15. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, ďakujem veľmi pekne za vystúpenie, takto, musíme rozdeliť jednak štrukturálne fondy, ktoré sú napr. pod pánom ministrom Rašim, to sú klasické štrukturálne fondy, toto sú finančné prostriedky v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, tzv. ten druhý pilier v rámci PPA-čky, hej to sú tie projektové výzvy, ktoré rôzne sa vyhlasujú a vlastne my sa teraz nebavíme o novom programovacom období v zásade okej, môžme to do budúcnosti používať v novo programovom období, ale my sa rozprávame ešte o tom starom programovacom období, my sme úplne v inom časovom rámci, ako klasické štrukturálne fondy. My na v rámci 2. piliera v rámci starého programovacieho obdobia budúci rok končí staré programovacie obdobie, my sme v zásade už od minulého roku už v novom programovacom období, bohužiaľ poviem to tak, že my ešte ani sa nezaoberáme tým, že čo budeme robiť v novom programovacom období aké výzvy budeme vypisovať lebo my musíme spraviť všetko pre to, aby sme dokázali vyčerpať tieto finančné prostriedky, ktoré musíme vyčerpať do budúceho roku, tým sa reálne bavíme o tom, že fi posledné žiadosti o platby ŽOPKY, budú poľnohospodári potravinári, lesníci podávať niekedy máj, jún budúceho roku. Čiže v zásade za rok, máme rok na to, aby sme vyčerpali my sa bavíme reálne o nejakej sume 580 mil. euro dokonca budúceho roku.
Pán poslanec predchádzajúceho 3,5 roka. Ľudia na ministerstve a na PPA-čke ročne čerpali v tomto druhom pilieri v priemere 45 miliónov euro, takže logicky normálne keby sme sa nad tým sedliackym rozumom zamysleli, že za predchádzajúcich 3,5 roka ročne vyčerpali 45 miliónov a nám nechali na v zásade na rok a pól teraz rok 580 miliónov vyčerpať finančné prostriedky, to by museli 500-krát zvýšiť efektivitu zamestnanci a všetky procesy atď, čo nie je samozrejme reálne možné, my sme spravili viacero krokov, ktoré reálne pomôžu tomu, aby to to čerpanie finančných prostriedkov poviem, že rádovo niekoľko sa urýchlilo násobne, ale tieto toto využitie tých tohto finančného rámcu, alebo teda tohto finančného nástroju v zásade to funguje na tom princípe, že záujem zo strany poľnohospodárov bude, tie mechanizmy cez ten sych hej, budeme vedieť využiť v rôzne iné, ono to vlastne funguje tým systémom, že vy tie poviem, že nevyčerpané finančné prostriedky, ktoré nebudeme vedieť vyčerpať chytíte a presuniete do toho holdingu a tým pádom vlastne voči deklarácii, voči Európskej únie sú v zásade ako vyčerpané a my ich môžeme potom používať na rôzne mechanizmy, možno že to budú rôzne projekty, možno že to bude kompenzácia nejakých úrokov prostredníctvom tohto holdingu, tých možností je tam viacero. No len hovorím robíme kroky, krok po kroku tak, aby sme poviem to tak, že budúci rok sa nepozerali na to všetko otvorenými ústami a očami, že čo ideme teraz robiť, predvídame a robíme tieto procesy dopredu. Hovorím patríme asi medzi poslednú krajinu, ktorá nemá tieto finančné nástroje schválené aj pre sektor pôdohospodárstva a v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, to znamená záujem určite je zo strany.
Verím, že využijeme tie finančné prostriedky v tom druhom pilieri čo najviacej poviem, na tie projektové výzvy pre tých poľnohospodárov, že budeme vedieť alebo minimálne presúvať tú čiastku do toho lingu, aby sme ju vyčerpali. Lebo môže nastať situácia by som šiel podľa matematiky v predchádzajúcom 3,5 roku tak dajme tomu ja neviem 400 miliónov vraciame naspať do Bruselu, čo je samozrejme asi pre náš všetkých nepredstaviteľné.
Robíme kroky úplne, všetky možné aj z hľadiska iných aktivít v kontexte Európskej komisie, aby sme tieto finančné prostriedky vyčerpali, potom keď chcete kľudne individuálne, ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, kolegovia, kolegyne, takže návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej republiky č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 205/2023 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy v znení zákona....

===== ... ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej republiky 330/91 o pozemkových úpravách, usporiadané pozemky vo vlastníctve pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 205/2023 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy v znení zákona č. 46/2024 Z. z.
