12. schôdza

Dobré ráno. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som trošku, ja teda ďakujem pani ministerke, že prišla do parlamentu diskutovať. Tú príležitosť sme teda nemali doteraz pri viacerých zákonoch, čiže ja by som to rovno aj využil na takú, možno aj niekoľko otázok, ktoré k tomuto zákonu mám. Ale zároveň poviem, aj čo sa mi na tomto zákone nepáči, keďže pani ministerka nebola pri rokovaní o skrátenom legislatívnom konaní, tak to by som tu chcel naozaj spomenúť.
Tento zákon prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní. Rozprava už k nemu prebehla. Mne prekáža ten legislatívny proces, ktorý sa tu deje, že ak sa nám niečo dostane väčšinou do parlamentu, čo sa týka zdravotníctva, tak väčšinou to ide v skrátenom legislatívnom konaní alebo dostávajú sa nám tu tzv. povinná, povinná legislatíva, ktoré sú väčšinou transpozície európskych smerníc, ktoré musíme dostať do našej legislatívy a následne sme svedkami toho, čo všetko sa k tomu dokáže prílepkovať.
Zároveň by som chcel tuto ukázať a povedať na tomto mieste, že to, že niečo znamená, že nejaké, nejaké opatrenie máme európske a že ho musíme dostať do slovenskej legislatívy, to neznamená, že to musí ísť automaticky v skrátenom legislatívnom konaní. To je prípad aj toho, ja som to tu hovoril v tom skrátenom legislatívnom konaní v tej rozprave. Potom sme svedkami toho, že zisťujeme neskôr, že čo v tej legislatíve je pokazené, čo by sa mohlo vylepšiť, zisťujeme, že rôzne záujmové združenia chcú diskutovať, nemajú na to možnosť.
Toto bol prípad aj tohto skráteného legislatívneho konania. Hneď ako sa nám to dostalo do parlamentu minulý týždeň, ako to bolo urýchlene zaradené, dnes sme si napríklad my poslanci zo zdravotníckeho výboru našli v našich mailových schránkach napríklad pripomienky od Slovenskej lekárnickej komory, ktorá mala relevantné pripomienky k tomu, že oni sú predsa registračný nejaký orgán, oni tu overujú spôsobilosti, majú množstvo úloh, ktoré im štát zveruje. Teraz prenášame nejakú transpozíciu, kde ideme overovať štandardy, ideme overovať ovládanie štátneho jazyka, a oni sa právom domáhali diskusie o tom, že či by do tohto procesu nemali byť zahrnuté. Ja napríklad potom, a potom sme tu svedkami toho, že poslanci teda musia chodiť, stakeholderi musia prosiť poslancov, aby náhodou si teda, alebo ich prosia, aby si osvojili nejaké ich návrhy v druhom čítaní. Takto by ten legislatívny proces nemal fungovať, a preto chcem ukázať, že to, že máme nejakú transpozíciu, neznamená, že musí ísť v skrátenom legislatívnom konaní, pretože potom okracujeme o možnosť tie relevantné organizácie, ktoré majú často relevantné pripomienky, aby sa k tomu mohli vyjadriť. Zároveň, to tým hlavným, tým hlavným dôvodom, prečo ideme teraz v skrátenom legislatívnom konaní, je práve táto transpozícia, čo som sa snažil ukázať, že, že by tak nemalo fungovať. Ale ten samotný zákon obsahuje množstvo viacerých opatrení, či už drobnejších, alebo, alebo technickejších, alebo ako ich chceme nazvať, to tiež poukazuje na to, že keď máme nejaký návrh zákona a máme už niečo, teda hovoríme, že niečo musí ísť v skrátenom legislatívnom konaní, neznamená to, že tam nahádžeme všetko, čo si myslíme, že na ministerstve máme pripravené, a nahádžeme to do toho zákona, tak rovno to teda spláchneme jedným skráteným legislatívnym konaním všetko. Potom výsledkom toho je to, že nám už teda prilietajú ďalšie pozmeňováky... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Prosím, buďte v sále...

