15. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Včera sa ma náš predseda klubu pýtal, že či idem vystúpiť za klub, a ja som povedala, že ja nepotrebujem 30 minút, pretože ten pozmeňujúci návrh naozaj vyhovel tým požiadavkám, ktoré som teda ja navrhovala odstrániť a ktoré som považovala za absolútne najtoxickejšie časti, ktoré obsahovalo to pôvodné znenie návrhu lex atentát. Takže, takže budem aj preto teraz stručná, napriek tomu sa chcem dotknúť jedného toho ustanovenia, ktoré som zmieňovala už v prvom čítaní a ktoré teda je chvala, chvalabohu a vďaka vôli a ochote navrhovateľov vypustené, minimálne tam v tom pozmeňujúcemu návrhu. Ale, ale počúvala som tu argumentáciu, že s akou, prečo sa vypúšťa toto ustanovenie. Hovorím o ustanovení, ktorým sa mal dopĺňať zákon o elektronických komunikáciách a ktorého, veľmi to zjednoduším, pointou malo byť, že ak vzniká podozrenie zo spáchania priestupku, môže si provider vypýtať, pardon, môže si policajt so súhlasom prokurátora vypýtať od providera proste veľmi široký rozsah jeho osobných údajov. A toto je niečo, čo som tu pred chvíľkou nazvala ten guľomet na komárov, pretože to je to, čo by malo zaznieť v tej argumentácii a nezaznelo, a ja sa k nej dostanem.
Ale zazneli v nej dve veci, na ktoré chcem reagovať predom, a síce že nie je vôľa kriminalizovať prejavy, lebo v Trestnom zákone už sú skutkové podstaty trestného činu, ako je ohováranie. Teraz nechcem pôsobiť, že idem niečo rozporovať, iba možno to hovorím tak v rámci korekcie, že práveže my nemáme v trestnom režime nijaké skutkové podstaty, ktoré riešia ten typ prejavov, ktoré mohli vyústiť k atentátu. Áno, ohováranie máme, ale to je úplne iný trestný čin. Tam sa vyžadujú úplne iné parametrizácie na teda konanie, následok, vyvolanie pocitu na strane poškodeného a tak ďalej. Tam sa... (Reakcia navrhovateľa.) Aj tak... Pán minister ma dopĺňa trestným činom ešte vydierania. Ale chýbajú nám práve také, ktoré poznáme skôr pri tých skutkových podstatách trestného činu extrémizmu, že podnecovanie k násiliu a takéto, tie nenávistné. A áno, že tým pádom, keďže nie sú, nie sú nejako, nejako regulované, je potom teda na diskusiu, že ako ich, ako ich právne upraviť. Ale určite si nemyslím, že ak by mali ostať v priestupkovom práve, no ak sa tak rozhodneme, budiž, ale potom nemôžeme dať OČTK takú silnú zbraň, ktorú doposiaľ vždy a všade, a to teda teraz hovorím aj na základe, na základe záverov z judikatúry, alebo ktorú som si prešla v judikatúre ESD, je možné uplatniť len v súvislosti s trestným činom. Keď som si pozerala teda rozsudky Európskeho súdneho dvora, tak tam je tá debata iba o tom, že ako závažná musí byť kriminalita, aby sa mohli orgány činné v trestnom konaní domôcť zásahu do súkromia osoby, pretože to navrhované znenie, v podstate ja už som to tu, už som v prvom čítaní spomenula, že útočilo na tri alebo štyri dokonca, alebo minimálne išlo do konfrontácie so štyrmi základnými ľudskými právami. Obmedzuje slobodu prejavu, pretože každý má právo vyjadrovať svoje názory bez toho, aby sa musel pritom predstaviť, hej, a zverejniť všetky svoje osobné údaje. Týmto už, ak oni odhalia identitu anonymného diskutéra alebo niekoho, kto sa nechcel predstaviť, zasiahli svojím spôsobom do slobody prejavu.
