15. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, dámy a páni, v prvom rade chcem poďakovať Ferkovi Mikloškovi za jeho krátky historický exkurz, v ktorom sa dotkol dvoch epochálnych udalostí, ktoré sa týkali aj Slovenska, aj Československa.
Najprv to bol marec 1988 a pokojná demonštrácia, pokojné zhromaždenie, kde sa ľudia modlili a kde boli rozohnaní vodnými delami. Potom prišla ďalšia epochálna udalosť na Slovensku, ale aj v Čechách, a to bol November ’89, kde študenti a potom aj ďalší v rámci generálneho štrajku protestovali proti vtedajšiemu vládnemu, proti vtedajšej vládnej moci. Ak by sme nemali týchto epochálnych udalostí a týchto odvážnych ľudí, ktorí sa nebáli vyjsť na námestia, my by sme tu dnes nesedeli. Sme tu preto, lebo oni mali odvahu. Každé jedno verejné zhromaždenie si svojím spôsobom vyžaduje odvahu a statočnosť. Ale na to tu je sloboda, na to tu je sloboda, ktorá, ktorú si môžme užívať viac ako tridsať rokov.
Vážme si to a vždy, kto by chcel nejakým spôsobom obmedziť túto slobodu, dvihnime hlas. Urobme to ale slušne, tak ako sme to urobili v roku 1988, tak ako sme to urobili v roku 1989. Vždy na každom zhromaždení, ktorého som sa zúčastnil, som povedal svoj názor slušne, a dokonca aj vtedy, keď dav posielal Fica do basy. Nemá sa to diať. Ak má ísť niekto do basy, nech to vyriekne súd, nie dav. To nie je poľný súd, to, čo hovorí ulica. Ten nemá čo posielať niekoho do basy. Buďme spravodliví, ale zabezpečme a dajme ľuďom slobodu.
Aj František Majerský sedel za to, že slobodne vyjadril svoj názor na ulici. Bojoval za zdravotníkov, bojoval za záchranárov a zobrala ho polícia. Nemohol slobodne vyjadriť svoj názor. Zdá sa vám, že Fero je agresor? Zdá sa vám, že Fero je dezolát? Každý ho pozná a vie, že to je priateľský, dobrý človek, ktorý pomôže vždy, keď môže. Aj vtedy, keď ide v obleku a v bielej košeli, zastaví a pomôže tým, ktorí majú dopravnú nehodu a krvácajú. A možno ste videli tie fotky, keď musel dať do čistiarne oblek, lebo pomohol zachrániť život. Urobil to slobodne, dobrovoľne a zachraňoval celý život životy iných.
A teraz skúsenosť. Tá skúsenosť hovorí o tom, že som zažil niekoľko výjazdových rokovaní vlády. Možno aj viac ako niektorí štátni tajomníci, zažil som ich ako predseda samosprávneho kraja. Tieto výjazdové rokovania sú poznačené folklórom, rozdávanými dotáciami, stretnutiami s podnikateľskou obcou, starostami, primátormi a potvrdzujem, že to je dobrá vec. Stopercentne podpisujem, je to vynikajúca vec. Škoda, že to nerobili takto všetky vlády, ktoré sme mali od vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Má to tak byť, podčiarkujem a podpisujem, že to je vynikajúca vec, výjazdové rokovania vlády.
Ale povedzme si jedno. Tento zákon, ktorý tu dnes máme, nerieši zvýšenú ochranu ústavných činiteľov, ktorí idú do regiónov. Rieši úplne niečo iné, preto máme voči nemu výhrady. Jednak preto, že ide zrýchlene do legislatívneho procesu, jednak preto, že nerieši podstatu vecí. Na jednej strane hovoríme, že pri tomto atentáte na pána premiéra sa nič vážne nestalo a nezlyhali bezpečnostné zložky, a na druhej strane dávame takýto zákon. Prečo neurobíme najprv dôkladnú, kvalitnú analýzu, expertízu? Prečo nie je prípad došetrený? A potom na základe tejto analýzy, expertízy urobíme dobrý, kvalitný zákon. Veď to je prvý a základný predpoklad toho, aby sme schválili dobrý a kvalitný zákon.
