12. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, veľmi krátko.
V rozprave odznelo, aj argumenty, aj vysvetlenia, ale aj nepochopenie, že čo sa udialo, preto chcem byť konštruktívny a poďakovať všetkým tým poslancom, ktorí podporia skrátené legislatívne konanie, pretože bolo tu aj spomenuté, to sme rovnako riešili aj pred rokom a chceli sme pomôcť napriek tomu, že vtedajšia vláda dostala samosprávy takmer na kolená, tak pomôcť tým samosprávam, v opozícii sme všetci hlasovali za takýto zákon a myslím si, že je potrebné to urobiť aj teraz.
Takže všetkým ďakujem za podporu skráteného legislatívneho konania aj z opozície, predovšetkým z opozície, a teším sa na diskusiu, ak bude treba niečo vysvetliť, aj keď to nie je moja agenda, ale máme tu odborníkov, ktorí nám pomôžu nejaké naozaj vecné otázky, ktoré odznejú v prvom čítaní.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Tak ako sa uvádza v návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, navrhovaná úprava reflektuje na potrebu urýchliť procesy prípravy a realizácie významných investičných projektov a zároveň je jej cieľom odstrániť transpozičný deficit v súvislosti so smernicou Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2021/1187 o zefektívňujúcich opatreniach na dosiahnutie pokroku pri realizácii transeurópskej dopravnej siete. Strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach, ako sú doprava a hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, životné prostredie, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky, sú uskutočňované v dlhotrvajúcich časových rámcoch. Následky omeškania výstavby strategických projektov, ako aj omeškanej transpozície smernice predstavujú pre Slovenskú republiku významné hospodárske škody. V súvislosti s transpozíciou smernice už Európska komisia začala voči Slovenskej republike konanie o porušení zaslaním formálneho oznámenia č. INF 2023.0248, list Európskej komisie zo dňa 27. 9. 2023.
V prípade, že nedôjde k jej premietnutiu do právneho poriadku SR, komisia môže predložiť predmetnú vec Súdnemu dvoru, ktorý ukladá sankcie, ktoré Slovensko bude musieť uhradiť. Hospodárske škody sú chápané aj v zhoršovaní kvality verejnej infraštruktúry, konkurencieschopnosti či poškodení dobrého mena Slovenska, ktoré sa negatívne premietne do ekonomického a demografického vývoja regiónov či celého štátu. Pre bližšie vysvetlenie, keďže zodpovedám za rezort dopravy, uviedol by som niekoľko súvislostí medzi ekonomickými škodami a nedostatočne rozvinutou dopravnou infraštruktúrou.
Jedným z faktov, ktorý je pre investorov rozhodujúci, je aj dostupnosť a kvalita infraštruktúry. Nedostatočne rozvinutá diaľničná sieť a technicky nevyhovujúce železničné trate predstavujú aspekty, ktoré investorov pri rozhodovaní o umiestnení svojich investícií dokážu odradiť, keďže zvýšené náklady na dopravu a logistiku znižujú atraktivitu lokality na podnikanie. Nedobudované dopravné koridory obmedzujú možnosti pre rozvoj obchodných vzťahov a znižujú príležitosti pre rast a expanziu podnikov. Pre dosiahnutie udržateľného hospodárskeho rastu a posilnenia atraktívnosti Slovenska je nevyhnutné urýchliť realizáciu významných infraštruktúrnych projektov. Dôvodmi meškania realizácie sú najmä nevyhnutné majetko-právne vysporiadania, povolávacie procesy, verejné obstarávania, ktoré sú neprimerane časovo náročné. Tie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť, realizovať rozsiahle stavby, ktoré sú strategicky významné pre Slovensko. Cieľom je čo najhoršie, čo najskoršie prijatie, pardon (povedané s pobavením), cieľom je preto čo najskoršie prijatie adekvátneho zákona, ktorým sa zefektívnia pri strategických investíciách majetko-právne vysporiadania, povoľovacie procesy a verejné obstarávania a zabezpečí sa prebratie smernice TEN-T.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, vzhľadom na uvedené dovoľujem si vás požiadať o podporu pri prerokovaní predloženého návrhu.
