14. schôdza

Ďakujem. Hneď v úvode sa chcem ospravedlniť, že som hovoril, že Kéry a Karol, ale mám iba dve minúty, takže veľmi sa ospravedlňujem pánom poslancom. Nebolo to preto, že by som ich chcel urážať, ale veľmi, veľmi pekne ste to, pán Blaha, povedali, preto vás poprosím, aby ste mi nehovorili Pročko. Vy mi stále hovoríte Pročko. Pozrite si vystúpenia, vy mi hovoríte Pročko. Takže ďakujem, správajte sa tak, ako rozprávate.
Viete, verejnoprávnosť a objektivita RTVS je veľmi dôležitá, pani poslankyňa, ako ste povedali a počuli sme dnes, že alternatívne médiá suplujú verejnoprávnosť, tak viete, po ohavnom čine na Roberta Fica, naozaj, ktorý odsudzujem neskutočne, každý normálny človek to odsudzuje, tak alternatívne médiá začali uverejňovať overené správy, že strelec je liberálny priaznivec a člen PS, že Cintula je osobný priateľ Šimečku, že strelec mal komplicov, tú pani a pána, to bola tá slepá pani, čo stála vedľa a naozaj uverejnili absolútnu spŕšku hoaxov, alternatívne médiá uverejňovali bludy, uverejňovali, uverejňovali klamstvá. A verejnoprávna televízia a ja som sledoval, naozaj uverejňovala fakty, uverejňovala veci tak, ako boli. Tak, ako sa diali. Žiadne vymyslené veci, žiadne, a to je tá verejnoprávnosť.
Viete, tu nám celý čas podsúvajú, že alternatívne médiá sú tie správne. No, no pre mňa alternatívne médiá sú šíritelia hoaxov, šíritelia klamstiev. Takže verejnoprávnosť RTVS bola a je stále zachovaná, a to je, to si veľmi vážim, ale týmto zákonom, týmto zákonom bude zdevalvované každé jej jedno slobodné slovo.

Pán poslanec Karol Farkašovský.

Ďakujem.
Pani kolegyňa Jurík, som rád, že ste otvorili tému aktu slobody médií. Vítame, že sa Európska únia zaoberá médiami a ich slobodou, ale rovnako by sme srdečne privítali aj to, keby sa Európska únia zaoberala nielen slobodou médií, čo je zrejme veľmi chrumkavé a ľúbivé, ale keby sa mohla zaoberať aj zodpovednosťou novinárov. Rovnakú pozornosť sústrediť nielen na slobodu, ale aj na zodpovednosť novinárov. Čiže ruka v ruke sloboda a zodpovednosť, lebo sloboda novinárov musí mať mantinel práve v osobnej i profesionálnej zodpovednosti za to, čo novinár povie, napíše alebo odvysiela.
No a vo vzťahu k RTVS práve na tú zodpovednosť tvorivých pracovníkov bude mať kompetenciu dohliadať a reagovať etická komisia.
No a len tak na záver, mimochodom, pokiaľ dobre viem, akt slobody médií bude platiť až od roku 2025.

Pani poslankyňa Beáta Jurík.

Ďakujem za slovo.
No už som nechcela reagovať, ale tou poslednou vetou ste ma tak trochu vyzvali, lebo áno, ten akt bude síce platiť až od roku 2025, ale to je práve to, čo som hovorila, že členské štáty nemôžu už teraz, keď vieme, že takýto akt máme schválený, tak prijímať na národnej úrovni zákony, ktoré by išli v rozpore s týmto aktom. Napriek tomu, že vstúpi do platnosti až o rok. Pretože o tom je práve aj ten princíp lojality a spolupráce, že jednoducho zaväzuje tie členské štáty rešpektovať to, na čom už sa dohodli. Pretože inač by to bolo veľmi ľahké, uznáte, že na niečom sa dohodneme na európskej úrovni a potom nejaký štát si povie, že fú, tak ešte mám teraz dva roky, kým to vstúpi do platnosti, tak rýchlo idem poprijímať zákony, ktoré budú absolútne, ktoré pôjdu opačným smerom, alebo teda ktoré budú v rozpore.
Čiže ten zákon síce nadobudne platnosť až v roku 2025, ale my napriek tomu nemôžme ani teraz v - čo sme? - máj 2024, prijať zákon, ktorý je v tak príkrom rozpore s týmto aktom, ako je tento zákon o STVR. To sú jednoducho európske pravidlá a vravím, na nich participujeme aj my, nie je to prvýkrát, čo sme v takejto situácii, takže verím, že navrhovateľ ešte tento zákon stiahne, aby sme sa opäť nevystavili tým sankciám, tak ako je to v prípade tých ostatných zákonov, ktoré tu, žiaľ, na pôde slovenského parlamentu schvaľujeme, teda schvaľuje ich vládna väčšina v rozpore s právom EÚ a bude nás to stáť európske peniaze. To je, ja, mne to ani hlava neberie, že takéto veci robíme, Keď viete, že európske právo nás k niečomu zaväzuje.
