12. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci.
V tom úvodnom slove som sa tejto problematiky nedotýkal, ktorá odznela potom následne v rozprave, pretože chcel by som poďakovať predovšetkým pánovi spravodajcovi, ktorý navrhol tieto pozmeňujúce návrhy, pretože hľadali sme rôzne legislatívne riešenia tejto problematiky, ktorá je navrhnutá prostredníctvom poslaneckého návrhu v rámci tejto parlamentnej tlače. Je tam dostatočne zdôvodnené, že obe témy sa týkajú aj otázky hospodárskej súťaže a takto s takýmto spôsobom aj vzhľadom na časový tlak sme riešili túto problematiku prostredníctvom poslaneckého návrhu.
Tu chcem len povedať, že zvažovali sme, samozrejme, aj inštitút skráteného legislatívneho konania. Ak by k tomu došlo, tak tá diskusia, ktorá teraz odznela v pléne, by bola presne tá istá. Takže ja si myslím, že preto som aj nevstúpil do tejto rozpravy, pretože chýbal tam obsah opäť, opäť tu ide o politizáciu tejto problematiky. Tu naprávame v podstate babrácky stav predchádzajúcej koalície, ktorá tieto problematiky strčila do zákona, ktorý sa týka plánu obnovy, ktoré tam vôbec nemajú byť, sú to metodicko-účtovné záležitosti, takže tu by sme museli vstupovať do týchto legislatívnych procesov v rámci príslušného zákona pomaly každý mesiac, pretože je tam veľa zbytočných účtovných záležitostí, ktoré sa dostali do zákona. Takže niektorí poslanci by si mali spytovať svedomie, ktorí boli v predchádzajúcej koalícii, že takýto zákon je nekvalitný a treba ho takýmto spôsobom meniť.
Takže ďakujem pekne a ďakujem pekne za podporu a verím, že tento zákon aj s príslušnými návrhmi na doplnenie bude prijatý.
Ďakujem pekne.

Hlasovanie o tomto návrhu zákona bude po porade, pravdepodobne o jedenástej. Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si na dnešné rokovanie predložiť informáciu o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2023 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2024.
Informáciu predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky na základe § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Uvedené ustanovenie ukladá vláde Slovenskej republiky pravidelne polročne informovať Národnú radu Slovenskej republiky o aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky vydaných v uplynulom období a o ďalšom zámere ich prijímania.
V hodnotenom období vláda Slovenskej republiky prijala a bolo publikovaných 11 aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky uvedených v prílohe č. 1. Ak si prejdete tú prílohu, tak predovšetkým sa to týka oblasti potravinárstva, pôdohospodárstva. V prílohe č. 2 je uvedený návrh jedného aproximačného nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorý vláda predpokladá prijať v prvom polroku 2024. Vzhľadom na legislatívnu aktivitu inštitúcie Európskej únie možno predpokladať, že sa prijmú viaceré aproximačné nariadenia vlády Slovenskej republiky aj nad rámec tohto zámeru.
Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie uznesenia v predloženom znení v tlači 182.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predseda Národnej rady rozhodnutím č. 190 z 31. januára 2024 pridelil predmetnú informáciu na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru. Vláda predkladá informáciu na základe § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky, a to v polročných intervaloch. V II. polroku 2023 bolo vydaných 11 aproximačných nariadení vlády a je predpoklad, že v I. polroku 2024 bude prijatý jeden návrh aproximačného nariadenia vlády. Ústavnoprávny výbor prerokoval uvedenú informáciu na svojej 28. schôdzi 11. apríla 2024 a uznesením č. 68 odporúčal Národnej rade vziať ju na vedomie.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona bol vypracovaný z dôvodu potreby zabezpečenia odborného, administratívneho a personálneho výkonu kompetencií, za ktorých koordináciu a riadenie v súčasnosti zodpovedá podpredseda vlády Slovenskej republiky pre plán obnovy a odolnosti a využívanie eurofondov.
Podľa Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a vzhľadom na fragmentáciu kompetencií v oblasti výskumu, vývoja a inovácií naprieč viacerými ministerstvami je nevyhnutné zabezpečiť aj silnú koordináciu na úrovni podpredsedu vlády Slovenskej republiky, ako aj zabezpečiť riadenie a koordináciu opatrení na tvorbu a uskutočňovanie talentovej politiky.