Bezpečnosť jednotlivých ústavných činiteľov. Je to dôležitá vec. Uvedomujeme si aj to a súhlasím a naozaj, ak poviete, že premiér, predseda vlády, potom prezident alebo predseda Národnej rady, ktorého, žiaľ, dnes ešte nemáme, majú mať dôstojné bývanie a bezpečné bývanie, veď vo všetkých vyspelých krajinách to tak je. Som stopercentne za to, aby sme im zabezpečili, kúpili, schválili dobré bývanie, ktoré bude aj, kde budú aj sa cítiť bezpečne, bude to dôstojné, reprezentatívne bývanie pre najvyšších ústavných činiteľov. Ale určite nebudeme súhlasiť s tým, aby sme zakazovali protestné zhromaždenia. Môžme ich obmedziť, súhlasím. Možno sa budeme... možno si budeme aj protirečiť s niektorými kolegami z opozície, nemajú byť čo pred obydliami politikov. S politikmi bývajú aj ich rodinní príslušníci, ich deti, možno ich rodičia, možno aj ich starí rodičia, ak ich ešte majú. Prečo by mali oni trpieť a možno byť traumatizovaní preto, že sú v politike ich manžel alebo manželka, alebo ich deti? Prečo by oni mali trpieť? Tam nemajú čo byť protestné zhromaždenia.
Boli určité vyjadrenia k tomu, ako je predstavený tento zákon. Tieto vyjadrenia dala Slovenská advokátska komora, verejný ochranca práv, Súdna rada. Vyjadrilo sa dokonca Združenie miest a obcí Slovenska, Únia miest, všetky tieto inštitúcie alebo tieto verejne činné osoby dali jednoznačné stanovisko, že nemá to ísť takto a zrýchleným spôsobom. Poďme sa naozaj odborne baviť napríklad aj o rente. Sú krajiny, kde je renta aj pre premiéra, aj pre predsedu parlamentu, aj pre prezidenta. Niekde je možno kratšia, niekde dlhšia, niekde vyššia suma, niekde kratšia. Môžme rozprávať o tzv. progresívnej rente, že čím viac období, tým vyššia renta, ale bavme sa o tom. Nedávajme to do zrýchleného konania, do skráteného legislatívneho konania, bavme sa o tom v normálnom legislatívnom procese. Nemusíme to šiť horúcou ihlou.
Áno, ak aj prejde toto skrátené legislatívne konanie, Kresťanskodemokratické hnutie vyvinie čo najväčšiu možnosť a budeme dávať pozmeňujúce návrhy, aby sme minimalizovali hrozby zlého rozhodnutia alebo zlých rozhodnutí, aby sme vylepšili v čo najväčšej miere to, čo sa vylepšiť dá.
A nakoniec poviem jedno. Plne chápem, čo sa stalo pánovi premiérovi, a snažil som sa vžiť aj do vás vládnych predstaviteľov, politikov, a neviem, čo by sa stalo, keby sa to stalo opozičnému politikovi. Možno by bola opozícia v uliciach, možno. Ale skúsme byť veľkorysí. Veľkorysosť do politiky patrí. Skúsme byť všetci veľkorysí, veľkí v srdci a povedzme si, že bavme sa o tom pokojne. Áno, niekedy je dobré urobiť aj hrubú čiaru za tým, čo bolo, aj keď si to možno občas pripomenieme, ale aj to pripomenutie sa dá urobiť slušne. Dá sa urobiť slušne a pokojne bez toho, že by sme sa urážali, lebo nás tu, či chceme, alebo nechceme, točia kamery a sme príkladom pre spoločnosť. Aký chceme dať odkaz našim deťom? Aký chceme dať odkaz našim rodinám? Donekonečna sa budeme hádať, kto použije silnejší výraz? Kto koho prebije v horšom vyjadrení na opozičného alebo koaličného politika? Kedy to skončí?