Cieľom predloženého vládneho návrhu zákona je upraviť bezodplatný prevod pozemkov štátu v správe Slovenského pozemkového fondu (SPF) na obce a vyššie územné celky. Ide o pozemky pod existujúcimi stavbami vo verejnom záujme. Návrh zákona reflektuje na dlhoročné problémy územnej samosprávy. Územná samospráva aktuálne nedisponuje dostatočnými finančnými prostriedkami na vysporiadanie týchto pozemkov.
Dámy a páni, úplne jednoducho v krátkosti, toto je vec, ktorú, po ktorej volajú samosprávy desiatky rokov, myslím si, že je to vec, ktorá veľmi pomôže čerpaniu štrukturálnych fondov, funkčnosti, rýchlosti a efektivity jednotlivých samospráv od obcí, miest aj vyšších územných celkov, kde doteraz vlastne Slovenský pozemkový fond mal v zákone, že môže previesť pozemky Slovenského pozemkového fondu, toto slovíčko vypúšťame, dávame že „prevedie", bavíme sa, samozrejme, o jestvujúcich pozem... teda o pozemkoch, ktoré sú pod jestvujúcimi stavbami, ktoré sú vo verejnom záujme, škôlky, školy, ihriská, cintoríny a tak ďalej a samozrejme sa rozprávame aj o pozemkoch, ktoré chcú samosprávy využiť na nejaké ďalšie stavby vo verejnom záujme. To znamená aj pred tou kolaudáciou, ako to teraz nebolo možné, to znamená, že po, napríklad po kolaudácii, autentický príklad, Trenčiansky samosprávny kraj budoval cyklotrasu, buduje cyklotrasu, Vážsku cyklotrasu, vyše 100 km, realizoval to aj na pozemkoch Slovenského pozemkového fondu, skolaudoval túto stavbu a po skolaudovaní nebolo možné previesť tieto pozemky bezodplatne pod vyšší územný celok, ale iba odplatne, to znamená, je veľa takýchto problémov, myslím si, že je tu viacero starostov, primátorov, ktorí vedia toto posúdiť. Myslím si, že týmto a hlavne v situácii, kde chceme teraz efektívne čerpať aj tie finančné prostriedky zo štrukturálnych fondoch, z hľadiska aj v kontexte skráteného legislatívneho procesu odvrátime tie škody, ktoré by sme spôsobili samosprávam, že by nevedeli efektívne získať bezodplatne tieto pozemky, aby mohli čerpať finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov.
Myslím si, že toto je vec, ktorá po dlhých rokoch pomôže samosprávach, ja som rád, že to tu predkladáme, chcem poďakovať kolegom vo vláde, celej koalícii, že toto podporila, verím, že teda toto bude podporené aj naprieč opozíciou a koalíciou.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, predseda Národnej rady rozhodnutím č. 380 z 20. júna 2024 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 205/2023 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy v znení zákona č. 46/2024 Z. z., tlač 367, na prerokovanie výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie v termíne do začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie prerokoval na svojej 25. schôdzi a uznesením č. 56 zo dňa 19. júna 2024 odporučil Národnej rade schváliť návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o predmetnom vládnom návrhu zákona.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, nebudem veľmi dlhý, budem sa snažiť byť konštruktívny, vecný.
Čo sa týka zámeru alebo celého tohto návrhu ako takého, tak je určite potrebné pochváliť aj pána ministra, aj vládnu koalíciu, pretože je to dôležitá vec a vec, po ktorej volajú všetci starostovia a starostky, primátori, primátorky už dlhé roky alebo desaťročia, čiže tu jednoducho treba povedať, že je to výborná vec, ktorá si zasluhuje našu pozornosť, a treba to už len naozaj že premyslieť do posledného detailu, aby to bolo urobené naozaj, naozaj správne. Čiže jednoducho tu musíme za túto vec naozaj nejakým spôsobom bojovať, aby sa na konci dňa podarila uskutočniť. Čiže v tomto smere chválim, oceňujem a naozaj že kvitujem.
Čo však nekvitujem a nechválim, je to skrátené legislatívne konanie, pretože v tomto smere naozaj si nemyslím, že je potrebné, mohli sme si nehať trošku viac času na vyladenie takých tých detailov, napríklad aj počas leta, tu s, tu si naozaj a ľudsky, pán minister, nemyslím, že to bolo potrebné ísť cez to skrátené legislatívne konanie, tam sme mohli trošku počkať a cez leto všetko vyladiť a v septembri sa to mohlo pokojne schvaľovať, lebo vidíme tam viacero takých, takých nášľapných mín, ktoré sa tam môžu vyskytnúť alebo ktoré sa tam aj vyskytujú, alebo sú aj nejasné do veľkej miery a podobne. Čiže SLK-čko nepovažujem za rozumné, zámer ako taký je veľmi dobrý.
