15. schôdza

11.6.2024 - 28.6.2024
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

14.6.2024 o 10:07 hod.

MSc

Tamara Stohlová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie v rozprave 10:04

Tamara Stohlová
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pôjdem teda rovno k veci. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ďalej len návrh zákona predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Tamara Stohlová. V úvode poviem len stručne čo je cieľom môjho návrhu zákona. Navrhovaná právna úprava reaguje aj na skutočne dlhodobý a nedoriešený problém aplikačnej praxe a tým je neoprávnené obohacovanie sa vlastníkov nehnuteľností, na ktorých sa nachádza environmentálna záťaž, pričom títo vlastníci nie sú pôvodcami a záťaž odstraňuje štát z verejných prostriedkov. Cieľom predkladaného návrhu zákona je vytvoriť efektívny mechanizmus, ktorým by bolo možné zabezpečiť návratnosť finančných prostriedkov za zvýšenie trhovej ceny sanovanej nehnuteľnosti. Návrh podrobnejšie odôvodním v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

14.6.2024 o 10:04 hod.

MSc

Tamara Stohlová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 10:06

Michal Sabo
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 332). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a stanovisko Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 6. septembra 2024 a v gestorskom výbore do 9. septembra 2024. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

14.6.2024 o 10:06 hod.

Mgr.