Taktiež podľa Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky je potrebné zabezpečiť v rámci úradu tohto podpredsedu vlády Slovenskej republiky činnosť útvaru strategických iniciatív európskeho významu, ktorého cieľom bude identifikovať popri Pláne obnovy a odolnosti Slovenskej republiky aj ďalšie strategické oblasti so zásadným dopadom na odolnosť Slovenska a s výrazne nadrezortným charakterom. Do tejto problematiky spadá aj otázka obnovy Ukrajiny, ktorej sa momentálne veľmi aktívne venujem.
Vládny návrh zákona predstavuje nielen nástroj na plnenie týchto a ďalších cieľov z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a tieto ciele majú byť dosiahnuté prostredníctvom účinných opatrení na posilnenie riadiacich, koordinačných a kontrolných kompetencií tohto podpredsedu vlády vytvorením samostatného úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku.
Vládnym návrhom zákona sa tiež navrhuje ustanoviť splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny a splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity ako stálych splnomocnencov vlády Slovenskej republiky a zriadiť Radu vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny. Súčasne sa navrhuje, aby Úrad vlády Slovenskej republiky bol ústredným orgánom štátnej správy pre tvorbu a uskutočňovanie štátnej politiky a koordináciu plnenia úloh v oblasti práv národnostných menšín, pričom týmto nebude dotknutá pôsobnosť Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.
Cieľom navrhnutých úprav je posilnenie postavenia národnostných menšín. Vládnym návrhom zákona sa ďalej upravuje schvaľovanie zahraničných ciest štátnych tajomníkov a vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ktoré má schvaľovať ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí, pričom zahraničné cesty členov vlády bude naďalej schvaľovať vláda.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predseda Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona, tlač 231. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 7. júna 2024 a v gestorskom výbore do 10. júna 2024.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ja naozaj ďakujem za slovo, pán predsedajúci, a naozaj len kratučko. Vždy keď je kompetenčný zákon v pléne, treba sa mať na pozore, takže sme v prvom čítaní, takže len vyjadrujem záujem, že máme sa na pozore a budeme sledovať aj nejaké prípadné pozmeňováky vo výboroch a poslanecké.
A hneď teda tá prvá vec na diskusiu, akože všetko ostatné ja chápem, že ako bol teda ustanovený ten predošlý úrad podpredsedu vlády, že to nebolo úplne najšťastnejšie legislatívne riešenie, takže chápem, že gro toho zákona je nejaké vyčistenie týchto, týchto kompetencií a vzťahov. Ani nieže kompetencií, ale skôr toho legislatívneho postavanie alebo právneho postavenia úradu. Ale tie zahraničné cesty štátnych tajomníkov a predsedov ústredných orgánov štátnej správy ma zaujali. Teda najmä v kontexte toho, že máme niektorých štátnych tajomníkov, ktorí nám tu pobehujú po lesoch na štvorkolkách a poletujú kade-tade ponad národné parky.
Čiže len otázka, ktorú snáď do druhého čítania aj vyriešime, že či tento zoznam pracovných ciest potom bude aj nejak zverejňovaný ministerstvom zahraničných vecí, pretože, samozrejme, keď vláda schvaľuje zahraničné cesty členov vlády, tak je to verejne dohľadateľná informácia, aby nám to teda páni štátni tajomníci, keďže majú tendenciu pobehovať nám v priestoroch, kde by úplne pobehovať nemali, tak aby nám nezačali pobehovať aj v zahraničí, tam, kde by nám pobehovať možno to nebolo želateľné.
Takže či to bude nejak verejne dohľadateľná informácia, alebo to budeme musieť nejak dolovať infožiadosťami potom z ministerstva zahraničných vecí. To asi nie je ani teraz na debatu v rámci pléna, len teda do druhého čítania, dúfam, že to vyriešime.
Ďakujem pekne.