A poďme teda k veci. Čo sa týka tých podrobností, tak tie prídu skôr na rad, samozrejme, potom v prvom čítaní, predpokladám, že vo štvrtok, čo je v rámci toho SLK-čka len to, čo sa povedať môže. Takto ešte, celé toto vzniká teraz ako dôsledok toho, že tu máme obrovskú spisovú zápchu. Ja neviem, ale mne sa zdá, že v jeden okamih tam bolo, opravte ma, ak sa mýlim, takmer desaťtisíc spisov, alebo koľko v tom zásobníku? Ešte viac ako desaťtisíce. Čiže je to naozaj, len od nás, keď som ešte bol starostom, tam bolo niekoľko tých spisov z Hviezdoslavova a nie som si úplne istý, že či my teraz odstránime tú spisovú zápchu, pretože, samozrejme, nejakým spôsobom sa to tie, tie, tie spisy sa vybavia ako keby, ale budú prichádzať nové, lebo nie je úplne jasné starostom, starostkám, primátorom, primátorkám, že ako to po novom vlastne bude fungovať. Že v tomto ešte zrejme budú musieť potom následne, ak sa to vôbec schváli, prísť nejaké podrobné a prehľadné komunikačné pokyny, lebo vlastne oni nevedia, že či budú teraz musieť nanovo posielať žiadosti a automaticky sa im to urýchlene pridelí, alebo úplne automaticky bez toho, aby museli nejaké žiadosti podávam, sa im to pridelí, že vlastne čo sa teraz bude diať, že vzniká nám tu také komunikačné vákuum, ktoré prosím a upozorňujem naň, aby sme naň pamätali a aby sa odstránilo.
Čiže reagujeme tu na tú obrovskú spisovú zápchu, ona, samozrejme, nevznikla ani včera, ani dnes, ani predvčerom a teším sa, že ju je potrebné riešiť, ale, ale treba robiť tak aj do budúcna, aby vôbec takáto spisová zápcha, samozrejme, nevznikala v tom ideálnom prípade.
No čo sa týka tých dôvodov na skrátené legislatívne konanie, tým sa chcem v krátkosti ešte povenovať, vy, samozrejme, píšete, že samospráva aktuálne nedisponuje dostatočnými finančnými prostriedkami, táto hneď prvá veta ma zasiahla, lebo prichádza deň potom, ako sme sa dozvedeli aj včera ústami predsedu ZMOS-u pána Božika, že v týchto uplynulých dňoch a týždňoch štát neposlal samosprávam peniaze za prenesený výkon štátnej správy, ktorá sa týka stavebných úradov a stavebných konaní. Čiže, a to sa nepamätám, že by sa stalo niekedy v minulosti, že zvyklo sa že poslať menej peňazí, ale nikdy sa nestalo, že sa neposlali že vôbec peniaze. A toto je naozaj že vážna vec, ktorú vás vyzývam a prosím, aby sme čo najskôr riešili, lebo pán Božik tu píše, že v podstate momentálny problém nie je výška úhrady výdavkov na prenesený výkon, lebo to je prenesený výkon, ale to, že tieto peniaze proste vôbec neprišli. A niektoré obce a mestá sa nechali počuť, že už teda nemajú ani na základné výdavky ako napríklad odvody za zamestnancov a tak ďalej a tak ďalej. Čiže keď na jednu stranu píšeme v SLK-čku, že samosprávy nemajú dosť peňazí, tak potom na druhú stranu nemôže štát bačovať takým spôsobom, že im vôbec ani na tie základné veci, na ten prenesený výkon štátnej správy tie peniaze nepošle. To jednoducho nejde a tak sa to robiť nesmie.
Budem teda pokračovať v tom SLK-čku. Píšete, že obce a vyššie územné celky v rámci realizovania svojej modernizácie majú možnosť čerpať finančné prostriedky z európskych fondov, ktorú však sťažuje situácia okolo nevysporiadaných pozemkov. Pripomína alebo príde mi to dosť vágne zdôvodnenie potreby SLK-čka, čiže opäť vraciam sa k tomu, že prečo ho nepovažujem za úplne legitímne a dostatočne odôvodnené. Nehovorím teda o samotnom zámere, ktorý, ešte raz opakujem, veľmi vítame a je veľmi potrebný a uvíta ho všetkých 2 978 starostiek, starostov, primátoriek, primátorov.
