12. schôdza

Ďakujem veľmi pekne.
Ďalší písomne prihlásený je pán poslanec Dostál. Prosím, máte slovo.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, deklarovaným zámerom návrhu zákona je zjednodušenie a urýchlenie procesu verejného obstarávania. Odvoláva sa predkladateľ na potreby praxe, na, na, na to, že je to požiadavkou zo strany, zo strany samospráv. Problém však je, že to, akým spôsobom sa chce dosiahnuť urýchlenie a zjednodušenie procesu verejného obstarávania, môže a veľmi pravdepodobne aj bude mať za následok zníženie transparentnosti procesu verejného obstarávania a značné obmedzenie možnosti podnikateľov na Slovensku uchádzať sa o verejné zákazky. A obmedzí sa aj kontrola verejného obstarávania zo strany verejnosti a zo strany, zo strany konkurencie. To môže viesť a ako máme skúsenosť zo Slovenska z nie dávnejšej aj dávnejšej minulosti, to môže viesť k svojvôli pri rozhodovaní o verejných zákazkách a tým pádom aj k vyšším cenám alebo k nižšej kvalite obstarávaných tovarov, služieb a stavebných prác. Samozrejme, že to iba v tom lepšom prípade, v tom horšom prípade, samozrejme, to zvýši aj riziko korupčného správania pri verejnom obstarávaní a reálne to poškodí hospodársku súťaž malých a stredných podnikateľov. Navrhované zmeny pritom nie sú podložené nejakými relevantnými analýzami či podkladmi odôvodňujúcimi opodstatnenosť práve takýchto návrhov.
Zákon sa už nebude vzťahovať na zákazky do 50-tisíc eur, dnes je táto hranica na úrovni 10-tisíc eur. Takže do 50-tisíc euro sa bude môcť obstarávať napriamo, priamym oslovením a nebude potrebné oslovovať viacej, viacej uchádzačov alebo viacej možných dodávateľov tovaru, služieb alebo stavebných prác a zvýši sa tým riziko úplnej svojvôle alebo uprednostňovania vybraných uchádzačov zo strany, zo strany verejného obstarávateľa. Mnohé samosprávy, najmä tie menšie, nebudú musieť obstarávať podľa zákona o verejnom obstarávaní nič alebo takmer nič. Lebo mnohé samosprávy hospodária s rozpočtami, kde položka nad 50-tisíc je veľmi výnimočná, prípadne sa vôbec nenachádza, nenachádza v ich rozpočtoch.
Pán minister Raši hovoril, že, že samosprávy sú aj tak pod veľkou kontrolou, že máme tu zastupiteľstvo, máme tu zverejňovanie zmlúv, zverejňovanie objednávok a faktúr. Máme tu hlavného kontrolóra, máme tu Najvyšší kontrolný úrad, máme tu občanov, ktorí pozerajú samosprávam na prsty, máme tu mimovládne organizácie, máme tu orgány činné v trestnom konaní, infozákon. To všetko je pravda, to ja nespochybňujem, lenže to zastupiteľstvo častokrát je so starostom, so starostom jedna ruka, v takom prípade býva napríklad aj hlavný kontrolór, kontrolór jedna ruka, hej, to je, to je najhorší variant, že tam, že tam tá reálna kontrola neexistuje. Najvyšší kontrolný úrad, samozrejme, že nemá kapacitu kontrolovať, kontrolovať všetky, všetky zákazky, ktoré idú cez, cez samosprávy, a ak to zákon bude umožňovať, no tak si budú vyberať napriamo. A tá vetička, tá formulácia, že, že sú potrebné nakladať s verejnými zdrojmi hospodárne, to je tak všeobecné ustanovenie, že nájsť jeho konkrétne, konkrétne vyjadrenie a prípadne dokonca konštatovať jeho porušenie je veľmi zložité a je to možné iba v prípadoch, ktoré sú naozaj do očí, do očí bijúce.
