15. schôdza

Ďakujem pekne.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, ja by som vám chcel len pripomenúť, že pred takmer dvoma rokmi Národná rada Slovenskej republiky prijala novelu zákona, ktorou zadefinovala paliatívnu starostlivosť. My sme pri tejto príležitosti zorganizovali konferenciu o paliatívnej starostlivosti, ktorá aktuálne prebieha v priestoroch Národnej rady, konkrétne na hrade, v priestoroch parlamentného inštitútu.
Všetci ste srdečne pozvaní v prípade, že máte záujem sa ho, sa jej zúčastniť. Sú to dve časti, druhá časť začína od 13-tej do 14-tej hodiny.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne.
Ja si dovolím pripomenúť členom výboru pre financie a rozpočet, rokovanie bude o 13-tej hodine v miestnosti 31.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Takisto pripomínam členom ústavnoprávneho výboru, 13.00 h zasadnutie v zasadačke.

Budeme, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 278. Spoločná správa výborov má tlač 278a.
Pani ministerku máme v sále.
Pozerám sa, pána spravodaj... a máme pána spravodajcu, pán poslanec Mažgút je spravodajca.
V rámci rozpravy ešte s reakciou, teda s faktickou poznámkou pán poslanec Šipoš.
(Reakcia z pléna.)
A Vy ste nedokončili, aha, pardon. Dobre. Takže pokračovať v rámci rozpravy bude vystúpením pán poslanec Pročko.
Nech sa páči.
(Ruch v sále.)

(Pokračovanie rokovania v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov, tlač 278.)

Takže milé kolegyne a kolegovia, ešte raz.
Táto vládna koalícia vie, ako je dôležité umlčať pravdu. Vedia, prečo to majú urobiť a vedia, ako to majú urobiť. To, čo tu predviedol pán Jarjabek vo svojom vystúpení, je jasný dôkaz toho, ako chaoticky nielen tento zákon pripravili, ako k tomu pristupujú. Nebudem rozprávať o tom, že pán Jarjabek je tu naozaj dlhé roky a mohol by vedieť, ako tento proces prebieha. Ale spomenul som pána Jarjabka aj preto, lebo jeho vystúpenia na adresu novinárov sú veľmi, veľmi nepríjemné, veľmi, veľmi ubližujúce. A práve oni sú to, ako aj pán Jarjabek, aj koaliční poslanci, vláda, ministri, ktorí rozprávajú o novinároch, že sú prostitútky, že sú to, že sú to hyeny politické, že slúžia politikom. Ale len tí novinári, ktorí píšu o tom, píšu pravdu o tom, čo táto vládna koalícia robí.
Novinári, ktorí sú z Infovojny alebo novinári z TV bývalej Slovan, Peťko a Maťka, ktorí si pozývajú do svojich relácií dezinformátorov. Ľudí, ktorí šíria hoaxy, ktorí šíria klamstvá, tak to je, to je čistá katastrofa. Ja len chcem taký jeden príklad. Viete, v tých televíziách, v tých, v tej Infovojna a tieto ďalšie hoaxové televízie, sa šírili také klamstvá aj o pandémii.
A oni chcú napríklad, aby sa tam šíril verejný, aby sa tam šírili správy, ktoré sú aj alternatívne.
Sám pán autor tohoto pamfletu, pán Machala, povedal, že Zem je plochá, a toto by sa malo predsa v Slovenskej televízii o tomto rozprávať. Ja, ja mám takú jednu krásnu vec, ktorú mi poslal jeden môj kolega. Človek, ktorého si veľmi vážim. Povedal, že ak môžem, Jozef, mám iba dve veci, že povedz, prosím ťa, že v zákone a Charte je napísané, že pilierom demokracie a humanizmu nie je to trhovisko, ale vyváženosť neznamená, že v diskusii o holokauste sedí jeden deportovaný a jeden z SS.
To je, viete, to je tak, ako naozaj oni si to predstavujú, tú, tú terajšiu SVTR alebo tú novú ich televíziu spôsobom, že naozaj sa tam bude uverejňovať všetko.
To znamená, že keď na školách učíme Pytagorovu vetu, alebo keď na školách učíme históriu, tak mala by sa tá história inak prezentovať. A ja, ja si to nemyslím. Ja som práve opak pravdou, že by sa práve malo hovoriť o tom, že Zem nie je plochá a takíto ľudia, ktorí toto tvrdia, by nemali byť pri, ani pripustení do verejného priestoru, aby sa tam šírili takéto hoaxy.
Čiže tvrdia o novinároch, naši politici z koalície, že sú to hyeny, politické prostitútky.
Ale tí iní, napríklad aj ten Bombič, ku ktorému chodí aj Šutaj Eštok, ku ktorému chodia, tak ten, ten, to je super, to je, to je super človek. Takí môžu byť.
(Rečník sa otočil smerom k predsedajúcim.)
Počuli ste ho? Čo je? To je ten, čo päsťami bil Igora Matoviča odzadu. Čo je? Čo chceš? Ja si môžem robiť, čo chcem! Ja som ten čo, čo si robí, čo chce. Namiesto toho, aby povedal, prepáčte, vyrušujem vás, pán Pročko, sadol si. Čo je?
A Vaľová vykrikuje zase. Vaľová, Vaľová. Čiže rozprávajú, rozprávajú, keby Vaľová takto, keby som kričal ako Vaľová, tak už tuná, Pročko, nevyrušujte, ale Vaľová môže vykrikovať, čo chce.
Rozprávajú, že Zem je plochá a poďme s tým do Slovenskej televízie. Neskutočné! Najväčším ich, jedným z tých najväčších argumentov je, že sme spolitizovali, že sme spolitizovali verejnoprávnu televíziu, lebo sme zrušili koncesionárske poplatky.
Ja osobne som absolútne súhlasil s návrhom SaS a bol som veľmi rád, že ho predložili. Pretože koncesionárske poplatky aj podľa mňa by občania nemali platiť. Občania by mali mať verejnoprávnu televíziu zadarmo! Opak je pravdou. Štát, štát musí dať verejnoprávnej televízii peniaze. Oni povedali, že sme spolitizovali RTVS.
No, spolitizovali ju oni, pretože zobrali im peniaze a povedali, že ak nebudete robiť to, čo my chceme, tak vám žiadne peniaze nedáme. Zákon by mal jasne stanoviť, že verejnoprávna televízia dostane toľkoto a toľkoto peňazí, a tie peniaze ešte sa budú vďaka inflácii, budú sa zvyšovať a navyšovať.
Toto je to spravodlivé pre vás, milí občania, ja nechcem, aby ste platili koncesionárske poplatky, nech máte tú verejnoprávnu televíziu zadarmo, a je to správne. Len oni tvrdia, že je to spolitizované. Je to klamstvo a je to lož.
Je to lož! Práve oni to spolitizovali tým, že, že povedali, no, viete čo, my vám nedáme, my vám dáme menej peňazí a keď nebudete poslúchať, tak vám dáme ešte menej peňazí.
To, že idú spolitizovať oni verejnoprávnu televíziu, je neodškriepiteľný fakt. Rada, nová rada bude voliť riaditeľa televízie. Áno, riaditeľ televízie sa volil aj tu a bolo naozaj po širokej dohode všetkých strán a väčšina, väčšina si teda toho riaditeľa zvolila. Ale teraz, priatelia, to vymysleli ešte rafinovanejšie. Ešte sofistikovanejšie.
A tvrdia, že tá rada bude vlastne, to je taká čestná a charitatívna organizácia, tá rada, že to nemá obdobu.
Do rady, do rady, ktorá má mať deväť členov, tak, priatelia, troch členov, štyroch členov vymenúva a odvoláva minister kultúry Slovenskej republiky. Ministerka, štyroch členov ministerka, hej?
Z toho troch členov rady vymenuváva a odvoláva z radu odborníkov z oblasti médií, autovízií a tak ďalej, a tak ďalej a jedného ministerstvo financií. Ale vlastne veď to je vláda, vlastne politici určia, politici určia, vládni politici, nie parlament, určia, kto bude, ktorí štyria tam budú. No a piatich členov rady odvoláva Národná rada Slovenskej republiky. Takže piatich zase dodajú politici. Piatich dodá táto koalícia a vidíte, ako sa to tu deje, nemajú žiadny problém. Takže deväť členov, ktorých, ktorí budú voliť riaditeľa slovenskej televízie, je čisto politická firma na základe politickej objednávky tejto vládnej koalície. Žiadne také, že to budú odborníci, alebo že to budú, nie, nie. Budú to členovia rady nanominovaní politickou koaličnou väčšinou. A taký je fakt, taký je fakt. A táto rada okrem iného určuje plat riaditeľovi a povie, no počúvaj, ty keď nebudeš poslúchať, zlatý môj, ty keď nebudeš poslúchať, tebe zoberieme plat.
Zase vykrikuje Vaľová, zase vykrikuje, myslíte, že aj ju upozorní niekto? To je vraj neskutočné.
(Výkriky v sále a potlesk.)
Môžem pokračovať, Vaľová? Môžem? Ďakujem. (Reakcia z pléna.) Á, ospravedlňujem sa, mea culpa, mea maxima. Pani Vaľová, vykrikujúca stále, neustále. Môžem pokračovať? Ďakujem.
Čiže táto rada je spolitizovaná a naozaj absolútne vôbec nie je nezávislá inštitúcia. Ale oni vám idú rozprávať, milí občania, oni vám idú rozprávať, my ideme odpolitizovať televíziu a nový riaditeľ bude naozaj riaditeľ odborník, ktorého zvolia ľudia, ktorých sme tam dosadili my. Vaši milujúci politici.