Čo sa týka tej samotnej diskusie o tejto veci, mohli sme to leto alebo potom následne ten september ešte využiť na to, alebo minimálne sme sa mohli o to pokúsiť, že by sa v tomto kontexte, kedy potom následne aj v dôvodovke k prvému čítaniu píšete, že sa reflektuje na oprávnené požiadavky územnej samosprávy vyplývajúcej z jej dlhodobých a strategických priorít, chceme robiť koordinovaný rozvoj území obcí a samosprávnych krajov a čerpanie finančných prostriedkov zo zdrojov Európskej únie, chceme diverzifikovať regionálny rozvoj a kvalitu života občanov, že to sú všetko super veci, len v tomto kontexte by som očakával, že minimálne sa pokúsime o diskusiu, či neprišiel už konečne ten správny čas na nejakú municipalizáciu, či neprišiel už konečne správny čas na kvalitnú a poctivú reformu verejnej správy a tak ďalej a tak ďalej a o tomto sa veľmi nehovorí, čo ma mrzí a považujem to aj v tomto kontexte tohto veľmi dôležitého návrhu zákona za do určitej miery premárnenú príležitosť. Samozrejme, my tu nechceme teraz strieľať od boka, že ako by to malo prebehnúť, ako by tá municipalizácia mala vyzerať, ako by tá reforma verejnej správy mala vyzerať, pretože na to by nemala mať patent žiadna politická strana alebo hnutie, ale tá by mala byť výsledkom naozaj konštruktívnych a koncepčných debát so všetkými stavovskými organizáciami, aj so ZMOS-om, aj s Úniou miest Slovenska a tak ďalej a tak ďalej.
Čiže toto sú všetko veci, ktoré možno teraz je potrebné povedať nahlas, máme tu to skrátené legislatívne konanie, ktoré z dôvodov, ktoré som uviedol, podporiť zrejme, bohužiaľ, Progresívne Slovensko nemôže, napriek tomu tretíkrát opakujem, že zámer je to veľmi dobrý a v rámci prvého čítania, ktoré predpokladám na štvrtok, sa určite pobavíme o tom ešte hlbšie.
Asi toľko pre túto chvíľu, ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán podpredseda, za slovo.
Pán kolega Lackovič, ja takisto ako vy oceňujem túto snahu ministerstva pôdohospodárstva, vlády, že predkladá tento návrh zákona, mne na rozdiel od vás ako nevadí to skrátené konanie, pretože sami ste povedali a máte svoje skúsenosti zo samosprávy, že tieto veci dosť brzdia samosprávy pri samotnom rozvoji, pri budovaní a tak ďalej. Pán minister v úvodnom slove hovoril takisto o tom, že aj obmedzuje to pri čerpaní štrukturálnych fondov a celkovom rozvoji a skvalitnení života v našich obciach a mestách. Preto mňa táto forma veľmi nezaujíma, mňa zaujíma tento výsledok a ja oceňujem, že tento vládny návrh zákona, aj keď v skrátenom konaní, je tu v parlamente.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Chápem vás, pán kolega, a nerozporujem to, je to váš, vaše legitímne právo, len upozorňujem na to, alebo aj v tej svojej rozprave som sa snažil upozorniť na to, že už niekoľko rokov, pomaly desaťročí tu ten problém je a či už jeho vyriešenie bude trvať týždeň alebo dva mesiace, už nenásobí, nedelí, na konci dňa sme ten dlhší čas mohli venovať alebo mohol vyústiť v kvalitnejšie riešenie, ktoré by bolo prepracovanejšie, lepšie prediskutované a na konci dňa mohli byť, mohlo byť, proste mohli byť všetci spokojní. Čiže tu sa obávam to, že nebude to úplne to najlepšie riešenie zo všetkých, to som tým chcel povedať. Neponáhľal by som sa, nešil by som to horúcou ihlou, lebo naozaj je to veľmi zásadná vec, aby sa nám nestalo, že nám tam niečo unikne, že tam niečo nebude sprecizované tak, ako sme mysleli, alebo tak, ako zákonodarca myslel.
Ďakujem pekne. mysleli alebo tak, ako zákonodarca myslel.
Ďakujem pekne.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, vláda predkladá Národnej rade návrh na skrátenie, skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa má novelizovať zákon o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradov, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách a zároveň aj zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy.