Ďakujem.

Ďakujem vám za slovo.
Vážená pani ministerka, vážení kolegovia, kolegyne. Ja neplánujem rozprávať nejako dlho a vo svojom príspevku chcem nadviazať na moje predchádzajúce predrečníčky z klubu Progresívneho Slovenska Zoru Jaurovú, Danu Kleinert a Beátu Jurík a nebudem opakovať výhrady, ktoré už ony vzniesli k tomuto zákonu o STVR. Ja sa chcem konkrétne venovať jednej veľmi vážnej veci, kde ak predo mnou hovorila pani poslankyňa Jurík o rozpore s právom európskej únie, ja chcem vzniesť a vyjadriť svoje hlboké právne presvedčenie, že časť tohto zákona je v rozpore so zásadou rovnosti a zákazom diskriminácie. Týka sa to konkrétne vlastne podmienok a toho, ako nový zákon nastavuje podmienky pre funkciu nového generálneho riaditeľa alebo generálnej riaditeľky a členstvo v rade.
V prvom rade treba povedať, že rovnosť ľudí je ideálom, ku ktorému sa hlásia všetky civilizované a demokratické štáty a táto rovnosť je vyjadrená v našej ústave, v práve Európskej únii, v Európskom dohovore o ľudských právach a množstve medzinárodných dokumentov. Platí, že všetci ľudia sú si rovní v dôstojnosti a v právach a že diskriminácia sa zakazuje. Naša ústava v článku 12 odsek 2 hovorí, že základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo k etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.
Diskriminácia môže mať rôzne podoby, môže to byť porušenie zákona v individuálnom, konkrétnom prípade, ale zároveň to môže byť aj diskriminačne nastavená právna úprava. A ja si myslím, že tým spôsobom, akým tento predložený návrh zákona uplatňuje podmienky pre prístup k funkcii generálneho riaditeľa a členstva v rade, konkrétne tým, ako vylučuje z možnosti uchádzať sa o toto člen... o tieto funkcie osobu, voči ktorej bolo vydané rozhodnutie o oddlžení podľa osobitného právneho predpisu, ktorým je v tomto v prípade zákon o konkurze, bude v prípade, ak bude touto Národnou radou tento návrh zákona prijatý, diskriminačným právnym predpisom, ktorý bude porušovať princíp rovnosti. Bude to diskriminácia na základe majetku, prípadne sa môžeme baviť aj o diskriminácii pre sociálny alebo iný pôvod a zároveň to bude spojené so základným právom človeka na prácu, ktorý spočíva v možnosti slobodne si vybrať povolanie, zamestnanie, výkon zárobkovej alebo inej činnosti.
Ide o to, že tento predložený návrh zákona v § 12 v odseku 1 hovorí, že za člena rady možno vymenovať alebo zvoliť odborníka, ktorý je občanom Slovenskej republiky, ktorý má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, voči ktorému nebolo vydané právoplatné rozhodnutie o jeho oddlžení podľa osobitného predpisu a je bezúhonný. Obdobne vlastne v § 18 odsek 1 zákon vyjadruje rovnakú podmienku pre možnosť získať funkciu generálneho riaditeľa alebo generálnej riaditeľky budúcej televízie a rozhlasu.
Keď som sa pozerala, že, ja teraz nechcem špekulovať o tom, že aké konkrétne dôvody viedli predkladateľa tohto návrhu zákona, aký konkrétny účel vo vzťahu k nejakej konkrétnej osobe práve týmto vyjadrením, že osoba, ktorá bola oddlžená, sa nemôže o tieto dve funkcie uchádzať, sledoval, pretože v zásade vychádzam z predpokladu, že v súčasnosti rokujeme o tomto návrhu zákona my, poslanci a poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky, a mám za to, že tu panuje konsenzus, že konkrétny návrh zákona alebo konkrétny právny predpis nemá byť prijímaný len kvôli jednotlivcovi, má to byť neutrálny právny predpis, ktorý je prijatý v rámci ústavných princípov a limitov, ktoré zákonodarca z pohľadu ústavy aj judikatúry Ústavného súdu má. Z môjho pohľadu tak dať na roveň podmienku pre získanie alebo pre možnosť uchádzať sa o pracovnú pozíciu, to, že teda niekto absolvuje oddlženie, do rovnakého ustanovenia, v ktorom sa hovorí veľmi logicky, že samozrejme o takúto funkciu sa nemôže uchádzať niekto, kto bol obmedzený alebo nemá spôsobilosť na práva, alebo niekto, kto bol odsúdený právoplatne, kto nie je bezúhonný, teda nemá, laicky povedané, čistý výpis z registra trestov, do jednej roviny s tým, že človek absolvuje inštitút oddlženia, hlboko nesprávne a predstavuje vertikálny zásah do základného práva zaručeného ústavou práva na prácu, ako som už povedala, a ide o priamu diskrimináciu z dôvodu majetku.