Michal Sabo

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 10:07

Tamara Stohlová
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne o päť za slovo, pán predsedajúci. Vážené poslankyne, vážení poslanci, budem teda pokračovať v načrtnutej téme ďalej. Nepoviem asi žiadnu novinku, ak teda hovorím, že na Slovensku máme dlhodobý problém s neriešenými environmentálnymi záťažami. Problém je to skutočne široký a vyžaduje si komplexné riešenie, ktoré by si len pre ilustráciu vyžadovalo od zmeny procesov na okresných úradoch cez uzákonenie chýbajúcich záväzných lehôt až po zmeny vo verejnom obstarávaní. Vyžaduje si to teda rozsiahlu reformu, ktorá by mala vzísť z ministerstva životného prostredia. Problematika environmentálnych záťaží je naozaj zložitá. Ozrejmím preto aspoň základné princípy. Pri envirozáťažiach všeobecne platí pravidlo znečisťovateľ platí. Kto spôsobí znečistenie, teda jeho pôvodca, je povinný ho odstrániť, respektíve za to zaplatiť. V praxi však často nie je jasné, kto tým pôvodcom je. Mnoho envirozáťaží vzniklo za komunizmu, zodpovedné podniky zanikli bez právnych nástupcov alebo došlo neskôr k privatizáciám či odkupom nehnuteľnosti bez prevodu povinnosti znečistenie odstrániť. Žiaľ mnoho privatizácií v tomto smere prebehlo skutočne pochybným spôsobom, prípadne išlo o špekulatívne nákupy pozemkov. Takýto vlastníci potom čakajú, naozaj de facto čakajú na to, kým im štát prostredníctvom príslušného ministerstvo z eurofondov alebo z iných verejných prostriedkov pozemok vyčistí a tým potenciálne veľmi zásadne zvýši hodnotu danej nehnuteľnosti. Aj tieto prípady má návrh zákona, ktorý predkladám, za cieľ riešiť. Ilustrujme si efekt tohto zákona na prípade envirozáťaže, ktorú verím, mnohí z vás poznajú, dnešného areálu firmy Istrochem. Tejto téme sa ja osobne venujem už niekoľko rokov a skutočne ma teší, že po tých závažných zisteniach ohľadom rozsahu a závažnosti znečistenia priamo v zastavanej časti Bratislavy môžem priniesť aspoň čiastkové riešenie dnes prostredníctvom tohto legislatívneho návrhu. Ako možno mnohí z vás viete, znečistenie sa na tomto mieste kumulovalo od 19. storočia až po neskoré 80-te roky minulého storočia ako dôsledok činnosti Dynamitky neskôr aj Dimitrovky. Zodpovedný bol teda štátny podnik, ktorý neskôr prešiel privatizáciou a nový majiteľ nehnuteľnosti sa za skutočne smiešnych podmienok zbavil zodpovednosti znečistenie odstrániť. Pozemky dnes patriace firme Andreja Babiša odvtedy už vyše dvadsať rokov čakajú, kým ich vyčistí štát. Ak totiž pôvodca nie je ...
===== ....prešiel privatizáciou a nový majiteľ nehnuteľnosti sa za skutočne smiešnych podmienok zbavil zodpovednosti znečistenie odstrániť. Pozemky dnes patriace firme Andreja Babiša odvtedy už vyše 20 rokov čakajú, kým ich vyčistí štát. Ak totiž pôvodca nie je známy alebo sa vlastník tejto povinnosti v rámci pochybnej privatizácie zbavil, znečistenie musí odstrániť štát. Ak k takejto sanácii dôjde, pozemky dnes v širšom centre Bratislavy prejdú z kategórie nepoužiteľných do kategórie lukratívnych a vlastník na nich zbohatne na úkor nás všetkých, Škody minulosti a divokej privatizácie v plnej miere už nenapravíme, teda aby sanáciu hradil dnešný majiteľ, ale vieme docieliť aspoň to, aby štátu resp. príslušnému ministerstvu, ktoré sanácie vykoná poskytol finančnú náhradu vo výške, o