Takže na záver chcem všetkým poďakovať, že dodiskutujeme tento zákon v pokoji, v slušnosti a za KDH chcem túto vecnú argumentáciu a konštruktívny diškurz garantovať a verím, že to pôjde naozaj pokojnou cestou.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec Majerský, ty si sa dotkol vo svojom vystúpení práve problému skráteného konania.
Tu sa celkom otvorene hovorí, že vlastne tento zákon sa týka v tej agende tej renty Roberta Fica, premiéra. Ale tu práve sa chcem dotknúť tej skrátenosti. Premiér Fico je stále premiér, má ochranku a riadny plat.
Po druhé. Ak by sa hneď dnes vzdal postu premiéra, tak zo zákona má tri mesiace nárok na ochranku a na plat. Aj po tých troch mesiacoch minister vnútra môže toto zo zákona predĺžiť na ďalšie tri mesiace. Čiže keby sa hneď dnes vzdal premiér Fico svojho mandátu, tak šesť mesiacov máme čas na to, aby sme pokojne takýto zákon prijali. Čiže tam nie je najmenší dôvod pre zrýchlené konanie.
Ale ja tu vidím iný problém. V tieni tej tragédie, ktorú už všetci odsudzujeme, veď o tom neni čo hovoriť, v tieni tej tragédie tu sa prijímajú dva zákony. Jeden sa týka tej renty pána premiéra Fica a druhý sa týka zákonu, ktorý má jasne zamedziť možnosti niektorých verejných zhromaždení. A to sú neni, to sú neni verejné zhromaždenia pred bytmi politikov. Pán poslanec Gašpar, to sú verejné zhromaždenia na námestiach, ten bod 6b), si ho prečítajte dobre. Ak na hocktorom námestí niektorí obyvatelia povedia, že ich to ruší, tak polícia má právo tú manifestáciu rozpustiť.
Čiže v tieni toho nešťastia sa tu prijímajú ďaleko radikálnejšie, ďaleko radikálnejšie obmedzenia verejného zhromažďovania a to je kľúčový problém celého ponovembrového vývoja. Tu proste, prepáčte, ale tu narazíte na nás, veľký odpor. Budeme sa domáhať na Ústavnom súde, budeme žiadať prezidenta, aby ten zákon vrátil, ak bude treba, obrátime sa aj na...

Ďakujem za slovo.
Nadviažem na slová predsedu KDH pána Majerského, ktorý hovoril o 35 rokoch slobody a o tom, že nám to niekto musel vybojovať. Jeden z tých, čo bojovali, sedí vedľa mňa a ja som veľmi hrdý, že pri pánovi Mikloškovi sedieť a niečo sa aj naučiť.
Ale chcem povedať to, že v skrátenom konaní sa ideme dotknúť slobody, tej slobody za ktorú sa tu bojovalo pred mnohými rokmi a ideme obmedziť, ideme obmedziť právo na slobodu slobodne sa zhromažďovať a to je veľmi, veľmi citlivá vec. A keď nie je dostatočne prediskutovaná a odborne preosiata, tak urobíme chyby, a preto nie sme za skrátené konanie.
Druhá vec je, že sám seba sa pýtam, čo môžme my politici urobiť pre to, aby sme to napätie zmierňovali. Tak ako ste videli, KDH sa snaží vystupovať odborne, pokojne a slušne. Ale určite ľudia nás majú v zuboch, politikov nemajú radi a je to z viacerých dôvodov. Ale jeden z dôvodov je, keď príliš, príliš rozprávame o svojich platoch, o zvyšovaní, o peniazoch a potom, keď vidia vládnych politikov, ako zoberú vládne lietadlo a idú si na futbal do Nemecka. Toto je podľa mňa jeden z momentov, ktorý tú frustráciu, to napätie v spoločnosti ešte oveľa viacej zhoršuje. A tu vyzývam na citlivosť, aby sme takéto veci nerobili práve v čase, keď ľudia nemajú veľkú dôveru v politikov, a dokonca nás majú v zuboch. Tak pozor na to.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Pán predseda Majerský, ja by som sa vám chcel poďakovať ani nie až tak za tu tento výstup, ale za vaše video, ktoré ste zverejnili bezprostredne po tom, čo zverejnil prvé video aj Robert Fico. Ako jediný z predsedov opozičných strán ste boli skutočne radi, že Robert Fico žije, a nemiešali ste tam ďalšiu politiku, takže nemal som doteraz priestor vám toto oceniť, tak to robím touto cestou.