A podobne ako predrečník pán poslanec Lackovič by som sa chcel vyjadriť k dvom veciam. Tá prvá je samotný zámer návrhu zákona, o ktorom vláda chce, aby Národná rada rokovala v skrátenom legislatívnom konaní a myslím si, že voči tomu zámeru ťažko môže niekto, niekto namietať. Každý, kto sa len tak jemne obtrel o samosprávu v uplynulých rokoch, tak vie, že je to problém a narazil, narazil na ten problém, či už bol starosta alebo komunálny alebo župný poslanec, tak na problém nevysporiadaného vlastníctva pod stavbami, ktoré patria, patria samospráve, alebo pod zamýšľanými stavbami, ktoré chce samospráva postaviť vo verejnom záujme, zrejme narazil a je to naozaj absurdná situácia, že štát vlastní nejaké, nejaké pozemky, ktoré sú pod stavbami alebo zamýšľanými stavbami samosprávy, a teda vlastne len nejaké rôzne úrovne verejnej správy alebo verejnej moci sa nevedia, a teda sú prekážkou toho, aby, aby sa stavalo alebo, alebo tam vznikajú nejaké nevysporiadanosti. Čiže myslím, že samotný ten zámer je v poriadku, nechcem hovoriť o, o detailoch a o tej, o tej konkrétnej forme k tomu. K tomu asi bude priestor v prvom a druhom čítaní, ale, ale ten zámer myslím si, že nájde, nájde podporu v parlamente.
Druhá vec, o ktorej by som chcel hovoriť, je návrh na skrátené legislatívne konanie. Teda pán poslanec Lackovič už povedal a argumentoval najmä tým, že nie je potrebné sa ponáhľať a ponáhľanie sa pri schvaľovaní legislatívy je, býva na úkor jej kvality, že mal by byť vytvorený priestor pre to, aby sa vydiskutovali veci a aby, aby ten výsledný text zákona bol čo najlepší. To je jeden možný pohľad.
Druhý možný pohľad je, že tento návrh absolútne nespĺňa tie dôvody, ktoré stanovuje zákon o rokovacom poriadku preto, aby došlo k skrátenému legislatívnemu konaniu. Už v tom návrhu na skrátenie legislatívneho konania sa hovorí, že návrh zákona reflektuje na niekoľkoročný aplikačný problém. To je nepochybne pravda. Pán minister vo svojej úvodnej reči povedal, že toto je vec, po ktorej volajú samosprávy desiatky rokov, áno, desiatky rokov. A že je to vec, ktorá po dlhých pomôže samosprávam. Tak buď je to tak, ako hovorí pán minister a je to problém, ktorý sa tu ťahá už desiatky rokov, alebo je to tak, ako hovorí, hovorí zákon o rokovacom poriadku pri skrátenom legislatívnom konaní v § 89 ods. 1, že za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných práv, ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia značné hospodárske škody, národná, štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. To znamená, že by to mali byť mimoriadne okolnosti. Niečo, čo je problémom desiatky rokov, mimoriadnou okolnosťou nie je. Čiže aj bez toho, aby som rozporoval ten zámer, ktorý, opakujem, predpokladám, že nájde podporu v tejto snemovni, ale žiadne mimoriadne okolnosti tu, tu nie sú. Je to problém, ktorý nie je riešený desiatky rokov, na ktorý samosprávy upozorňujú desiatky rokov, ktorý aj predstavitelia štátu vnímajú desiatky rokov a teraz zrazu si, si ministerstvo a vláda povedali, že treba ho riešiť v skrátenom legislatívnom konaní. Ale žiadne mimoriadne okolnosti tu nie sú.
Rovnako nie je pravda, že hrozia štátu značné hospodárske škody. Jednak tie škody tam nie sú ani, ani jasne pomenované, lebo to, že sa, to, že je to nejaký problém, neznamená, že reálne hrozia značné hospodárske škody. A ak niekomu hrozia škody, tak hrozia samosprávam, teda obciam, mestám a samosprávnym krajom, nie štátu. Štát v dôsledku tohto zákona príde nejaký majetok, zmenší sa hodnota majetku, ktorý, ktorý vlastní štát, čiže, čiže štát nie je v pozícii, že by mu hrozili značné hospodárske škody, že by mu hrozili akékoľvek hospodárske škody a týmto zákonom sa to urýchlene vyrieši. Práve naopak, štát príde o nejaký majetok, príde oňho vo verejnom záujme, príde oňho na úkor, na úkor samospráv, čo je z pohľadu občanov, občanov v poriadku, ale nie je splnená ani podmienka, že by hrozili nejaké hospodárske škody a že by hrozili, hrozili štátu.