Tie mimovládne organizácie ani nemusia byť obmedzované, alebo médiá zo strany, zo strany nejakej novej legislatívy, ale ani mimovládne organizácie nemajú dostatočnú kapacitu, aby, aby odkontrolovali všetko obstarávanie a všetky, všetky zákazky. Takže, takže áno, áno, a niečo sa dostane, dostane aj, aj na stôl orgánov činných v trestnom konaní, ale opäť to pôjde iba o nielenže porušenie zákona o verejnom obstarávaní, ktorého bude menej, lebo, lebo povedzme do tých 50-tisíc vôbec nebudú musieť nič obstarávať, ale pôjde, musí ísť o naplnenie trestného, trestného činu. Čiže to opäť nie je komplexná kontrola verejnej, verejného obstarávania.
A aj pán minister konštatoval, že už teraz, kto si chcel nájsť tú cestu, tak si našiel a obchádzal tie pravidlá, len teda ja neviem, či je to argument, alebo či je to dobrý argument pre to, aby sme tie pravidlá ešte viac rozvoľňovali, prípadne zrušili do určitých limitov akékoľvek pravidlá, alebo dali iba veľmi, veľmi nezáväzné pravidlá. Lebo tí, ktorí dnes museli vynaložiť, ak chceli porušovať, porušovať pravidlá, tak museli vynaložiť istú energiu a mohli byť potom pri tom pristihnutí, že tie pravidlá obchádzajú, tak dnes už ich nebudú ani obchádzať, jednoducho napriamo sa rozhodnú, že dám to tomu alebo dám to, dám to hentomu. A ja, samozrejme, že nehovorím o všetkých starostoch, primátoroch, županoch, o všetkých samosprávach, samozrejme, že aj, aj v samospráve, aj v štátnej správe je kopu zodpovedných ľudí, ktorí sa snažia obstarať čo najlepšie, ale tie pravidlá tu predsa nemáme pre tých, ktorí sa správajú, ktorí sa správajú poctivo a chcú to najlepšie zohnať, obstarať pre svoju samosprávu nejaký tovar, službu alebo stavebné práce v čo najvyššej kvalite a za čo najlepšiu cenu. Tie pravidlá sú tu najmä pre tých, ktorí by chceli postupovať nie celkom korektným spôsobom alebo ktorí by chceli zneužiť svoje, svoje postavenie vo svoj vlastný prospech, ktorí by chceli kradnúť, ktorí by sa chceli nechať, nechať korumpovať. Však keby tu vládli anjeli, všetci by boli slušní, čestní a poctiví, no tak načo by nám bol zákon o verejnom obstarávaní? Veď celkom prirodzene by, by, by sa všetci správali otvorene, dali by, dali by možnosť zúčastniť sa na súťaži všetkým a vybrali by tých, tých najlepších.
A to, čo je zvlášť závažné v súvislosti s týmto návrhom, je, že sa obmedzuje kontrola prostredníctvom konkurencie, prostredníctvom, prostredníctvom konkurenčných ponúk, konkurenčných uchádzačov o zákazky, lebo tá je najefektívnejšia, lebo keď idem do hospodárskej súťaže a keď mám záujem, zištný záujem dostať nejakú zákazku a realizujem ho prostredníctvom toho, že ponúknem najlepšiu cenu, najlepšiu kvalitu, tak to je najlepšia forma kontroly, lebo, lebo to robím vo vlastnom záujme, a teda aj upozorním na chyby, ak, ak sú napríklad v nastavených, nastavených súťažných, súťažných podmienkach. Ak sa tej súťaže nebudem môcť zúčastniť, pretože žiadna súťaž nebude a bude, bude niekto oslovený napriamo alebo budú oslovení traja vybraní a tí ostatní sa o tom, o tom nedozvedia, tak, samozrejme, že ten prirodzený konkurenčný tlak, ktorý predstavuje najúčinnejšiu formu kontroly verejného obstarávania, úplne z toho vypadáva.