Dvořák, Oskar poslanec NR SR
Nám už, my sme potom svedkami toho, že nám už potom prilietajú ďalšie pozmeňovacie návrhy v poslaneckých schránkach, ktoré budeme prerokúvať na výbore, my už teraz vieme, že budeme tu mať, budeme tu riešiť zase ordinačné hodiny, budeme tu riešiť sprevádzajúce osoby, budeme nejaké legislatívno-technické problémy toho zákona riešiť, mimochodom, ktoré pravdepodobne vznikajú tým, že akým tempom ideme, ako prijímame legislatívu, a budeme riešiť teda aj rezidentov. Odôvodnenie na to, prečo ideme teda aj s tými ostatnými opatreniami v skrátenom legislatívnom konaní, je to, že máme na Slovensku nedostatok personálu. No nedostatok personálu zdravotníckeho máme na Slovensku desiatky rokov. Máme problém so sestrami, máme problém s lekármi, s nižšími zdravotníckymi pozíciami, máme problém s pediatrami, máme množstvo problémov v personálnej politike na zdravotníctve, to znamená, že my by sme takouto logikou mohli odstrániť štandardné legislatívne konanie a mohli by sme ísť len v skrátenom legislatívnom konaní.
A to ja zároveň hovorím s vedomím toho, že tam je viacero opatrení, za ktoré ja by som aj ministerku vedel pochváliť. Ja by som vedel povedať, že tam je viacero dobrých opatrení. Napríklad keď zavádzate, keď zavádzate spoluprácu s vyššími územnými celkami, že sa snažíte zbierať nejaké dáta, to sú všetko dobré opatrenia. Keď idete zlegálniť napríklad to, že ideme tu, ideme tu využívať teda študentov na lekárskych fakultách alebo na stredných zdravotníckych školách, aby legálne sa mohli teda zamestnávať, praxovať v nemocniciach, tak to sú dobré opatrenia. Ale ja si naozaj nemyslím, že, že toto je napríklad problém, ktorý sa tu zjavil z dňa na deň, že sme teda v stredu museli zaradiť skrátené legislatívne konanie a hneď to zaraďovať do parlamentu, zároveň tí študenti už dneska pracujú často ako sanitári v tých nemocniciach. To naozaj nie je vec, ktorá by tu bola svetoborná. Zároveň ja si... v tom odôvodnení tej legislatívy je napísané, že ideme riešiť teda akútny nedostatok personálu. Ja si myslím, že nikto tu nie sme takí naivní, aby sme si povedali, že tieto drobné opatrenia, ktoré som tu ja teraz povedal, nám vyriešia problém s nedostatkom personálu. Preto ja by som sa rovno aj spýtal pri tejto príležitosti pani ministerky, že keď ja si pozerám programové vyhlásenie vlády, tak ja tam vidím ambíciu zasahovať do toho vzdelávania nejak výraznejšie. Riešiť či už duálne vzdelávanie, riešiť osnovy, riešiť nejakým spôsobom možno, ja neviem, prekopať celkovo to vzdelávanie, že by naozaj ako keby že pomohlo tomuto problému, ktorý tu máme.
A ja sa chcem naozaj úprimne spýtať, že či tá ambícia zasahovania teda do toho vzdelávacieho systému zdravotníckeho končí tu, alebo sa ešte dočkáme teda niečoho ďalšieho, či ministerstvo vôbec chystá nejakú legislatívu na to, či chystá nejaké väčšie opatrenia, pretože ak by sme mali skončiť len pri tomto, pretože tak sa ten legislatívny návrh tvári. Ideme skráteným legislatívnym konaním, pretože máme akútny nedostatok zdravotníckych pracovníkov. Takže ak by sme mali končiť tuto, toto nám situáciu naozaj nezachráni.
Zároveň, ja keď si pozerám, je tam množstvo naozaj opatrení, vy ste mali v programovom vyhlásení vlády napísané, že máte ambíciu odpolitizovať tento rezort. Tak ja by som sa naozaj chcel spýtať, pred dvomi mesiacmi som tu mal poslanecký návrh. Poslanecký návrh, ktorý hovoril o tom, že rezidenti by sa mali zamestnávať teda aj v ambulanciách, že ambulancie by mali byť aj, mať možnosť zamestnávať rezidentov. Tento poslanecký návrh, môj poslanecký návrh, ste tu ako vládna koalícia odmietli. Ja ho dneska vidím zapracovaný v tejto legislatíve. Je to presne identický návrh, ktorý som tu ja mal pred dvomi mesiacmi. Hovoríte o odpolitizovaní toho rezortu, ja som zároveň teda, ešte keby ste, ešte keby ste aspoň zmietli ten môj návrh s tým, že neprešiel pripomienkovacím konaním, ale ten argument by nemohol platiť, pretože vy tiež obchádzate legisla... štandardný legislatívny proces a pripomienkové konanie. To znamená, že prakticky robíte úplne to isté aj procesne, aj obsahovo, čo som tu ja navrhoval. Akurát teda politikárčite aj napriek tomu, že tu máte uvedené, že chcete ten systém odpolitizovať, teda systém zdravotníctva.
