12. schôdza

Ďakujem za slovo.
K tomu počtu pozmeňovákov, ktoré ste uviedli, tak do značnej miery to vyplýva zo života, keď je potrebné akútne riešiť situáciu a predísť ekonomickým škodám, tak je potrebné pristúpiť aj k takýmto krokom, alebo mechanizmu. A toto je presne tá situácia. Na výbore sme si to prešli a pán štátny tajomník nám zargumentoval dôvody vlastne postupu, ktoré ministerstvo zvolilo. Pán poslanec, poukázali ste alebo poukazujete na zlyhania zo strany ministerstva, ktoré podľa vášho videnia sveta malo problémy vyriešiť celého rezortu v priebehu pár, šiestich-siedmich mesiacov. Sám viete, že to nie je možné. Ja sa pýtam, čo robila predošlá vláda za 3,5 roka.
Na výbore sme si vypočuli, že sa zvolá mimoriadny výbor, kde sa spraví vlastne rozpočet a odprezentujú sa plány na nadchádzajúce obdobie. Ja si myslím, že tu bude ten priestor, aby nám ministerstvo vlastne zargumentovalo, čo sa bude diať na nasledujúce obdobie.
Ďakujem

Ďakujem, Peťo, za tvoj, tvoj príspevok. Vystihol v podstate, čo sme dneska naozaj chceli povedať.
Ale by som chcel trošku tak, nepoviem, že do vzduchoprázdna, ale kolegom, lebo mňa naozaj unavuje to, že si budeme stále hovoriť, že ty, vy ste boli vtedy, vy ste boli... Ani raz ste z našich úst nepočuli, čo sa stalo pred šiestimi, ôsmymi, pred dvanástimi, lebo tú dobu už nikdy nevrátime. Ale mňa ako záchranára uráža, že tu rozprávate štátnemu tajomníkovi v čase najväčšej krízy, aká v zdravotníctve bola, že čo on robil 11 mesiacov. Kde ostatní ľudia sa báli vyjsť vonku, báli sa ísť do obchodov a on riešil preklady a prevozy pacientov do zahraničia. Akože, pri všetkej úcte, mali by sme mu tlieskať, čo vtedy predvádzali na ministerstve zdravotníctva, kde neboli žiadne lôžka na hospitalizáciu, kde ľudia, pacienti zomierali v sanitkách a my tu stále opakujeme: „Pán Stachura, čo ste robili 11 mesiacov?“ Ja by som, jak hovorím, za to, čo oni predvádzali vtedy, konkrétne on, lebo viem, že komunikoval s nemocnicami, so záchrankami, s urgentnými príjmami, by si zaslúžil obdiv. Chodil domov o polnoci. A nemali by ste ho ani jeden z vás tu haniť, ale mali by ste mu poďakovať, že, zopakujem ešte raz, vtedy, keď všetci boli doma, sa báli chodiť do obchodov, on sedel a riešil a riešili prevozy pacientov nie po Slovensku, lebo tu sme už nemali lôžka, do Nemecka, do Poľska. Za to by ste mu mali byť vďační, kolegovia! (Potlesk.)

No, ďakujem veľmi pekne. Začnem asi tým, že ja nečakám teda žiadnu ani vďaku, ani nič, to proste platí k politike, ja to rozumiem, o čo tu ide.
Možno jednu, jednu krátku vec si dovolím predsa len povedať. Ja ľutujem jednu vec, že naozaj my sme sa venovali covidu a možno som mohol sedieť niekde, kde sa robila tá OSN-ka na začiatku, pretože tam musí byť, musia byť ľudia, ktorí tomu rozumejú, čo robia. A musia to nastavovať naozaj tak, aby ten systém, aby to systému pomohlo, a nie, že to necháme len tak, že odborné spoločnosti, no nachystajte si to, jak to chcete mať, hej, to, to bola chyba. Nikto to neviedol a bol som tam síce krátko, ale možno som sa mohol viac do tohto zapojiť.
