12. schôdza

Ja by som sa tiež rada vrátila k podstate tohto zákona a k tomu, ako si veľmi správne, Mária, popísala tie následky, ktoré nám hrozia v prípade, ak by bol prijatý. Jeden je, samozrejme, jednak to možné konanie pre Súdnym dvorom Európskej únie a, samozrejme, konanie zo strany samotnej Európskej únie, ktorá určite nebude s tým váhať, a možno zastavenie prostriedkov finančných. Ale dôležité mi príde znova upozorniť na to, že táto kampaň vládnej koalície voči mimovládnym organizáciám má už teraz desivé následky. Nie je náhoda, že som včera v mojej rozprave čítala to, čo hovoria všetky medzinárodné organizácie vrátane nášho Slovenského národného strediska pre ľudské práva o tom, ako sa výrazne zhoršuje bezpečnostná situácia ľudí, konkrétnych ľudí, ktorí v týchto organizáciách pracujú a ktorí zažívajú aj online, aj offline útoky. A to nie je, to nie sú nejakí imaginárni ľudia, to sú občania a občianky tejto krajiny, ktorí vykonávajú svoje právo ústavné združovať sa v týchto organizáciách a dostávajú za to hejterské emaily, komentáre, niektorých priamo napádajú. A to sa nedeje teraz prvý rok. To bolo za vlády, aj za predchádzajúcich vlád, v ktorých figuroval SMER alebo SNS, pretože ja som sa venovala téme ľudí s utečeneckým a migračným pozadím od roku 2006 a veľmi dobre si pamätám, keď vláda Roberta Fica na moju organizáciu zaútočila, aký nárast hejtu a nenávisti to voči mne a voči mojim kolegom a kolegyniam vyvolalo. A tá situácia sa od roku 2015 výrazne a výrazne zhoršila. Ak sa tu pod vplyvom tejto vašej nenávistnej snahy a rétoriky a kampaní naozaj niekomu niečo stane, budete ho mať na svedomí a my sme vás varovali. (Potlesk.)

Pani poslankyňa Jurík.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vrátim sa k tomu, čo som nestihla dokončiť v tej predošlej faktickej, ale obe rečníčky o tom hovorili, a síce, rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v prípade Maďarska. Európska komisia viedla voči Maďarsku konanie práve kvôli takémuto zákonu, aký dnes predkladáte aj vy, a skutočne on je takmer identický. Ja som si porovnávala to znenie a tie použité slová sú vskutku rovnaké, jediné, čo sa tam možno líši, sú sumy, ktoré, ktoré navrhujete. Ale vaša dôvodová správa pritom uvádza, že predmet návrhu zákona je v súlade s právnou úpravou Európskej únie, nie je upravený v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. No tak ja už neviem, pretože je, pretože tu máme toto rozhodnutie. A veď si ho prečítajte a porovnajte a na to nemusíte byť ani prvotriedny právnik alebo právnička, ako pani poslankyňa Števulová, pani poslankyňa Plaváková alebo pani poslankyňa Kolíková. Stačí si to skutočne len porovnať a vidíte, že to je to isté a práve kvôli tomuto nám hrozí, že Európska komisia bude iniciovať úplne rovnaké konanie ako voči Maďarsku a vyjde nás to teda celkom draho.
A mňa teda skutočne úprimne zaujíma, že či o tých právnych aktoch Európskej únie, keď to takto uvádzate aj v dôvodovej správe, neviete, ako napríklad aj keď ste predkladali ten prvý návrh zákona o zmene RTVS ešte dokonca v deň, keď Európsky parlament prijal European Media Act, čiže proste úplne to išlo v rozpore a neviem, že či ste to nevideli. Dokonca jeden z vašich lídrov sa vyjadril, že ak je niečo ústavný zákon, tak že to nespadá pod právo Európskej únie. Alebo vy skutočne nečítate tie rozhodnutia a to právo EÚ. No, ja neviem.
A skončila by som len tým, že, Mária, ty si hovorila, resp. pýtala si sa, že či tejto koalícii nesmrdia tie peniaze z EÚ. No ja si skutočne myslím, že ak tejto koalícii niečo nesmrdí, tak sú to práve peniaze.

Pán poslanec Krúpa.