Treba si uvedomiť, že pokiaľ sa bavíme o osobnom bankrote, teda o inštitúte oddlženia, je to možnosť, ktorú tento štát ponúka a propaguje vo vzťahu k ľuďom, ktorí sa z rôznych dôvodov a v rôznej situácii dostanú do situácie, kedy ich dlhy prevyšujú ich majetok a nie sú schopní tieto dlhy splácať. Inštitút oddlženia sa vždy aktivizuje na základe vôle konkrétneho dlžníka. To znamená, že nie je možné uplatniť na rozdiel teda od odsudzujúceho rozsudku trestného súdu alebo od rozhodnutia súdu, ktoré sa týka pozbavenia alebo obmedzenia spôsobilosti na právne úkony, tento inštitút vo vzťahu k človeku z vôle štátu, to znamená, že jeho iniciovanie aj teda ten, to rozhodnutie súdu, že niekto absolvuje oddlženie, či už forme toho takzvaného osobného bankrotu, alebo splátkového kalendára, sa vždy deje z vôle dlžníka, nie proti jeho vôli. Čiže už len keď sa človek aj neznalý toho, akým spôsobom je nastavená, nastavený princíp rovnosti a zákaz diskriminácie v našom práve, pozrie vlastne na to ustanovenie, či už článku 12 odsek 1, alebo § 12 odsek 1, pardon, alebo § 18 odsek 1, tak tu vidí zjavný nepomer medzi tými dvoma základnými kvalifikačnými predpokladmi, čo je, samozrejme, čistý register trestov a plná spôsobilosť na právne úkony a tým kvalifikačným predpokladom, ktorý hovorí, že zároveň takáto osoba nemôže absolvovať oddlženie.
Ďalším problémom je aj to, že oddlženie je inštitút, ktorý štát ponúka ľuďom, nie je to trest za niečo, tak ako v prípade požiadavky na bezúhonnosť a teda čistý register trestov. Čiže aj v tomto prípade, tie tri podmienky nemajú vlastne nijakým spôsobom spolu, teda tá tretia podmienka, ktorá tam teraz ide byť pridaná, nesúvisí s tými dvoma podmienkami, kde rozumieme a kde je povolená tá diskrécia štátu, tá široká možnosť zákonodarcu nastaviť podmienky prístupu k určitým zamestnaniam alebo funkciám. Tieto dve majú logiku, to oddlženie tu logiku nemá, pretože predstavuje úplne inú, svojím, svojou podstatou podmienku, ako tie dve predchádzajúce. Zároveň si treba uvedomiť tiež, že v prípade, ak takýmto spôsobom nastavíme vlastne podmienku, či už pre získanie funkcie uchádzanie sa o funkciu generálneho riaditeľa, riaditeľky alebo členstvo v rade, tak v podstate vylúčime, a to bez akéhokoľvek časového obmedzenia, pretože zákon ani nehovorí v podstate, že by trebárs sa nemohol o túto funkciu takýto človek uchádzať po piatich rokoch, po desiatich rokoch, po pätnástich rokoch od oddlženia, v podstate raz voči nemu bude vydané toto rozhodnutie a tak, ako je to momentálne napísané, to bude znamenať, že sa už nikdy vlastne nebude môcť o takúto funkciu uchádzať. Tak v zásade, keď sa pozrieme na tie štatistiky, ktoré v súčasnosti hovoria o tom, že proces osobného bankrotu už absolvovalo viac ako 77 000 ľudí na Slovensku, tak vlastne hovoríme o tom, že celá táto skupina ľudí bude vylúčená z možnosti uchádzať sa o jednu z týchto funkcií.
Zároveň by som tiež chcela zdôrazniť, že tu dochádza aj k rozporu a teda k takej veľmi zaujímavej situácii (povedané s pobavením), že v zásade ak bude človek, ktorý sa, by mal záujem o prístup k tejto funkcii, mať podlžnosti a budú voči nemu teda existovať pohľadávky, veritelia, nebudú mať splatené svoje, svoje nároky, ale neabsolvuje vlastne práve ten, ten proces toho oddlženia, tak takýto človek z možnosti uchádzať sa o túto funkciu vlastne vylúčený nie je. V prípade, ak sa snaží postaviť čelom k tomu, k ten svojej finančnej situácii, čiastočne toho veriteľa tým oddlžením uspokojiť, či už teda tým osobným bankrotom alebo splátkovým kalendárom, tak podľa toho, akým spôsobom je momentálne tento návrh zákona vlastne predložený, tak v takomto prípade ho vlastne zákonodarca potrestá za to, že využíva inštitút, ktorý mu sami v podstate cestou Centra právnej pomoci tento štát ponúka, aby využil, keď už sa do takejto situácie dostane.