Ja zároveň teda ešte aj pripomeniem, skrátené legislatívne konanie, tomu by som sa chcel povenovať trošičku. My máme pravidlá skráteného legislatívneho konania. Pravidlá v skrátenom legislatívnom konaní hovoria jasné tri dôvody. Prvé sú, že nastanú nám veľké hospodárske škody. Druhé sú, že nám tu hrozí nejaké ľudskoprávne ohrozenie a že tu máme bezpečnostné ohrozenie. Ja keď sa na to pozerám hocijakým spôsobom, aj keď, aj keď prijmem tie argumenty, že naozaj máme problém, a ja si myslím, že áno, naozaj máme problém s personálom zdravotníckym, tak nemyslím si, že ani transpozícia je tak strašne urgentná, aby sme to obchádzali, pretože nám to potom vytvára tie problémy napríklad s tou Slovenskou lekárnickou komorou, ktoré tu vidíme. Zároveň si nemyslím, že ako sa to tu uvádza v tomto návrhu, že to, že budeme lepšie zdieľať dáta od vúcky, od vúciek, to že budeme spolupracovať s vúckami na rozdeľovaní alebo dávame nejaké možnosti, aby tí lekári si mohli vyberať, kde budú vo vúcke pôsobiť, nielen u jedného poskytovateľa. To, že umožníme teda rezidentom, aby pracovali v ambulanciách, to naozaj nevyrieši ten problém.
Tak ja sa chcem naozaj spýtať aj, že ktoré z týchto ohrození, či hospodárske škody, alebo ľudskoprávne ohrozenie, alebo bezpečnostné ohrozenia, nám teda vytvárajú, aké ohrozenia, prečo, že čím ich adresujeme, ktoré z týchto, ktorý z týchto dôvodov tu vôbec aplikujeme. Lebo ja tu napríklad, keď čítam to samotné odôvodnenie, nevidím ani jeden z tých dôvodov. A to zároveň, naozaj som fanúšikom niektorých tých vecí, ktoré tu uvádzate, čiže na konci sa môže pravdepodobne stať, že keď, keď dostaneme dostatočné vysvetlenia či už na výbore, ja budem, samozrejme, rozoberať aj tie pozmeňovacie návrhy, ktoré prídu na výbore v druhom čítaní, keď dostaneme, my, my v tomto budeme relatívne konštruktívni, si myslím, alebo maximálne konštruktívni, ako budeme len vedieť, ak dostaneme dostatočné vysvetlenia, prečo toto musí ísť skráteným legislatívnym konaním, ak dostaneme vysvetlenia, aké sú vaše ďalšie plány, ako tým vzdelávaním chcete pohnúť, ako chcete naozaj stabilizovať situáciu so sestrami, či plánujete duálne vzdelávania, či plánujete meniť nejak naviazanie toho vzdelávania na prax, či plánujete špecializačné štúdia nejak trošku prekopať, uvoľňovať, či idete ľudskop... hovorili ste o stratégii na ľudské zdroje. Keď nám toto všetko ukážete a poviete nám, že aký je ten váš plán, ako toto do toho zapadá, prečo toto musí ísť práve skráteným legislatívnym konaním, tak ja vám viem povedať, že my budeme konštruktívni a vieme sa k tomu postaviť aj tak, že niektoré tieto zmeny vieme podporiť. Ja už teraz viem napríklad, bolo by veľmi pokrytecké, aby som, ak by sme nepodporili napríklad zmeny, ktoré ste vy sama prebrali do tejto legislatívy, čo sa týka tých samotných rezidentov.