Dobre, ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na to, že je otvorený zákon, ktorý pojednáva, alebo novelizujeme zákon o sociálnom poistení, čo je vlastne podstata aj pôsobenia inštitúcie, akou je Sociálna poisťovňa, dovoľte mi, aby som vstúpil do rozpravy a predložil jeden pozmeňovací návrh, ktorý je v maximálnej miere aktuálny vzhľadom na isté slávnostné udalosti, ktoré nás v priebehu tohto roku čakajú a bezprostredne sa dotýkajú aj klientov Sociálnej poisťovne.
Najskôr odôvodnenie. Navrhujem, aby Sociálna poisťovňa poskytla Ministerstvu obrany Slovenskej republiky zo svojho informačného systému údaje, vrátane osobných údajov o poberateľoch príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách, ktorý je poskytovaný podľa zákona č. 285/2009 Z. z., a to bez súhlasu dotknutých osôb a v rozsahu nevyhnutnom na účel udelenia vojenského vyznamenania podľa osobitného predpisu.
Uvedené sa navrhuje za účelom naplnenia zámeru Ministerstva obrany Slovenskej republiky nadviazať kontakt so žijúcimi účastníkmi národného boja za oslobodenie, ktorých plánuje morálne a spoločensky uctiť udelením vojenských vyznamenaní. Pripomínam, že tohto roku oslavujeme 80. výročie Slovenského národného povstania a v podstate to je hádam posledná príležitosť, kedy priamym účastníkom vyjadriť úctu, vrátane vdov.
Budem citovať presné znenie pozmeňujúceho návrhu zákona.
Pozmeňovací návrh poslanca Národnej rady Jána Richtera k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 137.
V čl. I za bod 10 sa vkladá nový bod 11, ktorý znie:
„11. § 170 sa dopĺňa odsekom 29, ktorý znie:
„(29) Sociálna poisťovňa poskytuje na základe žiadosti Ministerstvu obrany Slovenskej republiky zo svojho informačného systému údaje vrátane osobných údajov^92aa) o poberateľoch príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách poskytovaného podľa osobitného predpisu^93a) bez súhlasu dotknutých osôb v rozsahu nevyhnutnom na účel udelenia vojenského vyznamenania podľa osobitného predpisu.^93ae)“
Poznámka pod čiarou k odkazu 93ae znie:
„^93ae) § 154 zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 420/2022 Z. z.“.“
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú, čo sa premietne do článku o účinnosti.
Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla tohto roku, čo sa premietne do článku o samotnej účinnosti.
Pán predsedajúci, ďakujem pekne, skončil som.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja som bol včera v písomnej rozprave, kde som mal taký faktologický, založený na faktoch a štatistike, svoj príspevok, a dneska troška taký filozofický kvôli tomu, že celý život mám tu možnosť stretávať a robiť s dôchodcami a tento zákon sa dôchodcov týka. Tak vlastne také, také zhrnutie skúseností, ako si to, ako by to malo vyzerať.
Dôchodcu si predstavujeme ako starého, zle sa pohybujúceho a spoločnosť zaťažujúceho človeka. Raz či dvakrát do roka si na neho spomenieme, lebo sa to patrí. A najviac, ako mu vieme dopriať slušný život, je to, že mu dáme 13. dôchodok, alebo nejaké iné peniaze na prilepšenie, aby si kúpil lieky, rožky, aby mal na zaslúžený odpočinok, poprípade aby mal niečo pre svoje vnúčatá. Otázka znie, čo my ako spoločnosť, politici skutočne robíme pre dôchodcov. Ako nastavujeme systém, aby občan – dôchodca v našej krajine žil hodnotný a naplnený život? Zdá sa mi, že veľmi málo, ba až takmer nič.
