15. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Marek Lackovič a Jana Hanuliaková predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 448/2008 Zb. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
Tento návrh zákona má za cieľ zvýšiť súčasnú mieru transparentnosti pri obsadzovaní ubytovacích kapacít v rámci verejných zariadení sociálnych služieb v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a vyšších územných celkov. Návrh zákona svojím obsahom vytvára povinnosť pre verejných poskytovateľov sociálnych služieb zverejniť evidenciu žiadateľov o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby o ubytovacie miesto vo verejných zariadeniach sociálnych služieb prostredníctvom svojich webových sídel, webstránok, čím má za cieľ významne zabezpečiť vyššiu mieru kontroly nad spravodlivým prideľovaním voľných ubytovacích kapacít.
Toľko asi pre túto chvíľu, pán predsedajúci. Viac vystúpim potom za klub v písomnej rozprave.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 328. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 319 zo dňa 27. mája 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 6. septembra 2024 a v gestorskom výbore do 9. septembra 2024.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, tento návrh zákona, veľmi dôležitý, má za cieľ zvýšiť súčasnú mieru transparentnosti pri obsadzovaní ubytovacích kapacít v rámci všetkých verejných zariadení sociálnych služieb v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí, miest a vyšších územných celkov.
Návrh zákona svojím obsahom vytvára povinnosť pre verejných poskytovateľov sociálnych služieb zverejňovať evidenciu žiadateľov o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnych služieb o ubytovacie miesto vo verejných zariadeniach sociálnych služieb prostredníctvom svojich webových sídel, ako som už spomenul, svojich webstránok, čím má za cieľ zabezpečiť jednoznačnú, jednoznačne vyššiu a významnú mieru kontroly nad spravodlivým prideľovaním voľných ubytovacích kapacít.
Zároveň návrh stanovuje povinnosť pre zriaďovateľov tieto evidencie pravidelne aktualizovať, čím záujemcovia o sociálne služby získajú možnosť nahliadať do obsadenosti jednotlivých zariadení. Týmto krokom návrh cieli aj na zabezpečenie rovnomernejšej distribúcie čakateľov naprieč zariadeniami sociálnych služieb.
Návrh zákona tiež zjednocuje systém zverejňovania evidencie žiadateľov so zreteľom na to, že dodnes vlastne neexistuje na Slovensku jednotný model, ktorý by pri procese zaraďovania čakateľov do evidencie žiadateľov uplatňovali všetky obce, všetky samosprávy, všetky vyššie územné celky, ktoré na Slovensku máme. V praxi tak vytvára súčasný model stav, keď obyvatelia niektorých vyšších územných celkov – aj miest, aj obcí – nemajú k dispozícii žiadny verejný zoznam čakateľov. V reakcii na to tento náš návrh stanovuje minimálny štandard pri poskytovaní informácií o čakateľoch na celom území Slovenskej republiky.
S cieľom zvýšenia miery transparentnosti sa v ods. 1 zavádza povinnosť pre verejných poskytovateľov sociálnych služieb, konkrétne poskytovanie ubytovania podľa § 34 až 39, zverejňovať na svojom webovom sídle evidenciu žiadateľov, respektíve čakateľov o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní ubytovania, a to osobitne za každé jedno zariadenie.
Rozsah zverejnených informácií ustanovuje ods. 2 demonštratívnym výpočtom, pričom ide o údaje nevyhnutné na identifikovanie poradia jednotlivých čakateľov.
V ods. 3 sa zavádza týždenný interval na aktualizovanie údajov v evidencii čakateľov. Zároveň sa stanovuje povinnosť, že ak verejný poskytovateľ sociálnej služby neeviduje pre príslušné zariadenie žiadnych čakateľov, túto skutočnosť oznámi vo zverejnenej evidencii.