Ale, čo sa týka tých ostatných vystúpení. Pán Baláž, áno, odborné spoločnosti, vy sám viete, aké to je zložité. Máte sofistikované, resp. sofistikované... máte odborné spoločnosti, ktoré sú naozaj progresívne, a potom máte spoločnosti, ktoré sú naozaj, ktoré neviete motivovať, nazvem to slušne takto. Čo sa týka optimálnej siete nemocníc, my sme práveže, tá vízia, ja sa k nej hlásim. Viete, čo bola vízia? Vízia bola centralizácia nemocníc. Vízia bola informatizácia a prepojenie, aby mali rovnaké systémy. Vízia bola to, aby sme urobili systém inak, ale to, ako sa to spackalo v rámci tej vyhlášky, to už ako proste to nie je v tej vízii, ktorú sme mali my na začiatku. A to treba ako začať rýchlo upravovať.
No, a čo sa týka toho, že ešte sa vrátim, že čo, čo ste urobili za tých 11 mesiacov jak štátny tajomník. Odbor vzdelávania, pripravovali sme malú reformu, veľkú reformu. Veľká reforma, to je to, čo som začal hovoriť, ale z dôvodu covidu sme si povedali, dajme aspoň niečo a urobili sme malú. A môžem vám... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja sa budem menej venovať tomu procesu a tým pozmeňovákom, ktoré už sme tu zažili a ktoré sme vedeli už komentovať teda minulý týždeň, a chcel by som sa trošku venovať viac tomu, čo nám dneska ráno prišlo. Tá samotná optimalizácia siete a jej posun. A ako sa to celé odohralo.
Ja vám chcem pripomenúť, kolegovia, že ja tu veľmi často počúvam, že ak je také zlé, že je to zlé, bolo to zle urobené. Ja by som spätne tiež, po vojne je každý generál, ako sa hovorí. Ja by som spätne tiež upravil niektoré veci. Tiež by som to asi novelizoval. Ale to je typický proces reformy. Asi pravdepodobne nikto neočakáva, že prijmeme nejakú reformu a teraz sa na ňu budeme pozerať 10-20 rokov. Však veľmi často aj zástancovia Zajacovej reformy hovoria, že bola nedokončená, bola nedotiahnutá a podobne. Ja si myslím, že to je kontinuálny proces.
A keď vy tu dneska už ste ôsmy mesiac pri moci, vy máte naozaj všetko. Vy máte parlamentnú väčšinu, vy máte vládu, vy máte aj prezidenta. Ak to niekto môže zmeniť a je to také zlé, tak by som čakal od pani ministerky, aby sem prišla s tým návrhom, predstavila ho a ukázala nám, ako sa to robí lepšie. A zároveň ja mám to šťastie, teda že bol som úradníkom, ktorý bol v tom procese. Ja som nemal celý plán obnovy na starosti, ale bol som pri tom procese a videl som to, ako to prebiehalo. Všetci, čo robili na ministerstve alebo sa hýbu okolo zdravotníctva, tak podľa mňa asi vedia, ako, ako sme sa k tomu procesu tej optimalizácie siete dostali. Tak ja vám to pripomeniem. Toto nie je prvý pokus a ani posledný, je to posledný pokus, ale nie je to prvý pokus, kedy sa prijala nejaká reforma nemocníc. Toto je, ak správne počítam, opravte ma, už skúsenejší, starší bardi, je to piaty pokus za posledných 15 rokov? Je to piaty pokus. Váš minister pán Drucker sem prišiel s veľmi podobnou koncepciou, ktorá vychádzala, táto súčasná reforma vychádzala aj z koncepcie Tomáša Druckera, ktorý bol vtedy ministrom za HLAS, z ministra zdravotníctva. On akurát nehovoril o piatich, piatich úrovniach, on hovoril, on hovoril o troch úrovniach. On hovoril tiež o nejakých oddeleniach kompletných, nenazývalo sa to programy. Bolo to veľmi podobné. Tiež plánovali konkrétne vyhlášky, ísť do kontrétnosti, do vyhlášok. To je jedna vec.