ktorú vzrástla trhová cena nehnuteľnosti. Ale netýka sa to samozrejme len Istrochemu. Zákon, ktorý predkladám reaguje na dlhodobý a nedoriešený problém aplikačnej praxe, ktorým je takého neoprávnené obohacovanie sa vlastníkov nehnuteľností, ktorí či už spravodlivo alebo nespravodlivo neboli určení za pôvodcu envirozáťaží, a teda odstránenie toho toxického znečistenia na svojich pozemkoch nemusia hradiť. Sanáciu potom realizuje a hradí príslušné ministerstvo z verejných prostriedkov a vďaka týmto vynaloženým verejným prostriedkom dochádza spravidla k zvýšeniu trhovej ceny predmetnej nehnuteľnosti v súkromnom vlastníctve. Tieto prípady je možné jednoznačne považovať za formu nepriamej štátnej pomoci či neoprávneného obohacovania sa týchto osôb. Ešte raz to ozrejmím, návrhom zákona by štát v prípade odstránenia envirozáťaže vyžadoval od vlastníkov nehnuteľnosti finančnú náhradu nie za celú sanáciu, aby to bolo jasné, keďže nejde o pôvodcov znečistenia, ale vo výške v akej stúpla trhová cena predmetnej nehnuteľnosti. Alternatívou k splateniu finančnej náhrady je pre vlastníka uzavrieť so štátom resp. príslušným ministerstvom záložnú zmluvu na dotknutú nehnuteľnosť na dobu desať rokov. Príslušné ministerstvo ako záložný veriteľ by takto malo oprávnenie pri prvom prevode sanovanej nehnuteľnosti požadovať túto finančnú náhradu spočívajúcu v rozdiele medzi trhovou cenou sanovanej nehnuteľnosti pred a po vykonaní sanácie. Takže pohľadávka sa stáva splatnou prevodom vyčistenej nehnuteľnosti. Je nesporné, že štát by mal prevziať zodpovednosť za odstránenie existujúcich environmentálnych záťaží v prípade, ak nie je možné určiť pôvodcu alebo povinnú osobu. Pretože sanácie environmentálnych záťaží predstavujú verejný záujem celej spoločnosti. Z odstránenia znečistenia má prospech celá oblasť, v ktorej sa daná environmentálna záťaž nachádza, spoločnosť aj životné prostredie. Environmentálna záťaž ovplyvňuje kvalitu života ľudí, ich zdravie, ľudí, ktorí bývajú v jej blízkosti a často aj v širšom kontexte napríklad ohrozenia významných zdrojov pitnej vody. Sanáciou envirozáťaže sa teda zlepšuje kvalita života celej skupiny obyvateľov, čím sa prakticky realizuje aj ústavou garantované právo na priaznivé životné prostredie. Ale v prípade, ak by štát uhrádzal náklady spojené so sanáciou envirozáťaže na cudzej nehnuteľnosti bez akejkoľvek účasti vlastníka nehnuteľnosti predstavilo predstavovalo by to nepriamu štátnu pomoc, resp. neoprávnené obohatenie, ktoré je nespravodlivé a nie je zlučiteľné s právom Európskej únie. Práve preto považujem za legitímne a ústavne udržateľné požadovať od vlastníka nehnuteľnosti pokiaľ nie je zároveň pôvodcom záťaže ani povinnou osobou, finančnú náhradu v rozsahu, v akom sa v dôsledku tejto celospoločensky prospešnej sanácie obohatil. Na záver len dodám, že navrhovaná zmena má pozitívny vplyv na rozpočet, to je podľa mňa celkom nevídané popri tých zákonoch, ktorú tu v parlamente riešime. Ide zároveň o minimálny zásah do základných práv a slobôd a minimálne invazívny prostriedok, ktorým možno efektívne naplniť cieľ, ktorý si zákon ukladá, teda zamedziť bezdôvodnému obohateniu či nepriamej štátnej pomoci na úkor nás všetkých. A aspoň čiastočne takto vieme aj napraviť nespravodlivé privatizácie. Preto vás týmto žiadam o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

