12. schôdza

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Valášek, nech sa páči.

Vďaka, pán predsedajúci. A veľká vďaka, srdečná vďaka kolegovi Prostredníkovi za ten veľmi ľudský a chápavý, to ľudské a chápavé vystúpenie a tú oponentúru.
Mám z tejto diskusie, priznám sa, hlavu v smútku. Je úplne normálne v demokracii, že liberálne, progresívne a konzervatívne strany budú mať medzi sebou diskusie a rozdiely. Sú diskusie, rozdiely a debaty, ktoré budú všetky tri strany považovať za legitímne. Budú typy diskusií ako táto, ktorú jedna strana považuje za legitímnu a potrebnú, druhá za ubližujúcu a v tom zmysle nielen zbytočnú, ale aj možno nebezpečnú, ale všetky tieto typy diskusie predpokladajú, že žijeme v spoločnosti, kde je jednak sloboda rozhodovania, kde je sloboda prejavu a slobodná možnosť teda mať tieto seriózne diskusie v slobodných médiách, kde sa novinári, fundovaní novinári pýtajú otázky jednej či druhej strany a verejnosť prichádza aj k normálnym fundovaným, informovaným odpovediam, na základe ktorých sa môže rozhodnúť aj potom vo voľbách a tak ďalej. A v situácii, kedy tá časť parlamentu, ktorá tu až na pár výnimiek, raz, dva, tri, štyri, ani nie je, táto časť parlamentu podniká útok na všetky tieto základné piliere fungovania spoločnosti v situácii, kedy sa tu bavíme o tom, že sa tu neuveriteľne rýchle zatvárajú kohútiky, ktoré práve umožňujú túto slobodnú diskusiu a zničia platformy, na ktorých môže prebiehať, pustiť sa do tejto diskusie považujem za dvakrát nešťastné. Jednak je to, myslím si, že veľké nepochopenie vážnosti situácie, v ktorej sa Slovensko, demokracia a sloboda prejavu ocitá, a jednak, a tu súhlasím s kolegom Prostredníkom, považujem túto konkrétnu diskusiu aj, žiaľ, za ubližujúcu pre tú skupinu ľudí, ktorých sa priamo týka. V tomto zmysle slova som veľmi smutný, že táto debata prebieha a že prebieha práve teraz.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Lackovič, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem ti za tvoj príspevok, pán poslanec Prostredník. Veľmi správne si poznamenal, že tento návrh zákona má tendenciu niektorým ľuďom ublížiť, že je do veľkej miery premyslený, rafinovaný a ja s tebou, žiaľ, musím súhlasiť.
Javí sa veľmi nevinne, ale klame telom tak, ako klamal máloktorý iný zákon, ktorý tu bol za posledný polrok predložený. Tento zákon bezpochyby ubližuje a ubližovať bude. Ak je tu aj mojimi kolegami a kolegyňami preukázané, že ublíži čo i len jednému človeku, načo to, prosím vás predkladáte, načo? V dôvodovej správe píšete, že predkladaný návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy, že ponúka rovnosť príležitostí. Kde, prosím vás? Že má pozitívny vplyv na rodičovstvo a rodinu. Kde, prosím vás?
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Majerský, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Sú veci medzi nebom a zemou ktoré nezmeníme, aj keď budeme meniť legislatívu. Nezmeníme ich, ony sú určené. Každá jedna bunka nášho tela hovorí, kto sme. Každá jedna bunka nášho tela hovorí, či sme muž alebo žena. Skúste dať ktorúkoľvek časť vášho tela na biologický test a ten vám povie, či ste muž alebo žena. Ja sa pýtam, ak tu máme nejakú myšlienku, ktorá hovorí o práve na sebaurčenie, lebo je tu právo sebaurčenia, koľkokrát v živote si človek bude môcť zmeniť pohlavie. Koľkokrát v živote bude môcť povedať, že som teraz muž, ale nie je to isté dokedy, lebo možno o pár rokov sebaurčím, že budem chcieť byť ženou. Koľkokrát? Koľko hrdlo ráči? Kde je tá, kde je tu základná miera objektivity? Kde je tu základná miera toho, že sú tu aj zákony prírody, ktoré sú objektívne, exaktne zadefinované. A nemajte nás, tých, ktorí máme iný názor, za spiatočníkov. Veríme, že Zem je guľatá, ale prečo staviate hneď do dvojkovej sústavy, že buď ste plochozemníci, alebo ste transgender. Nie, veríme, že Zem je guľatá, ale... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Horecký, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Nuž, nebol som tu od začiatku tejto diskusie a nepoznám úmysly predkladateľov. Čítal som ten zákon, len budem reagovať, samozrejme, vo faktickej na kolegu Prostredníka. V niečom sa to bude podobať, nečudujem sa tomu, čo povedal aj kolega Milan Majerský. Nerozprávame predsa o medicínskom probléme, alebo áno? Je to medicínsky alebo politický problém? Medzinárodná klasifikácia chorôb, samozrejme, vie diagnostikovať ľudí, ktorí potrebujú aj zo strany medicíny mimoriadny prístup. A vieme, že sú v mimoriadne ťažkej situácii. Disharmónia medzi tým, čím sa cítim byť, čím by som chcel byť, a čo hovorí moje telo, alebo aké je moje telo, nie je ľahká situácia. A toto nie je podľa mňa politická otázka. Ak by sme sa pozreli na to, čo je politická otázka, čo som vnímal, vážení kolegovia, z vašich vystúpení, aj z vášho, pán Prostredník, je právo, tak ste to formulovali, na sebaurčenie rodovej identity. Ale viete, len prosím, nevysmievajte to, čo tu je označené ako prírodné zákony. Veď keby sme mohli zmeniť gravitačný zákon a trochu odľahčiť pre spotrebu, pre ekológiu, pre obéznych ľudí tú zemskú príťažlivosť, neurobíme to? Sú však veci, ktoré nemôžete zmeniť v parlamente. A táto reč určite zo strany ani Milana Majerského, ani mojej nie je o neláske k ľuďom, ktorí potrebujú osobitnú starostlivosť, či medicínsku, či ľudskú.
Ďakujem.