Ďakujem za pozornosť.

Tak ešte raz, prepáčte. Dlho som tu nebol.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 213 z 5. marca 2024 pridelil výboru pre hospodárske záležitosti návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý ste obdržali ako tlač 198, s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vlády bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky. Výbor pre hospodárske záležitosti prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na svojej 14. schôdzi dňa 16. apríla 2024. Uznesením č. 40 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky tento návrh schváliť s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutočnia na tejto, 12. schôdzi Národnej rady.
Vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Dobrý deň, vážené dámy, vážení páni, pán predsedajúci, pán spravodajca, dnes ráno sme na výbore rozprávali o tom, o čom pán spravodajca informoval. Bavili sme sa o tom, že či je skrátené legislatívne konanie dobré, alebo nie je dobré ako nástroj pre prijímanie takej dôležitej úpravy, akú zamýšľate predložiť. Myslím si, že tá predošlá debata, ktorá tu bola, neviem, prečo bola taká emocionálna, lebo naozaj fixujú sa nejaké problémy, ktoré vznikli v cash flowe štátu, kdežto toto, čo idete alebo ideme prerokovávať do budúcnosti, si vyžaduje oveľa väčší plán a oveľa väčšie premyslenie, a preto si myslíme ako Progresívne Slovensko, ktoré podporuje skrátené legislatívne konanie len výnimočne, že skrátené legislatívne konanie nie je namieste ani pri tomto zákone. Budem konštruktívny.
Chcem povedať a oceniť ministerstvo dopravy, že ako jedno z mála ministerstiev sa snaží, naozaj snaží komunikovať s odbornou verejnosťou, debatuje s aktérmi, so samosprávami, ale ukázalo sa, že aj pri skrátenom legislatívnom konaní a pri skrátení predkladania návrhov z pätnástich dní na sedem dní prišlo 499 pripomienok z celého spektra aktérov našej spoločnosti. Musíte uznať, že na 499 pripomienok na sedem dní je naozaj veľký záujem spoločnosti, a teda spoločnosti na tom záleží to nejakým spôsobom ovplyvniť. Preto urýchlenie tohto zákona v skrátenom legislatívnom konaní nie je namieste a myslíme si, že by sa to malo rokovať normálne. Špeciálne keď sme tu mali času v tejto, v tomto pléne šesť mesiacov riešiť novelu Trestného zákona, kde sme riešili naozaj osudy jednotlivcov. Prečo táto vláda takú dôležitú vec ako infraštruktúru, ako, ako, ako prepojenie s inými krajinami, ako železničnú sieť, ktorá kolabuje, ste nepredložili na rokovanie pred piatimi, šiestimi mesiacmi, ale predkladáte to až teraz?
Dokonca si myslíme, a prepáčte, pán Vážny, ale ste sa tak jemne preriekli na, na tomto, na našom výbore dnešnom, že vyzerá, že tam prídu aj nejaké ďalšie prílepky, ktoré sa pridajú k tomu vášmu návrhu, pán minister Ráž. A znova toto je riziko, ktoré vzniká pri zle premyslenom skrátenom legislatívnom konaní, že poslancom pomedzi ruky prejde, nazvime to, aj pri dobrom úmysle, to nemusí byť lobistický záujem, ale proste nejaká chyba, ktorú budeme, to tu potom budem musieť opravovať niekoľko, niekoľko rokov, možno aj desaťročí.
Na výbore štátna tajomníčka povedala, že nám hrozí infringement, že Európska komisia nás môže pokutovať. Ja som prekvapený, že toto plénum sa obáva Európskej komisie pri, pri dopravnom, pri dopravnej infraštruktúre, kde celkom som študoval európske štúdie, keď poviete Európskej komisii, že pracujete na tom, že bola výmena vlády a že máte na to v riadnom legislatívnom procese, myslím si, že Európska komisia sa nesplaší, ľudovo povedané, a vie s vami vyrokovať, že dobre, nastaví vám nový kalendár, kedy máte aproximovať právo. Teda myslím si, že toto nie je ten problém.
