15. schôdza

Ďakujem veľmi pekne.
Myslím si, že myšlienka je dobrá, ale návrh nie je celkom spravodlivo urobený. A poviem prečo a také nejaké dva dôvody. Prvý dôvod je to, že my poznáme aj súkromné domovy sociálnych služieb a hospicov a hlavne v hospicoch sú problémy, lebo tí pacienti alebo tí seniori sa tam nedostávajú. Možno by bolo dobré sa zamyslieť, ako to urobiť, už keď robíme takýto návrh, pretože práve aj tie súkromné zariadenia, prečo by mali byť vyňaté, keď im služby prepláca štát? Veď predsa ony dostávajú zo štátu, dostávajú z vyšších územných celkov a podobne. Čiže prečo by mali byť z toho vyňaté, prečo by ich služby nemali byť kontrolované a podobne. Takže môj názor je, že ten zákon treba dopracovať a treba si premyslieť, akým spôsobom do toho zahrnúť všetky zariadenia, pretože potom je to nespravodlivé.
Škoda, že odišla pani kolegyňa Turčanová, lebo sme spolu v Prešovskom samosprávnom kraji, ktorý takisto podľa mňa nezverejňuje, a takisto si myslím, že teraz máte tam aj župana pána Viskupiča za PS a ten tiež nezverejňuje. Viete čo, možno by bolo na debatu si sadnúť s tými župami, lebo väčšinou tie župy, mestá majú pomenej tých sociálnych zariadení, ale tie župy majú viac, a spýtať sa ich, prečo to nerobia, lebo my na to nepotrebujeme zákon. Veď predsa župa je samospráva, župa si to môže kedykoľvek urobiť, takúto transparentnosť, a keď máte aj vy svojho župana aj tuná v KDH a tak ďalej, tak ja si myslím, že ani ten zákon nie je potrebný, ale už keď takýto zákon, treba sa spýtať, prečo to nerobia, aký je dôvod, či finančný, alebo... neviem, a potom to rozšíriť aj na súkromné sociálne zariadenia, pretože všetky na služby berú zo zdravotných poisťovní, pretože musia ošetrovať klientov, berú zo štátu, berú z ministerstva a podobne. Prečo sú výnimkou? Prečo sú výnimkou? A tí ľudia tam takisto čakajú, nemôžu sa tam dostať, majú problém. Myslíte si, že tam nie je klientelizmus alebo že tam netreba? Súkromné zariadenia sú z toho vyňaté. Čiže ja by som to, myslím si, že treba to doplniť a potom to bude dobrý návrh.
Ďakujem pekne.

Poslanec Lackovič.

Ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky aj špeciálne vám, pani poslankyňa Vaľová. Vnímam to tak, že nachádzame zhodu, aby sme to posunuli do druhého čítania, kde verím, že vznikne priestor, lebo toto sú veľmi legitímne a veľmi dobré otázky, nad ktorými sme sa zamýšľali aj my pri koncipovaní tohto celého. Vnímali sme to na začiatok tak, že tu máme samotné samosprávy, mestá, obce a VÚC-ky, ktoré si neurobili svoju domácu úlohu, lebo tam je jednoznačné to číslo alarmujúce a hrozivé, že len 16 zo 100 sledovaných toto zverejňuje. Musím však konštatovať, že tam ste nemali pravdu pri tom pánovi Viskupičovi, lebo on je zrovna ten jeden z tých vzorových príkladov, kedy sa to zverejňuje a aj župa trnavská nám išla pri tomto celom príkladom. Takže niektorí to robia, niektorí to nerobia.
A využijem tú poslednú minútku možno naozaj na to, že veľmi sa teším, že takáto zhoda tu je, a veľmi pekne vás chcem zároveň poprosiť o tú možnosť posunúť to do druhého čítania a ja verím, že tam nájdeme určite riešenie na konci dňa, ktoré prinesie naozaj že potešujúce správy hlavne tým ľuďom a všetkým tým čakateľom, ktorých je, ako som dnes spomínal, sedemtisíc len pri, len pri tých poskytovateľoch, ktorí sú verejní. To znamená tie VÚC-ky, mestá, obce. Skúste naozaj tomu dať šancu, naozaj veľmi vás pekne prosím, kolegiálne a verím tomu, že nájdeme spoločnú reč.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem.
Keďže som nedostal písomnú prihlášku a pán Lackovič vystúpil ako navrhovateľ, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie. Uzatváram možnosť prihlásenia. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalej nasleduje prvé čítanie o návrhu poslankýň Veroniky Veslárovej a Jany Hanuliakovej na vydanie zákona... Budeme to prejednávať? ... na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a živnostenský zákon. Kolegovia z PS nebudeme to prejednávať, áno? Takže môžem povedať, že to prepadne, áno?
Pokračujeme ďalej. Opäť by to mala byť pani Veronika Veslárová, Jana Hanuliaková o osvedčovaní listín a podpisov. Takže takisto prepadne.
Teraz by malo nasledovať prvé čítanie o návrhu poslankyne Tamary Stohlovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona má parlamentnú tlač 332, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 332.
Dávam slovo poslankyni Stohlovej, aby návrh zákona uviedla.

(Rokovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Tamary Stohlovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 332.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, pôjdem teda rovno k veci.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ďalej len "návrh zákona", predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Tamara Stohlová.
V úvode poviem len stručne, čo je cieľom môjho návrhu zákona. Navrhovaná právna úprava reaguje aj na skutočne dlhodobý a nedoriešený problém aplikačnej praxe, a tým je neoprávnené obohacovanie sa vlastníkov nehnuteľností, na ktorých sa nachádza environmentálna záťaž, pričom títo vlastníci nie sú pôvodcami a záťaž odstraňuje štát z verejných prostriedkov. Cieľom predkladaného návrhu zákona je vytvoriť efektívny mechanizmus, ktorým by bolo možné zabezpečiť návratnosť finančných prostriedkov za zvýšenie trhovej ceny sanovanej nehnuteľnosti. Návrh podrobnejšie odôvodním v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, poslancovi Sabovi.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 332). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a stanovisko Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 6. septembra 2024 a v gestorskom výbore do 9. septembra 2024.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. Ďakujem.

Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, nech máme toto za sebou, a o slovo požiadala pani navrhovateľka.

Ďakujem pekne opäť za slovo, pán predsedajúci. Vážené poslankyne, vážení poslanci, budem teda pokračovať v načrtnutej téme ďalej. Nepoviem asi žiadnu novinku, ak teda hovorím, že na Slovensku máme dlhodobý problém s neriešenými environmentálnymi záťažami. Problém je to skutočne široký a vyžaduje si komplexné riešenie, ktoré by si len pre ilustráciu vyžadovalo od zmeny procesov na okresných úradoch cez uzákonenie chýbajúcich záväzných lehôt až po zmeny vo verejnom obstarávaní. Vyžaduje si to teda rozsiahlu reformu, ktorá by mala vzísť z ministerstva životného prostredia.
Problematika environmentálnych záťaží je naozaj zložitá. Ozrejmím preto aspoň základné princípy. Pri envirozáťažiach všeobecne platí pravidlo znečisťovateľ platí. Kto spôsobí znečistenie, teda jeho pôvodca, je povinný ho odstrániť, respektíve za to zaplatiť. V praxi však často nie je jasné, kto tým pôvodcom je. Mnoho envirozáťaží vzniklo za komunizmu, zodpovedné podniky zanikli bez právnych nástupcov alebo došlo neskôr k privatizáciám či odkupom nehnuteľností bez prevodu povinnosti znečistenie odstrániť.
Žiaľ, mnoho privatizácií v tomto smere prebehlo skutočne pochybným spôsobom, prípadne išlo o špekulatívne nákupy pozemkov. Takíto vlastníci potom čakajú, naozaj de facto čakajú na to, kým im štát prostredníctvom príslušného ministerstvo z eurofondov alebo z iných verejných prostriedkov pozemok vyčistí a tým potenciálne veľmi zásadne zvýši hodnotu danej nehnuteľnosti. Aj tieto prípady má návrh zákona, ktorý predkladám, za cieľ riešiť.
Ilustrujme si efekt tohto zákona na prípade envirozáťaže, ktorú verím, mnohí z vás poznajú, dnešného areálu firmy Istrochem. Tejto téme sa ja osobne venujem už niekoľko rokov a skutočne ma teší, že po tých závažných zisteniach ohľadom rozsahu a závažnosti znečistenia priamo v zastavanej časti Bratislavy môžem priniesť aspoň čiastkové riešenie dnes prostredníctvom tohto legislatívneho návrhu. Ako možno mnohí z vás viete, znečistenie sa na tomto mieste kumulovalo od 19. storočia až po neskoré 80. roky minulého storočia ako dôsledok činnosti Dynamitky, neskôr aj Dimitrovky. Zodpovedný bol teda štátny podnik, ktorý neskôr prešiel privatizáciou a nový majiteľ nehnuteľnosti sa za skutočne smiešnych podmienok zbavil zodpovednosti znečistenie odstrániť.
Pozemky dnes patriace firme Andreja Babiša odvtedy už vyše 20 rokov čakajú, kým ich vyčistí štát. Ak totiž pôvodca nie je známy alebo sa vlastník tejto povinnosti v rámci pochybnej privatizácie zbavil, znečistenie musí odstrániť štát. Ak k takejto sanácii dôjde, pozemky dnes v širšom centre Bratislavy prejdú z kategórie nepoužiteľných do kategórie lukratívnych a vlastník na nich zbohatne na úkor nás všetkých.