Čiže moje otázky na záver, ja by som bol veľmi rád, ak by som teda počul dôvody toho skráteného legislatívneho konania. Niežeby som teda obsahovo nesúhlasil, ale môže, je to, je to problém, že sa viacerí tí stakeholderi v našom zdravotníctve nevedeli k týmto veciam vyjadriť. Aký je ten váš plán do budúcnosti, čo môžeme teda očakávať v tom samotnom vzdelaní?
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ja by som iba prosil, lebo vyzerá to tak, že na Slovensku po revolúcii zavládol hlavne oportunizmus, to znamená, so všetkým hlavne nesúhlasiť, tak to by bolo dobré, keby sme sa všetci spamätali na všetkých stranách, lebo takto nedotiahneme našu republiku nikam.
A teraz k tým vašim poznámkam, pán kolega, sme ak sa nemýlim, v prvom čítaní, nie sme v skrátenom čítaní. Prvé či skrátené čítanie sme, samozrejme, schválili, takže to sme sa už vyjadrili, takže tam už asi netreba k tomu viac debatovať. A čo sa týka pripomienky slovanskej, Slovenskej lekárnickej komory, to je jedna čiarka a ani nechcem povedať veta, ale dve slová. Tak z toho nerobme zase nejakú kovbojku, že, že toto až tak zmení zákon, že to mohlo prechádzať nejakým pripomienkovým trojmesačným konaním a aby sme toto zmenili. Takže to, nechajme to také voľné troška, pracujme na tom, aby sme schválili tento zákon, ktorý potrebujeme vzhľadom na to, aby tí absolventi lekárskych fakúlt, respektíve študujúci mohli pracovať úplne objektívne v našom zdravotníctve.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ďakujem, Oskar, veľmi vecná a dobrá, dobrý príspevok do, do tejto diskusie. Ten proces nie je v poriadku a s tým absolútne s tebou súhlasím, toto malo ísť riadnym procesom. Chápem, že teraz sa už nebavíme o procesnej stránke, ale ono sa to na to postupne nadviaže. Toho, čo sa ja najviac obávam, je to, čo príde v druhom čítaní, lebo nie všetky pozmeňováky sme zatiaľ videli a ono keď sa objavia v utorok ráno na stole, tak možno budeme všetci prekvapení. Ale plne súhlasím, a máme aj v SAS-ke podobný postoj k tomuto zákonu, že upravuje niekoľko zmysluplných vecí, hýbe sa správnym smerom, na rozdiel možno od iných sektorov tieto návrhy v tomto, v tom, v tomto zákone sú, idú správnym smerom. Možno by som sa aj pridal k pánovi poslancovi Balážovi, že zdravotníctvo by nemala byť tá téma, kde by sme sa mali tuná teraz na politike vybíjať, ale skôr by sme mali hľadať, ako sa tie veci dajú zlepšiť. A v prvom rade sa dajú, pani ministerka, zlepšiť lepším procesom.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja budem teda primárne reagovať na kolegu Baláža. Nerozumiem niektorým poznámkam, napríklad o tom oportunizme, lebo ja som práve povedal, že my v Progresívnom Slovensku budeme v tomto konštruktívni, že práveže budeme vedieť podporiť niektoré tie veci, tie veci, ktoré si myslíme. Ale zároveň ten proces mi prekáža. Je dôležité spomenúť tú Slovenskú lekárnickú komoru, sú to síce dve slová, ale to nám poukazuje na to, že naozaj prebehol ani nie týždeň, odkedy sa tento zákon dostal do parlamentu, to znamená, ja sa pýtam, koľko je takých organizácií, ktoré môžu mať problém a neozvali sa, alebo náhodou prijmeme ten zákon a potom zistíme, že niečo sme tu naozaj prevalcovali, a potom budeme zase narýchlo opravovať niečo. Práve preto treba rešpektovať ten štandardný proces.