Ďakujem.
Pani poslankyňa Plaváková.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Už aj strácam slová, lebo toto je naozaj mimoriadne ťaživá diskusia a smutná. Ďakujem, Ondrej, že si tak veľmi trefne pomenoval tú diskusiu, v ktorej sa nachádzame. Spomínal si aj tie témy, ktoré sa objavujú, že deti si budú napríklad len tak meniť svoje pohlavie aj ix- ypsilonkrát, to tu naznačujú aj kolegovia z KDH. To je, samozrejme, absolútne odtrhnuté od reality. Nikto si nechce len tak meniť pohlavie každý deň a aj dnes tá právna úprava je nastavená tak, že jednoducho za účelom zmeny rodného čísla je potrebné preukázať lekársky posudok. To znamená, že ide o odborné posúdenie psychiatrické, ktoré daný človek dokladá. Máme to tak tridsať rokov. My tu normálne že riešime absolútne neexistujúci problém, ale, bohužiaľ, následkom toho, čo tu diskutujeme, je naozaj závažné ubližovanie ľuďom, ktorých sa to týka. Transrodovým ľuďom a ich rodičom. Mne tu píšu normálne aj počas tejto diskusie ľudia, ktorých to, ktorým to ubližuje, ktorých sa to bytostne dotýka. Ja vám rada sprostredkujem naozaj kontakt a diskusiu napríklad s rodičmi transrodových ľudí. Myslím si, že by to mnohým v tejto sále prospelo. Pretože to, čím si prechádzajú so svojimi deťmi, je naozaj neprenosné, ale vedia vám aspoň sa pokúsiť sprostredkovať to, akým spôsobom im tento návrh ubližuje a čo v ich živote znamená. Pretože sa boja o svoje deti, boja sa o svoje deti. Pretože buď si môžu siahnuť na život, alebo odídu z tejto krajiny. To myslím, že nikto z vás nechce, neverím tomu.
Ďakujem.