Po druhé, urobili tým pádom, ak by to teda prešlo v tej pôvodnom, v tej pôvodnej verzii, zásah do ochrany telekomunikačného tajomstva, čo je, čo je niečo práve v tej kategórii práv, ktoré pán minister spomínal ako tie úplne primárne, hej, ktoré sú najviac chránené, že to je tak osobná zóna, právo na ochranu súkromia a tak ďalej. Čiže kvôli podozreniu z priestupku sme boli ochotní dať orgánom činným v trestnom konaní také nás... také nástroje, ktoré vyvolali absolútnu neproporcionalitu. Čiže ja si nemyslím, že ten dôvod je preto, lebo, áno, že veď vieme to riešiť cez ohováranie, ale, a preto nepotrebujeme mať takúto úpravu, hej, ktorú sme teraz vypustili z toho návrhu, ale dôvodom toho vypustenia je to, že tam bola absolútna neproporcionalita. Ja si neviem predstaviť právny vesmír, v ktorom by toto bolo priechodné, aby sme zasiahli paralelne jednou šupou do niekoľkých základných ľudských práv na základe podozrenia z priestupku. A potom máme problém, keď sa obmedzujú základné ľudské práva na základe ohrozenia verejného zdravia, čo je ústavne prípustný, prístupný, prípustný dôvod.
Potom ten druhý argument, ktorý zaznel, že teda predkladatelia alebo navrhovatelia sa chceli vyhnúť praxi, kedy OČTK nadkvalifikujú priestupok na trestný čin, aby tým získali oprávnenie žiadať providerov o informácie na odhalenie zdroja, čo absolútne pripúšťam, že takéto prípady môžu nastať. Len ja si, ja to tu už opakujem donemlátom, že my nemôžeme robiť zásadné zásahy a zvlášť teda, ak majú takýto dopad na ľudské práva, na základe urban legend. Hej, že to musí byť naozaj zmapovaná analýza, ktorá nám dá presný prehľad o tom, čo sa v tej praxi naozaj deje, ako často a frekventovano, hej, sa takýto typ anomálie vyskytuje, lebo ja si pamätám, že keď som bola, keď som bola podpredsedníčka VRAX-u (výbor pre predchádzanie a elimináciu rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatných foriem intolerancie, pozn. red.) tuto pána ministra, tak práve na tom, na tej pôde sa chystali všetky tie veci, ktoré na konci dňa vyústili k tomu, že sme dali trestné činy extrémizmu pod špecializovanú sústavu orgánov činných v trestnom konaní a Špecializovaný trestný súd. To nebolo preto, lebo sme mali nejaký prípad, nejakú príhodu, nejakého dôchodcu. Ja som robila rok analýzu, hej, ktorá je dodnes prístupná na ministerstve vnútra, a prešla som to so všetkými zainteresovanými stakeholdermi od spravodajských služieb, tých dotknutých orgánov, ktorým sme to brali, až po dotknuté orgány, ktorým to malo prísť. A takto zhruba sa, hej, majú robiť nejaké takéto väčšie zásahy, že uznávam, môže to byť takýto prípad, ale musíme mať oveľa väčšie, silnejšie legitimizačné dôvody na to, aby sme, aby sme, hej, pristúpili na tak zásadný zásah, ktorým to ustanovenie malo, malo byť.
A chcem teda skôr upriamiť pozornosť na tie dôvody aj v súvislosti s tým, že ak tomu správne rozumiem, je tu tá vôľa zaoberať sa týmto typom vecí v lex atentát dva. Však? Či nie? (Rečníčka sa obrátila na navrhovateľa.) Chystáte lex atentát dva, tak som to správne pochopila. (Reakcia navrhovateľa.) Okej, aj tri dokonca, super, ja sa z toho veľmi teším, že tu je táto iniciatíva, ale... a nie som si teraz, neviem úplne odčítať a na základe tých argumentov, ktoré zdôvodňujú vypustenie toho mnou namietaného toxického ustanovenia, že akou cestou to pôjde, preto chcem tie posledné tri minúty možno narýchlo ešte doplniť ďalšie tie argumenty, ktoré by mali byť dané na potaz. To je to, že takýmto ustanovením, už keď sme teda prešli si tú absolútnu neproporčnosť, nie je možné viazať zahraničné servery. Hej, môžme viazať len národné servery. A to je teda akože fakt výhra, teda náklady absolútne neadekvátne úspechu. Pretože to, kde sa to deje, sú väčšinou tie platformy, ktoré nevieme regulovať, respektíve vieme, chvalabohu, že teda keď do toho vstúpila EK, tak už vieme na základe medzinárodnej pomoci, čo je inštitút ale len v rámci trestného konania, znovu by to nemohlo postihovať priestupky.