Myslím si, že problém je v tom, že, že chcete to mať rýchlo z krku, aby ste vedeli robiť veľké investičné zámery. A k tomu sa vyjadrím až pri rozprave o vlastnom dokumente, lebo teraz sa naozaj bavíme o, o tom, že či to má byť v skrátenom legislatívnom konaní, alebo nie. Ale musíme si povedať, že nastáva fakt nebezpečná prax, kedy vždy nájdeme dôvod, proste nejaký malý detail, kedy môžeme urýchliť debatu bez toho, aby tam boli nejaké transparentné dôvody. A ja chápem, že pán minister a jeho štátna tajomníčka proste má z toho hlavu v smútku, že oni si pravdepodobne uvedomujú, že je veľmi dôležité robiť infraštruktúru a dopravu, ale potom nech sú hlasnejší v kolégiu vlády a nech povedia, že nebláznite, chlapi alebo dámy, proste toto je dôležitejšie, ako oslobodzovanie kriminálnikov z väzenia. Takže o toto nám ide.
Teda ministerstvo dopravy má svoje dôvody, my chápeme, budeme sa vyjadrovať v prvom čítaní a v druhom čítaní. Momentálne za klub Progresívne Slovensko hovoríme, že toto nepodporíme a vyzývame aj ostatné kluby, či opozície alebo koalície, aby nechali priestor na dobrú debatu.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, obavám sa, že ja nebudem až tak konštruktívny, ako bol predrečník pán poslanec Štefunko. Ja si myslím, že to treba úplne natvrdo povedať bez akejkoľvek empatie voči pocitom pána ministra a pani štátnej tajomníčky. Tento zákon, návrh zákona nespĺňa dôvody na skrátené legislatívne konanie, ako ich pozná zákon o rokovacom poriadku. Nie je tam žiadna bezprostredná hrozba štátu. Veci, ktoré sa navrhujú ošetriť, sú dlhodobé problémy. To nie sú problémy, problémy, ktoré by sa tu teraz náhle objavili a bolo by ich potrebné, potrebné vyriešiť. Sú to zásadné veci, kde dôkladná diskusia o nich a kvalita prijímania novej právnej úpravy sú dôležitejšie, ako rýchlosť. Keď už hovoríme o tej rýchlosti, tak ten návrh na skrátené legislatívne konanie a aj návrh zákona prišli už na predchádzajúcu schôdzu, takže pokojne, ak, ak to je také urgentné, tak sa na predchádzajúcej schôdzi mohlo schváliť skrátené legislatívne konanie, na tejto schôdzi sme už mohli rokovať, rokovať v druhom čítaní, ale dostalo by to aspoň ako-tak normálny legislatívny rámec.
S týmto návrhom zákona sa snaha urýchľovať jeho schvaľovanie obchádzať štandardný legislatívny proces a skracovať legislatívne konanie tiahne od samého začiatku, ako tu už pán poslanec Štefunko spomenul. Už medzirezortné pripomienkové konanie bolo skrátené z 15 pracovných dní, ktoré sú štandardom v zmysle legislatívnych pravidiel vlády, na sedem pracovných dní, pričom vtedy sa argumentovalo najmä teda transpozičným deficitom. V návrhu na skrátené legislatívne konanie na pôde parlamentu sa ten transpozičný deficit síce tiež spomína, ale argumentuje sa značnými hospodárskymi škodami, resp. to je ten priamo pomedovaný, pomenovaný dôvod, ktorým sa zdôvodňuje skrátené legislatívne konanie. Pričom tie hroziace značné hospodárske škody, ktoré by mali hroziť, hroziť štátu, nie sú popísané, popísané v tom návrhu, ktorý sme dostali, považujem za nedostatočné to odôvodnenie, s ktorým prišiel pán minister pri uvedení, uvedení toho návrhu, lebo to nie sú bezprostredne hroziace škody. Samozrejmé, že je potrebné budovať infraštruktúru. Je dobré, keď sa budovanie infraštruktúry zbytočne, zbytočne nezdržuje, ale to samotné nie je dôvod na skrátené legislatívne konanie.