A tuto je dôležité a na to by som chcel poukázať, že sa navrhuje vypustiť inštitút podávania žiadostí o nápravu, ktorý je práve takým revíznym postupom, ktorý je efektívnejší a efektívnejšie dokáže upozorniť na chyby v obstarávaní, chyby v nastavení pravidiel v porovnaní, v porovnaní s tým, ak to kontroluje niekto iba preto, že chce robiť kontrolu, či už sú to, či už sú to nahnevaní občania v obci, alebo sú to nejaké, nejaké mimovládky, ktoré to musia realizovať v rámci nejakých projektov, nájsť si na to kapacitu, alebo je to Najvyšší kontrolný úrad, ktorý sa k tomu dostane iba, iba námatkovo pri tom počte obcí, ktoré, ktorý, ktorý na Slovensku máme.
Žiadosťami o nápravu hospodárske subjekty vlastne na vlastné náklady opravujú chybné verejné obstarávania, žiadosťou o nápravu záujemcovia o verejné zákazky vo veľkej miere prispievajú, prispievajú k opravám súťažných podmienok, ktoré sa účastníkom predmetného trhu zdajú diskriminačné alebo sú inak v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní. Povinnosťou, povinnou náležitosťou žiadosti o nápravu je opis rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov, to znamená, že záujemca, účastník alebo osoba, ktorej práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom verejného obstarávateľa, musí presne opísať pochybenie, podložiť ho dôkazmi, ktoré sú často, ktorými sú často výkladové stanoviská či rozhodnutia úradu v obdobnej veci. Týmto teda, naopak, v konečnom dôsledku urýchľujú proces verejného obstarávania, nakoľko predmetné súťaže v prípade, že by neboli na podnet záujemcu upravené, môžu byť neskôr zrušené z dôvodu porušenia zákona, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania.
Navrhované znenie zákona znemožňuje účinnú právnu obranu prostredníctvom revíznych postupov, napríklad žiadosti o nápravu, a to hlavne pre malých a stredných podnikateľov, ktorí sa zúčastňujú verejného obstarávania. Následkom prijatia novely môže byť úplne opačný efekt, teda nie skrátenie verejného obstarávania, pretože namiesto toho, aby si verejný obstarávateľ sám opravil súťažné podklady, možno aj pod hrozbou, že jeho postup bude ešte kontrolovať Úrad pre verejné obstarávanie, tak celá vec sa bude musieť podstúpiť priamo na ÚVO, ktorý bude o nej rozhodovať a namiesto jednoduchej opravy súťažných podkladov vznikne situácia, kedy personálne kapacity uchádzača aj ÚVO sú používané na vypracovanie a podanie a riešenie námietok, k podaniu ktorých ani nemuselo dôjsť. Následná kontrola je v tomto prípade nedostatočná náhrada, nakoľko žiadny hospodársky subjekt nebude v praxi investovať čas a finančné prostriedky do uplatňovania sankčných mechanizmov, keď sa z dôvodu diskriminačných podmienok verejného obstarávania nemohol zúčastniť, pretože jeho záujem je zúčastniť sa na súťaži, nie sankcionovať a postihovať konkurentov, ktorí boli úspešní, úspešní v súťaži.