No musím povedať, že keď som si to teda takýmto spôsobom premietla ako neutrálny predpis, ktorý teda vychádzajúc zo zásady toho, že zákonodarca by teda naozaj mal navrhovať právne predpisy, ktoré nie sú dané alebo nie sú motivované len tým, že sa nám jeden nejaký konkrétny človek nepáči, ale mali by byť teda neutrálne a mali by nejakým spôsobom situáciu či už zlepšovať, alebo by mali stanovovať jasné a racionálne podmienky pre prístup k nejakej či už verejnej volenej funkcii, alebo pre prístup k zamestnaniu, tak takto nastavená podmienka vo mne nevzbudzuje presvedčenie, že týmto spôsobom zákonodarca chce práve pri funkcii generálneho riaditeľa alebo pri členstve v rade postupovať. A za pravdu mi dáva aj aktuálna judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá sa týka vlastne prípadov, kde bola skonštatovaná diskriminácia vychádzajúca z právnych predpisov, či už ide napríklad o nález Ústavného súdu 16/2018, ktorý sa vlastne týkal vekového obmedzenia pri poskytovaní finančných príspevkov v situácii osôb, ktoré mali ťažké zdravotné obmedzenie, kedy vlastne tie finančné príspevky mohli byť poskytnuté len od 6 do 65 rokov, alebo keď Ústavný súd vlastne posudzoval takzvanú konkurenčnú doložku v Zákonníku práce, tak v oboch týchto nálezoch Ústavný súd vyslovil, že hospodárske, sociálne a kultúrne práva sú právami druhej generácie, kde zákonodarca, samozrejme, má širšiu možnosť voľnej úvahy v tom, akým spôsobom do nich zasiahne, to znamená, že to právo ako keby nie je úplne neobmedzené a bezbrehé, napriek tomu však musí rešpektovať ústavné princípy a judikatúru Ústavného súdu pri tomto zásahu. Čiže keď sa bavíme o práve na prácu v spojení s porušením zákazu diskriminácie, z dôvodu majetku alebo iného právneho postavenia, prípadne ak by sme sa bavili o nejakých skupinách, ktoré sú celkovo marginalizované v spoločnosti, sú v horšej finančnej situácii, horšia finančná gramotnosť a preto sa do situácie osobného bankrotu dostávajú, môžeme sa baviť aj o reťazení tých, tých ďalších zakázaných dôvodov diskriminácie, tak v tomto prípade ako keby zákonodarca neprezentuje žiaden legitímny dôvod ani k tej dôvodovej správe, ktorý by hovoril, že vykonal test primeranosti, nevyhnutnosti a sledovania legitímneho účelu, pre ktorý sme vlastne takýmto spôsobom, sa chystáme nastaviť tú podmienku prístupu k funkcii či už generálneho riaditeľa, alebo členstva v rade.
To znamená, že Ústavný súd nám už niekoľkokrát povedal, že síce zákonodarca môže obmedziť napríklad aj prístup k práci, alebo právo na prístup k inej zárobkovej činnosti nastavením určitých podmienok, avšak toto obmedzenie musí mať racionálnu väzbu k sledovaniu konkrétneho legitímneho účelu, ktorý je vyjadrený v dôvodovej správe a takéto opatrenie musí byť primerané a nevyhnutné. A ak bude vlastne Ústavný súd skúmať túto právnu úpravu v tejto konkrétnej časti, lebo v prípade jej prijatia sa na Ústavný súd môže obrátiť či už nejaký konkrétny človek z tých 77-tisíc, ktorí už ten osobný bankrot absolvovali, a chcel by sa potencionálne o jednu z týchto funkcií uchádzať, alebo teda, samozrejme, aj poslanci a poslankyne Národnej rady, alebo ďalší kvalifikovaní sťažovatelia.
Ja osobne si myslím, že keď sa pozrieme špeciálne na tieto dva nálezy Ústavného súdu, tak musíme skonštatovať, že podmienka, ktorá obmedzuje ľudí, ktorí absolvovali osobný bankrot doživotne, hocikedy, je ich 77-tisíc, plus možnosti uchádzať sa o funkciu generálneho riaditeľa alebo členstvo v rade, neprejde testom ústavnosti. A ani dôvodová správa, ak si ju prečítame, neponúka vôbec, vôbec žiadnu zmienku o tom, aký je legitímny záujem zákonodarcu na takto postavených podmienkach, aký cieľ sa sleduje a kde je tá racionálna väzba medzi navrhovanou právnou úpravou, sledovaným cieľom, dopadom, testom nevyhnutnosti a proporcionality.
Preto na vás apelujem v závere, pani ministerka kultúry, ako človek, ktorý viedol Centrum právnej pomoci, ktorý poskytuje asistenciu ľuďom v situácii osobného bankrotu, ale aj ako bývalá predsedníčka Slovenského národného strediska pre ľudské práva, aby ste konkrétne túto právnu úpravu zvážili a naformulovali ju inak, lebo v súčasnosti je v rozpore s ústavou.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, včera sme schválili uznesenie, kde sme odsúdili násilie, kde sme odsúdili rozoštvávanie a nenávisť v spoločnosti v súvislosti s atentátom na premiéra Roberta Fica. Koniec rozoštvávania spoločnosti a nastolenie spoločenského zmieru však nie je záležitosť len jedného uznesenia, hoci to uznesenie je začiatok, ale je to aj výsledok konsenzuálnej politiky. Zbytočne budeme hovoriť o pokoji, ak v parlamente budú pokračovať návrhy zákonov, ktoré spoločnosti ani ľuďom nič neprinášajú. A tak je to aj teraz, je to zákon, o ktorom rokujeme, zákon o zmene RVTS, a tento zákon je ukážkou zákona, ktorý ľuďom na Slovensku nič, ale vôbec nič dobrého neprináša. Je to zákon, ktorý radikálne rozdeľuje spoločnosť, pretože veľká časť spoločnosti považuje za mimoriadne nespravodlivé, že za ich dane budú namiesto objektívnych správ počúvať vládnu propagandu, ako za komunizmu.