Rovnako transpozičný deficit nie je žiadna bezprostredne hroziaca hospodárska škoda. To konanie nie je v takom štádiu, že by hrozilo, že, že bude Slovensko musieť platiť nejaké pokuty pre, pre nedodržanie, nedodržanie povinností prebrať európsku legislatívu a myslím si, že je zjavné, že aj Európskej únii záleží na tom, aby sa legislatíva v členských krajinách vrátane legislatívy, ktorou sa transponujú smernice, prijímali štandardným legislatívnym procesom rešpektujúc odbornú diskusiu, ako vo fáze pred rokovaním parlamentu, tak vo fáze legislatívneho konania na pôde, na pôde parlamentu. Už ani nehovoriac o tom, že ten návrh zákona rieši podstatne širšiu oblasť, ako je len dobudovanie transeurópskej dopravnej siete, ten, tí, ktorej sa týka, ktorej sa týka tá smernica. Čiže pod zámienkou, že máme ten transpozičný deficit, ide vláda skracovať legislatívne konanie pre právnu úpravu, ktorá je podstatne širšia, ako je smernica, kde ten transpozičný deficit síce existuje, ale nie je, nie je v takom štádiu, že by, že by si vyžadoval skrátené legislatívne konanie.
Tento návrh zákona predstavuje vážne zásahy do vlastníckych práv v rámci, v rámci vyvlastňovania do povoľovacích konaní do, do, do verejného obstarávania. U tých návrhoch je potrebné diskutovať, čo nie je možné, keď sa skrátené legislatívne, legislatívne konanie realizuje navyše v situácii bez zákonom, zákonom stanovených dôvodov. Takže si myslím, že jediný normálny postoj k tomuto návrhu je hlasovať proti návrhu na skrátenie legislatívne konanie, lebo nie sú naplnené dôvody. A to nehovorím preto, že som opozičným poslancom a s týmto návrhom prichádza vláda. Ja som vystúpil aj k tomu predchádzajúcemu návrhu zákona, ktorý sa týka rozpočtových pravidiel, a, a teda riešenia finančnej situácie samosprávy. A napriek tomu, že som opozičný poslanec, tak som konštatoval, že tam vidím dôvody na skrátené legislatívne konanie a budem hlasovať za ten návrh tak, ako je navrhnutý, napriek tomu, že som opozičný poslanec a prichádza s ním vláda. V tomto prípade však tie dôvody na skrátenie legislatívne konanie nie sú naplnené a budem hlasovať proti tomuto návrhu na skrátené legislatívne konanie.
Ďakujem.

Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, vládny návrh zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície predkladáte v skrátenom legislatívnom konaní. To znamená, že bez možnosti riadneho pripomienkovacieho procesu, ktorý by vychytal všetky chyby, a zároveň týmto zákonom zavádzate viaceré pre ľudí veľmi nebezpečné postupy pri povoľovaní stavieb alebo vyvlastňovaní pozemkov.
Na základe tohto zákona môže vláda rozhodnúť o strategickej investícii a držiteľ takéhoto oprávnenia získava viaceré výhody, ale získava ich na úkor ľudí. Držiteľ oprávnenia o strategickej investícii má napríklad výhody vo vyvlastňovacom konaní. Má výhody v konaní o integrovanom povoľovaní, stavebnom konaní, v konaní o EIA o vplyve na životné prostredie, avšak viaceré z týchto výhod zasahujú do vlastníc... do vlastníckych práv vlastníkov nehnuteľností. Ja poviem také dve, dve oprávnenia, ktoré myslím si, že sú takým bezprecedentným spôsobom zneužívania práva, vlastníckeho práva.
Držiteľ oprávnenia o strategickej investícii môže vstupovať na cudzie nehnuteľnosti za účelom prípravných prác, ktorými sú napríklad prieskumné činnosti hydroolog... hydrogeologický výskum, archeologický výskum, čo v praxi ale znamená to, že ktokoľvek ešte pred tým, ako bol pozemok vyvlastnený, tak vám môže rozkopať alebo rozvŕtať pozemok bez ohľadu na to, aby ste vy s tým mohli čokoľvek spraviť. Tu má vlastník síce náhradu, nárok na náhradu obmedzenia užívania nehnuteľností, ale tú určí znalecký posudok, ktorý je vystavený investorom, ktorý platí investor.