A môžem vás ubezpečiť, že nie je našou žiadnou ambíciou, SMER bol vždy za slobodu slova a za vyjadrenie názoru. Nikto z nás nejde obmedzovať právo zhromažďovať sa a myslím si, že vaše pozmeňujúce návrhy, veď na to sme tu, nech sa páči, môžme o tom rokovať, môžme o tom hovoriť.
A na záver by som vám ešte možnože dal takú dobrú radu, ktorú sme si osvojili my všetci v SMER-e, že na istého pána poslanca, ktorý sedí tam hore, bol to bývalý komik, jednoducho nemá zmysel ani reagovať, ani sa tým nenechajte rozčarovávať.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Ďakujem ti Milan, predseda KDH, za tvoje konštruktívne a štátnické vystúpenie. Tiež som si predstavil, že to opačné garde, keby KDH bolo vo vláde s nejakými relevantnými partnermi a keby bol pokus o atentát, vraždu predsedu, teba napríklad alebo niektorého iného nášho člena, ktorý by mal tú česť byť premiérom.
Rozumiem tej emócii, ktorú tá situácia vyvolala, ale práve emócie sú to, čo vie zastrieť rozum. My neznižujeme neospravedlniteľný pokus o vraždu premiéra, ale sme zodpovední a dospelí ľudia, sme zodpovední za nastavenie pravidiel v tejto krajine. Nemôže sa nechať uniesť emóciou. Mne by emócia napríklad vyvolala predstavu, že každý statočný muž v tejto krajine by sa mal, mohol vrhnúť medzi premiéra svojej krajiny a zákerného vraha. Ale keď sa pozriem bez emócií čisto, racionálne, slovo po slove na návrh vášho zákona nenachádzam tam žiaden legislatívny nástroj, ktorý by sa postavil medzi premiéra a prípadného ďalšieho zákerného vraha, preto tiež sa pridávam k tebe, k volaniu po pokoji, po dialógu a po spoločnom záujme všetkých politických strán vyriešiť otázku bezpečnosti konsenzuálne a nie emotívne, nie politicky.
Vďaka.

Ďakujem za slovo.
Ja by som chcel reagovať, samozrejme, na pána Majerského, ale jedna rýchla poznámka k pánovi poslancovi Pročkovi. Mne netlieskala tlupa, ale klub poslanecký. A skúste ten slovník zmeniť. To je presne príčina toho, čo sa tu dialo. Tam nedesí žiadna tlupa... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec, prosím, reagujte na predrečníka. (Rečník sa obrátil k predsedajúcemu.)

Gašpar, Tibor, poslanec NR SR
92.
To ako dokedy budeme takto vystupovať? Rovnaký meter by som prijal. (Potlesk.)
A teraz by som sa chcel vyjadriť k tomu, ako vnímate atentát. My neprijímame balík zákonov, ktorý rieši úzko trestný čin atentátu. Veď my prijímame opatrenia, ktoré idú, a to som tu už povedal, k eliminácii toho, že tu môže byť viac mimoriadnych okolností a viac takýchto udalosti v širšom priestore a pri rôznych zhromaždeniach verejných, ktoré existujú a ktoré môžu nastať. Vy to zužujete, tak ako to urobil pán poslanec Vančo. Takto to nie je. Tento balík reaguje podstatne širším spôsobom a chce eliminovať rizikové situácie, ktoré môžu vzniknúť na verejných zhromaždeniach.
Pánovi poslancovi Mikloškovi ešte raz opakujem, nikto nechce zakazovať žiadne verejné zhromaždenia. Nie, nie, neskresľujte ten zákon do tejto podoby. Nie je to tak, my chceme zabezpečiť pokojný priebeh verejného zhromaždenia, aby tam sa cítil každý bezpečne a aby sa nešírila z verejných zhromaždení nenávisť, neznášanlivosť voči konkrétnym ľuďom a neboli dotknutí napríklad rodinní príslušníci.