Ďalšia vec, ktorej by som sa chcel dotknúť, sú aj pánom ministrom spomenuté amnestie pre obce a mestá, ktoré obchádzali zákon o verejnom obstarávaní pri obstarávaní nájomných bytov a ktorým bola právoplatne udelená pokuta. Pán minister tu tvrdil, že tie obce sú v tom vlastne nevinne, že ony boli, boli zavedené, že im niekto povedal, že je to v poriadku, ale nie je to tak, my sme v minulom volebnom období mali v parlamente opätovne na stole rôzne návrhy, ktoré sa túto amnestiu dokáz... snažili, snažili dosiahnuť, ale mestá a obce, ktoré takýmto spôsobom postupovali, postupovali vedome, zväčša vedome obchádzali zákon o verejnom obstarávaní, pretože tieto samosprávy postupovali pri verejnom obstarávaní nájomných bytov v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní. Dobre, mohli si ho zle vysvetliť, ale aj v rozpore s dlhoročnou metodickou a aj rozhodovacou činnosťou Úradu pre verejné obstarávanie a aj Najvyššieho kontrolného úradu a potvrdili to aj v niektorých prípadoch rozhodnutia, rozhodnutia súdov, ktoré sa tým zaoberali, keď samosprávy odmietli zaplatiť tie pokuty. A tie metodické usmernenia napríklad Úradu pre verejné obstarávanie sú z roku 2006, dve sú z roku 2006, jedno je z roku, dve sú z roku 2013, ďalšie z roku 2014, v roku 2016 vydal úrad k tejto problematike všeobecné metodické usmernenie, rovnako Najvyšší kontrolný úrad vydal v tejto, v tejto veci všeobecné, alebo tlačovú správu Výstavba nájomných bytov musí prejsť verejným obstarávaním, čiže tie samosprávy vedeli alebo mali vedieť, v niektorých prípadoch dokonca boli na to samosprávy upozorňované na zasadnutí zastupiteľstva, známy je príklad Šale, ktorá dostala asi tú najväčšiu pokutu, kde poslanec zastupiteľstva Michael Angelov upozorňoval, keď sa rozhodovalo o tej forme obstarávania nájomných bytov obídením procesu verejného obstarávania, že ten postup nie je v poriadku, že sa má uskutočniť verejné obstarávanie, upozorňoval na to, že ako sa k veci stavia ÚVO, napriek tomu sa tá samospráva rozhodla, že tak bude postupovať. Čiže to nebolo nevinné, že niekto zaviedol, zaviedol samosprávy a samosprávy v dobrej viere postupovali, to bolo vedomé obchádzanie pravidiel verejného obstarávania.
Čiže áno, teraz keďže je to vládny návrh, tak, tak predpokladám, že na rozdiel od tých predchádzajúcich iniciatív to bude úspešné, ale nemyslím si, že je to správny postup, lebo tie obce, ktoré postupovali korektne a postupovali pri obstarávaní nájomných bytov tak, že absolvovali proces verejného obstarávania, teraz sú vlastne sankcionované tým, že, že tie obce, ktoré zákon porušili, vlastne nebudú nijakým spôsobom sankcionované. A dokonca tie, ktoré boli sankcionované, zaplatili pokutu, tak budú postihnuté, lebo, lebo tie, ktoré nezaplatili, si teraz vylobujú, vylobujú amnestiu cez, cez zmenu zákona. Nemyslím si, že je to, že je to dobrý postup.
Aby som to teda zhrnul, je možné, že keď tento zákon prejde, sa bude stavať trochu rýchlejšie, obstarávať jednoduchšie a trochu, trochu rýchlejšie najmä tam, kde sa obstarávať nebude, ale stavať bude len užšia skupina podnikateľov, a to bez hospodárskej súťaže, a tak je pravdepodobné, že sa bude obstarávať za vyššiu cenu a pri nižšej kvalite, ako by to bolo, keby sa hospodárska súťaž neobmedzovala. A poškodí to, poškodí to verejné financie, ktoré sa na to vynakladajú, poškodí to malých a stredných podnikateľov, ktorí nebudú mať tie správne kontakty a nebudú medzi tými či už priamo oslovovanými, alebo tými oslovovanými ako jedna z troch možností, áno a zvýši sa riziko korupčného a klientelistického správania a dohadzovania zákaziek podnikateľom spriazneným s politickou mocou, ktorá bude o nich rozhodovať. Opakujem, nemyslím si, že všetci predstavitelia politickej moci, či už na úrovni štátu, alebo samosprávy, sú skorumpovaní, ale nájdu sa tam aj takí a im tento zákon zjednodušuje situáciu a otvára im cestu k tomu, aby to, čo teraz museli robiť za cenu obchádzania a porušovania pravidiel, robili v súlade, v súlade s pravidlami, ale s rovnako korupčným rozmerom.