A ďalší ten argument je, snažím sa skrátiť, že áno, že my sme síce vytvárali nejaké nástroje, ktoré dávali OČTK spôsobilosť domôcť sa nejakých, nejakých informácií, ktoré by inak nemali, ale my sme nemali a nemáme dodnes úplne jasné, že čo je ten materiálny dôvod, to je ten priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, spolunažívaniu spáchaného hrubým, hrubou neslušnosťou? Alebo že, viete, že to je prelomenie kľúčovej trestnoprávnej zásady, že nullum crimen sine lege certa. Ona musí byť určitá. My musíme vedieť, že ak má nejaké porušenie normy viesť k následku, tak tá norma musí byť absolútne jasná. My musíme vedieť, že čo sa po nás žiada, čo je to nežiaduce konanie. A z toho, ako dnes teda to máme, nevieme, čo zákonodarca myslí a čo je mierou hrubej neslušnosti. Okej, pri priestupkoch, máme to tam dlho, ak je to za 33-eurovú pokutu, čert ber. Ale nemôže takáto neistota byť, hej, v tom kontexte, že stačí mať podozrenie zo spáchania priestupku hrubej neslušnosti, dať práva OČTK, ktoré zasiahnu do tých všetkých ľudských práv, ktoré som spomenula.
A možno ešte posledná vec a toto je skôr taká politická možno výhrada, že musíte sa v jednej chvíli proste naozaj rozhodnúť, čo idete robiť. Hej, že nemôžete v jednej chvíli hovoriť, že idete bojovať proti radikalizajúcim sa online diskusiám a na, ktoré naozaj, toto je to, čo viedlo, čo má, čo môžme pokojne označiť a ja s tým súhlasím, ako, hej, tá výslednica, ktorá sa podpísala alebo teda rezultovala k atentátu. Ale potom nemôžeme prísť k Bombicovi a hovoriť, že najväčší majster sveta v lynčovaní je proste niekto, kde by sme mali hľadať ako ešte širšiu, extenzívnejšiu slobodu slova. No tak buď ideme obmedzovať nenávistné prejavy, alebo teda ako že sa vysporiadajme s tým, že ak ich obmedzujeme, tak už potom nemôžme zase začať s argumentom o slobode slova, lebo ona má svoje limity. Moja sloboda mávať päsťou končí na špičke vášho nosa. A tu si treba ujasniť, že kedy teda chceme a čo obmedzovať a kedy na koho pôde a v koho relácii sa potom hráme na ochrancu slobody slova.
No, tak poviem toľko. Ďakujem. (Potlesk.)

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú, chcem sa opýtať navrhovateľa, či sa chce vyjadriť k rozprave.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Budem veľmi stručný. Predpokladám, že ešte aj pán spravodajca sa vyjadrí.
Bolo tu vyslovených veľa obáv a v konkrétnych príkladoch sme si naozaj dokázali nakresliť a tento príklad ma celkom zaujal, pani poslankyňa Števulová, ktorý ste vy spomenuli. Štátny funkcionár užíva nehnuteľnosť v rozpore s územným plánom. Predstavme si, že by som povedal, že pán minister Mikulec si postavil v chránenom území chatu. A teraz tam chceme ísť demonštrovať, lebo to je to, čo, tuším na Martinkách či kde to má. A ani jedno z týchto ustanovení nezakazuje susedom a ostatným obyvateľom tej obce tam ísť demonštrovať. Pretože nejdete demonštrovať preto, že je zlý alebo bol zlý minister vnútra, ale preto, že si postavil chatu tam, kde nemal. Tým pádom je táto podmienka vylúčená a keďže všetci ostatní susedia sú poškodení touto stavbou, tak vlastne nie je koho práva obmedziť podľa toho nášho stanoviska a teda tým pádom neexistuje, ako by mohol starosta napísať zákaz tejto demonštrácie. Podľa tohto zákona, ktorý sme napísali. Čiže uvidíme za tri mesiace, ale tá výkladová a tá prax, ktorá sa ustanoví, bude naozaj dobrá.