A zároveň čo sa týka toho samotného skráteného legislatívneho konania. Ja, no, neprediskutovali sme to, pretože pani ministerka tu nebola na skrátené legislatívne konanie a nevysvetlila nám to. A zároveň videli sme to aj pri ostatných skrátených legislatívnych konaniach, ktoré sme mali v tomto parlamente, že ono je dôležité diskutovať o skrátenom legislatívnom konaní o tých dôvodoch a o obsahu spolu, pretože ten obsah určuje, že či môžeme ísť skráteným legislatívnym konaním. A teraz, keď sme v obsahovej debate, tak ja by som rád počul, ktorý z tých obsahov naozaj definuje ten proces, že prečo sa tu takto naháňame a prečo možno zistíme, aj ako sme videli pri tej Slovenskej lekárnickej komore, že niečo sme vynechali, zabudli alebo sa niekto nemohol ozvať a potom zase, potom sa dostávame do kolobehu. Niečo sa tu pokazí skráteným legislatívnym konaním, potom zase skráteným legislatívnym konaním to budeme musieť rýchlo opravovať. Tomuto by sme mali predchádzať.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi aj za klub Kresťanskodemokratického hnutia povedať zopár pripomienok v prvom čítaní k tomuto, k tejto novele zákona 578.
Na začiatok musím ešte raz konštatovať to, čo už tu hovoril Oskar Dvořák. Myslím si, že všetci, ktorí poznajú, ako sa robí legislatívny proces, nemôžu nesúhlasiť, že takto sa to nerobí, do psej matere, že toto nie je na skrátené legislatívne konanie. Bodka.
No a teraz poďme k tomu, aby sme sa dostali aj k obsahu. Čo sa týka toho obsahu tohto zákona, tak ja tam takisto nachádzam mnoho pozitív. Začnem najprv tými, aby sme, aby sme tu mali lepšiu náladu, a potom prejdem k tomu, čo chcem kritizovať.
Prvá vec je to, že teda študenti môžu pracovať či už ako zubný asistent, praktická sestra, sestra, sanitár. Myslené je to asi predovšetkým v čase prázdnin, s tým sa dá súhlasiť, pokiaľ bude záujem, to je otázne, ale možno bude, neviem, možno bude, tak možno to trochu pomôže. Určite to nejakým zásadným spôsobom neovplyvní ten problém, ktorý máme s personálom, ale určite to môže na niektorých miestach trochu pomôcť.
Čo sa týka tej spolupráce s vyšším územným celkom, tam takisto môžem len zatlieskať, to je, to je to, čo stále hovoríme, mali by sme trošku decentralizovať aj zdravotníctvo a vyššie územné celky. Samozrejme, ak budú mať väčšiu aj personálnu podporu, aby to nerobili dvaja ľudia, tak by mali preberať viac rekompetencií a toto je jedna z nich, ktorá je zmysluplná pri určovaní nedostatkových miest, takže súhlas.
Minimálne štandardy vo vestníku, takisto vec, ktorú viem podporiť, pretože všetko, čo odbúra byrokraciu, bol som chvíľku na ministerstve, viem, ako byrokratický proces je to, či už certifikovať jednotlivé univerzity, aby mohli niektoré špecializácie teda vzdelávať alebo ako to, ako tie šanóny pristávajú na stole a robí sa krúžok od jedného úradníka k druhému. Čiže všetko, čo odbyrokratizuje tento proces, musíme len pochváliť. Upravuje sa rovnako aj dokladovanie ovládania štátneho jazyka, tam takisto nie sú nejaké pripomienky, čiže tieto body vnímam pozitívne a ďakujem za nich, že ste s nimi prišli.
No a čo sa týka tých negatív, ktoré by som chcel tiež tuná povedať, tak tá prvá vec, ktorá mňa osobne najviac vyrušuje, je, že neriešime ten problém ďalšieho vzdelávania komplexne, respektíve systematicky. Ja by som možno viac privítal, keby sme si nechali na to viac času, keby prebehla odborná diskusia, keby sme mali nejaké kolečko, možno apolitické, kde by sme o tom kriticky diskutovali.
Možno taká rada, pani ministerka, že ak sa budete pýtať ľudí, ktorí sú na univerzitách, ktorí sú zvyknutí pracovať v tom systéme a z neho mnohí profitujú, tak vám nepovedia veľa pozitívnych alebo nejakých konštruktívnych návrhov. Väčšinou nám povedia to, čo chcú, aby ste urobili, pretože im ten systém vyhovuje. Vy potrebujete otvorené múdre hlavy, ktoré sa neboja inšpirovať možno aj zo zahraničia, neboja sa trochu otvoriť ten systém a urobiť ho lepším. To je náš problém, pretože my sa naozaj potom zacyklíme, urobíme si tu jednu pracovnú skupinu, druhú pracovnú skupinu, pozývame si tam rôznych profesorov, rôznych významných ľudí, ale to sú ľudia, ktorí nepoznajú, nevidia iný systém. Oni pracujú a žijú v tom systéme dlhé roky. No takíto ľudia vám nepomôžu zmeniť systém k lepšiemu. To je aj taká dobrá rada.