Druhá vec, to nie je tak, že my sme si to vymysleli a sme sa tu zaviazali. Všetci, čo sledujete zdravotníctvo dlhšie, tak viete, že nám každoročne chodia od Európskej komisie určité wish listy reforiem, alebo stavy zdravotníctva nášho, a to prebiehalo takým spôsobom, že prišla Európska komisia, keď začal covid a povedala, že „no, Slovensko, chcete peniaze? Do akých oblastí by ste ich chceli, do zdravotníctva? Vidíme, že ho máte teda poddimenzované. Chceli by ste ich do zdravotníctva?“ No tak Európska komisia sa pozrela, čo nám tu každoročne v country reportoch hovorí. Jedna z tých vecí bola nemocničná sieť. A povedala: „Chcete stavať nemocnice? Tak nám ukážte reformy spojené s tými nemocnicami.“ Čiže to nie je tak, ja som, ja som vtedy nebol decision maker, nebol som politik, nemohol som to ovplyvňovať, ale na tej úradníckej pozícii som videl, že oni nemali úplne voľné ruky. Ak chceli niečo robiť, chceli investovať napríklad do všeobecných ambulancií, ako sa to robí teraz, tak vláda musela ukázať nejaký plán, ako chce urobiť nejakú reformu tej, tej ambulantnej starostlivosti, ak sa chcel, a preto je to tak poskladané, ten plán obnovy je poskladaný tak, ak chcete investíciu, potrebujete urobiť aj samotnú reformu. Čiže naozaj netvárme sa, že reforma nemocníc tu nejak spadla prvýkrát z neba a nikto nikdy o tom nevedel a nepočul, je to piaty pokus za posledných 15 rokov, zároveň teda mali sme tu aj množstvo neúspešných pokusov, vy sami, páni a dámy z koalície, keď Peter Pellegrini tu stál pred výborom a Robert Fico mu blokoval túto reformu, tak ste, tak ste stáli a obhajovali ste ju a my sme vás vtedy aj podporovali z opozície, že to je dobrá vec, že to je potrebná vec, takže zároveň mne to príde trošku alibistické, že sa idete vyhovárať na vládu, ktorej sa to podarilo prijať, ktorá bola do toho do veľkej miery aj donútená, aby dostala tie peniaze na tie nemocnice, dneska by ste bez tejto reformy, keby to minulá vláda neurobila, nemohli stavať Martin, nemohli stavať Banskú Bystricu, nemohli by ste dávať Pente do Spišskej peniaze na výstavbu. Nemohli by ste rozhadzovať peniaze takto na takto na nemocnice a hovoriť, že „pozrite, my tu staviame“, bez tohto by ste to neurobili.
Ale zároveň, teda nebudem sa venovať tomu ako to ohrozujete, to je, to je až, myslím si, že na inú debatu, čiže mne príde veľmi alibistické, ak s celou touto históriou, ktorú tu poznáte, a ste tu, naozaj dlhšie v tom parlamente sedíte ako ja, tak už budete ôsmy mesiac po voľbách hovoriť, že, že však to minulá vláda pokašlala, a my teda iba opravujeme a malo by to vyzerať inak, malo by to vyzerať inak, malo by tam byť asi tamto, tamto, tamto, no tak, milé dámy a páni, máte všetku moc v tomto štáte, čo vám bráni v tom, aby ste tu prišli postavili sa na tento pultík, dali to do medzirezortného pripomienkového konania, ako sme to robili vtedy my. Ja som bol vtedy úradník, ja som bol zodpovedný, ja som nebol politik, ja som bol úradník, ja som bol zodpovedný za to, aby sme to dali všetko do medzirezortného pripomienkového konania, vše... celé to Slovensko som si odchodil, tisícky pripomienok, vyše tisícku pripomienok, som musel na to odpovedať, som musel dať na to stanovisko, až potom to prišlo sem do parlamentu, čiže ja by som očakával takýto proces. A namiesto toho čo sa deje? Deje sa to, že pani ministerka osem mesiacov od volieb nepredkladá žiadne koncepcie do tohto parlamentu. Vy ste počuli, videli ste v tomto parlamente, čo chce robiť s doplatkami, čo chce robiť s chýbajúcimi sestrami? Ako chce riešiť kolabujúci sektor, ako chce centrálne riadenie urobiť? Nie. Keď pani ministerka príde s niečím do tohto parlamentu, tak príde iba s technickou novelou, príde len s prílepkami alebo príde s transpozíciou.