Takže ja sa domnievam, že toto je úplne ukážkový príklad toho, keď dochádza k zneužitiu inštitútu skráteného legislatívneho konania v rozpore s tými dôvodmi, ktoré predpokladá zákon o rokovacom poriadku. Ak by tie dôvody boli naplnené v tomto prípade, tak potom v podstate akýkoľvek zákon je možné prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní, lebo keď, keď, keď by vláda chcela zvýšiť dane alebo zaviesť nejakú novú daň, tak povie, že hrozia štátu značné hospodárske škody, lebo nevybrala peniaze na tej novej dani a teda štát bude mať menej peňazí a teda hrozia štátu značné hospodárske škody. Tak je možné zvyšovať dane, je možné zavádzať nové dane, dane len z dôvodu, že označíme za značnú hospodársku škodu štátu, že štát nevyberie nejaké peniaze na dani, ktorá nebola zvýšená, alebo na dani, ktorá nebola zavedená. Alebo naopak, by sa mohli v skrátenom legislatívnom konaní znižovať dane, lebo veď keď sa znížia, znížia dane, tak, tak to pomôže tým, ktorí tie dane platia, či už sú to občania alebo sú to, sú to firmy a ony vlastne sú tiež štát v takom širšom slova zmysle, takže vlastne akýkoľvek návrh na, na zníženie daní je v zmysle toho, čo nám tu dnes vláda predkladá, dôvodom na to, aby sa, aby sa rokovalo v skrátenom legislatívnom konaní, lebo veď koľko koľko občania alebo firmy mohli ušetriť, ak by sa tá daň znížila, znížila skôr. Myslím si že je dosť zlé, že predchádzajúca vláda alebo teda súčasná vláda kritizovalo tie predchádzajúce vlády za to, že ako často používajú inštitút skráteného legislatívneho konania. Väčšina tých, tých skrátených legislatívnych konaní súvisela buď s pandémiou alebo vojnou na Ukrajine alebo energetickou krízou, teda naozaj s mimoriadnymi okolnosťami, aj keď nie všetky, a za súčasného volebného obdobia tá istá vláda, ktorá z opozície kritizovala predchádzajúcu vládu, robí zo skrátených legislatívnych konaní normu a úplne bežne postupuje skráteným legislatívnym konaním a j v takých prípadoch, keď na to neexistujú žiadne, ale vôbec žiadne dôvody, iba si tam napíše, že hrozia značné hospodárske škody.
Záverom by som si dovolil upozorniť na to, že v rámci toho skráteného konania ste asi zabudli vypustiť z toho návrhu posledný odstavec, v ktorom sa uvádza, že berúc do úvahy uvedenú argumentáciu sa návrh zákona predkladá v súlade s § 27 ods. 1 zákona č. 400/2015 o tvorbe právnych predpisov a o Zbierka zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ten § 27 ods. 1 zákona o tvorbe právnych predpisov hovorí o tom, že ak nastanú mimoriadne okolnosti, najmä ohrozenie ľudských práv a základných slobôd alebo bezpečnosti, ak hrozia štátu značné hospodárske škody v prípade vyhlásenia núdzového stavu alebo opatrení na riešení mimoriadnej situácie ustanovenia § 8 až 10 sa pri procese tvorby právnych predpisov nemusia použiť. Tie ustanovenia hovoria o pripomienkovom konaní. Takže to bol asi argument pre vládu alebo vysvetlenie pre vládu, že nebolo pripomienkové konanie alebo bolo skrátené, to, to už teda neviem, ale, ale zrejme, zrejme v rámci toho, ako sa skracovalo legislatívne konanie, ako sa s tým ponáhľalo, tak táto informácia, ktorá obvykle sa parlamentu neposkytuje, neposkytuje sa vláde, tam ostáva.