Mária, ďakujem veľmi pekne za tvoj príspevok, si upozornila na niekoľko zásadných vecí a jednou z nich je práve to, že oni aj prostredníctvom tohto zákona chcú ukázať, že ako sa oni nenechajú riadiť tým zlým Bruselom, že oni si povedia čo a ako to chcú mať tu na Slovensku, bez ohľadu na to, aké to bude mať následky. A keď bude najhoršie, tak ako sme počuli aj tu od kolegu, tak však sme tu aj tisíc rokov predtým žili nejak, však nejako bolo, nejako aj bude a my si nenecháme tým Bruselom nič diktovať. To radšej budeme o chlebe a o vode. Ale aj tak to vydržíme, však sme kedysi všeličo vydržali, aj potupu, aj, aj, aj útlak, aj všetko, vydržíme aj toto. Čo nás potom, že čo tu potom bude. Toto sú presne tie, tie pochodové myšlienky, ktoré oni majú, a sú úplne že zvrátené, človek sa nad tým musí pozastaviť. Lenže to nie je len to, že vy bojujete týmto proti Európskej únii. Ono vy vlastne týmto porušujete základné práva podľa Rady Európy, čiže to nie je Európska únia, oni možno nevedia, aký je ten rozdiel, ale je to Rada Európy, kde sú členmi aj nečlenské krajiny Európskej únie. A tým pádom vlastne diskriminujete, pretože diskriminujete medzi domácim a zahraničným jak prispievateľom, takisto aj domácou zahraničnou mimovládkou a dokonca v rámci Európy alebo dokonca v rámci Európskej únie. Čiže toto sú absolútne, toto je proste úplne podľa, podľa príručky toť Orbána a Ruska takýmto spôsobom pristupovať. Lenže my dávno, dávno nie sme tam, kde ste vy si myslíte, že by sme mali byť, a už dávno sme tento svet váš opustili. My sme už sme dávno v 21. storočí, nie sme v 19. a začiatkom 20. storočia. Čiže namiesto toho, aby robili niečo rozumné, tak chodia ako, vláda rozdáva nejaké politické bublifuky po regionálnych rokovaniach, ale prídeme naozaj o veľa takýmito sprostými návrhmi.

Pán poslanec Prostredník.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pani Kolíková, vy ste veľmi pekne povedali o tom, hovorili o tom, ako je tento návrh zákona naozaj nebezpečným útokom na samotnú podstatu našej spoločnosti, lebo občianske združenia, organizovaná občianska spoločnosť sú veľmi dôležitou súčasťou slobodnej demokratickej spoločnosti. Ale hovorí sa tu aj o tom, že ako to vlastne bolo v minulosti, že či sme v minulosti vôbec nejaké peniaze zo zahraničia prijímali. Ja vám poviem teraz v skratke jeden príbeh. Ide o človeka, ktorý má meno Robert William Seton-Watson. Je to človek, ktorý žil v Škótsku, napísal knihu, ktorou kritizoval národnostnú politiku rakúsko-uhorskej monarchie. Tá kniha mala veľký úspech, z jej výnosu potom založil štipendijný fond. Prijímateľmi toho štipendijného fondu boli ľudia ako napríklad Fedor Ruppeldt – významný evanjelický biskup na začiatku 20. storočia, Ľudovít Šenšel – zakladateľ literárneho časopisu Tvorba a časopisu Cirkevné listy, Vladimír Roy – významný slovenský literát. A teraz sa podržte, Martin Rázus – predseda Slovenskej národnej strany. Títo ľudia by mali podľa vašej logiky všetci mať označenie zahraničný agent. Oni boli tým pre slovenský národ, čím boli len vďaka tomu, že ich zo zahraničia niekto podporil. To, čo robíte, je útokom aj na samotnú podstatu slovenského národa a o tom poviem niečo viac v mojom vystúpení v rozprave.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec Michelko.

Ďakujem za slovo.
Pán Prostredník, to je čaro nechceného. Vy ste tu citoval z, ja viem, že nebudem, ale budem reagovať aj toto, nie, dobre, najprv na pani Kolíkovú. Teraz sa ukázalo úplne jednoznačne váš mentálny svet. Štandardným spôsobom vy jediné, čo viete robiť, je, že keď nemáte šancu presvedčiť, tak sa vyhrážate krátením rozpočtu. Viete, to už je taký frustrujúci svet, mentalita Biľaka je pretransformovaná v nové veci, vtedy keď vedenie konzervatívnej časti videlo, že prehrá snem, teda zjazd, ktorý mal byť v septembri, no tak aby sa to nestalo, tak požiadali pomoc Moskvu a tanky. A teraz je to smola, lebo tanky už nechodia z toho Bruselu, no tak ako by ste mohli zvrátiť vy, ako by ste mohli vývoj na Slovensku zvrátiť. No jedine bankami alebo financiami. Ilona Švihlíková to pekne povedala, nejdřív tanky, teťko banky. To znamená, že jediná vec ako presadiť svoje, ako sa vyhrážať. Keď už ten Brusel tie tanky do šľaka nepošle, no tak aspoň tie peniaze. To je jediné, čím môžte škodiť a v tom naozaj ste úplne identickí v tej mentalite, že vlastnú prehru chcete zvrátiť zvonka. Je to vaša vizitka.
No a potom naozaj už len tri sekundy. Tá podpora zo zahraničia, ako ste vraveli, no tak tá je absolútne neprijateľná pre náš fond, lebo trikrát túto knihu odmietol a zakázal, resp. neumožnil vydať. Tak asi, asi má podobný problém, aby takéto základné dokumenty sa k Slovákom nedostali.

Pán poslanec Gašpar.