Rovnako škandalózny je aj vstup na susedné pozemky. Investor alebo stavebník môže vstupovať na nezastavané pozemky v okolí strategickej investície, vykonávať tam nevyhnutné opatrenia na účely výstavby, a vlastníkom pozemkov sa môže stať, že jedného dňa z ničoho nič sa im po pozemkoch začnú premávať tatrovky a oni tomu nebudú môcť zabrániť. Investor to dokonca vlastníkom nehnuteľností v tomto prípade ani nemusí oznámiť. To znamená, že keď ide o susedné pozemky, investor nemá oznamovaciu povinnosť.
Vládna koalícia tvrdí, že tieto opatrenia sú nevyhnutné na, na výstavbu diaľnic alebo na zrýchlenie výstavby diaľnic. Ale pokiaľ viem, tak je to zavádzanie, pretože pri tých, pri tých najväčších stavbách diaľnic alebo rýchlostných cestách nebol problém vyvlastňovanie pozemkov. Tam boli problémy niekde úplne inde. Prečo napríklad nie je tunel Višňové? No tunel Višňové nie je preto, lebo sa zbabralo verejné obstarávanie. Vybral sa dodávateľ, ktorý napokon zo stavby utiekol. Stavba sa nedokončila, len preto, aby nejaký kamarát dostal zarobiť.
Alebo čo bol tunel napríklad pri Kysuciach. Pri Kysu... pardon, čo bol problém. No problém bol ten, že sa zbabrala príprava a všetko v zásade musí začať nanovo. To isté aj na východe, takže vo väčšine prípadov, do konca pri chýbajúcom úseku diaľnice D1 tak nie je problém vyvlastňovanie pozemkov, ale trasovanie sa teraz, pokiaľ viem, sa to muselo robiť nanovo. Čiže vyvlastňovanie pozemkov nie je jediný problém a nie je ani ten najväčší problém pri príprave veľkých investícií. Veľké investície totiž táto vláda nevie zrealizovať, nevie ich ani poriadne pripraviť a nie je to dôvod k tomu, aby teraz sa pošliapavali práva občanov a ešte k tomu expresne, to znamená bez riadneho legislatívneho procesu. Výsledkom následne bude len nejaký legislatívny paškvil, ktorý sa bude musieť nakoniec opravovať.
Ja tu pripomeniem v tomto pléne, že už v roku 2007 Robert Fico chcel prijať takýto zákon a aj, aj ho parlament prijal za prvej vlády Roberta Fica, ktorý sa týkal vyvlastňovania, ale Ústavný súd, následne bol podaný podnet na Ústavný súd. Podával ho vtedy, zastupoval vlastníkov pozemkov Daniel Lipšic a Ústavný súd klepol Robertovi Ficovi po prstoch a museli vlastníkov vtedy odškodniť. Ústavný súd povedal, že vlastnícke právo je nedotknuteľné a že vtedajší zákon porušil vlastnícke právo ako jedno zo základných občianskych práv. Štát nemôže zobrať buldozéry a stavebné mechanizmy a využívať cudzí pozemok.
Za nás chcem povedať, že budeme hlasovať samozrejmé, že proti skrátenému legislatívnemu konaniu, pretože tak zásadné zásahy do práv ľudí, ktoré vládna koalícia chce schváliť, sa nemôžu schváliť za pár dní, že v podstate tento veľký zákon bude spláchnutý tu možno za dva alebo za tri dni. Podľa nášho názoru je to aj protiústavné a je možné, že sa obrátime na Ústavný súd. Takže Ústavný súd už raz v podobnej veci rozhodol a urobíme všetko pre to, aby sme ústavné práva ľudí ochránili. A ako hovorím, aj nám ide o to, aby sa zrýchlilo budovanie diaľnic, budovanie rýchlostných komunikácií. Ale nemôže sa to diať na úkor ľudí a nemôže sa to diať s pošliapavaním vlastníckych práv ľudí.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem.