Úplne, ale úplne MOKOBUKO, morálny kódex budovateľa komunizmu, mladší neviete, čo to je. Ale my vieme, čo je MOKOBUKO. Je (Povedané s pobavením.) etická komisia, to je niečo, čo nemá obdobu, čo nemá pre mňa obdobu. Etická komisia. Komunisti mali svojich politrukov a potom na tom ústrednom výbore strany hodnotili, že či Dostál je vhodný, či Dostál dobre pracuje, Ondrej Dostál, prepáčte, pán, pán poslanec Ondrej Dostál hodne pracuje.
Či je, prepáčte, nebudem, poslanec Galko, či je vhodný, či do... toto robili komunisti.
A dnes tu budeme mať etickú komisiu, etickú komisiu, ktorú, a teraz počúvajte ma veľmi dobre, to je niečo neskutočné. Ktorú bude vymenuvávať predseda rady na základe predložených návrhov tak, aby zloženie etickej komisie bolo nasledovné. Milí Slováci, teraz počúvajte, toto je úžasné, jedinečné!
Tak jeden člen, nominovaný registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami v Slovenskej republike.
Čiže cirkvi, všetky registrované cirkvi sa spoja a navrhnú, navrhnú jedného člena. Myslím, že pán Prostredník s tým súhlasí, cirkvi si tam nanominujú jedného člena, ale robí toto, tak asi nesúhlasí. Povedal som pán Prostredník.
Ne... nepovedal som, že je v čiernom.
Ďalší jeden člen za oblasť ochrany záujmov národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky, nominovaný poradným orgánom vlády, poradným orgánom vlády Slovenskej republiky pre oblasť ochrany práv osôb patriacich národnostným menšinám, čiže jedného bude poradný orgán menovať, jedného bude poradný orgán, do tej etickej komisie.
Jeden člen, jeden člen za oblasť ochrany záujmov osôb so zdravotným postihnutím, nominovaný komisárom pre osoby so zdravotným postihnutím. Čiže komisár pre, pre zdravotne postihnutých bude jedného nominovať.
Myslím, že s týmto pani poslankyňa, naša kolegyňa bude súhlasiť. Celkom v pohode.
Jeden člen nominovaný Slovenským olympijským a športovým výborom, jeden člen nominovaný zástupcami celoštátnych reprezentatívnych záujmových združení právnických osôb, združených samosprá... združujúcich samosprávny kraj, mestá alebo obce.
A teraz ide bonbónik, jeden člen nominovaný Maticou Slovenskou. Ja som za, ja Maticu podporujem, ale Maticu slovenskú, prečítajte si tie matičné noviny, čo sa v nich píše, ako v matičných novinách, mali by byť nestranné, mali byť národné, ako opisujú tieto matičné noviny, novinárov, ako opisujú, to je niečo neskutočné.
A Matica Slovenská, zvýšila, dostala rozpočet od vlády dva, myslím, že dva milióny korún dostala? Myslím, že dva milióny korún. To znamená, že organizácia, ktorú vláda podporuje, tam ide niečo nominovať.
Tak tu bude nezávislosť jak vyšitá.
Jeden člen nominovaný Slovenskou akadémiou vied, jeden člen nominovaný právnickou osobou s celoštátnou pôsobnosťou, zastrešujúcou detské mládežnícke organizácie a jeden člen reprezentujúci novinárskou profesiou, nominovaný celoštátnym reprezentatívnym výkonným orgánom samoregulácie na ochranu novinárskej etiky.
Ale čo je dôležité? Ešte raz, členov etickej komisie vymenuváva predseda rady, vymenúva predseda rady na základe predložených návrhov tak, aby zloženie etickej komisie bolo nasledované, čo som prečítal.
Viete, to je naozaj úžasné, že zložíme si etickú komisiu a tá etická komisia bude hodnotiť. A napríklad, mne sa strašne páčil pán Farkašovský, ktorý povedal, pán Farkašovský, hneď si ho nájdem. Sekunda, pán Farkašovský. Pán Farkašovský povedal, že etická komisia bude posudzovať aj súkromný život novinárov. Úha.
Čo je to posudzovanie súkromného života novinárov? Ako bude etická komisia posudzovať súkromný život novi... a ako súkromný život novinára ovplyvňuje to, že či, že či je správny, alebo nie?
Všetci dobre vieme, akí sú homofóbni v Slovenskej národnej strane, to znamená, že keď novinár bude mať partnera alebo partnerku, tak čo povie Slovenská národná strana? No to nie je, to nie je, to nie je národné, ako môže mať novinár partnerku? Veď to je, veď preboha, veď Adam a Eva, to je to správne. Nie Adam a Adam.
Toto bude posudzovať? Alebo čo bude posudzovať? Že ten novinár je scientológ? No tak nech je scientológ, mne to nevadí, nech je, čo chce. Čo bude posudzovať, aký osobný život? Vy ste, vy, vy, vy, aspoň poslanci koalície, rozmýšľate, čo idete, čo idete robiť? MOKOBUKO, morálny kódex budovateľa komunizmu. Etická komisia bude hovoriť, či ste dobrí, alebo či ste zlí.
Ale pozor, je tu ešte jedna vec. Keď budete mať nejaký príspevok ako novinár v televízii, vo verejnoprávnej, ktorý sa nebude páčiť, taká etická komisia tiež môže povedať, že toto nebolo pekné a ešte raz to spravíte, tak vás vyhodíme. Rada vás vyhodí, však ja, ježišikriste. Alebo dostanete iné miesto. Ja si pamätám za čias jedného pána riaditeľa, kedy sa, kedy sa naozaj filtrovali príspevky. Kedy sa robila obrovská cenzúra. Za čias, keď pán Michelko bol asistent Mariána Augustína Húsku, za čias, ešte keď pán Jarjabek bol v HZDS, kedy sa rozprávalo, čo sa môže vysielať, a čo sa nemôže vysielať. Viete o tom, že pán Danko sa priznal k tomu, že vlastne on určoval, kto bude moderátorom televíznej politickej relácie? To je neskutočné, to je neskutočné. To je, ja som zažil tie časy, ja som zažil tie časy a bol som vtedy v Slovenskej televízii a môžem vám povedať, že to bola čistá katastrofa.
Tí ľudia sa báli, tí ľudia sa báli o svoje miesta, mali svoje rodiny a bolo im povedané, keď nebudeš robiť to, čo ti poviem, tak ťa vykopnem. A do súkromnej televízie ťa nezoberú. To bola čistá katastrofa.
Kapusta, Pogáčová, Fašírka, škoda, že tu nie je Ferko Mikloško, ktorý by vám vedel povedať, čo zažíval, ale, ale aj ja. Čo zažívali umelci, treťotriedni umelci, ktorí sme boli protestovať vtedy na ministerstve kultúry a priviazali sme sa na ministerstve kultúry a policajti nás tam mlátili, lebo sme protestovali. Proti HZDS ministrovi, ktorý robil také veci, čo s kultúrou nemal a teraz sa to deje opäť. Teraz musí byť kultúra národná, slovenská, tak ako slovenské jedlo, tak ako slovenské národné vysielanie. A keď nebude mať novinár dobrý občiansky život, tak nie je to dobrý novinár. Viete, Michelko povedal pri varení guľášu, vtedy čo s Huliakom varili guľáš na akcii Infovojny. Infovojna je dobrá, tá je dobrá, tá rozpráva o tom, že, že vy ste zlí, progresívci sú zlí, OĽANO tu zničilo život každému človeku a Matovič je hyena, Pročko je psychopat, toto oni, Infovojna je výborná. To je, toto je to správne spravodajstvo. Tak na akcii infovojny Michelko povedal, že v septembri končí Jančkárka, povedal, Jančkárka a povedal že končí Makara. Poslanec Národnej rady a politik, politik ide vyhadzovať z televízie ľudí.
Viete si predstaviť, že by sme toto spravili počas nášho vládnutia, že by niekto z nás povedal, že v televízii končí Rezník alebo ten a ten? Ale veď my sme toho Rezníka tam nechali. A tu jak ziapu, že očkovacia lotéria, veď očkovacia lotéria bola za Rezníka, za Rezníka, za riaditeľa, ktorého ste si tam dosadili vy. Vy ste si ho tam dosadili! A v očkovacej lotérii tie peniaze nešli Výbohovi, nešli tie peniaze Kočnerovi, tie peniaze išli ľuďom. Veď to je naozaj, že Danko, keď priznal, že, že kto môže moderovať reláciu O 5 minút 12 a kto nie. On určoval, Danko!
Veď to je, to je choré! To je strašné, to je strašné. Protest proti tomu, čo sa tam deje, robia aj zamestnanci, nie jeden, nie dvaja. Michelko to zľahčuje a rozpráva, že to je hysterická menšina, nejakých pár ľudí. No nie. Ja som videl tie protesty, nechodil som na ne, nechcel som, aby sa to spolitizovalo, ale podporujem mojich kolegov bývalých v RTVS. A videl som, koľkí ľudia protestujú proti tomu, čo sa tam ide diať. To nie je jeden, dvaja hysterická. To je drvivá väčšina slušných novinárov a slušných zamestnancov televízie, verejnoprávnej televízie.
Tak ja som zvedavý, lebo povedal Jarjabek, povedal, že, no a čo, a čo, tak keď budú protestovať, veď nikto si ani nevšimne, že RTVS vysiela. RTVS získala na základe hodnotenia aj vašich voličov vysoký rating. To spravodajstvo má vysoký rating. Ale nie preto, že, že to chce, že to chce Pročko, alebo že to chce tuto Mišo Sabo, nie.