Už som ten príklad uviedol a opakujem, jediný, kto obmedzil právo zhromažďovať sa Robertovi Ficovi, bola predchádzajúca vláda. Vtedy bolo treba kričať, lebo vtedy išlo o demokraciu, a nestalo sa tak. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Pán predseda, vo svojom prejave si naozaj hovoril veľmi veľa vecí, ktoré naozaj si presne pomenoval, a sú dôležité, aby sa o nich hovorilo pokojne. Ja aj zo svojej vlastnej skúsenosti, ktorú si tam tiež pomenoval, môžem povedať, že, že aj vtedy, keď sa to stalo mne, som nechcel a ani som to nerobil, aby som to zneužíval politicky ani nejak inak, aj keď aj vtedy niektorí vládni predstavitelia alebo vládnej opozície sa chceli na, na našich veciach trošku priživiť. Ale táto téma naozaj protestov, zhromaždení je široká a naozaj sa musíme o nej baviť naozaj komplexne, nemôžeme to urobiť za jeden deň, že dneska sa predloží zákon a zajtra sa bude o ňom hlasovať. Je to naozaj vec, ktorá po dlhej dobe zasiahne do veľmi veľa vecí a do veľa vecí zákonov právomocí či polície, či miest, či obcí. A to sa nedá urobiť za 24 hodín. Naozaj sa to nedá urobiť za 24 hodín. Naozaj, veď všetci, ktorí sme tuná v sále, chceme, aby sa tie veci riešili, chceme, aby boli politici, takisto ale aj ostatní občania chránení, aby sa takáto situácia, ktorá sa stala v Handlovej, už nikdy nezopakovala. Taký tu nie nikto, ktorý by s tým súhlasil alebo to dokonca schvaľoval. Nikto tu taký nie je.
Ale naozaj nedá sa to urobiť za 24 hodín. To sa nedá urobiť, to jednoducho v tom zákone bude veľa chýb a tých vychytávok. Veď vidíte sami, že s tým nesúhlasí už ani generálny prokurátor, takisto ostatné, ombudsman sa takisto ozval dnes ráno. Čiže tých vecí, ktoré tam treba vychytať, je veľmi veľa. Tak to, prosím vás, robme normálne poctivo. Veď budete mať určite podporu aj opozície, keď to bude zákon, ktorý bude mať, naozaj komplexne bude zhodnotený.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán kolega Majerský, to vaše vystúpenie bolo určite z tých slušnejších a konštruktívnejších, takže tento váš tón by som veľmi rád ocenil.
A už to tu niekoľkokrát zaznelo, ale koalícia nejde nejakým, nejakých spôsobom obmedzovať právo ľudí zhromažďovať sa a slobodne vyjadrovať svoj názor. Ale my si musíme uvedomiť, že ten, ten život v krajine a takisto aj politický život ďalej pokračuje. Sú naplánované ďalšie výjazdové vlády, sú ohlasované ďalšie verejné zhromaždenia a jednoducho práve na to slúži toto skrátené legislatívne konanie, aby sa čo najskôr nastavili mantinely, aby sa už nič podobné nemohlo zopakovať, pretože správne povedal kolega Gašpar, že ak sa to snažíte zúžiť na, na ten moment, že no dobre, a toto nerieši celkom to, že sa to nemôže na ďalšej výjazdovej vláde niečo podobné, nedajbože, stať, ale rieši to, čo tomu predchádzalo, to znamená, tú extrémnu eskaláciu napätia na verejných zhromaždeniach, na sociálnych sieťach a v ďalších, takže ja vás chcem veľmi pekne poprosiť, kolegovia, aby ste možno zahodili nejaké také svoje úzke stranícke, stranícke záujmy a podporili tento zákon, pretože tento zákon pomáha, pomáha dostať naozaj do nejakých mantinelov tú kultúru na verejných zhromaždeniach a správanie všeobecne.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Majerský, taktiež by som chcel možno oceniť váš kultivovaný vklad do tejto diskusie. I keď nie celkom dobre rozumiem, prečo zasievate zase v spoločnosti takú náladu toho, ako keby sme touto novelou chceli nejakým spôsobom brániť zhromažďovaniu a brať ľuďom ich ústavné práva, pretože je to absolútne scestné. Viete to dobre vy, vieme to aj my.