Toľko možno taký ten úvod technický a možno teraz ten ľudský rozmer, ktorý k tomu určite treba povedať. Poznáme to všetci, každý z nás nad tým občas premýšľa, čo sa stane, ak niekto z našich blízkych ostane odkázaný na dennú starostlivosť. Vieme to veľmi dobre, že zdravotný stav je veľmi vratká záležitosť a obzvlášť pri starších ľuďoch môže jeho náhla zmena viesť, bohužiaľ, aj k pripútaniu na lôžko. Málokto z nás a zo všetkých ľudí na Slovensku si však môže dovoliť opustiť zamestnanie a ostať so svojím rodičom natrvalo doma. Na konci dňa preto mnohí veríme, alebo všetci veríme, že zariadenia sociálnych služieb nám v ťažkých chvíľach pomôžu alebo – ešte lepšie – že ich nikdy potrebovať nebudeme. Žiaľ, nie je to však vždy tak. Podľa poslednej analýzy NKÚ čaká viac ako polovica žiadateľov o ubytovanie v zariadení sociálnych služieb viac ako 60 dní. Je to neuveriteľne dlhá doba, ak si predstavíme, že človek zostane odkázaný na stálu starostlivosť zo dňa na deň. A máme tu vyše 7-tisíc ľudí, ktorí dnes čaká, čakajú na miesto v domove sociálnych služieb, tzv. DSS-ke, v závislosti od lokality, kde podali žiadosť. A tam, kde je nedostatok voľných miest, existuje, žiaľ, aj priestor pre korupciu, priestor pre protekciu, priestor pre klientelizmus, priestor pre rodinkárstvo. A presne toto má náš návrh zákona, ktorý navyše nestojí žiadne zásadné, prakticky žiadne finančné prostriedky navyše, realizovať a pomôcť.
Ak by sme žili vo Švédsku, tak nikto by sa na nič nesťažoval. Žiadatelia tam majú zákonný nárok dostať miesto v zariadení na úrovni týždňov. Ak im ich nevie zabezpečiť samospráva osobne, musí im ho zazmluvniť u súkromného prevádzkovateľa. Nikto tam nemusí čakať na sociálne služby mesiace. U nás by tento model nemusel fungovať okrem iného aj preto, že kapacít nemajú dostatok ani súkromní poskytovatelia.
Čo však urobiť vieme, a preto tu dnes aj ja stojím, výrazný a významný posun, ktorý urobiť vieme už dnes, to prakticky ihneď, je zabezpečiť aspoň minimálny štandard spravodlivosti pre ľudí, ktorí na tieto miesta čakajú. Nemôže sa proste stať, že ľudia, ktorí včera, dnes alebo zajtra nebudú mať známosti, sú v poradovníkoch posúvaní na neskoršie termíny. A presne toto ten náš zákon minimalizuje, preto sme s kolegyňou Jankou Hanuliakovou predložili do pléna Národnej rady Slovenskej republiky zákon, ktorý takéto situácie má za úlohu riešiť. Poradovníky do tzv. DSS-iek už viac nebudú tabu. Možnosť protekcie bude eradikovaná, prípadne minimalizovaná. Evidencie uchádzačov o sociálne služby vo všetkých verejných zariadeniach budú pod verejnou kontrolou. To všetko, samozrejme, za prísneho dodržania ochrany osobných údajov, ako som už načrtol predtým.
My dnes vieme a o tom nie je rozpor, že zariadenia sociálnych služieb patria do rúk obcí, miest a krajov. Je však alarmujúce, že väčšina z nich, bohužiaľ, zoznam čakateľov o miesto nezverejňuje. Taká je dnes situácia. A nehovoríme pritom len o malých obciach, ale dokonca aj o krajských mestách, či dokonca samostatných krajoch, samotných krajoch. Podľa, podľa poslednej analýzy Transparency International zverejnilo poradovník čakateľov len 16 zo 100 veľkých samospráv na Slovensku. A to je neprípustné, neakceptovateľné, neprípustný holý fakt.
Toľko teda ku tomuto návrhu zákona, ktorý naozaj nikomu neubližuje a môže a každému, si dovolím tvrdiť, len pomáha, preto prosím aj o podporu koalíciu a, samozrejme, všetkých opozičných partnerov.