Preto, lebo ten rating dali ľudia. Obyčajní ľudia dali ten rating slovenskej televízii. No priatelia, aby som povedal aj názory iných ľudí, chcem vám povedať, že viete, podľa Šimkovičovej porušuje rozhlas a televízia ľudské práva v tom, že v diskusných reláciách bola, bolo presadzované len jedno spektrum názorov. To mi napísala moja jedna veľmi dobrá kamarátka, nie je to pravda. Chodili ste do televíznych relácií? A mali ste tam právo vyjadriť svoj názor. Ale práve preto, že, že vás tí moderátori nachytali na hruškách, práve preto, že ste klamali, že ste zavádzali, práve preto, že tam vymýšľate, trepete hoaxy. Veď jak môže povedať niekto, kto vyšetruje pandémiu, že pandémia neexistuje? Tak potom načo rozpráva ten jeden, že tu zomrelo, že sme zabili 21-tisíc mŕtvych. Čo je on? Veď pandémia neexistovala, tak kto zabil 21000 mŕtvych?! A je to doktor, je to doktor, ale je z SNS.
A to je národné. Keď SNS povie, že pandémia nebola, tak pandémia nebola. A za tých mŕtvych bude zodpovedný Matovič. Chodil a očkoval ich tými čipmi, či čip líder. Ale pozor, teraz Gašpar predkladá návrh, že môžu odpočúvať ľudí bez toho, že by si pýtali od sudca, od sudcu povolenie. To je sila, to je sila, priatelia! Predtým nám dali nanočipy do nosa a nás budú sledovať, to je problém. Ale teraz nás bude sledovať Fico a Gašpar, ale to je v poriadku, oni sú, oni sú v pohode, oni nás môžu sledovať. Neskutočné, neskutočné.
No a ešte mám jeden záverečný taký dotaz na otázku na mojich koaličných kolegov, milí kolegovia, veľa, veľa z vás zažilo Mečiarove roky. Veľa z vás zažilo to, čo si zo Slovenskej televízie urobil Mečiar. Ja, vy ste tu vtedy neboli, teraz ste sa dostali do do verejného života, ste v Národnej rade, ja sa vás spytujem, vtedy to bolo správne? Vtedy to nebolo správne. Teraz, keď Fico, Danko, Pellegrini budú rozhodovať o tom, čo sa bude vysielať vo verejnoprávnej televízii, aké spravodajstvo pôjde vo verejnoprávnej televízii teraz, to je správne? Toto je to, čo učíte svoje deti? Učíte svoje deti, že je spravodlivé, aby obidva názory zazneli? Učíte svoje deti, že nie, človek nemá rozhodovať o tom, kto bude pracovať v televízii a nie, alebo učíte svoje deti, viete čo, je to v poriadku.
Veď my sme, Robo Fico povedal, že, že to bude dobré, Danko si tam dá nejakého svojho človeka a Danko bude rozhodovať o tom, kto môže a kto nemôže moderovať reláciu. Toto je nič iné, ako ovládnutie, politické ovládnutie Slovenskej televízie a ja som hlboko presvedčený, že je veľká väčšina ľudí, ktorí toto vidia. To, že vám to vaši voliči schvaľujú, a že si schválite tento odporný nechutný zákon, s ktorým z verejnoprávnej televízie si spravíte politickú slúžku a budete zase novinárov častovať vašimi odpornými nechutnými vulgarizmami, to je niečo, čo sa vám vráti.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, milí, milé kolegyne, milí kolegovia, predtým, ako budem mať také dnes, také, také svojské vystúpenie na rozdiel od tých predchádzajúcich, tak budem, budem vyslovene faktografický. Sledujem veľmi pozorne vo výbore, akým spôsobom pristupuje vládna koalícia k médiám a najmä k verejnoprávnej RTVS. Nepoviem žiadne tajomstvá, keď vyhodnotím, že, že ten útok na RTVS sa začal v podstate veľmi rýchlo potom, ako začal pôsobiť tento parlament. Najskôr dostalo sa to aj do programového vyhlásenia vlády, bolo treba RTVS rozdeliť na dve inštitúcie, teraz nebudem, nepôjdem do minulosti, že ako sa to spájalo, hej?
Nech to už bolo akokoľvek, toto nie je dôvod, aby sa v tomto prípade spravil nejaký opak, to znamená rozdelila táto inštitúcia. V tomto prípade sa programové vyhlásenie vlády nenaplnilo, RTVS zostala v celku, potom sme rokovali o rozpočte RTVS a pán Michelko tuším aj na výbore povedal, že to bola požiadavka ministerstva ministerstva financií, aby sa krátilo v rámci konsolidovania verejných financií, aby sa krátil rozpočet tejto inštitúcie.
V každom prípade som tam nevidel nejaký boj, že by niekto bojoval za to, aby sa, aby ostalo to číslo, to číslo ustanovené v zákone, aby ostalo v tejto výške a aby televízia a rozhlas neprišli o 50 miliónov eur.
Potom vystúpila priamo, priamo na klube aj pani ministerka, teda na výbore, pani ministerka, ktorá hovorila, že si preverí, akým spôsobom RTVS pracovala s externými inštitúciami, v akej kvalite boli zmluvy atď. podpísané, a že sa to vyhodnotí. A na základe toho sa bude pristupovať aj k RTVS, aj k jej vedeniu. Žiadne takéto, žiadne takéto vyhodnotenie som nezaregistroval, namiesto toho potom prišla ďalšia etapa, a to teda priamy útok na RTVS a na jej vedenie, ktoré hovorím, že nie je sväté, hej, sú tam problémy. A potom sa objavili v éteri vyjadrenia typu mediálny hnoj, ktorý pracuje v RTVS, dnes, keď sme teraz tu, máme prešpikovanú spoločnosť nenávisťou a voláme po tom, aby tej nenávisti boli menej. Tak tam napríklad, tam sme od podpredsedu parlamentu zaregistrovali takéto vyjadrenia. Takže sa už začalo točiť na konkrétnych novinároch RTVS, bol som novinár, pracoval som v RTVS, viem, ako to, ako, ako to môže, ako to môže vnímať napríklad taký moderátor nejakej politickej diskusie, keď sa mu sypú na hlavu také veci. Takže prišli útoky priamo na konkrétnych novinárov, no a vlastne nový zákon, ktorý tu máme predložený, je podstate len vyvrcholením tejto, tejto reťaze udalostí. Keďže to nešlo takým spôsobom, hentakým spôsobom, tak jednoducho urobíme nový zákon a inštitúciu zrušíme a postavíme na jej základoch novú inštitúciu, aby mala nové vedenie.
Ja som chodieval na rokovania Rady RTVS, ktorá sleduje, akým spôsobom sa vyvíja televízia a rozhlas.
A má na to nástroje, akým spôsobom žiadať od vedenia, vedenia RTVS, aby naprávalo chyby, ktorých sa dopúšťa, samozrejme, že chyby tam boli. Bol som na niekoľkých rokovaniach a na tom poslednom, ktorom som bol, som povedal priamo riaditeľovi RTVS pánovi Machajovi, pán Machaj, prečo neodstúpite? Však ak ide o inštitúciu, lebo my si ctíme ako konzervatívci, my si ctíme inštitúcie a chceme, aby inštitúcie pracovali, ak ide o inštitúciu, či ste v práve, alebo nie ste v práve, ako bolo by to riešenie. On mi na to povedal, no ja teraz nemôžem odstúpiť, preto by som poprel všetko, čo som doteraz doteraz, za čím som stál. Ale opakujem, ak malo toto zabrániť aby sme zdevastovali súčasnú inštitúciu, aby sme ju v podstate zrušili, hej, tak niekedy treba priniesť aj takéto obete.
Žiaľ, nič, nič také sa nestalo, máme tu dnes predložený zákon, o ktorom rokujeme, ja som sa rozprával, pochopiteľne, aj s Radou RTVS, aj s jej predsedom, aj s novinármi v RTVS a tak ďalej. Mám na to svoj názor, a preto mi dovoľte, aby som bol v tomto prípade trošku osobný. Ešte predtým poviem predsa jednu vec, mám tu poznámku, videli ste tu, ako kolega Jarjabek predkladal zmenu tohto zákona. To znamená, už len spôsob, akým sa vytvára tento zákon, už len spôsob, že sa to tu robí vlastne na kolene, a tu pred nami teraz čítajú pozmeňujúce návrhy, ktoré vedú k takým absurdnostiam, ako je to zvýšenie odmien pre členov Rady novej inštitúcie, a takisto pre generálneho riaditeľa, tak vidíme, že už celý ten proces, aký je, aký je chaotický a účelový, hej?
Z tohto, z tohto trčí účelovosť, to znamená, ja mám nejaký cieľ, za ním si idem, a tým cieľom je, aby som nejakým spôsobom ovládol túto inštitúciu, aby tá inštitúcia pôsobila, vysielala tak, ako sa mi to hodí.
Preto sme mali veľmi tvrdé vyjadrenia aj za KDH v minulosti a ja sa, ja ich len zopakujem. Je to v podstate svojím spôsobom také sprivatizovanie RTVS a vytvorenie nejakej tlačovej agentúry vládnej koalície, dokonca by som povedal, jednej politickej strany, ktorá nominovala ministerku kultúry.
Tak teraz mi dovoľte také, dovoľte také osobnejšie vyjadrenie, napokon ide o o oblasť kultúry a médií, takže trošku, trošku taký iný rozmer. Premýšľam, ako sa cíti človek, odsúdený na trest smrti napriek tomu, aj keď nič neurobil. Napriek tomu, že sa urputne snaží volať po spravodlivom procese o zvrátení vecí, prosí o milosť, nič sa nedeje. Nádej sa končí na bezcitnosti politických dohôd, dohôd bez možnosti omilostenia. A to sa práve teraz deje z Rozhlasom a televíziou Slovenska.
Samozrejme, že inštitúcia nemôže nič cítiť, ale pred, predvčerom, predpredvčerom, tento týždeň som mal možnosť sa pozrieť do očí niekoľkých ľudí, ktorí zastupujú zamestnancov Rozhlasu a televízie Slovenska. Bolo to na kultúrnom výbore, pred očami, pred oči mi prichádzal film o vzostupoch a pádoch Slovenskej televízie a rozhlasovej tvorby, televíznej rozhlasovej tvorby, ktorá napriek tomu, že vďaka týmto ľuďom zo svojho Zlatého fondu zapísala stovky umeleckých skvostov, sa stále stáva horúcim zemiakom v rukách striedajúcich sa politických garnitúr, ktoré si cez ňu realizujú svoje úzke záujmy.