14.6.2024 o 10:07 hod.

MSc

Tamara Stohlová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

10:15

Michal Truban
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, vážené poslankyne a vážení poslanci. Podstatou návrhu, ktorý dnes predkladáme je veľmi jednoduchá a praktická zmena v pravidlách odpisovania technického zhodnotenia hmotného majetku. Možno najskôr taká úsmevná definícia. Pod pojmom technické zhodnotenie hmotného majetku sa rozumejú výdavky na dokončené nadstavby, prístavby a stavebné úpravy, rekonštrukcie a modernizácie prevyšujúce 1700 eur. Teraz tak jednoduchšie povedané, predstavte si, že ako podnikateľ dnes spravíte vo svojej výrobnej hale alebo v penzióne či reštaurácie nejakú investíciu, ktorá zvýši hodnotu vašej nehnuteľnosti a zároveň vám napríklad umožní zvýšiť produktivitu vo výrobe alebo v logistike alebo zvýšiť komfort vašich zamestnancov a zákazníkov alebo si znížiť náklady na energie a produkovať menej CO2. Nebude ho produkovať až tak málo, aby sa pán Huliak bál, že sa udusí, ale myslím, že našej prírode to vie pomôcť. Úplne konkrétne si to môžete predstaviť napríklad ako takú prístavbu neviem nakladajúcej rampy pri výrobnej hale, zateplenie budovy alebo montáž tepelného čerpadla, komplexnú renováciu a množstvo podobných investícii. Problémom dnes je, že podľa platných pravidiel sa každá takáto investícia pripočíta k hodnote nehnuteľnosti a odpisuje sa spolu s ňou. Čo môže trvať až 40 rokov. To znamená, že firmy si ju do nákladov prenesú len veľmi pomaly a po maličkých čiastkach. Často sa dokonca môže stať, že samotná životnosť takéhoto technického zariadenia môže byť oveľa kratšia než doba, za ktorú sa podarí odpísať. Je to teda faktor, ktorý zbytočne demotivuje od investícii, aké by sme mali v skutočnosti podporovať. My preto navrhujeme veľmi jednoduchú úpravu zákona, na základe ktorej daňovník bude môcť takto vykonané technické zhodnotenie odpisovať samostatne podľa príslušnej odpisovej skupiny. To znamená, že vo väčšine relevantných prípadov šesť rokov namiesto 40 rokov. A zároveň zostane zachovaná aj možnosť odpisovať aj tak, ako je to dnes. Daňovník si to bude môcť vybrať. Verím, že sa všetci zhodneme, že investície do produktívnejších a modernejších podnikov by sme mali nastavením legislatívy podporovať. Po prvé preto, že majú pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a ekonomický rast. Nie len preto, že zvyšujú produktivitu firiem, kde sú realizované, ale zároveň dávajú prácu ďalším firmám, ktoré tieto investície dodávajú a realizujú. A po druhé, v mnohých prípadoch to bude mať pozitívny vplyv aj na životné prostredie. Budovy zodpovedajúce, budovy zodpovedajú za 36% emisií CO2 v Európskej únii a investície do ich energetickej efektívnosti tieto emisie samozrejme znižujú. Vážené kolegyne a kolegovia, aj z koalície, verím, že toto je presne taký druh návrhu, ktorý by ste nemali problém podporiť. Nejde o žiadnu kontroverznú politickú či ideologickú otázku, nejde o mega projekt za miliardy, ani o podporu jedného konkrétneho segmentu, či projektu. Je to proste taká malá praktická zmena, ktorá pomôže veľkému množstvu podnikateľov na Slovensku. Vopred všetkým ďakujem za podporu.
Skryt prepis