A prečo to potrebujeme? No potrebujeme to bytostne. Tuná hovoríme, že mladí ľudia, mladí lekári nám odchádzajú. Nestačí nám zobrať ďalších 120, 150 medikov. Jedna z vecí, ktorú musíme urobiť, je, aby sme im ponúkli kvalitné ďalšie vzdelávanie. A pri všetkej úcte, to vzdelávanie, ktoré im ponúkame teraz, česť výnimkám, nie je správne, nie je dobré a jeden zo základných vecí, prečo nie je dobré, lebo sme z neho urobili štúdium. Nie je to odborné vzdelávanie, ale je to štúdium. To znamená, že po skončení vysokoškolského štúdia druhého stupňa sa musíte opäť prihlásiť na univerzitu a musíte študovať anestéziológiu. Čiže ste všeobecný lekár, pracujete v nemocnici a musíte mať index od univerzity, že ste sa zapísali na štúdium anestéziológie. Je to veľmi zlý systém. Systémy, ktoré poznám a ktoré fungujú na jednotku a kde odchádzajú, mimochodom, aj naši kolegovia, keď skončia lekársku fakultu na Slovensku, sú odborným vzdelávaním. To znamená, že pracujú v nemocnici, tá nemocnica podľa toho obsahu, čo ponúka, aké operačné výkony sa tam robia, akí ľudia tam pracujú, dostáva určitú certifikáciu a na základe tej certifikácie môže vzdelávať anestéziológa rôzne dlho. Jeden rok až päť rokov. Čiže ten anestéziológ tam môže urobiť aj celé štúdium, teda štúdium, vzdelávanie, alebo len čiastočné. Podľa veľkosti oddelenia, podľa obsahu. A rovnako sa certifikujú ľudia. To znamená, ten primár, on nemusí byť prednosta, to sme si tu my takto vymysleli, že v normálnych nemocniciach, ktoré nikdy nemali byť univerzitnými pracoviskami, sa tvárime, že tam robia prednostovia. No čo je toto za systém? Tu má byť normálny primár praktik, ktorý je anestéziológ a ktorý má tam mladého lekára, ktorého vzdeláva. On uňho neštuduje, on ho vzdeláva. To znamená, že tohto primára sa má tiež certifikovať, či spĺňa predpoklady na to, aby mohol mladého človeka vzdelávať.
No a toto vlastne je systémová zmena, to sa nedá urobiť len tak, že tu v skrátenom legislatívnom konaní prídete a pocukrujete tu trochu, že nejakými drobnými zmenami. To treba mať od základov pripravené, prekopané. A ja vám poviem, koľko zmien tam treba urobiť. Však to treba nemeniť len zákon 578, nariadenie vlády 290, vestník treba zmeniť. To je strašne veľa práce, keď to chcete urobiť poriadne. Keď to chcete urobiť len tak, že by som si odhákol, že však niečo som urobil, môžme to robiť aj tak, ale nepomôže to systému. To hovorím s plnou vážnosťou.
Takže to je jeden základný bod a prečo to je dôležité? Budeme mať k tomu aj tlačovú besedu, ale porovnanie. To je vždy dôležité, porovnávať sa s lepšími. Neporovnávať sa s horšími ani s priemernými, s lepšími. Koľko trvá špecializačné vzdelávanie: Slovensko, Nemecko. Sú tam veľké rozdiely stále, že my napríklad nútime tých študentov, z ktorých sme urobili študentov, hoci oni sa vzdelávajú napríklad v ORL, čiže otorinolaryngológii, tak nútime chodiť z toho pracoviska, ktoré možno spĺňa všetky predpoklady, aby ho, aby ich, aby ich vyvzdelalo na správneho ORL-istu, tak my ich ešte nútime chodiť na tie univerzity, aby si tam robili nejaké kolečká, podopierali veraje dverí. Proste to je celý systém, ktorý tu nefunguje. Predlžuje to celý systém vzdelávania. Je to nastavené zle.