Boli sme už svedkami účelového zlučovania dvoch nezávislých inštitúcií Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie do novej inštitúcie, ďalej použitia Rady RTVS, ktorá akoby na pokyn zrazu našla chybu v povinnosti generálnej riaditeľky, čo bolo dôvodom na jej odvolanie v parlamente. Ostatný raz zamedzilo odvolaniu generálneho riaditeľa lobovanie u predsedu parlamentu, ktorý osobným intervenovaním na rokovaní RTVS zabránil jeho odvolaniu.
No a dnes sa prvý raz v histórii Slovenskej republiky ruší inštitúcia sama. Len každú inštitúciu tvoria ľudia a tí, ktorí prišli tento utorok na rokovanie výboru pre kultúru a médiá, ostali nevypočutí.
Zástupcovia vládnej koalície sa neunúvali prísť s nimi ani len stretnúť, nieto ešte otvoriť rokovanie výboru, aby sa veci mohli diať na oficiálnej úrovni. Trest smrti fungujúcej inštitúcie sa tak teraz pravdepodobne dokoná. Priznať si, že ide len o zmenu vedenia a dosadenie vlastných ľudí, vládni politici odmietajú. A tak končí vo verejnosti dôveryhodná značka, ktorá napriek tomu, že jej predchádzajúce politické garnitúry neboli schopné takmer 20 rokov zvýšiť príjem z koncesionárskych poplatkov, a napokon im tento príjem, ktorý predstavoval symbol nezávislosti RTVS, zákonom zrušili. Napriek tomu stále dokázala plniť rámec povinností, ktoré od nej zákon vyžadoval, ba omnoho viac. Zákon predpisuje prevádzku šiestich programových služieb, RTVS ich má 15, to znamená viac ako 2-násobok. Kritizovať jej obsahovú náplň na základe svojich osobných preferencií a vkusu, je nezodpovedné a nízke. A je to len ten najpodpásovejší spôsob hľadania dôvodov, ako niekomu dokázať, že je neschopný.
Tí ľudia, ktorí prišli prosiť a protestovať, zastupujú stovky televíznych a rozhlasových profesionálov, ktorí napriek tomu, že tento politický marazmus si z RTVS robí roky, čo chce, tak oni stále loď slovenskej verejnoprávnosti držali roky nad vodou.
Žiaľ, musím to povedať, ale príčinou stavu verejnoprávnych médií na Slovensku nie sú tí, čo identitu RTVS tvoria svojou prácou, ale generácie politikov, pre ktorých sa verejnoprávne médium stalo fackovacím panákom, ktoré každé obdobie po voľbách v strese čaká, čo s ním bude. A to, čo sa deje teraz, je len tragických vyvrcholením tohto prístupu k médiám verejnej služby.
Odmietame diskutovať o tom, čo sú to verejné, odmietate diskutovať o tom, čo sú to verejnoprávne média.
Akú úlohu majú zohrávať v 20 storočí. Či sú producentmi, či vysielateľmi, v akom pomere, aký je podiel štátnej kultúrnej politiky, ak vôbec, na jej obsahovom smerovaní v pomere k tvorivej nezávislosti, ktorá sa s odstupom času vždy zatiaľ ukázala pre verejnoprávne médiá prospešnejšia ako politický diktát, či zákulisné praktiky, ktorými si politici nárokujú na jej služby. Pre vás je totiž verejnoprávne médium nie médiom verejnej služby, ale služby politikom a vašim politickým záujmom.
Áno, sú to aj médiá a v markantnom podiele, čo slúžia na prezentovanie názorov, ktoré zatiaľ nemajú oporu v národnej legislatíve a ktorým sa národná legislatíva, či zmýšľanie väčšinového diváka skôr bráni. Mierim na európsky trend, v ktorom badať, naopak, podporu netolerantných ideologických trendov.
Príkladom je nedávna podpora práva na potrat v Európskom parlamente, čo by vlastne, čo vlastne nemalo byť nič iné, ako garantovanie práva jednotlivca na zmarenie počatého života. V podobných kultúrno-etických otázkach akoby ss hľadali iné možnosti, ako ovplyvňovať z európskej úrovne úroveň národnú, a to aj použitím ľudí vo verejnoprávnych médiách.
Toto je porušovaním a obchádzaním princípu subsidiarity, ktorý si KDH bráni ako jeden zo základných pilierov členstva v Európskom spoločenstve. A s takýmto vytváraním programov, ktoré sú v rozpore napríklad s ústavnými princípmi v kultúrnych otázkach, máme problém. Je úlohou manažérov a nastavenia kontrolných mechanizmov na úrovni Rady RTVS, či neskôr Rady pre mediálne služby, aby takémuto deformovaniu verejnoprávnosti zabránili. Poďme to riešiť, legislatívne, kompetenčne sme pripravení na takúto diskusiu.
Nevytvárajme však niečo, čo urobí z verejnoprávneho média už nie skrytého, ale otvoreného propagátora ideológie vládnej moci. Ani jedna krajnosť, či už nadbiehanie ultraliberálnym európskym trendom, alebo presadzovanie nacionalisticko-populistického zamerania, ktorým chce verejný priestor naplniť súčasná moc, nie sú pre verejnoprávne médium riešením.
Predložený zákon o Slovenskej televízii a rozhlase môžeme aj po skrátenom medzirezortnom pripomienkovom konaní označiť ako účelový. Jeho jediným účelom je opäť odvolať súčasného generálneho riaditeľa a vedenie RTVS a rozpustiť súčasnú Radu RTVS. Väčšina paragrafových znení nového zákona, môžeme pokojne hovoriť až v 95%, totiž kopíruje súčasný zákon o Rozhlase a televízii Slovenska. A preto je nepochopiteľné a absurdné, že sa ide rušiť fungujúca inštitúcia. A to len preto, že súčasná vláda si chce do vedenia dosadiť svojich ľudí.
Programová Rada, ktorá v prvom návrhu zákona pripomínala skôr cenzorský orgán, sa mení na deväťčlennú etickú komisiu so zástupcami rôznych oblastí spoločenského života. Jedného člena nominujú registrované cirkvi a náboženské spoločnosti, tu sa pozastavím. Neviem si predstaviť, ako to dopadne a ktorá z registrovaných cirkví a náboženských spoločností tam bude mať svojho človeka. Katolíci, evanjelici, pravoslávni, židia?
A čo to spôsobí v ich vzťahoch, keď jeden z nich na úkor druhého dostane toto nové privilégium.
Veľmi problematická je nominácia zástupcu Maticou slovenskou, ktorú si vláda, vládna koalícia kúpila zvýšením rozpočtu na 2 mil. eur a Slovenské národné noviny sú už teraz hlasnou trúbou vládnej moci. Netreba veľkú fantáziu na to, predstaviť si, ako servilne potom bude jej zástupca pôsobiť v tomto novom dôležitom orgáne.
Ďalej sú tu národnostné menšiny a etnické skupiny, Slovenský olympijský výbor, samosprávy, SAV, detské a mládežnícke organizácie a organizácia na ochranu novinárskej etiky. Ktokoľvek iný by bol pri moci, by si zvolil tento mix, zastupujúci verejnosť, po svojom.
Preto je otázne, či práve toto jej zloženie je obrazom spektra spoločnosti, ktorý má objektívne dohliadať na verejnoprávnosť vysielania. Navyše v ňom chýbajú zástupcovia zamestnancov, otvorene sa obávam, či to nebude zase len cenzorský orgán, ale pod iným názvom. Z podmienok možností odvolania generálneho riaditeľa vypadlo jeho odvolanie bez udania dôvodu. No spôsob, ako bude vytvorená nová Rada STVR a jednotlivé okolnosti, za ktorých bude možné generálneho riaditeľa odvolať, napovedajú, že zbaviť sa nepohodlného štatutára nebude problém. Stačí napríklad, ak Rada dvakrát neschváli predložený programový koncept alebo rozpočet.
A dohodnúť sa na takomto postupe medzi členmi Rady bude jednoduché, pretože všetkých členov si volí vládna moc. Podľa návrhu zákona je to takto. Štyroch členov Rady vymenúva a odvoláva minister kultúry Slovenskej republiky, z toho troch členov Rady vymenúva a odvoláva bez návrhu z radov odborníkov v oblasti médií a audiovízie, ekonómie, práva alebo informačných technológií. A jedného člena vymenúva a odvoláva na návrh ministra financií Slovenskej republiky z radov odborníkov v oblasti ekonómie.
Členovia Rady podľa tohto odseku sa vymenúvajú na základe výsledkov výberového konania. Piatich členov Rady volí a odvoláva Národná rada nadpolovičnou väčšinou prítomných poslancov, členov Rady volí z kandidátov na členov Rady, ktorých jej navrhuje príslušný výbor Národnej rady, tak aby bol v Rade zastúpený jeden odborník v oblasti televízneho vysielania, jeden odborník v oblasti rozhlasového vysielania, jeden odborník v oblasti ekonómie, jeden odborník v oblasti práva a jeden odborník v oblasti informačných technológií.
Je teda evidentné, že Rada STVR bude len predĺženou rukou vládnej moci, keďže to bude ministerstvo a vládna väčšina v parlamente, ktoré si Radu STVR zvolia podľa svojej vôle. Väčšia nezávislosť či vyššia transparentnosť, ktorá sa má dosiahnuť tým, že generálneho riaditeľa bude voliť Rada a už nie parlament, sú len prázdne reči.