14.6.2024 o 10:15 hod.

Ing.

Michal Truban

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

10:20

Marián Viskupič
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Zákon spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií aj Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy a vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a tiež výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem navrhujem výbor pre financie a rozpočet, zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 6. septembra 2024 a gestorský výbor do 9. septembra 2024. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. Takisto sa pravdepodobne po pánovi predkladateľovi prihlásim aj ja do rozpravy. Ďakujem.
Skryt prepis

14.6.2024 o 10:20 hod.

RNDr. Ing.

Marián Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 10:21

Marián Viskupič
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Tak ďakujem pekne pán predsedajúci ešte raz za slovo. Kolegovia, ja si dovolím, dovolím k tomuto veľmi dobrému a zmysluplnému návrhu zákona pár slov a začnem možno tak, aby som trošku zobudil kolegov z PS-ka, že možno by som to ani nebalil tento návrh zákona o teda zvýšení slobody odpisov do CO2 témy, pretože to je ďaleko širšie než než len teda to, či daním zhodnotením nehnuteľnosti sa teda vylepší vylepší nejaký CO2 status. Ale aj áno, samozrejme, je aj to dôležitejšie, ale je to širšie. Čo je skutočne dôležité je, že je to zvýšenie slobody odpisovania. Môže sa rozhodnúť podnikateľ, môže to teda odpísať skôr. To znamená, že je to aj zvýšenie slobody podnikania a takisto aj konkurencie schopnosti daného podnikateľa. Toto všetko sú veľmi veľmi zmysluplné atribúty, pre ktoré stojí za to podporiť tento zákon. Aj my ako strana SaS ho samozrejme podporíme. Zasa, samozrejme, ja si dovolím spomenúť aj pohľad verejných financií. Na tomto nestratí štát ani euro, je to len otázka cashflow. Dostane sa štát vlastne ku svojim daňovým peniazom trošku neskôr, ale jednoducho toto neznamená daňový výpadok len posun v príjmoch štátu. Takže aj aj tu nie je dôvod proste prečo to nepodporiť. Myslím si, že samotné samotné odpisovanie by si samozrejme vyžadovalo širšiu a hlbšiu reformu. Ja si myslím, že my s Michalom by sme si vedeli predstaviť možno až po estónsky model, ale každopádne viete, keď nevieme vyskočiť na Everest jedným vysokým a veľkým skokom tak treba robiť malé kroky, treba ich robiť veľmi veľa, ale každý jeden z nich má význam lebo každý jeden takýto krok potom smeruje k lepšej konkurencie schopnosti našej ekonomiky, následne aj k lepším verejným financiám pretože podniky, ktoré proste zvýšia svoju ekonomickú aktivitu, zvýšia svoju konkurencie schopnosť pretože si napríklad vylepšili tie svoje výrobné zariadenia a jednoducho toto všetko vo finále pomáha krajine, pomáha ľuďom, pomáha vlastne všetkým. Takže jednoznačne dobrý návrh, veľmi radi podporíme. Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

14.6.2024 o 10:21 hod.