Ja si osobne myslím, že nie je absolútne namieste ani porovnávať túto dobu a tento stav so stavom v roku ’89 a ’88, veď to nechcem spochybňovať. Ale, preboha, veď je 21. storočie, sme členmi Európskej únie a vy tu idete navodzovať nejaký dojem, že budeme rozohnávať na námestiach nejakých ľudí, ktorí sa modlia. No viete, trošku mi to také príde farizejské, že naozaj sa snažíte opäť do tej spoločnosti zasiať niečo, čím my chceme si ukradnúť tento štát, tento štát a podobne. A dali ste aj takú rečnícku otázku, že čo by sa, nedajbože, stalo, keby sa toto stalo nejakému opozičníkovi, nedajbože, pánovi Šimečkovi, nikdy mu toto neprajem. Do pol hodiny po tom, čo by sa toto stalo, by tuto kolegovia kričali, že Robert Fico, Tibor Gašpar alebo Peter Pellegrini majú krvavé ruky, a ešte v ten večer by boli na námestiach!
My sme akí kultivovaní! Ja som to sám svojim kolegom vyčítal, že si myslím, že sme veľmi mierni po tom, čo sa stalo Robertovi Ficovi. Ale my sme preukázali tú vysokú politickú morálku, že sme nešpikovali tých ľudí a nechceli sme tu v podstate podporiť to, aby sa tí ľudia štvali proti sebe na námestiach. My sme prejavili naozaj vysokú sériu kultivovanosti. Kedy ste ju prejavili vy, keď sa stal ten incident v tej Teplárni alebo s Kuciakom? Vtedy ste tlmili vášne v spoločnosti, vtedy?! Kde ste boli vtedy? Nikde, neviem. Ale zase keď sa to stane predstaviteľovi vládnej koalície tejto, tak to máme byť my zase kultivovaní a my tí slušní?!
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem.
Ďakujem, pán poslanec, za aj tú pripomienku toho, čo sa dialo na tých námestiach ohľadom skandovania, keď teda dav sa nejak rozbehol tam, kde úplne nie je právomoc ľudu rozhodovať.
Ja som mal podobnú skúsenosť v Nitre, sú tu kolegovia, ktorí sú z Nitry, pán Gašpar, pán Richter, kľudne sa môžte spýtať. Ale tiež, keď sme boli na proteste, tak tiež v nejakom momente počas môjho príhovoru dav začal skandovať: „Fico do basy!“ Ja som ich zastavil, že nie do basy, to tu o tom nemáme rozhodovať my, o tom majú rozhodovať súdy. A podstata, prečo sme mali problém s novelou Trestného zákona, bola, že pre niektorých ľudí stanovovala také podmienky, že sa ani pred ten súd nebudú musieť postaviť. A mali sme tu konkrétne, vecné, slušné argumenty aj porovnanie s inými krajinami, prečo v iných krajinách by sa museli postaviť za takýto skutok pred súd a prečo na Slovensku by sa nepostavili po prijatí tejto novely.
Čiže ďakujem za pripomienku toho, že, že dav nemá rozhodovať o tom, že kto má ísť, nemá ísť do basy, a nikto z Progresívneho Slovenska nič také, nič také v ľuďoch nevzbudzoval. Práve naopak, keď sa to napríklad v mojom prípade v Nitre zvrhlo, ja som to zastavil, tých ľudí som zastavil a vysvetlil som, že to nie je o tom, že my máme rozhodovať, kto má ísť do väzenia, že podstatou trestného kódexu je o tom, že máme rozhodnúť, za akých podmienok sa má človek postaviť pred súd, a tam sa môže obhájiť, tam nezávislý súd má rozhodnúť o jeho vine a nevine.
Ďakujem pekne.