Predháňame sa, kto dá dôchodcom viacej drobných k dôchodku, ale je to žalostne málo. Tento systém sme si však osvojili a praktizujeme ho. Čo budeme robiť o pár rokov, keď bude Slovensko najprestárlejšou krajinu EÚ, ale to nielen z pohľadu vyplácania dôchodkov? Je nevyhnutné nastaviť sociálny systém tak, aby aj za predpokladu reálnej negatívnej demokratickej prognózy žil občan na Slovensku o 10-20 rokov kvalitný a dôstojný život. Toto isto nie je len o dôchodkoch, navýšenia dôchodkoch, či vlakov zadarmo. Je nutné stanoviť si reálne dlhodobé a strednodobé ciele zamerané na udržateľnú kvalitu života populácie Slovenskej republiky v budúcnosti. Tieto ciele musia byť naprieč komplexnými politikmi štátu. U človeka odchádzajúceho do dôchodku v porovnaní s človekom v produktívnom veku platí len jeden rozdiel. Kvôli veku alebo inému hendikepu nie je zväčša schodný plného zapojenia do sociálnoekonomický aktivít spoločnosti, je však schopný aspoň čiastočného zapojenia. Našou povinnosťou je mu to umožňovať, vytvárať podmienky na základe potrieb.
Naším cieľom by malo byť vytvorenie podmienok na to, aby človek odchádzajúci do dôchodku žil čo najdlhšie, čo najkvalitnejšie, čo najaktívnejšie. Trinásty dôchodok s týmto pohľadom súvisí len okrajovo, rovnako aj sociálne služby. Sme povinní zmeniť a udržať, nastaviť všetky politiky štátu, aby život seniora bol o niekoľko rokov skutočne čo najdlhší, čo najkvalitnejší a čo najaktívnejší vo vzťahu k sebe, i vo vzťahu k našej spoločnosti.
Vo vyspelom svete už roky rezonujú témy ako modré zóny, strieborná ekonomika, zdieľané služby a podobne. Veľké európske štáty ako Francúzsko, Nemecko, škandinávske štáty disponujú stratégiami a koncepciami, ktoré postupne uvádzajú do štátnych politík, aby ich populácia o niekoľko rokov nebola len prestárlou spoločnosťou, na ktorú musia pracovať nejakí gastarbeiteri, aby boli z čoho vyplácať dôchodky. V našich politikách sa nestretávame s ničím, čo by len pripomínalo prístupy týchto vyspelých krajín.
Odchodom do dôchodku nič nekončí, naopak, začína nanovo. Z hľadiska ekonomickej aktivity musíme vytvoriť podmienky na to, aby sa mohol senior zapájať do ekonomického života čo najviac, samozrejme, v súlade s jeho možnosťami, schopnosťami a potrebami. Zatiaľ robíme opak. Umožnili sme, doslova sme vyhnali tisíce ľudí do predčasných dôchodkov, čím sme výrazne oslabili ekonomický potenciál krajiny a v niektorých sektoroch, ako napríklad vodiči alebo železnice, sme si pod sebou doslova podpílili konár. Naďalej obmedzujeme možnosti pracovať popri dôchodku. Formálne je to síce možné, z komplexného pohľadu sa to však dôchodcovi neoplatí, limity, dane, odvody, administratívna náročnosť a spustu ďalších prekážok.
Potrebujeme vytvoril slobodné prostredie, aby sa dôchodcovi oplatilo ďalej pracovať, podnikať, byť aktívnym a naďalej plnohodnotným členom našej spoločnosti. Nejedná sa o to, aby sme zvýšením veku odchodu do dôchodku prinútili človeka dlhšie pracovať. Jedná sa o to, aby sme mu dali možnosť byť slobodne ekonomicky, byť aktívnym a na základe vlastného posúdenia svojej schopnosti a možnosti, samozrejme za predpokladu kvalitnej asistencie poradenských a podporných služieb.
Samostatnou oblasťou je strieborná ekonomika. Všeobecne sa jedná o prispôsobovanie sa, transformáciu produkcie tovarov a služieb potrebám starnúcej populácie. V našich politikách o niečom takom ani nechyrujeme. V krajinách západnej a severnej Európy je to jeden z najdôležitejších aspektov plánovania a transformácie a prináša neobvyklé inovačné možnosti a tieto spoločnosti na tom získavajú. Z pohľadu sociálnej ekonomiky môže byť strieborná ekonomika veľmi dôležitou príležitosťou pre rozvoj, kedy v zdravom sociálnom ekonomickom prostredí môžu byť práve seniori dôležitými aktérmi na poli striebornej ekonomiky. Teda nielen tými, ktorí produkty spotrebúvajú, ale aj tými, ktorí tieto produkty vytvárajú.