A ja si dovolím len pár citácií, lebo veľmi veľa tých európskych rozhodnutí ste povedali, že budú problém, viacerí. Tak ja si myslím, že je veľmi dôležité odcitovať tú jednu z hlavných viet, ktorú súd najčastejšie preferuje. A skúsim ju povedať po slovensky teda. Štát má pozitívny záväzok na ochranu povolenej alebo teda oprávnenej, aby som povedal presne, oprávnenej demonštrácie proti protidemonštrácii. To je časť, ktorú často kritizujete. Štát má pozitívny záväzok, že musí to chrániť. To isté platí, že v prípade, ak je to ohrozenie, má ju zakázať. To je v rozhodnutí, ktoré súviselo s ďalšími opatreniami, napríklad ďalší citát, že štát má k dispozícii obmedzovacie nástroje, nie univerzálne, na stanovenie miesta demonštrácií. To je... (nezrozumiteľne vyslovené) verzus Rusko. A takisto platí, že to právo zhromažďovacie nie je neobmedzené a osobitne to ma zaujalo, samozrejme, najviac, to právo nie je neobmedzené a právo na pokojnú demonštráciu nemôže obmedzovať práva ostatných, Eva Molnár verzus Hungary.
Čiže ja si myslím, že sme aj spoločnou prácou, teda odstránením niektorých formulácií, ktoré neboli úplne presné, z väčšej miery odstránili tie rozpory, ktoré hovorili o tom, že by tam k nejakému obmedzeniu mohlo dôjsť. Ja si myslím, že nie. Platí všeobecné pravidlo, ktoré sme ustanovili, že kvôli výkonu povolania nemôžeme demonštrovať pred obydlím. To je proste fakt. To znamená aj ten divoký výklad, že keď sa presťahuje niekto na námestie SNP, sa tam zakáže demonštrácia, takisto nie je pravda. Jednoducho tak ako v prípade toho ministra vnútra môžete protestovať pred jeho obydlím, pokiaľ to nesúvisí s výkonom jeho povolania. To je pomerne dosť jednoduché. Čiže toto ten zákon všetko umožňuje, a preto na záver už nechcem to ďalej zaťažovať.
A možno už iba jednou poznámkou k pani poslankyni Bihariovej, že my sme to iba vyňali z toho návrhu teraz a posunieme ho do toho druhého konania na ten september, tú otázku tej identifikácie, ale to je zrovnoprávnenie. Dnes policajt bez potreby mať pri sebe prokurátora pristúpi ku vám, keď budete hrubo nadávať, a vyžiada si od vás občiansky a vy mu ho musíte dať, aby vás mohol identifikovať pre prípad priestupku narúšania občianskeho spolunažívania. Toto je to. My žiadne jeho údaje zo súkromia nežiadame ani obsah tých správ, len žiadame, aby sme boli schopní stotožniť osobu zodpovednú priestupkovo s autorom samotného statusu. To je celé. Pokiaľ v bežnom svete, kdekoľvek vonku to stačí, aby som si od vás vypýtal občiansky a policajt bez čohokoľvek, dali sme prísnejšiu kontrolu prokuratúry na to, aby to mohlo byť v online svete. Ale budeme o tom debatovať, vybrali sme to zo zákona, len hovorím, že žiadny nejaký veľký zásah do súkromia sme nechceli. A dobrý, Bombic je výborný príklad. Bombic je trestne stíhaný, pani poslankyňa, za prejavy, ktoré označila prokuratúra za nenávistné. My hovoríme, že ak sa tam nachádzali nejaké veci, tak v budúcnosti mohli by maximálne dosahovať intenzitu priestupku. Tak, tak čo vlastne my teraz robíme, že tu schvaľujeme a všetci potvrďte, že mal by byť trestne stíhaný, dokonca medzinárodne hľadaný kvôli tomu aj s obídením zákona, pretože on nie je na úteku, lebo už 20 rokov žije a centrum svojich záujmov má v Londýne. To znamená, to sú absolútne nezákonné zatykače podľa pravidiel, kedy sa majú vydávať. Kľudne mohli tú vec postúpiť na stíhanie do Spojeného kráľovstva. Nie, oni chceli vlastne mediálne využiť tú situáciu. Ale to, čo vy hovoríte, že aby to nebolo v tom priestupkovom zákone jedným dychom, druhým dychom hovoríte, ale vybratí ľudia, ktorých nemáme radi, by mali byť stíhaní trestnoprávne za to isté. Čiže z môjho pohľadu, z môjho pohľadu, ja tvrdím, že aj tak v tomto prípade najbolestivejšie sú práve tie finančné postihy práve takýchto vecí, kde nedochádza k tým podnecovaniam a návodom na ublíženie na zdraví alebo dokonca smrti, čo jednoznačne je v kategórii trestných zákonov, ale v tom hrubom slovníku urážlivom tam si myslím, že má byť postačujúci priestupok, preto aj v tomto prípade by to malo byť priestupkové konanie, ktoré by takí ľudia sa mali, mali zúčastňovať.