Úplne na záver by som chcel povedať, že držím palce kolegom z KDH a Progresívneho Slovenska, ktorí vystúpili predo mnou a nádejajú sa, že ešte v tých veciach, v ktorých majú výhrady k tomuto návrhu zákona, sa im ho podarí v priebehu druhého čítania opraviť, kiežby, však aj ja sa budem pokúšať, len skepticky musím poznamenať, že ja som už jeden pokus absolvoval, keďže som bol spoluiniciátor jednej hromadnej pripomienky verejnosti, absolvoval som rozporové konanie a keď môžem vychádzať zo svojich skúseností z toho, že čo sa dá ovplyvniť na návrhu zákona v rámci rozporového konania ako zástupca verejnosti a čo sa dá ovplyvniť v druhom čítaní ako opozičný poslanec, tak vzhľadom na to, že aké minimum vecí sa nám podarilo zmeniť v rámci toho medzirezortného pripomienkového konania, som dosť skeptický, že tento zákon môže doznať nejaké výraznejšie zmeny v druhom čítaní. No ale skúsme to.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán kolega Dostál, z vašich úst to veľmi často zaznieva aj v tomto príspevku zaznievali slová ako transparentnosť, netransparentnosť a podobne. Nuž ja vám musím povedať, že asi nepoznám lepší príklad pojmu verejný záujem, ako sú verejné investície a častokrát sú doslova marené nezmyselnými pripomienkami, ktorých cieľom nie je nič iné, než presadzovať svoje vlastné subjektívne záujmy. Ja musím povedať, že oceňujem túto legislatívnu iniciatívu aj preto, že týmto návrhom zákona sa zamedzí možnosti priam šikanózneho výkonu práva, ako je to možné dnes, a nenaruší sa pri tom hospodárska súťaž. Pretože verejné obstarávanie nemá byť o tom, kto sa lepšie hýbe v administratívnych procesoch, ale o tom, aby vyhral skutočne ten najlepší.
Ďakujem.

Ďakujem, pán kolega Dostál, že ste sa vo svojom príspevku zamerali hlavne na malých a stredných podnikateľov a na to, aký bude mať vplyv tento nový zákon na ich podnikanie a na ohrozenie hospodárskej súťaže. Ako súdna znalkyňa presne dobre viem, aký vágny pojem je hospodárnosť a akým spôsobom v podstate sa môže dokazovať úmysel v prípade nedosahovania tej hospodárnosti a ako sú bezmocné orgány činné v trestnom konaní. Veľmi často hlavne v regiónoch počúvam od podnikateľov to, že nevedia sa dostať k spravodlivej hospodárskej súťaži alebo k verejnému obstarávaniu, buď sú podmienky týchto súťaží vyhlásené tak, že sú určené priamo pre veľkých súťažiacich, ktorí sa zúčastňujú týchto konaní, ktorí sú spriaznení, a cítim frustráciu a hnev a bezmocnosť týchto podnikateľov z toho, že sa nevedia zúčastniť verejnej súťaže alebo ju nikdy nevyhrajú. Preto čo prináša tento nový návrh, vládny návrh zákona? Prináša len to, že ľudia sa zase nebudú, alebo malí podnikatelia a strední sa nebudú vedieť zúčastniť súťaží, nebudú o nich absolútne vedieť. Tieto nové podmienky, ako je zrušenie žiadosti o nápravu, zvýšenie limitu na podávanie námietok, robia presný opak, presný opak toho, čo znamená transparentnosť. Otvára sa, otvárajú sa dvere nekalým praktikám, korupcii a plytvaniu štátnych peňazí, ktoré potrebujeme pre skutočnú pomoc ľuďom. Týmto zákonom v podstate legitimizujete netransparentné verejné obstarávanie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán kolega, tiež podpisujem tú časť o podnikateľoch, možno som myslel, že ešte viac sa budete za nich biť, ale tak, tak vás doplním teda. Ja si myslím, že tento zákon je o balanse, je o balanse, máme tu dve skupiny. Máme tu samosprávu, máme tu