9. schôdza

Pán poslanec Muňko, s faktickou poznámkou.

Nechcel som, nechcel som reagovať, pretože pán Kamenický a moji predrečníci tu povedali k tomu už dosť, ale včera na finančnom výbore, to, čo tu povedal pán Kamenický, to, čo povedal štátny tajomník, pokiaľ sa týka bankového odvodu. Vy ste prakticky znehodnotili týmto celú prácu pána podpredsedu Sulíka, pretože ten materiál, berme do úvahy, pomáha čiastočne, a verím pevne, že aj ten, ten ďalší, pretože každé riešenie dneska pri tejto kríze je dobré alebo horšie, proste je to veľmi zlé.
Ale nerozumel som vám a nerozumiem, prečo ste ten bankový odvod tam dali, pretože banky na, predtým bola, samozrejme, aj správa k finančnému trhu a k bankovému sektoru, kde guvernér Národnej banky povedal, že naše banky sú v dobrom stave.
Tí, ktorí tu nie ste a ktorí nepoznáte celú privatizáciu slovenských bánk, tak Dzurindova vláda slovenské banky predala za 38 mld. slovenských korún. Najprv ich oddlžila so 100 mld., čo celkove stálo asi 150 mld. slovenských daňových poplatníkov, a potom za ten rok, keď ich predala, ďalší rok mali taký istý zisk, za čo ich predala. Je to za nami, len vám dávam do pozornosti.
A pokiaľ sa týka bankového sektoru u nás, je v dobrom stave, má dostatok finančných prostriedkov, čiže tento materiál ste, a takisto ste sa nemuseli v tomto materiáli, keď ste chceli riešiť sudcov a chceli ste riešiť prokuratúru.
Ak chceme posilniť súdnictvo a prokuratúru, tak nemá význam im brať peniaze, naopak, treba posilniť ešte finančne, ak chceme veci riešiť, pokiaľ sa týka vyšetrovania káuz, tak takisto treba tie peniaze pridať ešte vyšetrovateľom a tí, ktorí na tom budú, lebo bez toho sa nepohneme.
To vám hovorím ako bývalý generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, že viem, aké platy majú ľudia na vidieku, a viem, aká kvalita tam je.

S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Kamenický.

Ďakujem pekne. Pán Kašper, ja, ja chápem a cením si, že chcete naliať do ekonomiky peniaze, to by som chápal, že to, že to pákovo nejaké peniaze vygeneruje, ale chcem vám povedať jednu vec.
Nie vláda, nie vy ani ja určujeme, za akých podmienok banky budú poskytovať úvery. To znamená, banky majú svoje rizikové ratingy, keď neprejdete, žiadny úver nedostanete. Keď si pozriete to memorandum, odporúčam, prečítajte si ho. Opäť je tam, ak vláda neurobí dostatok napríklad projektov na to, aby ich financovali tie banky, tak je to má byť za 0,5 mld., tak..., a napríklad ak nebudú podmienky na to, že banky možno neposkytnú toľko úverov podni-, ľuďom a podnikateľom, banky si splnia svoje, svoje povinnosti obyčajným nákupom dlhopisov. A to robia úplne bežne. Takže to neni žiadna pomoc, je to len marketing, o ktorom sa bavíme.
Nebudem hovoriť o 9 mld. hotovosti, ktoré táto vláda má, a nebudem hovoriť, neviem, či ste pozerali včera Maroša Šefčoviča, ktorý hovoril, a pán minister to včera spomínal, budeme mať, mali by sme mať z Európskej únie okolo 34 mld. eur, čo sú dva štátne rozpočty. Takže vy žiadne peniaze od nejakých bánk na takéto veci nebudete potrebovať. Vy ich máte toľko, ako ich nemala žiadna vláda. A budete mať grantové peniaze navyše, 6,6 mld., ja sa len obávam, že nebudete schopní ich vyčerpať a že na konci dňa, keď dôjde zúčtovanie, tak nebudete vedieť ukázať, kam tie peniaze použiť, a toto je moja najväčšia obava.
A ešte sa pridám aj k Dušanovi Muňkovi. Áno, ja si myslím, že bankový odvod nemal v tomto zákone čo robiť, a možno by sme ho aj po nejakom utesaní podporili.
Ďakujem pekne.

Vymazať rámček!!!