Tak to bolo aj minulý týždeň. V skrátenom legislatívnom konaní ste si pretlačili transpozíciu a potom ja som sa divil, prečo chcete nejaké certifikácie tlačiť skráteným legislatívnym konaním, a potom teda sa začnem pozerať a už začínajú prilietať prílepky, zrazu ideme riešiť rezidentúru, zrazu ideme riešiť ambulantné pohotovosti, ordinačné hodiny, potom sprevádzajúcu osobu, potom si tam nahádžeme, ja neviem, čo tam ešte, mačička a psíček do tej polievočky nahádžu. Všeličo. Asi si potom urobíme všetko a potom tu máme taký check list, že „milí voliči, tak my sme riešili rezidentov, my sme riešili ambulancie a my sme si... no a všetko poriešili“, ale tak to nie je.
Ale to som to ešte, to som ešte nevedel, čo príde tento týždeň. Tento týždeň o 12.00 hod. nám začínal výbor a nám o 8.00 hod. ráno príde veľký posun optimalizácie siete nemocníc a potom za hodinku príde, samozrejme, oprava, lebo to bolo zlé, takže prišiel nový pozmeňovák, a ja sa potom pýtam, že keď ideme takýmto procesom, ideme prílepkami, skráteným legislatívnym konaním, nesúvisiacimi zákonmi, že čo z toho vyplynie, že vy sa tu naozaj, naozaj či nepostavíte za dva-tri dni, alebo za dva-tri mesiace, alebo za pol roka, a nebudeme riešiť rovnaký problém.
Ja zároveň chcem povedať, že, a to, to ja, ja oceňujem, že iniciatívne ste prišli a ste s nami riešili tú tému plánu obnovy, pretože ako som to hovoril už na začiatku, reforma nemocníc je naviazaná na plán obnovy, výstavba nemocníc je naviazaná na reformu nemocníc. Máme tam míľniky, do konca roku 2025 potrebujeme stransformovať určitý počet lôžok, aby sme žiadosti o platbu dostali. Ja som dneska, dneska sme dostali jedine informáciu, dostali sme, najprv ste predložili zákon, schválili ste ho, nakoniec sme ho aj schválili a predpokladám, že ho tu aj schválite, dostali sme informáciu, že boli nejaké cally, nejaké telefonáty s Európskou komisiou, kde sa netvárili, kde sa netvárili, že by im to malo prekážať. My naozaj ideme robiť spôsobom takýmto, že, že nemáme záruky, nemáme to čierne na bielom, že Európskej komisii to nebude prekážať, a ideme posúvať samotnú reformu. Ja, ak to stihnete, ak to stihnete a neohrozíte peniaze, ja to aj na niektorých na niektorých tých... technickej úrovni chápem, ale čo týmto spôsobujete, je, že si sami skracujete ten čas a dostávate sa do časovej tiesne.
Zároveň v momente schvaľovania toho zákona, keď už skrátime tie lehoty, my nebudeme mať definitívne lajstro takto, aby sme tu všetci videli, že, že Európskej komisii to nebude vadiť, a aby sa nestalo to, lebo my to zistíme až pri tej platbe, pri tej míľnikovej platbe budúci rok, keď už nebude neskoro. Aby sme potom nezistili, že keď predložíme k platbe, že tuto máme splnené reformy, aby sa nestalo, že Európska komisia povie, že nestihli ste to, toto tieto, tieto veci, čo ste tu prijímali, odkladali ste to, my vám neakceptujeme platbu. Ja sa obávam, aby sa toto nestalo, a za pol roka, za rok už bude podľa mňa neskoro sa nad tým zamýšľať.