Ja vám ešte raz chcem poďakovať za veľmi kvalitnú aj odbornú diskusiu o tomto zákone. Každý máme svoj politický názor na niektoré opatrenia, už také alebo onaké, ale v každom prípade sme ten zákon posunuli dopredu. A aj pánovi spravodajcovi sa chcem poďakovať za náročnú robotu. Za tri dni sme absolvovali množstvo diskusií aj akceptovali množstvo vecí, aj pán poslanec Spišiak prispel s niektorými nápadmi, ktoré sa vlastne ako realizovali. Všetkým ešte raz veľmi pekne ďakujem a ďakujem aj za podporu tohto zákona do budúcna.

Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave?

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ja nejdem záverečnú reč robiť štýlom, aby som ešte nejakým spôsobom reagoval na všetko, čo tu dnes bolo povedané najmä zo strany opozície. Chcel by som to možno krátko zhrnúť a ešte raz zadeklarovať zmysel toho, čo robíme a prečo to robíme.
Ja som bol, myslím, že v roku 1989 asi 27-ročný a myslím, že už som dosť dobre vnímal to, čo sa deje, aká spoločenská zmena prichádza, a tiež som s kolegami na jednu nástenku napísal, že už nebudeme potrebovať na svoj názor súhlas. S tým, že bol som v uliciach, štrngal som kľúčmi a mal som predstavu, že ideme žiť inú spoločnosť, ako sme žili dovtedy. Tým nechcem povedať, po, možno v tomto veku a po tej skúsenosti od roku ´89, že všetko do roku ´89 bolo a zlé, a tak ako platí, že všetko, čo žijeme teraz, nie je tiež ideálne. Ale slobodne sa vyjadrovať, slobodne si povedať názor, s čím nesúhlasíte, to je aj pre mňa sväté a nie je mi to sväté len ako jednotlivcovi, ale dnes aj v tej verejnej funkcii poslanca a verte, že by som nikdy nezdvihol ruku za zákon, ktorý bude obmedzovať nejaké právo a to je jedno či politické, či ľudské. Možno by ste mi hneď zodpovedali, prečo si včera zdvihol ruku za RTVS, ale chcem vám povedať, že sa domnievam, zatiaľ ma nič iné nepresvedčilo o tom, že to je zákon, ktorý skutočne bude spieť ku tomu, aby tam zazneli aj iné názory popri tých, čo tam zaznievali teraz, že žiaden názor nebude zakázaný, ale to som odbočil, vrátim sa k tomu, čo som chcel na úvod.
To znamená, my chceme jednoznačne prispieť k tomu, aby po tom, čo sa stalo 15. mája, a ja som to povedal aj na tlačovom brífingu ráno, sme v tejto spoločnosti začali niečo s tým stavom robiť v tom pozitívnom slova zmysle. Aj som povedal, že budú na to potrebné viaceré nástroje a nie je to len legislatíva, nie sú to len zákony, ktorými budeme možno upravovať nejaké konanie vo verejnosti, správanie, ktoré bude za hranou toho, čo si označíme, že je za hranou, a ktoré neskôr možno aj povieme, ako treba sankcionovať, aby sme také konanie čo do kvantity znížili, lebo nikdy sa nám to asi nepodarí zamedziť, tak ako sa nikdy nepodarí zamedziť páchaniu trestnej činnosti.