Účinnosť sa navrhuje od 1. decembra 2024, pretože si uvedomujeme, že s tým bude určite nejaká zvýšená teraz miera nastavenia tej administratívy v rámci tých webstránok, ktoré jednotliví poskytovatelia služieb, či už mestá, ako som spomínal, obce alebo VÚC-ky, majú. Takže je tam aj dostatočný časový priestor na prípravu, nešijeme to naozaj horúcou ihlou. Naším cieľom je, aby jednoducho klientelizmus, rodinkárstvo, protekcie a nebodaj korupcia bola, čo sa tohto týka, čo sa týka verejných poradovníkov alebo samotných čakacích listín, aby bola minimalizovaná a týmto to jednoznačne vieme docieliť veľmi rýchlo a veľmi efektívne.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja ďakujem kolegom Lackovičovi a Hanuliakovej za predloženie tohto, tohto návrhu a veľmi teda oceňujem tú filozofiu toho, zvyšovať transparentnosť aj v takej dôležitej oblasti, ako je umiestňovanie do sociálnych zariadení. Myslím si, že naozaj väčšina z nás má nejakým spôsobom skúsenosť s tým, kedy, ako aj bolo spomínané, niekto, niekto v rodine, povedzme niekto z tej najstaršej generácie sa stane odkázaný a ten stres, ktorý tá rodina zažíva, je naozaj, naozaj extrémny a obzvlášť posilnený tou neistotou a aj takou tou spoločenskou neistotou toho, že nevieme, kde sme v tom poradí, na základe akých kritérií sa to, sa tie miesta prideľujú, a je to, presne ako bolo spomenuté, žiaľ, veľmi často ešte priestorom či už pre korupciu, alebo pre klientelizmus, alebo vôbec to akoby deformuje nejak tú spoločenskú atmosféru. A verím tomu, že teda po tridsiatich rokoch demokracie, kedy naozaj sa snažíme čím ďalej sa viac sa posúvať k tomu, aby rovnosť pred zákonom naozaj platila, aby to nebolo o tom, že niekto má nejaké výhody za to, že niekoho pozná alebo je s niekým kamarát, ale aby naozaj každý mal tie šance rovnaké, a toto je presne jeden, jeden z tých nástrojov k tomu. Čiže to zvyšovanie transparentnosti by naozaj pomohlo k tomu, aby tá rovnosť pred zákonom bola, bola aj v tejto veci ešte viacej naplnená.
Takže ďakujem pekne za tento návrh.

Ďakujem veľmi pekne.
Myslím si, že myšlienka je dobrá, ale návrh nie je celkom spravodlivo urobený. A poviem prečo a také nejaké dva dôvody. Prvý dôvod je to, že my poznáme aj súkromné domovy sociálnych služieb a hospicov a hlavne v hospicoch sú problémy, lebo tí pacienti alebo tí seniori sa tam nedostávajú. Možno by bolo dobré sa zamyslieť, ako to urobiť, už keď robíme takýto návrh, pretože práve aj tie súkromné zariadenia, prečo by mali byť vyňaté, keď im služby prepláca štát? Veď predsa ony dostávajú zo štátu, dostávajú z vyšších územných celkov a podobne. Čiže prečo by mali byť z toho vyňaté, prečo by ich služby nemali byť kontrolované a podobne. Takže môj názor je, že ten zákon treba dopracovať a treba si premyslieť, akým spôsobom do toho zahrnúť všetky zariadenia, pretože potom je to nespravodlivé.
Škoda, že odišla pani kolegyňa Turčanová, lebo sme spolu v Prešovskom samosprávnom kraji, ktorý takisto podľa mňa nezverejňuje, a takisto si myslím, že teraz máte tam aj župana pána Viskupiča za PS a ten tiež nezverejňuje. Viete čo, možno by bolo na debatu si sadnúť s tými župami, lebo väčšinou tie župy, mestá majú pomenej tých sociálnych zariadení, ale tie župy majú viac, a spýtať sa ich, prečo to nerobia, lebo my na to nepotrebujeme zákon. Veď predsa župa je samospráva, župa si to môže kedykoľvek urobiť, takúto transparentnosť, a keď máte aj vy svojho župana aj tuná v KDH a tak ďalej, tak ja si myslím, že ani ten zákon nie je potrebný, ale už keď takýto zákon, treba sa spýtať, prečo to nerobia, aký je dôvod, či finančný, alebo... neviem, a potom to rozšíriť aj na súkromné sociálne zariadenia, pretože všetky na služby berú zo zdravotných poisťovní, pretože musia ošetrovať klientov, berú zo štátu, berú z ministerstva a podobne. Prečo sú výnimkou? Prečo sú výnimkou? A tí ľudia tam takisto čakajú, nemôžu sa tam dostať, majú problém. Myslíte si, že tam nie je klientelizmus alebo že tam netreba? Súkromné zariadenia sú z toho vyňaté. Čiže ja by som to, myslím si, že treba to doplniť a potom to bude dobrý návrh.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky aj špeciálne vám, pani poslankyňa Vaľová. Vnímam to tak, že nachádzame zhodu, aby sme to posunuli do druhého čítania, kde verím, že vznikne priestor, lebo toto sú veľmi legitímne a veľmi dobré otázky, nad ktorými sme sa zamýšľali aj my pri koncipovaní tohto celého. Vnímali sme to na začiatok tak, že tu máme samotné samosprávy, mestá, obce a VÚC-ky, ktoré si neurobili svoju domácu úlohu, lebo tam je jednoznačné to číslo alarmujúce a hrozivé, že len 16 zo 100 sledovaných toto zverejňuje. Musím však konštatovať, že tam ste nemali pravdu pri tom pánovi Viskupičovi, lebo on je zrovna ten jeden z tých vzorových príkladov, kedy sa to zverejňuje a aj župa trnavská nám išla pri tomto celom príkladom. Takže niektorí to robia, niektorí to nerobia.