V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Susko.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, sme v 2. čítaní a v 2. čítaní je určený čas na to, aby sme rozoberali konkrétne paragrafy navrhovaného znenia zákona. Takže ja by som sa v mojom vystúpení chcel venovať konkrétne dvom ustanoveniam tohto, tohto návrhu, ktoré som si vybral na poukázanie toho, že, že tento alebo ustanovenia v tomto návrhu podľa môjho názoru vôbec nesúvisia s opatreniami, ktoré majú smerovať k zamedzeniu následkov alebo samotného šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, ako je v nadpise tohto návrhu zákona.
A je to podľa môjho názoru hneď čl. 1, kde v čl. 1 sa mení a dopĺňa zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, teda stavebný zákon, kde sa mení v § 56 písm. k), čo v konkrétnom znení znamená, že stavebné povolenie ani ohlásenie sa nevyžaduje na, pri stavbách elektronických komunikačných sietí, nosiče telekomunikačných zariadení umiestňovaných na existujúcich objektoch, ktoré nepresahujú výšku 1,5 metra, šírku 2,5 metra a nezasahujú do nosných konštrukcií stavby. Toto ustanovenie bolo potom ešte v spoločnej správe novelizované s tým, že predchádzajúce ustanovenie hovorí, že ohlásenie sa pot..., sa vyžaduje vtedy, ak je to menej ako 6 metrov, inak stavebné povolenie, a tam sa doplnilo, že ak to nie je menej ako..., resp. viac ako 1,5 metra. Čiže jednoznačne sa doplnilo, že od 1,5 m výšku a 2,5 m šírku sa nemusí ani ohlasovať takáto stavba, ani sa nemusí žiadať o stavebné povolenie. No v prvom rade vôbec ne-, ne-, nechápem, ako toto súvisí s zlepšovaním podnikateľského prostredia zasiahnutým opatreniami na zamedzenie šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19. Ako boli telekomunikační operátori zasiahnutí COVID-om-19 tak, aby..., a že, že im vadilo, že musia požiadať o stavebné povolenie alebo že musia ohlásiť, ohlásiť stavbu, tak tomu, tomu naozaj nerozumiem.
A druhá vec, pokiaľ ide aj o samotné, samotné toto ustanovenie, ja sa chcem spýtať pána ministra, že povedal včera v svojej, v svojom vystúpení, že v tomto návrhu zákona sa zlepšujú podnikateľské podmienky najmä v tom, že sa rušia duplicity pri jednotlivých povinnostiach, že sa nerušia povinnosti ako také, ale že sa rušia duplicity v povinnostiach. No a ja sa pýtam, kde tu máme duplicitu v tomto ustanovení, pretože toto ustanovenie v stavebnom zákone nie je samoúčelné. Nie je samoúčelné preto, aby sa tieto stavby minimálne ohlasovali, resp. aby sa na ne žiadalo stavebné povolenie. Totižto, pokiaľ mám správne informácie, tieto stavby v tomto rozsahu, to sú klasické BTS-ky, ktoré môžu niesť, resp. zariadenia, ktoré môžu niesť šíriče elektromagnetického žiarenia, na tieto sa vyžaduje súhlas hlavného hygienika, resp. ministerstva zdravotníctva a tieto vyjadrenia sa poskytujú práve v stavebnom konaní, resp. v územnom konaní už alebo potom v kolaudačnom konaní. Čiže takýmto obídením stavebného zákona sa vlastne dosiahne len to, že nie, nebude sa možné vyjadriť k budovaniu týchto zariadení na bytových domoch alebo na iných takýchto objektoch.
Ja naozaj nechápem, aj teda vôbec sa domnievam, že ide o čistý lobing telekomunikačných operátorov, ale už vôbec nerozumiem, ako to súvisí s následkami COVID-19.
No a druhé ustanovenie, ktoré som si vybral do môjho príspevku, je ustanovene čl. 18 a to je zmena zákona č. 24/2006 Z. z., zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, tzv. zákona o EIA, ktoré hovorí, dopĺňa v § 65 g) ods. 2, ktorý hovorí, že počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 sa verejné prerokovanie uskutoční, len ak je konanie verejného prerokovania v súlade s opatreniami podľa osobitného predpisu, a tu je odkaz na zákon o ochrane a podpore a rozvoji verejného zdravia.
Toto ustanovenie v zákone o EIA je najmä v súvislosti s Aarhuským dohovorom, ktorý hovorí, že v otázkach životného prostredia nie je možné obmedziť účasť verejnosti v žiadnom konaní. Ja chápem, že v prípade, ak sú opatrenia, ak je núdzový stav, je zákaz zhromažďovania, je, je, sú takéto naozaj núdzové opatrenia, tak aj toto ustanovenie má svoj význam. Ale z mimoriadnych, v mimoriadnej situácii, ktorú máme dodnes v zásade, ale dnes bežne fungujú, fungujú jednotlivé inštitúty aj zákona o EIA, tak nevidím dôvod na to, aby sa nejakým spôsobom obmedzovalo verejné prerokovávanie v týchto veciach. Navyše takéto obmedzenie môže naraziť naozaj na, na konanie v súvislosti s medzinárodným dohovorom, Aarhuským dohovorom, kde môžme byť obvinení za to, že porušujeme práva občanov v životnom prostredí domáhať sa svojich práv v jednotlivých konaniach. Čiže ja len upozorňujem na to, že takéto, takéto niečo môže, môže nastať. Čiže toľko z mojej strany.
Na záver len možno toľko, že my nevieme, týchto opatrení v tomto návrhu zákona je také množstvo, že my nevieme, aký budú mať reálny dopad. Ani sám minister to podľa mňa, minister hospodárstva to podľa mňa dobre nevie, pretože tieto opatrenia mu boli navrhnuté z rôznych rezortov. To nie sú opatrenia, ktoré sú opatreniami priamo ministerstva hospodárstva. Čiže len prax ukáže, že ktoré z tých opatrení naozaj pomohli podnikateľskému prostrediu a ktoré boli, naopak, škodlivé.
Ďakujem pekne.