Ja by som dokonca aj veľmi rád s vami bavil na na tej odbornej úrovni, na tej, na tej detailnej úrovni, čo tam treba lepšie urobiť v tej samotnej OSN-ke, ja mám vždy v tomto, ja nebudem na tomto politikárčiť, ja naozaj, proste ja sa za to nehanbím, že som to robil. Ja si myslím, že ani vy by ste sa nemali hanbiť, že ste tu mali viacero pokusov, že ste sa to cez ministra Druckera a podobne predtým tri pokusy snažili pretlačiť, však to je dobrá vec. To zlepší kvalitu starostlivosti, každý bude vedieť, bude mať niečo garantované.
Poďme sa baviť o tom, ako tu KDH to chcú, možno tú logiku otočiť, že čo budeme zakazovať, kde budeme povoľovať, robme to, ale keď tu budeme iba cez skrátené legislatívne konanie, cez prílepky transpozícii toto tlačiť, tak táto debata ani nikdy nenastane, pretože potom tu máme oprávnené obavy, že ako to dopadne. A ja teda... ja to opakujem, je v nás všetkých záujme, nielen v našom, ja to nekrituzujem, pretože to chcem len kritizovať, aby sme mali zábezpeky od ministerstva, že keď posúva tú legislatívu, že sa nestane budúci rok, v roku 2025 v decembri, že nám bude zamietnutá platba, na základe týchto všetkých posunov,
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem, ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
My sa nehanbíme, čo sme robili, ale len chcem nadviazať, ja by som nebol taký skromný, pán kolega, vy ste neboli len taký úradník, vy ste mali vedúcu pozíciu, vy ste boli riaditeľ sekcie, tak zase, aby to ľudia vedeli, že ako to je, tak ste mali svoju právomoc, rozhodovanie a tak ďalej, však to je všetko v poriadku. My sme hlasovali s mojimi kolegami v SMER-e aj HLAS-e za OSN-ku, hlasovali v dobrej viere, ja nevravím, tu nespochybňujem tu základnú myšlienku, ako aj kolega Stachura hovoril, ako hovoríte aj vy, o tom, o tom, že čo tá vec, ako má smerovať, spochybňujem tú cestu, ktorú ste vytvorili, cez tie medicínske programy, ku ktorým sa nikto nehlási, cez tie medicínske služby, cez tie medicínske programy a tak ďalej a tak ďalej, to naviazanie, ktoré je tak komplikované, že spôsobuje komplikácie celému sektoru, celému sektoru, komplet.
A teraz reforma nemocníc je kontinuálny proces, my sme teraz urobili zmenu v skrátenom konaní, ktorá má zabrániť, ešte raz to dávam pre záznam, zabrániť alebo umožniť to, aby vôbec nemocnice vedeli vykazovať zdravotnú starostlivosť, lebo bez tejto zmeny by ju nevedeli vykázať a nevedeli by im poisťovne podľa zákona zaplatiť, a očakávam aj ja a vravel som to, že na jeseň tohto roku predložíme veľkú novelu OSN-ky, ktorá naozaj bude riešiť to, čo ste vy správne povedali, a ja budem naozaj veľmi rád, keď v záujme veci budeme všetci spolupracovať na tom, aby, aby tá vec bola správna, však ten náš záujem musí byť predsa spoločný z hľadiska toho poskytovania tej dobrej zdravotnej starostlivosti pre všetkých.
Ďakujem.

Pán poslanec Jozef Valocký, nech sa páči.