S týmito pohľadmi priamo súvisí, alebo aspoň pozitívne koreluje pohľad vzdelávania. Celoživotné vzdelávanie alebo vzdelávanie seniorov sú, žiaľ, v našom systéme len floskuly, ktoré v lepšom prípade spadajú len do oblasti trávenia voľného času alebo kratochvíle pre finančne dobre zabezpečených seniorov. Vzdelávanie nechápeme len ako prostriedok osobnostného rozvoja jedinca v postproduktívnom veku, chápeme ho ako prostriedok aktíva, aktivizácie seniora pre plnohodnotné a žiaduce fungovanie spoločnosti. Tým má možnosť participovať na sociálno-ekonomickom dianí, a to ho aktivuje.
Oblasť bývania seniorov je čímsi, čo na Slovensku nemáme ani v našom slovníku, tobôž vo fáze koncepčného rozpracovania. Tu nemáme na mysli bývanie typu zariadení pre seniorov v kontexte sociálnych služieb. Hovoríme o koncepčnej transformácii politiky bývania, kde vzhľadom k demografickým trendom nevyhnutne potrebujeme nastaviť udržateľný systém. Aktuálne trendy sú orientované na bývanie pre mladé rodiny, nepochybne je to dôležitý aspekt rozvoja bývania pre krajinu, bez koncepčného prepájania s filozofiou bývania seniorov v budúcnosti sa však tento aspekt javí ako nedostatočne efektívny, nedostatočne ekonomický udržateľný a tak a tak ďalej. Systém bývania potrebujeme transformovať a reštrukturalizovať po všetkých stránkach tak, aby mal každý občan Slovenskej republiky dôstojné a dostupné vyhovujúce podmienky. Oblasť zdravia je samostatnou kapitolou, ktorej sa podrobne nebudem venovať.
Ale nakoniec by som si položil jednu otázku, alebo mali by sme si položiť jednu otázku. Ešte stále si myslíme, že starostlivosť o seniorov spočíva v tom, že im prihodíme niečo k dôchodku, zabezpečíme im niekde aj lacnejšie obedy v jedálni, vybudujeme ďalšie starobince? Alebo doprajeme vlaky zadarmo? To je všetko, čím im chceme skvalitniť život?
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán poslanec, hovorili ste o populizme a vystúpenie aj včera, vaše vystúpenie bolo veľmi, naozaj veľmi dobré a, žiaľbohu, populistické rozprávania, ktoré sme počuli aj včera, to je čistá katastrofa. Počúvame to stále. Čo mňa najviac ako prekvapuje, nieže prekvapuje, ale, ale tá ich mantra o tom, že jak sa to tu všetko rozvrátilo a jak sa to všetko tuná, jak sme rozvrátili financie. Viete, pomôcť treba a vy s, ja, vy ste, vy ste boli človek a podľa mňa aj ste človek, ktorý pomáhal aj vo svojom regióne veľmi výrazne. A ja som súhlasil so všetkou pomocou, ktorú naša vláda urobila, a tá pomoc bola pre ľudí. To nebolo pre našich ľudí, to nebolo pre Výboha, to nebolo pre Bödöra, to nebolo pre finančníkov z Penty. Tá pomoc išla ľuďom a to je veľmi dôležité. To je veľmi dôležité.
Včera sme tu počuli populistické žvásty od jedného poslanca Smerohlasu, ktorý tu rozprával o tom, ako sme to všetko rozvrátili, klamal, a dobre, ja som veľmi rád, že ste mu to včera priamo povedali, že to je čistý populizmus, čo rozprával. Oni rozprávajú o tom, že idú pomáhať, aj presne ich pomoc je taká, aká je. Ja som hlboko presvedčený, že každý jeden človek, ktorý tu sedí v parlamente, chce pomôcť ľuďom. Nepoznám človeka, ktorý by nechcel pomôcť ľuďom, ale tá pomoc musí byť adresná, tá pomoc musí byť naozaj tým, ktorí to potrebujú. A opakujem, nie Výbohovi, nie Bödörovi, nie finančníkom, ktorí nás tu roky zdierali. A to sa tu bude diať, to sa tu bude diať.
Ďakujem za váš príspevok, naozaj absolútne s tým súhlasím.