No a teraz musím povedať ešte jednu vec. Tie detaily rozoberieme na tlačovej besede, ale jednu vec musím povedať. Tí medicínski influenceri, ja ich tak volám, niektorí pracujú aj u vás na ministerstve, pán Smatana, pán Štofko a všetci títo analytici, veľmi vyčítali Kresťanskodemokratickému hnutiu, že v našom volebnom programe sme mali jednu vec, zavedenie navizu, národného vzdelávacieho inštitútu, ktorý by riešil komplexnú problematiku odborného vzdelávania. Máme to prepracované, pripravené tak, ako to je napríklad v Nemecku alebo v Rakúsku, môžu to robiť aj komory, ale v súčasnosti tá naša komora, žiaľ, by takýto, takúto možnosť asi nerobila, preto sme si dovolili predstaviť takýto model, že by tu vznikla nová inštitúcia, ktorá by proste tieto myšlienky, ktoré tu vám v takom, skratkovito prinášam nejako spojila a pripravila a po prechodnom období sme mohli nastúpiť na normálny slušný systém, tak ako je to v iných krajinách a tak aby sme tým našim absolventom lekárskych fakúlt pomohli ostať tuná na Slovensku, lebo by ich možno aj to odborné špecializačné vzdelávanie začalo baviť. To, čo prežívajú teraz tu na Slovensku, česť výnimkám, nechcem všetkých hádzať do jedného koša, ich asi veľmi baviť nebude.
No a poďme ešte v krátkosti k tým ďalším veciam, ktoré vytýkam. Je to rezidentský program. No viete, to, ten rezidentský program to je tiež také, že tak hŕ-hŕ, rýchlo-rýchlo, poďme niečo, poďme niečo. Však ste tam mali jednu veľkú chybu, hej, že ste, že ešteže tu je aj nejaká opozícia, ktorá sa sem-tam aj niekde ozve a dovolíte jej vôbec niečo, niečo urobiť, ale bola tam napríklad taká chyba, že keď povedzme v ambulancii sa špecialista prihlási do špecializačného štúdia a vyvzdelá ho nemocnica, tak on sa zaviaže, aby päť rokov pracoval ďalej v tej ambulancii. No to je taká kravina, to je taká hlúposť, že proste ja neviem, kto vám podsúva, ja rozumiem, že vy nie ste odborník v tejto veci a musíte sa spoľahnúť na kolegov, ktorí prídu s vecami a vy to tu musíte obhájiť a potiť sa za nich, ale to sú veci, ktorým musia ľudia rozumieť. Sú veci, ktorým musia ľudia rozumieť, my musíme mať víziu, koncept, čo vlastne s tými rezidentami chceme. My tu robíme také, že hŕ-hŕ, halabala. A to nielen v zdravotníctve, ale v zdravotníctve zvlášť. Čiže teraz akože čo s tými rezidentami? Veď rezidenti vznikli preto, pretože všeobecní lekári, to znamená, tí naši ambulantní VLD sa nemôžu inak vyvzdelať, svoju špecializáciu môžu získať len v nemocnici a nemocnica vie, že o nich príde. To znamená, že tam dáva rezidenčný program zmysel, že štát dá peniaze, aby ich nemocnica zobrala na kolečko, pretože sú tam o čosi navyše, a po tých troch rokoch, po štyroch rokoch od nich odídu, a preto tam štát investuje zdroje. No ale pri špecialistoch to tak nie je. Pretože tí špecialisti sa majú kde vyvzdelať. Veď predsa keď chcem byť očným lekárom, tak prídem na očné oddelenie, to očné oddelenie má zadefinovaný určitý počet lekárov, ktorí tam majú byť, a že vy im tam štátom dáte ešte ďalšie dve voľné miesta, aby sa pozerali na tých piatich kolegov, ktorí majú, majú tam odôvodnenie byť a budú tam dvaja navyše, no čo tí dvaja tam budú robiť? Čo sa tam oni navyše naučia? Čo im tí piati, ktorí tam sú potrební, dajú urobiť? Čiže dávať peniaze takýmto rezidentom navyše, aby tam boli a potom možno išli do nejakej ambulancie ďalej, nie je dobrý systém. Opäť, pozrime sa, ako je to v zahraničí. Inšpirujme sa lepšími. Neinšpirujme sa našou neschopnosťou. Inšpirujme sa, prosím vás, lepšími. A, bohužiaľ, ja tu ani v tomto nevidím, že vy alebo niekto na ministerstve má skutočne prehľad, ako a prečo chce ten rezidentský program urobiť tak, ako ho robí.