Na druhej strane ale by som bol rád, keby sme sa všetci zamysleli nad tým, že čo iné vieme urobiť pre to, mimo týchto legislatívnych nástrojov, pretože tiež som ráno povedal, bude to závisieť od toho, ako sa začneme správať povedzme my všetci politici vrátane toho, čo hovoríme v tejto sále. Slovo je veľká zbraň a má veľkú silu a stokrát povedaná nepravda sa stáva pravdou, nemusíte vystreliť ani tú pomyselnú guľku, ako bolo povedané, ale rozhodne je dôležité, aby sme si všetci uvedomili, že to nebude len o tých legislatívnych zmenách, ktoré sme priniesli v nejakom prvom kole, ale že to bude o tom, či sa dokážeme meniť v čase, a tiež to nebude zo dňa na deň.
Tu ste mali jeden krásny príklad toho, že tak ako som povedal, že nikdy nevymizne trestná činnosť, tak nikdy nevymiznú ani ľudia, ktorí nezmenia proste svoje správanie a budú stále na pozícii šírenia nenávisti a neznášanlivosti a nebudem toho človeka dneska menovať. Ale ak chceme niečo zmeniť, tak budeme musieť zmeniť my sa tu, pretože toto je prenášané, sú tu isté vzory správania a tí ľudia to od nás preberajú, či sa nám to páči, či nie. V druhom kole to bude rozhodne mediálne prostredie a môžte mi hovoriť trikrát, že nie. Médiá prinášajú to, čo tu hovoríme, médiá to komentujú, niekedy primerane, niekedy neprimerane z môjho pohľadu, niekedy zveličene, niekedy, naopak, zľahčene a ony kreujú tú verejnú mienku a, to môžme povedať, aj tú objektívnu realitu. Takže áno, platí, že bude sa musieť aj mediálne prostredie zamyslieť nad tým, ako tú svoju prácu robí, pretože tak ako tu dnes bol jeden rečník, ktorý nemá priestor na sebareflexiu, tak existujú, bohužiaľ, aj v mediálnom priestore aj denníky, ktoré nemenia svoju pozíciu a idú stále svojou cestou šírenia nenávisti a neznášanlivosti.
No do tretice by som tu mohol ešte spomenúť aj mimovládny sektor, pretože aj tam vidím priestor na to, ako vplýva na tvorbu verejnej mienky. Ale vrátim sa teda ešte k tej legislatíve. To, čo priniesla vláda a to, čo sme tu upravili zatiaľ bez hlasovania pozmeňovacími a doplňujúcimi návrhmi, v žiadnom prípade nesmeruje k tomu, aby sme nemohli sa zhromažďovať, aby sme nemohli vyjadrovať to, čo chceme vyjadriť, tak ako som to povedal. A pokiaľ sa stane niekedy prípad, ktorý bude musieť byť kvôli nejakej sťažnosti riešený povedzme až na európskom súdnom ľudskom... na Európskom súde pre ľudské práva a príde k nám rozsudok, ktorý povie, že sme zle upravili zákon alebo že sme zmarili niekomu toto právo, tak si myslím, že môžme pristúpiť k zmenám. My ešte raz deklarujeme, že tie zmeny majú chrániť účastníkov, ktorí chcú zhromažďovať sa, a to preto, to slovo chrániť je až, bohužiaľ, bohužiaľ, zle sa mi vyslovuje, no lebo je ta klíma v spoločnosti taká, aká je. To nie je skutočne svojvôľa. Ja by som bol najradšej, keby sme mohli všetci bez akéhokoľvek čo len pomyslenia na to, že ma bude za názor niekto len prekrikovať alebo že dokonca utŕžim facku, si vyjadrovať tie svoje myšlienky a svoje názory a idey, tak ako máte vy predstavu. Ja sa možno pozerám na to trošku, tak jak to povedal Jaro Spišiak, tým policajným pohľadom, ale verte, že vy máte takisto právo na ochranu svojho zdravia. Máme právo na ochranu svojho majetku popri tom práve sa zhromažďovať a tiež nechcem dneska preferovať, či to alebo ono právo je prednejšie, ale rozhodne si myslím, že právo na zdravie predsedu vlády aby nebolo narušené, bolo určite absolútne a popri tom, aby nebolo narušené, mohli byť obmedzené niektoré iné práva.