podnikateľov, máme tu firmy, ktoré chcú ponúkať svoje tovary a služby. Dnes je ten balans v tých limitoch nejak nastavený, vy tie limity zásadným spôsobom preklápate v prospech samosprávy a v neprospech podnikateľov, ktorí sa chcú uchádzať o zákazky. A ja by som dokonca povedal, že dobre, hľadajme nejaký kompromis, nejaké, nejaký naozaj že balans. Tak kľudne sa povznesme nad tú časť o tých, o zvyšovaní limitu, ktorý, na zákazky, ktoré nespadajú pod zákon o VO, z 10- na 50-tisíc, tam naozaj rozviažme ruky starostom, aby naozaj malé opravy v obciach nemuseli zbytočne byrokraticky riešiť, ale pokiaľ ide o podlimitné zákazky, tak pozrime sa aj do zahraničia, skúste nám to vysvetliť, že prečo ideme zo 70-tisíc na 221-tisíc, keď v Čechách je to 80-tisíc ten limit. Pri stavbách zo 180-tisíc ideme na 800-tisíc, keď v Čechách je to 236-tisíc. Tak hľadajme balans, ale nehľadajme ho tak, že limity trojnásobne zvýšime napriek tomu, ako to funguje tu v susednej krajine, hľadajme ten balans tak, aby sme vyhoveli aj starostom, ale nezabúdajme na to, že sú tu firmy, ktoré chcú férovo súťažiť a jednoducho budú tieto zákazky pred nimi skrývané, budú si to tam pšolichať kadejako tí nepoctiví, nepoctiví obstáravatelia, pretože budú môcť. A to je ten najväčší problém.
Ďakujem pekne.

Ďakujem kolegom za reakcie.
Pán poslanec Kalivoda, no, nie celkom rozumiem tomu argumentu, že sa nenaruší hospodárska súťaž a že ide o to, aby vyhral ten najlepší. Ako, ako môže sa nenarušiť hospodárska súťaž a ako môže vyhrať ten najlepší, keď žiadne verejné obstarávanie nebude alebo keď bude verejné obstarávanie formou, že verejný obstarávateľ osloví troch uchádzačov, ktorých si, ktorých si on sám vyberie a tí ostatní sa o tom ani nedozvedia. Určite sa tým naruší hospodárska súťaž, lebo sa do nej nebudú môcť zapojiť tí, ktorí by sa chceli, ale sa o tom nedozvedia, a nie je vôbec záruka, že bude vybraný ten najlepší uchádzač, pretože tá záruka by bola, keby obstarával niekto, kto je, kto je dokonalý, kto má všetky informácie, kto postupuje iba vo verejnom, verejnom záujme a vie odhadnúť, kto by mu, kto by mu akú cenu, cenu ponúkol.
Namietali ste, že teda tí podnikatelia sledujú len svoj záujem a dávajú účelové námietky, no ale trh funguje v zásade tak, že podnikatelia sledujú svoj záujem a ponúkajú čo najlepšiu cenu, čo najkvalitnejšie, čo najkvalitnejšie produkty a ten kto, ten, kto si vyberá, no tak sa rozhodne, či chce, či chce najlacnejší produkt, alebo, alebo inak najkvalitnejší. A na to potrebujeme verejné obstarávanie, aby sa toto mohlo diať aj vtedy, keď niekto rozhoduje s peniazmi iných, preto si myslím, že to, čo hovoril pán poslanec Hargaš, trošku by som to poopravil, to nie je že samospráva proti podnikateľom, to nie je v záujme samosprávy, aby neexistovali žiadne pravidlá alebo aby tie pravidlá boli, boli úplne navoľno. Veď nízka cena a dobrá kvalita je aj v záujme samospráv.

(prosím vymazať rámček)

Vážené dámy, vážení páni, v parlamente máme teraz ďalší návrh, ktorý presne zapadá do mozaiky intenzívneho úsilia vlády Slovenskej republiky pomôcť podvodníkom a špekulantom ľahšie sa dostať k peniazom všetkých občanov a vyhnúť sa spravodlivému trestu. Zákon o verejnom obstarávaní je jedným z kľúčových zákonov, ktorý ma okrem iného aj priamy vplyv na čerpanie európskych peňazí a ktorý má zabrániť takým pochybeniam, ktoré by mohli viesť k tomu, že o tieto peniaze prídeme.
