôvery a návrhom na odvolanie.
Keď si vláda chce potvrdiť, že má v parlamente väčšinu, tak môže dať návrh na to, aby sa parlament uzniesol na vyslovení dôvery, a vtedy musí za dôveru, čiže za zotrvanie vlády hlasovať nadpolovičná väčšina všetkých poslancov. Čiže 76 poslancov musí byť za zotrvanie.
V tomto prípade, keď hlasujeme o návrhu na odvolanie predsedu Národnej rady, tak aby bol odvolaný, tak musí byť za 76 poslancov, čiže nadpolovičná väčšina všetkých poslancov, ale nie za jeho zotrvanie, ale za jeho odvolanie.
V prípade predsedu Národnej rady neexistuje taký inštitút ako, ako vyslovenie dôvery, resp. dalo by sa o tom hlasovať, ale nemalo by to žiadne právne účinky. A to, v čom je rozdiel, je, že aj keď, aj keď proti tomu návrhu na odvolanie, čo je v podstate forma vyslovenia dôvery, bude hlasovať 10 alebo 15, alebo 20 poslancov, tak ten návrh neprejde. Stačí, aby za odvolanie nehlasovalo 76 poslancov. Čiže tí poslanci, ktorí nebudú hlasovať proti, či už sa zdržia, alebo sa nezúčastnia, nezúčastnia hlasovania, alebo vhodia prázdny hlasovací lístok, to nie je to isté, ako vysloviť dôveru. Vyslovenie dôvery by bolo, keby 76 poslancov parlamentu hlasovalo proti návrhu na odvolanie pána Kollára z funkcie predsedu Národnej rady.
Keby to poňal pán predseda napríklad tak, že nemôže navrhnúť hlasovanie o dôvere, tak ak nezíska 76 hlasov proti, tak sám usúdi, že, že nezískal tú dôveru, odstúpi dobrovoľne, z vlastnej vôle. Ak nie, tak je to len gesto.
A neviem, či sa obávam, ale myslím si, že napriek tomuto gestu tá kauza dnes neskončí. Môže to, môže to pán predseda Národnej rady tým pádom považovať celú vec za uzavretú, ale ja nepochybujem o tom, že opozícia, médiá, verejnosť sa o tú tému budú naďalej zaujímať a tá téma bude naďalej prítomná. Čiže ak si niekto myslí, že dnes to skončí, tak dnes to podľa môjho názoru neskončí, žiaľ. (Potlesk.)

Na vaše vystúpenie štyri faktické poznámky.
Pán poslanec Suja.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán Dostál, pochopil som, že žiadate, aby Boris Kollár odstúpil z funkcie sám. Ja sa pýtam, ak tak neurobí, odídete vy z koalície?

Pán poslanec Tomáš.

Pán kolega Dostál, prepáčte mi môj zlý odhad, že nevystúpia poslanci vládnej koalície vrátane vás. Vystúpili ste, ale, bohužiaľ, musím konštatovať, že opäť to bolo také alibistické až pokrytecké z vašej strany.
Môžme si myslieť o tom návrhu zo strany pána Kollára, čo len chceme. Áno, aj mne to pripadá len ako nejaké divadlo pre verejnosť a asi ťažko by sa len tak hodil strmo zo skaly dole, keby vedel, alebo resp. keby nemal tú istotu, že ho vládna koalícia podrží.
Na druhej strane týmto naozaj dáva ponuku vám, pán Dostál, aj ostatným kolegom, ktorí jasne povedali, že pán Kollár by nemal byť na čele parlamentu, a neustále ste ho na to vyzývali, zdôvodňovali. Teraz už nemôžete, pán Dostál, tvrdiť, že nebudete hlasovať za návrh opozície, pretože nejde o návrh opozície, opakujem, ale o návrh pána Kollára. Takže ak by ste boli principiálni a konzistentní vo svojich vyjadreniach, tak by ste to vy a ostatní, ktorí vyzývali pána Kollára na odstúpenie, potvrdili svojím skutkom, a to teda hlasovaním za jeho odvolanie.
Ale ani to vy, pán Dostál, neurobíte, preto hovorím, že ste alibista a trochu aj pokrytec a neustále, pokiaľ už hrozí nejaká nezhoda v koalícii, tak stále sa k tomu takto postavíte. Opäť vám pripomínam tú nešťastnú diskusiu o verejnej voľbe generálneho prokurátor, keď jeden deň ste vy a vaši kolegovia z vašej ministrany tvrdili, že verejná, resp. tajná voľba je výdobytkom nežnej revolúcie a potom ste v záujme zachovania koalície už presadzovali aj verejnú voľbu. Tak asi takto to dopadne aj dnes.
Ak raz niečo, pán Dostál, tvrdíte, tak mali by ste byť principiálny a naplniť to aj svojimi skutkami.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Ferenčák.

Treba povedať, že aj kolegovia zo strán a pán Dostál vystúpil, ja si myslím, že ako veľký bojovník teraz za všetkých, tak majú to veľmi ťažké, pretože zvádzajú asi sami so sebou boj a hlavne možno so svojím takým vnútorným presvedčením. A dosť veľa im nepomáha, že ešte aj koaličný partner a premiér o nich hovorí, že "predpokladám, že vo finále SaS a ZA ĽUDÍ stiahnu chvost a bola to len taká hra na ľudí". To povedal sám premiér a zároveň on dodáva, že "SaS a ZA ĽUDÍ sa snažia takýmto spôsobom to nejako uhrať a tváriť, že ako zásadovo by chceli niečo dosiahnuť, aký majú ten zásadový názor. Myslím si, že na konci to bude presne opačne, ako sa tvária".
Presne vieme, ako sa tvárite, a presne tušíme, aký vnútorný boj zvádzate.
Ďakujem.

Pán poslanec Blanár.