A využijem tú poslednú minútku možno naozaj na to, že veľmi sa teším, že takáto zhoda tu je, a veľmi pekne vás chcem zároveň poprosiť o tú možnosť posunúť to do druhého čítania a ja verím, že tam nájdeme určite riešenie na konci dňa, ktoré prinesie naozaj že potešujúce správy hlavne tým ľuďom a všetkým tým čakateľom, ktorých je, ako som dnes spomínal, sedemtisíc len pri, len pri tých poskytovateľoch, ktorí sú verejní. To znamená tie VÚC-ky, mestá, obce. Skúste naozaj tomu dať šancu, naozaj veľmi vás pekne prosím, kolegiálne a verím tomu, že nájdeme spoločnú reč.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, pôjdem teda rovno k veci.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ďalej len "návrh zákona", predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Tamara Stohlová.
V úvode poviem len stručne, čo je cieľom môjho návrhu zákona. Navrhovaná právna úprava reaguje aj na skutočne dlhodobý a nedoriešený problém aplikačnej praxe, a tým je neoprávnené obohacovanie sa vlastníkov nehnuteľností, na ktorých sa nachádza environmentálna záťaž, pričom títo vlastníci nie sú pôvodcami a záťaž odstraňuje štát z verejných prostriedkov. Cieľom predkladaného návrhu zákona je vytvoriť efektívny mechanizmus, ktorým by bolo možné zabezpečiť návratnosť finančných prostriedkov za zvýšenie trhovej ceny sanovanej nehnuteľnosti. Návrh podrobnejšie odôvodním v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 332). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a stanovisko Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 6. septembra 2024 a v gestorskom výbore do 9. septembra 2024.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. Ďakujem.

Ďakujem pekne opäť za slovo, pán predsedajúci. Vážené poslankyne, vážení poslanci, budem teda pokračovať v načrtnutej téme ďalej. Nepoviem asi žiadnu novinku, ak teda hovorím, že na Slovensku máme dlhodobý problém s neriešenými environmentálnymi záťažami. Problém je to skutočne široký a vyžaduje si komplexné riešenie, ktoré by si len pre ilustráciu vyžadovalo od zmeny procesov na okresných úradoch cez uzákonenie chýbajúcich záväzných lehôt až po zmeny vo verejnom obstarávaní. Vyžaduje si to teda rozsiahlu reformu, ktorá by mala vzísť z ministerstva životného prostredia.
Problematika environmentálnych záťaží je naozaj zložitá. Ozrejmím preto aspoň základné princípy. Pri envirozáťažiach všeobecne platí pravidlo znečisťovateľ platí. Kto spôsobí znečistenie, teda jeho pôvodca, je povinný ho odstrániť, respektíve za to zaplatiť. V praxi však často nie je jasné, kto tým pôvodcom je. Mnoho envirozáťaží vzniklo za komunizmu, zodpovedné podniky zanikli bez právnych nástupcov alebo došlo neskôr k privatizáciám či odkupom nehnuteľností bez prevodu povinnosti znečistenie odstrániť.
Žiaľ, mnoho privatizácií v tomto smere prebehlo skutočne pochybným spôsobom, prípadne išlo o špekulatívne nákupy pozemkov. Takíto vlastníci potom čakajú, naozaj de facto čakajú na to, kým im štát prostredníctvom príslušného ministerstvo z eurofondov alebo z iných verejných prostriedkov pozemok vyčistí a tým potenciálne veľmi zásadne zvýši hodnotu danej nehnuteľnosti. Aj tieto prípady má návrh zákona, ktorý predkladám, za cieľ riešiť.