RNDr. Ing.

Marián Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

10:24

Dávid Dej
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne pán predsedajúci, dovoľte mi predložiť návrh zákona, ktorý prináša zmeny do zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Tento návrh zákona predkladáme poslanci, poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Dávid Dej, Darina Luščíková, Simona Petrík a Štefan Kišš. Hlavným cieľom tohto návrh je zvýšiť disponibilné príjmy pracujúcich študentov a dôchodcov. Týmto krokom chceme zabezpečiť, aby tieto skupiny obyvateľstva mali lepšie podmienky pre zamestnanie sa, čo následne zvýši ich životnú úroveň. .. kým, ktorú čo navrhnutý gestorský výbor pre sociálnych vecí.
Skryt prepis

14.6.2024 o 10:24 hod.

Dávid Dej

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

10:25

Simona Petrík
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dávida Deja, Simony Petrík, Štefana Kiša a Dariny Luščíkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 461 z roku 2003 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 336. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod touto tlačou. Predkladám teda informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú s § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 336 z 27. mája 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 6. septembra a v gestorskom výbore do 9. septembra 2024. Prosím pán predsedajúci otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis

14.6.2024 o 10:25 hod.

Mgr.

Simona Petrík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 10:27

Dávid Dej
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo pán predsedajúci. Momentálne najčastejším spôsobom ako sa mladí ľudia môžu zamestnať je forma dohody o brigádnickej práci študenta. Tento mechanizmus bol vytvorený s cieľom umožniť študentom získať pracovné skúsenosti a zároveň si privyrobiť počas štúdia. A však minimálna výška zvýhodneného odvodového zaťaženia je v súčasnosti stanovená na výšku 200 eur, čo znamená, že prvých 200 euro príjmu je oslobodených od odvodov. Akýkoľvek samozrejme príjem nad túto hranicu už podlieha odvodom. Pointa teda nášho zákona, prečo sme sa rozhodli túto úpravu aktualizovať je tá, že tento súčasný návrh zákona teda respektíve táto výška 200 euro aktuálne nereflektuje na súčasný trh práce. Samozrejme za tie roky, kedy táto výška bola stanovená, čo je vlastne k 1. januáru 2015 takmer 9 rokov tak za ten čas sa samozrejme zmenila aj dynamika našej ekonomiky. Zvýšila sa inflácia. Ako veľmi dobre vieme a dnes už 200 euro predstavuje úplne inú časť ako to bolo pred dajme tomu deviatimi rokmi. Našim teda cieľom tohto návrhu zákona je zvýšiť príjmy, či už teda študentom alebo dôchodcom. Rozhodli sme sa, aby teda nezostalo len v čase a nejakým spôsobom to reflektovalo aj do budúcna. Vývoj ekonomiky a inflácie tak sme sa rozhodli túto odpočítateľnú odvodovú položku vypočítať z priemernej mzdy teda 20 % z aktuálnej priemernej mzdy v národnom hospodárstve, čo by pre budúci kalendárny rok predstavovalo 286 eur. Máme za to, že toto riešenie je systémové z toho dôvodu, že reflektuje vývoj v rámci ekonomiky a hospodárstva. Tak isto máme za to, že toto môže pomôcť motivovať, či už mladých ľudí, študentov alebo dôchodcov sa zamestnať formou brigádnickej dohody a tak isto by to mohlo vyplniť rôzne chýbajúce a v súčasnosti pracovné miesta. Vieme, že ide leto. Leto je ideálna príležitosť, kedy mladí ľudia môžu brigádovať, môžu sa zamestnať formou brigádnickej dohody, čo im samozrejme teda ich príjem do čiastky ak by teda tento návrh zákona prešiel do účinnosti predstavovo pre budúci kalendárny rok sumu 286 eur. Takže plus 86 eur pre študentov a dôchodcov. Myslím si, že podpora mladých ľudí nie len investíciou do budúcnosti, ale aj do budúcnosti našej krajiny je veľmi dobré, keď mladí ľudia popri svojom štúdiu môžu, môžu brigádovať, môžu získavať pracovné skúsenosti no a tieto pracovné skúsenosti samozrejme vedia potom uplatniť na trhu práce, ale aj dôležité tých mladých ľudí motivovať, aby sa teda zamestnali a myslíme si, že tento návrh zákona má za cieľ aj motivovať mladých ľudí, ale teda aj dôchodcov, aby si privyrábali, či už popri štúdiu alebo popri dôchodku. A tým pádom im ostalo viacej peňazí. Máme za to, že tento návrh zákona nie je nejako ideologický ani nijak inač kontroverzne alebo podfarbený. Je to, len úprava už existujúceho návrhu zákona a našim cieľom je, aby ten zákon bol viacej systémoví, aby sa nenastavila nejaká suma dajme tomu potom desať rokov zapadla prachom a tá suma už aktuálne nie je. aktuálna ako som hovoril na tie vplyvy inflácie a vývoja ekonomiky. U nás v krajine takže chceme tento zákon systematizovať, aby bol systematický a zároveň si myslíme, že sme pri tomto výpočte aj brali ohľad na konsolidáciu a na stav verejných financií takže si myslíme, že tento zákon by nemal zásadne ovplyvniť verejné financie. Tak isto sme dostali aj stanovisko od Ministerstva hospodárstva, ktorý označil tento návrh zákona, že má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Tak aj preto verím a hlavne teda vyzývam koaličných poslancov, aby v prvom čítaní podporili tento návrh zákona a posunuli ho tým do druhého čítania, kde vieme o tomto návrhu zase ďalej diskutovať a verím tomu, že toto je naozaj neškodná pomoc, ktorá si myslím, že pomôže mnoho mladým, ale aj teda starším ľuďom na Slovensku. Ďakujem pekne za slovo.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

14.6.2024 o 10:27 hod.

Dávid Dej

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:32

Simona Petrík
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Ja by som, len chcela, keďže som aj spolupredkladateľkou tohto návrhu zákona, ktorý naozaj si myslím, že je veľmi, veľmi praktický. Videla som, že nie sme jediní, kto rozmýšľajú podobne. Aj kolegovia z KDH sa inšpirovali zrejme prichádzajúcim letom a rozmýšľame podobne. Čo je skvelé, ale je to naozaj náhoda. Ja by som možno, len k tomu nášmu návrhu konkrétnemu povedala, že možno nie je tak výrazne narastajúca tá položka. Meníme ju aktuálne z 200 eur na 287 eur, ale je to preto, lebo chceme byt fiškálne zodpovedný a chceme, aby ten návrh bol systémový a udržateľný. Preto sme ho naviazali na rast priemernej mzdy a ten návrh je vlastne taký, že táto odpočítateľná odvodová položka by bola v sume alebo vo výške 20tich % priemernej mzdy, ktorá sa každoročne valorizuje a tým pádom by sa takýmto spôsobom pravidelne každoročne valorizoval aj tento aj teda táto odvodová položka a študenti a dôchod a pracujúci dôchodcovia a dôchodkyne by potom každoročne si našli v peňaženke, respektíve každomesačne dohodári viac peňazí. Takže toľko za mňa a ešte raz budem veľmi rada, keď náš návrh minimálne posuniete do prvého čítania, do druhého čítania pardon. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

14.6.2024 o 10:32 hod.

Mgr.

Simona Petrík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video