Ale keď to zosumarizujem, je zjavné, že ten zámer je v poriadku. O tej forme konkrétnej, konkrétnej textácii je možné diskutovať a lepšie by sa o nej diskutovalo v rámci riadneho legislatívneho procesu, ale je úplne evidentné, že dôvody na skrátené legislatívne konanie v tomto prípade naplnené nie sú.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, k tomuto procesnému, k tej procesnej záležitosti, lebo pokúsim sa oddeliť ten obsah od tej procesnej, tej procesnej záležitosti, že či vôbec ešte to má zmysel hovoriť, čo už aj kolegovia predo mnou hovorili, či už si tak na to nemáme proste len tak zvyknúť, hej, že tak to proste bude. Ja som to tu už neraz povedal, prípadne to zopakujem, však opakovanie je matka múdrosti, že anglickú kráľovnú, prísne vzaté, utiahne jeden kôň v tom koči, ale ťahá ju, ja neviem, myslím štyri alebo šesťzáprah, hej, že proste je to určitý, určitá štábna kultúra, je to určitá statusová vec, je to určitá taká formalizácia toho, že ako sa veci vyvíjali a proste v niečom to zmysel má, aj keď ho niekto bude ťažko hľadať. Má zmysel, aby tu predstavoval svoj zákon svoj ministe... jeho minister, to má tiež zmysel, má zmysel rozloženie týchto pultíkov, hej, že kde sedí kto, ale môžme to aj slobodne všetci ignorovať a môžme naozaj z toho urobiť také holubárske zasadnutie v Dolnom Čremošnom, hej, že každý si bude robiť svoje a na konci si to zahlasujeme.
Takže mal by to, malo by to byť. Aj taký obraz, taký vizuálny obraz toho celého, že ako tie zákony vznikajú, ako sa predkladajú, aká vážnosť sa tomu dáva, hej? Ale ak na to rezignujeme, v poriadku, žiaľ, sem-tam možno zakričím, že sa mi to nepáči, tak nech mi je odpustené, lebo sa mi to nepáči, hej? Proste malo, malo by to mať štábnu kultúru. Toto, že sem ide v tom skrátenom, kolegovia to veľmi dobre povedali, desiatky rokov to také bolo, hej, a asi, viete, a ono je to zase, na druhej strane sa dá na to pozrieť aj tak, že desiatky rokov to bolo tak, a potom prišli tí, čo to naozaj vedia, hej, a v tomto prípade minister Takáč, konečne to vysporiadal, a jak ten Alexander, lebo to bol jak ten uzol, ten gordický, hej, že údajne to bolo tak, nikto ho nevedel rozviazať, všetci nad tým mudrovali, neviem čo, a prišiel Alexander a Alexander ho rozťal, hej, a tiež mal dva konce. Tak áno, tu sme sa dočkali Alexandra v podobe ministra Takáča, ktorý vlastne toto všetko vyriešil, desiatky rokov vlečúci sa problém, nuž si to pýta možno aj potlesk.
Ale tú poznámku som si neodpustil, kolegovia ma doplnili, zákon je zákon a zákon hovorí jasne, hej, kedy môžte to v skrátenom predložiť. Samozrejme, tie dôvody naplnené neboli. Otázka možno stojí, že a prečo to robia vlastne? Hej, že prečo to robia. Robia to kvôli tej vizuálnej stránke tej politiky. Viete, ísť do, na výjazdové zasadnutie do Rimavskej Soboty a nepriniesť nič, sa môže javiť ako slabé, hej, čiže muselo sa niečo zadeklarovať, hej, že boli sme v Rimavskej a pomohli sme všetkým všade a vyriešili sme desiatky rokov sa vlečúci problém a ide v skrátenom do parlamentu. To znie tak, viete, tak akčne, tak, že by človek uveril, hej, viete, keď niekde tam ste, tak vám to sa javí, ako teda to, čo chcete počuť od politika. Takže áno, oni si robia svoju robotu v tomto, že naozaj poskytujú obraz silného vládnutia, len problém je, že to aj naozaj obchádza ten zákon. Potom načo sme ho robili, ten zákon? Tak to všetko sem váľajte v skrátenom a bude pokoj, hej? Váľajte to sem, dnes sa dohodnite, zajtra to sem pošlite, poobede to prejde výbormi a večer to je schválené. Potom sa budeme pozerať, že čo sme vlastne schválili. Viete, že zase tá doba vygenerovala nejaký procesný postup, lebo ten procesný postup nás chráni aj pred chybami, ktoré sa stanú, niekedy zámerne...
===== Hej? Váľajte to sem. Dnes sa dohodnite, zajtra to sem pošlite, poobede to prejde výbormi a večer to je schválené. Potom sa budeme pozerať, že čo sme vlastne schválili. Viete, že zase tá doba vygenerovala nejaký procesný postup, lebo ten procesný postup nás chráni aj pred chybami, ktoré sa stanú. Niekedy zámerne, hej, aby niekto využil a niekedy aj nezámerne sa stanú, a odvtedy je tam tá doba, kde vlastne môžete toto riešiť, že nebolo to zle vyriešené. Ale ak to idete poprieť, nech sa páči.