Ilustrujme si efekt tohto zákona na prípade envirozáťaže, ktorú verím, mnohí z vás poznajú, dnešného areálu firmy Istrochem. Tejto téme sa ja osobne venujem už niekoľko rokov a skutočne ma teší, že po tých závažných zisteniach ohľadom rozsahu a závažnosti znečistenia priamo v zastavanej časti Bratislavy môžem priniesť aspoň čiastkové riešenie dnes prostredníctvom tohto legislatívneho návrhu. Ako možno mnohí z vás viete, znečistenie sa na tomto mieste kumulovalo od 19. storočia až po neskoré 80. roky minulého storočia ako dôsledok činnosti Dynamitky, neskôr aj Dimitrovky. Zodpovedný bol teda štátny podnik, ktorý neskôr prešiel privatizáciou a nový majiteľ nehnuteľnosti sa za skutočne smiešnych podmienok zbavil zodpovednosti znečistenie odstrániť.
Pozemky dnes patriace firme Andreja Babiša odvtedy už vyše 20 rokov čakajú, kým ich vyčistí štát. Ak totiž pôvodca nie je známy alebo sa vlastník tejto povinnosti v rámci pochybnej privatizácie zbavil, znečistenie musí odstrániť štát. Ak k takejto sanácii dôjde, pozemky dnes v širšom centre Bratislavy prejdú z kategórie nepoužiteľných do kategórie lukratívnych a vlastník na nich zbohatne na úkor nás všetkých.
Škody minulosti a divokej privatizácie v plnej miere už nenapravíme, teda aby sanáciu hradil dnešný majiteľ, ale vieme docieliť aspoň to, aby štátu, resp. príslušnému ministerstvu, ktoré sanácie vykoná, poskytol finančnú náhradu vo výške, o ktorú vzrástla trhová cena nehnuteľnosti. Ale netýka sa to, samozrejme, len Istrochemu.
Zákon, ktorý predkladám, reaguje na dlhodobý a nedoriešený problém aplikačnej praxe, ktorým je takéto neoprávnené obohacovanie sa vlastníkov nehnuteľností, ktorí či už spravodlivo, alebo nespravodlivo neboli určení za pôvodcu envirozáťaží, a teda odstránenie toho toxického znečistenia na svojich pozemkoch nemusia hradiť. Sanáciu potom realizuje a hradí príslušné ministerstvo z verejných prostriedkov a vďaka týmto vynaloženým verejným prostriedkom dochádza spravidla k zvýšeniu trhovej ceny predmetnej nehnuteľnosti v súkromnom vlastníctve. Tieto prípady je možné jednoznačne považovať za formu nepriamej štátnej pomoci či neoprávneného obohacovania sa týchto osôb.
Ešte raz to ozrejmím, návrhom zákona by štát v prípade odstránenia envirozáťaže vyžadoval od vlastníkov nehnuteľnosti finančnú náhradu nie za celú sanáciu, aby to bolo jasné, keďže nejde o pôvodcov znečistenia, ale vo výške, v akej stúpla trhová cena predmetnej nehnuteľnosti. Alternatívou k splateniu finančnej náhrady je pre vlastníka uzavrieť so štátom, resp. príslušným ministerstvom záložnú zmluvu na dotknutú nehnuteľnosť na dobu desať rokov. Príslušné ministerstvo ako záložný veriteľ by takto malo oprávnenie pri prvom prevode sanovanej nehnuteľnosti požadovať túto finančnú náhradu spočívajúcu v rozdiele medzi trhovou cenou sanovanej nehnuteľnosti pred a po vykonaní sanácie. Takže pohľadávka sa stáva splatnou prevodom vyčistenej nehnuteľnosti.
Je nesporné, že štát by mal prevziať zodpovednosť za odstránenie existujúcich environmentálnych záťaží v prípade, ak nie je možné určiť pôvodcu alebo povinnú osobu, pretože sanácie environmentálnych záťaží predstavujú verejný záujem celej spoločnosti. Z odstránenia znečistenia má prospech celá oblasť, v ktorej sa daná environmentálna záťaž nachádza, spoločnosť aj životné prostredie. Environmentálna záťaž ovplyvňuje kvalitu života ľudí, ich zdravie, ľudí, ktorí bývajú v jej blízkosti, a často aj v širšom kontexte napríklad ohrozenia významných zdrojov pitnej vody. Sanáciou envirozáťaže sa teda zlepšuje kvalita života celej skupiny obyvateľov, čím sa prakticky realizuje aj ústavou garantované právo na priaznivé životné prostredie. Ale v prípade, ak by štát uhrádzal náklady spojené so sanáciou envirozáťaže na cudzej nehnuteľnosti bez akejkoľvek účasti vlastníka nehnuteľnosti, predstavovalo by to nepriamu štátnu pomoc, resp. neoprávnené obohatenie, ktoré je nespravodlivé a nie je zlučiteľné s právom Európskej únie. Práve preto považujem za legitímne a ústavne udržateľné požadovať od vlastníka nehnuteľnosti, pokiaľ nie je zároveň pôvodcom záťaže ani povinnou osobou, finančnú náhradu v rozsahu, v akom sa v dôsledku tejto celospoločensky prospešnej sanácie obohatil.