Vládna koalícia už vykročila cestou obrovských škôd, kedy mafiánskou novelou Trestného zákona a zrušením špeciálnej prokuratúry sa hrozba straty miliárd eur z eurofondov a z plánu obnovy stala reálnou. O to nepochopiteľnejšia je iniciatíva a kroky, ktoré sa týkajú verejného obstarávania, ktoré otvárajú ďalšie riziko straty európskych peňazí. Okrem iných, vyslovene škodlivých zmien sa totiž otvára možnosť vzniku kartelov, ktoré sa v zhode budú dostávať napríklad k stavebným zákazkám, a tu upozorňujú aj mimovládne organizácie, aj odborná verejnosť, že sa zvyšuje priestor na predraženie a zvyšuje sa priestor na korupciu.
Táto vláda chce pred očami verejnosti ukryť všetky zákazky na stavebné práce a to až do výšky 1,5 milióna eur. Po novom by sa tieto zákazky nemuseli vôbec zverejňovať až do podpisu zmluvy, čo by znamenalo, že o takýchto stavebných zákazkách či rekonštrukciách sa nedozvie ani verejnosť, ani iné stavebné firmy, ktoré by mohli ponúknuť nižšie ceny. A o zákazkách sa až do podpisu zmluvy nedozvedia ani štátni kontrolóri. Takéto zmeny môžu viesť k predraženiu stavieb o desiatky až státisíce eur a ako už podotkli predrečníci, tak takýmto spôsobom sa skryje pred očami verejnosti až polovica všetkých zákaziek vo verejnom obstarávaní.
My by sme si mali skôr zobrať poučenie z minulosti a pravidlá strážiť, nie uvoľňovať. Výstražným príkladom pre všetkých môže byť obrovský kartel ešte z prvej Ficovej vlády z roku 2006, ktorý však po štrnástich rokoch musela doriešiť naša vláda. Slovensku hrozila vtedy z Bruselu pokuta až 172 miliónov eur, práve za kartel, a po dlhých rokovaniach s Európskou komisiou sa nám ju podarilo znížiť na 55 milióna eur, čo bolo 10 % zo všetkých zákazok, ktoré, do ktorých sa zapájali kartelisti. To znamená, že toto sú tie reálne škody, ktoré môže Slovensku vzniknúť.
Toto riziko sa zvýšilo ešte aj výraznou zmenou v novele zákona, že Úrad pre verejné obstarávanie nebude môcť kontrolovať zákazku v jej priebehu, teda ešte pred podpisom zmluvy, čo reálne znamená, že v prípade eurofondov namiesto toho, aby sa priebežne vychytali chyby a nedošlo k zastaveniu platieb alebo ku korekciám, to znamená ku pokutám, tieto chyby sa nevychytajú, verejné obstarávanie pôjde ďalej a následne na tieto chyby príde až audit, ktorý je nezávislý, ktorý je na ministerstve financií a zodpovedá sa priamo Európskej komisii, alebo Európsky úrad na boj proti podvodom. Čo sa stane potom? Následne nám Európska komisia udelí pokutu alebo nám zákazky nepreplatí, nepreplatí nám nič. Mimochodom, v Českej republike kontrolný orgán do verejného obstarávanie môže vstúpiť kedykoľvek a môže skontrolovať kedykoľvek zákazku.
V novele zákona sa takisto navrhuje, aby pre objednávky do 50-tisíc eur neplatili absolútne žiadne pravidlá, to znamená, že úradníci by mohli si nakupovať nehospodárne, predražene, mohli by si nakupovať od svojho rodinného príslušníka a podľa zákona o verejnom obstarávaní by nešlo absolútne o žiadne porušenie, ale ak by sa to nakupovalo v rámci eurofondového projektu, kde v audite platia jasné pravidlá transparentnosti, efektívnosti a hospodárnosti, následne ich musíte aj dokázať, že ste to kúpili efektívne, hospodárne a transparentne, to znamená, že ak takýto výdavok nakúpite v eurofondovom projekte, tak môže vám Európska komisia tento výdavok nepreplatiť, a ak sa to bude opakovať, tak následne sa zastavia platby v celom programe. A toto sú reálne hrozby, ktoré môžu spôsobiť viac škody ako úžitku.