Spravodajstvo RTVS podľa nedávneho prieskumu je považované za najobjektívnejšie medzi televíziami. Najobjektívnejšie medzi televíziami a teda vládna koalícia chce meniť niečo, čo dlhodobo funguje a čo funguje dobre. Viem, že sa to politikom nepáči, ale objektívne správy sú aj správy, kde novinári kritizujú zlé návrhy zákonov, ktoré ľuďom škodia. Ak by sme nemali objektívne spravodajstvo, tak ľudia by sa napríklad nedozvedeli, že pani ministerka zdravotníctva im výrazne zdražila starostlivosť o zuby. Zrušila príspevky na zuby. Alebo že novela Trestného zákona trestuhodným spôsobom chcela znížiť premlčaciu lehotu pri znásilneniach. A keby na to neupozorňovala aj opozícia, aj médiá, tak dnes to skrátenie premlčacej lehoty pri znásilneniach stále v Trestnom zákone máme. Toto je objektívne spravodajstvo.
Aký osoh alebo čo dobré prinesie zmena zákona o RTVS pre ľudí, ak sa zvýši počet členov rady zo sedem na deväť a štyroch z nich bude vymenúvať pani ministerka kultúry a piatich vládna koalícia v parlamente? Čo dobré to prinesie ľuďom okrem toho, že ministerstvo kultúry, v tomto prípade pani ministerka kultúry bude mať veľký dosah na spravodajstvo, na to, čo, na to, čo vysiela slovenská televízia, ktorá je platená z daní občanov a spolu s ňou budú mať na to dosah aj ľudia, ktorí napríklad potrebujú dôkaz, že Zem je guľatá? Aké dobro prinesie ľuďom to, že takto politicky zložená rada bude môcť kývať s riaditeľom RTVS, ako sa jej zachce? A riaditeľ bude v podstate bábkou v ich rukách, v rukách politických nominantov, pretože mu môžu kedykoľvek siahnuť na plat a môžu mu plat znížiť.
Jediným cieľom je, žiaľ, spraviť z televízie slúžku vládnej moci, mať pevne v rukách, mať pevne v rukách hlavne spravodajstvo, diskusné relácie a všetko, čo sa týka politiky. Aký zmysel a čo dobrého prinesie ľuďom na Slovensku to, že televízia sa premenuje, že z dlhodobej a zaužívanej značky, proti ktorej nikto nič nemal, nikdy. RTVS sa stane STVR a ďalšie a ďalšie prostriedky sa budú vynakladať na zmenu loga alebo na zmenu celého vizuálneho dizajnu televízie. Ja som napríklad po predchodcoch na ministerstve našla faktúry za desiatky tisíc eur len na nakreslenie jedného loga. Tak nehovorte mi, že zmena vizuálneho dizajnu celej televízie nebude stáť nič. Dosah pre ľudí je absolútne nulový a na tejto zmene občania Slovenskej republiky budú len tratiť. Prídu o objektívne spravodajstvo, prídu o peniaze, ktoré by sa napríklad mohli využiť, keď len ostaneme v oblasti kultúry, mohli by sa využiť na programy pre deti.
Tento zákon je osožný len pre pár ľudí, je osožný len pre pár vládnych politikov, ktorí chcú mať väčšiu kontrolu nad tým, čo televízia vysiela a o čom informuje. A ešte raz opakujem, je to televízia, ktorú zo svojich daní platia všetci občania. Videli sme to napríklad na, a vidíme to aj na politických diskusiách. Doteraz platil aký-taký úzus, že novinári si vyberajú diskutujúcich do relácií. Teraz sa v podstate televízie stali, stali rukojemníkom toho, čo vládna koalícia chce alebo koho chce a koho do relácií pripustí. A všetci si veľmi dobre pamätáme, ako, aké útoky boli zo strany vtedajšej opozície, teraz sú to strany vládne koalície, na moderátorku pani Jančkárovú kvôli absolútne irelevantným dôvodom. Vidíme, že vládna moc si vytvorila alternatívnu sieť "novinárov", slovo novinárov dávam do úvodzoviek, pretože sú to ľudia, ktorí nehľadajú pravdu, ktorí sa nepýtajú nepríjemné otázky, ktorí nepracujú pre ľudí podľa žurnalistického kódexu. Nie sú to novinári, sú to často platení asistenti poslancov, ktorí sa pýtajú veľmi príjemné otázky, ako sa napríklad vládni politici vyspinkali, alebo či náhodou nie sú z tej tvrdej práce pre ľudí unavení. A tak si na to vládni politici zvykli, že nemusia vysvetľovať svoje kroky, že nemusia vysvetľovať, prečo napríklad zrušili preplácanie zdravotnej starostlivosti na zuby, prečo nie sú potraviny lacnejšie, prečo je benzín stále taký drahý a dokonca ešte drahší.