Rada bude čisto politický orgán, aj keď sa v zákone hovorí o odborných oblastiach, ktoré majú členovia Rady zastupovať. Spájať ich bude rovnaká politická príslušnosť alebo poslušnosť.
Ďalšou vecou je funkčné obdobie členov novej Rady. Ak v súčasnom zákone poznáme presný mechanizmus rozličnej dĺžky funkčných období podľa funkčných období jednotlivých jej členov, a to za účelom, aby sa po ich výmenách zachovala kontinuita fungovania Rady, nový zákon tento postup nestanovuje. Všetci členovia Rady budú zvolení na jedno šesťročné funkčné obdobie, ktoré keď sa skončí, môže po ich odchode ochromiť fungovanie inštitúcie ako takej, inštitúcie ako takej. Zákon totiž nestavuje žiadne mechanizmy, ktorými by sa zabezpečila kontinuita jej fungovania a takýchto, nazvem to logistických nejasností či technikálií, je v zákone oveľa viac. Stačí si pozrieť napríklad prechodné ustanovenia.
Predkladatelia sa slovne zakrývajú údajnou komparáciou znenia zákona s nedávno prijatým európskym aktom o slobode médií. Jeho účelovosť s cieľom zbaviť sa súčasného vedenia a nahradiť ho svojimi ľuďmi z neho okato kričí. A obávam sa, že účelové zrušenie inštitúcie verejnoprávneho média budú naši vládni predstavitelia ťažko vysvetľovať na únijnej úrovni, ku ktorej opakovane deklarujú svoju príslušnosť. Ak sa ukáže rozpor s európskym aktom o slobode médií, nemilo nás to môže dobehnúť v komplikáciách čerpania európskych zdrojov.
Predkladatelia stále hovoria o zvýšení vlastnej produkcie novej STVR, operuje sa hodnotovými programami národného rázu a súčasné vedenie je kritizované za lifestylové programy o varení a podobne. No sám predkladaný zákon však bude nútiť nové vedenie ku komercionalizovaniu programu, prečo? Pretože percento reklamy, ktorú môžeme na jednom okruhu vidieť, sa desaťnásobne zvyšuje z 0,5 % na 5 %. Kto sa pohybuje v reklamnom sektore, vie, že bonita jednotlivých časových pásem vysielania reklamy sa zhoduje s diváckym záujmom o programy, ktoré sa pred, či po ňom vysielajú. Preto sa obávam, že tento krok je, naopak, krokom od verejnoprávneho rázu programu smerom k ešte väčšiemu komercionalizovaniu, ktoré má zabezpečiť výpadky príjmov, spôsobených, ako som už spomínal, nezodpovedným konaním aj predchádzajúcej vládnej garnitúry. Tá nezmyselne a bez odbornej diskusie zrušila koncesionárske poplatky a de facto urobila verejnoprávny rozhlas a televíziu závislú na štátnom rozpočte. Urobila z nej štátnu inštitúciu, a tak nahrala do karát zámerom súčasnej vlády, ktorá tak môže argumentovať vyšším finančným dohľadom nad spravovaním verejných zdrojov. V skutočnosti však ide o mocenské ovládnutie verejnoprávnych médií, o nič iné.
Musím pripomenúť aj dohodu komerčných vysielateľov s audiovizuálnym fondom, do ktorého prispievali 2 % zo svojich reklamných príjmov, avšak za podmienky, za podmienky, že príjmy z reklamy verejnoprávneho vysielateľa budú na súčasnej úrovni 0,5 % percenta. Čo spôsobí desaťnásobné zvýšenie objemu reklamy s touto dohodou? Ťažko odhadnúť. Obávam sa, že ak by komerčné televízie prestali platiť svoje 2%, môže to významne poškodiť filmovému priemyslu na Slovensku.
Je oveľa viac dôvodov na to, že napriek deklarovanej dohode vládnej koalície o tom, že zruší súčasnú RTVS a nahradí ju novou STVR, je lepšie pre všetkých zísť z kratšej cesty. Ak sú problémy, ktoré treba riešiť, poďme sa vrátiť k súčasnému zneniu zákona a jeho novelizáciou urobiť potrebným zmenám zadosť.
Odmietam preto účelovú deštrukciu a trest smrti pre Rozhlas a televíziu Slovensku len z nízkych mocenských dôvodov, a preto odmietam aj predložený zákon o Slovenskej televízii a rozhlase ako celok.
Ešte sa vrátim k utorňajšiemu stretnutiu so zástupcami zamestnancov, pretože tak nejak, ako sa teraz cítia oni, sa cíti aj ten človek, bezdôvodne odsúdený na trest smrti. To oni sú, oni tvoria Rozhlas a televíziu Slovenska, nie sú to budovy, technika a technológie, ani zákon, sú to tí ľudia. A vy ste sa svojím arogantným prístupom a hanlivými vyjadreniami na adresu Rozhlasu a televízie Slovenska dotkli najmä ich.
A preto, ak to nedokážete urobiť vy, tak to urobím ja, a týmto sa ospravedlňujem všetkých zamestnancov Rozhlasu a televízie Slovenska za všetko zlé, čo si na svoju adresu museli v poslednom období nespravodlivo vypočuť. Chcem vás ubezpečiť, že na Slovensku je dosť ľudí a verím, že ich je väčšina, ktorí si vašu prácu vážia, oceňujú ju a považujú za veľmi potrebnú a osožnú pre spoločnosť. Vydržte, prosím, a nepoľavujte vo svojej službe verejnosti, tak ako ste vydržali pri iných garnitúrach.
Epizóda tejto vládnej moci je len ďalšou z epizód politickej nekultúry, ktoré Slovenskom prehrmeli, a ktoré si tiež mysleli, že si s verejnoprávnou televíziou a rozhlasom môžu robiť, čo chcú.
Slovensko vás potrebuje a my sme s vami.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán poslanec, teraz sme sa rozprávali s tuná za mnou Julom Jakabom a zhodli sme sa, perfektné.
A zhodli sme na tom, že ste vlastne hovorili presne to, čo ja, a ešte raz perfektné.
Jednu vec som neurobil a presne, že som sa neospravedlnil aj ja tým, tým zamestnancom, ale, ale to kvitujem, lebo naozaj robia si všetci, všetci si robia svoju prácu poctivo a zodpovedne. A táto vládna koalícia im normálne trhá žily, keď počujú, alebo vidia v tých reláciách, prípadne v niektorých spotoch alebo v televíznych novinách o tom, že robia kšefty, a že robia niečo, čo je zlé.
Takže výborne a zhodli sme sa, ako povedal Julo Jakab, vo všetkom.
Ďakujem.

"Poblúdiť možno preto, že sme hľadali veľmi netrpezlivo, že už, už sme chceli byť pri cieli, možno ešte hodne vzdialenom."
Vážené kolegyne, kolegovia, tento citát od významnej slovenskej prekladateľky a spisovateľky Zory Jesenskej som v úvode môjho prejavu použila z dvoch dôvodov.
Jednak vcelku presne a stručne popisuje to, čo sa vám neskôr pokúsim oveľa obšírnejšie vysvetliť v rozprave k zákonu o STVR. A zároveň som si po inauguračnom prejave pána prezidenta Pelegriniho, v ktorom spomínal významných mužov zo slovenskej histórie, predsavzala, že v tomto pléne budem viac propagovať aj významné ženy z našej histórie, vďaka ktorým sme dnes tu.
Dielo Zory Jesenskej, jej celoživotná práca pri prekladaní svetovej literatúry z ruštiny, angličtiny, nemčiny, francúzštiny, ale aj jej odvaha, s ktorou čelila režimu po sovietskej okupácii v roku ´68, sú pre nás príkladom a inšpiráciou, ktorú potrebujeme aj na pôde zákonodarného zboru.
Dnes máme pred sebou druhé čítanie zákona o tzv. STVR alebo novej schránky pre verejnoprávne médiá na Slovensku. Dôvodová správa k tomuto zákonu uvádza, že jeho cieľom je priniesť viac verejnoprávnosti do vysielania a odpolitizovať procesy pri voľbe generálneho riaditeľa tejto inštitúcie. Toto všetko sa snaží robiť tým, že zruší súčasnú existujúcu inštitúciu, známu pod názvom RTVS a založí novú STVR, na ktorú prejde všetko, čo bolo doteraz RTVS. Zákon, ktorým to vláda robí, je taktiež kópiou súčasného zákona o RTVS a odlišuje sa od neho iba v niekoľkých sporných bodoch. A to je presne dôvod, pre ktorý je tento zákon nesprávny vo svojej podstate a nijaké pozmeňujúce či doplňujúce návrhy, ktoré by padli v tomto pléne a vlastne ani iné vylepšenia nemôžu zakryť holú podstatu problému, ktorou je to, že bezdôvodné rušenie existujúcej verejnoprávnej inštitúcie a zakladanie novej, identickej, ibaže úplne podriadenej vláde, s cieľom odstrániť súčasného generálneho riaditeľa a manažment, a ovládnuť spravodajstvo, je presne taký zásah do slobody médií, pred akým varuje aj novoprijatá európska legislatíva, s ktorou je táto úprava v príkrom rozpore. To, že pani ministerka tvrdí, že tá úprava nie je v rozpore s európskym právom, to, samozrejme, tvrdiť môže, len problém je, že všetci ostatní, ktorí toto európske právo vykladajú, majú opačný názor. A ja vo svojom prejave aj znovu vysvetlím, prečo sme, prečo sme presvedčení o tom, že rozpor s európskou legislatívou je najväčším problémom predloženej právnej úpravy.
Ja som veľmi podrobne o tých problematických bodoch hovorila v prvom čítaní a pokúsim sa to tu ešte raz trocha prebehnúť a priniesť aj ďalšie, týkajúce sa najmä prechodných ustanovení.