Mimochodom, ešte prednedávnom platil strop 5-tisíc, neskôr 10-tisíc pre tieto nákupy a ako už spomínal jeden z kolegov, tak nie je pravda, že vládna koalícia sa inšpirovala krajinami v Európskej únii, pretože v okolitých krajinách tie stropy sú výrazne nižšie, Maďarsko 40-tisíc, Poľsko 30-tisíc eur.
Zároveň sa výrazne oslabujú kontroly, výrazne sa oslabuje proces preskúmavania úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy, vypadáva možnosť Úradu pre verejné obstarávane začať ex offo konanie, nebude možné podať podnet na preskúmanie, nebude možné, osoba, ktorá nebola oprávnená, nebude môcť podať námietky. ÚVO nebude môcť začať pred skončením verejného obstarávania z vlastného podnetu začať kontrolu žiadnej zákazky ani zastaviť verejné obstarávanie, hoci by aj Úrad pre verejné obstarávanie mal vedomosť o jeho nezákonnosti. Špekulanti sa tomuto opatreniu mimoriadne potešia, pretože oni zaplatené dostanú, no a ak to bude, opakujem ešte raz, v rámci eurofondového projektu, audit, Európska komisia, európsky úrad proti podvodom, ak sa na tieto podvody príde, čo je veľmi pravdepodobné, tak sa budú uplatňovať pokuty, ktoré následne zaplatia občania a samosprávy zo svojho vrecka.
Zužuje sa okruh osôb oprávnených podať námietky o orgán štátnej správy, ktorý má právny záujem na veci a tiež o osobu, ktorej práva a právne záujmy by mohli byť dotknuté. Takisto sa menia, menia pokuty za delikty. Minister Raši povedal, že je to na žiadosť Úradu pre verejné obstarávanie, ale nikdy nie je dobré, keď platí nejaké rozmedzie, pretože potom je posudzovanie ponechané na svojvôľu štátneho orgánu.
Situácia, kedy namiesto štandardnej súťaže bude stačiť osloviť tri firmy bez možnosti riadnej kontroly a tiež bez informácie pre iných uchádzačov, podnikateľov, výrazne zvyšuje riziko konania, ktoré následne z projektov financovaných z európskych peňazí bude znamenať, že obce či štát nemusia dostať peniaze zo zdrojov EÚ. A práve v tomto bol problém s preplácaním projektov kvôli pochybeniam kartelov vo verejnom obstarávaní a už momentálne, v tomto už problémy boli momentálne aj v tomto programovom období a týmto návrhom zákona o verejnom obstarávaní sa toto riziko ešte zvyšuje.
Priestor na rôzne kšefty a podvody sa vytvára aj cez definíciu nového pojmu, ktorým je takzvaný základný bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. Toto v zásade znamená to, že reálne môžete obstarávať hocičo v rámci rezortu obrany, vnútra, hospodárstva, zdravotníctva, jednoducho dôvod na všetko, aby sa nemuselo obstarávať transparentne, a máme za to, že je to aj v rozpore s európskym právom. A vieme si predstaviť, že u pána Kaliňáka, Eštoka a ďalších už netrpezlivo čakajú, kedy cez túto výnimku sa budú môcť veselo pustiť do veľkých zákaziek, tak ako za starých časov.
Opatrenie limit 50-tisíc eur, ktorý som spomínala, že nebudú platiť žiadne pravidlá, opäť je to len raj pre špekulantov. A dovolím si tvrdiť, že škody, ktoré za pol roka stihla táto koalícia napáchať na Slovensku, už dnes sú mimoriadne vysoké a môže sa stať, že nakoniec aj kvôli zmenám vo verejnom obstarávaní a kvôli stopnutým eurofondom už nebude ani čo obstarávať. A ak bude, práve vďaka neschopnosti vlády budeme o eurofondy prichádzať kvôli kartelom a kvôli korekciám, za čo bude zodpovedná práve táto vláda.
Ďakujem.