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Viskupič.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegynky, kolegovia, sloboda sa ľahko stráca, ale veľmi, veľmi ťažko sa získava naspäť. Toto tvrdenie platí v ľudskoprávnych otázkach, ale ak sa spýtate podnikateľskej verejnosti, tiež vám túto platnosť potvrdia. Povedia, že kde sú tie časy, keď sa mohli venovať ako hlavnej činnosti, podnikať, svojmu, svojmu podnikateliu, svojmu podnikaniu a trochu času venovali administratíve. Dnes sú v prvom rade úradníci, ktorí navyše pod hrozbou rôznych sankcií za nesplnenie, a keď im chvíľa času zostane, tak sa venujú podnikaniu. Často dodajú, že keby mali začať podnikať dnes, tak by sa na to vôbec nedali. A ešte spomenú, že sa desia každého začiatku schôdze Národnej rady, aké ďalšie povinnosti im to zasa prinesie. Toto sa unisono týka všetkých malých, stredných podnikateľov.
Ak sa pozrieme na rôzne rebríčky, už viackrát dneska spomínané podnikateľského prostredia, napr. na rebríček Doing Business, jednoznačne ukazuje na dlhodobé zhoršovanie podnikateľského prostredia na Slovensku. V posledných rokoch viac ako klesanie sa to skôr dá nazvať že pád v tých rebríčkoch. A pre toto ja lex korona, podnikateľské kilečko vnímam ako symbol. Symbol toho, že sa Slovensko konečne vydáva na cestu zlepšovania podnikateľského prostredia. Symbol toho, že začíname počúvať potreby po..., to, čo podnikateľské prostredie potrebuje. Je to však aj symbol spolupráce, na, na tomto zákone spolupracovalo 10 ministerstiev, teda celá koalícia. A ten výsledok ukazuje našu schopnosť spolupracovať a robiť veci. Kilečko je vlastne aj symbol vytrvalosti, za predkladateľmi sú mesiace, mesiace práce a stretnutí, hľadaní riešení, hľadaní možností, ako, ako veci vyriešiť. A je to aj symbol boja s byrokraciou a so štátnymi reguláciami. A možno viete, tento symbol je niečo ako boj s korupciou. Odtnete jedno rameno a hneď vám pučia dve nové. A posledný symbol, ktorý spomeniem, je to, že naša krajina veľmi, veľmi potrebuje začať veci zjednodušovať. Potrebujeme menej jednoduchších a o to funkčnejších pravidiel.
Ešte sa chcem chvíľku venovať bankovému, zrušeniu, bankovému odvodu. Aktuálnym zákonom sa po mesiacoch snahy dostaneme na pôvodný stav, pôvodný stav, ktorý bol pred zvýšením bankového odvodu stranou SMER na sklonku minulého funkčného obdobia. Bankový odvod je úplne exemplárny a ľahko odsledovateľný príklad, ako veľmi vedia zlé rozhodnutia politikov škodiť a deformovať podnikateľské prostredie. A všetci vidíme, aká náročná je cesta, aby sme sa dostali aspoň do pôvodného stavu. Realita je veľmi jednoduchá a jasne sa ukázala. Banko..., bankám sa bankovým odvodom skokovo zvýšili náklady o približne 150 mil. ročne, ale navyše s asymetrickým vplyvom bez ohľadu na ich veľkosť, ale teda hlavne bez ohľadu na ich skutočnú ziskovosť. Banky, samozrejme, použili základné trhové pravidlo a akékoľvek zvýšenie nákladov v reťazci sa prejaví u konečného zákazníka. Presne to sa stalo. Banky zvýšili poplatky občanom, podnikateľom, ale zvýšili aj cenu, za ktorú si požičiava štát. V podstate nemali inú možnosť. Toto všetko v kombinácii s koronakrízou spôsobilo veľmi, veľmi nebezpečný koktail, pritom stačilo jednoduché, aby politici nepodľahli pokušeniu dodatočne zdaňovať a tým zhoršovať konkurenčné prostredie.
A kilečko prináša práve toto, opravuje zlé rozhodnutia z minulosti, odstraňuje nánosy byrokracie, nánosy regulácií a tiež nanovo nastavuje úlohu štátnych úradníkov. Nielen sankcionovať, ale pôsobiť aj výchovne. Áno, vytiahnutie každého jedného bodu ukáže malú zmenu. Ale rieka sa skladá z kvapiek. Ale dôležitý je aj ten riečny prúd. Nastúpili sme na správnu cestu a už na jeseň pripravujeme ďalšie dva balíky opatrení, ktoré pomôžu našej ekonomike a pomôžu aj všetkým občanom.
Kolegyne, kolegovia, dovoľujem si vás požiadať o podporu.
Ďakujem za podporu, teda ďakujem za pozornosť.

Tri faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca, končím možnosť hlásiť sa s faktickými.
Pán poslanec Taraba, ako prvý.