Toto nie je zákon pre ľudí, toto je zákon proti ľuďom. Ľudia dostanú za svoje peniaze menej a dostanú menej kvalitnú službu. A toto nie je zmier, po ktorom voláme, po ktorom volá aj opozícia, ale je to pokračovanie politickej vojny, ktorú nám v prvý deň vyhlásil Andrej Danko. Je to vojna proti ľuďom, je to vojna proti slobode slova, vo verejnoprávnom médiu je to vojna proti novinárom.
Tendencia, ktorá sa tu šíri, je veľmi nebezpečná a často súvisí aj so spravodajstvom a s informovaním, s prácou novinárov. Vládna koalícia začala spochybňovať to, čo sa v normálnej demokratickej spoločnosti považuje za objektívne spravodajstvo a začal s tým pán minister vnútra, ktorý na tlačovej konferencii obvinil médiá za spôsob, akým informujú napríklad o návrhoch zákonov, čím vraj prispievajú k šíreniu nenávisti. Pri snahách regulovať objektívny spôsob informovania by sme však mali všetci spozornieť. Nemôže vládna moc chcieť od médií, aby napríklad o zmenách v dôchodkovom sporení alebo o zmenách v Trestnom zákone informovali spôsobom, že vláda pripravuje zmeny v II. pilieri, resp. zmeny v trestnej politike štátu, a zmeny sú určite pre všetkých prospešné. Bodka, prípadne nejaký citát vládneho politika.
Toto nie je objektívne spravodajstvo. Objektívnym spravodajstvom je, čo tieto zmeny prinášajú a ak pre ľudí prinášajú aj negatíva alebo škodia právnemu štátu, je priam povinnosťou novinára objektívne informovať aj o dôsledkoch, ktoré vládne návrhy zákonov prinášajú.
A obávam sa, po prijatí tohto zákona, ale táto tendencia tu už začala, že v nasledujúcich dňoch budeme svedkami toho, ako vládna moc bude chcieť zahnať do kúta novinárov, ktorí sú kritickí k vládnej politike a šíriť falošnú tézu, že kritika sa rovná šíreniu nenávisti. A to nemôžeme dopustiť, pretože kritika aj nesúhlas nás posúvajú ako spoločnosť dopredu.
Kritika ani tu v pléne nie je nenávisť a každý jeden poslanec, ktorý tu je, tak zastupuje a reprezentuje svojich voličov. A preto aj našou povinnosťou je upozorňovať na zlé veci, ktoré sú z dielne vládnej koalície, alebo návrhy zákonov, ktoré sa tu predkladajú. A preto sme ani nesúhlasili s tým, že s obmedzením faktických poznámok alebo s tým, že sa nebudeme hlásiť do rozpravy. Budeme sa hlásiť do rozpravy, pretože zastupujeme našich voličov.
Znižovanie napätia je veľmi dôležité, ale zároveň je dôležité, aby sme spiatočku zaradili všetci, aby sme zaradili spiatočku smerom k väčšej empatii, k väčšej ľudskosti. No zároveň tá najdôležitejšia vec je, že znižovanie napätia musí prísť od tých, ktorí majú v rukách moc, pretože my sme v pozícii tých slabších. Od vládnej moci závisí, aké zákony sa budú predkladať, a od nich závisí, akým smerom sa bude uberať politika na Slovensku. Či to budú zákony, ktoré nezhody a rozdelenie v spoločnosti prehlbujú, alebo to bude, budú zákony, na ktorých sa zhodne väčšina spoločnosti, pretože sú dobré pre ľudí. Znižovať napätie znamená robiť konsenzuálnu politiku, predkladať návrhy zákonov po celospoločenskej dohode, a ak sa to dá, naprieč politickým spektrom. Častokrát za predchádzajúcej vlády sa stalo, že ako podpredsedníčke vlády mi prešli zákony prakticky celým parlamentom, hlasoval za ne celý parlament. Bolo to preto, že sme neignorovali námietky opozície a často som s opozíciou aj diskutovala. A to si myslím, že to by sa malo diať aj teraz, ak hovoríme, že nám ide o nejaký spoločenský zmier a o znižovanie napätia.
Ale namiesto toho tu v parlamente rokujeme o kontroverzných návrhoch zákonov, ktoré polarizujú spoločnosť, a ktoré si myslím, že vládna koalícia by ich mala stiahnuť. Sú to bezbrehé výruby stromov, je to zákon o RTVS, ktoré len prehlbujú a zvyšujú nervozitu a prehlbujú rozdelenie spoločnosti. Pretože z tejto situácie je východiskom nie väčšie obmedzovanie slobody prejavu, nie potieranie objektívneho spravodajstva, nie hrubé slová a ešte väčšie urážky. Začať má, samozrejme, každý od seba, ale tá vystretá ruka má prísť od vládnej moci a prvý krok je nepredkladať návrhy zákonov, ktoré prehlbujú rozdelenie.