Spoločným menovateľom všetkých týchto problematických bodov je práve skutočnosť, že neprinášajú žiadnu pozitívnu reformu verejnoprávnych médií na Slovensku, ktorú by sme naozaj potrebovali, ale sú len pomstou politikov voči inštitúcii, ktorá neskákala tak, ako oni pískali. Tým prvým problémom je samotná filozofia zákona a je to to, že neexistuje žiaden dôvod na to, aby štát zakladal STVR. Všetky navrhované zmeny bolo možné uskutočniť prostredníctvom novelizácie zákona o RTVS a neexistuje vôbec žiaden dôvod, prečo by bolo treba zakladať novú inštitúciu. Navrhovateľ alebo predkladateľ zákona do Národnej rady má povinnosť v legislatívnom procese zodpovedať otázku, prečo robí to, čo robí, a prečo teda musí dôjsť k zániku RTVS. Bohužiaľ, nikde v návrhu, ani v dôvodovej správe však odpoveď na túto otázku nedostávame. Zvolený legislatívny postup, pri ktorom dochádza k výrazným inštitucionálnym zmenám bez zrejmého dôvodu, keďže 95 % obsahu nového zákona ostáva nezmenené oproti súčasnej verzii, je problematický z niekoľkých dôvodov.
Po prvé, je to v rozpore so zákonom o tvorbe právnych predpisov, ktorý požaduje, aby cieľom tvorby právnych predpisov bolo pripraviť za účasti verejnosti taký právny predpis, ktorý sa stane funkčnou súčasťou vyváženého, prehľadného a stabilného právneho poriadku. Myslím si, že z tejto vety nebolo dodržané nič.
Z rovnakých dôvodov sme názoru, že ten zákon narúša aj princíp právnej istoty, ktorý je zakotvený v čl. 1 ods. 1 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky. A ako som už povedala, je v priamom rozpore s európskym aktom o slobode médií a jeho základnou filozofiou, ktorá tiež predpokladá a vyžaduje právnu istotu a predvídateľnosť v téme mediálneho prostredia.
Druhým problematickým bodom je, že tým skutočným zámerom predkladaného zákona je, nie je reforma verejnoprávnych médií alebo snaha o ich lepšie fungovanie, ale je odvolanie súčasného vedenia, ktoré je súčasnej vládnej koalícii nepohodlné. S účinnosťou nového zákona dôjde k ukončeniu výkonu funkcie aktuálneho riaditeľa RTVS Ľuboša Machaja, a taktiež dôjde k zániku mandátu všetkých členov súčasnej Rady RTVS. Takýto postup je, samozrejme, opäť v rozpore, konkrétne s čl. 5 európskeho aktu o slobode médií, ktorý stanovuje záruky pre nezávislé fungovanie verejnoprávnych mediálnych poskytovateľov.
A to by som možno pani ministerke doporučila, keď teda tak kategoricky tvrdí, že to nie je v rozpore s týmto, s týmto nariadením, aby si špeciálne ten čl. 5 prečítala. Pretože podľa tohto článku by mali mať verejnoprávne médiá zabezpečenú ochranu pred akýmkoľvek politickým alebo ekonomickým zasahovaním, čo je nevyhnutné na udržanie ich objektivity a nezávislosti. A veľmi podrobne tento článok hovorí o tom, že nie je možné ukončovať predčasne funkčné obdobia vedúcich zamestnancov týchto verejnoprávnych médií.
Ako som už spomenula, zákon je problematický aj z ústavného hľadiska, a to napríklad v kontexte čl. 30 ústavy, ktorý občanom zaručuje právo na prístup k verejným funkciám, pričom by mohol obmedziť realizáciu tohto práva nielen pri generálnom riaditeľovi, ale aj pri členoch súčasnej Rady RTVS.
Ďalším problémom predkladaného zákona je spôsob, akým koncentruje všetku moc pri riadení verejnoprávnych médií v tzv. Rade STVR, pričom táto rada je volená čisto politicky. Pretože orgánmi tejto novej inštitúcie budú naďalej rada a riaditeľ, ako je to v súčasnosti, ale mení sa jednak spôsob kreovania rady a jej kompetencie, a jednak sa mení aj pomer medzi tým, čo robí rada a čo robí riaditeľ. Kým doteraz všetkých členov rady vymenúvala Národná rada, po novom bude mať ministerstvo kultúry právomoc vymenovať a odvolávať štyroch z deviatich členov rady. Takisto sa mení funkčné obdobie z piatich na šesť rokov, čo nie je v predloženom návrhu vôbec nijak zdôvodnené. Posilnenie vplyvu ministerstva kultúry cez radu predstavuje veľmi významnú zmenu, keďže môže viesť k priamej politickej kontrole a možnému obmedzovaniu nezávislosti a objektivity v rozhodovacích procesoch a v strategickom smerovaní verejnoprávnych médií.
Ako som už spomenula, návrh o STVR radikálne rozširuje kompetencie rady na úkor kompetencií generálneho riaditeľa. Hlavnou novou právomocou rady je voľba a odvolávanie generálneho riaditeľa, pričom rada rozhoduje aj o úprave jeho mzdy. Rada s výrazným vplyvom ministerstva, a teda v našom kontexte tvorená nominantami jednej politickej strany, resp. v prípade tých členov volených parlamentom nominantami koalície, má ešte menšiu legitimitu ako súčasná rada, ktorá je celá volená parlamentom, takže sa na všetkých členoch musí dohodnúť aspoň koalícia. Pritom keby si predkladatelia naozaj urobili tú domácu úlohu a pozreli si, ako fungujú podobné rady v iných krajinách, tak by zistili, že v mnohých európskych krajinách sú takéto a podobné rady volené zástupcami aj koalície, aj opozície v parlamente práve preto, aby bolo zaručené, že tie médiá sú naozaj verejnoprávne, a aby boli naozaj vyvážené. Prečo tento zákon neobsahuje niečo také, a to napríklad aj v rámci filozofie zmierenia a novej politickej kultúry, o ktorej tu veľmi často v poslednom čase počúvame.
Zákon, ktorý máme pred sebou, rovnako umožňuje rade napríklad schvaľovať akékoľvek zmluvné vzťahy STVR, či povinnosť schvaľovať koncepciu riadenia a rozvoja tejto, tohto verejnoprávneho média a jej programovej služby. To sú ďalšie zmeny oproti súčasnému stavu, ktoré znamenajú výrazné zásahy do právomoci riaditeľa a v princípe sa z generálneho riaditeľa a vrcholového manažéra stáva iba výkonný pracovník, prevádzkar nového verejnoprávneho média, ktorý je plne podriadený rade a tá má všetky právomoci pri riadení tejto organizácie.
Zákon vlastne berie riaditeľovi všetky kompetencie, ale necháva mu výlučnú zodpovednosť za všetko, čo sa v inštitúcii bude diať a navyše ho rada môže odvolať prakticky za všetko.
Čo je opäť v príkrom rozpore aj so spomínaným článkom 5 Európskeho aktu o slobode médií.
Koncentrácia všetkej moci v kolektívnom orgáne, kde vlastne nikto nie je zodpovedný za nič, je tým najlepším mechanizmom na ovládnutie nezávislých inštitúcií bez veľkého rizika pre tých, ktorí ich chcú ovládnuť. A, bohužiaľ, my tu vidíme, že tento princíp začína byť v kultúre pod vedením pani ministerky a SNS akýmsi emblémom. Podobný postup sme zaznamenali aj pri verejnoprávnych fondoch a môžeme sa len dopredu desiť, kde sa zase na najbližšej schôdzi objaví znova.
Ďalším problémom predkladaného zákona sú zmeny v požiadavkách na členov rady, kde zákon oproti súčasnej úprave vypustil ustanovenia o nezlučiteľnosti funkcie člena rady s niektorými inými verejnými funkciami ako sú štátni tajomníci, vedúci služobného úradu alebo aj nejaké funkcie v samospráve, a to sú všetko politicky nominované funkcie.
V prípade štátnych tajomníkov a vedúcich služobných úradov schvaľované vládou Slovenskej republiky, čo opäť zakladá potenciálny konflikt záujmov a, samozrejme, keďže žijeme v malej krajine a kolujú tu rôzne mená ľudí, ktorí by mohli byť riaditeľmi tej novej televízie alebo nového verejnoprávneho média, vzbudzuje to oprávnené obavy, že ide o zmenu účelovo urobenú pre veľmi konkrétne osoby a obsadenie rady. A o to skôr, že ja som už niekoľkokrát počula napríklad od predstaviteľov SNS vo verejných diskusiách kadejaké ponuky a indície toho, kto by v rade mohol, alebo naopak nemal byť. Napríklad na poslednom výbore pre kultúru a médiá pán predseda výboru ponúkal zástupcom KDH, že by tam mohol byť reprezentant nejakej konkrétnej organizácie, ktorú považoval za im blízku. Tak toto naozaj nie sú spôsoby, ktoré by nás presviedčali o tom, že tá nová inštitúcia a jej orgány budú volené transparentne.
Samozrejme, veľmi veľa sa tu povedalo o nejasných právomociach tzv. etickej komisie, zákon vytvára taký zvláštny poradný orgán rady, ktorý nazval etická komisia a ktorý má teda dohliadať na pracovníkov verejnoprávnych médií. Má zaujímať stanoviská k dodržiavaniu štatútu a iných etických princípov a tak ďalej. Ale my vôbec nevieme, ako táto etická komisia bude fungovať, pretože jej pôsobnosť, aj záber, aj kompetencie, aj právomoci bude upravovať štatút, ktorý schvaľuje rada. A v zásade to znamená, že tá etická komisia môže robiť v budúcnosti prakticky čokoľvek, čo mu rada napíše, jej rada napíše do štatútu.