Dobre, ďakujem pekne. Teraz som sa práve dozvedel, že ste boli riaditeľ sekcie a že ste tieto veci pripravoval, takže potom zbytočne útočíme na štátneho tajomníka bývalého (povedané so smiechom), mne už to pripadá, pán poslanec, asi takto, že keď nevieš, čo máš povedať, tak povedz slovo reforma. (Smiech v sále.) Ja vám to vysvetlím, ako to bolo za socializmu s tými nemocnicami. Boli prvého, druhého, tretieho typu a univerzitné nemocnice, k tomu sa vraciame, malo to svoj systém, každá nemocnica vedela, čo má robiť, každá nemocnica vedela, čo má liečiť, a ešte sme mali doliečovacie ústavy a vy to teraz nazývate že veľká reforma. Aká reforma? Keď nevieš čo povedať, povedz slovo reforma, no. (Povedané so smiechom.)
No a druhá vec, keďže som sa dozvedel, že ste bol teda ten generálny riaditeľ sekcie, prosím vás, plán obnovy má aké zdroje, je to dar alebo je to pôžička? Je to dar alebo je to pôžička?
A do toho plánu obnovy, ja viem, len čo poviete na to, som zvedavý. No už sa, už sa, už sa musí radiť. (Povedané so smiechom. Reakcie z pléna.) No dobre, dobre. (Povedané so smiechom.) Pán poslanec, čiže to by som rád vypočul. A teraz hovoríte, že Európska únia povedala, ak nebudete mať zreformované nemocnice, tak tá pôžička, alebo čo je to, nebude, hej, však do plánu obnovy ste dávali kritéria vy. Dali ste tam aj časový rámec, však to je potom na vás.
Pán Stachura, tak potom prepáčte, že som vás obvinil, tak tu máme vinníka, ďakujem pekne, pán poslanec, ďakujem. (Povedané so smiechom.)

Pán poslanec Peter Stachura.

No, ja som nepočúval celé tvoje vystúpenie, Oskar, ale zachytil som a som rád, že sa vlastne k tejto OSN-ke hlásiš, pretože ten pôvodný zámer bol naozaj dobrý, a počuli sme, že zaňho hlasovali aj kolegovia zo SMER-u.
Čo sa týka toho, toho vnútorného prevedenia, tu by som sa skutočne Oskara zastal, lebo to bolo tak, že, že tu boli odborné spoločnosti, veď viete, koľko je tých rôznych spoločností, každá jedna oblasť mala svoju a pretláčali sa tam rôzne veci, čo ja vyčítam, že nemali takú tvrdú, silnú oponentúru, ktorá by ako ich vedela uzemniť a možno dala im reálne, že čo sa od nich očakáva, čiže bol to taký hunch koncert, každý si tam napísal, čo chcel, ako si myslel, že vo vysnívanom svete to môže fungovať, ale my nie sme Bahrajn, my sme krajina, ktorá má obmedzené zdroje, a podľa toho sa mali aj oni zariadiť, no ale toto museli dopredu vedieť. A okrem toho mali by tam byť ľudia, ktorí neboli len technokrati, ale boli to ľudia, ktorí boli priamo z praxe. Ale tu sa nedá vyčítať trebárs Oskarovi Dvořákovi, lebo on so svojím tímom naozaj urobil dobrú prácu, možno tam mal byť niekto z tej politickej úrovne, ktorý ich mal zastrešiť a ktorý to vedel kriticky zhodnotiť. Takže v tomto... môžme sa tu na naťahovať, že kto za to nesie zodpovednosť, ale podľa mňa to nie je produktívne.
Produktívne je to a to oceňujem, čo povedal Vlado Baláž, že ak máte naozaj predstavu, že chcem to urobiť inak a lepšie, tak poďme sa naozaj o tom spoločne rozprávať a poďme, poďme to riešiť, lebo to je odborná vec a, hej, a urobiť tú OSN-ku lepšie, ako je urobená, ako teraz.
Ďakujem.

Pán poslanec Oskar Dvořák.