No, Veronika, hovorila si o pošliapavaní práv ľudí. Už táto schôdza od začiatku naznačuje, že akou cestou pôjdeme. Samé skrátené legislatívne konania, ale čo je najhoršie na tom, je, že naozaj oni, im nezáleží na tom, že čo, čo tento národ potrebuje. Im nezáleží na občanoch. Im záleží na ich vlastných kšeftoch a to, to je to, čo tu budeme aj počas tejto schôdze zažívať, ale jedna vec je tam taká krásna, čo si povedala naozaj, že aj keď je dobrá vec, aj keď dobrá vec sa pripravuje, tak oni to zmenia a naozaj vytunelujú všetko. To je, to je ich, predražia a to, to je to, čo tu budeme počúvať najbližšie obdobie a ja som hlboko presvedčený, že národ toto vidí a že národ im to všetkým spočíta.

Tak ja len zareagujem. Tá smernica bola schválená v roku 2021. To znamená, všetci, ktorí moji predrečníci, páni poslanci a pani poslankyňa, mali ste možnosť to urobiť. Mali ste na to tri roky, takže nevidím dôvod, prečo sme, keď nastúpila naša administratíva, nebol tento zákon hotový a v riadnom legislatívnom konaní, takže prišli sme s tým, začali sme, nastúpili sme do práce s tým, že tento zákon hotový nebol. To znamená, v prvom rade mohli ste si to urobiť tak, ako ste chceli vy. Neurobili ste nič.
A počet pripravených projektov na ministerstve dopravy je žalostný. Vybralo sa, čo sa vybrať dalo z tej špajze po administratíve SMER-u a koalície, v ktorej teda bol SMER a keby sme sa mali na to pozerať tak, ako to bolo pripravené, že najprv prvé verejné obstarávania mali byť podľa harmonogramov, ktoré som našiel, vyhlasované v roku 2027, tak si viete predstaviť, že prvú vážnejšiu stavbu by sme začínali niekedy v roku 2028. Takže z tých stavieb vyplýva predsa naplnenosť stavebného sektora. Z toho ide dépeháčka. Z toho ide, z toho žije národné hospodárstvo. Tak toto nie sú hospodárske škody, hroziace?
Nebudem sa vyjadrovať k meritu toho zákona zatiaľ, aj keď pani poslankyňa teda načala už aj do samotnej hmoty. Takže toto je zatiaľ rozprava k skrátenému konaniu. Takže zastavím a potom si necháme priestor asi v rámci rokovania k zákonu samotnému.
Ďakujem veľmi pekne.

119.
Vážené dámy, vážení páni, pán predsedajúci, predkladáme návrh zákona, ktorý myslím si, že aj po tej búrlivej a takej všeobecnej debate je každému zrejmý a jasný. Bolo tam 720 pripomienok, alebo teda vyše 700 pripomienok. S drvivou, s veľkou drvivou väčšinou sme sa dokázali v medzirezortnom pripomienkovom konaní vysporiadať. Každý, kto na Slovensku čokoľvek staval, budoval, tak veľmi dobre pozná, že zo Slovenska sa stalo aj kvôli zákonu o posudzovaní vplyvov na životné prostredie vyslovene že eldorádo nejasností, svojvôle, čo spôsobovalo aj to, že zo Slovenska začali nielenže odchádzať investori, ale tí investori sem už ani výrazným spôsobom nechcú chodiť, pretože práve tento zákon spôsobil jednu z najväčších administratívnych prekážok pri realizovaní investícií.
Myslím si, že nikto z nás nemá problém s tým, aby sa chránilo životné prostredie. Problém je, ak sa zákony o ochrane životného prostredia zneužívajú na svojvôľu úradníkov. Na Slovensku priemerná doba povoľovacích procesov trvá okolo 550 dní, to, čo v Rakúsku, v Nemecku trvá okolo 180 dní. Popritom ešte nie je problém aj to, ale tá nejasnosť, ktorá vyplývala z doteraz platného zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, vytvorila vyslovene podhubie pre vypaľovanie kadejakých subjektov, kadejakých častokrát, áno, aj mimovládok, ktoré si z toho urobili dosť zaujímavú činnosť.