Viete, etické komisie sú niečo, čo existuje vo verejných inštitúciách celé roky, v zásade aj súčasná RTVS má nejakú etickú komisiu, ich funkciou býva zvyčajne kontrola dodržiavania vnútorných predpisov organizácie alebo etického správania sa zamestnancov. Ale to vôbec nie je ten orgán, ktorý my nájdeme v tomto zákone, pretože už samotný mechanizmus nominácie členov tej etickej komisie, kde sú zastúpené kadejaké organizácie a skupiny organizácií, ale nie sú tam vôbec zastúpení zamestnanci, hovorí o tom, že, že jeho úlohou vôbec nebude nejaký manažment vzťahov so zamestnancami, ale bude kontrolovať program a vysielanie. A že v podstate ide iba o premenovanie pôvodne navrhovanej programovej komisie trocha menej nápadným inštitútom cenzúry. A ja len chcem upozorniť, že ak niečo nazveme etická komisia, to ešte vôbec neznamená, že to bude naozaj etická komisia a nie cenzorská jednotka.
Ďalším bodom, to je môj veľmi obľúbený bod, lebo on veľmi dobre ilustruje tú inkonzistenciu, ktorú v tomto zákone nájdeme, je fakt, že nový zákon desaťnásobne navyšuje objem reklamy, ktorý môže verejnoprávne, môžu verejnoprávne médiá vysielať. Umožňuje im zvýšiť teda objem reklamy iných foriem komerčnej propagácie a ide o naozaj veľmi zvláštne opatrenie práve v zákone, ktorý deklaruje, že jeho cieľom je zvýšiť mieru verejnoprávnosti slovenských médií verejnej služby. Pretože na jednej strane tým vláda v podstate úplne jasne priznáva, že, že nevie, nechce, alebo nebude proste dostatočne financovať verejnoprávne médiá a nejak sa tak nádeja, že to za ňu urobí trh. Čo je teda, samozrejme, úplne presný opak verejnoprávnosti, a zároveň je to aj veľmi výrazný zásah do mediálneho trhu, ktorý ani náhodou nebol prekonzultovaný s tými aktérmi toho mediálneho trhu.
To, že verejnoprávne médiá majú obmedzený objem reklamy, ktorú môžu vysielať, dokonca v mnohých krajinách verejnoprávne médiá nevysielajú žiadnu reklamu, dôvod je na to ten, že my máme jednoducho duálny systém médií a že verejnoprávne médiá vstupujú na mediálny trh s verejnými peniazmi, a teda svojím spôsobom narúšajú hospodársku súťaž a hospodársku konkurenciu. A práve preto štát obmedzuje ich možný objem reklamy, preto, aby to nejakým spôsobom sa nedotklo súkromných vysielateľov.
Navýšenie reklamy pre STVR je z môjho pohľadu postavené naozaj na veľmi nesprávnej úvahe predkladateľa, pretože nízky objem reklamy nie je nevýhodou verejnoprávneho vysielateľa. Je naopak jeho výhodou, pretože nemusí súťažiť o tú reklamu z toho reklamného koláča a nemusí teda prispôsobovať svoj, svoju programovú štruktúru komerčným požiadavkám. Zvýšenie reklamného objemu dostane STVR do obchodnej súťaže so súkromnými médiami, čo oslabuje napĺňanie verejnoprávnej funkcie, obmedzí im to priestor pre obsah, ktorý nemá komerčnú atraktivitu, ale je nevyhnutný pre plnenie verejnoprávnej misie. Čo tu stále sme počuli aj, aj na začiatku, že televízia si neplní tú verejnoprávnu rolu, tak my teraz ešte robíme všetko pre to, aby si ju plnila ešte menej.
A v konečnom dôsledku bude viesť k oslabeniu jedinečnej úlohy RTVS v slovenskom mediálnom priestore a k radikálnemu zníženiu jej verejnoprávnej role.
A ako som povedala, je to pre mňa ten najlepší dôkaz toho, že predkladatelia tohto zákona do hĺbky nechápu samotnú podstatu verejnoprávnosti, a tiež toho, akými politikami sa tá verejnoprávna misia dá dosahovať. Verejnoprávne médiá nemajú konkurovať súkromným, ale, naopak, štát ich zriaďuje práve na to, aby zabezpečili také verejné služby, ktoré trh nedokáže zabezpečiť. Zvyšovanie reklamného podielu pre, pre verejnoprávne médiá je, samozrejme, značne sporné aj z hľadiska európskych pravidiel pre hospodársku pomoc a štátnu pomoc, pretože, ako som povedala, obmedzuje súkromné podnikanie na mediálnom trhu. A áno, asi by sme sa vedeli mnohí dohodnúť na tom, že tým úplne základným a najväčším problémom verejnoprávnych médií na Slovensku je práve chýbajúce, dostatočné, predvídateľné a od politikov čo najmenej závislé financovanie.
Veľa sa tu povedalo o tom zrušení koncesionárskych poplatkov v minulom volebnom období, ktoré bolo katastrofou, ale bolo to len konečnou katastrofou, ktorou sa zavŕšil dlho neriešený problém. Ale vidíme v tomto zákone, že by sa táto vláda nejako snažila tento problém riešiť? Prečo nemáme na stole návrh zákona, ktorý by primárne prichádzal s reformou financovania verejnoprávnych médií. Ani zmienka o tom nie je v tomto zákone. Prečo? Prečo tam nie je ani len náznak toho, ako by sa toto dalo vyriešiť. Ja chápem, že tu teraz odstraňujeme generálneho riaditeľa a nezávislosť RTVS, a tam sa v zásade úplná finančná závislosť médií na vláde veľmi hodí aj tým, ktorí sa počas minulého volebného obdobia celkom správne ohradzovali voči zrušeniu koncesionárskych poplatkov, či hlasovali za radikálne vyšší rozpočet RTVS.
Samozrejme, to zvyšovanie objemu reklamy je iba zdanlivým riešením. Nerieši nič. Nerieši vôbec zásadne nejako štrukturálne financovanie, nerieši udržateľnosť a v podstate len odvádza pozornosť od potreby systematickejšieho prístupu k financovaniu, ktorý by zabezpečil, že verejnoprávne médiá môžu kontinuálne plniť svoju misiu bez toho, aby museli robiť kompromisy v dôsledku závislosti od reklamných príjmov.
Veľa tu teda už zaznelo o rozpore tohto zákona s európskou legislatívou, s európskym aktom o slobode médií, ktorý zdôrazňuje potrebu právnych záruk pre nezávislé fungovanie verejnoprávnych médií, to naozaj v tomto zákone nenájdeme, ktorý požaduje zabezpečenie ich dostatočného financovania na plnenie verejnoprávneho poslania. Ktorý hovorí o tom, že akým spôsobom je možné a nie je možné odvolávať a menovať vedúcich pracovníkov týchto verejnoprávnych médií, a takisto posilňovanie právomocí ministerstva kultúry pri menovaní a odvolávaní rady, ktorá ovplyvňuje celé riadenie inštitúcie, je v rozpore s týmto zákonom, pretože priamo implikuje politickú kontrolu nad touto inštitúciou.
Európsky akt o slobode médií okrem článku 5, ktorý sa venuje priamo verejnoprávnym médiám, tak obsahuje aj ďalšie články, ktoré sa venujú mediálnemu prostrediu ako takému. A v nich požaduje, aby každé legislatívne, regulačné alebo administratívne opatrenie, ktorým sa zasahuje do mediálneho trhu, bolo riadne odôvodnené a primerané. Takisto hovoria tieto články o tom, aby akákoľvek regulácia podliehala vopred stanoveným a jasným časovým rámcom. A ja som to tu už spomínala aj minule, ale považujem to za dôležité spomenúť, že to, že v čase, kedy my vieme, že existuje takáto európska legislatíva a tie rozpory s tým európskym aktom sú pomerne zreteľné, napriek tomu, že tento, toto nariadenie je už právoplatné v čase, keď tu rokujeme o tomto zákone, tak my sme presvedčení, že vláda porušuje aj základnú zmluvu o Európskej únii práve v článku, ktorý hovorí o zásade lojality a spolupráce medzi členskými štátmi EÚ, čo je v zásade dosť závažné porušenie európskej spolupráce.
A tá posledná vec, o ktorej sa tu málo hovorilo v prvom čítaní a ktorú by som chcela trocha rozviesť, prečo považujem tento zákon za problematický, sú práve technické nedostatky, ktoré nájdeme v tej časti o prechodných ustanoveniach, ktoré naozaj zakladajú priestor pre totálny chaos a vlastne vyjadrenia predkladateľov o nejakej tej časovej následnosti toho, čo sa stane po schválení tohto zákona, nekorešpondujú s tým, čo je v tom zákone napísané. A tento bod je veľmi dôležitý, lebo jeho dôsledky pocítime okamžite po tom, ako ten zákon v parlamente parlament schváli.
Pripomeňme si teda, ako zákon upravuje prechod z RTVS na STVR. Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia. To znamená, že keď by sme si teoreticky tento zákon dnes schválili, tak následne ho podpíše prezident, predpokladám, že vcelku rýchlo, a bude zverejnený v Zbierke zákonov. A tým momentom bude zrušená Rada RTVS, bude zrušené celé RTVS, zanikne mandát členom rady, zanikne mandát generálnemu riaditeľovi.
Ja som si teda všimla, že v tom pozmeňovacom návrhu, ktorý pán Jarjabek tu dnes predniesol, posúva účinnosť na 1. júla, ale tak to je povedzme len niekoľko dní oproti tomu, ako by to bolo podľa tej pôvodnej verzie. A tým pádom dňom nadobudnutia účinnosti my máme novú inštitúciu, ktorá nemá ani riaditeľa, ani radu.
V rámci prechodných ustanovení, áno, odo dňa účinnosti až do zvolenia nového generálneho riaditeľa bude funkciu vedúcu v tomto novom, v tejto novej inštitúcii vykonávať štatutárny zástupca, ktorého vymenuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky. Podotýkam, že nemáme predsedu Národnej rady momentálne, ale dobre, predpokladám, že tak ako pán podpredseda zastupuje predsedu v iných veciach, bude ho zastupovať aj v tejto veci.