Na záver len dodám, že navrhovaná zmena má pozitívny vplyv na rozpočet; to je podľa mňa celkom nevídané popri tých zákonoch, ktoré tu v parlamente riešime. Ide zároveň o minimálny zásah do základných práv a slobôd a minimálne invazívny prostriedok, ktorým možno efektívne naplniť cieľ, ktorý si zákon ukladá, teda zamedziť bezdôvodnému obohateniu či nepriamej štátnej pomoci na úkor nás všetkých. A aspoň čiastočne takto vieme aj napraviť nespravodlivé privatizácie. Preto vás týmto žiadam o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, vážené poslankyne a vážení poslanci, podstatou návrhu, ktorý dnes predkladáme, je veľmi jednoduchá a praktická zmena v pravidlách odpisovania technického zhodnotenia hmotného majetku.
Možno najskôr taká úsmevná definícia. Pod pojmom technické zhodnotenie hmotného majetku sa rozumejú výdavky na dokončené nadstavby, prístavby a stavebné úpravy, rekonštrukcie a modernizácie prevyšujúce 1 700 eur. Teraz tak jednoduchšie povedané, predstavte si, že ako podnikateľ dnes spravíte vo svojej výrobnej hale alebo v penzióne či reštaurácii nejakú investíciu, ktorá zvýši hodnotu vašej nehnuteľnosti a zároveň vám napríklad umožní zvýšiť produktivitu vo výrobe alebo v logistike, alebo zvýšiť komfort vašich zamestnancov a zákazníkov, alebo si znížiť náklady na energie a produkovať menej CO2. Nebude ho produkovať až tak málo, aby sa pán Huliak bál, že sa udusí, ale myslím, že našej prírode to vie pomôcť.
Úplne konkrétne si to môžete predstaviť napríklad ako takú prístavbu, neviem, nakladajúcej rampy pri výrobnej hale, zateplenie budovy alebo montáž tepelného čerpadla, komplexnú renováciu a množstvo podobných investícií. Problémom dnes je, že podľa platných pravidiel sa každá takáto investícia pripočíta k hodnote nehnuteľnosti a odpisuje sa spolu s ňou, čo môže trvať až 40 rokov. To znamená, že firmy si ju do nákladov prenesú len veľmi pomaly a po maličkých čiastkach. Často sa dokonca môže stať, že samotná životnosť takéhoto technického zariadenia môže byť oveľa kratšia než doba, za ktorú sa podarí odpísať. Je to teda faktor, ktorý zbytočne demotivuje od investícií, aké by sme mali v skutočnosti podporovať. My preto navrhujeme veľmi jednoduchú úpravu zákona, na základe ktorej daňovník bude môcť takto vykonané technické zhodnotenie odpisovať samostatne podľa príslušnej odpisovej skupiny. To znamená, že vo väčšine relevantných prípadov šesť rokov namiesto 40 rokov. A zároveň zostane zachovaná aj možnosť odpisovať aj tak, ako je to dnes. Daňovník si to bude môcť vybrať.
Verím, že sa všetci zhodneme, že investície do produktívnejších a modernejších podnikov by sme mali nastavením legislatívy podporovať. Po prvé preto, že majú pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a ekonomický rast. Nielen preto, že zvyšujú produktivitu firiem, kde sú realizované, ale zároveň dávajú prácu ďalším firmám, ktoré tieto investície dodávajú a realizujú. A po druhé, v mnohých prípadoch to bude mať pozitívny vplyv aj na životné prostredie. Budovy zodpovedajúce, budovy zodpovedajú za 36 % emisií CO2 v Európskej únii a investície do ich energetickej efektívnosti tieto emisie, samozrejme, znižujú.
Vážené kolegyne a kolegovia aj z koalície, verím, že toto je presne taký druh návrhu, ktorý by ste nemali problém podporiť. Nejde o žiadnu kontroverznú politickú či ideologickú otázku, nejde o megaprojekt za miliardy ani o podporu jedného konkrétneho segmentu či projektu. Je to proste taká malá a praktická zmena, ktorá pomôže veľkému množstvu podnikateľov na Slovensku.
Vopred všetkým ďakujem za podporu.