Ja ešte skončím teda takú, takým malým, preto som aj vystúpil vlastne, pohľadom u nás na výbore, na našom poľno-eko výbore my súťažíme, my súťažíme o Fekišovce 2. Ja som tam na tom výbore sedel, kde sa vlastne predkladalo to, že ten návrh ide v skrátenom, a tuná, pán spravodajca, uviedol ten bod pred rozpravou, že treba to prijať. Lebo neviem nájsť ten papier, z toho, či ste to čítali, ale že, pán spravodajca, ale že treba ten zákon prijať, lebo poľnohospodárstvu škodia, hrozia vážne hospodárske škody. Ja na tom výbore tak trpím, ale som sa vtedy, som si dovolil sa prihlásiť, že teda ja som si nevedomí veľa vecí, však ja som tu blázon. Podľa ministra, ničomu nerozumiem, na všetko som si zvykol, a ja som sa tak trošku prihlásil, že teda, že či by som nemohol vedieť, že ako teda a aké hrozia tie poľnohos, tie poľnohospodárske, explicitne tak bolo povedané, tie škody. Na to som zase dostal koberec, hej, že teda, že čo, čo sa to vlastne pýtam, že čo nerozumiem, však je zrejmé, že hrozia a samosprávy a neviem čo, no uzat bolo po diskusii. Takže takto nejako my si na tom výbore žijeme, a takto nejako sa aj viete, tým poslancom predstavujú, že za čo majú zahlasovať.
Prepáčte mi, že teda obťažujem a združujem, mňa to určitým spôsobom uráža. Hej, tak aspoň čítajte teda, že chcete, aby to vyzeralo dobre, hej, chcete byť silný v Rimavskej Sobote a chcete zapôsobiť, možno to tak asi nemôžete explicitne povedať, tak to nejako inak zaobaľte, ale aspoň neklamte na tom výbore, že teda robíte to preto, lebo poľnohospodárstvu hrozia značné hospodárske škody. Poľnohospodárstvu neškodia, nehrozia žiadne hospodárske škody, či to tu bude prijaté teraz vo štvrtok alebo v septembri. Dokonca si myslím, že nič sa nestane, keď, či toto bude prijaté teraz vo štvrtok alebo v septembri, nič také sa nestane, a možno sa nám podarí, zbežne som si to pozrel. Sú tam také háčiky, ktoré môžu byť využiteľné, a ktoré môžu byť aj zneužiteľné, lebo mi tu pristupujeme k zákonu ako s ním vybabrať, nie ako ho dodržať, hej, tak možno by to za určitú pozornosť stálo, že urobiť to dobre, a to by ten, tie, tie dva mesiace necelé mohli na to stačiť. Takže to som si dovolil povedať, vážení kolegovia, áno, prikláňam sa k mojim predrečníkom na telo zákona sa javí dobre, treba to urobiť dobre, ale to procesne, že to ideme robiť v skrátenom, nedáva absolútne žiaden zmysel, leda tak na to, aby sme my legitimizovali to, že táto vláda je vo švungu a robia, stará sa o blaho občana a, a všetko je tak, ako volič očakáva.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Hlina, položili ste si rečnícku otázku, či má zmysel na ten proces stále upozorňovať, ja si myslím, že nielenže to má zmysel, ale, že je to naša povinnosť. A okrem iného aj preto, lebo v minulom volebnom období nebolo prísnejších kritikov skráteného legislatívneho konania, ako boli vtedajší opoziční poslanci, najmä súčasný minister spravodlivosti, spravodlivosti, pardon, pán vtedajší poslanec Boris Susko, ktorý naozaj mimoriadne prísnym metrom meral každé jedno skrátené legislatívne konanie. Takže ten argument súčasnej vládnej koalície, že veď aj vy ste to takto robili neplatí. Človek by očakával, po tom ako, akým prísnym metrom merali vtedajšie skrátené legislatívne konania, že to budú robiť inak. Že po jesenných voľbách nastúpili profesionáli, ktorí si ctia legislatívny proces a používajú skrátené legislatívne konanie len vtedy, keď sú na to splnené zákonné dôvody.
Čiže myslím si, že je mimoriadne užitočné na to upozorňovať, navyše táto vládna koalícia nemusí riešiť pandémiu, nemusí riešiť utečeneckú krízu, čiže množstvo tých okolností, ktorým bola vystavovaná vtedajšia vláda, dnes tu vôbec nie je. Takže áno, je to naša povinnosť, a treba robiť, lebo tí profesionáli zjavne ešte neprišli.