No a potom posledná vec, aby som už dlho nerečnil. Pridávanie rôznych prílepkov. No v tom sme úplní experti, to sme úplní experti, pretože tak dezolátne, ako vyzerá naša legislatíva, ja neviem, ako vôbec my v tom môžeme fungovať, ako môžu tí naši lekári, zdravotníci sa vôbec v tom vyznať. To je prílepok na prílepok. Chaos, neporiadok, hlúposti, blbosti, ktoré sa tuná takto narýchlo ušulíchajú, niekto ich donesie, ani o tom nevie. Veď však aj pán Slyško tuná má pozmeňovák, pán... mám to tu popísané, kto všetko tuná dáva pozmeňováky, však oni ani nevedia, čo to v reále, čo to v reále urobí. Hej, proste dostanú, toto predlož, toto predlož, lebo toto treba, hej? No ale však takto nemôžeme fungovať, ľudia! Veď to všetko má následky na, na systém. Takže, prosím vás, však zdravý rozum tuná poďme brať do hrsti a nerobme takéto kotrmelce. Veď tuná mám jeden pozmeňovák, vy chcete v tom zákone 578, ktorý je otvorený, meniť zákon 576 tak, že tam zmeníte nejaký článok. No to čo sú za... kde sme to, čo sme my za legislatívci? Čo je toto za chaos? A ešte v skrátenom legislatívnom konaní, aby si to tak akože nikto ani veľmi nevšimol a potom s tým budú musieť tí chudáci ďalej žiť.
Čiže ja rozumiem tomu, že chceme nejaké veci urobiť rýchlo, ja rozumiem, že chceme teraz zmeniť tie hodiny u pediatrov z dvadsiatej druhej na dvadsiatu. No ale primárny cieľ tohto zákona je zmena v našom odbornom vzdelávaní a do toho sa tam poprilepuje päť, šesť, sedem, osem rôznych vecí, ktoré s tým vôbec nesúvisia.
Robíte to v skrátenom legislatívnom konaní, no a potom sa všetci divíme, že jak to, že to zdravotníctvo tu nefunguje. No nefunguje to aj vďaka nám. Veď to nefunguje práve preto, že nechodíme tu pripravení, že nemáme veľké očakávania od ľudí, ktorí vám to pripravujú, pani ministerka. To sú veci, ktorými sa musíme konečne začať zaoberať, pretože tu budeme robiť veľmi zlé zákony. A ja sa nevyjadrujem k medveďom, nevyjadrujem sa ku veciam, ktorým nerozumiem. Ja sa vyjadrujem k veciam, kde mám celkom slušný prehľad. A verte mi, že toto, čo čítam, je jedna veľká hanba a katastrofa. Od Zajaca tuná proste tie zákony sú tak zničené, že podľa mňa keď niekto tu chce ešte s tým zhnitým zdravotníctvom niečo urobiť, je začať škrtať, zobrať si jeden zákon po druhom a začať to hádzať do koša, že toto je podzákonná norma, toto môže ostať v zákone, toto tam vôbec nemá byť, toto je úplná hlúposť, začať revidovať tie tabuľky, My sme si tam popridávali tabuľky nezmyselné, ktoré už dávno nie sú platné, lenže keďže je to v zákone, tak sa to nedá len tak ľahko zmeniť. Veď, ľudia, poďme sa už baviť o tom, ako robiť tú legislatívu normálne, toto sa takto naozaj nedá. Trpia zdravotníci a hlavne trpia tí ľudia.
Pani ministerka, naozaj, ja vás ľudsky rozumiem, ja vás chápem, je to ťažký rezort, vy sa musíte tiež spoľahnúť na ľudí, ktorí vám veci pripravujú, ale myslite aj na to, čo to spôsobí.
Ďakujem pekne.

vymazať rámček