Vláda prijala možno tie neviditeľné opatrenia, po ktorých vy voláte, a to mám na mysli technické parametre nejakého, nejakej ochrany ústavných činiteľov pri súčasnej výjazdovej vláde, technické opatrenia k nejakým zmenám v metodike. To sa už deje, to sa zrejme deje už od hodiny po atentáte.
My dnes diskutujeme o zmenách, ktoré vnímame, že ich treba urobiť rýchlo. Máte výhradu, že ich robíme v SLK, v skrátenom legislatívnom konaní, ale myslím si, že práve tie zmeny, ktoré sme tam dali, skutočne si zasluhujú čím skôr tú úpravu a tiež vám môžem otvorene povedať, že možno nie všetky. Ja už som to tu za týmto pultom povedal v prvom čítaní a opakujem sa aj teraz. Ale ak máme začať aj v tej legislatívnej časti prispievať na nejaké upokojenie a prijímať isté úpravy, aby sme vysielali signály tým, že na tom internete nemôžte rozprávať, čo chcete, alebo na tom online priestore, lebo jednoducho to nie je prípustné, tak to musíme robiť a čím skôr, pretože hejt pokračuje, samy to tu povedali niektoré poslankyne, čomu čelia, či už to bola pani poslankyňa Plaváková, pani poslankyňa Kolíková, a je to, je to, samozrejme, aj u iných poslancov a ja by som chcel, aby to prestalo, takisto ako vy. Možno sa na to pozeráme inak, čo sa týka tej cesty, ako sa k tomu dostať, ale verte, že na konci je asi ten cieľ rovnaký. My musíme tu v parlamente byť aj expresívni, ja to pripúšťam. Nie je možné robiť to len úplne, a teraz nech mi je odpustené, akože v úvodzovkách taký výraz, že farárskym spôsobom. Áno, tu musí byť aj emócia, musí tu byť možno aj zvýšený hlas, ale stále sa to dá v rámci nejakej slušnosti a bez nutnosti tuná vykrikovať, že tu je niekto zlodej 30 miliárd.
No, takže celkom na záver, ja rozumiem, že sú pre vás prijateľné veci v tom zákone, sú pre vás neprijateľné tie veci v zákone, ale náš úmysel nie je v žiadnom prípade nikomu obmedzovať či ľudské, či politické práva. Náš úmysel je prispieť týmito prvými zmenami do toho priestoru tak, aby sme zabezpečili vnútornú bezpečnosť, ukľudnili situáciu. A verím, že druhé, druhý lex, ktorý by mal prísť na jeseň, pôjde riadnym legislatívnym konaním, budeme o tom môcť diskutovať aj mimo tohto pléna s inými organizáciami a že urobíme tie zmeny tak, aby sme nejak deklarovali všetkým občanom, že nám záleží na tom, aby sa ukľudnili, aby tu neboli mimoriadne okolnosti, lebo mimoriadna okolnosť bola a hrozia aj teraz ohrozenia ľudských práv, slobôd a bezpečnosti.
Ďakujem.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďakujem, pán minister, ďakujem, pán spravodajca. Predpokladám, pán spravodajca, nepočul som, či ste ohlásili termín hlasovania. Predpokladám štvrtok o jedenástej.
Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní v prvom čítaní o návrhu poslanca Petra Stachuru na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa Zákonník práce, tlač 326. Tam bola prerušená rozprava. Pán poslanec Stachura nie je v sále a nevidím ani spravodajkyňu pani poslankyňu Holečkovú. Takže tento bod programu nám prepadne, keďže bola otvorená rozprava.
Teraz nasleduje prvé čítanie o návrhu poslancov Jany Bittó Cigánikovej a Tomáša Szalaya na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 578/2004. Návrh zákona má tlač 347, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 347. Na základe konzultácie s predkladateľmi a na základe návrhu troch poslaneckých klubov dávam teraz procedurálny návrh, aby sme tento bod programu stiahli z programu tejto schôdze a presunuli ho na september. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne.