V minulom volebnom období, myslím, že bol to Richard Sulík, ktorý veľmi často rozprával, ako zatočí tá predošlá vláda s takými konaniami, ktorí umelým spôsobom predlžujú konania, dávajú stále námietky dookola, ktoré nemajú žiaden význam, žiadnu logiku, kedy z Košíc niekto napáda v Bratislave, v Bratislave v Košiciach a spôsobovali len to, aby sa vytvoril predpoklad na rôzne dohody, dohady, aby boli subjekty, ktoré podliehali tomuto konaniu, vypaľované.
To, čo predkladáme teraz a čo je od prvého momentu, ako sme prišli k moci, že budeme odstraňovať vo všetkých zákonoch, ako je to možné, to, čo sa v angličtine nazýva goldplating, teda využívanie noriem, ktoré idú nad rámec toho, čo Európska únia požaduje. A o tomto je aj práve predkladaný návrh zákona. Dávali sme si veľký pozor a spolupracovali sme aj s externými expertami, aby zákon, ktorý predkladáme o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, v ničom nešiel v rozpore ani s dohovorom, ani s európskou legislatívou. Zvyšujeme hranice pri drvivej väčšine, kedy je potrebné posudzovať investície z pohľadu tohoto zákona v tom, v tej tzv. veľkej EIA-i, čo aj má za následok, že sa výrazným spôsobom zníži administratívna záťaž. To, čo je veľmi dôležité, aby tie investičné zámery, ktoré na západe nemusia byť posudzované, podľa tých najprísnejších častí toho zákona ani na Slovensku nemuseli byť posudzované.
Nie je dobré, ak napríklad som prišiel do automobilky v Trnave, v Peugeote, ktorí mi povedali, že svojho času získali veľkú investíciu, ktorú mohli v Trnave realizovať, ale kvôli tomuto zákonu, kvôli neskutočným námietkam, kvôli nekonaniu úradov výsledok je taký, že po viac ako troch rokoch oni stále tú investíciu nemajú zrealizovanú, ale už ďalšie závody v rámci koncernu niekdajšieho Peugeot už to zrealizované majú, napriek tomu, že prvým iniciátorom bola práve trnavská automobilka. A takto môžete ísť od fabriky do fabriky. Nezmysly typu, že máte nejakú starú rúru a vy ju chcete vymeniť za modernejšiu, za novú, ekologicky čistejšiu a musíte neustále prechádzať týmito procesmi, ktoré vám predlžujú a predražujú investície.
Tento návrh zákona v ničom neznižuje štandard ochrany životného prostredia. V ničom nehovorí, že netreba určité veci dokladovať, ale hovorí za jasných podmienok, dáva tomu jasné časové limity a hranice a dáva predvídateľnosť tomuto všetkému.
Takže prosím vás po prvé o to, aby tento návrh zákona sme posunuli do ďalšieho čítania. Samozrejmé, že tam asi bude priestor na tú odbornejšiu časť debaty a každý, kto za tento zákon zahlasuje, tak zahlasuje za moderné, fungujúce Slovensko. Za to, aby či samosprávy či podnikatelia či ľudia či domácnosti vedeli na Slovensku normálne realizovať svoje investície, svoje plány, svoj rozvoj, aby sme nepatrili medzi druhú najmenej konkurencieschopnú ekonomiku. Áno, naším cieľom je aj znižovať administratívnu, by som povedal, že kapacitu našej štátnej správy, ale to sa najlepšie dá urobiť tak, že odoberieme nezmyselnú a zbytočnú agendu, ktorú nie podľa potrieb musí vykonávať štát. A tento zákon ide tiež touto cestou. Takže je to zákon, ktorý nás posunie na základný štandard krajín ako Rakúsko, Nemecko.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač č. 230. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali nasledujúce výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 7. júna 2024 a v gestorskom výbore do 10. júna 2024.
Pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.