Na zmier, na celospoločenský zmier nestačí jedno uznesenie v parlamente, pretože zmier znamená zmenu vládnej politiky a zastavenie zákonov, ktoré rozoštvávajú spoločnosť a v skutočnosti neslúžia ľuďom, ale v skutočnosti slúžia len pár politikom z vládnej koalície, ako je ten, tento zákon o verejnoprávnej televízii. Zmier znamená aj to, že rešpektovanie druhej polovice obyvateľstva, ktorá vládnu koalíciu nevolila, dokonca tej väčšej polovice, pretože 40 % takmer 40 % ľudí neprišlo k voľbám a teda vládnu koalíciu nevolili. Aj tých by mala vládna koalícia zastupovať, a toto je spoločenský zmier.
Ľudia budú radi platiť dane, ak za ne dostanú službu, ak si za ne, obrazne povedané, kupujú civilizovanú krajinu. Ale ľudia nechcú mať za svoje dane mizernú kvalitu, nechcú za svoje dane financovať propagandu vládnej moci, nechcú televíziu, kde sa upracú nejakí stranícki funkcionári a nechcú financovať svojimi daňami ľudí vo vysokých štátnych funkciách, ktorí veria, resp. potrebujú dôkaz, že Zem nie je plochá. Toto nie je zmier.
K zmieru neprispeje to, keď vládna koalícia z pozície moci, lebo vy máte moc vo svojich rukách, bude znásilňovať televíziu, ktorú si platia všetci z daní, keď bude meniť trestnú politiku štátu, ktorá bude poskytovať väčšiu ochranu nie obetiam, ale zločincom, ako ste to chceli urobiť. Keď bude bezbreho rúbať stromy a jediní, ktorí na tom zarobia, budú developeri. Pretože toto nie je politika zmieru. To je pokračovanie vojny, ktorú koalícia vedie voči druhej polovici obyvateľstva. Aj z toho dôvodu vyzývam, aby volanie po pokoji a zmieri neboli len prázdne slová, ale to, boli to v prvom rade skutky.
A ešte by som chcela na záver pánovi predsedajúcemu. Ja som zaregistrovala, že ste karhali môjho kolegu Joža Pročka za to, že mal povedať pánovi poslancovi Kérymu, neoslovovať ho priezviskom, ale oslovovať ho pán poslanec Kéry, prípadne na pána Farkašovského sa neobracať krstným menom. Ja určite súhlasím s tým, aby sme tu mali väčšiu úctu, väčší rešpekt, ale opäť to nemôže byť jednosmerka, nemôže to byť tak, že vy hovoríte, že sa máme oslovovať: pán poslanec sem, pán poslanec sem. Ja to vždy robím a aj to robiť budem, a dokonca kľudne môžme zaviesť pravidlá ako vo Veľkej Británii, že sa budeme oslovovať ´môj ctený priateľ´, ako to robia vo Veľkej Británii. Ale nemôže tu byť jednosmerka, keď my si potom pozrieme video a na videu nám pán poslanec zo SNS nadáva, že sme obludy, vredy, že sme ľudské trosky, ktoré treba eliminovať, ktoré treba ostrakizovať, ja som v živote takéto slová nepoužila, nikdy v živote som osobné urážky na nikoho nehovorila a veľmi rada budem a budeme všetci vrátane nášho klubu veľmi korektne dodržiavať ´pán poslanec Kéry, pán poslanec Farkašovský´, ale opakujem, nemôže to byť, nemôže to byť jednosmerka.
Takže ďakujem veľmi pekne, asi nemusím hovoriť, že klub SLOVENKO, ZA ĽUDÍ, KÚ nebude za tento zákon hlasovať, pretože si myslíme, že to nie je zákon, ktorý pomáha ľuďom a ktorému, nie je to zákon, ktorý sleduje verejné dobro, ako by to mali zákony, ktoré predkladá vládna moc, robiť.
Ďakujem vám veľmi pekne, kolegovia.