Pokračujeme prvým čítaním o návrhu poslancov Jany Bittó Cigánikovej, Tomáša Szalaya a Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 577/2004 o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a tak ďalej. Návrh zákona má tlač 348, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí číslo 348. Obdobný prípad ako v predchádzajúcom bode, po konzultácii s predkladateľom dávam návrh, procedurálny návrh troch poslaneckých klubov, aby sme tento bod vypustili z programu tejto schôdze a presunuli ho na septembrovú schôdzu. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne.
Teraz pristúpime k rokovaniu návrhu skupiny poslancov na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k cenám energií. Návrh má parlamentnú tlač 66.
Dávam pos... dávam slovo poslancovi Júliusovi Jakabovi, aby návrh uviedol. Pán poslanec Jakab nie je v sále. Medzi navrhovateľmi je aj pán poslanec Vašečka. Pán Vašečka, nech sa páči, poďte predniesť zákon. (Reakcia z pléna.) Nie je tu spravodajca. Dobre. (Reakcia z pléna.) Dobre. Môžme postupovať tak ako v obdobnom prípade, keďže tento zákon už tretíkrát prepadol v rámci schôdzí, súhlasíte ako predkladatelia s tým, že by sme ho vypustili z programu a presunuli na ďalšiu schôdzu? (Reakcia z pléna.)
Na základe troch poslaneckých klubov podávam procedurálny návrh, aby sme tento bod vypustili z tejto schôdze a presunuli ho na septembrovú schôdzu. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne.
Pokračujeme v rokovaní o návrhu poslancov Juraja Krúpu, Vladimíry Marcinkovej, Vladimíra Ledeckého a Mariána Viskupiča na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k deportáciám ukrajinských detí do Ruska a výzve na okamžitý návrat týchto detí späť na Ukrajinu.
Návrh má tlač 304, dávam slovo pani poslankyni Marcinkovej, aby návrh uviedla. Nech sa páči.

(Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Krúpu, Vladimíry Marcinkovej, Vladimíra Ledeckého a Mariána Viskupiča na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k deportáciám ukrajinských deti do Ruska a výzve na okamžitý návrat týchto detí späť na Ukrajinu, tlač 304.)

Dobrý deň prajem a ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Tak ako už bolo v názve a pomenovaní tohto uznesenia dané, naším cieľom je, aby sa Slovenská republika prihlásila a pridala k 33 krajinám, demokratickým krajinám naprieč svetom, ktoré už dnes spolupracujú a koordinujú sa v snahe pomôcť Ukrajine získať naspäť na svoje územie a hlavne do rodín a zariadení, kde žili unesené a deportované deti Ruskou federáciou. Takže k tomuto chceme prispieť a chceme, aby bola Slovenská republika v tomto aktívna, pretože zatiaľ nereaguje na tie výzvy zo zahraničia. A viac by som k tejto problematike rada povedala v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá.

Ďakujem pekne.
Prosím povereného člena výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny pána poslanca Čaučíka, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore a návrh uznesenia Národnej rady. Nech sa páči, pán spravodajca.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviesť informáciu výboru k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Krúpu, Vladimíry Marcinkovej, Vladimíra Ledeckého a Mariána Viskupiča na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k deportáciám ukrajinských detí do Ruska a výzve na okamžitý návrat týchto detí späť na Ukrajinu, tlač 304.
Podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 307 z 20. mája 2024 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že ako gestorský výbor podal v stanovenej lehote Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o prerokovaní predmetného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Gestorský výbor o návrhu uznesenia Národnej rady dňa 19. júna 2024 na svojom zasadnutí rokoval, avšak neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh na uznesenie nezískal podporu nadpolovičnej väčšiny prítomných členov a členiek výboru podľa § 52 ods. 4 zákona 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Prílohou informácie je aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa potom hlásim aj ja ako spravodajca.

Ďakujem pekne.
Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce okrem navrhovateľky a spravodajcu prihlásiť niekto do rozpravy ústne? Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pani navrhovateľka, máte slovo.