Tento štatutárny zástupca bude oprávnený vykonávať len úkony súvisiace s bežnou prevádzkou novej inštitúcie a nebude môcť uzatvárať zmluvy v oblasti investícií a výroby programu. A čo sa stane následne?
Minister kultúry, ministerka kultúry vymenuje tých členov rady, ktorí prislúchajú jej, do jedného mesiaca odo dňa účinnosti zákona, pretože ten jej ukladá urobiť nejaké výberové konanie. Čiže budeme mať štyroch členov rady, ktorá stále nebude plne navolená, a teda nebude funkčná. To máme možno teda do toho mesiaca od nadobudnutia účinnosti.
Hlasovanie o voľbe členov rady, ktorých volí Národná rada, zaradí predseda Národnej rady do programu najbližšej schôdze Národnej rady. To je tých ďalších päť členov. A keďže podľa tohto zákona členovia rady musia byť vyberaní na základe výberového konania, ktoré musí byť vyhlásené najmenej 21 dní pred jeho začatím a jeho uchádzači sa musia, musia byť upovedomení sedem dní pred jeho, jeho začatím, tak tým dostaneme tú mesačnú lehotu, ktorú potrebujeme na to, aby sme vôbec vypísali a nejakým spôsobom sprocesovali to výberové konanie, aby Národná rada mala o čom hlasovať. To znamená, že v praxi nie je možné zvoliť radu STVR skôr ako na septembrovej schôdzi. Septembrová schôdza začína 10. septembra. Keby sme si predstavili ten ideálny scenár, že hneď na začiatku tejto septembrovej schôdze Národná rada navolí tých zvyšných piatich členov rady, tí následne musia zasadnúť, musia si zvoliť predsedu a po prvom zasadnutí zverejniť výzvu na prihlásenie kandidátov na generálneho riaditeľa, pričom lehota na prihlásenie musí byť najmenej 15 dní. Čo toto všetko znamená?
Znamená to, že ak dnes tento zákon schválime, nová STVR bude mať kompletnú radu najskôr tri mesiace po nadobudnutí účinnosti tohto zákona a generálneho riaditeľa najskôr tri a pol mesiaca, čiže niekedy začiatkom októbra, ak by všetko šlo úplne perfektne a nepremeškali by sme ani jeden deň, čo ako vieme, sa väčšinou nestáva, napríklad viď prebiehajúce neúspešné voľby sudcov Ústavného súdu alebo zástupcov do mediálnej rady.
A dovtedy, tri a pol mesiaca bude riadiť celú obrovskú, transformujúcu sa inštitúciu, ktorá prebieha takou transformáciou, akú sme tu ešte nezažili, akýsi štatutár s veľmi obmedzenými právomocami, ktorého bude kontrolovať, kto vlastne? Konkrétne nikto. Nikto nebude kontrolovať tohto štatutára, lebo nebude existovať orgán, ktorý by ho mohol kontrolovať podľa tohto zákona.
To znamená, že predkladatelia zákona naozaj hrubým nedomyslením prechodných opatrení a nepremyslene stanovenou účinnosťou vydali verejnoprávne médiá napospas totálnemu chaosu a rozkladu. Pritom stanovenie realistickej účinnosti zákona a presného časového harmonogramu prechodu na novú inštitúciu bolo dôležitou pripomienkou zo strany RTVS v pripomienkovacom konaní, ale ministerstvo kultúry túto pripomienku neakceptovalo. Čo nedáva žiadny zmysel, pretože je úplne logické, že súčasné vedenie by sa malo na takýto zložitý prechod vedieť pripraviť, aby mohli odovzdať agendu, strategické informácie a tak ďalej, a tak ďalej.
Čiže tento zákon je teda okrem problematického obsahu a zmien vo verejnoprávnych médiách nedomyslený aj technicky a formálne, navyše jeho prijatie spôsobí Slovensku aj medzinárodnú hanbu. Deje sa tak už dnes.
Svoje znepokojenie nad zamýšľanými zmenami vyjadrili prakticky všetky relevantné medzinárodné organizácie. Protestuje Európska únia vysielateľov, Reportéri bez hraníc a mnohé ďalšie a asi všetci ste dostali list komisára Rady Európy pre ľudské práva, ktorý nás upozorňuje na to, že prvky návrhu zákona môžu narušiť záruky prevádzkovej alebo redakčnej nezávislosti verejnoprávneho vysielateľa. A v tejto súvislosti odporúča zvážiť najmä tie ustanovenia, o ktorých tu stále hovoríme, ktoré sa týkajú predčasného ukončenia mandátu súčasného riaditeľa a ďalších orgánov, ako aj systém, v ktorom sú viacerí členovia rady priamo menovaní vládou.
Na záver by som chcela povedať, že my všetci dnes v zásade veľmi dobre vieme, čo sa stane, keď dnešným dňom parlament schváli tento takzvaný zákon o STVR. Jeho jediným cieľom, ktorý v zásade predkladatelia ani neskrývajú, je totiž úplne ovládnuť fungovanie inštitúcie výsostne politicky volenou radou, ktorá bude mať všetky kompetencie, ale prakticky žiadnu zodpovednosť. Všetky zodpovednosti ostanú generálnemu riaditeľovi, ktorý však bude musieť iba usilovne plniť príkazy rady, a tá mu bude podľa ľubovôle zvyšovať a znižovať plat, ako sa im zachce, prípadne ho kedykoľvek odvolajú. Ale zároveň, ako sme aj počuli v pozmeňovacom návrhu pána poslanca Jarjabka, keď bude poslúchať, tak mu teda ešte tam zvýšili plat, aby zase poslúchal.
Nad programom bude bdieť cenzorská komisia, ktorú ironicky zákon nazýva etická. A väčšinu týchto orgánov si navolí strana SNS, ktorá bude zároveň cez verejnoprávnu televíziu predávať viac reklamy, a tým akosi zvláštne zvyšovať jej verejnoprávnosť. Ale ešte predtým nebude mať inštitúcia niekoľko mesiacov takmer žiadne vedenie a vôbec žiadnu kontrolu. A otázka je, čo tam po tomto období vlastne ostane, čo nájdeme v tej novej inštitúcii na začiatku októbra. Prach a spálenú zem? Zdá sa, že táto vojenská taktika spálenej zeme je v rezorte kultúry zatiaľ to jediné, čo nové vedenie do jeho agendy prinieslo. Viete, nezávislé médiá, slobodná a zodpovedná žurnalistika a najmä šírenie overených a kredibilných informácií, či ochrana pravdy a spoločného verejného priestoru, to sú úlohy verejnoprávnych médií, ktoré by sme tu mali chrániť. Pretože tieto hodnoty sú dnes dôležitejšie ako kedykoľvek predtým, pretože v súčasnosti čelia väčším hrozbám ako kedykoľvek predtým. A ak chceme chrániť demokraciu, musíme chrániť aj verejnoprávne médiá pred všetkými, ktorí by si ich chceli privlastniť. Presne preto nemal tento zákon vo svojej súčasnej podobe nikdy vzniknúť, pretože ako som povedala, jeho dôsledkom bude len spálená zem, chaos a menej slobodného verejného priestoru.
A v tejto súvislosti nemôžem nespomenúť, že po tom, čo sa na Slovensku stalo 15. mája, je úplne očividné, že slovenská spoločnosť potrebuje úplne novú úroveň budovania súdržnosti a vnútornej jednoty. Dnes asi všetci vidíme, kam vedie zámerná polarizácia v spoločnosti, vedená s cieľom získavať politické body. Ja osobne som presvedčená, že Slovensko naozaj potrebuje radikálny a nový konsenzus o tom, čo je vo verejnom priestore možné, a čo je už za čiarou. Že potrebujeme vlastne novú spoločenskú zmluvu a súčasťou tejto novej spoločenskej zmluvy by mali byť aj úplne nové rámce toho, ako majú fungovať verejnoprávne médiá, ktorých úloha v tomto procese je nezastupiteľná a dôležitejšia než, než bola predtým. A ak vládna koalícia myslí vážne tie sľuby, ktoré dala aj v tom uznesení, ktoré sme si vlastne jednotne v Národnej rade odhlasovali, ak myslí vážne záväzok k novej politickej kultúre, asi je každému jasné, že zákon, ktorý máme pred sebou, nie je ten správny zákon o verejnoprávnych médiách.
A ja by som chcela ešte raz už po neviem koľkátykrát vyzvať vládnu koalíciu, aby stiahla tento predložený zákon, ešte stále to môže urobiť. A aby to zobrala ako príležitosť naozaj vytvoriť priestor pre celospoločenskú debatu o kvalite verejnej, verejnej rozpravy a o reforme verejnoprávnych médií, ktorá by prispela naozaj k zmierneniu polarizácie a k spoločenskej súdržnosti a k lepšiemu Slovensku. Pretože verejnoprávne médiá budú naozaj verejnoprávne iba vtedy, ak sa na základnom rámci ich fungovania dohodneme všetci. A na takúto diskusiu a legislatívny proces sme kedykoľvek pripravení a budeme v nej súčinní.
A ešte na záver raz zopakujem Zoru Jesenskú: "Poblúdiť možno preto, že sme hľadali veľmi netrpezlivo, že už, už sme chceli byť pri cieli, možno ešte hodne vzdialenom."
A ja by som ešte chcela navrhnúť spravodajcovi, aby vo vzťahu k pozmeňovaciemu návrhu pána poslanca Jarjabka a Michelka, ktorý dnes predniesol v pléne, aby sme body dva... o bodoch 12 a 14 hlasovali zvlášť.
Ďakujem. (Potlesk.)

vymazať rámček

vymazať