Ďakujem veľmi pekne, osobitne za tie poznámky, ktoré súvisia aj s konaním pred Ústavným súdom. Ja si myslím, že osobitne tá podmienka, ktorá súvisí s oddlžovaním a vôbec so samotným procesom oddlžovania, ktorý treba povedať, že dlho trvalo, kým sme na Slovensku zaviedli vôbec mechanizmus, ktorý je funkčný pre oddlžovanie. To znamená, že naozaj až v poslednom období je tu vôbec šanca pre ľudí, aby sa oddlžili, že ak si zákonodarca potom dá podmienku, že vlastne to oddlženie je prekážka pre akýkoľvek prístup k funkcii, tak mal by to riadne odôvodniť. Lebo bez toho riadneho odôvodnenia sa rovno dáva priestor na potenciálne konanie pre Ústavným súdom pre diskrimináciu, pretože vlastne zákonodarca sa nijakým spôsobom v tomto momente v tých dôvodoch nevysporiadal s tým, že taká podmienka je odôvodnená. Takže vlastne my nevieme nijakým spôsobom urobiť test, že či obmedzenie ľudí s tým, že prešli týmto spôsobom oddlženia, má naozaj nejaký legitímny cieľ, ktorý je primeraný s ohľadom na to, čo vlastne zákonodarca očakáva ako výsledok, že to, nevieme to úplne urobiť. Takže to, to len, ja si myslím, že je dobré na to upozorniť, že javí sa politicky s ohľadom na aktuálny skutkový stav, že je asi zrejmé, že niečo, niečo vadí súčasnému navrhovateľovi, ale ak to chce dať naozaj ako podmienku do textu zákona, tak musí prejsť proste nejakým, nejakým riadnym odôvodnením, takáto podmienka aby vôbec obstála. Takže ja si myslím, že je dobré, že na to bolo upozornené a za to ďakujem.

Ďakujem za reakciu od pani poslankyne Kolíkovej, bývalej ministerky spravodlivosti, a naozaj a chcela by som na vás, pani ministerka kultúry, ešte raz apelovať, bavím sa tu o viac ako 77-tisíc ľuďoch. Skúste si premyslieť túto konkrétnu právnu úpravu, pretože ja ako riaditeľka Centra právnej pomoci som videla, že to nie sú len ľudia, ktorí by sa nikdy nemohli uchádzať o, o nejakú z týchto funkcií. Niekedy prosto podnikáte, stane sa vám, že vám nesplatia faktúry, ste inak šikovný, máte vzdelanie, môžete vo svojom ďalšom živote mať rôzne profesné ambície a ustanoviť to tam takto natvrdo bez toho, aby vlastne v dôvodovej správe bolo vôbec popísané, že aký legitímny cieľ sledujete a či ste si ako navrhovateľka urobili ten test proporcionality, nie je správne. To podľa mňa s týmto neuspejete.
Zároveň je to bez toho časového obmedzenia, to znamená, že aj pri spáchaní trestného činu sa predsa vyžaduje bezúhonnosť. To znamená, že vy keď spáchate trestný čin a uplynie určitý čas, tak sa vám vymaže z registra trestov a máte ho čistý. Čiže sa napríklad do tejto funkcie môžete uchádzať, ale vlastne to oddlženie ste tam dali bez časového obmedzenia, čo ja vidím ako ďalší problém.
Takže tu vám ponúkam niekoľko myšlienok, ako vlastne potom túto právnu úpravu koncipovať a aj teda nejakým spôsobom vhodne napísať do tej dôvodovej správy, že čo teda je tým dôvodom vo vzťahu všeobecne k všetkým ľuďom. A ak to nevyhovie, vlastne že si spravíte ten test a nevyjde vám to, že ten proces oddlženia ako taký nemôžete použiť ako prekážku, skúste ten legitímny cieľ dosiahnuť iným spôsobom.
Ďakujem.

Ďakujem, Veronika, spomenula si pani Jančkárovú a naozaj musím povedať, že pani Jančkárová je jedna z tých v televízii, vo verejnoprávnej, ktorá tie relácie moderuje spôsobom, že naozaj aj opoziční, aj koaliční poslanci majú nepríje... nieže nepríjemné, ale majú otázky, ktoré im nesedia. Ale to je dobré, to je dobré, ja tiež som nesúhlasil veľakrát s tým, čo sa spytovala, ale to je dobré. Keď máš čisté svedomie, nemáš sa čoho báť, tak aj Jančkárovej odpovieš svojím spôsobom čestne a spravodlivo. Je to tak, je to tak.
Povedala si, že je povinnosťou opozície hovoriť o neprávosti, áno, áno, veľmi je to dôležité, pretože toto sa ide diať vo verejnoprávnej televízii, pretože verejnoprávna televízia informuje o zákonoch, ktoré neprospievajú Slovensku a tento zákon je jeden z nich. Aj my v, teda nechceme prispievať ďalej a prijali sme to uznesenie, takže naozaj obmedzíme aj my túto rozpravu, ale nie z dôvodu, že sa bojíme, ale bolo povedané to, čo bolo povedané, a chceme vyjsť aj takýmto signálom, že to uznesenie sme prijali na základe toho, na základe nášho vedomia a svedomia, na základe toho, že naozaj nám ten ohavný čin je odporný, ohavný čin, ale fakt aj ja vyzývam a povedala si poslancov koalície, to je neskutočné, neskutočné, keď aj mne pán poslanec Blaha povie, že som si zabudol zobrať lieky, ja neviem, či pán Blaha je, je lekár, ale toto je to, čo šírite, toto je to, čo robíte a tento zákon spoločnosť ešte viac rozdelí, tento zákon vám ide po ruke, týmto zákonom idete spolitizovať verejnoprávnu televíziu.