Škody minulosti a divokej privatizácie v plnej miere už nenapravíme, teda aby sanáciu hradil dnešný majiteľ, ale vieme docieliť aspoň to, aby štátu, resp. príslušnému ministerstvu, ktoré sanácie vykoná, poskytol finančnú náhradu vo výške, o ktorú vzrástla trhová cena nehnuteľnosti. Ale netýka sa to, samozrejme, len Istrochemu.
Zákon, ktorý predkladám, reaguje na dlhodobý a nedoriešený problém aplikačnej praxe, ktorým je takéto neoprávnené obohacovanie sa vlastníkov nehnuteľností, ktorí či už spravodlivo, alebo nespravodlivo neboli určení za pôvodcu envirozáťaží, a teda odstránenie toho toxického znečistenia na svojich pozemkoch nemusia hradiť. Sanáciu potom realizuje a hradí príslušné ministerstvo z verejných prostriedkov a vďaka týmto vynaloženým verejným prostriedkom dochádza spravidla k zvýšeniu trhovej ceny predmetnej nehnuteľnosti v súkromnom vlastníctve. Tieto prípady je možné jednoznačne považovať za formu nepriamej štátnej pomoci či neoprávneného obohacovania sa týchto osôb.
Ešte raz to ozrejmím, návrhom zákona by štát v prípade odstránenia envirozáťaže vyžadoval od vlastníkov nehnuteľnosti finančnú náhradu nie za celú sanáciu, aby to bolo jasné, keďže nejde o pôvodcov znečistenia, ale vo výške, v akej stúpla trhová cena predmetnej nehnuteľnosti. Alternatívou k splateniu finančnej náhrady je pre vlastníka uzavrieť so štátom, resp. príslušným ministerstvom záložnú zmluvu na dotknutú nehnuteľnosť na dobu desať rokov. Príslušné ministerstvo ako záložný veriteľ by takto malo oprávnenie pri prvom prevode sanovanej nehnuteľnosti požadovať túto finančnú náhradu spočívajúcu v rozdiele medzi trhovou cenou sanovanej nehnuteľnosti pred a po vykonaní sanácie. Takže pohľadávka sa stáva splatnou prevodom vyčistenej nehnuteľnosti.
Je nesporné, že štát by mal prevziať zodpovednosť za odstránenie existujúcich environmentálnych záťaží v prípade, ak nie je možné určiť pôvodcu alebo povinnú osobu, pretože sanácie environmentálnych záťaží predstavujú verejný záujem celej spoločnosti. Z odstránenia znečistenia má prospech celá oblasť, v ktorej sa daná environmentálna záťaž nachádza, spoločnosť aj životné prostredie. Environmentálna záťaž ovplyvňuje kvalitu života ľudí, ich zdravie, ľudí, ktorí bývajú v jej blízkosti, a často aj v širšom kontexte napríklad ohrozenia významných zdrojov pitnej vody. Sanáciou envirozáťaže sa teda zlepšuje kvalita života celej skupiny obyvateľov, čím sa prakticky realizuje aj ústavou garantované právo na priaznivé životné prostredie. Ale v prípade, ak by štát uhrádzal náklady spojené so sanáciou envirozáťaže na cudzej nehnuteľnosti bez akejkoľvek účasti vlastníka nehnuteľnosti, predstavovalo by to nepriamu štátnu pomoc, resp. neoprávnené obohatenie, ktoré je nespravodlivé a nie je zlučiteľné s právom Európskej únie. Práve preto považujem za legitímne a ústavne udržateľné požadovať od vlastníka nehnuteľnosti, pokiaľ nie je zároveň pôvodcom záťaže ani povinnou osobou, finančnú náhradu v rozsahu, v akom sa v dôsledku tejto celospoločensky prospešnej sanácie obohatil.
Na záver len dodám, že navrhovaná zmena má pozitívny vplyv na rozpočet; to je podľa mňa celkom nevídané popri tých zákonoch, ktoré tu v parlamente riešime. Ide zároveň o minimálny zásah do základných práv a slobôd a minimálne invazívny prostriedok, ktorým možno efektívne naplniť cieľ, ktorý si zákon ukladá, teda zamedziť bezdôvodnému obohateniu či nepriamej štátnej pomoci na úkor nás všetkých. A aspoň čiastočne takto vieme aj napraviť nespravodlivé privatizácie. Preto vás týmto žiadam o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ak nie, uzatváram možnosť prihlásenia. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka? Nie. Chce sa vyjadriť spravodajca? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie návrhu poslancov Trubana, Štefunka, Kišša, Jána Hargaša a Luščíkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona je pod tlačou 333, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 333.
Dávam slovo poslancovi Trubanovi, aby návrh zákona uviedol.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Michala Trubana, Ivana Štefunka, Štefana Kišša, Jána Hargaša a Dariny Luščíkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 333.)